48. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi úvodné slovo ku predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Marián Viskupič, Jarmila Halgašová, Tomáš Lehotský, Vladimíra Marcinková, Peter Kremský a Jozef Hlinka svoj podpis stiahol.
Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nerovnosti pri zdaňovaní rôznych foriem stravovania, konkrétne teda stravovacích poukážok, ako aj zjednodušiť administratívu zamestnávateľov, ktorá vzniká pri tejto činnosti.
Od 1. marca 2021 si u zamestnávateľa, ktorý dovtedy zabezpečoval svojim zamestnancom stravovanie formou stravovacích poukážok, môžu už poslanci, pardon, zamestnanci vybrať medzi stravovacími poukážkami a finančným príspevkom.
Čo sa stane od 1. januára, už teda zamestnávateľ bude musieť poskytnúť, musieť poskytnúť túto možnosť, doteraz to bola len možnosť. No a teda ten zákon, ktorý sme prijímali v marci, sa v ňom podarila jedna nemilá vec a to je teda tá, že sa nám podarilo vytvoriť nerovnakú situáciu medzi gastráčom, ktorý bol nezdanený celý, a finančným príspevkom, ktorý bol nezdanený iba do výšky 2,81 eur, čiže 55 % z hodnoty základnej, základnej diéty.
Viac k tomu asi v rozprave.
Poviem ešte pár základných vecí. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať mierne pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať aj pozitívne sociálne vplyvy pre zamestnancov.
Návrh zákona, samozrejme, nemá žiadne negatívne vplyvy na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Rovnako nebude mať vplyv ani na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Návrh zákona tiež nebude mať negatívny vplyv na služby verejnej správy pre občana.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Pán predseda, prosím, po vystúpení pána spravodajcu otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 584).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 833 z 24. júna 2021 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 584) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 126 zo 16. septembra 2021.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Dovoľte mi, dovoľte mi pár slov. Myslím si, že ku gastrolístkom sa už teda povedalo veľa. V marci sa po rokoch podarilo ich zdobrovoľniť. To znamená, že zamestnanec, ktorý mal dovtedy len jednu možnosť, a to je gastrolístok, dostal možnosť vybrať si aj finančný príspevok.
To sa podarilo v marci. Čo sa teda, bohužiaľ, v marci nepodarilo, bolo ich daňovo, daňovo zrovnoprávniť, čiže tá reálna situácia, ktorej čelili po 1. marci tohto roku zamestnanci, bola taká, že ak si teda vybral gastrolístok, tak ten gastrolístok mal oslobodený v plnej výške, ktorú mu poskytol zamestnávateľ, a ale ak si vybral finančný príspevok, tak ho mal oslobodený iba do výšky 2,81 euro. Čiže pre povedzme že väčšinu zamestnancov to bolo rovnoprávne tam, kde ten zamestnávateľ nedával vyšší ako zákonný príspevok, ale v prípadoch, kde zamestnávateľ vyšší príspevok dával, tak tam teda bol gastrolístok stále výhodnejší ako finančný príspevok, takže toto bolo vlastne to nastavenie rovnoprávnosti, rovnocennosti medzi finančným príspevkom a gastráčom. To je vlastne dôvod tejto novely, ktorú práve prerokovávame.
A keď teda už sa riešilo, tak v tom v prvom čítaní bol... som tam teda pridal ako predkladateľ nejaké ďalšie, nazvime to, že vylepšenia, ktoré tú situáciu ešte, ešte zlepšovali, napr. teda možnosť vyplácania či už gastrolístkov, alebo, alebo teda finančného príspevku pozadu. Po prvom čítaní, samozrejme, vyjadrili svoje pripomienky či už ministerstvo financií, alebo ministerstvo sociálnych vecí a v rámci rokovaní, samozrejme, som sa ako predkladateľ snažil nájsť teda zhodu, aby sme zákon v druhom čítaní teda mali so, so všeobecným súhlasom, aby sme teda mohli ísť.
Z tohto vyplýva, a následne teda aj prenesiem pozmeňujúci návrh, ktorý tých... tieto veci, na ktorých nebola zhoda na, na jedna... na jednotlivých ministerstvách, teda z pôvodného návrhu vyraďujeme a zostane, treba povedať, samozrejme, ten základ, zostane to, že nastavujeme spravodlivosť medzi gastrolístkom a finančným príspevkom. Takže to gro novely zostáva.
