18. schôdza

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, pani ministerka, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada uznesením č. 344 z 21. októbra 2020 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru, a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Časť IV spoločnej správy obsahuje 45 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúčal hlasovať o všetkých bodoch spoločne s odporúčaním schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť a aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 271a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 25. novembra 2020. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na jeho schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ja by som si dovolil predniesť dva pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh ku vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva znie nasledovne: Za čl. II sa vkladá nový člá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ja len takú edukatívu aj pre všetkých. Najprv ho musíte odôvodniť aspoň krátko a na konci čítate paragrafové znenie, dobre?

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Ospravedlňujem sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Nič sa, nič sa nedeje, spoločne sa to všetci naučíme, len je dôležité sa, toto dodržiavať. Takže najprv ho odôvodnite krátko a potom už len to paragrafové znenie, tam už to odôvodnenie nemusíte čítať.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Samozrejme. V podstate ide o to, že sa zavádza v prípade trestného činu ohýbania práva istá poistka, kde bude o prípustnosti alebo neprípustnosti trestného stíhania sudcu rozhodovať Súdna rada, to je prvý pozmeňovák.
Druhý pozmeňujúci návrh, v ňom ide o to, že sa mení kvórum, ktorým sa volí kandidát na sudcu Ústavného súdu, a tiež sa mení kompetencia ústavnoprávneho výboru, ktorý po novom uznesením rozhoduje o tom, či uchádzač o funkciu sudcu Ústavného súdu spĺňa podmienky uvedené v ústave, vyžadované na výkon tejto funkcie. Rovnako je to aj pri uchádzačoch o funkciu generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora Slovenskej republiky a ďalších funkciách, ktoré tento parlamentný výbor posudzuje.
A ešte aj je tu ďalšia zmena, ktorá sa týka Európskej prokuratúry. Keďže rozhodnutím kolégia Európskej prokuratúry, ktorým sa stanovujú predpisy o podmienkach zamestnávania európskych delegovaných prokurátorov, došlo k spresneniu istých pravidiel sociálneho zabezpečenia, tak v podstate bolo nutné prijať nadväzujúcu úpravu v zákone.
A tiež je tu zmena, ktorá sa týka sudcu Ústavného súdu, ktorý má byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci aj vtedy, ak sa zúčastnil schvaľovania návrhu právneho predpisu, napr. ako poslanec Národnej rady, prezident alebo podobne. Možno mať vtedy totiž dôvodné pochybnosti o tom, že či je nezaujatý alebo nestranný.
Môžem pristúpiť k prečítaniu návrhov? (Reakcia predsedajúceho.)
Ďakujem. Začnem tým prvým, ktorý sa týka poistky pri trestnom čine ohýbania práva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dominika Drdula a Milana Vetráka k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva (tlač 271).
Vládny návrh zákona o reforme súdnictva sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie:
"Zákon 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších zákonov sa dopĺňa takto:
1. V § 9 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:
"(2) V trestnom stíhaní sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona nemožno pokračovať a musí byť zastavené, ak Súdna rada Slovenskej republiky vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin."
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.
Bod 2. V § 9 ods. 3 sa za slovo "odseku 1" vkladajú slová "alebo odseku 2".
Bod 3. § 207a sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Sudca obvinený pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona má právo po právoplatnosti uznesenia o vznesení obvinenia písomne navrhnúť Súdnej rade Slovenskej republiky vyslovenie nesúhlasu s trestným stíhaním pre tento trestný čin."
Nasledujúce články sa primerane prečíslujú, čo sa zohľadní aj v ustanovení o účinnosti.
Tento článok stráca účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety: "Čl. III stráca účinnosť 1. júla 2024."
Bod 2. V čl. XIII sa za bod 5 vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 4 sa odsek 1 dopĺňa písmenom k), ktoré znie:
"k) rozhodovať o vyslovení nesúhlasu s trestným stíhaním sudcu pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Bod 6 v čl. XIII stráca účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety, ktorá znie: "Čl. XIII bod 6 stráca účinnosť 1. júla 2024."
V čl. XIII bode 36 úvodnej vete sa slová "až 27hh" nahrádzajú slovami "až 27hi" a na konci sa vkladá § 27hi, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 27hi
Rozhodovanie o nesúhlase s trestným stíhaním sudcu
(1) Súdna rada na návrh sudcu obvineného pre trestný čin ohýbania práva podľa § 326a Trestného zákona rozhodne o tom, či vysloví súhlas alebo nesúhlas s trestným stíhaním sudcu pre tento trestný čin; svoje rozhodnutie musí Súdna rada odôvodniť.
(2) Súdna rada rozhoduje o tom, či vysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu na neverejnom zasadnutí, na ktorom sa môžu zúčastniť len členovia Súdnej rady, dotknutý sudca, obhajca sudcu a prokurátor; ďalšie osoby sa ho môžu zúčastniť len so súhlasom Súdnej rady.
(3) O návrhu sudcu podľa odseku 1 musí Súdna rada rozhodnúť do 30 dní od jeho doručenia na zasadnutí Súdnej rady, na ktorom umožní vyjadriť sa sudcovi a jeho obhajcovi a prokurátorovi.
(4) Ak Súdna rada rozhodla, že nevysloví nesúhlas s trestným stíhaním sudcu podľa odseku 1, nový návrh dotknutého sudcu v tej istej veci je vylúčený."
Ustanovenie § 27hi stráca účinnosť 1. júla 2024, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť zákona doplnením novej vety, ktorá znie: "Čl. XIII §27hi v bode 36 stráca účinnosť 1. júla 2024."
To je prvý pozmeňujúci návrh.
Následne si dovolím prečítať druhý pozmeňujúci návrh, ktorý znie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Milana Vetráka a Dominika Drdula k vládnemu návrhu zákona o reforme súdnictva.
