25. schôdza

Ja len krátko sa chcem veľmi pekne poďakovať za podporu a dúfam, že bude viac takýchto zákonov, ktoré budú prechádzať naprieč politickým spektrom. A, áno, ja svoju alebo myslím, že našu rolu tu v parlamente vnímam, ako také možno odchytávanie tých bielych miest, ktoré v našom systéme zákonov alebo v legislatívnom sú. Takže myslím, že tá výčitka síce bola, ale nevnímala som ju ako nejakú problematickú.
A čo sa týka ešte, pani kolegyňa, áno, my sme po tých diskusiách to uzavreli tak v tom pozmeňujúcom návrhu, že, že teda poisťovne to budú hlásiť ústrednému orgánu, teda Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja sama som mala trochu námietky, že ťažko povedať, ako to bude vykonateľné v praxi, ale verím, že ústredie si s tým poradí a že teda túto informáciu bude ďalej posúvať príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ešte raz veľmi ďakujem za podporu a teším sa na spoluprácu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, pani spravodajkyňa, pani predkladateľka, tak ako tomu bolo v prvom čítaní, tak aj v tomto druhom čítaní vami predkladaného návrhu zákona a príslušných zmien môžem naozaj len povedať, že naozaj jedno veľké ďakujeme za tento predložený návrh zákona, pretože to, čo sa stalo, táto ľudská tragédia, ktorá tuná vznikla pred niekoľkými mesiacmi, je to vec, ktorá by sa stávať nemala. Ale jednoducho stala sa a vaša iniciatíva, rovnako ako iniciatíva vašich kolegýň by snáď túto nejakú ďalšiu tragédiu mala odstrániť.
Takže kvitujem v tomto zákone najmä to, že všetky orgány štátnej správy, či už je to orgán, všeobecný orgán práce, sociálnych vecí a rodiny, všetky SPO-čky, Sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa, ako aj všeobecní lekári alebo detskí pediatri budú môcť čerpať rovnaké informácie a vlastne precizovať všetky informácie, všetky dáta, ktoré budú mať, a nebude sa viac v blízkej alebo ďaleko v budúcnosti možné stať, aby sa o dieťati nevedelo, či už je to v rámci zdravotnej starostlivosti, alebo aby Sociálna poisťovňa o dieťati nevedela nič a potom sa z ničoho nič stala takáto ľudská tragédia, ktorá, si myslím, že aj tých najväčších a najhrdinskejších chlapov zasiahla. Takže ja si myslím, že tento váš návrh zákona je viac ako dobrý.
A čo sa týka zákonu zo sociálneho prostredia, zákonov a čo sa týka zdravotnej starostlivosti, myslím si, že ľudský tvor je dostatočne sociálne empatický a pripravený na takéto veci, že nebude problém tieto veci posúvať alebo doladiť alebo ešte sprecizovať.
Takže za seba jedno veľké ďakujem a teším sa na vami ďalšie predkladané návrhy zákonov. Lebo tak ako ste sama povedala, na sociálnej mape je veľmi veľa bielych miest, ktoré nedajú sa vychytať naraz, ale pekne pomaličky vieme odstrániť aj to, čo tam ešte zostalo. A hoci by sa len podarila polovica, tak aj tak to bude veľký posun vpred. A čo sa týka sociálnej oblasti, ktorá je poddimenzovaná, je odsúvaná na nejaký okraj spoločnosti, tí, čo máme naozaj prosociálne cítenie a v sociálnej oblasti sa hýbeme roky, desaťročia, tak môžem povedať, že je to naozaj veľký krok dopredu a naposledy ešte raz vďaka.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predstupujem už v druhom čítaní s návrhom zákona, ktorý je transpozíciou európskej legislatívy. Vláda Slovenskej republiky reaguje tým na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000, z roku 2001/18/ES o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia v znení najmä v ostatných druhoch noviel.
Naša transpozícia umožňuje využiť možnosti, ktoré dáva európska legislatíva národným štátom, aby regulovali a prípadne aj bránili a zakazovali pestovanie geneticky modifikovaných organizmov, zvaných tiež GMO. Teraz ide o transpozíciu, konkrétne smernica z roku 2015/412, ktorá je pre členské štáty dobrovoľná a lehota na jej transpozíciu nebola presne určená.