Tie ďalšie veci, verím, že v budúcnosti, v budúcnosti budú na stole, pretože som presvedčený, a chvíľočku už sa pozastavím pri tej možnosti vyplácania gastrolístkov, resp. finančného príspevku pozadu. Je to niečo, čo by fakt veľmi dokázalo pomôcť zamestnávateľom, ktorým by odišlo veľa administratívy, pretože aktuálny stav je taký, že či už financie, alebo gastrolístok je treba dať zamestnancovi k 1. v mesiaci. To znamená, zoberme si koniec koncov aj ten gastrolístok, takže zamestnanec, zamestnávateľ to musí celé zrátať, musí ho zamestnancovi dať. Samozrejme, musí mu ho dať v nejakej... zálohovom množstve a potom celý mesiac zamestnanec môže byť na PN-ke, môže byť na služobnej ceste, môže byť chorý a... môže byť chorý a každopádne po tomto treba následne zúčtovať. Toto isté platí aj s financiami a je to vlastne dvojitá práca. Ak by sa umožnilo pozadu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Kollár, Boris, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím... Prepáčte, že vás prerušujem. ... rúška vás poprosím, zbytočne sa teraz napíjate. (Povedané so smiechom.) Poprosím vás, aby ste si dali to rúško. (Povedané so smiechom.) Dobre, ďakujem pekne. (Smiech v sále.)
Nech sa páči, pán poslanec, prepáčte, že som vás prerušil, len som musel upozorniť kolegov.

Viskupič, Marián, poslanec NR SR
V pohode, v pohode. Čiže ešte raz, ak by bola možnosť pozadu, tak vlastne dvojitá práca sa účtovníkom vo firmách zleje do jednej a mali by menej administratívy. No každopádne ešte raz, toto bolo ambíciou zákona v prvom čítaní, ale keďže teda ministerstvo sociálnych vecí vyjadrilo k tomu zásadnú pripomienku, ktorú som, samozrejme, akceptoval, takže predložením... predloženým pozmeňovákom aj táto možnosť vlastne zo... z... teda zo zákona vypadá.
Čo ešte zostane, čo je dobré, je to, že živnostníci, ktorí doteraz mali situáciu takú, že mohli mať gastrolístok, a ten doklad, stačila jedna faktúra za povedzme nákup gastrolístok na jeden mesiac pre teda daňové výdavky a... alebo mohli, samozrejme, sa stravovať aj v jedálni, v reštaurácii, ale museli každý deň vlastne dokladovať toto stravné bločkom. Teraz prinášame možnosť živnostníkom, aby do tej sumy 55 % základnej diéty tieto, tieto financie nemuseli deklarovať. To znamená, tá suma mesačná bude automaticky tým daňovým výdavkom bez toho, aby musela byť podložená 21 stravnými bločkami teda za stravu, a, samozrejme, k tomu je nejaká administratíva. K tomu, ak im niekto robí účtovníctvo, tak každý účtovník prípadne niečo stojí, takže prinášame skutočne nejaké zjednodušenie byrokracie živnostníkom.
Ďalšie prínosy tohto, tohto návrhu sú v tom, že predpoklad je, že viac zamestnancov ako doteraz sa rozhodne pre finančnú formu stravného, a, samozrejme, keďže vychádzame z toho, že každý musíme jesť, každý musíme nejaké financie minúť na stravu, tak je predpoklad, že ľudia namiesto gastrolístkov v reštauráciách, v jedálňach teda zaplatia peniazmi, čo je obrovskou výhodou pre aktuálne ale že veľmi ťažko skúšané naše gastro. Nie je to veľmi známe, ale funguje to tak, že ak človek zaplatí gastrolístkom, a je jedno, či je v papierovej forme, alebo ako elektronická gastrokarta, tak častokrát až 6 až 7 % z tejto sumy vlastne musí tá jedáleň odviesť emitentovi gastrolístkov pri, pri teda spätnom výkupe gastrolístkov. Ak dostane peniaze, tak peniaze má okamžite k dispozícii, má ich vlastne všetky, tak ako zákazník zaplatil, nemá administratívu s tým, že teda treba gastrolístky rozdeliť, zabaliť, poslať, počkať, počkať na peniaze od emitenta, takže ušetrí zasa nejakú administratívu. A toto všetko, keď sa takto napočíta, by malo výrazne pomôcť.
Ešte je tu jedna situácia, na ktorej sa tento, tento stav dá veľmi dobre ukázať. Možno poznáme pojem potravinové púšte. To sú maličké obce, kde sa nedokáže udržať ani tá najmenšia predajňa potravín, lebo jednoducho nie sú schopní z toho malého obratu, objemu predaja vyžiť. No a túto situáciu vlastne tiež tie gastrolístky zhoršujú, pretože, samozrejme, ľudia, ak ten gastrolístok majú, podľa, podľa rôznych štatistík polovica gastrolístkov sa minie teda síce na jedlo, ale teda pri nákupe potravín. No a keď ľudia platia v týchto malých predajničkách, ktoré aj tak sú na hrane prežitia, ktoré aj tak fungujú s minimálnymi maržami, pretože tie najmenšie potraviny majú najväčšie nákupné ceny svojich potravín, ale, samozrejme, nemôžu ich nijak výrazne drahšie predávať ako, ako v sieťach, tak ešte z toho svojho mini... z tej svojej minimálnej marže, ktorú majú, musia ešte pri spätnom výkupe gastrolístkov dať tých 6 % vlastne gastro spoločnosti, takže aj tam, keď občania zaplatia, zaplatia peniazmi, veľmi takejto firme pomôžu.
