18. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, v prípade novely ústavy bolo o čom, ale tá rozprava je relatívne dlhá. Rad tých pripomienok, ktoré mám aj ja k zneniu textu novely ústavy, tu už zaznelo a ja sa chcem dotknúť iba vecí, ktoré sa týkajú školstva.
Prijali sme novelu zákona 131/2002 o vysokých školách, kde sme umožnili odoberanie titulov vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických profesor s tým, že tento krok nemal oporu v ústave v prípade odoberania titulov pani prezidentkou. Pani prezidentka predmetný návrh zákona vrátila, vládna koalícia ho preschválila v pôvodom znení, pričom nerešpektovala pripomienky pani prezidentky, pričom je potrebné povedať, že tieto pripomienky boli jednou z možností riešenia úplne komfortným spôsobom. A nechala z hľadiska ješitnosti, ťažko mi, ťažko mi tento stav hodnotiť, text zákona v pôvodnom znení. Dohoda bola, že dôjde k novele ústavy a v otvorenej, v otvorenej novele sa udelí pani prezidentke možnosť vymenúvať a odvolávať vysokoškolských profesorov, tak ako je to dnes napísané v pozmeňujúcom návrhu v spoločnej správe bod č. 1.
A túto vidím čiastočne jeden problém. V čase, keď bola prijímaná ústava v pôvodnom znení, neexistovali funkčné miesta docentov a profesorov, existovali, existovala len vedecko-pedagogická hodnosť, ktorá bola totožná s funkčným miestom profesora a docenta. V zákone o vysokých školách, ktorý bol prijatý v roku 2002, je § 76, ktorý hovorí o udeľovaní vedecko-pedagogických a umelecko-pedagogických titulov, to je prvý paragraf a § 77, ktorý hovorí o obsadzovaní miest vysokoškolských učiteľov, teda funkčných miest docentov a profesorov.
Z tohto pohľadu, keďže existujú dve rôzne skupiny či vedecko-pedagogický titul a funkčné miesto, by sa mi zdalo, že by bolo úplne racionálne to pomenovať tak, že vymenúva, teda nie vymenúva a odvoláva vysokoškolských profesorov, ale udeľuje a odoberá titul vedecko-pedagogické a umelecko-pedagogické tituly profesor, lebo tým pádom by to bolo úplne, úplne jasné, že ide o odobratie titulu, pričom v tej, v tej chvíli je na vysokej škole, či človek stráca aj pracovné zaradenie, nakoľko pracovné zaradenie môže byť obsadené aj s človekom, ktorý nemá príslušnú vedecko-pedagogickú hodnosť až na obdobie piatich rokov.
Z tohto pohľadu sa mi zdá, že je tam určitá miera právnej neistoty, či vo chvíli, keď dôjde k takémuto odobratiu titulu, to znamená, že dôjde aj k ukončeniu obsadenia pracovno-právneho miesta. A preto pokiaľ sa stotožňujete s takouto interpretáciou tohto problému, myslím si, že ešte je stále čas otvoriť rozpravu v druhom čítaní ešte raz a doplniť tam upresnenie, ktoré by tento problém riešilo.
