65. schôdza

26.4.2022 - 25.5.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.4.2022 o 14:55 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 14:10

Miroslav Suja
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja by som mal len tri otázky na pána podpredsedu vlády. Hovorili sme, že tlmiči pre poľovníkov, tak sa chcem spýtať, či je to len pri výkone poľovníctva alebo poľovníci, ktorí nastreľujú zbrane na strelniciach, môžu ten tlmič používať aj na mimo výkonu svojho povolania, keď si pripravujú na to zbrane alebo osoby na to oprávnené na to pripravujú. Čiže na tých strelniciach, či to bude možné alebo nebude, či sme na to mysleli. A ak nie, či by to tam nebolo vhodné dať.
A druhá, či sa ráta s tým, že niečo také by mohli využívať aj športoví strelci, lebo máme kopu strelníc takých, že dosť je veľa sťažností z blízkych, alebo dá sa povedať, že nie sú až tak blízko, ale aj tak počuť ten hluk od obyvateľov určitých sídlisk, kde sú strelnice schválené, veľakrát prevádzkované aj Policajným zborom, aj rôznymi športovými klubmi, či aj tam bude možno umožnené tým športovým strelcom, ale len na tej strelnici, na strelnici (reakcia navrhovateľa), áno, dobre. To znamená, že aj tí poľovníci na tej strelnici nebudú mať problémy. Dobre.
Ďakujem za otázku aj odpovede.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.4.2022 o 14:10 hod.

PaedDr. Mgr.