Táto smernica umožňuje dva postupy obmedzenia alebo zákazu. Prvý je formálne časovo obmedzený postup vo fáze rozhodovania o vydaní súhlasu. Druhý je potom stanovisko prípadne už k existujúcim plodinám alebo povoleniam geneticky modifikovaných organizmov na účel pestovania. V tomto prípade ten musí byť odôvodnený, primeraný a nediskriminačný a založený na závažných dôvodoch, ktoré súvisia s cieľmi politiky životného prostredia, prípadne s územným plánovaním alebo s využívaním pôdy. Práve tento postup sa navrhuje touto novelou zákona, touto transpozíciou vykonávať aj na národnej úrovni, a to nariadeniami vlády Slovenskej republiky.
V časti návrhu, ktorý sa týka zákona 151/2002 Z. z., sa navrhujú aj úpravy, ktoré vyplynuli z dôvodu transpozičného, ale aj z potrieb vykonávania štátnej správy voči genetickým technológiám a geneticky modifikovaným organizmom. Ide predovšetkým o otázky ako predkladanie listín, z ktorých môže správny orgán získať informácie o systéme verejnej správy, nové ustanovenie o bezúhonnosti zahraničnej osoby, ktorá by takéto látky, takéto materiály k nám prinášala, nové ustanovenia na odstránenie zistených nedostatkov v úprave konaní o vydaní rozhodnutí na používanie genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.
Tento náš návrh zákona je v súlade s právom európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi, ako aj s ďalšími medzinárodnými zmluvami.
Vážený pán podpredseda, vážené poslankyne, poslanci, prosím vás o podporu tohto návrhu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 531 z 26. januára 2021 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. (tlač 363), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výbor žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 233 z 11. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 94 z 15. marca 2021 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť s pripomienkami.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 100 zo dňa 16. marca 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, druhé čítanie pri viacerých návrhoch aj na tejto schôdzi slúži na to, aby sme návrhy zákonov vylepšili. Budem vystupovať k viacerým bodom programu práve z tohto dôvodu, hoci tematicky sa zvyčajne určitým oblastiam ani nevenujem. Patrí k tomu aj táto oblasť životného prostredia a pôdohospodárstva, aj keď čiastočne niektorým otázkam možno áno, sporadicky, ale primárne, primárne nie.
O čo ide? Na ústavnoprávnom výbore sme preberali jednotlivé návrhy parlamentnej legislatívy, ako tento návrh vylepšiť, a boli tam aj určité ustanovenia, ktoré už objektívne bolo potrebné upraviť, ako navrhovalo sa nadobudnutie účinnosti na 27. marca, čo už, samozrejme, nie je možné stihnúť. Čiže z tohto dôvodu sme potom aj niektoré návrhy, ktoré nám parlamentná legislatíva odporúčala, si na ústavnoprávnom výbore osvojili. Konkrétne v tomto prípade som si ich osvojil ja a vo forme pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a nie som na to sám. Je tu aj pani Halgašová, pán Karahuta a pani Šuteková a, samozrejme, ďalší poslanci, ktorí ešte budú prednášať pozmeňujúce návrhy.
Takže najskôr teda by som som prečítal tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov pána Vetráka, teda mňa, pani Halgašovej, pána Karahutu a pani Šutekovej. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 184/2006 Z. z. o pestovaní geneticky modifikovaných rastlín v poľnohospodárskej výrobe v znení zákona č. 78/2008 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I. bod 2 znie:
"2. V § 9 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Za výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky, sa považuje výpis z registra trestov alebo obdobný doklad vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého je fyzická osoba štátnym príslušníkom"."
2. V čl. I sa za bod 9 vkladajú nové body 10 a 11, ktoré znejú:
"10. V § 24 ods. 2 písm. a) šiestom bode sa slovo "umiestňovaním" nahrádza slovom "uvádzaním".
11. V § 24 ods. 4 sa slovo "umiestnení" nahrádza slovom "uvedení"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I v bode 15 poznámke pod čiarou k odkazu 16a sa slová "platnom znení" nahrádzajú slovami "znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1381 z 20. júna 2019 (Ú. v. EÚ L 231, 6. 9. 2019)."
4. V čl. I v bode 23 v § 37 ods. 7 sa slová "s umiestnením" nahrádzajú slovami "o súhlase s uvedením" a slovo "umiestňovanie" sa nahrádza slovom "uvádzaní".
5. V čl. I sa za bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
"25. Za § 40 sa vkladá § 40aa, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 40aa
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Konanie o súhlase s používaním v uzavretých priestoroch podľa § 33, konanie o súhlase so zavedením do životného prostredia podľa § 34, konanie o súhlase s uvedením výrobku na trh podľa § 35 alebo konanie o predĺženie platnosti rozhodnutia o súhlase s uvedením na trh podľa § 37, ktoré začalo a právoplatne sa neskončilo do dňa účinnosti tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov."."
