40. schôdza

16.9.2021 - 7.10.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.10.2021 o 18:58 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 18:58

Lukáš Kyselica
Skontrolovaný text
Mám to na dlhšie, takže zrejme budem pokračovať až zajtra.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
O 9.00 máme potom termínovaného pána vicepremiéra Holého.

Kyselica, Lukáš, poslanec NR SR
Viem, no nerád by som to ukončil teraz za jednu minútu a je spravodlivé, aby som, aby som dal... (Reakcia z pléna.) Hej, hej...
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

6.10.2021 o 18:58 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
40. schôdza NR SR - 13.deň - A. dopoludnia
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:02

Štefan Holý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na dnešnom rokovaní uviesť vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní.
Cieľom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní je dosiahnuť tri veci. Po prvé zjednodušiť postup verejného obstarávania, po druhé posilniť profesionalizáciu a zvýšiť zodpovednosť pri verejnom obstarávaní a po tretie odstrániť tzv. goldplating, teda upraviť zákon na úroveň smerníc tam, kde je to účelné.
Predkladaný návrh teda predstavuje súbor opatrení smerujúcich k uvoľňovaniu pravidiel a zároveň k posilneniu ich profesionálneho výkonu a vyvodzovania zodpovednosti za ich porušenie.
Do veľkej miery táto novela znamená aj naplnenie úloh uložených plánom obnovy a odolnosti, keďže zákon o verejnom obstarávaní je kľúčovým predpisom pri realizácii investícií na základe plánu obnovy.
V oblasti zjednodušenia navrhujeme upraviť finančné limity pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou, čo bude znamenať väčší priestor pre použitie jednoduchších postupov. Zjednodušujeme postupy pri uzatváraní zmlúv a v prípadoch, ak dodávateľ nie je schopný dodať predmet zákazky, a odstraňujeme dvojitú kontrolu zmlúv pri čerpaní eurofondov.
Potenciál na zjednodušenie nákupov vidíme aj v podpore centrálneho obstarávania na úrovni štátnych orgánov. Je to trend, ktorým už roky vykonávajú verejné obstarávanie v iných európskych krajinách a okrem úspor z rozsahu tak dosiahli aj výrazné zjednodušenie života pre mnohých verejných obstarávateľov, ale aj pre kontrolu verejného obstarávania.
Navrhujeme tiež upraviť tzv. námietkové konanie tak, aby bolo vykonávané len pre väčší, pri väčších zákazkách. Pri každej zákazke teda bude dostupná žiadosť o nápravu ako dnes, avšak len pri väčších zákazkách bude dostupné aj námietkové konanie.
So skrátením súvisí aj zrušenie Rady ÚVO a zmena konania na jednostupňové. Zastávame názor, že posilnením sankčného mechanizmu aj postihu nekalých praktík a najmä zavedením profesionalizácie a následne aj zmenou v činnosti správnych súdov je možné toto uvoľnenie námietkového konania navrhnúť.
Nakoniec tento návrh je prerokovaný s Európskou komisiou, ktorá k nemu nemá výhrady, a ide o úpravy, ktoré majú oporu v pláne obnovy.
So zjednodušením súvisí aj odstraňovanie národného goldplatingu.
Z navrhnutých úprav za jednu z najdôležitejších považujem výrazné zúženie okruhu tzv. dotovaných subjektov, ktoré budú povinné verejne obstarávať. Ide o prvý predpoklad na to, aby aj pri eurofondových zákazkách bolo čerpanie prostriedkov flexibilnejšie a v konečnom dôsledku pre prijímateľa lacnejšie.
Z ostatných úprav spomeniem napríklad zjednodušenie obstarávania tzv. neprioritných služieb podľa prílohy č. 1 zákona, a to aj v nadlimitných zákazkách, alebo zmeny v oblasti podmienok účasti a s tým súvisiace úpravy možnosti vylúčiť uchádzača alebo záujemcu. Po dlhej diskusii a na naliehanie rezortov sa umožňuje ako kritérium na vyhodnotenie ponúk použiť aj dĺžku záruky, čo môže byť dôležité v oblasti podpory zeleného verejného obstarávania.
Na druhej strane navrhujeme posilniť profesionalizáciu výkonu činnosti v oblasti verejného obstarávania zavedením inštitútu odborného garanta. Ide o návrh, ku ktorému sme absolvovali množstvo diskusií; nakoniec táto myšlienka a tento koncept je na stole už niekoľko rokov. Oproti pôvodnému návrhu však došlo k výrazným úpravám, ktoré zjemnili reguláciu, otvorili povolanie voľnému vstupu, zúžili rozsah použitia odborných garantov a posilnili ich platové ohodnotenie. Základný koncept – teda skúška, doškoľovanie a povinné používanie odborného garanta – však nie je možné opustiť, keďže by sa tým stratil zmysel takto nastavenej regulácie.
Ako mnoho ostatných aj tieto úpravy majú oporu v pláne obnovy a sú predrokované s Európskou komisiou.
Navrhujeme tiež sprísniť zodpovednosť za špekulatívne postupy vo verejnom obstarávaní a v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti budeme participovať na návrhoch sprísnení trestnoprávnych postihov za nekalé praktiky pri verejných nákupoch.
S posilnením zodpovednosti a kontroly súvisí aj rozširovanie zverejňovania o zákazkách s nízkou hodnotou a zavedenie jednej elektronickej platformy pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou.
Pre zavedenie platformy máme tri podstatné dôvody. Prvý sa týka snahy koncentrovať zber údajov, čo je síce možné dosiahnuť aj iným spôsobom. Druhý sa však týka kontroly nad používaným elektronickým prostriedkom a tu je z povahy veci pozícia regulátora a štátu silnejšia vtedy, ak ide o prostriedok, ktorý sám spravuje. Nakoniec tento prístup vidno aj v iných oblastiach informatizácie, kde sa nebráni decentralizácii, ale kľúčové komponenty má naďalej pod správou štát. A v neposlednom rade ide o záväzok z plánu obnovy, ktorý je premietnutý aj v našom záväzku voči Komisii, tzv. Council implementation implementing decision, a jeho splnenie je podmienkou na čerpanie prostriedkov na investície v ďalšom období.
Ďakujem za pozornosť a dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie a podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

7.10.2021 o 9:02 hod.

Mgr.

Štefan Holý

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:08

Peter Vons
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda parlamentu, vážení prítomní, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615), v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 884 z 23. júla 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčal Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 318 z 9. septembra 2021.
Výbor pre financie a rozpočet rokoval o návrhu dňa 14. septembra 2021, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Výbor pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu dňa 14. septembra 2021, ale rovnako neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva, vyplývajú, vyplýva 24 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 199 zo 16. septembra 2021. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.10.2021 o 9:08 hod.

PaedDr.