Miroslav Suja

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 14:10

Štefan Holý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládne návrhy zákonov súvisiace s reformou stavebnej legislatívy, vládny návrh zákona o územnom plánovaní, vládny návrh zákona o výstavbe a súvisiaci vládny návrh kompetenčného zákona.
Vládny návrh zákona o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ posilniť význam územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu a dlhoročnej, viac ako štyridsaťročnej praxe do zásad územného plánovania, profesionalizáciu štátnej správy a znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s územným plánovaním, ich vecné a procesné zjednodušenie a spružnenie, predovšetkým jeho elektronizácie a digitalizácie dát slúžiacich ako vstupy v procesoch územného plánovania a výstavby.
Návrhom zákona sa mení filozofia územného plánovania z predpisovacej či určujúcej, ktorú možno chápať ako pozostatok centrálne riadeného hospodárstva, na umožňujúcu v rámci explicitne stanovených a všeobecne zrozumiteľných limitov a regulatívov.
Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len "úrad"), ktorý bude na úseku územného plánovania vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania a obstarávateľ koncepcie územného rozvoja Slovenska. Pri úrade bude pôsobiť poradný orgán, tzv. Rada pre územné plánovanie, v ktorom budú zastúpené ústredné orgány štátnej správy, samospráva, profesijné stavovské organizácie, vzdelávacie inštitúcie architektonického a urbanistického zamerania, vedecko-výskumné inštitúcie, aj odborná verejnosť.
Nová právna úprava zachováva doterajšie stupne jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, no dopĺňa ich o nový typ územnoplánovacej dokumentácie, a to územný plán mikroregiónu, ktorého využitie bude mať priestor najmä v špecificky významných územiach z hľadiska životného prostredia, historického či kultúrneho dedičstva alebo cestovného ruchu. Sú to napríklad územia pri vodných nádržiach, špecifické agrokultúrne oblasti, napríklad vinohradnícke, kopaničiarske, súvislé urbanizačné pásma nadväzujúcich obcí a podobne. Vo všeobecnosti prináša výrazné zjednodušenie záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, tak aby bolo jej obstaranie dostupné a menej finančne náročné aj pre malé obce, z ktorých veľké množstvo dnes nemá územné plány. Pre spracovanie záväznej časti tak zároveň budú platiť exaktné pravidlá tak, aby sa na najväčšiu možnú mieru eliminovali rôzne interpretácie regulačných podmienok územnoplánovacej dokumentácie.
Ako už bolo spomenuté, výrazným posunom pri prijímaní navrhovanej právnej úpravy bude elektronizácia procesov územného plánovania v informačnom systéme územného plánovania a výstavby podľa jednotnej metodiky a štandardov, ktoré budú upravené vykonávacími predpismi na základe výstupov odborných pracovných komisií kreovaných pre jednotlivé oblasti. Všeobecnou motiváciou je technologická inovácia, ktorá spočíva v tom, že územnoplánovacia dokumentácia bude digitálne spracovaná postupne na celom území Slovenskej republiky. Bude jednoducho dostupná pre každého aj prostredníctvom nového informačného systému, v ktorom bude tvoriť jednu z tzv. dátových vrstiev.
Okrem už spomenutej výraznej elektronizácie prispeje k zjednodušeniu i úprava samotných procesných postupov, zrušenie povinnosti konceptu, harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie, posilnenie významu záväzného stanoviska. Harmonizácia s procesmi posudzovania vplyvov na životné prostredie spočíva najmä v jednotnom vyhodnocovaní všetkých potrieb v území a ich vplyvov na životné prostredie a to v jednom vzájomne prepojenom procese, vďaka ktorému bude môcť orgán územného plánovania ušetriť množstvo času pri spracovávaní územného plánu, získavaní jednotlivých stanovísk a ich vzájomnom vyhodnocovaní.
Významnou zmenou z hľadiska životného prostredia je, že zozáväzňujeme záverečné stanovisko z procesu posudzovania územnoplánovacej dokumentácie ako strategického dokumentu. Takto bude možné včas a pri vzájomnom posúdení všetkých záujmov v území, vrátane rôznych verejných záujmov, nájsť riešenie, ktoré je optimálne aj z hľadiska ochrany životného prostredia, vopred, už v čase plánovania.
Dnes spoločensky dôležitú tému ochrany klímy reflektuje návrh zákona v základných zásadách územného plánovania, kedy úlohou orgánu územného plánovania bude aj zabezpečovať ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy, ochranu prírody a ochranu tvorby krajiny. Riešenia zmeny klímy a činnosti v území tak, aby uspokojovali potreby súčasnej generácie a neznižovali kvalitu života a zdravia budúcich generácií, sú aj jedným z atribútov udržateľného územného rozvoja, či definovaného verejného záujmu. Orgán územného plánovania bude musieť dbať aj na vytváranie kvalitných nediskriminačných podmienok pre život obyvateľstva. Návrh preto počíta aj s posilnením zásad a pravidiel bezbariérovosti sídelného prostredia v jednotlivých stupňoch plánovacej dokumentácie.
Cieľom novej právnej úpravy v oblasti výstavby je profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, znižovanie administratívnej záťaže pri činnostiach súvisiacich s výstavbou a zjednodušenie stavebného povoľovania.
Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ostatný ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, teda obcí, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou.
Návrh zákona, tak ako doteraz, upravuje aj pôsobnosť špecializovaných stavebných úradov. Navrhovanou právnou úpravou sa proces povoľovania stavieb výrazne zjednoduší. Prispieť k tomu má jednak zjednodušenie samotných procesov, procesných postupov, na druhej strane však aj elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov o území. Všeobecne bude povoľovanie stavieb založené na vydaní rozhodnutia o povolení stavby, ktoré bude vydávať stavebný úrad. Vydaniu rozhodnutia bude predchádzať prerokovanie návrhu stavebného zámeru so všetkými dotknutými orgánmi štátnej správy, dotknutými právnickými osobami, obcou, v ktorej území sa má stavať, a vlastníkmi susedných pozemkov a susedných stavieb.
V procesnom postupe v štádiu schvaľovania stavebného zámeru dôjde k integrácii procesov s orgánom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Na rozhodnutie o stavebnom zámere bude nadväzovať overenie projektu stavby ako podrobnejšie rozpracovanie projektovej dokumentácie stavebného zámeru. Povolená a realizovaná stavba bude podliehať kolaudácii. Návrh zákona umožní stavebnému úradu na návrh stavebníka pred vydaním kolaudačného osvedčenia povoliť skúšobnú prevádzku stavby alebo predčasné užívanie stavby.
Drobné stavby bude možné ohlásiť. Ohlásenie sa vykoná vyplnením elektronického formulára po splnení podmienok vyžadovaných zákonom.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.4.2022 o 14:10 hod.

Mgr.

