72. schôdza

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Fico, mňa zaujala tá stať, ktorú ste spomínali, ohľadne konania alebo nekonania Európskej únie. Musíme si naliať čistého vína. Jednoducho ten postoj alebo ten program, ktorý predstavovala predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová, jednak je prijateľný maximálne pre Nemecko, vidíme, že Nemci na to boli pekne pripravení, jedine je to na nich šité. A pre nás ako Slovákov to znamená len to, že na základe jej programu alebo návrhu by sme museli hlbšie siahnuť do nášho vrecka, teda jednoducho domácnosti naše a nás by to stálo niekoľko miliárd eur. Čiže absolútne kvitujem, čo ste povedal aj pánovi ministrovi Hirmanovi, aby sme nečakali na Európsku úniu, ale aby sme sa podvihli a naštartovali to my.
Ale tu ešte musím povedať, že aj keď je pravda, že to, čo sa stalo s vývojom cien, málokto predpokladal, ale to, čo sa nedá obhájiť, je aj nekompetentnosť vedenia ÚRSO, ktoré nedokáže zastabilizovať koncové ceny, keď už je, keď už nie na udržateľných, tak aspoň s postupným zvyšovaním pre toto alebo ďalšie obdobia. ÚRSO a tiež ministerstvo hospodárstva, myslím predchádzajúce vedenie, okrem základných vecí neurobilo absolútne nič, čo by malo za následok zastabilizovanie cien. Oni pracujú, samozrejme, len na obnoviteľných zdrojoch energie, aj to neporiadne, alebo na nejakom repoweringu. Predpokladajú sa tam aj hromadné žaloby na Slovenskú republiku vzhľadom na nutnosť podpísať nedobrovoľne nový cenový výmer, ako aj na tarifách za prevádzkovanie systému, čo je nezanedbateľná zložka v cenách, avšak nie jediná. Tuto je problém rapídneho nárastu cien vidieť v dvoch veciach: nárast cien na burze a nekompetentnosť vedenia a riadenia energetiky. Nalejme si čistého vína, tak to je.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Konečne sme prišli do stavu, keď v tejto krízovej situácii je treba sa naozaj prebudiť v parlamente a začať hovoriť o tom, čo môže pomôcť Slovensku, čo môže pomôcť slovenským občanom, podnikom a celej spoločnosti. Nie je to žiadne tajomstvo, že z hľadiska úlohy štátu a regulácie tu prebieha 30 rokov súboj o tom prístupe etatistickom, teda čo najviac regulácie a čo najviac štátu, a ten liberálny postoj, čo najmenej štátu. Ak sa hovorí o tom, že trh zlyhal najmä v tejto súvislosti, o ktorej rokujeme, tak si treba dávať aj odpovede na otázku, či je trvalo udržateľný ten liberálny prístup k týmto otázkam a najmä vo vzťahu k občanom.
Pán predseda Fico, zaujal ma najmä, najmä postoj, pokiaľ sa týka potreby možno vytvoriť rámec časový na to, aby sa prerokovali veci nielen s tripartitou, a teda so sociálnymi partnermi alebo aj s profesnými organizáciami, ale možno aj z hľadiska legislatívneho procesu a nejakých návrhov, pretože pri skrátenom konaní vyprodukovať nejaké konkrétne ucelené pozmeňujúce návrhy, ktoré by naozaj obstáli aj odborne, aj legislatívne, je dosť problém. Pokúsme sa, pán minister, či by to nebolo možné.
Ukazuje sa, dámy a páni, kolegovia, že dnes v tejto situácii už absolútne nestačí kriticky tu vystupovať a kričať o niečom a vracať sa k minulosti, ale otvoriť hlavy, otvoriť srdcia a robiť spoločne na opatreniach.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Veľmi krátko.