Chcem podotknúť, že na riešenie tohto v zásade triviálneho problému odoberania titulov, je čas niekoľko mesiacov a je mi ľúto, že aj takto jednoduchý problém v ústave riešime takýmto spôsobom, ktorý nedáva jednoznačnú odpoveď.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák, ja súhlasím, že tam sú možné obe riešenia. Aj teda vyhovieť pani prezidentke a schváliť jej pripomienky alebo schváliť ten zákon s jej pripomienkami a aj to upraviť v ústave a potom to bude v súlade. Podľa mňa tam ten rozpor nebude, keď nebol doteraz. Aj keď sa hovorí v ústave aj o udeľovaní. Ale teda nie celkom som dobre rozumel, keď ste hovorili o tom, že koalícia si preschválila ten zákon, lebo o tom zákone sme ešte nerokovali, ktorý vrátila pani prezidentka. Práve preto, že najprv to potrebujeme doriešiť v ústave a podľa toho, ako dopadne hlasovanie o ústave, až potom budeme hlasovať o zákone, ktorý nám vrátila pani prezidentka.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Petrák, ja by som sa chcel prihovoriť za váš návrh a podporiť ho a odôvodniť to tým, že treba rozlišovať naozaj medzi funkčným miestom profesora, kde ako jednou z podmienok na to, aby mohol byť niekto vymenovaný do funkčného miesta profesora, je, aby získal vedecko-pedagogickú hodnosť profesora. A získanie vedecko-pedagogickej hodnosti profesora na základe celého procesu a obhajoby pred vedeckou radou je potom samotné ceremoniálne vymenovanie pani prezidentkou.
Len keď hovoríme o, teraz tá formulácia, ktorá je navrhnutá v pozmeňovacom návrhu, ktorý je v spoločnej správe v bode 1, hovorí, že pani prezidentka, že sa menia slová "vymenúva vysokoškolských profesorov" nahrádzajú slovami "vymenúva a odvoláva vysokoškolských profesorov". Len tá formulácia nie je správna a je zavádzajúca, pretože pani prezidentka nemôže odvolať profesora, ona ho neodvoláva z funkčného miesta profesora. Ak teda mu bude odňatý titul, tak mu bude odňatý, ale on nebude, nemôže ho, pani prezidentka ho nemenuje do funkčného miesta, ona vymenúva ho ako do vedecko-pedagogickej hodnosti. A z tejto hodnosti ho nemôže odvolať, keď sa tým, že sa odníme ten titul, tak sa mu odníme vedecko-pedagogická hodnosť podľa zákona, ale to nie je odvolanie z funkcie, lebo to nie je funkcia. Čiže z tohto pohľadu ja považujem za nesprávne, nesprávnu tú formuláciu vôbec, ktorá je navrhnutá v tomto pozmeňovacom návrhu.
Ďakujem.

Pán kolega Dostál, áno, máte pravdu, že ten zákon vrátený pani prezidentkou vysokoškolský ešte nebol schválený a procesne ste to v tejto chvíli urobili úplne korektne s tým, že najskôr bude schválená novela ústavy, až potom bude schválená, schválený zákon vrátený prezidentkou. Potiaľ je to správne. Lenže my máme za sebou rozhovory a diskusie na výbore pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde boli, kde došlo k hlasovaniu, kde záver je jednoznačný, kde výsledky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, sú absolútne jednoznačné a nepredpokladám, že po hlasovaní v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre vzdelávanie, kde boli výsledky úplne totožné, že by došlo k odlišnému hlasovaniu v pléne Národnej rady, keď o tých výsledkoch hlasuje rovnaká vládna koalícia.
To znamená, to presvedčenie, ktoré som vyslovil, mal som na to oprávnenie, preto lebo sa opieram o výsledky rokovania dvoch výborov, ktorý schválili rovnaké uznesenie a ktoré schválili veci, ktoré sú uvedené aj v spoločnej správe.
Takže z tohto pohľadu si myslím, že je ešte čas na to, aby sme sa nad týmto problémom zamysleli a vyriešili ho aj do budúcna úplne korektne. Toto nie je v tejto chvíli žiadne politikárčenie, ale tak ako povedal pán kolega Susko, ak niečo robíme, tak to urobme radšej poriadne alebo to nerobme vôbec.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán predseda Ústavného súdu, pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, priznám sa, že som nemal pôvodne v pláne vystúpiť v rozprave k tomuto zákonu, no ale život ma k tomu trošku donútil. Celkom prirodzene idem reagovať na vystúpenie pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Krajniaka, ktorý vniesol vo mne veľký nepokoj, a preto teraz možno veľmi pokojne chcem rozšíriť tú moju reakciu, ktorú som mal k tej faktickej pripomienke, pretože priznám sa, že niektorým veciam nerozumiem.
