18. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, nevidím tu síce už pána Tomáša, ale aspoň, aspoň jednu vetu mu poviem. No, viete, možno by bolo dobré pozrieť do štatistických ročeniek napríklad tak Česka, kde v tých rokoch ´17, ´18, ´19 neboli deficity, ale prebytky. A ich dlh, štátny dlh rástol nielen, teda klesal nielen v percentuálnej, ale aj v absolútnej miere. Takže to je jedna vec. A áno, tých 48 % zo štatistického úradu bolo Eurostatom upravených vlani na 48,5 %. To len aby sme tu teda mali presné čísla.
Každopádne ale moje vystúpenie bude o pozmeňováku, o technickom pozmeňováku, ktorý potrebujeme prijať ku teda zákonu k štátnemu rozpočtu na základe teda noviel zákona o dani z príjmu a zákona o správe daní a ktorým sa teda upravia vlastne čísla v štátnom rozpočte tak, aby všetko sedelo.
Tak skúsim teda najprv zdôvodniť: Daňové príjmy štátneho rozpočtu sa znižujú o 9 mil. 131-tisíc eur z dôvodu novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v súvislosti so zrušením oslobodenia peňažného príjmu, ktorý môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu podľa osobitného predpisu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov, takisto rozšírením možnosti uplatnenia 1,7-násobku daňového bonusu pre vyživované dieťa, ktoré žije s daňovníkom v domácnosti a ktoré dovŕšilo 6 rokov a až kým nedovŕši 15 rokov.
Zároveň sa zvyšujú o 27-tisíc eur sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v súvislosti s novelou zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá teda spočíva v zmene úroku za dobu povoleného odkladu platenia dane alebo platenia dane v splátkach z doterajších 10 % na 3 %.
Zmena daňových príjmov štátneho rozpočtu sa premieta do zvýšenia hotovostného schodku štátneho rozpočtu. Premietnutím spomínanej novely zákona o dani z príjmov na akruálnej báze dôjde k zlepšeniu fiškálneho rámca v roku 2021 o 27,2 mil. eur v metodike ESA 2010, čo predstavuje zníženie percenta schodku rozpočtu verejnej správy zo 7,44 % HDP na 7,41 % HDP.
Z celkovej sumy zlepšenia, spomínaných 27,2 mil. eur, predstavuje pozitívny vplyv 45,9 mil. eur v súvislosti so zrušením oslobodenia peňažného príjmu, ktorý môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu podľa osobitného predpisu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov.
Takisto zníženie hranice na uplatnenie 15-percentnej sadzby dane na sumu 49 790 eur sa pozitívne premietne do príjmov štátneho rozpočtu v sume 21 mil. eur. Ďalej úpravy v oblasti kúpeľníctva, ktorými sa ruší zvýhodnené odpisovanie, ako aj nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavujú pozitívny vplyv 5,8 mil. eur.
Zvýšenie daňového bonusu predstavuje negatívny vplyv na rozpočet v sume 45,5 mil. eur.
Novela zákona o dani z príjmu sa premietne negatívnym vplyvom na saldo obcí a vyšších územných celkov.
Potom druhý bod z pozmeňováku je vlastne o Všeobecnej pokladničnej správe, ktorej príjmy sa teda o dané, dané sumy znižujú.
Teraz by som si dovolil prečítať samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 (tlač 307).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
1. V prílohe č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2021 v riadku "v tom: zo závislej činnosti" sa suma "42 315 000" znižuje o sumu 6 046 000 eur, v riadku "daň z príjmov právnickej osoby" sa suma "1 816 429 000" znižuje o sumu 3 085 000 eur a v riadku "Sankcie uložené v daňovom konaní a sankcie súvisiace s úhradami za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska" sa suma "15 551 000" zvyšuje o sumu 27 000 eur.
Zmeny v daňových príjmoch sa premietnu aj v súčtových riadkoch prílohy č. 1 Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2021 a v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 v § 1 v odsekoch 1 a 2.