Peter Vons

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:12

Milan Vetrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, pomerne, bol pomerne dosť dlhý čas na to, aby prebehla diskusia aj k tomuto návrhu zákona. Nakoniec minimálne v radoch koaličných poslancov aj fungovala určitá pracovná skupina, ktorá sa týmto návrhom zaoberala, a jej výsledkom by mal byť pozmeňujúci návrh, ktorý teda prednesie niekto z kolegov.
No ale zároveň prebiehala diskusia aj na výboroch, aj na komisii ústavnoprávneho výboru, dostali sme aj stanovisko parlamentnej legislatívy, ktoré vzhľadom aj na ten rozsah zákona bolo tiež rozsiahlejšie, no a teda začali sme zvažovať aj to, ako vylepšiť tento návrh zákona minimálne v zmysle stanoviska parlamentnej legislatívy. Čiže základ toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý prečítam a ktorý bol podaný už minulý týždeň, upozorňujem na to preto, že je tiež taký rozsiahlejší, tak verím, že bolo dosť času na jeho preštudovanie, myslím, že od štvrtka, od piatku minulého týždňa. Tak základom toho pozmeňujúceho návrhu je práve stanovisko parlamentnej legislatívy, kde riešime určité legislatívno-technické otázky, ktoré ešte si zaslúžia aj do budúcna diskusiu.
Za všetky spomeniem jeden a to je spôsob, akým by sme v budúcnosti mali odkazovať na smernice Európskej únie. Dnes to robíme tak, že ich text prenášame priamo do zákona, teda transponujeme ich a uvádzame potom v prílohe k zákonu zoznam smerníc, ktoré sú transponované do zákona, prípadne ak ide o nariadenia, tak to riešime v poznámke pod čiarou. Sú však aj členské štáty Európskej únie, ktoré na smernice odkazujú priamo v normatívnom texte právneho predpisu, aj u nás sa to už vyskytuje v niektorých právnych predpisoch, ale nie je to jednotné.
Pôvodne aj tento návrh bol spravený takým odkazom, ktorý bol na môj vkus pomerne zložitý; v tých členských štátoch, ako je Belgicko, Holandsko a ďalšie, to robia troška úspornejšie. Takže je to otázka, ktorá nás čaká na vyriešenie, predpokladám, budúci rok, keď sa budeme s pánom podpredsedom vlády snažiť o to, aby sme ešte viacej zblížili legislatívne pravidlá vlády a legislatívne pravidlá parlamentu, ktoré nie sú vo všetkých veciach jednotné.
No a takéto otázky, ktoré, a spôsob legislatívno-technického spracovania právnych predpisov, ktoré boli otázne, sme aj v tomto pozmeňujúcom návrhu riešili tak, že sa rešpektujú legislatívne pravidlá parlamentu, pretože pôvodný návrh zákona, ktorý bol predložený, viac zodpovedá legislatívnym pravidlám vlády.
Žiaľ, tie pravidlá nie sú jednotné, treba sa tým zaoberať. Už aj v minulosti sa tým obe legislatívy zaoberali, tak aby sme nemali dva rôzne manuály alebo dva rôzne, dve rôzne podzákonné normy na spracovanie právnych predpisov, ktoré najprv schvaľuje vláda a potom idú do parlamentu, a tým pádom sa nám aj stáva, že sa vypracúvajú pozmeňováky, pozmeňujúce návrhy z tohto dôvodu.
Čiže základom toho pozmeňujúceho návrhu sú, je akceptácia viacerých stanovísk parlamentnej legislatívy, ale sú tam aj ďalšie veci, nebudem ten pozmeňujúci návrh čítať, tie odôvodnenia, len zosumarizujem, aké okruhy otázok sa v pozmeňujúcom návrhu budú riešiť, a nakoniec ho prečítam.
Čiže aké ďalšie veci okrem tých legislatívno-technických pozmeňujúci návrh upravuje? Je to jednak zavedenie tzv. zelených kvót pri verejnom obstarávaní alebo toho zeleného verejného obstarávania. Už dnes máme v platnom zákone teda ustanovenie, na základe ktorého sa zohľadňuje tzv. sociálne hľadisko pri verejnom obstarávaní až do výšky šesť percent, no a takisto do výšky šesť percent by sa v budúcnosti malo zohľadňovať pri verejnom obstarávaní tzv. environmentálne hľadisko. Tých šesť percent bude platiť pre rok 2022, ako to bude v ďalších rokoch, to je ešte predmetom diskusií, zatiaľ na tom nie je jednoznačná dohoda. Ministerstvo životného prostredia by chcelo, aby sa tá kvóta navyšovala, ale sú zase iné ministerstvá, ktoré hovoria, že to navyšovanie je príliš rýchle a radikálne, takže pre ten rok 2023 je to ešte otázka, ale pre rok 2022 došlo k dohode, že tých šesť percent sa bude zohľadňovať pri, ako environmentálne hľadisko pri každom verejnom obstarávaní.
K ďalším otázkam, ktoré sa v pozmeňujúcom návrhu riešia, je spresnenie voľby predsedu úradu či už s ohľadom na to, kto bude môcť klásť otázky; spresnili sme to tak, že ak verejnosť bude chcieť klásť otázky, tak nebude na to potrebovať schválenie výberovej komisie. Pôvodne to tam v zákone bolo tak navrhnuté.
Takisto tam bol určitý okruh otázok, ktoré sa bude možné pýtať predsedu, ten sme tiež odtiaľ dali preč, pretože sami to poznáte veľmi dobre, že keď prebiehajú vypočutia a už tam máte hľadisko nejakej, nejakého profilu toho kandidáta alebo jednoducho niečo, čo sa týka jeho nejakých osobných predpokladov na výkon funkcie, tak už aj tak sa dostanete k takým otázkam, ktoré tak naširoko sú rozvetvené, že v zásade to nemá zmysel takto vymedzovať, pretože potom to neviete aj tak vyhodnotiť, či už to patrí k tým otázkam osobného profilu, alebo nepatrí, nakoniec sa aj tak zvyčajne pýtajú poslanci a ďalší na niečo, čo súvisí s minulosťou kandidátov, prípadne na nejaké ich prešľapy alebo potenciálne prešľapy. Takže sme to spresnili tak, že je to všeobecnejšie a v zásade to bude záležať aj na tom predsedovi výberovej komisie, ako to zmoderuje, celé to vypočutie, prípadne potom, keď bude na vláde, či už premiéra, alebo predsedajúceho, aby to nezašlo nejak príliš bokom.
Ďalej takisto spresňujeme dôvody odvolania. V zásade to štandardizujeme na podobu iných zákonov, ktoré rozlišujú medzi zánikom funkcie a odvolaním z funkcie. Pôvodne v tom návrhu zákona bolo všetko iba ako odvolanie, ale to je naozaj len spresnenie, tak aby sme sa dostali na štandard, ktorý povedzme poznáme aj zo zákona o sociálnom poistení, keď sa hovorí o riaditeľovi Sociálnej poisťovne.
K ďalším okruhom otázok patria námietky. Námietky, myslím, námietok sa dotkne aj ten ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý budú riešiť kolegovia, ale v tomto pozmeňujúcom návrhu sa námietky, sa riešia tzv. neopodstatnené námietky a to spôsobom, že sa ustanovuje, že každý, kto podá námietku, musí túto námietku aj odôvodniť z hľadiska, akým spôsobom sa to namietané porušenie, teda to, čo namieta, dotýka jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Teda aby naozaj neboli dávané neopodstatnené námietky v procese verejného obstarávania, ktoré to verejné obstarávanie vlastne predlžujú a niekedy naozaj neúmerne predlžujú, a tomu chceme zabrániť aj touto novelou zákona. To bol jeden z hlavných cieľov, aby sa zrýchlilo verejné obstarávanie.
Ďalšia podstatná časť pozmeňujúceho návrhu, v podstate najväčšia časť sa týka prechodných ustanovení. Súvisí to s tým, že bola diskusia, dokedy má pôsobiť Rada ÚVO ako odvolací orgán tohto úradu. Pôvodne návrh zákona počítal s tým, že Rada ÚVO v princípe skončí až na výnimky, ak sa dobre pamätám, vtedy, keď nadobudne účinnosť zákon, ale nakoniec sme to aj v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý predkladám, previazali na reorganizáciu súdnictva na Slovensku, čiže na predpokladaný dátum reformy súdnej mapy, ktorý má byť 1. 1. 2023. Čiže v princípe tá Rada ÚVO teraz bude pôsobiť najmä v tých nedokončených veciach, ale aj v tých ďalších až do 1. 1. 2023 a následne jednak prejde vecná pôsobnosť súdov vo vzťahu k veciam vo verejnom obstarávaní na trnavský krajský súd, to už v podstate je súčasť tej reorganizácie súdnictva, čiže kauzálne príslušným pre verejné obstarávanie, pre veci vo verejnom obstarávaní bude, bude Krajský súd v Trnave, a jednak aj vo vzťahu k samotnému úradu, kedy už nebude tam, nebude na úrade už odvolací orgán v podobe Rady ÚVO, ale bude mať predseda zriadenú rozkladovú komisiu, ktorá bude posudzovať prípadné odvolania voči jeho rozhodnutiam, ako v zmysle správneho poriadku, aj na iných ministerstvách majú ministri zriadené rozkladové komisie.
No a ešte tu máme dva okruhy, ktoré sa riešia v pozmeňujúcom návrhu, jeden je spresnenie ustanovenia o horizontálnej spolupráci. Viacerí sa pamätáte, že keď aj sme začali riešiť ako vláda pandémiu, tak bolo sporné, či ministerstvo pre informatizáciu môže robiť verejné obstarávania v sektore informačných služieb alebo služieb informačných systémov. V zásade ÚVO, ako som s nimi konzultoval, výkladovo prekonávali túto nejasnosť tým, že dali stanovisko ministerstvu pani Remišovej, že to môže robiť, ale bolo to nejasné a aj pán podpredseda vlády v tom úvodnom slove hovoril, že zavádzame určitý systém zodpovednosti odborných garantov, tak je namieste, aby aj títo odborní garanti, ktorí budú aj hmotne zodpovední v určitých prípadoch za to, že pripravia zlé podklady pre štatutára, ktorý bude podpisovať rozhodnutia o verejnom obstarávaní, aby sme sa vyhli tomu, že týchto ľudí budeme dávať do situácií, ktoré sú nejasné v zmysle zákona, tak pozmeňujúci návrh rieši výslovne to, že ministerstvo pre informatizáciu bude môcť či už priamo, alebo prostredníctvom ním zriadenej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, myslím, že to ministerstvo má minimálne jednu, ktorá sa volá vlastne SKIT, prostredníctvom nej bude môcť robiť verejné obstarávania aj v oblasti informačných systémov. Môže to byť, môže sa to hodiť napríklad pri tzv. GreenPassoch a ďalších produktoch, ktoré slúžia na prekonanie alebo prevenciu pri pandémiách a podobných situáciách. Čiže dávame to jasne do zákona, aby neboli pochybnosti o tom, že to môže robiť aj ministerstvo pre informatizáciu.