Dobre, nebudem, nebudem ďalej rozprávať. Prečítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Viskupiča k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 584).
1. Články I až III sa vypúšťajú.
Nasledujúce články sa primerane preznačia.
Vypustenie článkov I až III sa premietne do názvu zákona.
2. V čl. IV bod 1 znie:
1. V § 5 ods. 7 písm. b) sa slovo „pracovisku“ nahrádza slovami „pracovisku podľa osobitného predpisu, 17a)“ a slová „subjektov a“ sa nahrádzajú slovami „subjektov podľa osobitného predpisu, 17a) a“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a znie:
„17a) Napríklad § 152 Zákonníka práce.“
3. V čl. IV bod 2 znie:
2. V § 19 ods. 2 písm. p) sa slová „vynaložené daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku, najviac v rozsahu a vo výške ustanovených“ nahrádzajú slovami „daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku vo výške 55 % sumy ustanovenej“.
4. Články V až VII sa vypúšťajú.
Nasledujúci článok sa primerane preznačí.
Vypustenie článkov V až VII sa premietne do názvu zákona.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, ja tak aj budem trošku vystupovať sčasti do obdobia, keď som bol ešte minister. Samozrejmá vec, že budem sa venovať hlavne tejto novele, ktorá je tu na stole.
Pán poslanec, robíte v podstate nejakú opravnú skúšku, nejaký reparát povedzme toho, čo sa na jar nepodarilo celkom, ten systém fungovania zo strany ministerstva práce: pokus - omyl. Bohužiaľ, že chybička sa vní... vnímala aj do tejto, do tejto novely, No ale dobre, toto nie je podstatné. Podstatné je skôr pre mňa to, že včera som bol príliš oslovovaný médiami na otázku, ako sa zachováme, ako zahlasujeme, pretože údajne tu funguje príliš veľký lobizmus zo strany gastrofiriem. Ja som pokladal za potrebné, tak jak som zaujal včera stanovisko, aby som vystúpil aj tu a niečo k tomu povedal.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny bol prvý za môjho účinkovania, ktorý zrušil gastrolístky. Zrušil ich a nabehli sme na karty. Dôvod - marža. Marža gastrofiriem je ďaleko vyššia, ako je, ako je na tie elektrické karty. A druhá vec je taká, poviem to, celkom pragmatická. Viacerí zamestnanci nás oslovovali s tým, že majú jednoducho problémy v niektorých reštauráciách, nevedia sa s tým vysporiadať, že dokonca niekde visia priamo oznámenia: „Z gastrolístkov nevydávame.“ Iné je, keď niekto tých pár centov alebo, ja neviem, koľko nechá ako sprepitné, to je úplne prirodzené a normálne, ale karty riešia aj tento problém. Riešia tým, že jednoducho odpočíta si skutočný náklad, skutočnú cenu, ktorú má platiť, a je potom na tom zamestnancovi, na tom človeku, či tam dá nejaké sprepitné, alebo nedá. To znamená, je to ďaleko čistejšie, spravodlivejšie a objektívnejšie. To je taká pragmatická záležitosť, ktorá vyplynula z tej, z tej aplikačnej praxe, a ona má svoj význam, pretože v celkových objemoch to je celkom slušný peniaz, ktorého sa toto celkom týka.
Treba povedať, že my sme upozorňovali na niektoré problémy už v čase, keď sa zavádzala možnosť jedna alebo druhá. Vtedy sme skôr apelovali na to, do akej miery to bude mať vplyv na politiku zamestnanosti, do akej miery budú ďalej chodiť do tých reštauračných zariadení, kde boli predtým zvyknutí, prípadne budú využívať nejaké iné veci. Ale čo je ešte horšie, je strašne veľa firiem, ktoré investovali do svojich jedální, kuchýň a sú veľmi dobre pripravené. Využívajú na to aj legálny nástroj, ktorý sa volá kolektívna zmluva. Mrzí ma, pán poslanec, že ste to práve vy, ktorý ste zrušil možnosť tých kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pretože kolektívna zmluva je nástroj, kde sa dajú dať benefity nad rámec Zákonníka práce, čo, samozrejme, z pohľadu zamestnanca je vítané, je veľmi dôležité a celkom, celkom aj akceptovateľné.
No aj preto je celkom prirodzené, že dnes sú firmy, ktoré dávajú isté, istý, nazvem to, bonifikáciu v podobe, ja neviem, čaju, nejakej limonády potom. Dokonca poznám firmy, ktoré dávajú múčnik na vlastné náklady, pretože ten zamestnávateľ si uvedomuje, že do istej miery spokojnosť aj z hľadiska svojich základných potrieb, z hľadiska tej stravy sa prenáša do lepšieho výkonu toho zamestnanca v samotnej práci a ten zamestnávateľ si to zhodnotil asi tak, že je to aj preňho prínosom. To treba rešpektovať.