2. V prílohe č. 2 Príjmy kapitol na rok 2021 sa v riadku Všeobecná pokladničná správa suma príjmov spolu "13 021 442 769" znižuje o sumu 9 101 000 eur.
Zmena príjmov v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa premietne aj v riadku "Spolu" v stĺpci "Príjmy spolu".
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem. Pán kolega Viskupič, vy ste tiež jeden z tých takých vecných ľudí, s ktorými sa dá normálne debatovať bez červených očí. A ja sa vás preto len chcem spýtať, lebo vy ako predkladateľ ste mohli tento pozmeňovák dať naozaj hocikedy, že či, alebo teda spravodajca, že či si nemyslíte, že takýto vážny a dôležitý pozmeňovací návrh, teraz nehovorím o obsahu, ale o jeho dôležitosti, by nebolo lepšie dať vtedy, ak by tu v tejto sále bolo viac ako 20 poslancov, ktorí sme tu dnes. Len toľko, lebo, lebo si myslím, že ak rokujeme o zákone roka, už to je dehonestácia, že je tu tak málo ľudí, a ešte potom dávať takýto, takýto komplexný pozmeňovák v podstate presne o druhej, keď končí v piatok Národná rada. Viete, či by sme to nemohli budúci týždeň, normálne diskusia, debata, všetko, lebo však bude sa o tom aj hlasovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Takto, veľmi jednoducho. No, ako prebieha rokovanie, viete, to sa ťažko ovplyvňuje. Vidíte, že boli sme prerušení. Každopádne áno, je to, samozrejme, je technický, ale je dôležitý a treba ho podať. Neviem, či ste si všimli, práve zato, hneď ako bol pripravený, už dva dni visí teda na stránke NR SR, to znamená, je tam, je tam dostatočne dlho. No, časovo to vyšlo teraz, to ma mrzí, že je tu málo ľudí. Osobne si nemyslím, že v utorok ráno tu tých ľudí bude nejak výrazne viacej. Každopádne tá vec, že aby o ňom bolo čím skôr dané vedieť, bolo dané tým, že myslím, že v stredu už bol, bol daný. Takže toľko asi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s Dohodou o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a aktuálnymi požiadavkami Európskej komisie bolo potrebné pristúpiť k legislatívnym opatreniam na zachovanie pobytových práv občanov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ich rodinných príslušníkov, ktorí si na území Slovenskej republiky uplatnili do 31. decembra 2020 právo na voľný pohyb ako občania Európskej únie a ich rodinní príslušníci. Na základe tejto potreby bol vypracovaný vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Komunikácia s Európskou komisiou o konkrétnych legislatívnych opatreniach prebiehala takmer počas celého roka 2020 a definitívna podoba navrhovaných vecných riešení pobytových práv občanov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ich rodinných príslušníkov bola uzavretá až nedávno.
Vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika je v zmysle predmetnej dohody povinná zachovať po skončení prechodného obdobia, t. j. od 1. januára 2021, práva občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov na úrovni občanov Európskej únie, navrhuje sa prerokovať návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Neprijatím potrebnej legislatívnej úpravy by mohlo dôjsť k ohrozeniu práva na slobodu pobytu a pohybu občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, ktorí si ešte ako občania Európskej únie v rámci voľného pohybu po štátoch Európskej únie zvolili za svoje pôsobisko a v mnohých prípadoch aj domov Slovenskú republiku, čo odôvodňuje postup podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň si vás dovoľujem požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 342 z 2. decembra 2020 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 350, na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrhu bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 16. schôdzi dňa 3. decembra 2020 a prijal uznesenie č. 39, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s prerokovaním vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 350.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Valášek, Tomáš, poslanec NR SR
Vďaka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, využívam túto príležitosť. Len krátko. Tento zákon, samozrejme, má moju podporu, ale využívam ju preto, aby som pripomenul, že doslova v týchto momentoch sa lámu ľady ohľadne nasledovníckej zmluvy s Veľkou Britániou a ktorá má nahradiť tú, ktorá riadila podmienky vrátane pobytu občanov Slovenska v Británii a naopak.
