55. schôdza

17.

Neviem nič bližšie v tejto veci.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážená pani poslankyňa, úplne prvá otázka by mala byť, že ako sa s týmto vysporiadali tie spoločenstvá bytov. Pred tým, ako dôjdem k odpovedi na túto otázku, mi dovoľte najprv zopakovať niekoľko zásad. A najmä tú, že čo je a čo nie je regulovaný subjekt. Do odberu 30 MWh ročne elektriny a 100 MWh ročne plynu alebo teda tepla, ktoré z tohto plynu ide, sú subjekty regulované. To znamená, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ako už aj názov hovorí, každý rok stanoví maximálnu cenu. V prípade elektrickej energie to stanovil na tento rok na 139 eur za MWh, to je 14 centov za kWh, to je len mierne viac, ako sme mali minulý rok, a prakticky nič, prakticky žiaden nárast oproti tým šialeným nárastom, ktoré sú na neregulovanom trhu.
Ako je možné dodávať za takúto cenu? Alebo iná otázka. Prerába niekto na tej cene, keď regulovaným subjektom dodáva za 14 centov na kWh, teda tých 139 eur na MWh? Neprerába nikto. Dôvod, že toto je možné, je ten, že prúd, ktorý dnes dodávame, dodáva ju napríklad Západoslovenská energetika a podobne, tak tento prúd, táto elektrina bola nakúpená približne pred rokom. Bola nakúpená v období, za ktoré ÚRSO tú regulovanú cenu stanovuje. Konkrétne to znamená, za obdobie január až jún minulého roku, roku 2021, boli nejaké ceny, ÚRSO z týchto cien spravilo priemer a dnes ten priemer platí.
Všetky subjekty, ktoré dodávajú regulovaným odberateľom typu domácnosti alebo malé firmy, toto vedeli. Vedeli a kupovali teda vtedy ten prúd, kedy je to obdobie, ktoré je relevantné pre výpočet tej budúcej ceny. Kúpili 1/6 potrebného množstva na celý rok 2022 v januári, 1/6 kúpili vo februári, 1/6 v marci a tak ďalej. Samozrejme, nemali potom žiaden problém, nemajú žiaden problém, dnes dodržiavajú regulovanú cenu preto, lebo tá regulovaná cena bola vyrátaná práve z toho, čo oni nakúpili, tam majú dokonca nejaký zisk.
Veľmi pekne to vidieť pri plyne. Tam je dnes regulovaná cena, iba tá zložka tej komodity, lebo tie distribučné poplatky nerástli, tie sa nám podarilo udržať alebo dokonca trošku znížiť. Ale ten samotný plyn, on je dnes strašne drahý. Stojí dnes napríklad 70 eur. Ako je možné, že SPP to dokáže dodávať za 21,80? Čo je regulovaná cena. Ten plyn na MWh. Je to tak preto, lebo SPP nakúpilo ten plyn minulý rok, nakúpilo ho dokonca trošku ešte lepšie, nakúpilo ho asi za 19 alebo za 20. SPP aj v tomto ťažkom krízovom roku niečo zarobí, po 6 rokoch obrovských strát, 80 až 100 miliónov ročne.
No a teraz poďme k teplárňam, lebo to je predmet vašej otázky. Na Slovensku máme 334 teplární, z toho 6 najväčších patrí štátu – Bátka, Košice, Martin, Žilina, Trnava a Zvolen. Týchto 6 teplární patrí štátu. Týchto 6 teplární nemá žiaden problém dodávať teplo za tie nízke ceny, lebo včas, vtedy kedy mali, si nakúpili plyn a takto to spravila aj veľká väčšina všetkých ostatných, tých súkromných alebo mestských, alebo akých teplární. Ale z tých 338 všetkých teplární nájdete takých 45, ktoré to nespravili, ktoré si nesplnili úlohu, ktoré to veľakrát, spoliehali sa na to, že budú nižšie ceny a špekulovali s tým alebo sa jednoducho na to zabudlo, alebo sa o to nestarali a tak ďalej.
Výsledok je, že im potom neostalo nič iné, ako kúpiť drahý plyn. Ale keďže ich odberatelia sú domácnosti, sú regulované, tak teraz niektoré teplárne prerábajú. A dobre im tak! Mali si robiť úlohu. Nech sa nehrabú do teplárenského biznisu tí ľudia, ktorí prevádzkujú teplárne, keď to robiť nevedia. Toľkoto k teplárňam. No a teraz... Ja mám limitovaný čas? Ja vám doodpovedám potom. Prepáčte mi.