Vládny návrh zákona o reforme... Prepáčte, pán predsedajúci, ešte by som si dovolil podotknúť, že v prípade prvého pozmeňujúceho návrhu chcem na hlasovanie vyňať body 6, 24 a 27 samostatne.

Šeliga, Juraj, podpredseda NR SR
Pán spravodajca, 6, 24 a 27 pozmeňujúceho návrhu pána Drdula na samostatné hlasovanie. Nech sa páči.

Drdul, Dominik, poslanec NR SR
Ďakujem. (Reakcie z pléna.) Zo spoločnej správy, hej. Ďakujem veľmi pekne za opravu.
Vládny návrh zákona o reforme súdnictva sa dopĺňa takto:
1. V čl. V bod 3 znie:
"3. V § 115 ods. 1 sa slová "nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov" nahrádzajú slovami "trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov a v novej voľbe a každej ďalšej voľbe aspoň nadpolovičnú väčšinu všetkých poslancov"."
2. V čl. V sa vypúšťa bod 5.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. Čl. X sa dopĺňa bodmi 7 a 8, ktoré znejú:
"7. V § 146 ods. 4 sa vypúšťa prvá veta.
8. § 146 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na európskeho delegovaného prokurátora. Ustanovenie odseku 3 sa vzťahuje aj na európskeho delegovaného prokurátora. Poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie platí za európskeho delegovaného prokurátora Generálna prokuratúra vo výške určenej zákonom pre zamestnanca i zamestnávateľa; vymeriavacím základom pre odvod poistného na zdravotné poistenie a na platenie poistného na sociálne poistenie je príjem európskeho delegovaného prokurátora dosiahnutý v rozhodujúcom období, určený podľa osobitného predpisu."."
4. V čl. XXVII sa za bod 28 vkladá nový bod 29, ktorý znie:
"29. V § 49 ods. 3 sa slová "na príprave, prejednávaní a schvaľovaní" nahrádzajú slovami "na príprave a prejednávaní"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. XXVII bode 56 sa v názve § 250a slovo "ustanovenie" nahrádza slovom "ustanovenia", doterajší text § 250a sa označuje ako odsek 1 a § 250a sa dopĺňa odsekom 2, ktorý znie:
"(2) Ustanovenie § 49 ods. 3 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa nevzťahuje na sudcov Ústavného súdu vymenovaných do funkcie do 31. decembra 2021."
Pán predsedajúci, skončil som.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Slovensko patrí medzi členské štáty Európskej únie s najdlhším trvaním občianskoprávnych a obchodných sporov. Čo je však najhoršie, v otázke dôveryhodnosti v justíciu sme tým najhorším v rámci Európskej únie.
Reforma justície nepočká. Cieľom je naplniť záväzok z programového vyhlásenia súčasnej vlády v oblasti spravodlivosti, ktorým sa obnova dôvery v právny štát a zabezpečenie, aby zákonná spravodlivosť platili pre každého, uplatnili naplno.
Až 72 % Slovákov neverí v justíciu. Horší výsledok v rámci štátov Európskej únie dosiahlo len Chorvátsko. Je to najhorší výsledok od roku 2004. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometru, ktorý vypracovala Európska komisia ešte v novembri 2019. Dôvera v inštitúcie na ochranu práva na Slovensku sa preto otriasla v základoch. Niet sa čo čudovať. Veď po tom, ako sme všetci pozerali úryvky z Threemy alebo zábery z kancelárie bývalého generálneho prokurátora Trnku, ako sme videli v záberoch následné "trnkobranie", ako aj po informáciách o prepojení závadových osôb s vrcholovými predstaviteľmi Policajného zboru, prokuratúry, justície sa ľudia začali oprávnene pýtať, či je štát, v ktorom bývajú, schopný vôbec chrániť práva svojich občanov, postarať sa o ich bezpečnosť a nastoliť spravodlivosť, ak je vážne či menej narušená.
Z prieskumu ďalej vyplývalo, že dôvera v súdnictvo na Slovensku sa zhoršila o 10 % od posledného alebo predchádzajúceho prieskumu v máji minulého roka. Justícii na Slovensku v novembri 2019 verilo 23 % opýtaných, 5 % sa nevedelo vyjadriť. Medzi meraniami v máji a novembri sa objavili informácie o ďalších prepojeniach viacerých sudcov na Mariána Kočnera, ktorý čelí aj obžalobe v prípade viacerých závažných káuz.
Tieto prieskumy sú potvrdené a potvrdením skutočnosti, že štátna moc, ktorej je súdnictvo súčasťou, bola ovládaná zločincami. Systém je určite na základe týchto faktov potrebné zmeniť od základu, ktorý je prehnitý, skorumpovaný a pripravený urobiť čokoľvek, aby to tak aj zostalo.
Verejnosť často podrobuje justíciu silnej kritike – a to je v poriadku. Veď sudcovia, resp. justiční funkcionári na okresných, na krajských súdoch, resp. na Najvyššom súde sú väčšinou voči uvedeným náladám aj verejnosti konfrontovaní a bránia sa aj tvrdeniami, že v súdnych konaniach je vždy polovica, ktorá je nespokojná, lebo neuspejú v sporoch. Kľúčová je dôveryhodnosť súdov. Ale nízka dôvera v justíciu na Slovensku je alarmujúca, pričom je to nebezpečné pre demokraciu, je to nebezpečné aj pre zahraničné investície, pretože keď je vysoká miera korupcie a nedôvera v justíciu, tak aj zahraniční podnikatelia si určite rozmyslia, či k nám prídu, a preto je to určite vážny problém.