No a nakoniec je tam ešte okruh, ktorý sa týka súdnych poplatkov, to je novela zákona o súdnych poplatkoch, kde v situácii, kedy vlastne hodnota zákazky alebo koncesie nebola stanovená alebo už išlo o zmenu koncesnej zmluvy alebo zmluvy alebo dohody v rámci verejného obstarávania, tak sa zvyšoval ten poplatok až na 2 500 eur, čo nebolo dobre odôvodnené, a keď sme sa na to aj pýtali a rozobrali to viac jednak s ÚVO-m a jednak aj s ministerstvom spravodlivosti, tak sme na záver diskusie dospeli k tomu, že sa vrátime alebo teda že stanovíme ten poplatok nižšie pre účastníkov konania, čiže ho znižujeme z 2 500 eur na 1 000 eur. To sú tie prípady teda, keď neni hodnota zákazky koncesie stanovená alebo už tam ide o zmenu zmluvy.
Takže toto bol okruh otázok, ktoré rieši pozmeňujúci návrh, ktorý teraz prečítam. Ja som sa to snažil urobiť takto kratšie, lebo keby som čítal odôvodnenia, tak by to asi trvalo dlhšie a bolo by to také menej zrozumiteľné.
Takže prednášam teraz pozmeňujúci, doplňujúci návrh teda môj, poslanca Milana Vetráka k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. I sa vypúšťajú body 11, 15, 148, 235 a 237.
Ostatné novelizačné body v čl. I sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I bod 19 znie:
"19. § 8 znie:
"§ 8
(1) Osoba, ktorá nie je verejným obstarávateľom ani obstarávateľom, je povinná postupovať ako verejný obstarávateľ, ak jej verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku na:
a) uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit podľa § 5 ods. 2 alebo
b) poskytnutie služieb, ktoré sú spojené so zákazkou podľa písmena a) a ktorej predpokladaná hodnota je rovnaká alebo vyššia ako finančný limit pre nadlimitnú zákazku na poskytnutie služby ustanovený pre verejného obstarávateľa podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e).
(2) Obstarávateľ je povinný postupovať ako verejný obstarávateľ, ak mu verejný obstarávateľ poskytne viac ako 50 % finančných prostriedkov na zákazku podľa odseku 1 a táto zákazka nesúvisí s činnosťou podľa § 9 ods. 3 až 9."." (Koniec tohto novelizačného bodu.)
3. V čl. I bode 20 v § 10 ods. 4 tretej vete sa slová „Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad")" nahrádzajú slovom „úrad".
4. V čl. I bod 21 znie:
„21. V § 10 odseky 7 a 8 znejú:
„(7) Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. b) až e) a obstarávateľ je v kalendárnom roku, v ktorom začal alebo realizoval najmenej desať verejných obstarávaní okrem zákaziek s nízkou hodnotou, povinný najmenej v 6 % z týchto verejných obstarávaní použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko v opise predmetu zákazky ako osobitnú podmienku plnenia zmluvy alebo ako kritérium na vyhodnotenie ponúk. Verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm. a) je povinný použiť environmentálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety a sociálne hľadisko najmenej v 6 % verejných obstarávaní podľa prvej vety. Na osoby podľa § 8 sa povinnosť podľa prvej vety nevzťahuje. Na účely splnenia uvedených povinností sa
a) do rozsahu verejných obstarávaní so sociálnym hľadiskom alebo environmentálnym hľadiskom započíta aj
1. verejné obstarávanie realizované formou vyhradenej zákazky,
2. zmena zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak zmena spočíva v predĺžení ich trvania alebo zvýšení hodnoty a pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva boli uzavreté ako výsledok verejného obstarávania s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska,
b) musí verejné obstarávanie s použitím sociálneho hľadiska alebo environmentálneho hľadiska zrealizovať,
c) verejné obstarávanie, ktoré bolo začaté v jednom a dokončené v inom kalendárnom roku, započítava len do jedného z týchto rokov.
(8) Počet verejných obstarávaní, v ktorých je verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinný použiť sociálne hľadisko alebo environmentálne hľadisko podľa odseku 7, sa matematicky zaokrúhľuje na celé číslo."." (To je koniec toho bodu 4.)
Teraz bod 5. V čl. I bode 93 v § 55 ods. 1 štvrtej vete sa vypúšťa slovo "dotknutých".
6. V čl. I bode 154 v § 141 ods. 7 šiestej vete sa za slovom "anonymizujú" vypúšťa čiarka a slová "a to vrátane anonymizovania rodného čísla".
7. V čl. I bode 154 v § 141 ods. 8 štvrtá veta znie: "Verejné vypočutie sa uskutočňuje tak, aby možnosť klásť otázky prihláseným záujemcom mali aj členovia vlády, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a zástupcovia verejnosti." (Koniec bodu 7.)
Teraz bod 8. V čl. I bode 154 v § 141 odsek 11 znie:
"(11) Na voľbu predsedu úradu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa najväčší počet hlasov. Ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, vykoná sa opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov z predchádzajúcej voľby; ak tento počet hlasov získalo viac kandidátov, zúčastnia sa na opakovanej voľbe všetci títo kandidáti. Opakovaná voľba sa nevykoná, ak sa hlasovalo len o jedinom kandidátovi. Ak aj v rámci opakovanej voľby získa viac kandidátov rovnaký najväčší počet hlasov, ak ani jeden z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, alebo ak sa opakovaná voľba nevykoná, úrad vlády zverejní do siedmich dní odo dňa hlasovania novú výzvu na prihlásenie záujemcov o kandidatúru na predsedu úradu podľa odseku 7." (To je koniec toho bodu 8.)
Teraz bod 9. V čl. I bod 155 znie:
"155. V § 142 odsek 1 znie:
"(1) Funkcia predsedu úradu a funkcia podpredsedu úradu zaniká:
a) uplynutím funkčného obdobia podľa § 141 ods. 3,
b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou doručenou tomu, kto ho zvolil alebo vymenoval, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním z funkcie,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) dňom, ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 141 ods. 4 písm. a) alebo b)."." (Koniec bodu 9.)
10. V čl. I bode 156 v § 142 ods. 2 písmeno a) znie:
„a) nespĺňa podmienku podľa § 141 ods. 4 písm. e)." (Koniec bodu 10.)
11. V čl. I bod 179 znie:
"179. V § 170 ods. 1 písmená b) a d) znejú:
"b) záujemca, ktorého práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
d) osoba, ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného; za takúto osobu sa nepovažuje člen skupiny dodávateľov podávajúci námietky za túto skupinu dodávateľov po predložení ponuky, návrhu alebo žiadosti o účasť skupinou dodávateľov, ak ním podané námietky nie sú podané v mene všetkých členov skupiny dodávateľov, alebo"." (Čiže to je koniec bodu 11.)
12. V čl. I bode 233 v § 184c odsek 1 znie:
"(1) Skúška sa skladá z písomnej časti alebo z písomnej časti a ústnej časti a vykonáva sa prezenčnou, elektronickou alebo kombinovanou formou. Ak ide o ústnu časť skúšky, skúška sa vykonáva pred skúšobnou komisiou úradu, písomné skúšky alebo časti skúšok skúšobná komisia úradu vyhodnotí. Skúšobná komisia úradu je trojčlenná, jej členov a predsedu vymenúva a odvoláva predseda úradu. Najmenej jeden člen komisie nesmie byť zamestnancom úradu." (Koniec bodu 12.)
13. V čl. I v bode 233 v § 184d odsek 1 znie:
"(1) Skúškou sa overujú odborné vedomosti a znalosti právnych predpisov súvisiacich s verejným obstarávaním." (Koniec bodu 13.)
14. V čl. I bode 236 nadpis nad § 187 h znie: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2022".
15. V čl. I bode 236 v § 187h až 187k v celom texte sa slová "28. februára 2022" vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami "30. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare a slová "1. marca 2022" vo všetkých tvaroch sa nahrádzajú slovami "31. marca 2022" v príslušnom gramatickom tvare. (Koniec bodu 15.)
16. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 6 sa vypúšťa písmeno e).
17. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 sa vypúšťa písmeno k).
18. V čl. I bode 236 v § 187h odseky 15 až 20 znejú:
"(15) Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného, ktoré sa vzťahuje na verejné obstarávanie podľa odsekov 1 až 3, nerozhodol do 30. marca 2022, proti jeho rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa § 187i, v konaní o ktorom sa postupuje podľa § 187i; to neplatí pre rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorými úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %.
