48. schôdza

19.10.2021 - 12.11.2021
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

21.10.2021 o 18:45 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:37

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí nestratili zmysel pre spravodlivosť a podporu tohto návrhu zákona. No a k tým ostatným mám niekoľko poznámok.
Pán poslanec Urban, hovorili ste, že každá vakcína, každý liek má svoje nežiaduce účinky. Veď to, samozrejme, nikto nespochybňuje, to je pravda. Lenže ja, keď som si pozeral ten americký systém hlásenia tých nežiaducich účinkov, ten VAERS, tak okrem toho, čo som tam povedal, tak platí aj to, že za tých, za celé to obdobie, kedy sa očkuje COVID-om-19, sa zaznamenalo omnoho väčší počet nežiaducich účinkov ako za celých 20 rokov v prípade všetkých ostatných vakcín dohromady. To znamená, toto očkovanie má ďaleko väčší počet nežiaducich účinkov ako iné možno vakcíny, možno nejaké iné lieky.
A potom taká druhá poznámka, to, že nie je povinné, že zatiaľ je stále dobrovoľné? Veď ale to nemôžete myslieť vážne, že nie je povinné. Áno, oficiálne nemáte napísané v žiadnom zákone, že je tu nejaký záväzok, že je tu nejaká povinnosť, nehrozí vám za to oficiálne pokuta, ale hrozia vám omnoho ťažšie následky. Hrozí vám to, že prídete o prácu. Vojaci nemôžu chodiť na misie. Dozorcovia vo väzniciach, hrozia im, že im siahnu na odmeny. Čiže cez peniaze a cez takéto materiálne veci, že sa nebudú môcť dostať do nejakých prevádzok, cez to likvidujú ľudí, čiže ono je to svojím spôsobom povinné rovnako, ako bolo povinné minulý rok na jeseň to plošné testovanie.
A, pán poslanec Benčík, chceli ste byť nejaký možno vtipný s tou halucináciou, ale vy si myslíte, že ja som si to len tak nejako vycucal z prsta? Veď pozrite si, otvorte si kľudne aj teraz večer tú stránku sukl.sk, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, a tam to presne nájdete, tú týždennú štatistiku, kde sú tie jednotlivé diagnózy vymenované. Áno, sú tam uvedené aj halucinácie. Takže ak tu máte nejaké halucinácie, tak zrejme ste to práve vy.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.10.2021 o 18:37 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:37

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za uzavretú.
Pán navrhovateľ, máte záujem sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Ďakujem obom. Prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch, ktoré sme prerokovávali spoločne.
A pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je bod č. 56, a tým je prvé čítanie o

návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti,

pod parlamentnou tlačou 712, rozhodnutie na pridelenie výborom na prerokovanie je 742.
Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Martinovi Beluskému, ktorý za skupinu poslancov tento návrh uvedie. Nech sa páči.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.10.2021 o 18:37 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 18:40