Ale poďme teraz k tomu, k tomuto, k tejto novele ako takej. Zrovnoprávniť - môj názor je - áno. Po tom, čo sa už prijalo, jednoznačne áno, i keď vnímam veľmi vážny rozpor medzi RÚZ a Asociáciou zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky. Rozumiem tomu. Jedni majú v svojom portfóliu firmy, ktoré riešia gastro ako také a sú do istej miery ovplyvňované, to myslím hlavne Asociáciu zamestnávateľských zväzov, RÚZ ide úplne jednoznačne. Dobre, ten problém, je to sociálnych pracovníkov, to si musia jednoducho poriešiť oni.
Ale viete, čo vnímam ako skutočný problém? Ja viem, že celkom to nebol cieľ tohto, ale na to treba jednoducho upozorniť. Dva roky po sebe nebola valorizovaná tá základná čiastka, ktorá vyplýva zo Zákonníka práce, myslím, že to je 3,80 teraz, a to pokladám za veľkú chybu. A pokladám to za veľkú chybu hlavne k tomu 1. januáru budúceho roku. Teplo, energia, ja neviem, plyn, potraviny, všetko, obávam sa, už teraz sa to rysuje, že tá strava, cena tých lístkov pôjde rapídne hore. Prirodzene, no ale mali sme jednoducho na toto rátať ako istú kompenzáciu aj s tým, že tá valorizácia sa už mala prejaviť, pretože to, čo bude drahšie, bude doplácať zamestnanec v podobe priamej platby, ktorú bude platiť v každej reštaurácii alebo v akomkoľvek zariadení. To znamená, 3,80 je málo. Dva roky nevalorizovanie tejto sumy pokladám za veľmi veľkú chybu a zvlášť v tomto roku, keď vieme, čo nás od 1. januára čaká.
No a druhý problém, možno banálny problém. Celkom nechápem postoj ministerstva financií, i keď priznám sa, že celkom som tomu pozmeňováku, ktorý ste vy čítal neporozumel, či má vplyv na tých 100 % a 85 %, pretože toto je podľa mňa absolútna chyba. My hľadáme zrovnoprávnenie, no ale tu mi z tohto vyplýva akási nerovnosť. Nerozumiem, prečo tomu a z akých dôvodov, pretože Ministerstvo financií malo hľadať úspory v lotérii, ktorá je zbytočná a stojí veľmi zbytočné peniaze, možno v ďalších oblastiach, ktoré sa týkajú vynakladania nákladov na, na COVID a veci okolo toho, ale v týchto veciach sa jednoducho úsporo... úspora robiť, žiadna nemala hľadať.
Jedná sa o zamestnancov, jedná sa o ľudí, ktorí pracujú, a jedná sa o to, aby mali základné prostriedky na to, aby si zabezpečili stravu. Je to absolútne, by som povedal pochopiteľné, logické, je to v záujme sociálnych partnerov, zamestnávateľov a zamestnancov a v tomto prípade to daňové zvýhodnenie malo byť 100 %. V konečnej miere tak bolo aj predtým v tej časti, ktorá daňove zvýhodnená bola, myslím teraz na tie, na tie gastrolístky. Preto apel z mojej strany - dá sa v tomto smere ešte niečo urobiť? Nevytvárajme zase, i keď možno malé, neviem aké rozdiely, ale rozdiely v tejto oblasti.
Alebo, poprosím, pán poslanec, skúste mi vysvetliť ten váš pozmeňovák do akej miery túto nerovnosť rieši a dajme tomu odstraňuje, pretože pozícia klubu SMER - sociálna demokracia je taká, že sme pripravení podporiť, no ale boli by sme radi, keby sa riešila táto nerovnosť, že by bola zachovaná tá stopercentná, no a zároveň využívam túto príležitosť a z tohto miesta apelujem aj na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, aby sa valorizovalo tá čiastka, tých 3,80. Myslím, že som v dostatočnej miere zdôvodnil prečo, z akých dôvodov vzhľadom na to, čo je pred nami, čo nás čaká. Každopádne si to zamestnanci, ktorí aj v týchto ťažkých časoch pracujú a vytvárajú isté hodnoty, ktoré štát v tomto prípade z hľadiska hospodárskych výsledkov veľmi potrebuje, aby to mali zabezpečené.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem reagovať pánovi, pánovi exministrovi Richterovi trošku podrobnejšie, tak preto som sa prihlásil ešte, ešte na chvíľku do rozpravy.
Začnem postupne. No začal tým, že opravujeme to, čo sa nám nepodarilo v marci. Áno, veď som to aj povedal. Myslím si, že kto vládne, robí aj chyby. Proste myslím si, že v tomto sa aj, aj strana SMER ixkrát opravovala veci. Takže tuto áno, je to tak. Podarilo sa nám tam zakomponovať nechcením nespravodlivosť a teraz sa ju snažíme odstrániť, priznávam.
