40. schôdza

16.9.2021 - 7.10.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2021 o 16:07 hod.

PhDr.

Ľubica Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Ján Benčík
Skontrolovaný text
Pán poslanec Benčík bude reagovať na vašu, na vaše vystúpenie faktickou poznámkou. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2021 o 15:29 hod.

Ján Benčík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:30

Radovan Kazda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno, s pánom kolegom sa občas nezhodneme, ale chcem povedať, že naozaj poznám a aj v rámci výboru sme mali výjazd do tejto prevádzky, veľmi intenzívne sledujeme aj čo sa deje v jadrovej elektrárni Mochovce. Takisto sme navštívili teda prevádzku Javys-u. Pýtali sme sa na veľmi veľa otázok, nevznikli u mňa a nechcem hovoriť za ďalších kolegov z výboru, ale myslím si, že, domnievam sa iba, že ani u nich nevznikli žiadne pochybnosti o tom, že táto prevádzka je ekologická, že pracuje presne v súlade s predpismi, že neporušuje žiadny predpis, že k zaťaženiu životného prostredia touto činnosťou prakticky ani nedochádza. Táto samotná spoločnosť je, len v Trnavskom kraji patrí až niekde do druhej desiatky znečisťovateľov. Nie som si istý, že či nie až niekde na konci druhej desiatky znečisťovateľov životného prostredia, a preto si myslím, že naozaj ísť touto cestou straty, straty podnikateľských príležitostí v situácii, kedy nemáme pochybnosti o tejto prevádzke a tá strata dosahuje, je odhadovaná na niekoľko miliónov eur ročne, tak sa domnievam, že cost-benefit analýzou dochádzame niekde na hranu toho, že či naozaj toto je alebo nie je správna cesta.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2021 o 15:30 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:32

Jaromír Šíbl
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. K predloženému návrhu zákona predkladám spolu s pani poslankyňou Annou Zemanovou pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla a Anny Zemanovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaromíra Šíbla, Borisa Kollára, Alexandry Pivkovej a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 592.
1. V názve zákona sa slová „ktorým sa mení zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.“ nahrádzajú slovami „ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 87/2018 Z. z. o radiačnej ochrane a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 69/2020 Z. z.“.
2. Čl. I znie:
„Čl. I
Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z. z., zákona č. 171/1998 Z. z., zákona č. 211/2000 Z. z. a zákona č. 332/2007 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Za § 13 sa vkladá § 14, ktorý znie:
㤠14
Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad,1) ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) § 2 písm. k) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajší odkaz 1 a poznámka pod čiarou k odkazu 1 sa označujú ako odkaz 1a a poznámka pod čiarou k odkazu 1a.
2. Za § 34 sa vkladá § 34a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠34a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2022
Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu,4) pri plnení povinností podľa zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021. Ustanovenie § 14 sa nevzťahuje na držiteľa povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohoto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie nových zmlúv, ktoré by viedli k porušeniu zákazu podľa ustanovenia § 14 tohto zákona. Držiteľom povolení na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu4) sa odo dňa účinnosti tohto zákona zakazuje uzatvorenie alebo plnenie dodatkov k zmluvám uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona, ktorých predmetom je zvýšenie objemu rádioaktívneho odpadu alebo zvýšenie aktivity rádioaktívneho odpadu alebo zmena druhu rádioaktívneho odpadu.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 4 znie:
„4) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.“
3. V čl. II sa vypúšťajú body 1 až 7. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. II body 8 a 9 znejú:
„8. § 34 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
„(7) Je zakázané dovážať na účely spaľovania rádioaktívny odpad, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky.“
9. Za § 163 sa vkladá § 163a, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠163a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2022
(1) Zákaz podľa § 34 ods. 7 sa nevzťahuje na dovoz rádioaktívnych odpadov na účely ich spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu75), držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu76) pri plnení zmlúv uzatvorených pred 1. októbrom 2021 alebo pri plnení povinností podľa dodatkov k zmluvám uzatvoreným pred dňom účinnosti tohto zákona, ak je predmetom dodatku k zmluve výhradne rozsah doby plnenia zmlúv uzatvorených pred dňom účinnosti tohto zákona.
(2) Právnická osoba, ktorá doviezla rádioaktívny odpad na základe zmlúv, uzatvorených pred 1. októbrom 2021, ktorý nebol vyprodukovaný na území Slovenskej republiky a bol na územie Slovenskej republiky dovezený po 31. decembri 2021 na účely jeho spracovania alebo úpravy podľa osobitného predpisu75) a je držiteľom povolenia na nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi podľa osobitného predpisu76), je povinná bez zbytočného odkladu po ukončení spracovania alebo úpravy zabezpečiť prepravu finálneho produktu do krajiny pôvodu rádioaktívneho odpadu.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 75 a 76 znejú:
„75) § 21 ods. 12 písm. b) zákona č. 541/2004 Z. z.
76) § 5 ods. 3 písm. f) zákona č. 541/2004 Z. z.“.“
5. V článku III sa slová „1. septembra 2021“ nahrádzajú slovami „1. januára 2022“.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.10.2021 o 15:32 hod.

