5. schôdza

Dobrý deň, ďakujem. Ja by som chcel upresniť pár vecí, ktoré tu pán Kamenický spomínal. Myslím si, že stále tu dochádza k veľkým omylom. Neviem, pán Kamenický, či tomu celkom nerozumiete, alebo len otáčate veci tak, ako sa vám hodí.
Prvá vec, ktorú chcem povedať využiť tieto ustanovenia bude dobrovoľné. Neviem, ako by som to viac zdôraznil. Nikto nikoho nenúti, aby si odkladal splátky a platil úrok navyše. Je to dobrovoľné pre každého.
Druhá vec, banky môžu urobiť aj viac nad rámec toho, čo im bude prikazovať zákon. Je to na nich. Ak povedia ľuďom, viete čo, ľudia, zákon nám to síce neprikazuje, ale my vám odpustíme úrok, necháme to tak, pretože dobre zarábame, a odpustíme vám úrok. Bude to ich konkurenčná výhoda, zlepšia si postavenie na trhu, pritiahnu viac klientov. Dnes banky prichádzajú s tým, že oslovujú klientov iných bánk a lákajú ich, preneste si úver k nám, dáme vám úľavy, dáme vám odklad splátok, odpustíme vám úrok. Takže myslím si, že nič z toho, čo tu zdôrazňujete, nie je vylúčené. Nech sa páči, môže sa to stať.
Ešte raz chcem povedať, že toto je pomoc. Toto je pomoc tým, ktorým vypadne príjem a nemajú na zaplatenie splátky. Toto riešime. Nie tých, ktorí by teraz chceli rok neplatiť úrok. Viete, mne to pripadá, ako keď je niekto hladný, umiera od hladu, my prídeme, ponúkneme mu chlieb a vy poviete, jej, ale veď vy ste mu nedali šunku, veď vy nedoprajete tomu chudobnému človeku, tomu chudákovi šunku. Vy mu dávate obyčajný chlieb. Ale áno, ale on je hladný. My ho potrebujeme zachrániť. My neriešime šunku. My riešime chlieb.
Navyše to, čo navrhujete vy, by zrejme vyvolalo tlak bánk na štát, aby im nahradil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Haló. Dobrý deň, dámy a páni, pán predseda, ja by som sa chcel k tomu trošku vyjadriť, lebo chápem, že je to skvelá téma na politický kapitál. Ja som však posledných sedem rokov viedol globálnu online banku a trošku tomu rozumiem. Ani nehovorím, že som nejaký super odborník, ale viedol som to.
Takže v prvom rade ja by som chcel podporiť ministra. Podporme tento zákon, aby ľudia už nemuseli ďalej splácať tieto splátky. V prvom rade chcem sa vyjadriť k zrušeniu úrokov. Už to, že banky zrušili splátky, už týmto krokom znížia svoje zisky, nakoľko veľké percento zárobku bánk je práve z vkladov ľudí. Banky zarábajú hlavne na vydávaní úverov, ale aj iných transakciách. Výsledkom bude, že, ale že banky tieto úroky prenesú do iných budúcich poplatkov a možno aj vyšších. Ďalšia vec je, že sa v budúcnosti, potom môže hroziť aj riziko devalvácie meny, teda sa mena znehodnotí. A môže nastať stav ako na Ukrajine, kde budú hypotéky oveľa drahšie.
V druhom kroku lehota 60 dní na informácie o vyčíslení preneseného úroku. Takže ja s týmto tiež súhlasím, ale že treba informovať ľudí, ale: po a) ľudia to už majú v zmluve o úvere. To znamená, že keď ja si idem, keď si idem urobiť hypotéku, tak ja už mám vyčíslený, presne mám vyčíslené úroky a viem presne, koľko za 9 mesiacov zaplatím, a
b) banky to budú avizovať na web stránkach, to nám teda banky potvrdili.