(16) Ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok proti rozhodnutiu, v ktorom možno podať odvolanie podľa § 187i, nevydá rozhodnutie v lehote podľa § 175 ods. 5, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky zamietol, a že proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie podľa § 187i; za deň doručenia rozhodnutia a deň doručenia odvolania sa považuje deň nasledujúci po dni uplynutia lehoty podľa § 175 ods. 5.
(17) O odvolaní podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 doručenom v ustanovenej lehote úradu po 30. marci 2022 rozhoduje Rada úradu (ďalej len "rada") podľa § 187i. Výška kaucie spojenej s podaním odvolania podľa prvej vety a lehota jej zloženia sa určia podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.
(18) Ak v odseku 19 nie je ustanovené inak, to je už odsek 18, konanie v ktorom rozhoduje rada a v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí rada podľa § 187i.
(19) Konania podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie do 30. marca 2022, dokončí úrad podľa predpisov účinných do 30. marca 2022.
(20) Ak súd zruší rozhodnutie rady vydané podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 a vráti vec na ďalšie konanie, v ďalšom konaní rozhoduje rada podľa § 187i; ak ide o rozhodnutie rady podľa § 12 ods. 6 a 9 v znení účinnom do 30. marca 2022, v ďalšom konaní rozhoduje úrad." (To je koniec bodu 18.)
A teraz bod 19. V čl. I bode 236 v § 187h sa za odsek 20 vkladajú nové odseky 21 a 22, ktoré znejú:
"(21) V konaní podľa § 177 v znení účinnom od 31. marca 2022 sa nepreskúmava rozhodnutie podľa § 174 alebo § 175, ktoré preskúmala rada a rozhodla vo veci samej.
(22) Konanie o správnej žalobe začaté do 30. marca 2022 sa dokončí podľa predpisov účinných do 30. marca 2022."
Doterajšie odseky 21 a 22 sa označujú ako odseky 23 a 24. (Ďalej, to bol koniec bodu 19.)
20. V čl. I bode 236 § 187i a § 187j znejú:
"§ 187i
(1) Proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 a proti rozhodnutiu podľa § 175 inému než podľa § 187h ods. 15, vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného začatom od 31. marca 2022 do 31. decembra 2022 okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 %, môže účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie. V konaní o odvolaní rozhoduje rada, ktorá je na tento účel orgánom úradu.
(2) Odvolanie musí byť doručené rade do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní a len ak je podané proti rozhodnutiu podľa § 187h ods. 15 alebo § 175 ods. 1 písm. a) alebo b) v znení účinnom od 31. marca 2022, inak odkladný účinok nemá.
(3) Odvolanie musí obsahovať
a) identifikačné údaje osoby, ktorá odvolanie podáva,
b) označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje,
c) opis rozhodujúcich skutočností a dôkazy; na dôkazy a opis rozhodujúcich skutočností predložené po uplynutí lehoty na doručenie odvolania podľa odseku 2 sa neprihliada,
d) návrh na rozhodnutie o odvolaní,
e) podpis osoby, ktorá odvolanie podáva alebo osoby oprávnenej za ňu konať.
(4) Zakazuje sa podať zjavne nedôvodné odvolanie. Odvolanie je zjavne nedôvodné, ak celkom zjavne slúži na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedie k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie § 174 ods. 3 sa použije obdobne, aj ak ide o zjavne nedôvodné odvolanie.
(5) Ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, môže úrad o odvolaní rozhodnúť, ak nie sú dané dôvody na zastavenie konania o odvolaní a odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. Rozhodnutie podľa prvej vety úrad vydá do 30 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak úrad o odvolaní nerozhodne, predloží odvolanie rade najneskôr do 10 dní odo dňa jeho doručenia a upovedomí o tom účastníka konania.
(6) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok, sú osoba, ktorá odvolanie podala, a účastníci konania, v ktorom úrad vydal rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje.
(7) Účastníkmi konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c), sú osoba, ktorá odvolanie podala, a kontrolovaný.
(8) Účastníkom konania o odvolaní proti rozhodnutiu, ktoré úrad vydal v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, je kontrolovaný.
(9) S podaním odvolania je osoba, ktorá odvolanie podáva, povinná zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania orgánom štátnej správy podľa § 170 ods. 1 písm. e).
(10) Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr v prvý pracovný deň nasledujúci po doručení odvolania v lehote podľa odseku 2. Kaucia vo výške 50 % z výšky kaucie podľa odseku 11 sa stáva príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. d). Kaucia je príjmom štátneho rozpočtu dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, alebo dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady o zastavení konania o odvolaní podľa odseku 13 písm. e). Úrad vráti osobe, ktorá odvolanie podala, kauciu alebo jej časť, ktorá sa nestala príjmom štátneho rozpočtu, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
(11) Výška kaucie pri podaní odvolania
a) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok je
1. 12 000 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 6 000 eur, ak ide o zadávanie podlimitnej zákazky,
b) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) je
1. 2 000 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 1 000 eur, ak ide o zadávanie inej zákazky alebo koncesie ako uvedenej v prvom bode,
c) proti rozhodnutiu vydanému v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 2 alebo 3 je
1. 1 200 eur, ak ide o zadávanie nadlimitnej zákazky, koncesie a pri súťaži návrhov,
2. 600 eur, ak ide o zadávanie inej zákazky alebo koncesie ako uvedenej v prvom bode.
(12) Ak nie je v § 187i ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú ustanovenia § 170 až 176.
(13) Rada zastaví rozhodnutím konanie o odvolaní, ak
a) odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou podľa odseku 1,
b) odvolanie bolo doručené po uplynutí lehoty podľa odseku 2,
c) odvolanie neobsahuje všetky náležitosti podľa odseku 3,
d) osoba, ktorá odvolanie podala, vzala podané odvolanie späť pred vydaním rozhodnutia o odvolaní,
e) je odvolanie zjavne nedôvodné,
f) kaucia nebola pripísaná na účet úradu v lehote podľa odseku 10 alebo vo výške podľa odseku 11,
g) bolo podané odvolanie proti tomu istému rozhodnutiu a rada o odvolaní rozhodla podľa odseku 16,
h) rada nie je vecne príslušná rozhodnúť o odvolaní,
i) odpadol dôvod konania.
(14) Rada je viazaná obsahom podaného odvolania; to neplatí, ak bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a tieto vady odôvodňujú zmenu prvostupňového rozhodnutia. Ak ide o rozhodnutie vydané v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) alebo § 169 ods. 3, rada preskúma aj postup zadávania zákazky alebo koncesie, ktorého sa predmetné rozhodnutie týka, v celom rozsahu; ak je to potrebné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak rada v konaní o rozklade nariadi ústne pojednávanie, účastníci konania môžu predkladať vyjadrenia a dôkazy len do skončenia ústneho pojednávania.
(15) Rada postupuje podľa § 173 ods. 14 a § 175 ods. 4 tretej vety, ak pri preskúmavaní rozhodnutia, ktoré úrad vydal v konaní podľa § 169 ods. 2 alebo 3, zistí nové skutočnosti, ktoré odôvodňujú iný záver o výške pokuty podľa § 173 ods. 14, ako prijal úrad v konaní o preskúmaní úkonov kontrolovaného.
(16) Rada v konaní o odvolaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre to dôvody, rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ak osoba, ktorá podala námietky, tieto vzala späť pred vydaním rozhodnutia o odvolaní a súčasne osoba, ktorá odvolanie podala, súhlasila so späťvzatím námietok, rada rozhodnutie zmení tak, že konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného zastaví podľa § 174 ods. 1 písm. d).
(17) Rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa doručenia odvolania. Ak ide o odvolanie proti rozhodnutiu, ktoré vydal úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, rada rozhodne o odvolaní do 45 dní odo dňa predloženia odvolania úradom. Rozhodnutie rady o odvolaní podpisuje predseda rady a v jeho neprítomnosti ním určený podpredseda rady alebo člen rady.
(18) V záujme hospodárnosti konania môže rada spojiť na spoločné konanie konania o odvolaní, ktoré sa týkajú toho istého verejného obstarávania; lehota podľa odseku 17 v takom prípade plynie odo dňa doručenia toho odvolania, ktoré bolo úradu doručené ako posledné.
(19) Rozhodnutie, proti ktorému možno podľa odseku 1 podať odvolanie, je právoplatné márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania alebo dňom doručenia rozhodnutia rady podľa odsekov 13 alebo 16 účastníkom konania a vykonateľné uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je v odseku 2 ustanovené inak.