Prijal som konečne po dlhom čase štandardný legislatívny postup, ktorý bol zvolený v súvislosti s prípravou toho ústavného zákona o dôchodkovej reforme, použijem takto, boli ponúknuté zásady, boli oslovení sociálni partneri, verejnosť, mali sa možnosť vyjadriť. Na základe toho ďalší postup viedol k tomu, že sa pripravil konkrétny návrh, k návrhu sa majú možnosť vyjadrovať, sú dokonca povinne pripomienkujúce inštitúcie, celkom iste sú to sociálni partneri, ale v tomto prípade je veľmi veľa odborných organizácií, pretože dôchodok to nie je otázka zo dňa na deň. To je systémové riešenie, k tomu sa vyjadrujú dôchodcovské správcovské spoločnosti, rôzne vysoké školy, kde sa problematika dôchodkového zabezpečenia jednoducho vyučuje, no ale najväčší vplyv samozrejmá vec majú sociálni partneri ako-takí.
Beží to medzirezortné pripomienkové konanie, mal som možnosť niektoré veci aj konzultovať. Viem, že tam bolo veľmi veľa pripomienok. Tí pripomienkujúci čakajú teraz pozvanie od ministra práce na rozporové konanie, no a čuduj sa svete, my ich ideme úplne obísť, lebo máme záujem tie veci, ktoré sa týkajú dôchodkovej reformy aspoň tej časti ústavy, prepáčte za výraz, prilepiť k tomu návrhu, ktorý predkladá pani ministerka. Nerozumiem, absolútne tomu nerozumiem, je to totálna neúcta voči všetkým týmto, no a nehovorím o tom, že keď tu skloňujeme často sociálny dialóg, ten sociálny dialóg teraz dostal po hlave. Úplne po hlave. Bez nejakých by som povedal hľadania iných ľúbivých slov. Nerozumiem tomu, absolútne tomu nerozumiem. Len pripomínam, že tá časť ústavy, ktorá sa týka tých sociálnych práv, má byť účinná od 1. januára ´23. Je to logické. Dovtedy je treba pripraviť vykonávacie predpisy, možno aj technicky sa musí pripraviť Sociálna poisťovňa, pripraviť systémy a ďalšie veci, ktoré s tým bezprostredne súvisia. To je úplne v poriadku. Ale práve preto, že 1. január ´23, pýtam sa prečo. Pýtam sa prečo. Nenachádzam celkom logiku.
Pani ministerka, ja vás poznám ako istého strážcu čistoty zákona aj z toho predchádzajúceho obdobia toho, toho čistého legislatívneho postupu. Do istej miery ste si zobrala úplne zbytočne na seba maslo na hlave, lebo ste prijala túto hru, ktorá nemá logiku a ani opodstatnenie. Vy dobre viete, že v takomto prípade je potrebné alebo dôležité z hľadiska legislatívnych pravidiel predložiť spolu s nejakým ústavným návrhom riešenia aj nejakú koncepciu tých vykonávacích predpisov. Veď zabránime emóciám, ktoré môžu v súvislosti s týmto vzniknúť.
Dobre. Hovorilo sa hlavne zo strany pána ministra o troch ústavou garantovaných sociálnych právach. No ale povedzme si, čo vypadá z terajšej ústavy. Dovolím si to prečítať: čl. 3 - Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov "dôchodkový strop". Žena má právo na primerané zníženie maximálneho veku na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenia. Dlhodobo známe šesť mesiacov skôr pri výchove na jedno dieťa, dvanásť mesiacov na dve deti, osemnásť na tri a viac detí. Toto vypadlo. Pýtam sa, kde to je? Včera som tu videl, že premiér Matovič na tlačovke po prijatí, by som povedal, tej novely, ktorá sa týkala istých ročníkov žien, plakal od šťastia. Pýtam sa, kde sú tí ľudia. To sme už zabudli na tie ženy? Alebo ako ich budeme riešiť?
