23. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem aj za tie podnetné reakcie v rámci faktických poznámok. Ja som len chcela, že, že aj teraz, keď sa viedla diskusia k tomuto zákonu, tak bolo za mňa také celkom zreteľné, že takpovediac veci sa javia a veci sú. My si tu môžme porozprávať o tom, ako fungujú psychiatrické kliniky, ako vyzerajú DSS, je úplne iné tam ísť, byť, byť pacientom, byť klientom.
A, samozrejme, že celá táto problematika zdravotná a sociálna má dve roviny. Jedna sú klienti alebo pacienti a druhá je manažment, lekári, odborníci. Aj jedna, aj druhá rovina potrebuje saturáciu, potrebuje zmenu, potrebuje, potrebuje celé inak. Ale svet nevznikol včera, to má nejakú históriu, prečo to takto vyzerá. A my môžeme variť iba z toho, čo máme. A v tejto chvíli tí bezbrannejší sú tí klienti než tí lekári a tí odborníci. Hoci lekári a odborníci, a ja som tiež pracovala v takom zariadení, samozrejme, že tú pomoc potrebujú, ale v tejto chvíli to, čo horí, sú tí pacienti. A, áno, máme tu kopec administratívy a kontrolných mechanizmov, ale, ruku na srdce, nefungujú.
Ja nehovorím, že toto bude akoby že sväté písmo do budúcnosti a pani komisárka vyrieši úplne všetko. Je to len malá kvapka, je to len malý kamienok do mozaiky, ako tie veci posunúť. A, samozrejme, že sa tej problematike budeme aj s kolegami venovať naďalej a vylepšovať, čo sa bude dať, ale v tejto chvíli je to fakt, že hasíme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Dobrý deň prajem, dámy a páni, som tu dnes po druhé a ide o vládny návrh zákona, ktorým sa má zrušiť zákon o detských ihriskách.
Samozrejme, na prvý pohľad to znie ako veľmi zlá správa, že, preboha, kto by teda, kto tu nechce chrániť tie deti a deti sú naša budúcnosť, a to nemôžme predsa nechať tak, že ich len tuto necháme, tie naše deti, napospas tým detským ihriskám, ale realita je iná.
Realita je taká, že štát nedokáže regulovať všetko. Je to čistá ilúzia a fakt je ten, že žijeme v preregulovanom svete. Máme strašne veľa noriem a pravidiel a zákonov a vyhlášok a tak ďalej a snažíme sa regulovať prakticky všetko. Len toto je cesta do pekla, lebo keď je tých regulácií príliš veľa, tak sa nikto v nich už nevyzná. Tento zákon, ako bol napísaný, tak sa predpokladá, že ho mala kontrolovať SOI-ka. To znamená Slovenská obchodná inšpekcia mala vykonávať dohľad nad, nad uplatnením, nad riadnym uplatnením tohto zákona, to znie logicky, to znie rozumne, len neviem, či viete, pre SOI-ku by to bol štyristotretí predpis, ktorý musí strážiť a kontrolovať a dávať pozor na to, či je naozaj dodržiavaný.
Štyristotri predpisov, 403, sú tam také skvosty medzi nimi ako dohľad nad spojkami v poľnohospodárskych mechanizmoch. To znamená, že traktor, keď ťahá vlečku, tam je nejaká spojka a aj toto má kontrolovať SOI-ka a ďalších vyše 400. Nemôže to takto fungovať, toto nie je správna cesta. Rozpoznala to aj Európska únia, ktorá sa trápi s vyše 100-tisíc stranami smerníc, 100-tisíc strán smerníc, ten život predsa nie je tak komplikovaný, aby sme potrebovali regulovať na 100-tisíc stranách, to je iba na úrovni EÚ a, samozrejme, ďalšie desaťtisíce strán na úrovni národnej legislatívy. To je jeden aspekt, ktorý, a to je ten, že žijeme v preregulovanom svete.
Ale je tu potom ešte aj druhý. Lobing a štátom garantovaný biznis. Strašne ľahko sa podniká, keď štát mi pripraví nejaký zákon a donúti všetkých ostatných mi niečo platiť. Takých zákonov vôbec nemáme málo. Rôzni experti s pečiatkami, znalci a kontrolóri alebo, alebo takí, čo kalibrujú zariadenia a potvrdzujú ich stav a podobne. To je normálne jedna celá subkultúra našej ekonomiky.