RNDr. PhD.

Jaromír Šíbl

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 15:41

Alexandra Pivková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, prepáčte, ja som prišla pozdejšie, moja chyba. Takže som sa prihlásila až do ústnej rozpravy.
Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako predkladateľka tiež teda považujem za povinnosť vystúpiť k tomuto návrhu zákona, aj keď ten pozmeňovací návrh je z dielne mojich kolegov a začať možno tým pár vetami, že naozaj žijeme v dobe, keď si oveľa viac ako v minulosti uvedomujeme neúmerné zaťaženie nášho životného prostredia. Pozeráme sa na odpady a na všetko to, čo okolo nás v podstate produkujeme ako niečo, čo nie je dobré, s čím nie sme spokojní a vlastne čoraz intenzívnejšie a hlasnejšie hľadáme spôsoby, ako zmierniť, zmeniť, zastaviť a pre naše budúce generácie vlastne postupne urobiť také právne maximum, ktoré by udržiavalo našu planétu zdravú pre budúce generácie.
Uvedomujúc si ekonomickú stránku, ale uvedomujúc si aj to, že žijeme naozaj na planéte, ktorá nám prestáva dýchať. Nehovorím to teraz tak pejoratívne, ale myslím si, že toto nám je všetkým jasné. Preto aj tento zákon predkladáme v tejto spomínanej rovine s ohľadom na to, že kolegovia majú aj tú analytiku ekonomiky zvládnutú, a teda chceme znížiť to zaťaženie životného prostredia a znížiť poškodzovanie zdravia našich obyvateľov v mestách a obciach, a teda aj zakázať dovážanie tohto rádioaktívneho odpadu. Ja sa k tomu hlásim a vlastne, teda, samozrejme, aj vyhoreného jadrového paliva na naše územie z iných štátov, teda tam, kde sa vyprodukoval.
Takže ja by som naozaj veľmi vás chcela poprosiť, že aby sme sa na tento zákon pozerali aj z tejto roviny a požiadať vás o podporu nielen pozmeňovacích návrhov, ale v podstate aj celého tohto zákona. Je to naozaj veľmi dôležité ukázať tú snahu žiť na zdravej a prosperujúcej planéte pre nás, ale aj pre ďalšie generácie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.10.2021 o 15:41 hod.

PhDr.