Preto sú dôležité tie vykonávacie predpisy, aby akékoľvek zbytočné emócie jednoducho upadli, a práve preto bolo dôležité spolu s ústavným riešením predložiť aj koncepciu, ktorá sa týka, týka tohto zákona.
Možno dve, tri reakcie na pána ministra z toho, čo som mal možnosť zachytiť, keď tu vystupoval. Doba dôchodkového poistenia aj za výchovu detí, pán minister, odkazujem, to platí. Teraz sú v platnej legislatíve, teoreticky žena môže byť dôchodkovo poistená až šesť rokov v prípade narodenia dieťaťa a splnenie zákonných podmienok. To znamená, teoreticky a matematicky šesť, šesť a šesť. Osemnásť mesiacov pokiaľ sú to tri deti po sebe. To znamená, takáto žena už má odpracovať len dvanásť rokov, aby spĺňala napríklad podmienky na minimálny dôchodok. Preto nerozumiem ten príklad, že 33 rokov odrobila a má 250 eur. To je nezmysel. Však musí mať minimálne minimálny dôchodok a ten je ďaleko iný a väčší. To znamená, že skôr som to videl, že sú také nejaké populistické reči okolo toho, ale toto je veľmi vážna debata a diskusia, tu treba byť otvorený, veľmi otvorený a objektívny voči, voči občanom, pretože v tom prípade, koho oklameme? No jednoducho asi sami seba.
Ja apelujem ešte raz. Nejdem kritizovať alebo bližšie analyzovať tie tri garantované sociálne piliere. To patrí niekde inde, ale kladiem otázku prečo? Prečo ideme znova, prepáčte za výraz, nasierať hromadu dobrých poctivých ľudí, ktorí sa angažujú, pracujú, pripravujú podklady, aby bol čo najlepší zákon a my ich takto odhodíme a povieme, my vás nechceme, my vás nepotrebujeme, my sme tí najrozumnejší a máme patent na rozum a nikto iný nás nemôže v tomto smere ani kritizovať, ani dávať nám nejaké dobré rady.
Ďakujem.

Vážené dámy a páni, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte zhrnúť niekoľko argumentov, ktoré som už naznačil vo svojich faktických poznámkach. Poviem ich osem, ak to stihnem, verím, že áno.
Prvá vec a už sme sa o tom bavili aj tuto s kolegom Dostálom, či je pilierom tej liberálnej demokracie, ktorej je on vyznávačom, ako sa rád tým pýši a predpokladám, že aj pani ministerka Kolíková, je pilierom takejto demokracie deľba moci? Je pilierom takejto demokracie systém, ktorý obhajoval ešte asi zrejme váš favorit, veľký liberál James Madison, ktorý hovoril o checks and balances. To znamená systéme bŕzd a protiváh. Na tom je postavená celá deľba moci, na tom je postavený moderný demokratický systém. To znamená, aby si väčšina, ktorá vznikne vo voľbách, nemohla uzurpovať moc. Aby tam bol vždy nejaký strážca, ktorý bude strážiť tých strážcov. To znamená, tá stará klasická platonská dilema, kto bude strážiť tých strážcov. A preto tu máte vždy jeden Ústavný súd, ktorý rozhoduje aj v prípade, že dajme tomu ústavná väčšina vznikne z parlamentných volieb ako teraz, aby si nemohli schváliť čokoľvek. Lebo reálne vy dneska máte možnosť, máte 95 hlasov, schváliť si, dajme tomu, že budete mať mandát už navždy a dáte to do ústavy a bude to platiť alebo máte možnosť vyhlásiť Igora Matoviča za svätého alebo máte možnosť dať vedúcu úlohu strany OĽANO a podobne. Toto sa môže stať. Čisto teoreticky, čisto hypoteticky.