Nasledujúci bod sa primerane prečísluje.
6. V čl. III sa slová "27. marca 2021" nahrádzajú slovami "dňom vyhlásenia".
Takže teraz krátke odôvodnenie tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Body 2, body 4 ešte predtým, než to odôvodním, poviem, že, samozrejme, tento pozmeňujúci návrh bol konzultovaný s ministerstvom. Bol aj ministerstvom kladne ohodnotený a takisto bol robený v spolupráci s parlamentnou legislatívou, pretože vlastne vychádza z ich stanoviska. A teraz teda to odôvodnenie.
Body 2 a 4. Pôvodne namiesto slov "uvádzanie výrobkov na trh" sa použilo slovo "umiestnenie výrobkov na trh". Čiže nešlo o presnú formuláciu pojmu, ktorý je zaužívaný, čiže ide len o to, aby sme tam, kde sa používajú slová "umiestnenie na trh", tak sa to zamení za "uvádzanie na trh".
Bod 3 tam bola nie celkom presne uvedená, uvedené, uvedená citácia nariadenia Európskej únie, pretože tá zmena, ktorá bola podstatná pre ten samotný návrh zákona, sa udiala práve tou novelou 2019/1381. Čiže preto sme tú poznámku pod čiarou aj spresnili, tak ako som čítal v pozmeňujúcom návrhu.
Potom tam máme bod 6, ktorý je zrejmý, teda 27. marec ako deň nadobudnutia účinnosti sa už nestíha, čiže dalo sa tam dňom vyhlásenia čo najskôr, ako je možné. Keďže tam ide aj o transpozíciu smernice, tak aby sme nedávali nejakú lehotu, ktorá by už prekročila ten dátum, kedy, dokedy má byť smernica transponovaná.
Potom tu máme bod 5, to sú prechodné ustanovenia, tam prečítam to odôvodnenie, ktoré je aj súčasťou pozmeňováku, pozmeňujúceho návrhu, lebo je to tu celkom presne aj popísané, kvôli čomu sa ten bod 5 navrhuje. Vzhľadom na navrhované zmeny v konaní o súhlase s používaním v uzavretých priestoroch, v konaní o súhlase so zavedením do životného prostredia, v konaní o súhlase s uvedením výrobku na trh v § 33 až 35 a 37 návrhu zákona, je potrebné návrh zákona doplniť o prechodné ustanovenie, v ktorom sa vysporiadame, v ktorom sa vysporiada vzťah ku konaniam, ktoré boli začaté a právoplatne neboli ukončené pred účinnosťou návrhu zákona. Tieto konania budú dokončené podľa doterajších predpisov.
Čiže naozaj z princípu právnej istoty najmä vo vzťahu k adresátom právnej normy je potrebné doplniť tieto prechodné ustanovenia, aby bolo jasné, či sa bude postupovať pri konaniach podľa § 33, 34, 35 a 37 už podľa nového zákona alebo podľa doterajších predpisov. My spresňujeme, že podľa doterajších predpisov.
A posledný bod, to je ten bod č. 1, ten má aj vecný charakter. V tom pôvodnom návrhu zákona sa totiž rozlišovalo medzi občanmi Slovenskej republiky a potom občanmi, ktorí teda neboli občanmi Slovenskej republiky a žijú v štátoch, kde sa nevydával taký výpis z registra trestov, aký bol pôvodne v tom návrhu zákona zadefinovaný. A v tých prípadoch ten návrh zákona uvádzal, že postačí čestné vyhlásenie toho človeka, že nebol nikdy trestaný. A to sa nám veľmi nezdalo, lebo jednak to vytváralo dve kategórie osôb, prečo jedni dávajú len čestné vyhlásenie a druhí budú musieť žiadať ten výpis z registra trestov? A takisto to namietala aj parlamentná legislatíva, pričom máme zákony, ktoré sa už musia aj dnes vysporiadavať aj s tým, že požadujú nejakú obdobu výpisu z registra trestov aj od ľudí, ktorí, ktorí žijú v štátoch, kde to takýmto spôsobom nepoznajú a je to nahrádzané rôznymi inými dokladmi. Napríklad súdy vydávajú určité doklady, nie prokuratúra, niekde vydáva, napríklad FBI vydáva nejaké také certifikáty v Amerike, ktoré, ktoré zahŕňajú všetky štáty. Lebo keď si požiadate v Spojených štátoch o, o obdobu z výpisu registra trestov v konkrétnom štáte, tak dostanete ten výpis len zo súdu konkrétneho štátu, ale keď ho chcete za, za všetky tie štáty, tak dostanete nie výpis registra trestov, dostanete nejaký, nejaké také vyjadrenie z FBI.