Uvediem niekoľko príkladov. Napríklad pracovná zdravotná služba, my sme dlhé roky žili bez toho a ja rozumiem tomu, že v tretej a najmä v štvrtej pracovnej skupine musia zamestnanci, to sú povedzme zamestnanci v baniach, ktorí fárajú pod zem, len musia byť, musí mať pravidelné lekárske prehliadky, tam nie je o čom diskutovať. Ale aby referent, ktorý pracuje celý svoj pracovný život v kancelárii, kde sa tak môže akurát potknúť o ležiaci kábel a inak mu nič nehrozí, aby on musel pravidelne chodiť na lekársku prehliadku iba z tohto titulu, lebo, samozrejme, keď je chorý, má svojho lekára, veď to je zabezpečené. Toto je taký štátom organizovaný biznis, prijal sa zákon a zrazu všetci zamestnávatelia musia raz, dvakrát do roka platiť za to, že pošlú zamestnancov na kontrolu. Tie kontroly sú veľakrát z rýchlika, to možno nehovorím nič nové a je nejaká skupina ľudí, ktorá na tom zarába. Zruinuje to takú firmu? No, samozrejme, že nie, veď tak je to aj nastavené, že má to len taký, taký trošku poplatok, aby tak pekne kvapkalo alebo išlo cícerkom, ale aby to teľa, ktoré je tak dojené, neumrelo.
Problém je, keď je takýchto štátom organizovaných biznisov príliš veľa, tak potom to už pociťujú firmy, pociťujú to aj obce, ako v tomto prípade. V kuse treba nejaké certifikáty, napríklad kontrola originality pri autách alebo pravidelné kalibrovanie váh, alebo kontrola teplomerov v mrazákoch, zapisovanie a tak ďalej. Toto sú všetko veci, ktoré spôsobujú to, že nejaká skupina alebo títo energetickí audítori, že sa povie, musíš mať energetický audit, opäť je tu nejaká skupina tých ľudí, ktorí z tohto majú príjmy a fungujú, a nie je to správne. Naozaj to nie je správne.
Konkrétne pri týchto ihriskách existujú momentálne len dve firmy, túto informáciu mám od ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka, že oni to teda skúmali a skúmali to z toho dôvodu, že u nich na ministerstve je tzv. technická inšpekcia, ktorá má zas toto v náplni práce, tieto normy, a zistili, že len dve firmy majú pečiatku, ktorá spĺňa nejaké, neviem čo, a výsledok je taký, že ich zariadenia, ich produkty, sú omnoho drahšie ako iné. A toto, samozrejme, je problém, dnes za rozumný peniaz neviete postaviť detské ihrisko. Teraz tých detských ihrísk je po Slovensku veľa, však to aj za socializmu úplne bežne bolo súčasťou bytovej výstavby detské ihriská. Bolo to správne a je to správne, len problém je, ak by teraz by sme prijali takýto zákon, ktorý veľakrát nezmyselne vysoko stanovuje túto latku, tak zrazu bude x ihrísk nevyhovujúcich a budú musieť mestá a obce do tohto investovať bez toho, aby významne sa zvýšila bezpečnostná, bezpečnosť ihrísk.
No a teraz sme pri ďalšom bode, že či vôbec treba zvyšovať bezpečnosť ihrísk. Aký je dnes stav, preto lebo ten zákon ktorý dnes navrhujeme zrušiť, on v podstate nikdy neplatil, lebo nebola k nemu vykonávacia vyhláška urobená. To nestihli naši predchodcovia, tak tento zákon neplatil. Povedzme si, aká je bezpečnosť ihrísk, koľko detí ročne zomrie na takom ihrisku. Ja neviem o takýchto prípadoch. Chápal by som, že musíme prijať zákon, keby bolo, že každý mesiac sa niekde na Slovensku stane nejaký ťažký úraz, tomu rozumiem, to by som tu stál a obhajoval, že poďme teda prijať nejaké regule, lebo zjavne, zjavne ten trh tu zlyháva. Ale toto nie je ten prípad, ale naopak, ale na druhej strane určite sa stane, že sa niekedy nejaké dieťa zraní a môže to skončiť aj smrteľným zranením. Bohužiaľ, taký je život.
Dajme to do nejakého pomeru. My totiž môžme, aby sme zabránili veľmi málo, možnože jedno takéto vážne zranenie aj so smrteľnými následkami ročne, aby sme mu zabránili, tak môžme teraz začať regulovať 8-tisíc ihrísk, ktoré máme, alebo 20-tisíc ihrísk, neviem ten počet, ale je ich určite veľa, kvôli jednému prípadu. To, samozrejme, rozhoduje o tom, že teda aký je tu pomer. Lebo štát môže, samozrejme, aj v iných oblastiach sa snažiť zabrániť smrteľným úrazom. Určite sa raz do roka stane, že alebo občas sa stane, že padne škridla zo strechy a zabije niekoho, nejakého chodca. Ale nebudeme teraz zrejme prijímať zákon, ktorý prikáže všetkým chodcom chodiť v helme a behať tu teda po uliciach s obandážovanými hlavami. Preto majme, prosím vás pekne, zdravú mieru.