Štefan Holý

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:25

Štefan Holý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pôjde o zjednodušený postup povolenia stavby, ktorý sa však bude vzťahovať iba na drobné stavby a drobné stavebné práce.
Ak stavba bude ohrozovať bezpečnosť prevádzky alebo nebude zodpovedať základným požiadavkám na stavby, bude môcť stavebný úrad vykonať opatrenia vo verejnom záujme nariadením neodkladných prác na stavbe alebo nariadením odstrániť stavbu. V súvislosti s nariadením odstrániť stavbu sa navrhuje, aby ten, komu bola uložená povinnosť odstrániť stavbu a stavbu neodstráni a s odstránením takejto stavby vzniknú úradu náklady, vznikne záložné právo k pozemku alebo inej nehnuteľnosti tejto osoby, a to vo výške nákladov spojené s odstránením stavby. Ak nedôjde k úhrade nákladov, stavebný úrad dá návrh na zápis takto vzniknutého práva do katastra nehnuteľností. Bez uspokojenia práva úradu zo zálohu nebude možné záloh previesť na inú osobu. Stavebný úrad bude môcť na žiadosť vlastníka stavby osvedčiť spôsobilosť stavby na prevádzku, ak je stavba zhotovená bez stavebného povolenia alebo bez ohlásenia alebo stavba je užívaná bez kolaudačného rozhodnutia. Vlastník stavby však bude musieť preukázať, že stavba svojim stavebno-technickým stavom a vybavením zodpovedá základným požiadavkám na stavby, je vlastníkom pozemku alebo má iné právo k pozemku, má ku stavbe vypracovanú dokumentáciu skutkového stavu existujúcej stavby a preukáže ostatné skutočnosti, ktorých preukázanie vyžaduje zákon.
V rámci vykonateľnosti ustanovení novej právnej úpravy sa ráta s posilnením postavenia stavebného inšpektora.
Návrhom zákona sa zavádza tiež opatrenie, podľa ktorého ak bude stavebníkom orgán verejnej moci a bude financovať stavbu z verejných prostriedkov, bude povinný zabezpečiť, aby súčasťou novej stavby určenej na užívanie verejnosťou a na verejných priestranstvách bolo umiestnenie umeleckého diela. Takéto umelecké dielo bude stavebník povinný obstarať v súťaži a umiestniť na verejnom priestranstve alebo na verejne prístupnom mieste.
Všetky procesné postupy vo výstavbe budú vykonávané elektronicky. Navrhuje sa však tiež a navrhovaná právna úprava garantuje každej fyzickej osobe možnosť vykonať ktorýkoľvek procesný úkon aj v písomnej podobe, a to do roku 2028.
Každá dokumentácia stavby, či už je to projektová, realizačná a čiastočne aj prevádzková, bude musieť byť zaznamenaná v informačnom systéme. Pôjde o dokumenty v elektronickej podobe, ktoré budú mať textovú a grafickú časť. Všetky procesné postupy sa budú uskutočňovať prostredníctvom informačného systému. Elektronický spis bude musieť obsahovať všetky dokumenty v elektronickej podobe - podania, rozhodnutia, osvedčenia, overenia, kolaudácia a pri výkone kontroly zápisnice, záznamy o vykonaní kontroly a podobne. Zároveň sa navrhuje, aby mal každý účastník konania možnosť do elektronického spisu nahliadnuť.
Konanie, ktorého výsledkom bude rozhodnutie o stavebnom zámere, odvolacie konanie voči rozhodnutiu a všetky nariaďovacie konania stavebného úradu budú procesne v režime správneho konania. Všetkým účastníkom konania sa poskytuje rovnaké procesné postavenie, a teda priznávajú rovnaké procesné práva.
Verím, že sa nám spoločne podarí prijať po takmer päťdesiatich rokoch platnosti a účinnosti súčasne platného stavebného zákona takú právnu úpravu, ktorá bude pri povoľovaní stavieb moderná a ľahko aplikovateľná.
V súvislosti s návrhom rekodifikácie stavebného zákona sa novelizuje aj kompetenčný zákon, ktorým sa zriaďuje nový ostatný ústredný orgán štátnej správy, tzv. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý postupne prevezme kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi poďakovať vám za odbornú diskusiu a doterajšiu konštruktívnu spoluprácu k návrhom zákonov a požiadať vás o podporu predložených návrhov zákonov. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.4.2022 o 14:25 hod.

Mgr.

Štefan Holý

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:25

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prečítam teraz spoločnú správu, tlač 830.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o územnom plánovaní (tlač 830) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1261 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor uznesením č. 471 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 140 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Z celkového počtu 13 poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti bolo prítomných 7 poslancov. Za návrh predneseného uznesenia hlasoval 1 poslanec, 6 poslanci sa zdržali hlasovania, hlasovali všetci poslanci.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 137 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 28, 30 až 102, 104 až 107, 109 až 113, 115, 117 až 120 a 122 až 136 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať spoločne o bodoch 29, 103, 108, 114, 116 a 121 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 143 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Takže to je prvá správa. Teraz prečítam spoločnú správu, tlač 831.
Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o výstavbe (tlač 831) podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1262 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 472 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 141 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 231 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 38, 40 až 62, 64 až 98, 100 až 106, 108 až 111, 113, 114, 116 až 204, 206 až 209, 211 až 231 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať spoločne o bodoch 39, 63, 99, 107, 112, 115, 205 a 210 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky prednesený návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 144 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Takže máme druhú správu.
Teraz poslednú, tretiu správu. Čiže máme spoločnú správu, tlač 832.
Vážený podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení pán minister, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 832), podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením č. 1263 z 15. februára 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 473 z 10. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 142 z 30. marca 2022 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplynulo 25 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto:
a) hlasovať spoločne o bodoch 1 až 8, 10 až 18, 20 až 22, 24 a 25 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť,
b) hlasovať o bodoch 9, 19 a 23 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 145 dňa 30. marca 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Ďakujem pekne, prečítala som aj tretiu správu a hlásim sa potom do rozpravy, pán predsedajúci.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.4.2022 o 14:25 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:40