Alexandra Pivková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:43

Radovan Kazda
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno, takto som aj ja rozumel vlastne tomu konceptu, tomu návrhu a jeho dôvodom toho návrhu, že áno, na Slovensku, resp. minimálne na tom pracovisku dôjde k zníženiu radiačnej záťaže zamestnancov. To je naprosto bezpochyby fakt, keďže budú menej pracovať s týmto materiálom, tak je to úplne jednoznačné.
To, čo som teda namietal, je, že forma legislatívy, ktorá ide štýlom, že zakážeme, obzvlášť teda v tomto prípade, svojím spôsobom vlastne nerieši zaťaženie obyvateľstva v iných krajinách. On nezakazuje produkciu tohto rádioaktívneho odpadu. Ona je dokonca veľmi dôležitá tá produkcia rádioaktívneho odpadu, pretože mnohé prevádzky napríklad v nemocniciach, napríklad mnohé prevádzky, ktoré majú na starosti nejaké komplikované merania, tak využívajú práve prístroje na tomto princípe, a teda dochádza tam k istej miere ožiarenia obyvateľstva.
Tieto prístroje slúžia na správny účel, sú naprosto dôležité. Takže k produkcii takéhoto odpadu, k zníženiu produkcie takéhoto odpadu určite nedôjde. Dôjde len k zníženiu radiačnej záťaže zamestnancov tohto pracoviska a veľmi málo nepriamo možno aj nejakého bližšieho okolia, ale ani to nie som si celkom istý. Ten odpad sa bude vracať po spálení, resp. sa vracia po spálení naspäť do krajiny svojho pôvodu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2021 o 15:43 hod.

Ing.

Radovan Kazda

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:46

Tomáš Šudík
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len v krátkosti o tomto bode, o návrhu zákona budeme hlasovať o 17.00 hodine. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

6.10.2021 o 15:46 hod.

Bc.

Tomáš Šudík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 15:47

Kristián Čekovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Začnem možno tak technicky tým, že ide o druhé čítanie, tak nebudem asi opakovať úplne všetko, čo zaznelo už v prvom čítaní, možno iba také tie podstatné záležitosti tohto zákona.
Tou najzákladnejšou je, že cieľom rozšírenia právnej úpravy využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu je vlastne rozšíriť túto úpravu na verejnoprospešné účely, ktorým bude obnova hradu alebo torzálnej architektúry. Návrh v podstate nadväzuje na viacročnú prax na obnove hradov, ktorá sa začala ešte v roku 2008, a odstraňuje prekážky, ktoré uplynuli z doterajšej aplikačnej praxe. Určuje teda najmä postupy osôb, ktoré zabezpečujú záchrannú rekonštrukciu a údržbu hradov.
Výsledkom novely bude zabezpečenie zmluvného vzťahu k pozemku, na ktorom sa realizuje verejnoprospešná činnosť, čo umožní, aby osoby, ktoré ju vykonávajú, mohli nielen ušetriť na nájomnom, ale aj získať podporu z verejných alebo európskych zdrojov. Úprava vychádza z princípu, že verejnoprospešná činnosť realizovaná na objekte národnej kultúrnej pamiatky zveľadí tento štátny majetok, ktorý chátral.
Návrh má síce negatívny vplyv na rozpočet, avšak s tým, že ak štát zverí svoj majetok do bezodplatného užívania napríklad občianskemu združeniu alebo ho prevedie na samosprávu, tak vlastne je predpoklad, že sa tento majetok obnovou, že sa obnovou zvýši hodnota týchto objektov aj atraktivita celého územia s pozitívnym vplyvom na cestovný ruch a zamestnanosť v dotknutom regióne. To je v podstate aj potvrdené aplikačnou praxou od roku 2008.
No a kontrola dodržiava plnenia verejnoprospešného účelu je zabezpečená prostredníctvom dozoru orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu.
Možno pre predstavenie tohto návrhu takto v skratke. Otvorte k tomuto, prosím, rozpravu a ja sa následne hlásim do rozpravy.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.10.2021 o 15:47 hod.

Mgr.