Európska komisia každý rok vypracováva hĺbkovú analýzu progresu jednotlivých členských štátov Európskej únie a okrem iného v oblasti vnímania korupcie a súdov, tak ako som aj spomenul v úvode svojej reči, sme jedným s najhoršími. Podľa týchto výsledkov nás dokonca predbehli balkánske štáty, ako Rumunsko, Bulharsko, a je v podstate paradoxom, že tieto krajiny, ktoré pred niekoľkými rokmi, 20 – 25 rokmi, si prešli občianskou krvavou vojnou, tak majú dôveru v justíciu ešte vyššiu ako na Slovensku. A slovenskí sudcovia sa, paradoxne, môžu učiť od svojich rumunských, resp. srbských kolegov.
Po zdravotníctve je korupcia v oblasti súdov druhou najrozšírenejšou. Nemožno sa preto čudovať, že ľudia sú frustrovaní najmä z dĺžky súdnych konaní, do istej miery aj z kvality rozhodcovskej činnosti. Situácia sa určite nezlepší, ak dôjde len k pomalým známkam zlepšovania nášho justičného systému, ako napríklad k znižovaniu počtu nedoriešených prípadov alebo k prijatiu opatrení na zefektívnenie a skvalitnenie napríklad prostredníctvom informatizácie.
Chcem podotknúť, že pod informatizáciou nemyslím napríklad krok bývalého vedenia ministerstva spravodlivosti ešte z čias pána ministra Boreca, keď sudcom nakúpil notebooky a laptopy, na ktorých sa hrali deti sudcov. Je zrejmé, že efektívna justícia je kľúčovou na budovanie dôvery v rámci podnikania. A fungujúca justícia a vymožiteľnosť práva na jednej strane a prílev investorov na strane druhej sú dve prepojené nádoby.
V prehlbujúcej sa kríze dôvery je nevyhnutné, aby sa téma právneho štátu stala skutočnou prioritou. Presadzovanie systémových opatrení, nové nastavenie pravidiel pre kreovanie Ústavného súdu, Súdnej rady, vyvodzovanie dôslednej a včasnej zodpovednosti, to všetko je potrebné vnímať ako nevyhnutnú potrebu na navrátenie hodnôt v rámci justície a ochrany ústavnosti na Slovensku. Avšak od slov je potrebné prejsť k činom. Reforma a zloženie Ústavného súdu, Súdnej rady, zriadenie Najvyššieho správneho súdu či previerky majetkových pomerov všetkých sudcov prináša návrh zákona o reforme súdnictva z dielne súčasnej vlády, tak ako to bolo aj zakotvené v programovom vyhlásení vlády.
Ja vítam, že Súdna rada by mala mať ústavne zakotvené pravidlo, podľa ktorého bude jej polovica tvorená nesudcami. Prezident, vláda a parlament budú môcť nominovať iba nesudcov. Zloženie Súdnej rady z členov menovaných alebo volených rôznymi zložkami moci je silným legitimizačným prvkom.
Okrem toho by sa mal zaviesť regionálny princíp pre členov volených sudcami rozdelených voľných miest na volebné obdobia alebo volebné obvody. Volebné obvody ako západoslovenský, stredoslovenský a východoslovenský, to vítam. Aspoň budú mať všetky regióny svoje paritné zastúpenie v rámci Súdnej rady.
Návrh zákona, samozrejme, rozširuje aj pôsobnosť Súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov. Umožňuje jej aktívny dohľad nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti. Závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s funkciou sudcu definuje ako obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu. Chvalabohu, doteraz nám to chýbalo, konečne je to tu zakotvené. Okrem toho sa má zrušiť rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov. Za právny názor bude možné stíhať sudcov len v prípadoch, ak bol spáchaný trestný čin.
Dosť často sa z radov opozície namieta verejnosť volieb, či už je to v rámci sudcov Ústavného súdu, respektíve čo sme boli aj svedkami včera, generálneho prokurátora. A chcem len poukázať na čl. 134 ods. 2, v ktorom sa v súlade s programovým vyhlásením vlády zakotvuje ústavná požiadavka na verejnú voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Verejná voľba je podľa môjho názoru transparentná vo vzťahu k voličom aj k ústavným sudcom. Znemožňuje prípadné tzv. zákulisné dohody a vytvára lepší priestor voličom na vyvodenie zodpovednosti voči poslancom, ako hlasovali.
Neobstojí ani argument, že v prípade verejnej voľby nie je ústavný sudca nestranný voči alebo vo vzťahu k poslancom, ktorí ho volili. Takzvaná vzdialenosť medzi hlasom poslanca v prospech konkrétneho kandidáta, zvolením kandidáta a rozhodovaním v konkrétnej veci je príliš veľká.
Ústavný zákon v oblasti justície chce definitívne ustanoviť alebo ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Konečne! Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, resp. 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov Ústavného súdu by to bolo vo veku 72 rokov.
V rámci vekového cenzusu by som sa chcel pristaviť. Pravidlá by mali platiť pre všetkých rovnako. Obzvlášť v inštitúciách, ktorá je garantom spravodlivosti. Do súčasnosti totiž platí systém, že odvolávanie alebo odvolanie sudcov sa posudzuje jednotlivo. V minulosti sa objavili ľudia, ktorých Súdna rada dokonca neponúkla pani prezidentke na odvolanie aj napriek vysokému veku, pričom kamarátsky postupovala Súdna rada voči niektorým sudcom a išlo o viaceré známe mená. V talároch navyše zostávali ľudia, ktorí mali problémy s vysvetľovaním vlastných korupčných káuz, čím roky, samozrejme, súdnictvo stagnovalo. Veď boli časy, že si mohli odskočiť z profesie dokonca do politiky, ak sa im tam ani nedarilo, tak sa potom vrátili naspäť.