A preto tu funguje ten systém bŕzd a protiváh, aby vám Ústavný súd mohol zakázať takéto niečo urobiť, lebo to odporuje duchu ústavy. A vy teraz toto idete zmeniť. Vy chcete túto možnosť tomu Ústavnému súdu zobrať a ja sa pýtam prečo. Čoho sa bojíte? Prečo sa bojíte Ústavného súdu? Viete, je to veľmi krátkozraké. Teraz ste vo voľbách vyhrali vy, o tri roky to môže byť niekto iný. Ja vám, samozrejme, držím palce, ale keď pozerám ten stav vašich preferencií, najmä pána Matoviča, tak už asi nevyhráte voľby, že áno.
Obávam sa, že o tie tri roky alebo dva roky a možnože aj skorej tu bude vládnuť niekto iný. Možnože tí, ktorých vy nazývate mafiáni, fašisti, komunisti a všetky tie vaše pejoratívne výrazy, ktorými chcete deklasovať slovenskú politickú diskusiu. Predstavte si to. Čo bude potom? Vy nabíjate zbraň týmto ľuďom. Čo keď sa dostane pán Kotleba k moci, pán Dostál, čo potom? Vy mu nabíjate zbraň. Odrazu už nebude Ústavný súd, ktorý bude môcť kontrolovať jeho výkon moci, odrazu bude mať plne v rukách prokuratúru, plne v rukách políciu, plne v rukách súdy, vy mu pripravujete pôdu. Aj ten Adolf Hitler v roku ´33 sa dostal k moci legálne, lebo bol nastavený systém tak, že mu to umožnil a vy to takýmto ľuďom uľahčujete. Nech sa páči, v poriadku.
Pán predseda Ústavného súdu vám to povedal úplne jasne. Takýmto spôsobom jednoducho nemôžte okliešťovať právomoci Ústavného súdu, je to v protiklade k právnemu štátu, ale aj v protiklade k demokracii. Prosím, uvedomte si to. Počúvajte odborníkov, počúvajte názory právnikov. Ja chápem, že sa cítite ako teraz mesiáši, pán Matovič rozdáva rady profesorom zo Stanfordu. V poriadku, máte ten pocit toho komplexu mesiášstva, že teraz zachraňujete svet pred mafiou a jaštermi a podobne. V poriadku. Ale prosím trošku pokory pred odborníkmi. Pán Fiačan nie je, teraz v dobrom, upratovačka v Kancelárii Národnej rady. On je, predpokladám, veľmi vzdelaný v právnej oblasti a hovorí vám niečo, čo má hlavu a pätu, tak ho, prosím, počúvajte. Teraz naozaj nemusíte nevyhnutne počúvať mňa, keď ma nemáte radi, ale toto sú názory odborníkov. A myslím si, že ďaleko väčších odborníkov, ako sú tuto kolegovia, ktorý tento zákon predkladajú.