Kristián Čekovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:49

Monika Kozelová

Uvádzajúci uvádza bod 15:52

Kristián Čekovský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Začal som v podstate tak technicky, tak dovoľte, aby som v rámci rozpravy to povedal možno trochu ľudskejšie.
Projekt obnovy hradov, ktorý funguje už od roku 2008, teda už 13 rokov, považujeme za úspešný projekt. Aj preto ho touto novelou chceme ešte viac zefektívniť a zjednodušiť prácu dobrovoľníkov a občianskych združení. Ja som si tak pozrel možno nejaký konkrétny príklad na hrade Gýmeš. Občianske združenie Castrum Ghymes vykonáva každý rok svoje aktivity záchrany hradu. Na jednej strane musí štátu platiť ročný nájom 1 200 eur za užívanie pozemku, na ktorom tento hrad stojí, pretože pozemok patrí Lesom Slovenskej republiky a ten istý štát im dal napríklad v roku 2021 dotáciu na vykonávanie tejto činnosti 23-tisíc eur. Aj preto sa novelou tohto zákona o lesoch a zároveň o ochrane pamiatok chceme odstrániť túto nelogickú situáciu, kedy vlastne ten istý štát na jednej strane berie za nájom pozemku sumu, kde na druhej strane ho dotuje, aby mohol vykonávať, aby mohli občianske združenia vykonávať činnosť.
To znamená, že chceme jednoducho občianske združenia, ktoré sa týmto aktivitám venujú, aby nemuseli platiť štátu nájmy, ak vykonávajú verejnoprospešnú činnosť na týchto pamiatkach alebo torzálnych stavbách. Výnimka z platenia nájmu ušetrí peniaze pre občianske združenia na vykonávanie činnosti záchrany kultúrneho dedičstva a odbremení ich od administratívnej záťaže, čiže zároveň sa snažíme ako keby zjednodušiť celý ten proces pri obnove pamiatok.
Novela zákona teda rieši problematiku výlučne teda lesných pozemkov, na ktorých stoja ruiny hradov. Tie sú často napríklad tieto ruiny alebo jednotlivé pamiatky nemusia byť vždy zapísané, povedzme, v katastri alebo na nejakých listoch vlastníctva. Čiže naozaj zaoberáme sa preto iba pozemkami, na ktorých stoja, pretože ruiny hradov stojace v lesoch sú v súčasnosti podľa tohto zákona chápané ako lesný porast, a teda pozemok, na ktorom majú Lesy Slovenskej republiky vykonávať hospodársku činnosť. To však nie je prirodzene možné, keďže teda na tomto pozemku nerastie les, ale stojí nejaký hrad, povedzme. A občianske združenia si v zmysle platných zákonov doteraz museli teda vždy prenajímať od Lesov Slovenskej republiky tieto pozemky na to, aby mohli na hradoch vykonávať nejakú činnosť. No a vzhľadom na to, že vykonávajú verejnoprospešnú činnosť pre štát, obnovu jeho kultúrneho dedičstva, tak logicky bolo nezmyslené, aby tomuto štátu teda platili za užívanie jeho pozemkov.
Podľa nového § 50c teda bude možné príslušnou zmluvou po prvé buď pamiatku prenechať do bezodplatného užívania obci, vyššiemu územnému celku alebo občianskemu združeniu, či neziskovke, alebo previesť na účel obnovy pamiatku či ruinu do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku.
My sme zároveň ošetrili, o chvíľu to predstavím aj v pozmeňujúcom návrhu, to, aby samosprávy potom nemohli pamiatky presúvať. Spolu aj s koaličnými kolegami sme sa snažili naozaj dať veľký pozor a dbať na to, aby naozaj nedošlo potom k strate nejakej pamiatky alebo nejakého kultúrneho dedičstva z rúk štátu do nejakých súkromných rúk, povedzme. Čiže toto sa nám podarilo ošetriť.
Tejto téme sa dlhodobo venovala pracovná skupina zo zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ministerstva pôdohospodárstva, Lesov Slovenskej republiky, ministerstva spravodlivosti aj katastra Slovenskej republiky, občianskych združení, čiže táto aktuálna novela zákona je takým prvým krokom v potrebnom riešení komplexného problému tzv. legislatívne zabudnutých ruinách hradov. K tomuto návrhu sme dostali niekoľko pripomienok, napríklad z ministerstva životného prostredia, ktoré sa mali týkať, ktoré sa mali týkať pozemkov, teda v 3., 4., 5. stupni ochrany, potom taktiež pripomienky z OLAP-u teda odboru legislatívy a aproximácie práva z Úradu vlády, čiže my sme sa so všetkými týmito pripomienkami vysporiadali.