(20) Ak sa osoby podľa odseku 1 vzdajú práva podať odvolanie alebo vezmú podané odvolanie späť, rozhodnutie podľa odseku 1 nadobudne právoplatnosť dňom doručenia vzdania sa alebo späťvzatia odvolania úradu.
(21) Proti rozhodnutiu rady o odvolaní nemožno podať opravný prostriedok.
(22) Rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.
(23) Ak v dôsledku podania zjavne nedôvodného odvolania vznikla kontrolovanému škoda, môže si kontrolovaný jej náhradu uplatňovať na vecne a miestne príslušnom súde.
(24) Na konanie podľa § 187i sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, odkaz 75), ak v odsekoch 1 až 24 nie je ustanovené inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60, § 62 až 64, § 65 až 68 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.
(25) Na účely konania o odvolaní podľa § 187i sa Rada úradu a člen Rady úradu podľa predpisov účinných do 30. marca 2022 považujú za radu a člena rady na účely podľa § 187h a 187i. Na radu a členov rady sa vzťahujú ustanovenia o zložení rady úradu a o postavení Rady úradu a jej členov podľa predpisov účinných do 30. marca 2022. Rada zaniká dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti posledného z rozhodnutí v konaniach podľa odseku 1 a týmto dňom zaniká všetkým členom rady členstvo v rade.
§ 187j
Ak ide o verejné obstarávanie, ktorého sa týka rozhodnutie, proti ktorému možno podať odvolanie s odkladným účinkom podľa § 187i ods. 2, ustanovenie § 56 ods. 6 sa nepoužije. V prípadoch podľa prvej vety, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia § 56 ods. 2 až 5, ak boli doručené námietky, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi, ak nastane jedna z týchto skutočností:
a) doručenie rozhodnutia úradu podľa § 174 ods. 1 verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi,
b) márne uplynutie lehoty na podanie odvolania podľa § 187i ods. 2 všetkým oprávneným osobám dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu podľa § 175 ods. 3,
c) doručenie rozhodnutia o odvolaní verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi." (Toto je koniec bodu 22, bodu 20, pardon.)
Teraz ide bod 21 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v bode 236 v § 187l ods. 1 sa slová "28. februára 2023" nahrádzajú slovami "30. marca 2023", v odseku 2 sa slová „1. septembra 2022" nahrádzajú slovami „1. októbra 2022" a v odseku 3 sa slová „31. decembra 2022" nahrádzajú slovami „31. januára 2023". (Koniec bodu 21.)
22. V čl. I bode 236 v § 187m nadpis pod paragrafom znie: „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2022". Koniec bodu 22.
23. V čl. I bode 236 v § 187m v celom texte sa slová „30. júna 2022" nahrádzajú slovami "31. júla 2022".
24. V čl. I bode 236 v § 187n nadpis pod paragrafom znie: "Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 31. marca 2024".
25. V čl. I bode 236 v § 187n v celom texte sa slová "28. februára 2024" nahrádzajú slovami "30. marca 2024" a slová "1. marca 2024" sa nahrádzajú slovami „31. marca 2024".
26. Čl. I sa dopĺňa bodmi 240 až 242, ktoré znejú:
„240. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 4 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: „v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2172 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2366 z 18. decembra 2017, (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1827 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10. 2019)."
241. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 5 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2170 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2365 z 18. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1828 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10." dvetisíc... tam je preklep, tam to bude treba ešte gramaticky dopísať potom, keď to bude OLAP ešte prechádzať).
242. V prílohe č. 6 Zoznam preberaných právnych predpisov, právne záväzných aktov Európskej únie sa v bode 5 na konci bodka nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "v znení delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2015/2171 z 24. novembra 2015 (Ú. v. EÚ L 307, 25. 11. 2015), delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2017/2364 z 18. decembra 2017 (Ú. v. EÚ L 337, 19. 12. 2017) a delegovaného nariadenia Komisie EÚ 2019/1829 z 30. októbra 2019 (Ú. v. EÚ L 279, 31. 10. 2019)."."
Vlastne toto je to isté, čo bolo v tom bode predtým, čiže tam chýba akurát devinka na konci. To je rok 2019 na spresnenie, len to tuná v tom pozmeňujúcom návrhu chýba, ale to sa potom opraví v rámci redakčnej úpravy. Čiže to je koniec bodu 26.
27. V čl. II sa slová „2 500 eur" nahrádzajú slovami „1 000 eur".
28. Za článok X sa vkladajú nové články XI a XII, ktoré znejú:
„Čl. XI
Zákon č. 95/ 2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 134/2020 Z. z., zákona č. 423/2020 Z. z. a zákona č. 287/2021 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 9 sa odsek 1 dopĺňa písmenom v), ktoré znie:
"v) zabezpečuje poskytovanie služieb v oblasti informačných technológií verejnej správy pre orgán riadenia po dohode s ním, ak je to potrebné na účely dosahovania cieľov v správe informačných technológií verejnej správy podľa § 7 alebo pre potreby verejného obstarávateľa na účely spolupráce podľa osobitného predpisu, odkaz 6a); tieto služby môže zabezpečovať aj prostredníctvom právnickej osoby vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti."
Teraz tá poznámka pod čiarou k tomu zavedenému odkazu 6a znie:
"6a) § 1 ods. 10 zákona č. 343/ 2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. .../2021 Z. z."
No a ešte tu máme článok XII.
"Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásil úplné znenie zákona č. 343/2015 Z. z., ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 438/2015 Z. z., zákonom č. 315/2016 Z. z., zákonom č. 93/2017 Z. z., zákonom č. 248/2017 Z. z., zákonom č. 264/2017 Z. z., zákonom č. 112/2018 Z. z., zákonom č. 177/2018 Z. z., zákonom č. 269/2018 Z. z., zákonom č. 345/2018 Z. z., zákonom č. 215/2019 Z. z., zákonom č. 221/2019 Z. z., zákonom č. 62/2020 Z. z., zákonom č. 9/2021 Z. z., zákonom č. 141/2021 Z. z., zákonom č. 214/2021 Z. z. a zákonom č. .../2021 Z. z.", čo sa doplní, keď sa prijme tento zákon.
Nasledujúci novelizačný článok sa primerane prečísluje.
Účinnosť čl. XI sa navrhuje dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa primerane premietne do ustanovenia o účinnosti zákona.
A posledný bod pozmeňujúceho návrhu je bod 29. V čl. XI sa slová „1. marca 2022" nahrádzajú slovami „31. marca 2022", slová „1. júla 2022" sa nahrádzajú slovami „1. augusta 2022" a slová „1. marca 2024" sa nahrádzajú slovami „31. marca 2024"."
Ešte pre pána spravodajcu, navrhujem, aby sa body 2, 3, a teda aj pre všetkých ostatných, aby sa body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 spoločnej správy vyňali na osobitné hlasovanie.
Dôvod, pre ktorý vynímam na osobitné hlasovanie tieto body, je, že v tomto pozmeňujúcom návrhu sú už tieto, tie ustanovenia, ktoré sú v spoločnej správe pod uvedenými bodmi, lepšie upravené. Čiže odporúčam poslancom potom, aby za tieto body v spoločnej správe nehlasovali, aj keď oficiálne odporúčanie bude hlasovať, lebo však tak je to vždy pri spoločnej správe. Takže ešte raz zopakujem, body 2, 3, 4, 5, 21 a 22 zo spoločnej správy prosím vyňať na osobitné hlasovanie.
A na záver ďakujem všetkým veľmi pekne za trpezlivosť. Bol to naozaj pomerne dlhý pozmeňujúci návrh. Pôvodne ich malo byť viac. Nakoniec na základe tých diskusií sme sa ustálili na tomto jednom a predpokladám, že ešte kolega, asi pán poslanec Kremský, prednesie druhý.
Tie zvyšné otázky, ktoré sme nedoriešili, budú pravdepodobne predmetom nejakých ďalších novelizácií zákona. Ja na záver spomeniem len jednu. V zákone ešte nie je úplne jasné, na to upozorňuje ÚVO, akým spôsobom, teda otázka kaucií a prepadnutia kaucie, ale už sme nechceli pridávať nové a nové body teraz, takže v najbližšom období sa ešte dojasnia kaucie. Ten úrad vie dneska, ako má postupovať pri tom, ale je vždy lepšie, keď je to aj jasne ustanovené v zákone.
Ďakujem ešte raz veľmi pekne za pochopenie, trpezlivosť a chcem vás požiadať všetkých, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo to pomôže či už teda ministerstvám, ktoré spolupracovali na ňom, ako je ministerstvo životného prostredia pri tých zelených kvótach, alebo ministerstvo pre informatizáciu napríklad pri tých GreenPassoch, a aj to vylepšuje samotný návrh zákona. Je to, samozrejme, po dohode s pánom podpredsedom vlády a všetkými, ktorí sa na ňom podieľali okrem mňa.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.10.2021 o 9:12 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57