Ďalšia poznámka. Generálna prokuratúra to isté. Tak postaviť sa v druhom čítaní a tuto poslanec navrhne úplne fenomenálnu zmenu. Akože zmenu, ktorá tu má platiť niekoľko rokov, systémová zmena Generálnej prokuratúry. Tu sa mení jeden systém prokuratúry na druhý a vy to robíte v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom bez diskusie. Rada prokurátorov, samozrejme, bola pripustená k diskusii, dnes mala možnosť vyhlásiť, že s tým absolútne nesúhlasí, že je to neakceptovateľné a že teraz popierate základy právneho štátu. Toto hovorí dotknutý subjekt. To je fantastické. Vy vlastne nediskutujete s nikým, vy zvestujte svetu vašu pravdu. Inak tak to robili kedysi aj boľševici Vladimira Iľjiča Lenina. To nebolo potrebné sa pýtať ľudí, oni pravdu poznali, oni ju vedeli, oni vedeli zákony histórie. Alebo pán Adolf Hitler ten tiež spoznal zákony rasovej vojny a vnucoval ich ľuďom. A potom tu máme vládu Igora Matoviča, ktorý pozná a zvestuje pravdu, ktorú mu priniesol nejaký hlas v hlave a on to teraz vnucuje celému Slovensku. Je to veľmi krátkozraké. Toto isté. V päťdesiatych rokoch možnože v dobrej viere. Takisto v dobrej viere to robili vtedajší komunisti. Verili tomu, že tu prichádza úplne nový vek, svetlejšie zajtrajšky a podobne, a tak keď už ten les rúbeme, tak nejaké tie triesočky ako Horáková, Klementis a podobne, to už až tak nevadí. K tomuto vy spejete. Mňa obviňujete z toho, že ja tu obhajujem bývalý režim, ale ja som nikdy neobhajoval zločiny bývalého režimu, ja som nikdy neobhajoval to, že bol nedemokratický, to, že mal takúto boľševickú náturu vo svojej podstate. Ja som obhajoval tie sociálne funkcie. To, že pomáhali ľuďom, to, že pomáhali robotníkom, ale vy hľadáte inšpirácie práve v tej právnej oblasti, v tej urválkovčine a to je nebezpečné. Vy sa inšpirujete tým najhorším, čo bolo v bývalom režime. To znamená Urválkom a päťdesiatymi rokmi.
Tretia poznámka. Tajná voľba. Prepáčte opäť. Tak vy tu úplne účelovo zmeníte Ústavný súd, lebo zhodou okolností máte ústavnú väčšinu. Som zvedavý, či by vás to napadlo, keby ste ju nemali. Zhodou okolností tu teraz idete meniť tajnú voľbu, lebo sa neviete dohodnúť na voľbe generálneho prokurátora. Takéto účelové zmeny robíte do ústavy? To si z ľudí robíte srandu, veď to musí mať nejakú štátnu kultúru, preboha. To nie je možné takýmto spôsobom meniť. A keď to už chcete urobiť, tak sa aspoň tvárte, že ste konzistentní, tak sa postavte na úvod funkčného obdobia a povedzte, že všetky voľby personálne musia byť verejné. Ale nie. Predsedu parlamentu volíme tajne, lebo tam to z nejakého dôvodu nevadí, ale generálneho prokurátora musíme voliť verejne. Veď to nedáva zmysel, aspoň buďte trošku konzistentní, kolegovia. A viete, zase to pripomína tie staré časy, keď sa tu volilo pomaly aklamačne, že sa tu postavil ten súdruh a povedal, áno, volím toho súdruha Stalina a oni všetci tlieskali a hrala tá internationale. Toto chcete? Však trošku udržujme tú dôstojnosť a myslím si, že k dôstojnosti slobodného mandátu poslanca patrí tajná voľba.
Dôchodkové zmeny. K tomu povedal všetko Jano Richter. To zase. Tak vy sa postavíte v druhom čítaní a tu si prednesiete návrh, ktorým beriete dôchodkový strop tým najslabším spoločenským vrstvám - seniorom. Veď to je tak ukrutné. Keby ste sa spýtali sociálnych partnerov a rok o tom diskutovali, tak okej, povieme si, že budeme mať iný názor, ale bude to aspoň legitímne do tej miery, že sa s niekým rozprávate, ale vy to spravíte takto na hulváta, že sa tu postaví minister už tesne pred koncom rozpravy a zmeníme ešte toto. A toto budete robiť ďalej, a preto ste potrebovali vybaviť Ústavný súd, aby sa k tomu nemohol vyjadrovať, aby vám nikto na tú vašu pravdu, na tú vašu ideológiu nemohol siahať ako tí boľševici.