Ešte k vyjadreniu pána Mazureka o transakciách, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega Kamenický, je to v podstate veľmi jednoduché. Tí poslanci, a to je jedno, či už z koalície, alebo opozície, ktorí podporia náš pozmeňujúci návrh, tak vyjadria svoj názor, že nie je správne v období odkladu splátok pýtať si od ľudí úroky, alebo za to obdobie, a tým pádom aj vyslovia názor, že by mali banky so ziskami vyše 600-miliónovými zdieľať a podieľať sa na riešení koronavírusu.
No, a tí poslanci, či už koaliční, pevne verím, že medzi opozičnými sa žiadny taký nenájde, ktorí nepodporia ten pozmeňujúci návrh, tak vyjadria svoj názor, že ľudia, napriek tomu, že im boli splátky odložené, musia platiť úroky.

Ďakujem za slovo. Páni kolegovia z opozície tu hovoria o nejakom ožobračovaní, o kšeftoch, o diktáte. Ja chápem, že to hovoríte alebo že to musíte hovoriť a že to potrebujete nejako dať pod čiernu zem, tento zákon, je to vaša práca. Ale povedzme si to teda na rovinu a povedzme si teda pravdu, ako to teda naozaj je s tými úrokmi. A ja mám rád príklady, keďže som ekonóm. A jednoduchý príklad je pri 50-tisícovej hypotéke, ktorá je na 20 rokov a sme približne v strede splácania, tak v tomto období platíme za úrok mesačne približne 20 eur. Keď nastane ten príklad, čo povedal pán minister, a že tie splátky si odložíme povedzme na 5 mesiacov, tak zaplatíme naviac približne 100 eur. Na tých zvyšných 10 rokov to znamená mesačne 80 centov. (Ruch v sále.) Opakujem to znovu, ide o 80 centov. Samozrejme, pri stotisícovom úvere je to 1,60 eura, ale pri 25-tisícovom úvere je to 40 centov mesačne. Takže ak je toto podľa vás ožobračovanie, tak myslím si, že máme na to trošku iný pohľad. (Ruch v sále.)
Ešte, pán Kamenický, ku vám. Ten termín, čo ste povedali, ten 29. februára. V návrhu, zákone sa hovorí, že banka to nemusí akceptovať. Ja si myslím a som presvedčený, že každá príčetná banka, ktorá, keď klient požiada o odklad splátky a tú nejakú by som povedal malú, malú dlžobu vyrovná niekto, tak každá príčetná banka pri tejto situácii, samozrejme, tomu klientovi ten odklad splátky dovolí.
Postavme si takých sto ľudí naozaj vedľa seba, ktorých sa toto opatrenie môže týkať. Ja som na sto percent presvedčený bez toho, či ten človek, ktorý je dlžníkom, je z opozície, alebo koalície, že tento zákon určite uvíta, lebo je to o pomoci ľuďom. A týmto zákonom hlavne pomôžeme ľuďom. A to viem, o čom hovorím.
Ďakujem pekne.

Poviem veľmi rýchlo. Poviem tak, že kto chcel pochopiť, čo som chcel povedať, tak pochopil.
Jedna vec, čo sa týka toho, čo hovoril pán Kašper. Osemdesiat centov na mesiac, hovoríte. Tak toto by položilo potom banky, keby toto odpustila tým klientom? Toto by ich položilo? Pre obyčajného človeka je sto euro veľa peňazí. Takže o čom sa tu vlastne bavíme? Hovoríte, že 29. 2., keď tam bude, takže vlastne banky to ani nebudú využívať. Tak načo to tam je? Tak to odtiaľ vyhoďte, však to neni problém. V mojom pozmeňováku je to jednoducho vyriešené. Dajme tam dátum ku dňu podania žiadosti. Aký problém? On ku dňa podania žiadosti splatí svoje podlžnosti, banka sa bude tešiť, že dostala svoje úroky, a požiada si o odklad, lebo teraz ho potrebuje. Proste toto je úplne bežná vec.