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, stavebný zákon 50/1976 Zb. platí už viac ako 45 rokov a určite sa všetci zhodneme, že jeho súčasná úprava je dnes už nedostatočná a naráža na úskalia modernej doby. Svedčí o tom aj štatistika z rebríčka Doing Business z roku 2020, na základe ktorej sme v dĺžke stavebných konaní na tom horšie ako viaceré krajiny subsaharskej Afriky, umiestnili sme sa až na 146. mieste spomedzi 190 krajín sveta.
Nevyhnutnosť úpravy stavebnej legislatívy na Slovensku sa pretavila aj do programového vyhlásenia vlády, pričom nové stavebné predpisy by mali zodpovedať potrebám 21. storočia, so zreteľom na zjednodušenie a urýchlenie výstavby a v neposlednom rade nastolenie transparentnosti v tejto oblasti.
Zastaraný a mnohokrát novelizovaný stavebný zákon majú nahradiť dva nové zákony: zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe. Tieto zákony, ako aj pozmeňujúce návrhy, ktoré boli podané na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, sa nerodili ľahko. Predchádzali im hodiny rokovaní, preto by som sa chcela poďakovať kolegom, tak isto aj parlamentnej legislatíve, aj našim kolegyniam na výbore pre verejnú správu za prácu, ktorú predviedli vlastne pri tomto návrhu alebo týchto návrhoch zákona, a pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády Štefanovi Holému za ústretovosť a ochotu diskutovať.
Nové zákony prichádzajú s prísľubom mnohých zmien. V návrhu zákona o územnom plánovaní by som chcela vyzdvihnúť posilnenie významu územného plánovania s rozšírením povinnosti mať územný plán obce na všetky obce a jednotnú metodiku územných plánov, ktorú tento zákon prináša. Obciam sa tak dáva možnosť regulovať si vlastné územie cez územné plánovanie, čo je úplne štandardný nástroj. Prízvukujem, že územné plánovanie, prirodzene, ostáva v originálnej kompetencii územnej samosprávy. Bohužiaľ, v dôsledku dnešného nesprávneho nastavenia stavebnej legislatívy tak mnohé obce nerobili. Totižto obce do tisíc obyvateľov nemuseli mať územné plány a ani neboli schopné zo svojho rozpočtu územný plán financovať. Až 42 % obcí, teda 1 686 obcí z 2 926, nemá územné plány.
Nový zákon o územnom plánovaní túto povinnosť ustanovuje, pričom, samozrejme, nutnosťou bude vytvoriť fond na financovanie územnoplánovacích dokumentácií. Taktiež musíme rátať s faktom, že aj v dôsledku súčasných stavebných predpisov nám dnes na Slovensku chýba celá generácia územných plánovačov.
Z vlastnej vyše 20-ročnej praxe dobre poznám náročnosť procesu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, preto pozmeňujúcim návrhom zreálňujeme prechodné ustanovenia. Navyše, ak obec nemá územný plán, nie je možné zabezpečiť ani súlad s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou. Dnes sa často stretávame s problémom, že obce nerešpektujú územné plány samosprávnych krajov a povoľujú individuálnu výstavbu, najmä rodinných domov, na územiach, kadiaľ majú prechádzať napríklad líniové stavby, čím sa následne konania predlžujú a komplikujú.
Ďalším diskutovaným bodom a obavou pri návrhu zákona o územnom plánovaní bol § 34, kde sa upravuje obstaranie zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má záujem v území. Takáto osoba bude môcť iniciovať zmenu územného plánu vo svoj prospech, ale len so súhlasom obce. Takúto možnosť má vlastne už aj dnes. Problém je ale v tom, že obec v súčasnosti nie je povinná sa predmetom zaoberať. Takéto prostredie nespĺňa požiadavku transparentnosti a môže vytvárať priestor na korupciu. Preto nová stavebná legislatíva tento problém eliminuje.
Cieľom návrhu je tiež profesionalizácia štátnej správy vo výstavbe, pričom v rámci zodpovednosti za územný rozvoj majú obce možnosť až povinnosť vyjadriť svoje požiadavky na rozvoj svojho územia. Hovorím zo skúseností mojej profesionálnej praxe architektky, od roku 1985 som pracovala na útvare hlavného architekta, potom stavebnom úrade, ktorý bol súčasťou špecializovanej štátnej správy pod ministerstvom životného prostredia. Potom boli v rámci projektu ESO stavebné úrady súčasťou okresných úradov. Štát preniesol výkon štátnej správy zákonom 416/2001 Z. z. z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Prenesený výkon štátnej správy na všetky obce, hlavne mám na mysli malé obce, sa ukázal problematický.
Dnes je najväčším kameňom úrazu financovanie úradov, keďže tento prenesený výkon štátnej správy štát nezabezpečil finančne a obce ho protizákonne dofinancovávajú zo svojich originálnych kompetencií.