Pani ministerka Kolíková, prepáčte, ale ja si vás pamätám z našej vlády ako tú štátnu tajomníčku, takú tú, v dobrom to teraz myslím, šedú myšku, ktorá sa snaží tú čistotu právnu dodržiavať, ale nejak sa nepostane nikdy proti nejakým veciam, ktoré sú kontroverzné, však hrdinkou ste sa stali až teraz, keď ste v tej novej vláde, zrazu ste taká tá antikorupčná bojovníčka, takú sme vás nepoznali. No dobre, ale teraz sa dostanete k moci a ja vidím Ladislava Mňačka a jeho román Ako chutí moc. Zo šedej myšky sa tu stáva človek, ktorý tu chce ovládnuť všetko. Zničiť Ústavný súd, zničiť prokuratúru, zničiť všetky represívne zložky štátu a dostať ich pod svoju kontrolu. Toto je veľmi, veľmi nebezpečné a zíďte z kratšej cesty. Naozaj sa skúste vrátiť do tej polohy, v ktorej ste boli predtým, lebo tam ste boli aspoň odborne pôsobiaca, dneska pôsobíte naozaj ďaleko viac ako Vladimir Iľjič Lenin.
Čo sa týka posledných dvoch poznámok. Ja mám taký pocit, že to, čo sa tu teraz deje, musí mať dôvod. Prečo ste sa teraz práve v tejto chvíli zľakli Ústavného súdu? Prečo práve teraz v čase COVID-u, v čase pandémie potrebujete okliešťovať Ústavný súd? Prečo? Nie je to preto, že potrebujete prijímať opatrenia, kde sa bojíte, že by ste boli zastavení Ústavným súdom, lebo porušujete ľudské práva? Bavíme sa o testovaní, bavíme sa o očkovaní. Príde teraz najbližšie nejaký váš pokyn, nejaký váš zákon ústavný, že budete okliešťovať ľudské práva ľudí, len aby ste ich mohli očkovať? Zakážete im vstup do školy? Ústavné právo. Budete to môcť urobiť, lebo Ústavný súd už zrazu nebude môcť povedať nie. Testovanie to isté. Jasné porušovanie ľudských práv, pokiaľ to robíte nasilu.
Ale pokiaľ si do ústavy dáte, že to robiť môžte a ešte vyhlásite špajchľovanie v nose za ľudské právo, no nech sa páči, budete to robiť. Toto je možno skutočný dôvod, lebo iný nevidím. Prečo práve v čase pandémie potrebujete robiť takéto opatrenia, ktoré vedú k segregácii, k apartheidu? Tu budete mať ľudí, ktorí nebudú očkovaní, a ľudí, ktorí budú očkovaní, ako bolo kedysi v Južnej Afrike. Ľudia, ktorí boli Afričania, a ľudia, ktorí neboli Afričania. A do miestnosti mohli ísť iba tí neafričania. Pamätáte si to, že? Veľká inšpirácia, že? Rasistický juhoafrický režim apartheidu. Toto sa tu ide zaviesť a vy sa potrebujete zbaviť poslednej prekážky - Ústavného súdu.
Viete, takto sa kedysi rodil fašizmus.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Krátka poznámka. Keď v roku 2010 nastúpila vláda Ivety Radičovej po štvorročnom pôsobení vlády Roberta Fica, tak sa všetci tvárili, že už to teraz tak bude doživotne. Bola veľká eufória a ja som to tu cítil, som tu bol. Ľudia si neuvedomili, že sa každé štyri roky menia voľby a nič netrvá dlho. Tuto bola obrovská eufória a teraz už my sme pri moci a už sa nič nestane. Padli po roku a pol.
Nechcem vyvolávať žiadnu nejakú analógiu, ale dneska vidím to isté. Obrovská eufória, ústavná väčšina, tak vo vláde ako v parlamente pocit, že my už tu budeme večne. A to vedie k tomu, že sa pokúšate znásilňovať právo a ústavu. Nesúhlasím s tým. Hanba!