Boris Susko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda výboru Vetrák, chcel by som zareagovať na jednu vec, ktorú ste povedali vo svojom vystúpení a ktorú ste vlastne zahrnuli aj do pozmeňovacieho návrhu, a to je činnosť rady, Rady ÚVO, kde táto rada by mala fungovať ešte do konca roku 2022, ak som správne pochopil. No a z tohto mi teda nie je úplne jasné, prečo vláda prijala uznesenie č. 536 z 22. septembra 2021, kde zmenila doterajší systém výberu členov Rady ÚVO, kde doteraz teda sa vyberal alebo bol, sa zaviedol spôsob výberu členov Rady ÚVO prostredníctvom verejného híringu, kde bola zriadená, menovala sa hodnotiaca komisia, kde boli zastúpení rôzni členovia, bolo to celé verejné. A v zmysle toho, že v programovom vyhlásení vlády, ako som už včera povedal pri zákone o štátnej službe, je 91-krát použité slovo transparentnosť, tak počúvajte, čo vláda schválila 22. septembra 2021.
Spôsob výberu členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie sa urobí tak, že po zverejnení životopisov kandidátov na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie podľa bodu b2) tohto uznesenia vláda rozhodne, ktorých kandidátov prizve na svoje rokovanie. Čiže rozhodne sa, ktorých kandidátov prizve, a následne po ich predstavení rozhodne formou priameho vymenovania dvoch členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie na rokovaní vlády.
Tak toto je to zabezpečenie transparentnosti, o ktorom ste tak hovorili pred voľbami a v rámci programového vyhlásenia vlády? Ak tá rada má fungovať ešte ďalší rok a majú tam byť menovaní ďalší členovia teraz, tak nechápem, prečo sa menia podmienky výberu členov rady. Okrem teda iného, čo ešte poviem asi v rozprave.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.10.2021 o 9:57 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:59