Čiže snažili sme sa to nejako vyriešiť a vyriešili sme to tým spôsobom, aký som čítal aj v pozmeňujúcom návrhu. Že za výpis z registra trestov osoby, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky sa považuje výpis registra trestov alebo obdobný doklad, obdobný doklad vydaný príslušným orgánom štátu, ktorého fyzická osoba je štátnym príslušníkom. To znamená, že nebude u nikoho stačiť čestné vyhlásenie, ale každý predloží aspoň nejaký doklad, ktorý bude obdobou výpisu z registra trestov, aby, aby mal ten orgán, ktorý rieši v zmysle tohto zákona veci, mal v rukách nejaký podklad, že tá osoba evidentne, proste že tam nedošlo k nejakému zlyhaniu, že sa to nebude niekto si vymýšľať, že to čestné vyhlásenie, a pritom to bude nejaký, nejaký človek, ktorý nemá s dodržiavaním zákonov a predpisov nič spoločné.
Čiže toľkoto za mňa na vylepšenie návrhu zákona a chcel by som vás požiadať na záver o podporu tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, pretože rieši otázky, ktoré, ktoré sú aj podľa môjho názoru na to, aby sme mali kvalitný zákon schválený v Národnej rade, potrebné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec Vetrák, vy ste predsedom ústavnoprávneho výboru, preto ja by som chcel alebo rád by som poznal váš názor na GMO, ak by ste mohli zareagovať na moju faktickú.

Tak neviem, prečo si myslíte, že by som mal reagovať na úplne všetko, ale neviem, ako myslíte, že by som sa mal vyjadriť k GMO. (Reakcia z pléna.) Pretože viete, či som za? Ja, ja nie som nejakým, poviem za seba, ja nie som nejakým veľkým zástancom GMO, pretože GMO môžu mať, ak nie sú pod prísnou kontrolou a reguláciou, aj nepriaznivé dôsledky na, nielen na životné prostredie, ale na zdravie ľudí. Ale zase, myslím si, že netreba sa brániť tomu aj pokroku, aj veciam, ktoré, ktoré jednoducho sa v oblasti vedy a výskumu realizujú, pretože zoberte si, že niektoré, niektoré plodiny aj v poľnohospodárstve bez toho, aby podliehali výskumu, aby boli odolné voči škodcom a podobne.
Asi sa úplne nevyhneme tomu, žeby sme odignorovali GMO, ale treba to mať pod prísnou kontrolou. Ja si myslím, že Európska únia k tomu pristupuje oveľa korektnejšie ako napríklad Spojené štáty americké. Ako nebránil by som sa tomu, že by, nesúhlasím s tým, aby to bolo úplne zakázané, ale súhlasím s tým, aby to bolo pod prísnou kontrolou a aby sa to používalo skôr výnimočne.
Ale poviem na záver ešte, že ja sa necítim nejakým odborníkom v tejto oblasti, hoci som sa oblasti poľnohospodárstva venoval po, po skončení školy štyri roky. Bol som aj členom negociačných skupín, ktoré rokovali o vstupe do Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva, čiže viem o tom, mám o tom isté kvantum informácií, ale nejako do hĺbky dnes sa tomu nevenujem.
Čiže len zopakujem, že malo by to byť pod prísnou kontrolou, nie som proti úplnému, nie som proti úplnému zákazu, ale nie som toho veľkým zástancom.

Vážený pán predsedajúci, Národná rada, ja som definitívne proti GMO, ja som to tu aj vyjadril, myslím, pri prvom čítaní tohto zákona a ja si myslím, že by sme mali využiť vlastne túto možnosť, ktorú nám dáva Európska únia, sa rozhodne prvýkrát, či chceme mať vôbec nejaké GMO a testovať GMO na Slovensku. A mali by sme sa vyjadriť proti tomuto a mali by sme prijať zákon, ktorý bude aj viazať vládu k tomu, aby tento zákaz geneticky modifikovaných plodín na Slovensku nastal celoplošne. A myslím, že tu môžme rovno povedať, že pripravujem, pracujem s pánmi z ministerstva životného prostredia na príprave novele zákona, ktorá jednoducho, keď prejde koaličnou radou, tak bude vlastne definovať úplný zákaz GMO plodín na Slovensku.