A po skúmaní sme dospeli práve k tomu záveru, že nebudeme šťastnejší, keď budeme s týmto zákonom, keby tento zákon mal začať platiť, nebude ten svet ani lepší, ani krajší. Bude akurát pre, pre mnohých starostov drahší, ktorí budú musieť desaťtisíce eur investovať. Sám som bol prekvapený tými čiastkami, ktoré, tými sumami, ktoré stoja produkty z tých dvoch certifikovaných firiem.
Toľkoto teda krátka obhajoba. Na záver chcem povedať, že nemajte, prosím vás, obavu, že by tie ihriská už neboli pod nijakou kontrolou, lebo máme už niekoľko noriem, ktoré, ktoré platia, a je to po prvé stavebný zákon, ktorý už reguluje to, aké tie ihriská môžu byť a nesmú byť, takže stavebný zákon. Potom sú tu technické normy a takisto už dnes zákon o ochrane spotrebiteľa vstupuje aj do týchto detských ihrísk, čiže to nie je tak, že úplne neošetrená nejaká, nejaký legis... priestor, ktorý by mal byť ošetrený legislatívou. My už máme tie normy. Len, prosím vás, neprijímajme ďalšie a nenaháňajme nejakej skupine podnikateľov príjmy tým, že donútime platiť tisíce miest a obcí alebo aj súkromných prevádzkovateľov.
Toľko na úvod z mojej strany a, samozrejme, rád potom zodpoviem na všetky otázky. Chcem ešte pripomenúť, že pri prvom čítaní pán Čepček práve vystúpil, ktorý toto potvrdil, a škoda, že tu nie je Milan Krajniak, ale tým, že on má tú inšpekciu práce, tak sa omnoho viac touto problematikou zaoberal. Ja teda dúfam, že zrušenie tohto zákona nájde vašu podporu.
Dávam prísľub, že ak sa nájde, ak sa vyskytne v budúcnosti potreba, tak budeme otvorení debate o tom, aby sme v rozumnom rozsahu, teda nastavili alebo zmenili teda nastavili tie regulácie tak, aby to bolo vyvážené medzi prínosom so zvýšenej bezpečnosti a, samozrejme, nákladmi, ktoré treba mať na pamäti a vždy sa na ne, teda na zreteli, lebo nič nie je zadarmo, ale peňazí nie je nikdy dostatok.
Takže ďakujem pekne, na úvod toľkoto z mojej strany.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 328), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 479 z 1. decembra 2020 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 209 z 21. januára 2021, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 123 z 25. januára 2021.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 371/2019 Z. z. o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 129 z 26. januára 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, musím povedať, že som rád, že som si dal trošku viac času na to, lebo mal som to pripravené tak zhruba na tých desať minút. Ale predsa len aj sa mi ťažko spalo, keď som si pripravoval túto rozpravu, vážne.
Viem, že to zľahčujete, túto tému. A veľmi ťažko sa mi počúvali aj vaše slová, ktoré ste na margo zrušenia tohto zákona už teraz povedali. Dokonca ste aj zle pomenovali tento zákon. Povedali ste, si to možno prehrajte naspäť, že zrušenie zákona detských ihrísk. Takže najprv by som chcel povedať, že sa bavíme o zrušení zákona o základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska. Čiže, aby sme sa dobre počúvali, čo ideme zrušiť. A chcel by som, samozrejme, aj vašu pozornosť upriamiť na to, aby sme teda počúvali, že o čom sa bavíme.
Myslím si a teší ma takisto, že nie som jediný nielen tu v pléne medzi kolegami teda, ale aj medzi odborníkmi, ktorí sa zaoberajú kontrolou STN noriem či priamo problematikou detských ihrísk, že takýto zákon by nemal byť zrušený bez náhrady. Bez náhrady. Nezľahčoval by som vôbec túto tému. Nakoniec prijatie tohto zákona podpisovala už aj pani prezidentka Zuzana Čaputová. Tu by som mohol možno skončiť, ale v športe som sa držal aj hesla, že tam, kde iní končia, ja len začínam. Takže som sa pozrel na tento problém trošku do hĺbky.