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si predložiť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti.
Predložený návrh ústavného zákona má za cieľ zabezpečiť posilnenie transparentnosti verejných financií zavedením limitu verejných výdavkov ako systémového rozpočtového nástroja na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ukotvenie proticyklickej rozpočtovej politiky.
Áno, predložený návrh zákona vychádza z vypracovaného návrhu Ministerstva financií Slovenskej republiky, to otvorene priznávame, ktorý bol do Národnej rady Slovenskej republiky predložený 1. októbra 2020. To znamená, už je tomu viac ako jeden kalendárny rok. Do dnešného dátumu nebol tento návrh prerokovaný vo všetkých čítaniach a schválený ako celok. Napriek tlaku odbornej verejnosti sa zavedenie najmä výdavkových limitov každú riadnu schôdzu odkladá. Po uplynutí jedného roku od predloženia ústavného zákona sme sa rozhodli vytvoriť ďalší tlak na vládnu koalíciu a prispieť tak k splneniu ústavnej povinnosti zaviesť do právneho poriadku Slovenskej republiky výdavkové limity.
To znamená, navrhujeme, navrhuje sa určenie limitu verejných výdavkov na každý rozpočtový rok príslušného volebného obdobia, pričom návrh novely obsahuje základné zásady jeho výpočtu, pri ktorom sa bude vychádzať z hodnoty plánovaného štrukturálneho salda určeného na základe ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti s primeraným zohľadnením miery rizika. V rámci určeného limitu verejných výdavkov bude tiež vytvorená rezerva na krytie nepredvídaných rozpočtových vplyvov. Navrhuje sa, aby limit verejných výdavkov schvaľovala Národná rada Slovenskej republiky, pričom po jej schválení bude možné na rokovanie Národnej rady predkladať návrhy s dôsledkom na jeho prekročenie len s návrhom kompenzačných opatrení.
Návrh novely obsahuje aj spôsob aktualizácie limitu verejných výdavkov; aktualizovaný limit verejných výdavkov vypočítava Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vždy k 30. júnu rozpočtového roka, ako aj na žiadosť Ministerstva financií Slovenskej republiky. Plnenie určeného limitu verejných výdavkov bude ex post hodnotiť Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Tento návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Prijatie návrhu ústavného zákona bude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na informatizáciu spoločnosti, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na služby verejnej správy pre občana a na manželstvo, rodičovstvo a rodinu.
Účinnosť návrhu ústavného zákona sa so zohľadnením dostatočnej legisvakačnej lehoty určí od 1. januára 2022.
A viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Skryt prepis

Vystúpenie

21.10.2021 o 18:40 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 18:44

Ján Blcháč
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a jeho súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie

21.10.2021 o 18:44 hod.

Ing. PhD.

Ján Blcháč

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:45

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pripomenúť, že ústavný zákon obsahuje povinnosť zavedenia záväzných limitov na verejné výdavky, pričom postup ich určenia má stanoviť iný zákon, tak je to dnes napísané v zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tak to tam bolo napísané vlastne od roku 2011.
Napriek tomu, že zákon nešpecifikuje, do akého termínu by mala byť legislatíva schválená, limity mali byť zavedené bez zbytočného odkladu. Toto tvrdenie vychádza zo štúdie, tzv. Ústavnoprávna analýza vybraných ustanovení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá bola publikovaná 31. 7. 2020, pán Giba a pán Bujňák.
Vláda Slovenskej republiky dňa 30. septembra 2020 schválila návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorým by sa záväzné limity verejných výdavkov zaviedli. Zatiaľ však nebola novela schválená Národnou radou Slovenskej republiky.
Na to, aby sa výdavkové limity mohli verejné financie riadiť do roku 2023, tak ako to predpokladá vo svojom návrhu vláda, by bolo potrebné ich schváliť čo najskôr v tomto roku. Potreba ich urýchleného schválenia vyplýva z časovej náročnosti implementácie výdavkových limitov do rozpočtového procesu. To znamená, že nám zostávajú už len dve riadne schôdze do konca roka, čiže čas sa naozaj kráti.
Súčasný právny stav absencie záväzných limitov výdavkov verejnej správy porušuje ústavný zákon a malo by byť prioritou súčasnej vlády a koalície implementovať záväzné viacročné limity verejných výdavkov čo najskôr.
Pre prehľad pani poslankyniam a pánom poslancom si ešte dovolím vám predniesť vývoj zavádzania výdavkových limitov. Ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol schválený v roku 2011, v čl. 7 ods. 3 predpokladá zavedenie výdavkových limitov. Prvý analytický návrh spôsobu stanovenia týchto limitov predstavil Inštitút finančnej politiky ministerstva financií až v októbri 2018 v diskusnej štúdii s názvom Skrutkovač na hodnotu za peniaze. Po predstavení tohto návrhu nasledovali odborné diskusie počas roka 2019, v júli 2020 zverejnili Inštitút finančnej politiky nový návrh viacročných výdavkov, výdavkových stropov v komentári Štátna kasa na uzde.
Limity výdavkov sa v roku 2020 dostali z analytickej roviny návrhov do legislatívnej podoby. Dňa 30. septembra 2020 schválila vláda návrh novely ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a predložila návrh ústavného zákona na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. Novela bola prerokovaná zatiaľ len v prvom čítaní a to dňa 5. novembra 2020.
Navrhovateľ potom sériou listov opakovane požiadal o stiahnutie návrhu z programu rokovaní, v súčasnosti bolo prerokovanie návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti presunuté na schôdzu s predpokladaným začiatkom v novembri, teda vlastne teraz v októbri.
Vláda Slovenskej republiky deklarovala snahu zaviesť limity výdavkov už od roku 2023, preto bude potrebné nájsť novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti počas jesene 2021. Aj v pláne obnovy Slovenskej republiky sa vláda zaviazala zaviesť výdavkové limity prostredníctvom schválenia novely zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy do konca roku 2021, čo by umožnilo zaviesť limity verejných výdavkov na roky 2023 a 2024. V takom prípade by však bola záväznosť pravidla v porovnaní s úpravou cez ústavný zákon výrazne nižšia.
To znamená, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že od roku 2011 už prešlo viac ako desať rokov, zistili sme, že tá dlhová brzda hneď pri prvej kríze nefunguje, všetky limity boli prestrelené, to znamená, jediný nástroj, ktorý by nám v tých dobrých časoch pomohol verejné financie šetriť, aby sme ich mohli teraz v tých zlých časoch míňať, sú jedine výdavkové limity, ktoré, bohužiaľ, kvôli nedohode v koalícii sú stále blokované, hlavne teda parlamentnou stranou Sloboda a Solidarita.
Viem, že sa hľadal kompromis, že ste chceli schváliť iba výdavkové limity, čiže neaktualizovať dlhovú brzdu ani nezaviesť prechod na čistý dlh, avšak od tohto bolo tiež, pokiaľ viem, upustené a vzhľadom na to, že čas sa kráti, do konca roka máme už len dve riadne schôdze, bude mimoriadne dôležité, aby sme čo najskôr aktualizáciu alebo danú novelu čo najskôr schválili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.10.2021 o 18:45 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:50