Myslím si, že minule som to dostatočne aj vysvetlil prečo, toto je druhá séria telenovely GMO. Ja budem pokračovať, teda druhýkrát vystupujem. Minule som hovoril o tradíciách našich, o našich starých otcoch, o ekologickom poľnohospodárstve. Počul som tu aj nejaké pripomienky, a to sú také piár pokriky firmy Monsanto od jedného poslanca, ktorého som nazval že poslanec Monsanto, a myslím, že aj tebe, pán poslanec Suja, môžem rovno teraz odpovedať, čo si sa pýtal môjho kolegu.
Pokiaľ dovolíte, pán predsedajúci, a poviem, že jednoducho som proti GMO. Ja odborníkom nie som, ale venujem sa tejto problematike už niekoľko rokov ako aktivista, mám organizáciu Testy potravín, kde sme testovali výrobky potravín na trhu, či obsahujú geneticky modifikované GMO, ja tomu hovorím nie organizmy, ale geneticky modifikovaný odpad. Mám rád, keď sa nazývajú veci správnym menom. A dokonca u kolového výrobku sme nevedeli po niektorých opakovaniach v Dolnom Kubíne, čo je najlepší labák na Slovensku na GMO, zistiť, či vlastne kolový výrobok to GM obsahuje alebo nie, tam bola kukurica, myslím, v tom a bolo to tak spracované, že sa to ani nedalo zistiť, tak sme to posielali do nemeckých labákov a tak ďalej.
Je to komplikovaná téma, keďže ale nie som fundovaný odborník, tak som sa stretol so skupinou odborníkov a pripravil som si s nimi takúto rozpravu. A rád by som teda tieto závažné veci prečítal a ako hovorím, je to podporované aj odbornou verejnosťou a tu sa vyjadrujú priamo odborníci fundovaní a ktorí môžu o tomto plne rozprávať, ale ja ich budem zastupovať dnes v parlamente.
Pred existenciou smernice 2015/412, ktorá sa práve implementuje do našich, nazvime to, GMO zákonov, ktorou sa mení a dopĺňa 2001/18/ES, štáty EÚ nemali v podstate možnosť zakázať pestovanie geneticky modifikovaných plodín na Slovensku. Ono ich veľa na Slovensku síce nie je, ale jedná sa o to, že aké možnosti sme mali predtým a aké máme teraz. Mohli sme tak urobiť len v prípade, že vedeli sme to odborne, a teda vedecky preukázať, preukázať škodlivosť pestovaných geneticky modifikovaných plodín, čo nebolo jednoduché a vieme, že biotech priemysel je veľmi silný protivník. A, avšak na nátlak aktivistov, akým som teda aj ja, sa situácia zmenila a vznikla predmetná smernica 2015/412, ktorá nám dáva do rúk možnosť rozhodnúť o pestovaní či nepestovaní GMO. Doteraz tu teda takáto možnosť, čistá možnosť nebola a dnes, keď tá smernica teda bude potvrdená parlamentom, čo bude, samozrejme, dúfam, že áno a my ju prijmeme, a tak bude implementovaná vládou.
Bohužiaľ, bojím sa trošku, že tá vláda môže zlyhať aj vlády sa tu môžu meniť, takže jedna to môže povoliť, druhá to môže zase zakázať, a preto rád by som ja prešiel potom ďalej prípadne novele zákona, ktorá určí potom úplne jasné pravidlá, či to teda povolené bude alebo nebude a parlament zaviaže vládu.
V zásade nám táto smernica ponúka dve možnosti a spôsoby, ako zakázať GMO. Ono to už spomenul pán minister.
Možnosť jedna, prvá je počas povoľovacieho procesu úplne novej geneticky modifikovanej plodiny, iba zopakujem na úrovni EÚ, členský štát môže počas tohto povoľovacieho procesu zakázať pestovať túto novú GMO plodinu na jeho území. Stačí len toto rozhodnutie oznámiť orgánom EÚ a v návrhu nášho zákona je to navrhnuté tak, že to urobí, myslím, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka do 45 dní od doručenia potrebných materiálov z EÚ počas povoľovacieho postupu.
Druhý spôsob ustanovuje možnosť zákazu pestovania už GMO plodiny, v EÚ, len pripomeniem, že je momentálne povolenie na pestovanie GMO kukurica firmy Monsanto pod č. MON 810. Tu to už musí členský štát primerane odôvodniť a my to môžeme urobiť na základe PVV, pretože tam máme a preferujeme produkciu ekologických plodín, pokiaľ sa dobre pamätám, a môžeme sa oprieť o bod A už spomínanej EÚ smernice. Čiže je to spojené s našimi, bod hovorí, bod A hovorí "Cieľmi poľnohospodárskej politiky". Čiže takto môžeme na toto zaútočiť a tu je na to recept.