Ja sa skutočne veľmi teším tomu, čo tu odznelo. Na jednej strane to podanie ruky, nielen teda politické, aj profesné. Na druhej strane ako som veľmi rád, že teda všetci môžeme skonštatovať, že je tu zmena atmosféry v tejto snemovni. Táto snemovňa začína rozmýšľať profesne a nie politicky, proste je tu úprimná snaha vyriešiť tento problém. A ja sa veľmi teším aj z tej reakcie koaličných poslancov. Viete, kto neprijme podanú ruku, je hlupák. No, tak ako to mám inak povedať? A ja som veľmi rád, že drvivá väčšina koalície v tejto snemovni pochopila a hlavne tí odborníci a profesne znalí ľudia, ktorí sa na čele s pánom ministrom, ktorí ako rozmýšľajú ako ďalej z tohto marazmu. Proste že sú to ľudia, ktorí pochopili, že teda tuto je problém, kde každá politická prekáračka je jednoducho trápna. A k tomuto prispel pán predseda Fico, za čo mu chcem veľmi pekne poďakovať a takisto poďakovať aj všetkým tým, ktorí túto situáciu pochopili a prispeli k zmene tej atmosféry, tak ako prispeli, čo sme teda počuli vo faktických poznámkach.
Tak ešte raz ďakujem a som veľmi rád, že v druhom čítaní sa budeme o tomto zákone baviť profesne a odborne.

Ďakujem za faktické poznámky. Využijem niektoré posolstvá, ktoré niektorí kolegovia zopakovali alebo zvýraznili a sú adresované predovšetkým na pána ministra.
Pán minister, podľa rokovacieho poriadku je prvé čítanie predovšetkým o zameraní návrhu zákona, čo tento zákon sleduje. Preto by som chcel navrhnúť a privítať, pokiaľ by sme tú odbornú diskusiu, ktorú som dnes načrtol a o ktorej by sme chceli ďalej hovoriť, preniesli do parlamentu v druhom a treťom čítaní, maximálne skrátili toto obdobie schvaľovania návrhu zákona v prvom čítaní, a predovšetkým opätovne chcem na vás apelovať, využijúc slová mojich predrečníkov, aby ste využili nasledujúce možno tri-štyri dni na riadne odborné posúdenie návrhu zákona, ktorý ste určite spracovávali v dobrej viere, bona fide, ale viete, pri takom tlaku a časovej náročnosti sa môže stať, že niektoré veci vám jednoducho nevyšli.
Chcem aj ja za SMER – sociálnu demokraciu zagarantovať, pán minister, že využijeme všetky naše doterajšie kontakty a možnosti a pokúsime sa spracovať set pozmeňujúcich návrhov, ktoré veľmi rád s vami prerokujem ešte pred tým, ako ich predložíme v Národnej rade, nech zbytočne nestrácame čas. Možno poviete, toto je akceptovateľné, toto nie je akceptovateľné. Teraz ide o veľa. Máme rozdielne názory na príčiny toho, kde sa dnes nachádzame. To tu bolo dnes jasne formulované. V tom sa nezhodneme. Ale máme tu sakramentský problém.
Sedemkrát sme žiadali Národnú radu o zvolanie mimoriadnej schôdze k zdražovaniu, vždy sme boli odmietnutí. Toto všetko sa už mohlo riešiť pred niekoľkými mesiacmi. Máme sakramentský problém, prosím, a teraz hovoria zo SMER-u – sociálna demokracia ľudia, ktorí majú vládne skúsenosti. Ak ho spolu nevyriešime, táto krajina pôjde celá do čerta.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, konečne sa Národná rada zaoberá otázkami, ako znížiť ceny energií. A naozaj v tom prvom kole posudzovania zákona sa hovorí o takej základnej filozofii, že či sa uberá dobrým smerom a že či... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené panie poslankyne, pán poslanec Taraba, predsa len vás preruším, lebo je zrejmé, že do 17. hodiny neprerokujeme tento zákon, a máme na hlasovanie iba interpelácie. Preto vás chcem požiadať, či je všeobecný súhlas, že hlasovanie by sme preložili na 11. hodinu o interpeláciách a budeme kontinuálne pokračovať v rokovaní o tomto bode. Je všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno, ďakujem.
Pán poslanec, pokračujete ďalej. (Reakcie z pléna.) Dnes sa už nebude hlasovať tým pádom. Nech sa páči.
