60. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, panie poslankyne, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko, a síce Marian Kotleba, Rastislav Schlosár, Magdaléna Sulanová, Stanislav Mizík.
Bližšie k obsahu zákona by som uviedla v rozprave, ku... do ktorej sa ako prvá hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Národnej rady ako spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplýva v § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. apríla 2022 a v gestorskom výbore do 25. apríla 2022.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, cieľom legislatívneho návrhu je zabezpečiť, aby sa v Slovenskej republike ako pamätný deň každoročne pripomínalo parlamentné schválenie okupačnej zmluvy so Spojenými štátmi americkými, to je schválenie tzv. Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických, a to ako Deň parlamentnej zrady Slovenska.
Dňa 9. februára 2022 Národná rada Slovenskej republiky schválila hlasmi 79 poslancov z poslaneckých klubov Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, Sloboda a Solidarita a SME RODINA a tiež z radov nezaradených poslancov tzv. Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických.
Táto dohoda obmedzuje suverenitu Slovenskej republiky, ohrozuje základné ľudské práva a slobody občanov Slovenskej republiky a robí zo slovenských občanov v porovnaní s americkými vojakmi, občanov druhej kategórie. Umožňuje ozbrojeným silám cudzieho štátu, t. j. ozbrojeným silám Spojených štátov amerických prevádzkovať na našom území svoje vojenské základne, voľne prekračovať hranice Slovenskej republiky a voľne sa po našom území pohybovať. Dohoda taktiež umožňuje ozbrojeným silám Spojených štátov amerických dovážať na Slovensko zbrane hromadného ničenia, t. j. jadrové, chemické a biologické zbrane. Tieto fakty samé osebe predstavujú hrozbu pre mier a bezpečnosť Slovenskej republiky a jej obyvateľov a v externom prípade môže byť Slovensko vplyvom tejto dohody zatiahnuté až do vojny.
Uvedené skutočnosti potvrdil okrem mnohých odborníkov aj sám generálny prokurátor Slovenskej republiky Maroš Žilinka, ktorý v medzirezortnom pripomienkovom konaní vzniesol voči tejto dohode 35 zásadných pripomienok, označil túto dohodu za protiústavný a... protiústavnú a odporučil ju v Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť. Jeho rozsiahla odborná právna analýza, ktorú chcel predniesť v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, no nebolo mu to zo strany vládnej koalície umožnené, táto správa je zverejnená na webovej stránke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené je oprávnené považovať a označovať tzv. Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických za okupačnú zmluvu a deň jej schválenia v Národnej rade Slovenskej republiky za deň parlamentnej zrady Slovenska, preto navrhujeme, aby bol medzi pamätné dni Slovenskej republiky zaradený nový pamätný deň, ktorý sa bude každoročne pripomínať 9. februára pod názvom deň parlamentnej zrady Slovenska schválením okupačnej zmluvy so Spojenými štáta... štátmi americkými.
Chcem ešte podotknúť, že v podstate aplikujeme asociáciu alebo porovnanie s pamätným dňom, ktorý sa minulý rok schválil, a išlo o pamätný deň okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Tak teraz ide o podobnú situáciu, možno ešte horšiu, pretože ako vieme, vtedy nebolo možné, aby vojská Varšavskej zmluvy mali nadpráva alebo mali väčšie práva ako občania Československa. Toto nebolo. Samozrejme, bola tiež dodatočne podpísaná zmluva. Teraz je ešte horšia situácia, a preto si myslíme, že došlo druhýkrát k dobrovoľnému odovzdaniu územia, časti územia Slovenskej republiky, porušenia suverenity Slovenskej republiky, a preto navrhujeme takýto pamätný deň.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Kolegyňa Sulanová, veľmi pekne ste im to povedali, len verím alebo myslím si, že tých 79 vlastizradcov si to neuvedo... neuvedomuje, no raz príde čas, keď oby... ľudia, nie Obyčajní ľudia, ako tuto zradcovia, čo sedia v parlamentných laviciach, ale skutoční obyčajní ľudia, ktorí žijú na Slovensku, im túto zradu odplatia a vyženú tých amerických teroristov zo Slovenska.