V návrhu našich GMO zákonov je navrhnuté, že takýto zákaz pestovania GMO môže vykonať vláda Slovenskej republiky nariadením vlády a práve lepšie by to bolo, si myslím, urobiť cez tú novelu zákona, na ktorej sa chcem podieľať. Prečo? Pretože ako som už spomínal, ako je umožnené GMO plodiny zakázať, tak smernica ich umožňuje aj opäť povoliť. Čiže jedna vláda môže GMO zakázať a druhá ich môže povoliť. A niektorí možno budú argumentovať, ako tu minule pán poslanec Monsanto, 30 rokov starým piár pokrikom firmy Monsanto, že GMO nám pomohlo vyriešiť hlad na zemi, čo je absolútny nezmysel. Dnes je už dokázané, že práve opak je pravdou. Roľníci, len tak spomeniem, ktorí prešli z ekopoľnohospodárstva pod pazúry bývalej firmy Monsanto, teraz to kúpil Bayer aj to oľutoval, pretože tam prišiel o 40 % akcií po tom, čo to, ako keby ste si dali kúsok ryby, ale tá kosť sa vám zadrela v tom hrdle, pretože to kúpili aj s receptom na Roundup, kde sa dokázalo, že je to karcinogén, myslím, že je tam 15-tisíc, nie, pardon, 150-tisíc rôznych žalôb na území len USA a v Austrálii. Oni prišli o 40 % akcií, 10 % zamestnancov a tak ďalej. Čiže veľmi to nevyhrali tou kúpou, ale takto sa chcela dostať presne Monsanto na európsky market, takže nemecká firma Bayer vlastne spolkla Monsanto.
Roľníci, ktorí prešli na geneticky modifikované plodiny, sa dostali vďaka agresívnej politike bývalej firmy Monsanto do životných dlhov a po niektorých štátoch sa na základe tohto faktu sa zvýšil aj počet, dobre počujete, samovrážd týchto zadlžených roľníkov.
Tu chcem poukázať ešte na televízne správy spred pár týždňov, keď chce niekto argumentovať, že toto akože vyrieši hlad na zemi, to boli tie piár pokriky. Tieto správy potvrdili len to, čo som tu už hovoril minule v rozprave o plytvaní s potravinami, a toto je naozaj problém, pretože polovica potravín končí v koši. Takže piár pokrik Monsanta o riešení hladu týmto stráca na, myslím, že akomkoľvek význame. Keď si vyriešime, že nebudeme plytvať potravinami, tak myslím si, že nebudeme sa musieť biť do pŕs a kričať, že potrebujeme GMO na to, aby nám tu zachránil nejaké hladujúce deti. Hovorím: nezmysel.
A s ministerstvom životného prostredia, keďže ministerstvo pôdohospodárstva ako spolugestor akosi nemal o túto novelu, bohužiaľ, momentálne viditeľný záujem, by som teda rád pripravil novelu zákona, ktorá sa bude hlavne orientovať na zákaz plodín, ktoré si vyžadujú väčšie množstvo pesticídov alebo herbicídov, akými sú napríklad - prekvapivo - herbicídy a pesticídy od výrobcu firmy Monsanto, napríklad už spomínaný Roundup Ready. Čiže tu vidíte to krásne prepojenie, vymyslíme GMO, geneticky modifikovaný odpad, a beží nám biznis, pretože my to budeme striekať teraz pesticídmi, zničíme pôdu, zničíme celý život na zemi a zničíme ľudí, aby dostali rakovinu, čiže ten biznis vlastne ide ďalej a potom ideme do, do nemocníc, tam máme privátny biznis a ešte aj hrobár na nás zarobí. Čiže to je taký ten, ten cyklus krásny, kde sa začína práve podľa mňa od tých geneticky modifikovaných plodín a geneticky modifikovaného odpadu.
Zase hovorím, neni GMO ako GMO, ja sa k tomu dostanem, a prečo som hlavne proti tomu a prečo tu spomínam práve Roundup a firmu Monsanto a pesticídy a herbicídy.
Pokiaľ teda hovoríme o GM plodinách, je potreba ich rozlíšiť na dve kategórie a podotknúť, že ide o prvú generáciu, čiže teraz budem hovoriť o prvej generácii. Prvé sú tolerantné, napríklad náš spomínaný glyfosát, a, no a tou druhou kategóriou sú plodiny, ktoré si samostatne vytvárajú vlastný insekticíd. Ešte tu existuje aj druhá a tretia generácia geneticky modifikovaných plodín s kombinovanými vlastnosťami, ale tie moc sa nenachádzajú v teréne, čiže v praxi sú najrozšírenejšie hlavne geneticky modifikované plodiny prvej, práve prvej generácie, ktorými je vysadených 75 % plôch s geneticky modifikovanými plodinami. Čiže celkovo 75 % plôch je práve z tej prvej rady a tam je ten kameň úrazu. Ide napríklad o kukuricu a o sóju.