Hovorili ste a som veľmi rád, že ste hovorili vlastne o SOI-ke. Koľko? Štyristotri právnych predpisov musí vykonávať. A musím povedať, že práve SOI-ka, s ktorými som sa bavil s odborníkmi zo SOI-ky, hovoria o nutnosti existencie zákona 371/2019 o základných požiadavkách na bezpečnosť detských ihrísk. A je to podporené dlhodobo pretrvávajúcimi nedostatkami v oblasti bezpečnosti detských ihrísk, ktoré boli opodstatnené z dôvodu vzniknutých úrazov, dokonca smrteľných. Tu mi treba povedať, že nejak sme si zvykli možno na Slovensku, že začneme riešiť takéto závažné veci, až keď sa niečo stane. A nemyslíme dostatočne na prevenciu tak dôležitej veci, ako je bezpečnosť našich ihrísk.
Áno, súhlasím s tým, že je to zaťažujúce pre SOI-ku. Majú tam strašne veľa práce. Nemajú kapacity na to, aby zvládali toľko vykonávacích predpisov. Ale prečo práve ideme rušiť, tie všetky ostatné, čo ste menovali, ako v poriadku, ale prečo ideme rušiť alebo sme ho ani nevytvorili vlastne, tento zákon.
Hovoril si, že smrteľné prípady sa nestávajú alebo že ich je málo, alebo možnože... Neviem, koľko je málo. Ale tak hovorím, že ťažko sa mi spalo práve z tohto dôvodu, že poviem jeden. Napríklad v areáli rekreačného zariadenia v Poráči dňa 19. septembra sa stal, 2015, sa stal smrteľný úraz, keď sa na päťročného chlapčeka zrútila hojdačka v tvare baranidla. Pri šetrení sa dospelo k záveru, že hojdačka bola neodborne postavená, bez certifikácie a neboli na nej vykonávané pravidelné kontroly. Boli zistené nedostatky, s ktorými sa pri kontrolných akciách stretávajú inšpektori SOI. Napríklad v roku 12, 2012, boli zistené nedostatky v 78 %, v roku 2013, a som rád teda, že tak často to SOI-ka preverovala, v 83 prípadoch, v 83 % prípadov, v roku 2017 opäť v 79 % prípadov. Toľko teda zo stanoviska SOI. A prípady boli, samozrejme, aj medializované.
Veľmi ťažko sa mi to hovorí, ale napriek, napriek týmto prípadom som ochotný vnímať aj celú tú dôvodovú správu, ktorá sa vyhodnotila na ministerstve hospodárstva. A myslím si, že na tom sa zhodneme všetci, že tento zákon obsahuje zbytočnú nadmernú reguláciu, s tým plne súhlasím, ktorá zamestnáva prevádzkovateľov a vlastníkov detských ihrísk, čo sú, samozrejme, poväčšine VÚC-ky, mestské úrady alebo súkromníci či iní prevádzkovatelia. Nevhodné sú najmä body - krátke prechodné obdobie, ktoré si spomínal, pán minister, ktoré zapríčiňujú zatváranie detských ihrísk, súhlasím. Finančná náročnosť starých či výstavbu nových ihrísk, súhlasím. Komplikované a opäť finančne náročné uvedenie do prevádzky, to si ani nespomínal. Komplikované a zdĺhavé získanie certifikátu oprávnenej osoby pre kontrolu detských ihrísk, tiež si nespomínal. A komplikované vedenie záznamov o vykonaní kontroly.
V čom sa však zásadne rozchádzame, pán minister, je, že tento zákon ideme rušiť bez náhrady. Po rozhovoroch s odborníkmi môžem konštatovať, že nebudeme mať adekvátnu alebo dostačujúcu alternatívu, právnu alternatívu pre bezpečnosť detí na detských ihriskách. Vysvetlím aj trošku tej legislatívy v krátkosti. Lebo, samozrejme, to sú odborné veci. A ja teda nie som ani právnik, ale som si naštudoval tie veci aj s právnikmi.
Takže od roku 1999 spadali ešte detské ihriská, lepšie povedané ich komponenty, len pod zákon 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a posudzovanie zhody. A v § 7 ods. 3 sa uvádza, že dodržiavanie STN noriem je len dobrovoľné či odporúčajúce. To znamená, že nie je to pravda, že by tieto STN normy sa museli dodržiavať. Tu to máme jasne zdokumentované a zrušením tohto zákona prídeme k tomuto predpisu, resp. k tomuto zákonu.
Ďalej detské ihriská, zase lepšie povedané len ich komponenty, spadali aj pod nariadenie vlády 404/2007 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, ktoré transformovalo smernicu Európskeho parlamentu o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, avšak sankcie za porušenie alebo nedodržanie tejto smernice Slovensko neprijalo žiadne. A tieto informácie čerpám zo stanovisko ministerstva hospodárstva z roku 2017.