Rastislav Schlosár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja tento zákon plne podporujem, je to naozaj mimoriadne dôležitý, mimoriadne potrebný zákon, ktorý už dávno mal byť na Slovensku prijatý, pretože to, čo dokázala urobiť táto matovičovsko-hegerovská vláda so stavom verejných financií, so stavom peňazí, ktoré patria občanom Slovenskej republiky, to, ako dokázala zadlžiť Slovensko, akým tempom to urobila, to nedokázala hádam žiadna iná vláda, žiadna iná vláda pred ňou, a to sme tu mali naozaj iné vlády zradcov a zapredancov, ale táto každopádne, čo sa týka zadlžovania Slovenskej republiky, zadlžovania občanov na celé generácie, vytvárania dlhu, ktorý nesplatí a nielenže naše deti, vnuci, ktoré nesplatíme hádam nikdy, tak v tomto je naozaj táto vláda absolútnym rekordmanom a vďaka nej je stav verejných financií taký zlý, že už aj podľa expertov smerujeme, ak s tým nič neurobíme, k bankrotu.
A čím skôr to ľudia budú vedieť, čím skôr my ako poslanci s tým niečo urobíme, tým lepšie, lebo naozaj sme na ceste k bankrotu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.10.2021 o 18:50 hod.

Mgr.

Rastislav Schlosár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:51

Martin Beluský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, ja už len na záver, mi nezostáva nič iné len konštatovať, že nezachytil som žiadnu reakciu nejakého poslaneckého klubu o tom, že by nesúhlasili so zavedením výdavkových limitov. Pri tej dlhovej brzde alebo tej daňovej brzde, ktorú predstavila SaS-ka, je, samozrejme, diskusia, hľadá sa nejaký kompromis, ale výdavkové limity nespochybnil nikto, to znamená, že každý súhlasí s jeho zavedením, je to potrebný nástroj, ktorý v našej legislatíve mal byť už zavedený dávnejšie, pretože by nám pomohol aj v súčasnej kríze oveľa viacej. Takže verím, že panie poslankyne, páni poslanci, prítomní aj neprítomní, zajtra o jedenástej budú hlasovať za.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.10.2021 o 18:51 hod.