No zaujímavé bolo porovnanie, teda gastrolístok. Gastrolístok má dve formy. Jedna je papierová a druhá je elektronická gastrokarta, elektronický gastrolístok, akokoľvek, ako to, ako to pán, pán exminister nazval. No, čo sa týka papierovej formy, samozrejme, je náročnejšia z hľadiska toho, že teda balíte do obálok, posielate. Čiže tá elektronická forma je modernejšia, niečo prináša. Áno, ale - tu je to ale, čo, čo nie je tak, ako povedal pán poslanec Richter. Tieto možnosti sú, bohužiaľ, veľmi porovnateľné, čo sa týka tej provízie gastroemitenta. To znamená toho, toho spätného výkupu tých 6-7 %, takáto suma v tých bežných jedálňach, reštauráciách je. Ona je aj pri jedných, aj pri druhých.
A problém je v tom, že pri papierovom gastrolístku sa tomu dokázala napríklad tá malá predajnička alebo malá jedáleň vyhnúť tak, že zobrala tie gastráče, ono sa to nemalo robiť, ale robilo sa to, a išla s nimi, ja neviem, to je jedno, do nejakého reťazca, aby som nemenoval, a tam zaplatila. A tú spätnú províziu teda nemuseli platiť, pretože zaplatili za tou plnou hodnotou gastrolístka a spätný výkup zaplatil poplatok ten reťazec, ktorý vo finále si povedzme dokázal urobiť lepšiu zmluvu s gastroemitentom, pretože teda je veľký. Čiže takto sa dokázali relatívne efektívne tieto malé jedálne brániť tejto provízie pri provízii pri papierových gastrolístkoch. No pri elektronických sa tomu už, bohužiaľ, nevyhnete. My všetci keď zaplatíme elektronickou gastrokartou, tak sme takí spokojní. Presne, dali sme, zaplatili sme za jedlo, možno sme tam pridali ešte pár centov na, na sprepitné. No problém je v tom, že k tým peniazom sa tá gastroprevádzka dostane po dvoch až troch týždňoch, keď im to oni zúčtujú a následne pošlú. Tým pípnutím sa nedostanú peniaze do jedálne, ale ku gastroemitentovi. A tie peniaze, keď im slávnostne po dvoch týždňoch pošlú, tak budú ponížené o tú províziu a tá gastroprevádzka, tá malá jedálnička, ten malý proste kľudne aj obchodník s potravinami, ak tam teda tú gastrokartu bral, je jednoducho ten posledný v tom reťazci a tú províziu zaplatil. Takže v tomto, z tohto pohľadu je pre tie jedálne a reštaurácie tá gastrokarta elektronická ešte horšia možnosť ako tie gastráče. A to je ten dôvod, prečo prvé sa aj vy pýtate, alebo kto ide s elektronickou gastrokartou platiť, tak sa pýta, či vôbec ju tá reštaurácia berie. Koniec koncov už to má na dverách napísané, že tieto neberieme, tieto berieme. Pretože ak sú štyria poskytovatelia, tam máte ešte aj, samozrejme, aj za ten POS terminál ďalšie poplatky. Čiže nie je cesta ani tie elektronické gastráče. Fakt, toto je, toto je veľký problém.
No a ešte teda posledné dve témy, čo sa týka tej sumy. Áno, pán minister, pán bývalý minister povedal, že je to teda 3,80. No ono je to presne teraz že 3,82 a vzniká to zákonne ako 75 % tej základnej diéty a to má pán Richter pravdu, že tá sa teda, bohužiaľ, dva roky nemenila. Tých päť, desať sa nemenilo. Vlani sme to tu schválili, lebo teda kríza. Myslím si, že je jasné, a toto sa bude meniť, pretože úplne súhlasím s tou argumentáciou, že všetko zdražieva, či potraviny, či tie jedlá. Takže určite si myslím, že bude potrebné tú základnú diétu zvýšiť, a tým pádom sa automaticky vlastne, keďže v zákone je povedané, že je to 75 % diéty, tak sa vlastne aj tá suma zväčší. Takže toto, toto sa vlastne udeje, udeje takto a myslím si, že pre, pre najbližší rok určite sa to už bude zvyšovať, lebo je neudržateľné, aby sa tá hodnota diéty tri roky, tri roky nezvyšovala.
No a čo sa týka, čo sa týka tej rovnoprávnosti, no, tak ako som hovoril, tá ambícia bola, v tom prvom čítaní skutočne bolo 100 %. To znamená, že by, že by tá, to, no daňové a odvodové nezodvodnenie bolo vlastne až do výšky tých 100 %, toto, bohužiaľ, namietalo, namietalo ministerstvo financií, ktoré teda hovorilo, že to bude mať dosah na verejné financie, a v takom nastavení by to ten dosah malo. Dohoda sa hľadala veľmi ťažko. Nakoniec sa našla, bohužiaľ, na tej základnej sume, na tých 55 % a je to vlastne to, že je kľúčové, aby to zrovnoprávnenie vedelo, vedelo prísť, a myslím si, že toto aj bude do budúcna možno aj popri tej výške diéty to najbližšie, čo bude treba trošku meniť, pretože aj ja vnímam a jasne to tu hovorím, že tie ceny v potravinách, v jedálňach, v reštauráciách skutočne rastú, a je to, je to pádny argument.