Aj preto dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh, najprv ho prečítam a potom by som ho aj veľmi v skratke vysvetlil, to znamená, že:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I sa slová „podľa osobitného predpisu10ac)“ nahrádzajú slovami „podľa osobitného predpisu, 10ab)“. Sú tam rozdiely teda v označení poznámok.
Poznámka pod čiarou k odkazu 10ac sa označuje ako 10ab a znie:
„10ab) § 50c ods. 4 posledná veta zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení zákona č. .../2021 Z. z.“
Je to vlastne legislatívno-technická úprava. Samozrejme, celé znenie tohto pozmeňujúce a doplňujúceho návrhu je už aj na webe Národnej rady, čiže ak by som niektoré teda veľmi detaily takéto technické zbehol, tak si to môžete, samozrejme, otvoriť tam a pozrieť.
Ďalej, v čl. II bod 1 v § 50c ods. 1 sa odkaz 23 nahrádza odkazom 74.
Poznámka pod čiarou k odkazu 74j znie:
“74j) Zákon č. 281/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 319/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 62 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.“
Doterajšie odkazy 74j až 74n vrátane poznámok pod čiarou sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava. Zavádza sa nový odkaz z dôvodu, že odkaz 23 je v ustanovení § 50c ods. 1 nevyhovujúci. Dopĺňa sa nový odkaz z dôvodu, že na lesné pozemky vo vlastníctve štátu a ostatný majetok vo vlastníctve štátu nachádzajúci sa vo vojenských obvodoch, v územiach slúžiacich na zabezpečenie obrany štátu a územiach v 3. až 5. stupni ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov sa § 50c ods. 1 nebude vzťahovať.
To je to, čo som hovoril, na základe pripomienok ministerstva životného prostredia.
3. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 2 sa za slová „nezisková organizácia“ vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“ a za slovo „uzavrieť“ sa vkladajú slová „na základe záväzného stanoviska orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74)“.
Odôvodnenie: Spresnenie ustanovenia a zosúladenie s formuláciou odseku 4 a s formuláciou § 50b zákona.
4. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 4 v druhej vete sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“ a v poslednej vete sa za slová „na inú osobu“ vkladá bodkočiarka a slová „bez súhlasu orgánu štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu74j)“ sa nahrádzajú slovami „to neplatí, ak sa pozemky podľa prvej vety majú bezodplatne previesť do vlastníctva štátu, do správy správcu, od ktorého sa nadobudli, alebo jeho právneho nástupcu.“
Odôvodnenie: Vypustenie slov z dôvodu nadbytočnosti v texte. Podľa návrhu zákona bude môcť správca previesť pozemok, na ktorom je národná kultúrna pamiatka, do vlastníctva samosprávy z dôvodu obnovy národnej kultúrnej pamiatky. Aby sa zabránilo ďalšiemu predaju týchto pozemkov v rozpore s pôvodným účelom prevodu, sa navrhuje, aby samospráva nemohla takýto svoj majetok prevádzať na iné osoby, okrem možnosti vrátiť takéto pozemky štátu. Zároveň sa navrhuje riešiť, kto by mal vrátený majetok štátu spravovať.
5. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 úvodnej vety sa vypúšťajú slová „podľa odseku 1“.
Je to, ide o nadbytočnosť v texte, teda legislatívno-technická úprava.
6. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 5 písm. c) sa slovo „ho“ nahrádza slovom „prieskum“.
Je to formulačná úprava textu.
7. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 úvodnej vety sa za slovo „osoba“ vkladá čiarka a slová „podľa odseku 2“ sa nahrádzajú slovami „s ktorou sa má zmluva uzatvoriť,“.
Opäť formulačná úprava textu za účelom spresnenia.
8. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. c) sa slová „v rozsahu podľa písmena a) a v prípade potreby“ nahrádzajú slovami „a ak je to potrebné,“.
Legislatívno-technická úprava.
9. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 6 písm. d) sa slová „podľa osobitného predpisu“ vypúšťajú.
Odôvodnenie teda, ide o nadbytočnosť v texte a legislatívno-technickú úpravu.
To mi veľmi dobre vytlačilo zo stránky Národnej rady, je toto zle, takže mám to tu celkom, celkom odseknuté.
Čiže je tam bod 10. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písm. c) sa vypúšťa slovo „pričom“ a za slová „nezisková organizácia“; tu mi chýba riadok; sa vkladajú slová „poskytujúca všeobecne prospešné služby“.