Ing. PhD.

Martin Beluský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:53

Marek Kotleba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Poslanci za stranu Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Marek Kotleba, Rastislav Schlosár a Peter Krupa predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov.
Cieľom predkladanej novely zákona je zjednodušiť proces získania a držby vodičského oprávnenia skupiny C1. Konkrétne máme za cieľ odbremeniť žiadateľov vodičského oprávnenia skupiny C1 (jedná sa o nákladné automobily do 7 500 kg) od povinnosti robiť psychotesty, lekárske prehliadky a povinnú základnú kvalifikáciu vodičov za účelom získania alebo obnovy vodičského oprávnenia. Povinnosť absolvovania psychotestov sa netýka len nových žiadateľov o vodičské oprávnenie, ale aj vodičov, ktorí už toto oprávnenie získali.
Predkladaná novela má za cieľ odbremeniť od tejto povinnosti aj existujúcich majiteľov vodičských oprávnení C1, ktorí v súčasnosti musia chodiť na opakované psychotesty, lekárske prehliadky a povinnú základnú kvalifikáciu každých päť rokov.
Dôvodom predloženia tejto novely zákona je nelogickosť súčasnej právnej úpravy spojenej s vodičskými oprávneniami, ktoré zaviedla Európska únia.
Psychotesty nemusí robiť držiteľ vodičského oprávnenia BE, ktorého jazdná súprava môže mať až 7 000 kilogramov. Síce daný nákladný automobil do 7 500 kilogramov uvezie teoreticky viac len o 500 kilogramov ako táto jazdná súprava skupiny BE, ale v praxi môže byť ľahší ako jazdná súprava BE a najviac je rýchlostne obmedzený na 90 kilometrov za hodinu. Je teda absurdné, aby bol vodič takéhoto automobilu šikanovaný každých päť rokov psychotestami, lekárskou prehliadkou a povinnou základnou kvalifikáciou vodiča. Nákladný automobil do 7 500 kilogramov je kratší ako jazdná súprava BE, čiže tým pádom je tento automobil stabilnejší, keďže priamo náklad si vezie na sebe alebo teda na korbe a neťahá ho za sebou na ďalšom prívese, ako je v prípade jazdnej súpravy BE. Čiže jazdná súprava BE, ktorá je vlastne súprava zložená z osobného automobilu a z prívesného vozíku, môže byť v skutočnosti ťažšia ako automobil kategórie C1.
Automobily do 7 500 kilogramov využívajú na podnikanie najmä ľudia v potravinárskom priemysle na zásobovanie malých prevádzok potravinami, ako sú napríklad pečivo, mäso a mliečne výrobky. Tieto vozidlá, teda väčšia časť z nich, nie sú vyťažované na maximum.
Pri momentálnom nedostatku vodičov je táto novela zákona viac než akútna. Nových, ale aj existujúcich majiteľov vodičských oprávnení skupiny C1 môže motivovať k nadobudnutiu a držbe takéhoto oprávnenia. Vodičov často odrádza zbytočná byrokracia v podobe lekárskych prehliadok, psychotestov a povinnej základnej kvalifikácii, ktoré stoja nemalé peniaze. Len počas obdobia tejto koronakrízy si neobnovilo svoje vodičské oprávnenie približne 20 000 vodičov. V budúcnosti budeme mať veľký problém s vodičmi nákladných vozidiel, môžeme to vidieť už napríklad aj v Anglicku, aj v iných štátoch Európskej únie, že s týmto je problém a takíto vodiči budú chýbať, nemajú, nemá kto voziť či už spomínané potraviny, alebo aj pohonné hmoty.
V súčasnej situácii je nanajvýš potrebné týmto vodičom zo strany štátu pomôcť minimálne zjednodušením procesu získania a držby vodičského oprávnenia a súčasne ich odbremeniť od poplatku za lekárske psychologické vyšetrenie a od poplatku za povinnú základnú kvalifikáciu vodiča.
Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy. Návrh zákona má neutrálny vplyv na ostatné posudzované oblasti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

21.10.2021 o 18:53 hod.