Ďakujem pekne. Preto som vystúpil, aby mohol aj, aj pán poslanec Richter ešte reagovať.
Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

Každopádne, pán poslanec, ďakujem pekne za vysvetlenie. No, poviem to, ale moje sklamanie je o to väčšie, pretože ten pozmeňovák, ktorý ste tu dneska dali ešte horší ako to, čo bolo po tom prvom čítaní, ako nazvem to nejaký kompromis vzhľadom na postoj ministerstva financií. Tam sme hovorili o 85 %, vy tu dneska hovoríte o 55 %.
Pýtam sa, stále sa pýtam a prečo. Ako prečo, z akých dôvodov by mal v tomto smere trpieť zamestnanec, ale aj firma, ktorá poskytuje prostriedky na tento účel? Ja si myslím, že toto je nesprávne šetrenie zo strany ministerstva financií. Je ďaleko, ďaleko viac priorít, na ktorých sa malo šetriť, kde sa vyhodili tie prostriedky, a nie aby sme vytĺkali v tomto čase akékoľvek možnosti úspory na ľuďoch, ktorí pravidelne pracujú, a na firmách, ktoré v ťažkých podmienkach robia všetko pre to, aby udržali zamestnanosť a dosiahli nejaký, nejakú tú ekonomickú vyťaženosť.
Ale každopádne ďakujem pekne za vysvetlenie.

18.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.
Navrhovaným zákonom sa vypĺňa legislatívna diera, ktorá bola prekážkou tým, že sa bránilo spracovaniu a predaju mäsa z farmových chovov, a v podstate nebola legislatívna úprava aj na spracovanie mäsa z porážok pod holým nebom. Navrhovaným zákonom sa umožní zavedenie kategórie tzv. farmárskych bitúnkov, ktorý dáva možnosť prevádzkovateľom potravinárskych podnikov zviera zabiť, získať z nich mäso, či už z domácich kopytníkov a zveri z farmových chovov, ako aj zveri z farmových chovov a hovädzí dobytok zabitého pod šírym nebom. Následne toto mäso vo svojich schválených prevádzkarňach, čiže na farmárskych bitúnkoch a v ich integrovaných rozrábkach spracovať, ktoré však, samozrejme, musia byť schválené po splnení hygienických požiadaviek, a o týchto požiadavkách bude pojednávať všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá ministerstvo pôdohospodárstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná, ako aj všeobecnými a ostatnými všeobecnými záväznými predpismi.
Zákon bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude mať vplyv na informatizáciu a vplyv na služby verejnej správy a pre občana, rovnako nebude mať negatívny vplyv na oblasť sociálnu, životné prostredie, na manželstvo a na rodinu.
Na záver si vás dovoľujem požiadať pri hlasovaní o podporu tohto zákona. Podrobnosti by som potom v rozprave predniesol ohľadom vyhlášky a do rozpravy sa zároveň hlásim ako prvý.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 908 zo 17. septembra 2021 pridelila návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač č. 655), na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 375 zo 14. októbra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 148 zo 14. októbra 2021 s poslaneckým návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrený v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Národnej rady a o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 158 zo dňa 19. októbra 2021. V citovanom uznesení ma výbor poveril predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja by som v svojom príspevku v rozprave chcel v krátkosti informovať o vyhláške, ktorá bude ako všeobecne záväzný predpis súčasťou tohto, tejto novely zákona o veterinárnej starostlivosti, a cieľom tohto môjho vystúpenia je jednoduchou formou povzbudiť všetkých záujemcov, ktorí dnes sú chovateľmi, tí, tí, ktorí majú farmové chovy, a tých farmových chovov na Slovensku máme 680, a aby sa nebáli, aby sa nebáli, lebo dnes je obrovský strach z predpisov, z nariadení, z kontrol. Veterinárna správa veľakrát pôsobí v myšlienkach ľudí ako strašiak. Takže dovoľte, aby som touto jednoduchou formou predstavil, o čom tá vyhláška bude. Rozdelil som to na dve časti.
Prvá časť je žiadosť o povolenie na zabitie zvieraťa z farmového chovu, to znamená zabiť a spracovať zviera, zabiť zviera a spracovať mäso z porážky pod šírym nebom. Bude to jednoduchá žia... jednoduché žia... jednoduchá žiadosť o povolenie o zabitie týchto zvierat z farmového chovu a hovädzieho dobytka, ktorá bude obsahovať iba základné údaje, to znamená obchodné meno, registračné číslo chovu, budú, budú tam informácie o plemene, o maximálnom počte kusov a o dôvode zabitia.