Neskôr v roku 2010 prišlo nariadenie vlády 349/2010, bolo platné od 1. 1. 2011 až po 1. 4. 2019, ktoré aspoň sčasti riešilo povinné technické požiadavky o postupoch posudzovania zhody na prostriedky ľudovej zábavy, zariadenia detských ihrísk a športovo-rekreačného zariadenia. Avšak nedávno, v roku 2019 prišlo nariadenie vlády, ktoré aj toto povinné nariadenie vlády zrušilo.
Nakoniec teda prišiel zákon 371, ktorý dnes ideme rušiť. S detskými ihriskami, lepšie povedané len ich komponentami, padneme teda naspäť o 20 rokov pod spomínaný zákon, ktorý som hovoril. Toľko teda zhrnutie tej, tej technickej časti.
A ešte jedna možno k tomu len informácia, že žiadny právny predpis nebudete ustanovovať, kto bude osobou oprávnenou na výkon kontroly týchto zariadení detských ihrísk. Čiže bez kontroly. (Reakcia z pléna.) Prevádzkovatelia, áno.
A aby som len nekritizoval teda, dovolil by som spomenúť niekoľko podmienok, ktoré by pomohlo nájsť konsenzus medzi šikanóznym teda zákonom, dá sa povedať v úvodzovkách, a stavom, do ktorého sa zrušením tohto zákona dostaneme. Čiže do diskusie o novej právnej úprave navrhujeme predĺžiť prechodné obdobie a povinnosť uvedenia starých detských ihrísk a uvedenie do súladu so zákonom teda 371 možno až do roku 2026. Kľudne 20 % detských ihrísk ročne z toho, aby to nebolo tak zaťažujúce. To sú len návrhy. Ako je to na diskusiu, samozrejme, to hovorím, z celkového počtu ihrísk. Čo som ináč aj už vykomunikoval a overoval som si to s niektorými samosprávami, predstaviteľmi samospráv a boli na to prístupní.
Navrhujeme zjemnenie regulácie, ktorá umožňuje úpravu podmienok pre získanie certifikátu oprávnenej osoby na vykonávanie kontroly. Takže tam bola napríklad taká podmienka, že musí mať ročnú prax ten človek, čo je naozaj zbytočné z nášho pohľadu.
Navrhujeme aj jednoduchšie a finančne výhodnejšie uvedenie do prevádzky detského ihriska, napríklad kolaudačným rozhodnutím len za účasti oprávnenej osoby, samozrejme, na kontrolu. Nie je nutné platiť zástupnú kontrolu do nejakej externej firmy.
Navrhujeme menej zaťažujúce pravidelné kontroly pre vlastníka. Kontroly možno by sme navrhli vykonávať častejšie, avšak nie je povinnosť správy z vykonávanej kontroly zasielať na SOI-ku. Ale naopak, SOI-ka by mohla prísť hocikedy na kontrolu, proste ten prevádzkovateľ by si musel viesť nejaké zápisy, samozrejme, a prípadne mu aj uložiť pokutu, ak by to, ak by to nedodržoval. Nemajú kapacity na to. (Reakcia z pléna.) Ja len hovorím ten stav.
Navrhujeme medzi základné povinnosti vlastníka doplniť povinnosť mať počas celej doby prevádzky ihriska uzatvorené poistenie na zodpovednosti za škodu v súvislosti s prevádzkou detského ihriska. Poisťovňa bude mať nastavené určité podmienky, samozrejme, pre uzatvorenie zmluvy a rýchlejšie to služba pre občanov, rýchlejšie poskytnutie náhrady škody pre rodičov dieťaťa. A sú ďalšie, samozrejme, možnosti na diskusiu, ako napríklad budovanie aj určitého percenta detských ihrísk pre zdravotne znevýhodnených a podobne.
Spravil som si teda domácu úlohu a stretol som sa osobne aj s predstaviteľmi SOI, ako som spomínal, odborníkmi pre problematiku detských ihrísk, aby som predtým, ako vystúpim tu v pléne pred vami, mal niektoré návrhy odkomunikované. Záverné stanovisko SOI-ky zastáva názor, že zrušenie tohto zákona 371/219 (2019, pozn. red.) bez náhrady iným priamo uplatniteľným právnym aktom je nesprávny krok, nakoľko zákon upravoval kopec vecí, ktoré teraz preskočím, už ich nebudem omieľať. Ale možno by som jednu ešte spomenul. Odbornosť vykonávania kontrol na detské ihrisko, ktoré pri nedostatočnej právnej úprave pred vznikom tohto zákona poskytovali rôzne nekvalifikované osoby s cieľom zarobiť, čiže normálne došiel niekto, kto sa vydával za oprávnenú osobu, došiel na samosprávu, samozrejme, mal nejaké fiktívne dokumenty a veľakrát takto tí ľudia zarobili peniaze a sužovali tak tie samosprávy.