A dnes sme v dobe, že obdobným praktikám, keď v justícii zostávajú skutoční veteráni, odzvonilo s príchodom aj nového vedenia Súdnej rady. Jej členovia v septembri vyhoveli požiadavke jej predsedu pána profesora Mazáka a posunuli na odvolanie tých, ktorí dovŕšili hranicu 65 rokov. Práve výber nových sudcov, ktorí majú dostatočné odborné, ale aj morálne kvality, bude najnáročnejšou úlohou. Rada má navyše vyberať iba takých, pri ktorých nehrozia rizikové kontakty na závadové osoby. Spravodlivosť by predsa mala platiť práve tam, kde ju majú inštitúcie vytvárať, garantovať a predovšetkým dodržiavať.
Zastaviť by som sa chcel aj pri vzniku Najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal postavenie ako Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti správneho práva a prešli by nám aj kompetencie na disciplinárne stíhanie sudcov, prokurátorov, v určitom rozsahu aj ostatných právnických profesií. Najvyšší správny súd alebo jeho zriadenie dotvára podľa môjho názoru súdny systém v štáte, ktorý chce byť nielen právnym, demokratickým, ale aj moderným štátom 21. storočia. Správne súdnictvo podľa môjho názoru predstavuje silnú a nezastupiteľnú ochranu jednotlivcov pred nezákonnosťou a výčinmi exekutívnej moci s tým, že jeho zriadenie je vyjadrením aj rešpektu voči správnemu súdnictvu ako takému. Vítam aj taktiež zriadenie justičného alebo odborného, odbornej justičnej stáže, ktorá má v podstate umožniť absolvovanie odbornej prípravy na súde, ktorej cieľom je príprava na následné výberové konanie.
Dámy a páni, podstatou uvedenej reformy justície je hlavne to, aby nedochádzalo k obavám, že sa justičné orgány, ako napríklad Súdna rada Slovenskej republiky, podriadi vláde a parlamentu, tak ako sme toho boli nezriedka svedkami v minulých obdobiach. Súdna rada sa v terajšom zložení podľa môjho názoru musí skloniť len pred jedným, pred Ústavou Slovenskej republiky, resp. aj pred zákonmi našej krajiny. Všetky navrhnuté opatrenia alebo úpravy v danom návrhu sú patričnou reakciou na katastrofálny stav slovenskej justície a navrhované legislatívne opatrenia predstavujú nielen prirodzenú politickú reakciu na krízové javy v justícii, ale aj príspevok k upevneniu právneho štátu na Slovensku.
Aktivitu vlády Slovenskej republiky treba preto kvitovať, lebo je určite aj verejným tajomstvom, boli sme aj toho svedkami v posledných obdobiach, že dosiahnutie na Slovensku malo na niektorých súdoch aj svoju cenovku. Očista justície musí teda určite pokračovať, ale to nielen zatýkaním sudcov, ale aj približovaním sa rozvinutým krajinám sveta. A to hovorím na margo toho, čo som povedal aj v úvode, aká je tu dôvera v justíciu.
No a na obnovenie fungujúceho právneho štátu potrebujeme spojiť sily širokej verejnosti a spoluprácu celej demokratickej politickej scény. Potrebujeme však aj vôľu a iniciatívu samotných sudcov vo vnútri systému. To, čo sa stalo, že došlo k zatknutiu viacerých sudcov vrátane dokonca čelných predstaviteľov Najvyššieho súdu, ako bývalej podpredsedníčky Najvyššieho súdu, chápem, že sudcovia už nemôžu zmeniť, že tu ostane určitý pach toho, čo sa tu dialo. Týmto však chcem vyzvať aj všetkých slušných sudcov, aby pomohli k zmene justície do budúcnosti a aby sa nemuseli hanbiť aj pred svojimi deťmi a vnúčatami, ako konali. Aby nerobili len to, čo sa od nich očakáva ako štandard, za ktorý sú kvázi platení, ale aby dali do toho aj viac energie a spravili aj prácu nad rámec toho, za čo sú platení, a pomohli tak zlepšiť mienku ľudí a moc štátu, ktorú reprezentujú.
Dámy a páni, táto reforma justície, resp. vládny návrh zákona, ako som spomínal, upravuje alebo zakotvuje viaceré nové inštitúty, ktoré nám tu chýbali a ktoré, verím, že v najbližšom období určite zvýšia dôveru občanov Slovenskej republiky voči justícii.
Pani ministerka, držím vám palce v tomto boji a, samozrejme, aj v príprave ďalších systémových a inštitucionálnych zmien. Moju podporu máte.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v demokratickej spoločnosti platí princíp, že štát je tu pre všetkých občanov rovnako. Štát podľa demokratickej ústavy. Ja verím, že my takúto ústavu máme, že sa stará, bráni a ochraňuje všetkých svojich občanov rovnako. Ak toto neplatí, tak dané zriadenie de iure neexistuje.
Vnímal som akciu Búrka, akciu Očistec, Víchrica, ale aj ďalšie. Čítal som Kočnerovu Threemu, môžem vám povedať, že väčší horor som v živote nečítal. Hnus, čo sa v našej justícii, polícii a prokuratúre dialo, a to všetko pod dohľadom alebo priamo za účasti niektorých politikov. Nadobudol som dojem, že všetky rozhodnutia súdov za posledných 10 rokov by sa mali eliminovať. Ktovie, koľko nevinných ľudí sedí vo väzení. Ktovie, koľko občanov prišlo o svoje majetky, zdravie, o svoje meno. A na druhej strane ktovie, koľko politikov, ktovie, koľko mafiánov, oligarchov a iných vplyvných ľudí nezákonne odstránilo svojich oponentov.
Nadobudol som dojem, že polícia a prokuratúra a zároveň aj súdy si vytvorili v našom štáte svoj vlastný štát, v ktorom si vytvorili vlastné pravidlá pre svojich, obohacovanie sa s tými pádmi pre tých... pravidlá pre svoje obohacovanie a tým pádom pre tých, ktorí platili či už politickou podporou, ochranou, kariérnym postupom, alebo aj o to najčastejšie eurami.