V tomto prípade sú skúsenosti popísané v početných vedeckých článkoch jednoznačné v porovnaní s východiskovým stavom, čiže ešte pred začiatkom éry GMO je dnes spotreba glyfosátu podstatne vyššia. V prvých rokoch sa síce spotreba glyfosátu na hektár naozaj o niečo znížila, ale od štvrtého, piateho roku začala výrazne narastať. Keby to chcel niekto poprieť, tak tu mám aj čísla, v preklade z GMP, čiže geneticky modifikovaných plodín najviac ťažia výrobcovia glyfosátu. V roku 2008 - 600 000 ton, 2011 - 650 000, potom to bolo 720 000 - 2012, 800 000 ton v roku 2015.
A spomeniem teraz taký vzor GMO, Spojené štáty, kde Američania ani nevidia na svojich výrobkoch v potravinách, či vlastne obsahuje geneticky modifikovaný odpad alebo nie, takže si kupujú vždycky tú mačku vo vreci, nevedia teda, čo si nakupujú. Tak v Spojených štátoch za obdobie 20 rokov množstvo aplikovaného glyfosátu za zvýšilo až o dvadsať, dvadsaťnásobne. Dvadsaťnásobne viac! Čiže to je nepredstaviteľné množstvo, čím oni si posievajú.
Ja som žil osobne v Írsku, s glyfosátom, s Roundupom ešte postrekovali aj školské ihriská a strechy škôl, aby im nezarástli machom, a potom sa čudovali, že prečo sú, myslím, že druhí alebo tretí najhorší v číslach na rakovinu. Ono sa to, samozrejme, dokázalo neskôr, že glyfosát, teda napríklad výrobok firmy Monsanto, teraz je Bayer, Roundup Ready je škodlivý a karcinogénny, prv sa tvrdilo, dokonca vo francúzskych reklamách som pozeral niekedy, tak behal taký ten psíček v animovanej reklame, olizoval rastlinku s glyfosátom, že je to dobré aj pre teba, nemusíš sa báť. No tak všetci poznáme asi ten film, kde lobistovi Monsanta nalial Roundup Ready, myslím, ten moderátor alebo niekto tam bol a nechal mu to vypiť a on doslova zdrhol, takže vieme asi, vieme asi, že vedel o tomto, že to nebude až tak zdravé a zdraviu neškodlivé.
A v preklade by som povedal, že glyfosát, problém glyfosátu, a to je môj problém s GMO, problém glyfosátu sa stáva voči burine čoraz menej účinný, pretože opakované vysádzanie tých istých kultúr a opakované postreky glyfosátom bez rotácie a diverzity spôsobili, že sa za posledných pätnásť rokov objavili buriny rezistentné na túto molekulu. Inak povedané, burina chytá rezistenciu na túto molekulu, my musíme viac a viac striekať s glyfosátom, dostáva sa to aj do spodných vôd a do vôd, dneska sa našiel glyfosát aj v telách rybičiek.
Ja sa len nadýchnem, pretože ja nemôžem v tomto vôbec dýchať, pardon, už nech príde čas, nech nemusíme nosiť tie rúška, dúfam, že to bude čoskoro.
Tak, čo ma však najviac šokuje, je fakt, že reziduá glyfosátu sú dnes bežnou súčasťou potravín. Ako som spomínal, mám tu dve štúdie. Jedna bola v USA, aby sme videli, ako sú na tom, chudáci, zle, kde to vôbec neregulujú, kde sa zistil prítomnosť glyfosátu v 75 % vzoriek dažďovej vody a vzduchu analyzovaných v jednej oblasti, kde sa vo veľkom pestujú plodiny Roundup Ready. A potom sa pozrieme do Nemecka a nemožno takisto nespomenúť túto rozsiahlu štúdiu v Nemecku a publikovanú vo februári 2016, zameranú na kontamináciu nemeckej populácie glyfosátom. Na vzorke 2009 osôb z celej krajiny oboch pohlaví v rôznom veku a všetkých povolaní sa zistilo, že v moči 99,6 %, to máte mínus 0,4 % na 100 %, čiže vlastne u všetkých v podstate viac-menej sa nachádza analyticky zistiteľné množstvo tejto aktívnej látky. A teraz pozor! U 75 % z nich ide o koncentrácie vyššie ako 0,5 miligramu v litri, čo je päťkrát viac ako prah tolerovaný v pitnej vode! Päťkrát viac prach tolerovaný v pitnej vode. To sa našlo už v našich telách. U nás takéto štúdie neexistujú, preto sa opieram o Nemecko, čo je najbližšie. 22 % analyzovaných vzoriek, u 22 % analyzovaných vzoriek ide o množstvá 15 až 45-krát prevyšujúce tento prach.