A pripomínam, pán minister to dobre vie, len chcem, aby to odznelo aj v tomto pléne pre potreby poslancov, že v prípade nedohody, v prípade, že sa nepodarí Európskej komisii, ktorá za nás rokuje, a Veľkej Británii dohodnúť na nasledovníckej zmluve, bude treba riešiť a ošetriť kopu vecí, ktoré momentálne nemáme ošetrené, vrátane práv a podmienok slovenských občanov, ktorí budú žiť a presťahujú sa do Veľkej Británie po 1. 1. 2021. Tie nebudú riešené tými zmenami, ktoré robíme dnes.
Čiže opäť, tento zákon s tým nesúvisí, ten má moju plnú podporu. Využívam toto slovo a toto pódium len na pripomenutie, že ak sa nepodarí tá zmluva dosiahnuť a budeme vedieť doslova v najbližších dňoch. Hlavný negociátor si dal do stredy tohto týždňa, aby rozhodol, či vôbec je nejaká nádej na dohodu. Ak v stredu zistíme, že dohoda nie je, tak sa tu budeme musieť znovu zísť a zrejme riešiť aj nejaké následnícke provizórne zmluvy, ktorými ošetriť práva slovenských občanov v Británii po roku 2021.
Dobre. Veľká vďaka.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vzhľadom na pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol k tlači 307 v piatok 4. decembra v rozprave, chcem uviesť, že som sa v jeho prednese pomýlil a omylom som prečítal sumu 9 miliónov 101-tisíc namiesto správnej sumy 9 miliónov 104-tisíc. Uvádzam preto túto opravu a dodávam, že v písomnom vyhotovení je uvedená táto správna suma. Ďakujem pekne.

Príjemný, dobrý deň, prajem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán spravodajca, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vystúpil písomne prihlásený v rozprave a napriek tomu, že tá rozprava býva mnohokrát emotívna, dovoľte mi, aby som si využil túto príležitosť a prezentoval stanovisko, s ktorým sa stotožňujem, ale je to stanovisko, ktoré napísali a ktoré napísali stavovské a profesné, odborové, pacientske a mnohé iné organizácie a ktoré majú požiadavku ku úprave štátneho rozpočtu, a dovoľte mi potom, aby som predniesol aj pozmeňujúci návrh.
Situácia v celej Európe je kvôli koronakríze kritická a táto situácia sa, samozrejme, dotýka aj rezortov zdravotníctva európskych krajín a dotýka sa aj nášho rezortu. Sme svedkami toho, že zdravotníci melú z posledného, odkladajú sa operácie, odkladajú sa výkony, ktoré by za normálnych okolností boli robené. Ľudia týmto doplácajú na stav, ktorý kvôli koronakríze nastal, a naozaj sa mnohokrát aj znižuje kvalita zdravotnej starostlivosti, pretože nejde tak v takom poradí a tak rýchlo, ako by za normálnych okolností mala ísť.
Aj preto vznikla iniciatíva „Stop hazardu so zdravím“ a podporili ju organizácie, ktoré zastupujú desiatky tisíc zdravotníckych pracovníkov, ale aj pacientov a reprezentujú asi 80 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
V tejto iniciatíve sa sťažujú a navrhujú konkrétnu úpravu, čiže nie sú len deštruktívni, nie sú vôbec deštruktívni, ale práve konštruktívni, navrhujú aj konkrétnu úpravu, čo by sa s rozpočtom dalo dať, dalo robiť.
A tým druhým dôvodom je aj to, že nenašli odozvu na ministerstve zdravotníctva. Píšu, že mnoho mesiacov sa snažili stretnúť a prekonzultovať základné témy rezortu zdravotníctva, ale dvere na ministerstvo zdravotníctva im neboli otvorené. Minister zdravotníctva s nimi nekomunikoval a dokonca aj rozpočet, ktorý pre zdravotníctvo pripravil, nekonzultoval so zástupcami stavovských ani profesijných, ani odborových alebo pacientskych organizácií a odborná diskusia nebola žiadna.