Odôvodnenie: Vypustenie z dôvodu nadbytočnosti v texte, ide o legislatívno-technickú úpravu.
11. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 7 písmeno d) znie:
„d) o vylúčení povinnosti správcu uhradiť náklady na zabezpečovanie účelu podľa odseku 1 vynaložené počas trvania zmluvy a prechodu záväzkov vzniknutých v súvislosti so zabezpečovaním účelu podľa odseku 1 na správcu v prípade zániku zmluvy podľa odseku 4,“.
Ide o formulačnú úpravu textu.
12. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 8 v prvej vete sa slovo „územie“ nahrádza slovom „územia“ a v poslednej vete sa vypúšťajú slová „podľa § 50 ods. 7“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu.
13. Predposledný. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 9 v poslednej vete sa slovo „registra“ nahrádza slovami „Centrálneho registra zmlúv“.
Opäť formulačná úprava textu.
14. V čl. II bod 1 v § 50c ods. 10 v prvej vete sa za slovom „pamiatku“ vypúšťa čiarka a slová „za pamiatkovú rezerváciu74m) a pamiatkovú zónu74n)“ a v druhej vete sa slová „sa rozumie“ nahrádzajú slovami „sa na účely tohto zákona rozumie“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 74m a 74n sa vypúšťajú.
V stručnosti odôvodnenie. Navrhovaný verejnoprospešný účel využitia lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a pozemkov tvoriacich ostatný majetok vo vlastníctve štátu je potrebné zadefinovať len prostredníctvom obnovy národných kultúrnych pamiatok a hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku.
Navrhované širšie vymedzenie verejnoprospešného účelu aj prostredníctvom obnovy hradov a torzálnej architektúry, ktoré nie sú pamiatkovou rezerváciou alebo pamiatkovou zónou, je z hľadiska účelu predloženého návrhu zákona, ako aj z hľadiska ochrany pamiatkového fondu a pamiatkových hodnôt nadbytočné.
Okrem uvedeného sa zabezpečí napríklad zosúladenie odseku 10 s odsekom 6 písm. c), ktorý používa pojem „objekt podľa odseku 10“, pričom teda pamiatkovú rezerváciu ani pamiatkovú zónu nie je možné označiť za „objekt“.
Vysvetlím jednotlivé, teda vysvetlím tie najpodstatnejšie zmeny z tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho zákona, aby to bolo aj zrozumiteľné, nielen takto legislatívno-technicky. Čiže pozmeňujúcim návrhom riešime pripomienky ministerstva životného prostredia, legislatívno-technické pripomienky odboru legislatívy a aproximácie práva a tiež Úradu vlády a zároveň aj koaličných kolegov. Za tie najpodstatnejšie teda spomeniem, spomeniem článok II, ide po pripomienku ministerstva životného prostredia, ktoré upozornilo na to, že na pamiatky, ktoré sa nachádzajú v 3. až 5. stupni ochrany platia obmedzenia pri prevode vlastníctva podľa zákona č. 543 o ochrane prírody a krajiny. Preto sa musí novela odvolávať aj na tento zákon.
Článok III a IV, ktorým posilňujeme ochranu pamiatok, aby ostali teda v rukách štátu, inak povedané, aby sa za žiadnych okolností nedostali naše pamiatky do súkromných rúk, konkrétne v čl. III ak sa uzatvára užívacia zmluva napríklad s občianskym združením, tak iba na základe stanoviska Pamiatkového úradu, ak sa presúva vlastníctvo na samosprávu, tak obce ani vyššie územné celky už nebudú môcť ďalej s týmito pozemkami nakladať. To znamená, nebudú ich môcť oni, povedzme, ďalej previesť nejakým súkromným osobám alebo možno špekulatívne založeným neziskovým organizáciám.
Takže ak sa obce alebo vyššie územné celky, skrátka samosprávy rozhodnú, že tieto ruiny hradu, ktoré sú na tomto pozemku, chcú nechať opravovať alebo obnovovať nejakému občianskemu združeniu, tak tak môžu teda urobiť, ale v prípade, že by tie pozemky už nechceli takto ďalej využívať, môžu ich ďalej vrátiť naspäť štátu, konkrétne napríklad Lesom Slovenskej republiky.
A čo sa týka, čo sa týka čl. XIV tam definujeme a spresňujeme to, čo znamená verejnoprospešný účel pri obnove zrúcanín.
Čiže toľko asi k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Možno iba predbežne alebo myslím si, že v prípade potreby či už na moje vystúpenie, alebo potom na vystúpenie ďalších kolegov, môžem zareagovať vo v záverečnom vystúpení, takže nech sa páči.
Ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.10.2021 o 15:52 hod.