To uvidíme, pokiaľ sa zhodneme ešte, ak by toto skončilo pred devätnástou, môže sa poslanecké grémium zhodnúť na tom, že budeme hlasovať. Ak nie, tak zajtra o jedenástej. Ale budeme vás o tom informovať. Ja len hovorím o hlasovaní o 17. hodine. Takto to bolo zatiaľ na grémiu dohodnuté. (Reakcia z pléna.) Zatiaľ nie, ale pán predseda naznačil, že ak to bude treba, tak ho zvolá. Zatiaľ pokračujeme v rokovaní bez prerušenia.
Nech sa páči.

Taraba, Tomáš, poslanec NR SR
Takže nachádzame sa v situácii, kedy megawatt elektrickej energie stojí viac ako 800 euro. A ja si pamätám a rád by som bol, keby sme si to všetci pripomenuli, ako najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky vrátane ministrov tu chodili po Európe a lobovali za čo najprísnejšie sankcie, za prvý balík, za druhý, za tretí, za štvrtý, za piaty, za šiesty. A všetky tie balíky vždy pripravovali odborníci, najlepšie kapacity v Európe, politici a tak ďalej a zrazu sa teraz ocitáme v situácii, že sme prekvapení, že kde sa nachádzame. Pred rokom stála megawatthodina elektrickej energie 50, 60, 70 euro, podľa toho, kto jak mal zazmluvnené, a teraz sa nachádzame v úrovniach, ktoré znamenajú absolútny krach kohokoľvek, kto tú elektrickú energiu nemá nakúpenú na dlhšie obdobie. A práve preto, že nikto nepredpokladal, že politici prijmú tak iracionálne rozhodnutia, že v tak krátkej dobe sa elektrická energia stisícnásobní v cene, v percentách, tak výsledok je ten, že nikto tu dlhodobé kontrakty až tak veľmi neuzatváral. Samozrejme, že keď to nerobili firmy ako Slovalco a podobne, ktoré boli najväčší spotrebitelia elektrickej energie, tak to nerobili ani tí menší. A preto reálna situácia dnes je, že od januára, ak neprijmeme opatrenia účinné a efektívne, žiadne kompenzácie cien energií nebudú stačiť na to, aby sme vyrovnali tieto astronomické ceny.
Ja tiež by som chcel vyzdvihnúť po prvé, že na rozdiel, keď vypukol covid, vtedy tu bola úplne iná atmosféra, pretože vtedy koalícia bola najmúdrejšia, úplne ignorovala názory opozície. Takže myslím si, že tento štart je lepší, keď aj sa tu zmenili pomery, že zrazu sa rozpráva, že treba odborné názory počúvať a podobne, takže chcem veriť, aj tak ako predrečník povedal, že tých krikľúňov, ktorí tvrdia, že opozícia za nič dobré nemôže hlasovať, lebo je v opozícii, ako vidíte, to pri tomto zákone veľa nebude, čo je dobré.
Na druhej strane je potrebné, aby ste, pán minister, naozaj tu viedli veľmi odbornú debatu, pretože my nemáme čas na nejaké omyly, pretože tých omylov už bolo neskutočne veľa. My sa nachádzame v podstate na konci septembra a chcú vedieť podnikatelia, čo ich čaká nie od januára, oni potrebujú vedieť, pochádzate z tej sféry, že čo bude v týchto dňoch, pretože teraz sa rozhoduje, že či tých ľudí pošlú na dlažbu, že či budú pokračovať vo výrobe, alebo že či naozaj všetkých vyženieme z Európskej únie, pretože ak ste videli zverejnený prieskum napríklad medzi nemeckými firmami a podnikmi, tak výsledok je taký, že 25 % nemeckých firiem avizuje, že opustí Európsku úniu, pretože sa rozsypali absolútne subdodávateľské štruktúry a 90 % nemeckých firiem hovorí, že pri týchto cenách ich čaká insolvencia. Tak keď to hovoria nemecké firmy, tak snáď si nemyslíme, že slovenské firmy sú na tomto nejako lepšie.