Spomeniem príklad, naša obec Chmeľnica vytvorila spolu s ďalšími obcami okresu Stará Ľubovňa stavebnú úradovňu, ktorú metodicky usmerňuje Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, pod gesciu ktorého stavebný poriadok patrí, zriadilo ju mesto Stará Ľubovňa a financujú ju obce zo štátnych peňazí určených na prenesený výkon štátnej správy. Čiže súhlasím s vytvorením špecializovanej štátnej správy, keďže absentuje hlavne výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce nevykonávajú.
Z mojich skúseností v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku som v priebehu 20 rokov zažila rôzne modely štátnej správy v oblasti územného plánovania a stavebného poriadku a môžem konštatovať, že špecializovaná štátna správa pod ministerstvom životného prostredia bola podľa mňa najlepším modelom z nich.
Novou právnou úpravou sa mení rozhodovacia právomoc pri povoľovaní stavieb. Centrálne bude povoľovanie stavieb riadiť novozriadený ústredný orgán štátnej správy. Právomoc doterajších stavebných úradov, ktoré mali obce, prejde na stavebné úrady, ktoré budú pracoviskami novozriadeného úradu s vymedzenou územnou pôsobnosťou. Obce, samozrejme, budú príslušným orgánom územného plánovania na vydanie záväzného stanoviska a budú mať v procese povoľovania stavby postavenie dotknutého orgánu. Záväzné stanovisko bude podkladom na vydanie stavebného rozhodnutia podľa zákona o výstavbe a na povoľovanie činnosti podľa osobitných predpisov.
Proces povoľovania stavieb by sa tým mal zjednodušiť. Prispieť má k tomu zjednodušenie samotných procesných postupov a tiež elektronizácia, ktorá bude založená na postupnej digitalizácii údajov v území. Postup povoľovania stavieb sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému zriadeného na účely územného plánovania a výstavby a odborne spôsobilých osôb, ktoré budú procesne zabezpečovať povoľovanie stavieb pre stavebníka. Tu by som chcela poznamenať, že elektronizácia celého procesu je v teórii vynikajúca myšlienka, no v skutočnosti mám však určité obavy o jej implementácii na celom území Slovenska. Samozrejme, proces digitalizácie je v ponímaní úradu 21. storočia základnou, prioritnou paradigmou.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, teraz by som chcela nadviazať na ďalší zákon, to je zákon o stavebnom, teda o výstavbe. Pozmeňujúci návrh upravuje oproti pôvodnému zneniu návrhu zákona aj napr. postavenie pamiatkových úradov. V tejto téme sme mali silnú diskusiu a hľadali sme vlastne v diskusii ten najlepší model. Na základe pôvodného návrhu zákona mali mať krajské pamiatkové úrady postavenie špecializovaného stavebného úradu pre národné kultúrne pamiatky, stavby v pamiatkovej rezervácii aj tie na území zapísanom do zoznamu svetového dedičstva.
Cieľom predkladateľov a ministerstva kultúry bolo zvýšenie kontroly nad budúcou výstavbou v záujme ochrany a udržateľnosti pamiatkových rezervácií, ako aj samotných pamiatok. Viaceré subjekty však namietali, že na rozhodovanie podľa zákona o výstavbe nemajú odborné ani personálne kapacity. V spolupráci s ministerstvom kultúry, pani ministerkou Natáliou Milanovou, nakoniec došlo k vzájomnej dohode a status quo zostáva zachovaný.
Intenzívne rokovania prebiehali aj s ministerstvom životného prostredia a jednotlivé pripomienky sa pretavili do znenia pozmeňujúceho návrhu. Jedným z diskutujúcich výsledkov alebo diskutovaných je, že kompetencia orgánov v pôsobnosti ministerstva životného prostredia sa na základe pozmeňujúceho návrhu bude vzťahovať aj na zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme aj situáciu, ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti stavebného úradu na konanie medzi stavebným úradom a špeciálnym stavebným úradom; tu určí príslušnosť na konanie špeciálny stavebný úrad do 30 dní od vzniku kompetenčného sporu. Ak vzniknú pochybnosti o príslušnosti na konanie medzi špecializovanými stavebnými úradmi, určia špeciálne stavebné úrady príslušnosť na konanie vzájomnou dohodou. Ak nedôjde ku vzájomnej dohode o príslušnosti na konanie medzi špeciálnymi stavebnými úradmi, rozhodne sa o príslušnosti na konanie do 15 dní od oznámenia kompetenčného sporu v rámci zriadeného úradu.
V § 2, ktorý vymedzuje stavebnú terminológiu, sme v pozmeňujúcom návrhu vyprecizovali definíciu susedného pozemku, vypustili sme reštriktívne ustanovenie pri líniových stavbách, ktoré potenciálne umožňovalo okruh účastníkov konania obísť s tým, že by si stavebník oddialil stavebný pozemok pásom pozemku vo svojom vlastníctve a tým by znemožnil akémukoľvek vlastníkovi pozemku či stavby byť účastníkom konania z titulu toho, že ide o susedov.