Threema a výpovede niektorých z nich to, bohužiaľ, potvrdzujú. Z tohto všetkého mi vychádza, ja som presvedčený, že náš štát je silne ohrozený, že naše štátne zriadenie de iure, de iure neexistuje. Možno aj to viedlo bývalého premiéra pána Roberta Fica k legendárnemu vyhláseniu, že Slovensko nie je právny štát.
Aj preto som očakával predloženie tohto návrhu zákona. No neviem, či tento návrh je to, čo sa dnes jednoznačne žiada v záujme spravodlivosti pre všetkých občanov našej Slovenskej republiky. Zrušenie niektorých súdov podľa mňa ešte predĺži súdne konanie, zvýši súdne trovy pre strany súdnych sporov v tých okresoch, kde sa súdy rušia, hlavne pre tých občanov, ktorí nemajú peniaze na súdenie. Súdy sa mnohým občanom vzdialia.
Taktiež neviem, či tento návrh zamedzí, aby predstavitelia štátnej moci nezasahovali do súdnych sporov a nemali ich možnosť ovplyvňovať na základe objednávky, ako to bolo v prípade štátnej tajomníčky Jankovskej. Alebo ako to bolo podľa Threemy v prípade Carlton, keď celú kauzu v prospech niektorých akcionárov z ESET-u režírovala a ovplyvňovala bývala ministerka pani Žitňanská. Pokiaľ sa nemýlim, pani ministerka, v tom čase ste boli jej štátnou tajomníčkou a teraz ste si ju zobrali za jednu z poradkýň. Myslím si, že v zákone by malo byť jednoznačne uvedené, že ak k takýmto zásahom dôjde, aké by mali byť okamžité postihy. Ja sa prihováram za okamžité pozbavenie z funkcie.
V predloženom návrhu som očakával, že budú vytvorené podmienky k tomu, aby sudcovia nemali možnosť byť korumpovaní a na základe, takto zaplatení nemali možnosť manipulovať súdne spory, resp. ich viesť v prospech tých, čo korumpujú a čo si rozhodnutia súdov kupujú alebo iným spôsobom prispôsobujú na svoje, na svoje podmienky. Videl som to aj v spomínanej Threeme, či už v kauze Technopol, zmenky, alebo v kauze Carlton, kde sudca Sklenka, áno, kde sudca Sklenka sa chváli Kočnerovi, ako manipuluje za odmenu súdne pojednávanie v prospech oligarchov Hrubého a Grunda z ESET-u. Možno aj preto je Slovensko na poslednom mieste v rámci Európskej únie, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, tak ako to opisuje Európska komisia v správe o stave Slovenska za rok 2019. V správe sa jednoznačne uvádza, že pretrvávajú obavy o nezávislosť súdnictva.
Pani ministerka, podľa vás navrhovaný zákon, jeho realizácia obavy Európskej únie odstránia? Pani ministerka, podľa vás predložený návrh zákona zamedzí tomu, aby niektoré súdne spory aj napriek evidentnému trestnému činu sa viditeľne nenaťahovali aj niekoľko rokov, tak ako to bolo v prípade Majského, keď práve aj takéto prípady spôsobili, že podľa posledných prieskumov verejnej mienky súdom takmer, áno, takmer 70 % ľudí v rámci našej spoločnosti nedôveruje. A dôveruje im len niečo okolo štyroch percent. Zrejme ide o samotných sudcov, ich rodinných príslušníkov a tých, čo súdy zneužívali vo svoj prospech. Alebo ako chcete zamedziť tomu, aby ľudia ako Kočner alebo Zoro Kollár, obaja s pochybným, pochybnou povesťou, ovplyvňovali súdy, ako to bolo napríklad v kauzách Technopolu Kočner alebo v prípade Carlton Kollár? Veď Kollár bol za takéto ovplyvňovanie vzatý aj do vyšetrovacej väzby.
Na úvod môjho vystúpenia som hovoril, že keď som čítal niektoré pasáže Threemy, tak mi to pripomínalo, áno, verte, horor. Áno, áno, je to tak. Bolo to v časti, keď pán Kočner hovorí sudcovi Sklenkovi, že donesie na tácke hlavu Mikurčíka. Dámy a páni, až ma zatriaslo. Mikurčík, pre nezainteresovaných, je ten, ktorý je v spore o hotel Carlton s oligarchami z ESET-u pánom Hrubým a pánom Grundom, ktorého ako jediného zo 111 prípadov obvinil špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, pričom ako to bolo u neho zvykom, sa opäť postavil na stranu bohatých a na stranu vplyvných ľudí. Ako je možné, že sudca Sklenka, ktorý bol v tom čase sudcom, okamžite nepodal na Kočnera trestné oznámenie za pokus o vraždu? Je to skutočne až neuveriteľné! Veď kto iný ako sudca, policajt či prokurátor by v takomto prípade mali okamžite konať? Bohužiaľ, sa to nestalo.
Ja sa pýtam, pani ministerka, ako chcete v rámci vašej reformy riešiť to, aby zo sudcov boli vyberané, za sudcov boli vyberané len také osoby, ktoré sú morálne, charakterovo pevné osoby, ktoré nepodľahnú nátlakom a korumpovaniu zo strany politikov, zo strany mafiánov, oligarchov či iných vplyvných subjektov v rámci našej republiky? Ako chcete zabrániť tomu, aby sa neopakovali prípady Jankovskej, Kováčika, Sklenku či sudcov, ktorí sú negatívne spomínaní v Kočnerovej Threeme alebo sú v súčasnosti, áno, sú vo vyšetrovacej väzbe? Z vami predloženého návrhu o všetkom, o čom som hovoril a poukazoval, to, bohužiaľ, vážená pani ministerka, nevyplýva. Preto vás žiadam, aby ste tento zákon a tieto skutočnosti doplnili, resp. pripravili v tomto znení ďalší zákon v rámci vašej reformy. Je to viac ako žiaduce. Len to je cesta, ako vrátiť justícii česť a dôveru a zabezpečiť na Slovensku spravodlivosť alebo spravodlivosť pre všetkých bez rozdielu na ich majetkové, politické a spoločenské postavenie.