Ďakujem za slovo. Áno, táto zradcovská dohoda s USA našou zradcovskou vládou môže zatiahnuť Slovensku do priamej vojny, aj keď si myslím, že už tam je. Slovensko sa na čele s Čaputovou, Korčokom a nevojakom ministrom Naďom šialenými krokmi stáva súčasťou vojny, do ktorej nás nič nie je. Áno, nič nás do toho nie je. Nie sú to štáty ani EÚ, ani NATO. Vraždia sa medzi sebou Slovania a niekto z diaľky si mädlí ruky a my sa ideme pchať to tejto špinavej hry, ktorú vyprovokovali úplne iní hráči. S týmto nebudem súhlasiť, a preto aj tento pamätný deň by mal tak znieť, ako je v našom návrhu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za poznámky, faktické poznámky svojich kolegov a myslím, tak považujem si ešte za potrebné podotknúť k tomu, že tento návrh, za tento návrh budem hlasovať, a uchádzam sa teda aj o podporu ostatných kolegov poslancov práve preto, že ja som osobne bola účastníčka v uliciach, keď v ’68. roku 21. augusta vstúpili sem vojská. Prežila som to, vedela som, aký je to šok, a myslela som si, že už nikdy v živote nebudem musieť takého niečo zažívať.
A práve preto to, táto situácia sa teraz zopakuje. Je to ešte dokonca dobrovoľné s požehnaním parlamentu. Považujem to za nepredstaviteľnú zradu, a preto si myslím, že takýto pamätný deň bude, a dúfam, že nie vek.. nie vo veľmi krátkom, teda v krátkom čase bude táto zmluva zrušená.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja mám len také dve krátke poznámky, ale nechcel som to vo faktickej, tak aby ste mohli reagovať prípadne. Zaujal ma teda ten, to vaše označenie, že, že okupačná zmluva. Vy teda chcete to nazvať okupačnou zmluvou, chcete tu ako, ako, teda deň, ktorý si máme pripomínať. No, mne sa zdá byť, že pojem okupačná zmluva je oxymoron, je to oxymoron. Zmluva je akt dobrovoľný dvoch účastných strán. To určite bezpochyby viete aj vy. Je to zmluva, akákoľvek, ktorá je uzatváraná, je zmluvou dvoch strán a vychádza na základe jednaní a je to dobrovoľný akt.
Okupácia, okupácia nie je zmluva na základe, založená na základe súhlasu dvoch strán. My máme pripomienkový jeden deň, spomienkový jeden, deň 21. jún - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Československa v roku 1991. To naozaj boli okupačné vojská, pretože neexistovala žiadna zmluva o tom, žiadna dohoda, žiaden súhlas vedenie Československej, vtedy Československej republiky, socialistickej republiky s tým, že by takého vojská mohli prísť. Vtedy existovalo jedine jeden pozývací list, ktorý poslali vtedy bez vedomia najvyššieho vedenia strany skutoční, naozaj skutoční zradcovia republiky, ktorí sa snažili nejakým spôsobom zvrátiť demokratizačný vývoj v Československu. To naozaj vtedy bola okupácia. Vieme dobre, že následne to smerovalo k vynúteniu popisu s prítomnosťou týchto vojsk. Tento podpis odmietol teda dať s touto, s tým, s touto dohodou odmietol súhlasiť František Kriegel, ostatní členovia vedenia potom následne teda pripojili tento podpis, ale naozaj že toto bola reálna, naozaj okupácia.
Neviem, skúšam si to predstaviť na takom zjednodušenom príklade, samozrejme, nemôžeme to veľmi dávať, veľmi porovnávať. Ale predstavte si, že máte zmluvu na prenájom, povedzme svojej nehnuteľnosti, dohodnete sa s niekým, kto bude, komu budete prenajímať nehnuteľnosť, dohodnete sa tam na podmienkach užívania tejto, tejto nehnuteľnosti, na všetkých podrobnostiach konkrétnych, akým spôsobom bude môcť používať váš byt alebo vašu záhradu. Nazývali by ste takýto akt okupáciou? Veď to je dohoda, to je riadna zmluvná dohoda a žiadna okupácia to nie je.
Hovoriť o... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
65.
Pani poslankyňa, nekazte to zariadenie hlasovanie, hej. (Reakcie z pléna.) Vidím, áno. Chcete ísť do faktickej? Áno, dobre.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
66.
Dobre, toľko na margo ešte tej, teda tej tzv. okupačnej zmluvy. Podľa mňa je to (povedané so smiechom), prepáčte, naprostý nezmysel, je to, je to oxymoron.