V terminológii sme trvali na návrate k zaužívanému pojmosloviu, čo však z kompetenčných dôvodov nebolo úplne možné. Som preto rada, že sa do pozmeňujúceho návrhu dostalo všeobecne zrozumiteľnejšie a zaužívanejšie spojenie "rozhodnutie o povolení stavby" namiesto "rozhodnutia o stavebnom zámere".
V § 2 upravujeme aj problematiku tzv. stavieb a stavbárskej mafie, kde sa stavba považuje za zmenu účelu užívania stavby, keďže ide zväčša o stavebnú úpravu, ktorou sa mení podkrovie na trvalé bývanie. Taktiež sa upravilo aj vymedzenie účastníkov konania v zmysle Aarhuského dohovoru, ktorého garantom je ministerstvo životného prostredia.
Aj z programového vyhlásenia vlády vyplýva, že sa zabezpečí transformácia súčasnej stavebnej legislatívy tak, aby boli rešpektované a vyvažované záujmy všetkých zúčastnených aktérov, ale súčasne sa snaží významne eliminovať administratívne bariéry a byrokraciu.
V pozmeňujúcom návrhu reflektujeme aj na obavy, ktoré vznikli v súvislosti s postavením projektanta plateného stavebníkom, ktorý vypracuje podľa požiadaviek stavebníka stavebný zámer, vypracuje pre stavebníka správu o výsledku prerokovania stavebného zámeru a neskôr vypracuje projekt stavby podľa výsledku prerokovania stavebného zámeru a rozhodnutia o povolení stavby, a to všetko na základe zmluvného vzťahu so stavebníkom.
V § 36 upravujeme proces vypracovania správy o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Z prerokovania je stavebník alebo ním poverený projektant povinný vypracovať správu o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Správa o prerokovaní návrhu stavebného zámeru musí obsahovať najmä všetky uplatnené pripomienky, údaje o osobe, ktorá pripomienku uplatnila, a spôsob vysporiadania sa s uplatnenou pripomienkou. Ak sa pri prerokovaní návrhu zákona zámeru obsah záväzného stanoviska zmení, dotknutý orgán je povinný bezodkladne vydať nové záväzné stanovisko, ktoré sa uvedie v správe o prerokovaní návrhu stavebného zámeru. Vypúšťame taktiež ustanovenie, ktoré obsahovalo vysporiadanie sa s tzv. neodôvodnenou pripomienkou, nakoľko nie je v našej legislatíve definovaná a mohlo by dôjsť k zneužitiu tohto ustanovenia.
Najväčším problémom súčasného stavebného poriadku a preneseného výkonu štátnej správy je výkon štátneho stavebného dohľadu, ktorý obce a úradovne zatiaľ buď vykonávajú v malom rozsahu, alebo nevykonávajú vôbec. V súčasnosti je konanie podľa § 88 stavebného zákona 50/76 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, teda konanie o dodatočnom povolení stavby, a takmer vždy sa nájde cesta, ako stavbu povoliť. Ja za svojej dvadsaťročnej éry si nepamätám, že by sme nejakú stavbu odstránili. Navrhovaná reforma by teda mala posilniť stavebnú inšpekciu, v súčasnosti má len 27 ľudí. Samotné vydávanie rozhodnutia o odstránení čiernych stavieb bude vydávať orgán štátnej správy.
V pozmeňujúcom návrhu ďalej upravujeme § 11, ktorý sa týka nepovolených stavebných prác. Stavebné práce, ktoré sa uskutočňujú bez ohlásenia alebo v rozpore s potvrdením o hlásení, bez rozhodnutia o povolení k stavbe alebo rozpore s ním, ak ide o jednoduchú stavbu a ak sa vyžaduje overenie projektu stavby bez overenia projektu stavby alebo v rozpore s overeným projektom stavby, sú nepovolené stavebné práce.
Vypúšťame odsek 2, ktorý nepovažoval stavebné práce za nepovolené, ak počas zhotovenia stavby alebo zmeny stavby bolo rozhodnutie o stavebnom zámere stavebného úradu zmenené alebo zrušené.
Taktiež upravujeme sporný § 31 ods. 6, teda ak stavebník plánuje odchýlky od overeného projektu stavby ešte neskolaudovanej stavby v rozpore s rozhodnutím o povolení stavby a s požiadavkami v záväzných stanoviskách dotknutých orgánov.
Čiže vidíme, že, že tieto legislatívy sú veľmi, veľmi náročné, ale verím, že spoločnými silami sa nám podarilo pozmeňujúcimi návrhmi tieto zákony upraviť tak, aby sa dali implementovať v praxi. Verím, že sa odstráni byrokracia, zdĺhavé konania a široké možnosti robenia obštrukcií, ktoré majú za následok to, že Slovensko sa v tejto oblasti nachádza na chvoste Európy. Verím, že výsledkom uvedenia novej stavebnej legislatívy do praxe bude rýchlejší ekonomický rozvoj, efektívnejšia správa územia, lepšia odolnosť mesta voči klimatickej zmene, vyššia kvalita životného prostredia a zvýšená atraktivita územia. Benefitovať budú podnikatelia, verejný sektor aj obyvatelia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.4.2022 o 14:40 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55