Prílohou k tejto žiadosti bude posudok znalca z odboru strelných zbraní a výbušnín, ktorý túto strelnú zbraň, u ktorého sa táto porážka uskutoční, ktorú musí odborne posúdiť. Následne ešte v tejto prílohe bude aj špecifikovaný, špecifikovaný spôsob prepravy tiel zabitých zvierat a popis, popis výkonu sanácie miesta určeného na zabitie. V prípade, že túto porážku uskutoční, uskutoční chovateľ, ktorý nemá vlastný bitúnok, vlastný farmársky bitúnok, tak musí predložiť veterinárnej správe kópiu zmluvy o tom, že má zabezpečené jatočné spracovanie teľa zvieraťa.
A čo sa týka miesta určeného na zabitie, tak za to je zodpovedný samotný chovateľ. Porážka sa môže uskutočniť schválenou zbraňou zo vzdialenosti maximálne 40 metrov a súčasne je povinný ten, ktorý má oprávnenie na takúto porážku, mať aj náhradnú zbraň.
Čo sa týka samotných požiadaviek na zabíjanie zvierat, zviera je možné zabiť len v chove, ktorý je registrované, ktorý je registrovaný, chov, ktorý je pravidelne veterinárne kontrolovaný, a u zvierat, ktoré sú označené identifikačnými značkami, samozrejme, okrem zvierat, ktoré sú chované vo farmových chovoch, jedná sa o voľne žijúce zvieratá. Táto identifikačná značka po porážke sa musí zo zvieraťa odobrať a upevní sa na jeho ľavú končati... končatinu. Sa... tu už som spomínal, že pri zabíjaní zvieraťa musí byť schválená náhradná funkčná zbraň. Dôležité je to, že zabíjanie zvierat sa môže uskutočniť iba za denného svetla.
Čo sa týka veterinárnej kontroly, lebo tá je dôležitá, a chceme, aby mäso z týchto porážok bolo kontrolované, bolo pod stálym veterinárnym dozorom a zdraviu nezávadné, tak pred porážkou vykoná úradný veterinárny lekár najneskôr 24 hodín pred zabitím zvierat prehliadku a súčasne príslušný veterinár skontroluje aj doklady, či sú v poriadku, aby sa táto porážka mohla realizovať. Po porážke nasleduje vykrvenie a vykolenie. Krv sa zachytáva do zbernej nádoby, tá krv je vedľajším jatočným produktom, to znamená, že sa likviduje v sanačnom zariadení a vykolenie sa vykonáva najneskôr hodinu po vykrvení za prítomnosti veterinárneho lekára, ktorý súčasne posúdi stav vnútorných orgánov, ktorý jednoznačne identifikujú zdravotný stav zvierat. Čo sa týka rizikového materiálu, tak tu asi najviac rizikový materiál je hlava zvieraťa. Čiže ak sa porazí hovädzí dobytok starší ako 12 mesiacov, otvor, ktorým bolo usmrtené sa musí, sa musí uzatvoriť nepriepustne, aby nedošlo ku kontaminácii. V prípade, že dôjde k nejakému závažnejšiemu porušeniu hlavy zvieraťa, tak celá hlava sa zabalí do nepriepustného obalu.
Čo sa týka prepravy zvierat, tak preprava musí byť vykonaná hygienickým spôsobom a musí ísť do prevádzkarne, ktorá je schválená regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Súčasne s telom zvieraťa cestujú aj sprievodné doklady. Čistenie a dezinfekcia toho dopravného prostriedku musí byť vykonaná úradne schváleným zariadením.
Čiže toto je, toto je jednoduchý návod, ako realizovať porážku pod šírym nebom, my to v podstate v zákone v § 41 máme aj dnes, akurát tie zvieratá nebolo možné spracovať a následne mäso z týchto zvierat predávať. Čo sa týka samotného farmárskeho bitúnku, zase hovorím, to všeobecné záväzné nariadenie, tá vyhláška bude presne popisovať, čo tento bitúnok má obsahovať. To znamená, budú tu zosúladené ustanovenia s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 852/2004, čiže je to v súlade s európskymi pravidlami, a aby nemusel prevádzkovateľ takéhoto farmárskeho bitúnku si ťažko dohľadávať tieto európske nariadenia, tak dostane doslova návod na použitie, ako má, ako má pracovať, ako má postupovať v týchto farmárskych bitúnkoch. Čiže farmársky bitúnok - úplne jednoduchá miestnosť, ktorá musí byť, musí byť zabezpečená, primerané čistenie, údržba a dezinfekcia, musí byť konštruované tak, aby sa nehromadili nejaké nečistoty, aby nedošlo ku kontaktu potraviny, čiže mäsa alebo samotného zvieraťa s nejakými toxickými látkami. Steny musia byť konštruované tak, aby boli umývateľné, dezinfikovateľné, musia sa používať správne hygienické praktiky. Čo sa týka, čo sa týka monitorovania, tak mäso, ktoré poputuje do chladiarne, a v podstate chladiareň bude limitujúcim faktorom aj kapacitou tejto porážky, tak tá by mala mať monitorovacie zariadenie na kontrolu teploty a prípadne vlhkosti.