A hovoríme, že poďme si hovoriť pravdu. No tak si hovorme pravdu. Ale tú pravdu vám povedia ľudia, ktorí sa budú na vás obracať, že prečo ste im nedali zadarmo tie úroky počas toho obdobia, ktoré bude tuto táto kríza. Jednoduchá odpoveď. Ja vás nemusím presviedčať. Presvedčia vás ľudia. Oni vám odpovedia, pán kolega.
Ďakujem.

Vážené dámy a páni (zaznievanie gongu), takže ja by som sa chcel zastať pána ministra v tomto zákone, pretože naozaj tento zákon je o tom, aby sme pomohli ľuďom. Ja viem, že opozícia bude tvrdiť opak, a viem, že je to skvelá téma na politický kapitál, pretože čo je lepšie, ako povedať, nechcú zrušiť ľuďom úroky. Avšak zrušenie úrokov nie je len taká jednoduchá vec, pretože banky, keď im zrušíme tieto úroky, tak prídu ďalšie poplatky, iné poplatky.
Ďalej čo sa týka lehoty 60 dní na informatizáciu alebo informáciu o vyčíslení, tak tam sme jasne deklarovali, že my súhlasíme, že treba ľudí informovať, avšak ľudia to majú v zmluve o úvere, to znamená, vedia si presne vypočítať na tých 9 mesiacov, aký úrok budú musieť bankám splatiť. Taktiež sme sa dohodli s bankami, že to budú avizovať.
Takže ja chcem naozaj podporiť tento návrh, pretože ja si myslím, že nie je to len o tom, vybíjať si politický kapitál, ale je to naozaj, je to naozaj o tom, povedať ľuďom, že čo potom. Keď nezrušíme bankám úroky, už tak sme zrušili vklady. To znamená, že ľudia prestávajú splácať svoje úvery na dobu deväť mesiacov. To znamená, že banky strácajú jednu možnosť zarábať. Teda na úrokoch môžu zarábať aspoň trošku.
Čo sa týka pána Mazureka ohľadom transakcií. Nie je tomu úplne tak, pretože banky nežijú vôbec z ackquiringu, a teda minimálne žijú z ackquiringu a ďalšiu polovicu, až 70 % dávajú nadnárodným spoločnostiam, ako je Mastercard s Visou, hej. Takže čo sa týka z ackquiringu, tam to je mizivé percento.
Takže ja naozaj, dámy a páni, nevybýva..., nevybíjajme si politický kapitál na túto tému. Naozaj je to, je to dobrý zákon a dajme ľuďom možnosť, aby tie splátky už teraz najbližšie obdobie nemuseli splácať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, viete, strašne dlho rozprávame o jednej veľmi jednoduchej veci. Jednoducho niekto navrhol odklad splátok a celá diskusia je o tom, obhajobe úrokov, alebo jednoducho aby sa tie úroky buď znížili, alebo neboli. Ja sa pýtam, kvôli čomu sa tu obhajujú úroky, že musia byť? Tak, je ťažká doba. Ak môžme tým ľuďom pomôcť a teraz pozrime sa z tej ľudskej stránky. Tak logicky, keď nebudú musieť platiť, tak pre nich je to lepšie. Tak otázka je možno na pána ministra, nech znova ide na rokovanie s tými bankami a jednoducho nech s nimi vyrokuje buď zníženie tých splátok počas toho odkladu, alebo úplné odpustenie. Veď čo tu diskutujeme dve hodiny, o čom? Obhajovať o čom? Že musia dávať úroky, lebo je to pre nich dobre. No logicky je to pre nich dobre.