Pokiaľ by, vážené dámy, vážení páni, zaujímalo, prípad Carlton som preto spomenul a uvádzal tak často, lebo som o ňom v Threeme čítal pasáže o Carltone a začal ma zaujímať. Potom som čítal veľký článok o tejto kauze na internete v novinách Postoj. Z týchto zdrojov jasne vyplýva, že celý prípad je zmanipulovaný v prospech oligarchov, že v celom prípade jednoznačne, až vulgárne je ukázané, ako hlboko padnú tí, čo majú byť nositeľmi spravodlivosti. Celá aféra mi jednoznačne zaváňa silným lobizmom, ale v prvom rade korupciou. Celá kauza vzbudzuje pozornosť už len tým, že je to jediný prípad, kedy špeciálny prokurátor niekoho obvinil. Dlho sa o Kováčikovi hovorilo, že jeho skóre je 60 ku 1. Dnes už vieme, že je to v podstate viac, 111 ku 1. Pre mňa to skutočne niečo hovorí. Tým viac, že na jednej strane kauzy sú obyčajní mladí ľudia, ktorí Carlton vrátili zo zahraničných rúk na Slovensko, a na strane druhej sú dvaja podnikatelia, ktorí patria medzi najbohatších ľudí v rámci celej Slovenskej republiky.
Mám teda obavu o spravodlivé riešenie sporu na súdoch aj preto, že páni z ESET-u podporovali v parlamentných voľbách súčasnú koalíciu, a to predovšetkým stranu ZA ĽUDÍ, ktorej nominantkou ste aj vy, vážená pani ministerka. Tak je to vnímané aj na verejnosti. Bohužiaľ, je to tak. Ja však chcem veriť, že vy do tejto kauzy nevstupujete a nebudete ju ovplyvňovať tak, ako to robia, robila pani ministerka Žitňanská.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán kolega Šimko, na chvíľku na začiatku vášho príhovoru alebo vlastne v tejto diskusii som mala pocit, akoby ste boli súčasťou nášho politického klubu OĽANO, až potom ste sa vlastne ukázali v tom, v tých posledných vetách, že na niečo iné mierite. Predstavili ste veľké kauzy, ktoré rezonujú na Slovensku v súdnictve, no viete si však predstaviť, keby nevyhral voľby Igor Matovič? Všetky kauzy by zostali zametené pod koberec.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Šimko, nebol som od začiatku. Nevadí, asi som o veľa neprišiel. Postrehol som dve veci, ku ktorým by som sa chcel vyjadriť. Po prvé, že výber sudcov ako chceme zabezpečiť, aby boli, aby tam boli tí ľudia na správnej miere, a že ste teda nenašli opatrenia, ktoré by to riešili v tejto reforme. Tak treba dobre čítať. Je tam zriadenie napríklad Najvyššieho správneho súdu, ktorý má, ktorý posilňuje disciplinárnu pôsobnosť aj voči teda sudcom, samozrejme. Je tam obmedzenie imunity sudcov, je tam previerka majetkových pomerov sudcov. Čiže všetko veci, ktoré do veľkej miery prispejú k tomu, aby boli posudzovaní sudcovia, ich majetkové pomery, ich možno nejaká hodnotová orientácia aj v zmysle toho, ako budú rozhodovať.
Tá druhá vec, ku ktorej sa chcem vyjadriť, a teda padlo tu nejaké obvinenie z toho, že, alebo podozrenie, že stranu ZA ĽUDÍ podporuje, podporoval ESET. Keby to bola pravda, bola by to pravda, naša strana je veľmi transparentná v tom, kto ako financoval alebo pomáhal financovať našu stranu. Nájdete to na webstránke. Ale chcem sa spýtať, že z čoho vychádzate. Ale fakty, nie ako zvyčajne pri ĽSNS to býva zvykom, popieranie kadečoho, ale chcem teda vedieť, že konkrétne že odkiaľ čerpáte tieto informácie, z čoho vychádzate, aké sú fakty. Ja som zodpovedný za financovanie strany ZA ĽUDÍ a ja takúto informáciu nemám.
Ďakujem veľmi pekne.

Priznám sa, pán Šimko, že ja som vás vôbec nepochopil. Na jednej strane hovoríte, že ako to tu je zlé, na druhej strane kritizujete ministerku a splietate tu konštrukcie o Carltone a ESET-e. Podľa mňa pointa je tá, že slovenskú justíciu treba vyčistiť. Dám ruku do ohňa za Máriu Kolíkovú, že jediné, čo má spoločné s Carltonom, že raz-dvakrát do týždňa ide možno okolo, keď sa ide prejsť. Teraz ani sa nemôže prejsť, lebo má problémy s kolenom. Tak, prosím, neobviňujte len tak mirnix-dirnix.
A čo sa týka ESET-u, tak ja vám poviem na rovinu. Stále lepšie ESET ako nejakí Rusi, ktorí platia Hlavné správy. Akurát, že pán kolega Lehotský to jasne povedal, že naše financovanie je úplne jasné na rozdiel, by som povedal, od ĽSNS, samozrejme, a iných. My máme ešte aj občianske združenie, ktoré sme mali pred tým, ako sme založili stranu, boli jeho výdavky započítané do výdavkov strany, aby bolo úplne jasné, koľko peňazí sme minuli, na čo sme ich minuli a odkiaľ sme tie peniaze mali. Toto neviem, že či má nejaká strana vôbec v slovenskej politike, že takto jasne odkryla svoje financovanie.