Mohli by ste sa spýtať, či môžem pokračovať napríklad. Hej?

Ja rozumiem, pán minister, ja som aj členka dozornej rady vo firmičke v Kežmarku, ktorá sa zaoberala tepelným hospodárstvom. Viem, ako to funguje s nákupom plynu a tak ďalej. Len existujú aj malé spoločenstvá bytov, kde len vlastne, kde sú členmi len, ja neviem, len zopár bytov, zopár ľudí je tam. A v mnohých týchto bytoch bývajú práve starí ľudia, kde sa tá cena vyšplhala možno aj o 100 % viac, ako mali doteraz. Tak preto som sa chcela opýtať, lebo ľudia sa na mňa z Kežmarku obracajú, že je to pre nich neúnosné platiť takéto sumy, že či náhodou ministerstvo neplánuje nejaké dotácie alebo nejakú pomoc aj pre týchto ľudí, lebo niekedy fakt sa jedná možno o 8, 10, 20 bytov, čo sú súčasťou tých menších spoločenstiev. Jasné, tí, čo sú vo veľkých, tak to je okej, ale v tých menších majú problém naozaj. Ďakujem.

Koľko mám teraz? (Reakcia z pléna.) Päť minút, výborne. Lebo ja som k tomu chcel dôjsť, len ma ten, sorry, no, tak ideme teraz. Takže vysvetlil som ten zvyšok toho teplárenstva a teraz k tomuto.
Áno, sú spoločenstvá bytov a tie ako keby unikli regulácii. Ale pred tým ešte chcem povedať, ak si nejaké také CZT – centrálny zásobovateľ tepla – teda nejaká tepláreň, nesplní svoje úlohy a nespraví to riadne, tak oni na to doplatia. Lebo nemôžu predať drahšie. Ale chybička v zákone alebo chybička v pravidlách sú práve tieto spoločenstvá, kde alebo napríklad správcovia tých bytových domov, kde za ich chybné rozhodnutia neplatia správcovia alebo tie správcovské firmy, ale platia tí odberatelia. A preto sme si včera na vláde povedali, že toto ideme riešiť.
Najprv hovoríte maličké bytovky, 8 bytov, 10 bytov. Toto by nemal byť problém, lebo priemerná spotreba jedného bytu, keď vykuruje plynom, je 7, 8, 9, MWh ročne, krát, povedzme, 10 bytov v nejakej bytovke, je stále menej ako 100. Čiže tí by mali byť regulovaní. Možno niektorí správcovia to, niektoré správcovské spoločnosti to prehliadajú alebo zámerne im naparia ceny, čiže tam naozaj sa musia pozrieť, aký bol odber.
Ale práve tie veľké že 50 bytov čo sú, tie sú všetky nad 100 MWh a tie už sú neregulované. A tam ideme robiť nasledovné opatrenia, a síce v pondelok na tlačovej besede zverejním pravidlá, ako budeme týmto pomáhať. Pomôžeme im a zverejním pravidlá, plus e-mailovú adresu, kde sa môžu všetci ozývať. To bude nejaká adresa: voľačo@mhsr.sk.
Najprv, aby sme vôbec zmapoval, že koľko ich je, dostanú taký dotazník – koľko bytov, aký odber, kto je dodávateľ. Tieto základné údaje musíme vedieť. A najmä bude otázka, že aký je nárast v tej cene. Keď tam je nárast 10, 20, 30 %, no tak sorry, život je taký. Ale keď tam je nárast 100 %, tak toto budeme riešiť. Pri nejakej hodnote to budú opäť tí, ktorí, akože najväčších lajdákov budeme sanovať, ale nemôžu za to tí ľudia v tých bytoch, preto budeme sanovať, tak ja si viem predstaviť, že nad 50 % nárast by sme zabezpečili dodávky plynu, teda zabezpečili by sme také dodávky plynu, aby ten nárast nebol viac ako 50 %. Možno 40. Práve preto potrebujem vedieť celkové dáta.