Mgr.

Marek Kotleba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:58

Lukáš Kyselica
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 713). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií SR. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady SR pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade SR v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

21.10.2021 o 18:58 hod.

Mgr.

Lukáš Kyselica

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
48. schôdza NR SR - 4.deň - A. dopoludnia
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:01

Ivan Korčok
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemné, dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi uviesť tento materiál, ktorý predkladáme na rokovanie pléna Národnej rady, a síce návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Partnerskou dohodou o vzťahoch a spolupráci medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Novým Zélandom na strane druhej.
Pár slov k dohode.
Táto partnerská dohoda predstavuje komplexný inštitucionálny rámec spolupráce medzi EÚ a Novým Zélandom. Vytvára základ pre spoluprácu v oblasti globálneho rozvoja, humanitárnej pomoci, hospodárskych a obchodných záležitostí, slobody a bezpečnosti. Dotýka sa ďalej ďalších oblastí, akými sú výskum, inovácie, informačná spoločnosť, vzdelávanie, kultúra, udržateľný rozvoj, energetika a doprava.
Európska únia je jedným z najdôležitejších partnerov Nového Zélandu v Tichomorí, je členom ostrovného fóra Post-Forum Dialogue a zúčastňuje sa každoročného trojstranného stretnutia EÚ, Austrálie, Nového Zélandu o otázkach Tichomoria. EÚ taktiež je siedmy najväčší poskytovateľ rozvojovej pomoci tomuto regiónu a úzko spolupracuje s Novým Zélandom. Programy Únie zahŕňajú oblasti ako zmena klímy, ochrana životného prostredia, obnoviteľné zdroje, udržateľný hospodársky rozvoj.
Takisto dôležitou oblasťou spolupráce je energetický sektor.
Európska únia má s Novým Zélandom niekoľko spoločných cieľov a sme partnermi, ktorých pozície sa zhodujú vo väčšine globálnych otázok, spoločne sa podporujeme na multilaterálnych fórach. Máme viacero rovnakých záujmov okrem už spomenutého zamerania na rozvojové programy Únie tiež v oblasti humanitárnej pomoci a boj proti terorizmu.
Rovnako dôležitou oblasťou je komplexná ambiciózna dohoda o voľnom obchode, o ktorej sa v súčasnosti rokuje. Rokovania začali v júni 2018 a uzatvorenie partnerskej dohody je nevyhnutným predpokladom pre rokovania o dohode o voľnom obchode. Úspešné ukončenie rokovaní o tejto dohode o voľnom obchode prinesie obom stranám výhody, pretože EÚ je pre Nový Zéland po Číne, Austrálii tretím najväčším obchodným partnerom a druhým najväčším zdrojom priamych investícií.
Za Slovenskú republiku bola partnerská dohoda podpísaná s výhradou ratifikácie v októbri 2016. Predkladaná dohoda je takzvanou zmiešanou únijnou dohodou, teda zmluvnými stranami sú európska, sú európska dohoda, jej členské štáty na jednej strane a tretia krajina, v tomto prípade Nový Zéland.
Dohoda podlieha v súlade s čl. 86. písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloveniu súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky a spolu s jej rozhodnutím o tom, že dohoda má charakter prednostnej medzinárodnej zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Vnútroštátny schvaľovací proces je ukončený ratifikáciou dohody pani prezidentkou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s partnerkou dohodou o vzťahoch a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi a Novým Zélandom a taktiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

22.10.2021 o 9:01 hod.

Ing.

Ivan Korčok

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video