Čo sa týka rezortu zdravotníctva a návrhu rozpočtu, žiadajú o jeho prehodnotenie aj preto, lebo vychádza z nadhodnotených príjmov od ekonomicky aktívnych občanov, pri ktorých nie je dostatočne zohľadnený vplyv pandémie, nezamestnanosť, výpadky na odvodoch. Aj pri tomto nadhodnotenom odhade je plánovaný nárast príjmov len 3,48 %, v roku 2022 len 1,97 %, a aj keď platba štátu rastie, po novom má byť za poistenca štátu 39 eur. Na porovnanie, v Českej republike bude asi 66 eur za poistencov štátu.
Čo sa týka rastu výdavkov na zdravotníctvo vo výške 4,4 %, toto nestačí ani na krytie prirodzeného každoročného nárastu súvisiaceho so starnutím populácie, infláciou či rastom miezd. Prostriedky potrebné na investície, zvýšenie kvality hodnoty pre pacienta v rozpočte nie sú alebo sú podmienené nereálnymi a nevykonateľnými úspornými opatreniami. Napriek tomu je ale v rozpočte rezerva na negatívne vplyvy pandémie vo výške miliarda 41 miliónov eur a prostriedky vyčlenené pre štátne nemocnice vo výške 223 mil. eur.
Preto v mene zdravotníkov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zástupcov pacientov, profesných aj odborových organizácií chcem požiadať o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu a dovoľte mi, aby som ho teda predniesol.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho, Róberta Puciho a Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021, vládny návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 (tlač 307).
Po 1. V prílohe č. 6 sa v riadku „Rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19“ suma „1 041 000 000 eur“ znižuje o sumu „500 000 000 eur“ a zmena rezervy sa premietne aj v riadku „Spolu“. Zároveň zmena vykonaná v prílohe č. 6 sa premietne aj v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 (§ 1 ods. 6).
Odôvodnenie: Zmena rezervy na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID-19, ktorá je rozpočtovaná v kapitole Všeobecná pokladničná správa, sa premieta aj do prílohy č. 6 k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 v paragrafovom znení zákona o štátnom rozpočte na rok 2021 (§ 1 ods. 6).
V prílohe č. 7 v riadku „Celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie“ sa suma „1 432 968 028 eur“ zvyšuje o sumu „500 000 000 eur“.
Odôvodnenie: V záujme zachovania stability vo financovaní zdravotnej starostlivosti sa zvyšuje celková platba za poistencov štátu na verejné zdravotné poistenie. Dlhodobé podfinancovanie zdravotníctva na Slovensku spôsobené neustále sa znižujúcimi platbami štátu za svojich poistencov sa v dôsledku pandémie koronavírusu dostáva na kritický bod.
Tuto signatári tejto iniciatívy sú teda, ako som povedal, Asociácia na ochranu práv pacientov, Slovenský pacient, ambulantní poskytovatelia, Asociácia súkromných lekárov, Asociácia nemocníc, Asociácia jednodňovej chirurgie a mnohých ďalších vrátane Slovenskej lekárskej komory.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hlavnou témou dnešných dní je rozpočet verejnej správy, dôležitý a hlavný zákon aj pre kapitolu kultúry. V návrhu rozpočtu na budúci rok je uvedené, že hlavným cieľom kultúrnej politiky je budovanie citlivej, otvorenej, informovanej a odlišnosti akceptujúcej spoločnosti. Podpora a šírenie umenia, kreatívnych aktivít, ochrana a sprístupňovanie hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a rozvoj kreatívnej ekonomiky.
Dozvieme sa, že pokiaľ ide o výdavky Slovenska na kultúru za roky 2011 až 2018, sú porovnateľné, až mierne vyššie, ako je to v európskych krajinách 28-ičky. Je tu ešte niekoľko informácií, ako to vyzerá s návštevnosťou kín, divadiel, múzeí, galérií. Dozvieme sa, aká je účelová podpora kultúry, ako vyzerá dotačný systém aj niektoré investičné akcie v rámci rezortu. Teda dozvieme sa to, akoby kultúra a kultúrne inštitúcie mohli pri všetkej skromnosti, ako sme boli zvyknutí, fungovať za normálnych okolností.