Kľudne, samozrejme, môžete potom reagovať. Predpokladám, vidím, že poslanci z ĽSNS a bývalí z ĽSNS už sa nejakým spôsobom ozývajú. Predpokladám, že tam bude veľmi veľa argumentačných chýb... (Reakcie z pléna.) Á, prepáčte, nevšimol som si, ospravedlňujem sa. Zatiaľ iba zvolení za ĽSNS, ale tak áno, ospravedlňujem sa. (Reakcie z pléna.) Ospravedlňujem, že som si nevšimol. (Ruch v sále a zaznievanie gongu.) Ospravedlňujem sa, že som si nevšimol tento technický detail, teda drobný, takže môžte kľudne argumentovať. Samozrejme, bude to, predpokladám, plné argumentačných chýb typu ačohentizmus alebo ad hominem, tam, samozrejme, môžte.
A chcel som teda ešte k jednému bodu a vrátim sa trošku krátko teda k tomu predpredchádzajúcemu bodu, ktorý ste navrhovali takisto... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
67.
Pán poslanec, v rozprave môžete reagovať k téme a toto nie je téma. A chcete reagovať k inému bodu.

Kazda, Radovan, poslanec NR SR
68.
Áno. Áno, chcem to prepojiť spolu, a teda budem sa len veľmi okrajovo tomu venovať, lebo to chcem prepojiť. Zdá sa mi že tie obidva návrhy, vlastne obi tri, vlastne všetky tri návrhy majú niečo spoločné a chcel som to povedať, v roku 1929 bol v československom parlamente prvýkrát zvolený jeden poslanec za komunistickú stranu, volal sa Klement Gottwald a tento poslanec vtedy hovoril, že, že viete, že my sa chodievame učiť do Moskvy k súdruhom. A viete, čo sa chodíme učiť? My sa chodíme učiť, jako vám zakroutit krkem. A vy veľmi dobre viete, že títo ľudia sú v tom majstri.
Ja mám taký dojem z týchto predkladaných návrhov všetkých, ktoré tu sú z vašej strany, že je to veľmi podobné. Je to veľmi podobné. Snažíte sa získať proste nejaký mechanizmus, ktorý budete môcť následne použiť, ak by, nedajbože, nastala taká situácia, ktorá, verím, že nenastane, a vaše preferencie tomu teda nasvedčujú, že nenastane, to by bola veľmi dobrá správa, že by ste mali možnosť participovať na moci a takýmto spôsobom nejako začať perzekvovať ľudí, ktorí podpisujú, ktorí sú v parlamente, ktorí podpisujú riadnu obrannú zmluvu, riadnu dohodu medzi dvoma stranami.
Týmto spôsobom som chcel prepojiť všetky tie body a venovať sa teda vzájomne prvému aj tretiemu vášmu bodu, ktorému ste sa venovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem vám veľmi pekne. Pán kolega, ja s vami môžem súhlasiť, že zmluva je aktom dvoch strán, je to pravda. Ale zmluvu tentokrát schvaľoval parlament a v parlamente by sa mala odrážať vôľa ľudu. A keď ste si zobrali prieskumy, ktoré povedali, že dve tretiny Slovákov s touto zmluvou nesúhlasia, tak si myslím, že aj tento parlament by sa mal zaoberať tým, čo chcú ľudia a vlastne ako ľudia vnímajú takéto citlivé témy, ako je vstup cudzích vojsk na územie Slovenskej republiky.
Rovnako chcem povedať, že keď ste trošku poprepájali všetky veci, bohužiaľ, vláda má, koľko, 80-90 % jej ľudia nedôverujú. Tiež si myslím, že tiež by sa mal parlament zamyslieť vo všetkom, čo sa tu schvaľuje, pretože chápeme, že máte ústavnú väčšinu, ale ústavná väčšina by nemala, nemala potláčať vôľu občanov, aj keď v danom čase, lebo v danom čase ste presadzovali dané témy, a teraz sú iné témy, tak by ste sa viac mali o to opierať.