Jozef Pročko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne.
Musím povedať, že tento zákon naozaj sa rodil veľmi, veľmi ťažko. Pôrod bol veľmi zdĺhavý a u nás v klube to bolo veľmi, veľmi rozdielne, a práve preto chcem povedať, že máme tam takých ľudí, ako je Zita Pleštinská, Zitka Pleštinská, ktorá naozaj tomu venovala strašne veľa času, voľného času, a ja chcem povedať, že aj vďaka nej sa to celé utriaslo. A ja som s tým zákonom spokojný na 80 %, ja si myslím, že, že ešte dotiahneme do konca všetky tie nezrovnalosti, ktoré sú, pretože naozaj tento zákon je veľmi potrebný, veľmi potrebný. A ja dúfam, že všetky veci, ktoré sa ukážu počas ďalšej doby, sa budú rýchle naprávať, ak budú zlé.
Takže ešte raz, ja by som chcel poďakovať našej Zitke, ktorá bojovala za nás všetkých v klube, a chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, že to akceptoval a že akceptoval aj životné prostredie a všetky veci, ktoré sme dali. Nie všetky, kýva Monika hlavou, ale bude ich akceptovať. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.4.2022 o 14:55 hod.

Mgr.

Jozef Pročko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vstup predsedajúceho 14:55

Peter Dobeš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Pani poslankyňa Zitka, oceňujem, že územná samospráva má v rukách nástroj, akým je územný plán obce alebo vyššieho územného celku, či už je to teda na miestnej alebo regionálnej úrovni.
Tento zákon však je jedna vec, na druhej strane ustanovuje sa tu aj povinnosť zo strany štátu vytvoriť fond na financovanie takýchto dokumentov. Sú to všetko určite otvorené veci, ktoré sa ešte dotiahnu. Tento dokument je dôležitý aj z hľadiska regionálneho rozvoja, z hľadiska životného prostredia, cestovného ruchu a podobne.
Viacerých pracovných stretnutí som sa zúčastňoval a mnohí tu nie sú, ktorí na tom aktívne pracovali, rôzne pracovné tímy, či už zo strany ministerstva, zo strany výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Je priestor, aby sme aj toto pomenovali a hľadali ďalšie možné východiská, pokiaľ niečo život prinesie, že treba vylepšiť. Tie jednotlivé kroky alebo jednotlivé paragrafové znenia, pokiaľ bolo treba zmeniť, neboli jednoduché a oceňujem, že postupne sa nám to darilo.
Územný plán, samotný stavebný zákon je dôležitý pre samosprávu miestnu, regionálnu, ako sme počuli vo viacerých oblastiach, ako si, pani poslankyňa, povedala. Verím tomu, že tieto kroky, ako aj celá elektronizácia pri procese v stavebných konaniach a pri operatívnosti pri vydávaní rozhodnutí v stavebnom konaní pomôžu napredovať v tejto oblasti.
Ako gestorke týchto zákonov ti chcem, pani poslankyňa, poďakovať za celý proces prípravy týchto zákonov.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

26.4.2022 o 14:55 hod.

RNDr.

Peter Dobeš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55

Eduard Kočiš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pani kolegyňa, naozaj táto zlúčená rozprava o týchto troch zákonoch, ktoré sú naozaj až komplikované, naozaj oceňujem to, že ste si dali naozaj veľkú námahu a veľký kus práce ste pri týchto zákonoch odviedli, nakoľko keď som ich pozorne čítal a dosť dopodrobna, tak je tam kopec pripomienok, kopec, kopec zákonov ste museli obísť doslova, do písmena, aby to bolo každému, ako sa hovorí "po chuti", ale najmä to, čo ma najviac na tomto teší, že sa konečne bude meniť dlhodobo udržiavaný, taký skostnatený systém, ktorý aj čo sa týka zákona o územnom plánovaní, ale najmä zákona o výstavbe, dlhodobo platil, resp. neplatil takým spôsobom, ako by bol možný implementovať ho na dnešnú dobu. Čiže toto je pre mňa také gro.
Čo sa týka pamiatkových rezervácií a ich zachovania, je viac ako dôležité, že ste zaimplementovali aj tieto veci do tohto zákona.
Čo sa týka územia európskeho a svetového významu, aj tieto veci som tam našiel, čiže naozaj chválim.
Čo sa týka stavby, zmenu účelu stavby, veľmi pekne ste to povedali, aby nebolo možné jednoducho meniť za účelom, ale doslova za účelom zmenu stavby a jej kvalifikovanie, pretože si to nejaký stavebník dokázal vybaviť na patričnom stavebnom alebo stavebnom miestnom úrade.
A čo sa týka stavebnej inšpekcie, tak tam dúfam, že sa naozaj tie kompetencie a najmä personálne kapacity posilnia, pretože nie je možné, aby na Slovensku bolo do 30, tri desiatky týchto inšpektorov, ktorí by naozaj vedeli zhodnotiť, čo je čierna stavba a čo bolo jednoducho už nezákonne vydané povolenie alebo dodatočné povolenie. A toto je taká špatnosť, ktorá jednoducho na celom Slovensku, či to zoberieme od východu na západ alebo od západu na východ, jednoducho toto je to, čo hyzdí naše krásne Slovensko jednoducho, tieto čierne stavby, a netreba pozerať, či ten človek, ktorý ju staval, je chudobný alebo bohatý. Jednoducho čierna stavba nemá čo na území Slovenskej republiky byť.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.4.2022 o 14:55 hod.