Mgr.

Kristián Čekovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:07

Ľubica Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Mňa, priznám sa, pán poslanec Čekovský, vyrušuje viacej vecí v tomto návrhu zákona. Po prvé, preto, že tak dôležitý zákon, ako je zákon o ochrane pamiatkového fondu, je predkladaný poslaneckým návrhom, teda nie vládnym. No a tých hradov, o ktorých ste hovorili, že sa o nich starajú združenia, je aj podstatne viac, ako ste spomenuli.
Ja som s niektorými tými ľuďmi hovorila a oni sú a priori proti takémuto zneniu novely. Je ich naozaj veľa tých združení a spolkov, ktoré sa nezištne celé roky starajú o torzálne pamiatky, udržiavajú ich a zveľaďujú aj preto, aby slúžili naďalej verejnosti. Nikde som sa ani z toho, čo ste teraz hovorili, nedozvedela, ako chcete zabrániť tým špekulantom, ktorí by bezodplatne získali takúto národnú kultúrnu alebo kultúrnu pamiatku pod zámienkou, že áno, budú tam ho užívať na verejnoprospešné účely, ale o 10 rokov už to bude ich súkromný majetok, urobia si tam svoje nejaké vlastné zariadenie a verejnosť sa tam už nikdy nedostane. Takže toto, prosím, vysvetlite, či máte nejakú lehotu, po ktorej bude niekto kontrolovať, či to naozaj slúži na tie verejnoprospešné účely.
A viete, ja vám úprimne poviem, že myslím, že aj verejnosť by viac ocenila, keby ste zabezpečili pokračovanie toho projektu, o ktorom ste aj vy hovorili z roku 2008, pretože ten fungoval práve na základe podnetu ministerstva kultúry v spolupráci s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže už funguje, fungoval, pardon, viac ako desať rokov, fungovať prestáva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.10.2021 o 16:07 hod.

PhDr.

Ľubica Laššáková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video