Ale poviem ešte jeden predsa len prípad, ktorý bol tiež medializovaný, z nedávnej minulosti, z roku 2018, kedy na dievča vo veku 11 rokov z Vysokých Tatier spadol drevený nosný trám hojdačky a dievčatko muselo byť vrtuľníkom prevezené s ťažkým zranením hlavy do nemocnice. V tomto prípade bolo na vine neudržiavané detské ihrisko v zlom konštrukčnom stave. A takýchto príkladov je viac. Samozrejme, nebudem ich tu menovať, to nechceme, ale chcem len tým zvýrazniť, ako je možno tento zákon z môjho teda pohľadu dôležitý.
Myslím si, že život, či už len jedného dieťaťa, alebo jeho bezpečnosť, zabezpečenie kontroly či skvalitnenie a skultúrnenie detských ihrísk stojí za to, aby sa dalo pár hláv, pán minister, dokopy, vyvolala sa spoločenská diskusia v zastúpení samospráv, odborníkov, napríklad aj zo SOI, a prinieslo sa niečo adekvátne, za čo by sme sa nemuseli hanbiť medzi vyspelými krajinami EÚ, čo nebude zbytočne týrať, samozrejme, samosprávy či vlastníkov a prevádzkovateľov detských ihrísk. Ale, naopak, zaručí bezpečnosť pre naše deti.
Volal som si aj s niektorými zástupcami, ako som hovoril, či už SK 8 alebo niektorými zástupcami obcí či územných celkov, ktorí po argumentácii pochopili, že nie je správne zákon rušiť bez náhrady, ale novelizovať po vzájomnej diskusii. Pochopili, že údržba, kontrola a bezpečnosť detských ihrísk je služba občanom, ktorá zabezpečí aj prevenciu úrazov, tak aj efektívnejšie využitie investovaných peňazí v neposlednej rade. Pochopili, že zrušením zákona bez náhrady, sa dostaneme do nevyhovujúceho právneho stavu, ako aj pohľadu, z pohľadu samospráv, tak aj najmä z pohľadu občana či rodiča.
Spravili sme nakoniec aj dotazník pre ľudí, aby sme si vypočuli ich názor na stav detských ihrísk, čo je pre nich vyhovujúce, dostačujúce alebo naopak. Dostali sme 330 odpovedí zatiaľ z celého Slovenska, čo je už slušná výpovedná hodnota. Ľudia nám takisto potvrdili, že napríklad len 20 % respondentov je spokojných s technickým stavom detského ihriska a 65 z opýtaných vníma závažný technický nedostatok, ktorý už dlhodobo nebol odstránený.
A nakoniec ste hovorili aj o pánovi ministrovi Krajniakovi. Tak som rád a ďakujem, že si nás aj s kolegom Dominikom Drdulom nakoniec vypočul aj pán minister Krajniak a prijal možnosť preloženia tohto bodu programu na ďalšiu schôdzu, a teda aj vytvorenia priestoru na pripravenie novely tohto zákona. Chcem len podotknúť, že tento zákon podpisovala teda, ako som už hovoril, aj Zuzana Čaputová.
Preto ťa, pán minister, prosím o podobný ústretový krok, čo si už aj avizoval, čo naozaj veľmi som privítal, že si povedal, že, že dáš ten priestor na, na, nie na odsunutie, ale že dáš priestor na vytvorenie nejakej úpravy alebo nejakej náhrady zmysluplnej. Ale, samozrejme, ak trváš na tom, že tento zákon ideme rušiť bez náhrady, tak môžeme hlasovať v otázkach zdravia a života úplne slobodne aj v koalícii.
Myslím, že nemusím spomínať ďalšie smrteľné prípady, aby som to dokázal, že tento zákon to napĺňa, aj keď priamo, samozrejme, v koaličnej zmluve to asi nie je zakotvené, ale teda mne ako splnomocnencovi vlády aj pre mládež a šport svedomie nedovolí zahlasovať za toto zrušenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Karol, ja ti to skúsim takou športovou terminológiou vysvetliť. Zober si, že si tenista, ktorému nejde podanie a vždy narazí do siete tá jeho loptička a neprepadne a ty navrhneš, lebo máš vplyv, tak navrhneš znížiť tú, tú sieť o trošku, aby tá tvoja loptička prepadla na tú druhú stranu pri tom podaní, a tým pádom vďaka jednému prípadu, že tebe sa nedarí, zmeníš celý, celé nastavenie.