Podnik SPP matka, to patrí na 100 % štátu a teší sa celkom dobrej finančnej situácii. Inými slovami, trúfame si toto vykryť z takýchto zdrojov, bude to niečo, čomu sa budem osobne venovať a začneme v pondelok tou adresou. A to reálne riešenie bude vyzerať tak, že, povedzme, od 1. marca by dostali zmluvu s SPP. Tak.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, budem vás chronologicky informovať, budem to aj trochu čítať.
Ale najskôr v skratke, ešte 8. 7. 2020 bolo zverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania na dodanie rôznych stupňov projektovej dokumentácie počnúc dokumentáciou pre posudzovanie vplyvov na životné prostredie, projektovej dokumentácie pre stavebný zámer, dokumentácie na územné rozhodnutie, tzv. DUR-ku, dokumentácie na stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, ktorej súčasťou bude dokumentácia na realizáciu stavby a výkon autorského dozoru. Toto bolo ešte, toto bolo spustené, to verejné obstarávanie ešte 8. 7. 2020.
12. 6., takmer rok na to, nadobudla účinnosť prvá časť tejto zákazky, čiže podarilo sa nám zazmluvniť dodávateľa na zabezpečenie spracovateľa zámeru o posudzovanie vplyvov na životné prostredie, čiže máme dodávateľa na EIU. Potom dodávateľa na projektovú dokumentáciu k stavebnému zámeru a dokumentáciu na územné rozhodnutie. Predpokladaná lehota dodania projektovej dokumentácie je stanovená na štyri mesiace od nadobudnutia účinnosti zmluvy pre zámer a štyri mesiace od písomného vyzvania objednávateľom dokumentácie pre stavebný zámer a DUR-ku.
Následne 9. 9. 2021 nadobudla účinnosť zmluva aj k druhej časti zákazky, kde sa rieši dokumentácia na stavebné povolenie, dokumentácia na ponuku, ktorej súčasťou bude aj dokumentácia na realizáciu stavby a výkon autorského dozoru. A opäť v závislosti, ako dobehnú lehoty predchádzajúcich stupňov prípravy dokumentácie, predpokladaná lehota dodania projektovej dokumentácie je stanovená na sedem mesiacov od písomného vyzvania objednávateľov pre dokumentáciu pre stavebné povolenie a šesť mesiacov od písomného vyzvania objednávateľov pre dokumentáciu pre ponuku a DRS. To je stav prípravy.
Neviem vám povedať termíny, lebo samotný proces EIA ešte neskončil, ale aspoň máme dodanú podľa tých lehôt od 12. 6., štyri mesiace, aspoň máme dodanú dokumentáciu pre EIA a následne aj DUR-ku a mohli sme spustiť tieto procesy.
Neviem, kedy skončí EIA, obvykle môže trvať aj dva roky a od toho momentu sa môžme začať baviť o nejakých ďalších lehotách.
A ak sa ma spýtate, ak by ste sa ma spýtali na financovanie, neviem, pravdepodobne z Operačného programu Slovensko.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister. Naozaj táto cestná komunikácia je takým úzkym miestom v doprave v meste Trenčín a v prípade, lebo ten most je už v havarijnom stave, a v prípade nejakých obmedzení výraznejších by kolabovala doprava alebo tranzit cez mesto Trenčín. A to by sa dotklo nielen jeho obyvateľov, ale aj všetkých, ktorí teda cez mesto tranzitujú, preto som si dovolil položiť túto otázku.
Ďakujem za odpoveď a pýtam sa aj v inej súvislosti, pretože v roku 2020 – 2026 má Trenčín, buď bude európskych hlavným mestom kultúry, či len môžete naznačiť, aj keď ste už odpovedal, že ten časový horizont je ešte niekde v závislosti od tej, či by ste vedel naznačiť ten časový horizont možnej rekonštrukcie pred rokom 2026 alebo teda niekedy po roku 2026.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Komunikovali sme o tomto aj s pánom primátorom Trenčína, pánom Rybníčkom. Presne na toto sme narážali, aby tá rekonštrukcia mosta nespadla na rok 2026, keď je európske hlavné mesto kultúry. To má ešte dokonca inú súvislosť, o pár týždňov alebo dokonca dní ideme podpísať zmluvu na slávnu panelku I/9, ktorej obchádzkové trasy môžu ešte viac zhoršiť stav mosta, čiže stretli sme sa aj s dopravným inšpektorátom, s krajom, VÚC-kou, mestom, aby sme tento stav nezhoršili, čiže uvedomujeme si to. A nesmie spadnúť rekonštrukcia a pravdepodobne ani nespadne, budeme to tak plánovať, do obdobia, kedy bude prebiehať to hlavné mesto, hlavné mesto kultúry. Ja viem, že tam sú sprievodné akcie, to nie je len o tom roku, ale v 2026 by to byť nemalo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Liba, tak teraz ušetrím ten čas, čo som predtým vyčerpal, lebo nepoviem vám dokopy nič. A poviem vám prečo. Dôvod je ten, že v jednej našej susednej krajine sa pripravovala veľká investícia. Tí manažéri na strane štátu, tam sa to volá CzechInvest, no teraz som to ešte aj prezradil, kde to bolo, tak jednoducho uniklo dosť veľa informácií, až tá investícia bola zmarená. A tohto sa určite nechcem dožiť, preto vám poviem len všeobecne.