Samozrejme, že to riešenie, ktoré ste priniesli, už sme v situácii, že nie sú len dobré riešenia, už sú asi len horšie, treba predpokladať, že áno, sme regulovaní Európskou úniou. Samozrejme, tento rámec treba rešpektovať, na druhej strane sa nachádzame v absolútne mimoriadnej a kritickej situácii a to treba v tom zákone zohľadniť. Zrejme sa nenájde úplné riešenie, kedy by Slovensko bolo v tak bezpečnej zóne, že by nám nehrozili v budúcnosti nejaké arbitráže, samozrejme, nejaké, nejaké žaloby alebo niečo podobne, ale napriek tomu my musíme ísť základnou cestou a vychádzať z predpokladu, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú sebestačné vo výrobe elektrickej energie. Žiaľ, napríklad také Francúzsko, ktoré týmto bolo, tento primát vždy malo, tak tento rok sa nachádza v situácii, že z asi 52 reaktorov funguje len 26, pretože všetky sú, všetky sú v oprave alebo jednoducho jeden reaktor oprava podľa najnovších údajov Francúzsko bude stáť miliardu. To znamená, okamžite hľadajú zdroje, aby to čo najrýchlejšie spustili. Minulý týždeň Francúzi oznámili, že do konca tohto roku sa im nepodarí spustiť viac ako štyri reaktory. To znamená, že Francúzsko aj budúci rok ako hlavný dodávateľ elektrickej energie jednoducho stále zrejme bude vo fáze, že budú importér.
No a teraz od koho jednoducho tú energiu prijímať? A v tomto my naozaj musíme, pán minister, sa nebáť, tu budete mať podporu poslancov, sa nebáť ísť do riešení, ktoré jednoducho možno sa budú zdať nejakým bruselským úradníkom ako príliš asertívne alebo, alebo, ja neviem, agresívne alebo čokoľvek. Ale áno, na stole je, nie je to, že elektrárne za koľko cenu elektrickej energie vyrábajú, ale koľko kadejakí obchodníci a sprostredkovatelia na tom profitujú. A problém je, že veľa týchto sprostredkovateľov nemá ani slovenskú entitu, to znamená, že z veľkej časti ani tu neni čo zdaniť. To znamená, treba si to povedať na rovinu, že zrejme zákaz toho exportu bude asi jediné riešenie za... alebo respektívne primát uspokojenia najskôr slovenských odberateľov bude primárne riešenie a nech si exportujú len to, čo zostane nad to.
Ale napriek tomu, a to je dôležitý moment si uvedomiť, že my sa nachádzame na nejakej trajektórii, ako keby sme sa vybrali alebo teda politici sa rozhodli, že nás vyberú prechádzkou púšťou, kde neni voda, kde neni jedlo, a vybrali sme sa tam s nejakou jednou fľašou a tá sa teraz minula a hľadáme to, že ako rýchlo sa niekde napiť. Ale pokiaľ budeme ďalej pokračovať tou cestou, tak jednoducho žiadna fľaša nám stačiť nebude z krátkodobého hľadiska. A to hovorím, sú, je táto politika sankcií, ktorú si treba uvedomiť, že sa otočila proti Európe.
A v tomto, pán minister, aj vy ste v minulosti veľmi agresívne vystupovali, ste odborník, to nikto nespochybňuje, ale vaše vyjadrenia boli, aj pokiaľ ide napríklad o uvaľovanie sankcií na ruskú ropu, boli, boli aj z pohľadu viacerých tých, ktorí si mysleli, že to ide za hranu toho, čo môže byť pre Slovnaft likvidačné. A preto v tej debate, ktorá keď bude v druhom kole, si myslím, že bude úplne namieste, aby ste nám predstavili vašu, vašu víziu, pretože toto sú technikálie. Toto je to, že dobre, aby sa tu svietilo, kúrilo najbližšie obdobie, ale otázka je a tento parlament na toto by mal vedieť odpoveď, že kde vy vidíte víziu, že nielen čo bude teraz najbližšie mesiace, ale my sa musíme pýtať, čo bude takto budúci rok, pretože jeden z premiérov, z premiérov európskych krajín povedal, že túto zimu Európa prežije a tú druhú budeme reálne mrznúť, keď sa nič nezmení. Ešte táto v poriadku. Ten má také zásobníky, druhý má zásobníky. Každý dobre viete, že tie debaty sú také, že tak každý poškuľuje po tých zásobách, že aby náhodou ten druhý skôr si ich nezobral, tak teraz je taká nálada. Ale čo bude proste takto o rok, keď ešte teraz aj tie zásobníky sa sčasti plnili tým ruským plynom?