Alebo zoberme si iný prípad, že nejaký nezodpovedný vodič nedodržuje rýchlosť a zrazí nejaké dieťa alebo zrazí nejaké iné auto a vďaka tomu na tomto danom úseku my znížime rýchlosť, tým pádom tá rýchlosť tam, samozrejme, nemusí byť znížená, lebo keby ten nezodpovedný vodič dodržiaval tie opatrenia, tak by sa to nestalo. A teraz my, lebo sa tam stalo nešťastie, znížime rýchlosť na celom tom danom úseku a obmedzíme na tých svojich právach alebo tej nejakej slobode tých všetkých vodičov okolo.
A toto je ten istý prípad pri týchto detských ihriskách, pretože zodpovední sú najmä rodičia za svoje deti. Myslím si, že keď nejaká hojdačka nespĺňa požiadavky a vidím to už na vlastnom pohľade, že to, ako si spomínal, tam nejaké drevo zvalilo dieťa, tak nepustím to dieťa na tú hojdačku. Za socializmu, aj keď ja som teda veľký kritik tohto obdobia, ale vtedy boli železné kadejaké železné konštrukcie, liepali sme sa po tom ako také opice a dole boli betónové tvárnice zaliate betónom a nikomu z nás sa nič nestalo. Všetci sme boli zdraví, živí. A netreba to preháňať s tou veľkou opatrnosťou, pretože dávame si len ďalšie polená pod naše nohy, komplikujeme ľuďom život a nedosiahneme ten efekt, ktorý chceme, pretože každý si musí byť zodpovedný sám za seba a najmä za svoje deti.

Ďakujem pekne. Karol, my sme spolu absolvovali niekoľko stretnutí k tejto téme a množstvo vecí z toho, čo si povedal, sa zakladá na pravde. Počul som tie veci rovnako aj ja, preto by som sa chcel naozaj prihovoriť, aby neostalo len pri prísľuboch a aby naozaj tieto prísľuby boli naplnené, že pre prípad potreby zrušenia tohto zákona a keďže sa momentálne nevieme dohodnúť ani na jeho presunutí, ani k takejto dohode nedošlo. Tak by som naozaj ešte raz chcel apelovať, aby táto snaha bola pretavená do nejakej skutočnosti, aby sme čím rýchlejšie našli vyváženú alternatívu ku súčasnému predpisu, ktorý teda, ako som správne pochopil, ideme rušiť, a aby sme dosiahli rovnováhu medzi nadmernou reguláciou a tým, čo reálne chráni životy a zdravie našich detí.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Karol, ja mám na teba takú jednoduchú otázku. Ruší sa, teda keď zrušíme tento zákon, ruší sa nejakým spôsobom oprávnenie SOI-ky kontrolovať bezpečnosť hracích prvkov? Odpoveď je nie. A vieš, čo majú spoločné tie smrteľné prípady, ktoré si ty spomínal? Išlo o necertifikované výrobky. To znamená aj so zrušením tohto zákona, keď tam SOI-ka príde a uvidí, že to nie je certifikovaný výrobok, tak povie, že ten výrobok je nebezpečný a že sa má stiahnuť z trhu a že sa má odmontovať. S tým tento zákon nemá nič spoločné.
Absolvovali sme niekoľko stretnutí, kde ste ma, kde ste mi teda povedali, že, že sa vám nepáči toto zrušenie, tak ja som ťa niekoľkokrát vyzýval, aby si nám povedal, že akú máš predstavu. Ty si až do dnešného dňa mlčal, si držal bobríka mlčanlivosti, nie, nepoviem, čo chceme zmeniť, ako to chceme zmeniť, až tuná si nám vlastne povedal, že ty by si vlastne len, len, len predĺžil lehoty a že to by vlastne pre teba bolo vyhovujúce. No tak ja neviem teda, prečo si s týmto musel tak otáľať, prečo sme nemohli normálne rokovať, ale tak v poriadku.

Ďakujem veľmi pekne. A, pán poslanec Kučera, ja ti ďakujem za tvoje vystúpenie, pretože bolo pokojné, také pragmatické. Zhodnotil si tú situáciu, aká je, pomenoval si viaceré fakty aj tie čísla, ktoré uvádza SOI-ka o pochybeniach, ktoré sa zistili.
Mne sa takisto ako tebe nepáči, že keď SOI-ka má viac ako cez 400 zákonov, ktoré musí kontrolovať, alebo povinnosti, ktoré musí kontrolovať, tak my si vybereme práve detské ihriská, ktoré ešte ani neprišli do praxe tej kontroly a ešte ani nevieme to posúdiť, či by sa tá situácia zlepšila alebo nie. Takže s týmto ja takisto sa neviem stotožniť.