Mgr.

Eduard Kočiš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55

Monika Kavecká
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Milá naša kolegyňa, pani starostka obce Chmeľnica, človek, ktorý naozaj je veľmi erudovaný zvlášť v tej oblasti stavebníctva, pretože vyše dvadsať rokov bola gestorkou v podstate v tom svojom regióne na stavebnom úrade. Vyšla, ako sa hovorí, z tej praxe. A ja za starostov, primátorov, možno tých, ktorých sa na začiatku tohto zákona alebo, by som povedala, teda už spoločne všetkých troch zákonov, sme sa obávali tej ťažkopádnosti, tej nezrozumiteľnosti a proste tých všetkých zákutí a úskalí, ktoré by mohli byť zneužité, že sme dokázali spoločnými silami a myslím si, že je to naprieč celým politickým spektrom, keďže vidíme, že aj opozícia jednoducho priložila tú chválu ku tomuto zneniu v súčasnej podobe, tak máme nádej, že napriek tomu, že nás čakajú veľké zmeny, nebude to určite jednoduché, ale len keď nič stojí nič, samozrejme, takže toto bude asi dobrý zákon a dúfajme, že teda sa dá vylepšovať aj do budúcna, stále môžeme na tom pracovať.
A keďže sú to tri v podstate zákony a v zlúčenej rozprave, viem, koľko práce si konkrétne ty na tom proste nechala, a ja mám teda pevnú vieru, že to bude veľmi dobré a stále môžeme na tom systematicky pracovať a že sa to v tom časovom horizonte ukáže, že to bude teda dobré. A ubezpečujem aj všetkých starostov, že ten úmysel náš zjednodušiť, zrýchliť, ale aj dať priestor tým ľuďom, tým účastníkom konania.
Sama veľmi dobre viem, aký je stavebný úrad veľmi dôležitý úrad, tak preto ešte raz veľká vďaka a dúfam, že teda všetci podporia tento zákon.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.4.2022 o 14:55 hod.

Mgr. MHA, MPH

Monika Kavecká

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:55

Zita Pleštinská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Tiež by som sa chcela poďakovať za všetko, čo moji kolegovia a takisto opozícia povedala k tomuto zákonu. Skutočne, tá práca bola veľmi náročná, zložitá. Chcela by som poďakovať aj kolegyni Anke Zemanovej za SaS, čiže bola tam vlastne taká široká, široká diskusia, snažili sme sa vlastne zakomponovať všetky pripomienky, takisto aj kolegyni Pivkovej, a takisto môjmu tímu a mojim kolegom, ktorí vlastne pomáhali a prinášali rozličné podnety z regiónov, ktoré sme sa snažili, a tie obavy, lebo vždycky, samozrejme, keď sa tvorí nová legislatíva, tak sú od nej veľké očakávania, ale aj veľké obavy, ako sa bude implementovať v praxi. No vlastne zákon stavebný, päťdesiatka z roku ´76, platí už skoro 45 alebo možno už viac rokov, bol 33-krát novelizovaný. Bol pokus vlastne novelizovať ho veľkou novelou ešte za čias pána ministra Počiatka. Bol schválený vlastne v prvom čítaní a potom z druhého čítania bol schválený. A po preštudovaní tejto novely som vlastne bola taká prekvapená, lebo tá novela stavebného zákona bola dobre spracovaná, takže zrejme asi developeri a vlastne tí ľudia, ktorí možno nechceli tú zmenu, tak bojovali proti nej.

A preto aj, samozrejme, pri týchto troch zákonoch, ktoré sme vlastne robili, tak bola práca veľmi, veľmi ťažká len z toho dôvodu, že sme vlastne všetky tie obavy, či ZMOS-u, či Únie miest, či všetkých týchto profesných organizácií, ktoré podnikateľov v stavebnej oblasti, stavebných inžinierov, architektov sme chceli eliminovať, a verím, že sa nám podarilo spraviť tým pozmeňovacím návrhom, kde bolo veľmi veľa tých pozmeňujúcich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.4.2022 o 14:55 hod.

Ing. arch.

Zita Pleštinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video