A už vôbec, možno počúvate, keď ste spomenuli pána Gottwalda, tak ja si myslím, že vy fakt idete tomuto, idete informáciám na území Slovenskej republiky zakrútiť krkom, pretože toto tu ešte nikdy nebolo, alebo bolo to v 50. rokoch, v 60., že boli cenzurované rôzne iné, ako bolo, ako bola Rádio Európa a podobne, čiže normálne prísun informácií je absolútny, absolútny a jednoducho na nejakých úvahách zakazujete ľuďom a robíte z ľudí bláznov, pretože ja si myslím, že každý súdny človek si dokáže vyhodnotiť informáciu, keď si vypočuje dvoch ľudí, to ako keby ste si vypočuli dvoch ľudí, a vy si z toho urobíte záver, ale vy normálne ľuďom nútite, čo si majú myslieť, čo majú rozprávať, a to práve možno tým, že vyjadrujú nesúhlas, ako vládnete, a vyjadrujú nesúhlas s tým čo sa vôbec na území Slovenskej republiky deje a tom svedčí vaša nedôveryhodná... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Kazda, uviedli ste ten príklad s tým bytom. Ja sa vám to pokúsim vysvetliť, lebo ja si myslím, že z vašej strany ide o nepochopenie celej tej hrôzy, ktorá, ktorú predstavuje táto zmluva.
Tak máme byt, kde je povedzme desať vlastníkov. Jeden z vlastníkov sa rozhodne, že ten byt prenajme, a ostatní vlastníci s tým nesúhlasia. Ale on sa ich nebude pýtať a on to za ich chrbtom tie zmluvy uzavrie a pustí týchto - v úvodzovkách - okupantov do, do toho bytu, to je po prvé.
Po druhé. Vy ste nemali vo volebnom programe, ste občanov neupozornili dopredu, že mienite odovzdať suverenitu Slovenskej republiky vojskám Spojených štátov amerických, že mienite tu urobiť základne s nebezpečnými jadrovými, biologickými a chemickými zbraňami. Vieme o tom, že Spojené štáty americké, Izrael, myslím, a Slovensko nesúhlasiv... nehlasovali v Rade OSN, v Bezpečnostnej rade OSN za zakáz... zákaz takýchto zbra... zbraní... umiestňovať na svojom území.
Tak toto je ten rozdiel, ktorý vy hovoríte, áno. Nemali ste to v programe, neupozornili ste občanov a po tretie, vy nie ste predsa vlastníkmi tohoto územia ani Slovenskej republiky ako štátneho zriadenia. Vy nie ste vlastníkmi. Vlastníkmi sme všetci, vy ste taký istý občan, ako aj 80 % občanov, ktorí nesúhlasia s týmto.
Ale vy ste sa tých občanov nepýtali, či sa im to páči, alebo nepáči, a preto je toto akt zrady, preto to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Kazda, mňa zaujala tá vaša myšlienka, že keďže to bola zmluva, dvojstranný právny akt, tak to vylučuje, aby išlo o okupáciu. Ja si myslím, že to absolútne nevylučuje to, že ide o okupáciu. To, že ste tú zmluvu schválili vo vláde a že ste si ju tu odsúhlasili, aj keď určite nie jednohlasne, ale napriek veľkému odporu aj tu v parlamente, o ľuďoch na uliciach ani nehovorím, že ste si ju tu odsúhlasili, tak to ešte neznamená, že o okupáciu nejde.
Spomínali ste aj v minulosti tú okupáciu sovietskymi vojskami v ’68., no, ten Moskovský protokol, ktorý bol podpísaný 26. augusta ’68, ktorý dodatočne síce, ale legalizoval prítomnosť sovietskych vojsk na území Československa, no a potom aj tie nejaké ďalšie nasledujúce zmluvy, ktoré potom upravovali tie vzájomné vzťahy medzi tými sovietskymi vojskami na území Československa a štátnymi orgánmi, boli tiež svojím spôsobom zmluvami. Áno, samozrejme, že tí, ktorí tieto zmluvy alebo ten protokol podpísali, konali niektorí z presvedčenia, iní jednoducho zo strachu nedokázali sa vzoprieť a ochrániť suverenitu vtedajšej Československej republiky, ale stále to bol dvojstranný právny akt. Čiže toto samo osebe nie je nejaký argument, že ak to dvojstranný právny akt, tak v tom prípade nejde o okupáciu.
No, a čo je ešte horšie, je, že kým v tom ’68. tí vtedajší československí predstavitelia naozaj konali z veľkej časti, keď aj niečo podpisovali, pod nátlakom a zo strachu, tak vy ste ani nepotrebovali ani nejaký nátlak, vy ste ani nepotrebovali nejaký strach. Vy ste to robili naozaj čisto z presvedčenia a o to je tá vaša vlastizrada ešte horšia ako, ako tá, ktorá, ktorú spáchali československí predstavitelia v ’68.