Ja zase chcem byť optimista a myslím, že čo je spoločné, a chcem veriť, že to je spoločné, že nám ide o to, aby sa slovenská justícia očistila. A dúfam, že podporíte tento návrh, keďže tam sú jasné a silné kontrolné mechanizmy, Súdna rada, Najvyšší správny súd, ktorý pomôže kontrolovať justíciu tak, aby naozaj z toho predposledného miesta išla na prvé miesto v dôveryhodnosti v Európskej únii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, pán Lehotský, pán Šeliga, pokiaľ je to tak, ako hovoríte, ja s tým teda skutočne nemám problém. Ak je to tak, tak dole klobúk. Ale súhlasím s vami s jednou vetou, aj s pani ministerkou, že justíciu chceme, nechceme, musíme očistiť. Pretože v takom stave, v akom sa teraz nachádza justícia, však vidíme, polovica sudcov pomaličky, veľa vysokopostavených, sú momentálne vo vyšetrovacej väzbe. Takže s týmto opäť s vami súhlasím a verím tomu, že táto reforma, čo pripravujete, pani ministerka, bude osožná pre všetkých obyvateľov, ktorí žijeme na území Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán zastupujúci predseda, za slovo.
Dámy a páni, je veľa vecí, ktoré sú v tejto novele a v tomto vládnom návrhu, ktorý vlastne vykonáva ústavu, ktorú verím, že v tomto pléne schválime. Ale jedna vec mi príde úplne kľúčová a možno tak ako kebyže zaniká v tom, v tej plejáde právnych predpisov a paragrafov. A to je to, akým spôsobom má justícia a sudcovia komunikovať s verejnosťou.
Bolo tu povedané už mojimi predrečníkmi, že sa ocitáme na chvoste dôveryhodnosti v súdy, v súdnictvo, v prokuratúru v rámci Európskej únie a v rámci Európy. Sme predposlední. Ešte aj Rumunsko, Bulharsko nás predbehli. To je úplná hanba! To nie je, ešte väčšia hanba je to, že to nie je otázka nejakého roka-dvoch, nejakého zlomu po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď nám vyplávali veci na povrch. Toto je dlhodobý, dlhodobý trend, za ktorý môžu mnohí a na ich čele stojí pán Harabin a sekunduje mu pani Jankovská.
Ale čo je úplne kľúčové a o čom je tu diskusia? Samozrejme, že zo súdnej siene odchádza jeden spokojný a jeden nespokojný. To už je z povahy vecí, že kde sa dvaja súdia, iba jeden môže vyhrať. A preto vždy niekto bude nespokojný s rozsudkom. Ale kľúčové je, aby ľudia a verejnosť chápali tým rozsudkom, aby vedeli, prečo sudca rozhodol, ako rozhodol.
Samozrejme, jedna z požiadaviek na rozsudok, zákonná požiadavka, je jeho riadne odôvodnenie. Len na Slovensku máme síce veľa právnikov, no nie všetci sú právnici, a dokonca aj niektorí právnici nie dobre rozumejú právnym textom. To znamená, že za časť nedôvery verejnosti v justíciu a v súdny systém môže aj to, že ľudia nerozumejú, prečo súd rozhodol, ako rozhodol, a je to aj preto, že sudcovia nekomunikujú s verejnosťou. Toto je v odborných kruhoch vždy citlivá téma.
Sú právni teoretici, ktorí hovoria, sudca to, čo chce povedať, má povedať vo svojom rozhodnutí a nemá hovoriť nič viac a už vonkoncom nemá komunikovať s verejnosťou. Jednoducho priestor na vyjadrenie pre sudcu je papier, na ktorom je napísané rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie.
No potom, podľa mňa veľmi správne, drvivá väčšina aj právnych teoretikov, ale aj sociológov a psychológov hovorí o tom, že sudca nemá mať problém sa postaviť pred kameru po vyhlásení rozhodnutia a povedať, rozhodol som preto a preto. Akýmsi ľudským jazykom, s tým, že sa stále zachováva dôstojnosť sudcu a súdu aj zdržanlivosť, ktorá patrí k sudcovi, vysvetlí verejnosti, prečo rozhodol, prečo niektoré dôkazy uňho prevážili a akým spôsobom a akou myšlienkovou úvahou dospel k svojmu rozhodnutiu.
My v tejto novele dávame sudcom priestor na to, že ak to uznajú za vhodné, majú právo vystúpiť verejne a verejne odôvodniť nad rámec toho odôvodnenia, resp. vysvetliť to rozhodnutie tak, aby nebola ako keby žiadna polemika, do ktorej sudca nemôže zasiahnuť. Nie je to žiadny príkaz. Nikto nehovorí, že sudca musí byť teraz nejaký, nejaká mediálna postava, ktorá len tak bude vždy po tom, ako rozhodne, stáť pred kamerami nastúpený a dookola, dookola odpovedať na novinárske otázky, ako to máme povinnosť robiť my politici. Ale je to na jeho úvahe, ak sa mu zdá, že je treba ešte niečo dovysvetliť, ak ide o mimoriadne citlivý prípad, kde naozaj verejnosť to vníma veľmi citlivo, má veľký záujem o tú kauzu, tak je úplne namieste, ak sa takto sudca rozhodne, aby prišiel pred médiá. Urobili sme to veľmi jednoducho tým, že sme tam dali túto možnosť.