Ďalej, ďalej by tam malo byť a musí byť dostatočný počet umývadiel, toaletných, sociálnych zariadení, musí tam byť nejaká prezliekareň, ľudia musia byť vybavení, vybavení ochrannými pracovnými prostriedkami, čo, samozrejme, kontroluje už regionálny úrad verejného zdravotníctva. Musí tam byť dostatočné vetranie, musí tam byť primerané denné alebo umelé osvetlenie. Musí tam byť kanalizácia, aby, aby, ktorá vyhovuje tomuto účelu, aby sa zabránilo riziku kontaminácie. Musia tam byť, samozrejme, šatne, čistiace a dezinfekčné prostriedky musia byť samostatne skladované, nesmú byť skladované v priestoroch, kde sa potraviny pripravujú, a čo sa týka podláh, stien, stropov a okien, tak ako som spomínal, musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné, rovnako aj dvere.
Čo sa týka potravinárskeho odpadu, tak to platia tie isté pravidlá ako pri veľkých bitúnkoch. To znamená, tie musia byť čo najrýchlejšie odstránené z týchto priestorov, kde sa... prebieha porážka a musia byť následne v... musia byť likvidované v sanačnom zariadení. Čo sa týka pracovníkov, musia mať dostatok pitnej, zabezpečený dostatok pitnej vody, musia nosiť čistý a vhodný odev.
Čo sa týka nejakých špecifických požiadaviek, tak je tam akurát potrebné, aby tam bol priestor na, na, na zvieratá pred samotnou porážkou. Tie zvieratá tam nebudú nejako dlhšie sa zdržiavať, nebudú tam nejako chované a musia byť v samostatne oddelených priestoroch, kde tie zvieratá sa pred porážkou zdržiavať. A čo je dôležité, čo je dôležité, aby vzhľadom k tomu, že sa jedná o jednu miestnosť, aby bolo zabezpečené priestorové alebo časové oddelenie jednotlivých operácií, to znamená omráčenie, vykrvenie, v prípade ošípaných odštetinovanie, manipulácia s vnútornými orgánmi, balenie a expedovanie. Ak sa použijú linky, ktoré môžu aj nemusia byť, tie musia byť ľahko dezinfikovateľné. Chladiarenské zariadenie musí byť dostatočne čisté, pripravené s kontrolu teploty a musí byť uzamknuteľné.
Čo sa týka, na záver, rozrábky a spracovanie mäsa, lebo to je dôležité, dnešní, dnešní chovatelia chcú zhodnocovať svoje mäso s maximálnou pridanou hodnotou, to znamená nepredávať v živom to zviera za 2 eurá alebo neviem za akú cenu za kilogram, ale aby mohli predávať, keď je to rozrábka, povedzme dnes je štandardná cena 6 eur za kilogram, prípadne že to mäso zhodnotia v hotovom výrobku, tak, samozrejme, tá ekonomika je niekde úplne inde. Čiže rozrábkareň musí byť, musí byť stavebnou súčasťou farmárskeho bitúnku a takisto musí byť konštruované tak, aby nedošlo ku kontaminácii mäsa, s tým, že musí tam byť dostatočné zariadenia na to, aby tam bola dodržaná hygiena, musí tam byť teplá voda alebo horúca voda na dezinfekciu s teplotou minimálne 82 stupňov alebo nejaká iná alternatíva.
A na záver, čo sa týka spracovania mäsa a výroba mäsových výrobkov, tak prevádzka na spracovanie mäsa z domácich kopytníkov a zveri z farmových chovov musia byť súčasťou farmárskeho bitúnku ako samostatne vyčlenená prevádzková jednotka a musia, samozrejme, splniť požiadavky podľa tohto predpisu. A tieto výroby sa môžu vyrábať alebo ako súčasť maloobchodnej prevádzkarne, alebo v samostatných priestoroch schvaľovaných na tento účel,
takže toto bol taký jednoduchý návod, takže nie je to, nie je to nič komplikované. Ja si myslím, že všetci chovatelia to ocenia.
A teraz mi dovoľte, aby som predniesol ešte pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý vyplynul z prejednávania tohto návrhu na ústavnoprávnom výbore. Jedná sa viac-menej o legislatívnotechnické, technické veci.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Patrika Linharta a Jaroslava Karahutu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Karahutu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 655):
V čl. I bod 1 v § 41a poznámka pod čiarou k odkazu 143d znie:
„143d) Napríklad čl. 10 ods. 3 a ods. 4 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 853/2004 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1099/2009 v platnom znení, nariadenie (ES) č. 1069/2009 v platnom znení.“
Takže toľko asi z mojej strany, pokiaľ budú nejaké otázky, som pripravený reagovať, ďakujem pekne.

Hlasovanie o tomto návrhu zákona bude dnes o 17.00 hod.