My však tieto normálne okolnosti nemáme. Máme tu desaťtisíce ľudí a desiatky kultúrnych inštitúcií, ktoré veľmi výrazne doplatili na pandémiu koronavírusu.
Rozpočet kapitoly kultúry vyzerá, že sa nič neudialo a vlastne ani nedeje. Naďalej pracuje so sumou okolo 300 mil., ktorú som nechala vlani na rok 2020.
V návrhu rozpočtu som nenašla žiadnu schému na vytvorenie systému finančných administratívnych opatrení, ktoré budú kompenzovať dôsledky protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel v roku 2021. Nikde sa nepíše ani o priklepnutých percentách finančných prostriedkov, ktoré by mohli a mali byť vyčlenené z mechanizmu obnovy a odolnosti na kultúrne a kreatívne obdobie.
V strane HLAS – SD sme vždy v tomto parlamente hlasovali za zákony, ktoré akýmkoľvek spôsobom naznačovali zlepšenie života našich obyvateľov počas pandémie, aj za zákony, s ktorými prišla pani ministerka kultúry, či už to bol vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky alebo vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony v súvislosti s druhou vlnou pandémie, ale napríklad aj za návrh zákona o fondoch a podobne. Napriek tomu sa uvedený návrh rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2021 tvári, že korona neexistuje.
Tento návrh rozpočtu nemá veľmi ambíciu zlepšiť podmienky pre rozvoj kultúry na Slovensku ani v období pandémie, ale ani po nej. V legislatívnej oblasti nie je žiadny návrh zákona, ktorý by takéto podmienky pripravil a zaručil. Úprava dotačného zákona, s ktorým prišlo vedenie ministerstva kultúry v uplynulých týždňoch, je len veľmi úsporným doplnením roky jestvujúceho dotačného zákona. Teda žiadna novinka, ktorá navyše v novom rozpočte nie je ani zreteľná.
Ambíciu postrádajú akékoľvek návrhy nových rekonštrukcií. Opäť opakujem, že rozpočet kapitoly ministerstva kultúry je z väčšej časti rozpočtom, ktorý pripravil rezort pod mojím vedením a predpokladala som, že pri 8-miliardovom zadlžení ekonomiky sa niečo nájde aj na jednu-dve, možno na tri väčšie rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky. Možno sa deklarovaná pomoc týkala iba podpory zamestnancov a kultúrno-kreatívnych pracovníkov a inštitúcií, tým to naozaj netreba závidieť, pretože ostali na kolenách.
Ja mám ale v súčasnej situácii pocit, že sa to netýka ani ľudí, ani ich skromných, momentálne v drvivej väčšine nulových zárobkov, ale netýka sa to, žiaľ, ani nehnuteľných pamiatok. Aspoň v rozpočte o tom nie je ani zmienka. Dokonca som si prečítala, že rozpočet ráta len s investičnými akciami, ktoré prijalo ministerstvo pod mojím vedením v rokoch 2018 a 2019 na nasledujúce roky. Sú to štyri veľké investičné akcie aj s pôvodnými rozpočtami na ich rekonštrukciu a k tejto téme sa ešte určite niekoľkými vetami vrátim.
Takže žiadne financie navyše, ktoré by súviseli s rozvojom štátom zriadenej kultúry po pandémii COVID-u. Rovnako žiadne ani pre tie nezriadené, ktoré v predchádzajúcich rokoch od štátu pomoc nepotrebovali. Dokonca boli na to hrdí, že ju nepotrebujú a že si dokážu na svoju existenciu sami zarobiť, ale v súčasnosti potrebujú túto pomoc aj oni.