Ja sa ešte naviažem na to, čo hovoril aj pán predkladateľ, pán minister, že ja rozumiem tomu, že mnohokrát tá regulácia je neúnosná, že je to finančne veľmi náročné, že často sa na tom možno nabaľujú niektoré firmy, ktoré to absolútne nerobia. Zoberú peniaze a nič to nemení na kvalite, napríklad v tomto prípade ihrísk. Ale nikdy sa nestotožním s tým, že situáciu budeme riešiť tak, že to úplne zrušíme bez toho, aby sme načrtli nejakú víziu, ako by sme to potom ďalej vedeli kontrolovať alebo regulovať. Najjednoduchšie niečo zrušiť a potom sa nedostať z časových dôvodov k tomu, aby sa tá situácia zlepšila.
To isté si myslím napríklad aj o pracovných zdravotných službách. Najjednoduchšie je zrušiť kontrolu v dvojke, v ktorých najviac pracovných, teda úrazov a chorôb z povolania vzniká, pretože tí ľudia nie sú úplne bez rizika, ale sú to ľudia, ktorí pracujú v podlimitnom riziku a často u nich tá kontrola je nedostatočná. Čiže tieto diskusie sú tu už roky a toto mi pripomína veľmi aj tieto pracovné zdravotné služby a postoj SaS k tomu. Čiže v tomto ja ťa úplne podporujem.
Spomenul si aj, dal si si tú námahu, aj starostov, čiže ja si myslím, že nejaký konsenzus by sme našli a minimálne presunutie tohto návrhu na budúcu schôdzu by nám v tomto pomohlo. Takže ja sa tiež k tomu prihováram a pripájam.
Ďakujem.

Pán poslanec Kučera, vy ste svoje vystúpenie ukončili tým, že ste splnomocnenec pre mládež a šport, a ja z toho dôvodu naozaj nerozumiem, že prečo je výsledok rokovania o tomto vládnom návrhu ten, že dve vládne strany sa nevedia pochopiť v koncepcii, ako k tomuto problému pristupovať. Lebo vám poviem, že ľudia sú unavení. Ľudia sú z tohto unavení, že v rámci koalície sa neviete dohodnúť v podstate na ničom a neviete sa dohodnúť ani na takýchto banalitách, sa to aj teraz ukázalo.
A ja sa vás preto chcem spýtať, pán kolega, že vy ako splnomocnenec vlády pre mládež a šport, keď ste mali tieto výhrady a sme v druhom čítaní, takže či proste vy alebo teda vy už nie, ale či niekto ďalší, kto bude mať tú možnosť legislatívne, či ste pripravili pozmeňovací návrh, ktorým by ste toto proste zmenili, lebo vy tie možnosti máte. Máte na to aj špeciálnu funkciu a máte na to aj možnosti.
Ja sa na to pozerám úplne nezaujatými očami, ale pochopil som z toho iba jednu vec. Absolútnu kritiku podpredsedu vlády Sulíka, to je, to je medzi vami, to je úplne mimo mňa, ale nejako mi z toho nevyplynulo žiadne riešenie. Žiadne riešenie tejto situácie, lebo ak, ak tu máme, medzi prvým a druhým čítaním prešiel naozaj dlhý čas a proste máte k dispozícii aparát a mohli ste to spraviť, tak ja, prirodzene, očakávam, lebo poviem vám, že nie som ani ja stotožnený s týmto návrhom, ale očakávam, že prídete a dáte nielen kritiku, ale aj ten pozmeňovací návrh. Veď to je predsa úloha vládnych poslancov!
Úloha opozičných poslancov je kritizovať, hľadať chyby, problémy a tak ďalej, však to je jasné. Ale úloha vládnych poslancov je, že ak tie chyby a slabé miesta aj vo vlastnom návrhu nájdete, tak by ste ho mali zmeniť pozmeňovacím návrhom. A toto mi tu dnes zatiaľ chýba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, ja som si vypočul vašu rozpravu a ja aj pred tým, ako som, ako tento bod sme rokovali, ja som si bol pár ihrisiek detských pozrieť a podľa mňa je tento, tento zákon dosť slabý a ja aby som ho napríklad sprísnil v tých základných požiadavkách na bezpečnosť detského ihriska, konkrétne v bodoch 9 a 10 a 11, v ktorom sa hovorí o povrchu tlmiaci, povrchu tlmiacom náraz v prípade nejakého úrazu alebo pádu. Čiže v týchto veciach naozaj treba dať nejaký pozmeňovák a zmeniť to a sprísniť ohľadom týchto bezpečnostných opatrení.
Ďakujem pekne.