To sú naozaj varovné výstrelné signály a ja si myslím, že mali by sme sa ich definitívne chytiť. Ja ani vás nebudem ďalej zdržovať, len som chcel predstaviť, aký je môj problém s GMO, pretože GMO je naviazaný na ďalší biznis, ktorý nám ničí prírodu. A toto všetko je nanajvýš naozaj povážlivé za situácie, kedy glyfosát stále zaradený Medzinárodným centrom pre výskum rakoviny medzi potencionálne karcinogénnu látku. A keď je mnohými expertmi dôvodne podozrivý, že je tzv. endokrinný disruptor, to znamená, substancia narušujúca rovnováhu hormonálneho systému, u ktorej ani nie je možné stanoviť hraničné množstvo, pod ktoré by nebola škodlivá.
Toto sú naozaj závažné fakty, a preto ja dúfam, že teda keď pripravím budúcu novelu k tejto smernici, tak bude podporená nielen koalíciou, ale aj opozíciou. A chcem len povedať, že, aby sme, aby pochopili všetci naši politici a moji kolegovia, aká to je závažná téma a aké sú nálady takisto obyvateľstva, tak budem spúšťať petíciu na stránke uplnyzakazgmona.sk, kde sa môžu všetci registrovať, s tým prídem potom na koaličnú radu, keď pripravíme novelu zákona.
Veľmi vám ďakujem za vašu pozornosť. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Paťo, ja plne súhlasím s tvojím názorom a podporujem aj tvoju snahu o petíciu. Ja som sa nestretol so žiadnym odborníkom, ktorý bol nezávislý, že by podporoval GMO. Buď zastali taký istý postoj ako pán Vetrák, že sa nechceli vyjadriť zásadne proti, že to bol ich osobný názor, alebo na tvrdo povedali, že v žiadnom prípade, a preto si aj vážim, že pán Vetrák mi odpovedal.
Viete, ako si ty povedal, GMO vytláča miestne plodiny vo veľa krajinách sveta, čo má za následok oveľa väčšie hnojenie a následne to, ako si ty povedal, že domáci chudobní roľníci sa dostali do takej pasce, že stúpol počet sebevrážd. To je preukázané, na tom niet čo spochybniť. Som rád, že si to tu spomenul, aby sme vedeli, o čom tu vlastne dneska rokujeme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Patrik, naozaj patrí ti veľká vďaka za tvoj príspevok k tejto debate, pretože ja ako zásadný odporca geneticky modifikovaného odpadu, ako si to veľmi správne nazval, budem vždy bojovať pre to, aby sa tieto plodiny nepestovali, pretože nie je to perspektíva, nie je to budúcnosť a ako si veľmi správne pomenoval, geneticky modifikovaná potravina nikdy nemôže nahradiť klasicky pestované potraviny alebo potravinové kultúry, monokultúry, ktoré tuná boli a zušľachťovali sa samy stovky až tisíce rokov. Takže ani pestovanie týchto geneticky modifikovaných potravín neodvráti hlad vo svete, tak ako tuná budú tvrdiť lobistické megakorporácie, ale práve je to naopak, pretože z tých chudobných roľníkov sa stanú ešte chudobnejší roľníci a z tých bohatých firiem sa stanú ešte väčší boháči.
Jednoduchý príklad, ktorý som nedávno čítal. Geneticky modifikované potraviny, ako si spomínal, sú najmä pšenica, kukurica, sója a na tieto geneticky modifikované potraviny, ktoré potrebujú značné hnojenie a značné postreky, boli presvedčení pestovatelia v najchudobnejšom kontinente sveta a tým je Afrika. Čiže prestali úplne pestovať proso a cirok, ktorý ich tam živil stovky rokov a dokázali ním nasýtiť obrovské rodiny, pretože tam je ten populačný boom desaťročia, snáď stáročia strašne veľký a strašne vysoký, ale začali pestovať kukuricu, sóju a pšenicu. Samozrejme, zničená pôda, zničený ekosystém, ľudské choroby, aké tam dovtedy v takomto rozmere nepoznali, sa začali prebúdzať, ale to boli neuveriteľné krivky.
Takže ešte raz ti ďakujem za tvoj príspevok a za mňa hovorím, GMO nie.