Úplne z rozpočtu vypadli vedecké knižnice napríklad, a to aj napriek tomu, že v programovom vyhlásení vlády bolo uvedené, že pani ministerka chce zvýšiť návštevnosť knižníc o 5, návštevnosť múzeí a galérií dokonca o 50 %. Nenašla som ale spôsob, akým spôsob... nenašla som spôsob, ako vlastne toto, toto chce učiniť. Myslím si, že ak to nie je v rozpočte, potom to zrejme nebude vôbec, pretože rozpočet sa nedá ani nafúknuť, ani dopĺňať podľa nálady a podľa okolností. Proste treba ho dodržať ako základný zákon každej inštitúcie od tej najmenšej až po tú najväčšiu, ako sú ministerstvá.
Nedočítala som sa napríklad, čo s verejnoprávnymi inštitúciami, čo s dofinancovaním podriadených organizácií, ktorých má ministerstvo kultúry 31, čo napríklad s prirodzeným rozvojom a obnovou v týchto inštitúciách, čo s novou technikou v pamäťových a fondových inštitúciách. Ako a za čo uchopíme napríklad vzdelávanie v nich, lebo každý rok sa tam istá čiastka na vzdelávanie pracovníkov v týchto inštitúciách nachádzala. Teda žiadne vízie, žiadne plány, žiadny pokrok pre slovenskú kultúru, tak ako som to po prečítaní rozpočtu vnímala ja.
Primeraný, ale ambiciózny rozpočet je naozaj základným zákonom, ktorý sa musí dodržiavať, a spoliehať sa na to, že veď ho odovzdáme a potom priebežne doplníme alebo zmeníme, prerobíme podľa peňazí, to nie je dobré a určite nie je ani zákonné. Ak rozpočet ministerstva kultúry na nasledujúce obdobie nemá ambíciu prepracovania a rozšírenia, tak nie je to pre slovenskú kultúru dobrá vyhliadka.
A teraz, ak dovolíte, by som niekoľkými vetami spomenula veľké rekonštrukcie, investičné akcie ministerstva kultúry. Možno aj preto, že pán minister Heger na tomto mieste, myslím, že dvakrát alebo trikrát spomenul, že v kapitole kultúry musia začať odznova v rekonštrukcii niektorých národných kultúrnych pamiatok, pretože predchádzajúca vláda sa im nevenovala. Napriek tomu v rozpočte sa spomínajú iba tie štyri, ktoré sme rozpracovali my.
Pripomeniem teda zopár faktov, pán minister, ktoré by vám možno mali nabudúce dať do diskusie tí, ktorí vám pripravovali túto diskusiu. Ide o veľké rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, národnej kultúrnej pamiatky Štátnej opery Banská Bystrica, Slovenská národná galéria a havarijný stav hradného brala na Spišskom hrade.
Takže naozaj veľmi telegraficky.
Štátna opera Banská Bystrica. Projekt rekonštrukcie prijatý vládou v júli 2019, stavebný zámer vypracovala Technická univerzita v Košiciach, protokol o vykonaní štátnej expertízy na stavebný zámer, verejné práce schválilo v marci 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Uznesenie vlády doteraz platí, nikto ho nezrušil a, opakujem, v návrhu rozpočtu na rok 2021 je táto rekonštrukcia uvedená aj s rozpočtovanými finančnými prostriedkami, ktoré zostali z čias vedenia ministerstva kultúry, teda za mojich čias.
Krásna Hôrka. Veľmi sledovaná, veľmi pertraktovaná téma. Opäť zopár vetičiek. Pod mojím vedením ministerstva sme sa po siedmich rokoch rozhodli spustiť projekt obnovy a bolo to v lete 2018. Reštartovala sa príprava projektu Krásna Hôrka za účasti renomovaných odborníkov Slovenskej technickej univerzity a prizvali sme aj špecialistov a odborníkov, ktorí sa venujú iba obnove národných kultúrnych pamiatok. Podpísala sa zmluva o združení s obcou Krásnohorské Podhradie, pretože práve táto zmluva umožnila začať územné konanie. V januári, teda takmer, v januári 2020, teda takmer pred rokom, bolo prijaté uznesenie vlády s narozpočtovanými financiami a prvá časť projektovej dokumentácie. Podľa harmonogramu, ktorý sme odovzdali novému vedeniu, bolo možné začať s verejným obstarávaním v podstate okamžite, ale korektne som toto rozhodnutie nechala na nové vedenie rezortu. Kvalitu nového projektu potvrdila aj pani ministerka Milanová, keď sa pre médiá vyjadrila, citujem: „Je tu nový projekt, ktorý je lepší ako ten predtým a je podľa mňa realizovateľnejší a prospešnejší pre hrad.“ Koniec citátu. Aj keď v máji verejne potvrdila pani ministerka snahu pokračovať v pripravených zámeroch, dodnes sa vlastne na Krásnej Hôrke nič nedeje. V návrhu rozpočtu na tento rok sú opäť len naše projekty aj naše rozpočtovanie, žiadna pridaná hodnota tejto vlády.