Milan Vetrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja len krátko zareagujem, že ono v podstate toto, o čom hovoril pán poslanec Susko, a teda predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ono to nie je predmetom toho pozmeňujúceho návrhu, ale ono to s tým súvisí. To by potom bolo lepšie, keby pán podpredseda, ak chce, na to reagoval, lebo ja sa toho konkrétne, toho spôsobu, akým sa rada vyberá, nedotýkam. Ja som len riešil jednu z tých alternatív, že či tá rada má zaniknúť hneď, alebo ešte istú dobu bude pôsobiť. A zdalo sa mi vhodnejšie aj mne osobne, že aby tá rada ešte pôsobila istý čas, teda až kým nebude prijatá nová súdna mapa, tak potom prípadne, ak pán podpredseda vie zareagovať, tak to by bolo priamo na to, na tú výhradu, lebo ona sa netýkala tohto pozmeňujúceho návrhu, ale samotného návrhu zákona, ktorý bol predložený vládou.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.10.2021 o 9:59 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:00

Boris Susko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať vecne k tomuto návrhu zákona vzhľadom aj na obsiahly pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, a ešte ďalší pozmeňovací návrh, ktorý predložený za chvíľku bude. Po takto obsiahlej zmene, ktorú navrhuje pán podpredseda vlády a ktorá bola ďalej navrhnutá v týchto pozmeňovacích návrhoch, ktorá má niekoľko strán a vyše 25 bodov, myslím si, že návrh zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní si skôr zaslúži spracovanie samostatného nového návrhu zákona o verejnom obstarávaní aj v intenciách toho, čo povedal pán poslanec Vetrák, že nie je dorokované všetko, čo sa chce v zákone o verejnom obstarávaní ešte meniť, a že bude to predmetom v krátkom čase nasledujúcich novelizácií zákona.
Z tohto dôvodu si myslím, že by stálo za to naozaj kvalitne spracovať nový návrh zákona o verejnom obstarávaní a s riadnym pripomienkovým konaním v rámci medzirezortného pripomienkového konania ísť do legislatívneho procesu, pretože považujem takéto zásadné zmeny, ktoré boli predložené aj dnes v rozprave, zase za obchádzanie pripomienkového konania a zmeny na poslednú chvíľu.
A z tohto dôvodu si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto bode programu, pretože sa domnievam, že naozaj je tu čas a priestor na to, aby sme pripravili naozaj kvalitný nový celý návrh zákona o, alebo teda zákon o verejnom obstarávaní.
V prípade, že tento procedurálny návrh neprejde, tak navrhujem, aby sme vzhľadom na obsiahlosť podaných návrhov dnes v rozprave, ktoré nie je možné posúdiť do jedenástej hodiny, kedy pravdepodobne bude hlasovanie, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona až na októbrovej schôdzi.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.10.2021 o 10:00 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:02

Milan Vetrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec Susko, ja myslím, že naozaj ste teraz veľmi prísny, lebo ten samotný pozmeňujúci návrh, ten druhý, ktorý bude prednesený, bude, bude krátky, ale tento samotný pozmeňujúci návrh je buď od štvrtka alebo od piatku minulého týždňa zavesený na webe, čiže tá 48-hodinová lehota, ono bolo viacej dní, kedy človek, ktorý mal o to záujem, si to mohol naštudovať. To zase nie je, nie je tak, že by sa to nedalo za tých štyri-päť dní naštudovať. Čiže ani nebol nejaký zámer niečo obchádzať. V princípe pochopil by som to, keby som to dneska predložil a zavesil na web. Áno, to by bolo také, že si to človek musí aj naštudovať, ale podľa mňa toto, to nie je teraz tak.
Pokiaľ ide o ten obsah, tiež si nemyslím, že, ani nesúhlasím s tým, že je to obchádzanie legislatívneho procesu, lebo prevažná väčšina tých pripomienok je legislatívno-technického charakteru. V zásade tie prechodné ustanovenia, ktoré boli najdlhšie, v nich sa rieši len jedna otázka a to je, že tá Rada ÚVO bude fungovať dlhšie. A v zásade jediné také vecné, ktoré vznikli, sú tie zelené kvóty a ten čl. II, ktoré sú dokopy, majú spolu jedna A4, ale tie pripomienky boli uplatnené už v rozp... teda boli uplatnené v MPK-čku a následne boli predmetom rozporového konania. Čiže tiež ony už boli známe pred tým, akože nikto to nepriniesol prvýkrát až teraz, takže myslím si, že veľmi prísne to hodnotíte. Ja aj rozumiem, že sú tu aj situácie, kedy to, čo ste povedali, by fakt platilo aj platí, ale v tomto prípade sa mi to zdá veľmi prísne, ako to hodnotíte.
A tých otázok, ktoré sa budú v budúcnosti riešiť, nebude tiež tak veľa. Ja viem, že pán poslanec Šíbl chce riešiť nejakú výnimku pre chovné stanice a tie kaucie treba doriešiť. To je, to sú tri, tri odseky, čiže neplánujú sa nejaké rozsiahle zmeny. Toto je hlavne kvôli plánu obnovy, aby to mohlo, aby to mohlo byť naplnené.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.10.2021 o 10:02 hod.

JUDr. PhD.