Niektorí budú hovoriť, no, tak zo sudcov už teraz robíte úplné bábky. Tým, že to je možnosť, samozrejme, nie je to povinnosť a sudcu to rovnako nijakým spôsobom nezbavuje povinností byť zdržanlivý, zachovávať princípy sudcovskej etiky, civilných kódexov, ktoré upravujú procesy na súde a rovnako zákona o sudcoch a prísediacich. To znamená, že sudca takisto nemôže pred tými kamerami len tak rozprávať, čo ho napadne, ale cieľom tohto je jednoducho vysvetliť, akým spôsobom dospel k tej úvahe, ak sa mu to zdá vhodné.
Myslím si, že, paradoxne, takáto malá zmena v dvoch vetách vyjadrená môže zásadným spôsobom prispieť k tomu, že dôveryhodnosť Slovenska v justíciu narastie, pretože ja uvediem príklad z Českej republiky, ktorý sa mi zdá veľmi dobrý, aby nikto nepovedal, že si vyberám kauzu na Slovensku a že ju využívam v politickom boji. Bola kauza Davida Ratha, kde súd v Prahe jednoducho neuznal v prvom stupni odposluchy, ktoré boli základom pre to, aby pán Rath bol postavený pred spravodlivosť a súd nejakým spôsobom rozhodol. Následne však rozhodol odvolací súd, kde povedal, že tieto odposluchy uznáva. A tam vtedy sudca nad rámec toho písomného odôvodnenia prišiel aj pred verejnosť a vysvetlil verejnosti, že, samozrejme, na jednej strane je veľmi dôležité, že musia byť splnené formálne náležitosti, ktoré musí splniť prokurátor, vyšetrovateľ na to, aby mohol byť vykonaný legálny odposluch. Na druhej strane ten sudca vysvetľuje, že na malom formálnom nedostatku nemôže byť postavená argumentácia, že dôkaz je nezákonný, pretože na tom pokyne vykonať odposluchy pána Ratha a tej celej skupiny chýbal, chýbal, myslím, že podpis na nejakej strane, že jednoducho bolo úplne jasné, že to je len formálny nedostatok, resp. to odôvodnenie alebo ten rozsah bol nejasný. A keď to bolo v celej tej dôkaznej situácii úplne jasné, keď bolo jasné, že celý ten proces, ktorý smeroval k tomu, že mali byť vykonané odposluchy, bol zákonný, tak sudca to takýmto spôsobom vysvetlil. Samozrejme, on to vyargumentoval aj v odôvodnení toho rozhodnutia.
A prečo to bolo kľúčové? Bolo to kľúčové preto, že verejnosť veľmi citlivo vnímala to, že na jednej strane mohla počuť, o čom sa rozpráva pán Rath a jeho kumpáni pri tom, ako korumpujú, resp. preberajú úplatky, a na druhej strane tam bolo rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý povedal, toto nie je zákonný dôkaz, pán Rath nemôže byť odsúdený. A tým, že ten sudca odvolacieho súdu to potom vysvetlil verejnosti, ukázal, že akým spôsobom uvažuje aj ten súd a akým spôsobom sa má aj vykonávať dôkaz a ako k nemu treba pristupovať.
A takýchto prípadov je podstatne, podstatne viac, aby som teda neodolal pokušeniu a hovoril aj o Slovensku, dá sa to veľmi dobre ilustrovať na tom, čo urobil pán predseda Ústavného súdu Fiačan, keď boli na Ústavnom súde návrhy na posúdenie sudcov, či môžu byť vzatí do väzby. To konanie je na Ústavnom súde, keď Ústavný súd ešte pred tým, ako sudca špecializovaného súdu rozhodoval o väzbe, musel dať súhlas na to, aby to konanie mohlo pokračovať. Tam Ústavný súd piatim sudcom povedal, resp. zakázal to konanie návrhu na vzatie do väzby a predseda Ústavného súdu Fiačan si sadol pred kamery, hodinu a pol to vysvetľoval a myslím si, že aj to prispelo k tomu, že verejnosť to vnímala lepšie, akokoľvek s tým, samozrejme, niektorí nesúhlasili.
A posledný prípad je, samozrejme, to, čo urobil doktor Hrubala po vyhlásení rozsudku v kauze Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, keď takisto hodinu a pol vysvetľoval, prečo a akým spôsobom ten súd rozhodol a ako k tomu rozhodnutiu dospel. Opäť, bolo to zdržanlivé, ale bolo to jasné s tým, že aj právny argument prerozprával ľudskou rečou.
Ja preto práve z tejto rozsiahlej novely a rozsiahlej regulácie vyberám tento bod, pretože ho považujem za kľúčový na to, aby dôvera Slovenska a občanov Slovenska v justíciu mohla rásť. A je tam mnoho ďalších vecí, ktoré tu už boli spomínané, ktoré pani ministerka predstavila, o ktorých hovorili aj kolegovia, ale toto sa mi zdá ako taká čerešnička na torte, že jednoducho sudca, ak uzná za vhodné, príde pred verejnosť a laickým spôsobom vysvetlí svoje odôvodnenie, tak aby občania mohli byť presvedčení o tom, že naozaj rozhodoval podľa argumentov, podľa dôkazov, nestranne, nezávisle a spravodlivo.
Ďakujem a som veľmi rád, že práve toto ustanovenie sa tam dostalo.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu zákona o reforme justície, ktorý je dôležitý preto, aby sme naozaj mohli uskutočniť zmeny, ktoré sú uvedené či už v novele ústavy, ale tento zákon je vlastne ten, ktorý nám uvedie do života tie opatrenia, ktoré máme ako principiálne uvedené v ústave. Takže bez tohto zákona by sme vlastne nedostali tie opatrenia do života. Takže dovoľujem si vás požiadať v zmysle tých princípov alebo tých zásad, ktoré sme si dali do programového vyhlásenia vlády a s ohľadom na cieľ reformy justície aj očisty, ktorá je dôležitá, aj nastaviť jasné, účinné preventívne opatrenia aj v rámci justície, o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.