Jednáme, jednáme s viacerými že veľkými investormi. Veľký investor znamená, že tisíc a viac pracovných miest a takmer všetky idú priamo na východ. Viac vám, nehnevajte sa, nepoviem.
Dovoľte mi ale povedať všeobecne pár vecí, že tak, ako som hovoril aj pred voľbami, že my potrebujeme podporovať východ, aby sme zmierňovali regionálne rozdiely, a to preto, lebo keď budú tie rozdiely veľké, tak tí ľudia sa všetci presunú do Bratislavy alebo, čo je ešte horšie, do cudziny, do zahraničia. A potom neviem, kto má budovať túto krajinu, keď všetci odídu, ktorí sú schopní a ochotní pracovať.
A preto je v záujme napríklad aj mojom osobnom, i keď ja som Bratislavčan, tu žijem prakticky celý život. A v mojom záujme je, aby sa východu darilo, aj tým najmenej rozvinutým okresom, ako je Rimavská Sobota, lebo až keď sa im bude dariť, tak potom sa nestane to, že tu my nemáme kde parkovať, lebo samí východniare a byty sú drahé a ulice sú upchaté a podobne.
Čiže v mojom osobnom záujme, verte mi, je podporovať to, aby sa východ rozvíjal, konkrétne sme už urobili niekoľko vecí. Chcem spomenúť, sú také všeobecné napríklad kilečko 1, kilečko 2, kde dokopy viac ako 300 opatrení, drobností, ale 300-
-krát drobnosť pocítite, ale to platí na celé Slovensko, samozrejme. Ale špeciálne pre východ Rimavská Sobota, priemyselný park, ten sa teraz stavia, teraz ten sa začína stavať.
Mesto Rimavská Sobota už zmenilo územný plán, takže môžme ísť do toho. Máme tam jedného investora rozrobeného, to je spoločnosť CÍGLER, to sme už oznámili. Oni majú záujem, tam bola obava, že keby tam inštalovali veľkú pílu, že by zlikvidovali píly na okolí, tak CÍGLER zmenil túto svoju politiku a bude tam, začne tam stavať spracovanie reziva a bude kupovať od tých malých píl drevo.
Druhú vec, ktorú sme spravili, sme tu prednedávnom schválili v Národnej rade zákon o tom, že môžme zvýšiť maximálnu investičnú pomoc. Problém bol totiž v tom, že v Rimavskej Sobote to bolo najviac 35 % a 20 km ďalej, na druhej strane hranice, teda v Maďarsku, už to bolo 50 %, čo sme mohli maximálne poskytnúť. Teraz vieme poskytnúť 50 % už aj my. Tak minimálne tieto dve veci sme spravili.
Máme rozrobených niekoľko pekných vecí, ale o nich budem informovať, keď to už bude unter Dach und Fach, ako Nemci zvyknú hovoriť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám odpovedal v mene ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuela Vlčana.
Vážený pán poslanec, podpora malých farmárov bude prostredníctvom strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027 v prvom pilieri SPP zabezpečená predovšetkým poskytnutím komplementárnej redistributívnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti KRIS, skratka KRIS. Poskytnutím KRIS sa cieli na zabezpečenie spravodlivejšieho rozdelenia podpory príjmu. Vzhľadom na uznanú potrebu a s cieľom propagovať vyváženejšie rozdelenie podpory medzi malé a stredne veľké poľnohospodárske podniky viditeľným a merateľným spôsobom bude návrhom strategického plánu spoločnej poľnohospodárskej politiky na rok 2023 – 2027 zavedený tento typ intervencie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.