Milan Vetrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:04

Vladimír Faič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo.
Samozrejme, že téma verejného obstarávania je veľmi ťažká téma. Aj spracovať novelu alebo nový zákon je veľmi ťažké a problematické, pretože sa ho dotýka, dotýka sa vlastne všetkých subjektov, ktoré pôsobia vo vzťahu k či už podnikaniu, ale aj štátna správa, aj všetko.
Ale ja dávam za pravdu pánovi poslancovi Suskovi, to, čo povedal, aj keď teda to vyzerá prísne, ale ja si myslím, že čo sa týka čistoty legislatívneho procesu a najmä vo vzťahu ku konečnému zneniu každého zákona, je takýto prístup, takýto prísny, úplne namieste. Predsa pozmeňujúci návrh platí vtedy, keď ho tu v pléne prednesie poslanec. To, že sa diskutovalo o nejakých návrhoch, to, že je zavesený na webe, to je len proces prípravy pozmeňujúceho návrhu. Ja sa nedotýkam toho obsahu z vecnej stránky. Asi, pravdepodobne by tam bola zhoda na mnohých veciach, ale čo sa týka tohto procesu, legislatívneho procesu, naozaj to takto čisté nie je. A keďže počúvam pána Vetráka tu mnohokrát hovoriť, ja aj nemám k nemu výhrady, určite vnútorne tiež cíti, že to nie je všetko v poriadku.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

7.10.2021 o 10:04 hod.

RSDr.

Vladimír Faič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:07

Peter Kremský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, ctená snemovňa, mám dve informácie, jednu zlú a jednu dobrú. Prvá je tá, že môj pozmeňovací návrh je ešte dlhší ako Milana Vetráka, a druhá je, že iba žartujem. Takže teraz, ako je to naozaj.
Zákon o verejnom obstarávaní je naozaj komplikovaná právna norma. Zahŕňa veľmi veľa procesov, veľmi veľa postupov, veľmi veľa súvislostí a dotýka sa, aj keď to možno necítime, každého z nás a každého občana tejto krajiny. Pretože v podstate veľmi veľká časť verejných prostriedkov, ktoré sa točia v tomto štáte a ktoré nie sú naše, nie sú nás poslancov ani ministrov, ani vlády, ale sú to peniaze občanov, napriek tomu, že ich nemajú vo svojej peňaženke, patria im. Všetky tieto peniaze alebo veľká väčšina týchto peňazí sa točí alebo presúva cez verejné obstarávania, cez rôzne procesy. A upraviť toto všetko je v záujme občanov tak, aby sa to dialo transparentne, aby nedochádzalo k podvodom, aby tieto obstarávania neboli iba formálne, ale aby sa naozaj vybrala najlepšia ponuka.
Dobre vieme, že v minulosti to tak zďaleka nebolo. Dnes sa objavujú informácie o tom, ako sa vyberalo, ako boli predražené informačné systémy. Všetky tieto informačné systémy, ktoré dnes sú v súdnych sieňach, prešli cez verejné obstarávanie alebo veľmi veľká väčšina z nich. A všetko bolo formálne kóšer, všetko bolo formálne v poriadku. V skutočnosti za tým boli obrovské úplatky, v skutočnosti boli za tým oligarchovia a to dnes vidíme v súdnych sieňach. Takže ja si veľmi cením snahu pána podpredsedu vlády Štefana Holého, takisto pána predsedu Úradu pre verejné obstarávanie Miroslava Hliváka a takisto každého, kto na tomto zákone pracoval a snažil sa ho vylepšiť a prispieť k tomu, aby ten zákon naozaj fungoval, aby tlačil verejných obstarávateľov k tomu, aby tento proces bol transparentný.
Spolu s mojimi kolegami, ktorí pracovali na tomto pozmeňujúcom návrhu, sme sa zaoberali viacerými vecami, viacerými úpravami v tomto zákone a nakoniec sme vlastne sa dohodli na pozmeňovacom návrhu v dvoch oblastiach.
Prvá oblasť je, sú revízne postupy, to sú námietky, ktorými vlastne môžu účastníci verejného obstarávania napadnúť výber verejného obstarávateľa, verejného obstarávateľa, ak nie sú vybratí. A v tejto oblasti sme alebo navrhujeme, aby sa tieto hranice posunuli, aby sa posunuli tak, aby viac týchto verejných obstarávaní mohlo byť namietaných alebo jednoduchšie namietaných.
Týchto námietok bolo v minulosti pomerne málo, možno to súvisí aj s tým, že tí namietajúci nemali veľkú nádej, že ich námietka má šancu na úspech. Verím, že v budúcnosti bude menej tých špekulatívnych námietok, kde išlo skôr o vojnu právnikov a snahu vytĺcť z toho možno nejaký, nejaký nekalý príjem, a že viac bude tých námietok, kde naozaj to verejné obstarávanie nebude v poriadku, bude netransparentné alebo nejakým spôsobom manipulované. Takže to je prvá oblasť.
A druhá oblasť je oblasť administratívy a byrokracie. Táto novela vlastne prináša zavedenie verejných obstarávateľov, ktorí potrebujú odbornú spôsobilosť pre verejné obstarávanie, čiže tzv. profesionalizácia verejného obstarávania. Toto by však malo v predloženom znení príliš veľké nároky najmä na menšie mestá, obce, ktoré by si museli takýchto obstarávateľov s odbornou spôsobilosťou objednávať. A keďže ich je veľmi málo na trhu už dnes, tak by to zrejme spôsobilo aj veľký nárast ich cien alebo cien za ich služby a spôsobilo by to predraženie týchto služieb alebo verejných obstarávaní celkovo pre najmä menšie mestá a obce. Preto sme navrhli určité obmedzenie tejto povinnosti, to znamená, že mestá a obce si ďalej môžu takéhoto človeka s odbornou spôsobilosťou objednať, ale nebude to pre nich povinné v určitej miere. To znamená, že necháme ako keby postupne nabehnúť tento systém a ak uvidíme v budúcnosti, že je to potrebné, tak môžeme túto povinnosť opäť sprísniť. Takže toľko k tomu nášmu návrhu. A teraz vlastne prečítam tento návrh:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kremského, Tomáša Lehotského, Miriam Šutekovej a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 615).
K vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 183 v § 170 ods. 7 písm. a) sa slová "1 000 000 eur" nahrádzajú slovami "800 000 eur".
2. V čl. I bode 207 v § 175 ods. 1 písmeno c) znie:
"c) rozhodnutím skonštatuje porušenie tohto zákona a uvedie výpočet ustanovení tohto zákona
1. ku ktorých porušeniu došlo, ak ide o preskúmavanie postupu zadávania podlimitnej zákazky na dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, postupu zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako 3 000 000 eur, preskúmavanie podlimitnej koncesie a zákazky s nízkou hodnotou v konaní podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) a nejde o použitie priameho rokovacieho konania,
2. v rozsahu namietaných skutočností, ku ktorých porušeniu došlo, ak ide o preskúmavanie postupu zadávania zákazky na uskutočnenie stavebných prác, ktorej predpokladaná hodnota je vyššia ako 800 000 eur a zároveň nižšia ako 3 000 000 eur v konaní podľa § 169 ods. 1 písm. d)."
3. V čl. I bode 233 sa § 184b ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) postupu zadávania zákazky prostredníctvom dynamického nákupného systému v hodnote finančného limitu pre zákazku s nízkou hodnotou."
4. V čl. I bode 233 v § 184b ods. 2 písm. a) sa za slová "podľa § 1 ods. 2 až 14" vkladajú slová: „ktorých hodnota zmluvy je vyššia ako 50 000 eur bez dane z pridanej hodnoty,".
A posledný, bod 5. V čl. I bode 236 v § 187h ods. 7 písm. d) a v § 187h ods. 10 sa slová "§ 182 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 182 ods. 9".
To je všetko, verím, že tieto naše návrhy prispejú k zlepšeniu a skvalitneniu tohto zákona, a chcel by som vás teda požiadať o ich podporu.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

7.10.2021 o 10:07 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video