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Blaha, vy v mnohých veciach plačete na nesprávnom hrobe, lebo, samozrejme, však diskusia ku každej z tých otázok je legitímna. Nakoniec aj v odbornej verejnosti prevládajú rôzne názory na každú z tých vecí, ktorú ste spomínali, ale neodpustili ste si, aby ste sa nepustili aj do Matoviča, aj do OĽANO, ale naozaj podľa mňa plačete na nesprávnom hrobe. Síce predkladateľom je vláda, ale niekto je gestorom toho návrhu zákona a niekto prináša tie konkrétne zmeny. A keďže tu máme pána predsedu Ústavného súdu a ja si vážim, že je tu, je správne, že tu je, on sám môže potvrdiť, že práve OĽANO bolo tým hnutím, ktoré sa snažilo vyjsť v ústrety vo veciach, ktoré aj pán predseda Ústavného súdu potreboval pre činnosť Ústavného súdu a niektoré z tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré OĽANO presadilo v druhom čítaní v parlamente, vychádzali v ústrety tomu, aby Ústavný súd bol funkčnejší.
Čiže naozaj ak kritizujeme, tak mali by sme podľa mňa aj rozlišovať a nemali by sme, ako sa hovorí, plakať na nesprávnom hrobe, lebo tie veci, ktoré tu spomínate, autorom ani jednej z nich nie je hnutie OĽANO ani pán Matovič.
No a k tým ďalším veciam. Pandémia, no, to je úplne že výstrel vedľa kvôli tomu, že ak by boli naozaj porušované základné ľudské práva a slobody, tak tie predsa, my nie sme ich vynálezcami v Slovenskej republike, ony sú zakotvené v medzinárodných zmluvách a dokumentoch a pozmeňujúci návrh OĽANO, ktorý sa týka tejto veci, smeruje k tomu, aby Ústavný súd mohol aj naďalej posudzovať súlad ústavných zákonov s medzinárodnými zmluvami. Takže toto by som sa skutočne neobával ani v prípade očkovania a všetkých tých vecí, ktoré ste spomínali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Budem teda reagovať na pána poslanca Vetráka, ktorý hovorí, že plačem na nesprávnom hrobe, lebo kritizujem OĽANO za tento zákon. Takže ten správny hrob je pani Kolíková, tak tomu rozumiem správne, a teda koaličná strana ZA ĽUDÍ. Vy ste si vlastne umyli ruky a povedali ste, toto svinstvo tu pácha Kolíková, hej, aby som len preložil to, čo ste tak pekne povedali. A ja s vami súhlasím, je to svinstvo. Je to svinstvo. Prepáčte, aby ste dovolili tuto malému trpaslíčkovi ako trojpercentný koaličný partner. V dobrom, hej, bez legitimity. Vy máte aspoň nejakú legitimitu vždy vo voľbách, ale čo má, preboha, pani Kolíková, hej? Ja neviem, či dostala vôbec päťsto preferenčných krúžkov. A táto pani tu teraz môže zavádzať svoje bombastické fašistické predstavy. Prepáčte, toto nemôžete dovoliť. Počúvajte pána Fiačana. Počúvajte, čo vám hovorí.
Pani kolegynka nie je profesorkou práva. Ona tu nie je najmúdrejšia na svete. Dôverujme tým, ktorí majú nejaké vzdelanie a ktorí majú nejaké skúsenosti. A ona tu teraz, jej dovolíte zavádzať, čo len sa jej zachce? Je to veľmi nebezpečné a rezorty vo vláde nie sú feudálne léna, že teraz tomu feudálovi dovolíte čokoľvek.
Takže, pán Vetrák, ak s tým nesúhlasíte, tak za to jednoducho nehlasujte, zvolajte koaličnú radu a pani Kolíkovú pošlite s jej predstavami, ktoré sa blížia k Hitlerovi, niekam preč.
A čo sa týka pandémie, viete, čo sa týka ľudských práv, my sme (reakcie z pléna) k nim zaviazaní a kvôli medzinárodným zmluvám... (Reakcie z pléna, zaznievanie gongu.) Môžem poprosiť? Poprosím znova čas.

Poprosil by som vrátiť čas. (Reakcie z pléna.)