Podobne by som mohla pokračovať, aj pokiaľ ide o rekonštrukciu hradného brala Spišského hradu. V rozpočte pracujete s uznesením našej vlády z októbra 2019, ktorá na výjazdovom zasadnutí okamžite po tom, ako som bola informovaná o havarijnom stave hradného brala, vyčlenila 1 500-tisíc eur na sanáciu hradného brala a na obnovu ďalších častí hradu a hradiska. Ďalšie financie, pretože zatiaľ bolo na účet Spišského hradu prostredníctvom Slovenského národného múzea zaslaných, teda do konca roka 2019, 300-tisíc eur. Ministerstvo financií zareagovalo veľmi promptne, my sme dali rozpočtové opatrenie, peniaze nám prišli, my sme ich poslali na Spišský hrad okamžite, ako sme tie peniaze dostali. Takže takáto je situácia.
Ten 1 500-tisíc plus ďalšie 2 mil. sú rozpočtované na sanáciu Spišského hradu podľa našich starých rozpočtov – a ako som zistila – aj podľa nových rozpočtov až do roku 2022. Takže sú to naše sumy, všetky štyri sumy sú naše spred roka, len zopakujem, že na drobné sa doteraz nerozmenili, to je jeden fakt. Druhý fakt, žiadna pridaná hodnota, žiadne financie navyše. Po zime sa pokojne, po zime 2019 – 2020 sa pokojne mohlo pokračovať v obnovách.
Takto nejako je to aj s rekonštrukciou a obnovou Slovenskej národnej galérie. Nenašla som ani čiarku navyše, nechcem sa opakovať, ale pokiaľ ide o kapitolu ministerstva kultúry, tak návrh rozpočtu pracuje s tými financiami, ktoré sme tam nechali my, opakujem, neupravili ste ani čiarku a robíte s našimi návrhmi.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pani poslankyňa, hovorili ste vo svojom vystúpení o absencii vzdelávania v kultúre, no ale (zasmiatie sa rečníka) ako, ako chcete od tejto vlády, aby zabezpečovala nejaké vzdelávanie v kultúre, keď vláda nedokáže zabezpečiť ani obnovenie výchovno-vzdelávacieho procesu v školách, čiže ak nevieme naštartovať vzdelávanie v školách, tak asi nemôžme očakávať, že sa bude vzdelávať ešte aj v nejakých iných mimoškolských oblastiach.
Ale s niečím, pani poslankyňa, nemôžem s vami súhlasiť, a to je hrad Krásna Hôrka. Bol vypálený 10. marca 2012. Osem rokov vláda SMER-u mala na to, aby ten hrad zrekonštruovala. Počas Rakúska-Uhorska hrady bežne rekonštruovali v tom čase technológiami za dva-tri roky. Za osem rokov, za osem rokov sa pri oprave hradu Krásna Hôrka nič výraznejšie neurobilo a iba všetci rozprávajú, naťahujú, dvíhajú rozpočty, dvíhajú rozpočty a ľudia vidia len to, že nie kvôli korone teraz, ale vtedy kvôli neschopnosti vlády jednoducho ten turistický ruch, ktorý v tom regióne okolo Rožňavy bol, úplne vykapal.
Takže toto je vaše maslo a ja neverím tomu celkom, že táto vláda s tým niečo urobí, lebo je to nejaké smutné dedičstvo.