Ale pre ľudí čo je dobre? No čím menej budú platiť. Veď aj tá koruna jedna, čo im tam zostane, im pomôže. Tak poďme k vecnej rovine, poďme prakticky, ak to chcete, odsúhlaste, veď máte väčšinu. Ak nie, aby sme tu zas tri hodiny nerozprávali o úrokových sadzbách, či áno, či nie. No čím menej budú ľudia platiť, tým je to pre nich lepšie. To je celá, celá diskusia trojhodinová.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Ňarjaš, rozumiem, že ste koaličný poslanec a že obhajujete vládny návrh zákona, to je logické, len by ste mali používať argumenty, ktoré sú tiež logické a ktoré súvisia s predkladaným návrhom zákona, pretože vy ste povedali, že keď banky nemôžu zarábať na splátkach, tak budú aspoň trochu zarábať na úrokoch. Ale vy si uvedomte, že tí ľudia počas tých deviatich mesiacoch tie úroky nebudú platiť, oni ich budú platiť až potom, keď sa tie splátky znovu obnovia. Čiže argumentovať tým, že tie úroky sú v poriadku, pretože by aspoň trošku tie banky zarábali, je úplne hlúpy, pretože vôbec nesúvisí s predkladaným návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán Ňarjaš, ja mám taký pocit, že vy tu neobhajujete občanov Slovenskej republiky, ale obhajujete aj tu banky. Však už, preboha, pochopte jednu vec. Na deväť mesiacov v podstate dáme odklad splátok za úvery. A prečo my nemôžme v podstate za tých mesiacov zrušiť aj úrokové sadzby? Vy hovoríte v danom prípade, že napríklad čo to je. To neni veľa pre toho občana, je to iba sto eur. Ale ja si buchnem teraz na brucho povedzme, len hovorme o tom, že stotisíc občanov má úver. Tak stotisíc krát desať, páni a dámy, to je 10 mil. eur. A tie eurá mohli ostať vo vreckách občanov Slovenskej republiky. A čo to nechápete? Skutočne mám pocit, ako keby ste koaliční poslanci tu obhajovali jednoznačne banky, ktoré v podstate pôsobia v rámci v Slovenskej republike.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Ňarjaš, vy ste mi vytkli vo svojej rozprave to, že som použil to percento, dve alebo tri, ktoré si banka berie vždy pri tej platbe kartou ako silný argument, prečo banky nesmierne veľa zarábajú. No nejde ani tak o to. Ja si uvedomujem, že banky z toho nežijú, samozrejme, to ste mi nemuseli vysvetľovať.
Ide o to, že keď som demonštroval celkovo na jednej strane stav tých bánk, to znamená to, ako úžasne profitujú v Slovenskej republike, že to bolo len za minulý rok 640 mil. eur čistého zisku, keď som demonštroval to, že majú takú špičkovú pozíciu teraz, že vláda povedala podnikateľom, ktorým zakázala podnikať, že si majú zobrať v komerčných bankách úver, ak chcú fungovať, a štát im za tento úver ručí, to znamená, že podnikajú bez rizika, ďalšie špičková situácia, do ktorej sa dostali vďaka tejto kríze, a toto už je len taká perlička naviac, že vlastne celý národ začína platiť kartami, a či chcete, či nie, aj tých pár miliónov, možno desiatok miliónov, ktoré im vďaka tomuto za tie mesiace krízy nabehnú naviac oproti štandardu, je zase a len lepšie pre tieto banky.
To znamená, keď už chceme, aby sa o pár miliónov tieto banky naviac uskromnili, to znamená, o nič neprídu, len o to, čo by mohli teraz dostať naviac, čo by zase zarobili na tejto kríze, tak veď predsa nechceme tak veľa, veď nechceme nič strašné, len to, aby už nezdierali ľudí ešte aj na tomto nešťastí. Veď čo je na tom, neviem, nekresťanské, ako hovoril minister. Čo je na tom nelogické? Čo je na tom, ja neviem aké? Veď to je to normálne sociálne cítenie, že aspoň trošku by sa mohli uskromniť, aspoň trošku.