Takže toto sú odpovede, na ktoré, teda otázky, na ktoré my budeme chcieť odpoveď, pretože v opačnom prípade sa naozaj bavíme iba o náplastiach na niečom, čo neni udržateľné z krátkodobého hľadiska, a naozaj my musíme v Európskej únii, v Bruseli jasne artikulovať, my sme dnes, čo sa týka elektrickej energie jedny z najlepšie situovaných krajín. Španielsko a podobne tiež tento problém nemá, ale my Slováci, čo sa týka tejto pozície, sme relatívne komfortne, a preto my musíme hájiť naozaj na, tieto záujmy svoje ako na tie prvé, pretože tu ide o životy ľudí a o prežitie tých firiem. A dobre viete, keď sa niektoré vzťahy rozsypú, to sú subdodávateľské vzťahy, ktoré sa tu budovali desiatky rokov, to nie je ako vypnúť a zapnúť niekde bar alebo nejakú diskotéku. To sú komplikované veci, ktoré jednoducho keď sa raz rozbehnú alebo keď sa na druhej strane zastavia, tak to bude takmer nemožné dať dokopy.
Takže toto je všetko, čo očakávame, a práve preto aj ja sa prikláňam k tomu, úplne v kľude si zoberme jeden, dva, tri dni navyše, aby potom ad jedna sme nerobili to, že nejakými náplasťami stále niečo narýchlo potom menili, a na druhej strane si tu, ako sme, si musíme uvedomiť, to riešenie, ktoré akokoľvek vznikne, úplne nebude právne možno tak čisté, že si povieme, že z toho absolútne nič do budúcnosti nejaké riziko žalôb, arbitráže, neviem čoho všetkého, nebude vyplývať. A práve preto, že do toho keď ideme, tak treba si stanoviť mieru toho, že čo je akceptovateľné pre Slovensko ako také.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pán kolega, ja by som chcel na vás zareagovať. Presne to, čo ste povedali vo svojom príspevku, bolo o tom, že naozaj elektrická energia je, je a bola a zrejme aj bude strategická surovina a práve tu je mi veľmi tak zvláštny prístup práve Nemecka ako najsilnejšej európskej ekonomiky, kedy oni postupom času si začali likvidovať svoj, svoj trh s energiami, kedy od 92. roku sa upustili v rámci toho, že začali presadzovať uhlíkovú neutralitu od uhlia, od roku 2005, kedy nemecký premiér Schröder naštartoval Nord stream 1 a v roku 2016 pani Merkelová Nord stream 2 a de facto oni svoj energetický, energetické zdroje priamo upriamili na jedného dodávateľa, ktorým bolo Rusko. Takže bez ohľadu na to, či je dneska nejaký vojnový spor, alebo či je, sú nejaké sankcie, tie to len urýchlili, ale ten, tá problematika Nemecka by sa skôr či neskôr ukázala. A to bol proste ten moment, že Nemecko veľmi nezodpovedne pristúpilo k, v rámci nielen seba, ale v rámci dajme tomu toho jednotného európskeho trhu a dneska snaží sa zatiahnuť nejakú ručnú brzdu a vtiahnuť do toho svojho problému aj ostatné krajiny, kedy chce, aby sme boli solidárni. Takže čo sa vlastne teraz udialo, to, čo ste povedali, presne sedí. Tie nemecké firmy sú pred dilemou a otázkou, či buď skrachujú, alebo vyvezú svoje kapacity von. Určite burza energetická v Lipsku zrejme, zrejme, zrejme bude, ukončí svoju činnosť. Uvidíme, jak bude ďalej naložené so špekulantami. No a samozrejme, že my musíme si chrániť svoj slovenský trh a snažiť sa urobiť opatrenia aj pre budúcnosť, lebo tú stratégiu musíme naštartovať naďalej.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Áno, ja tiež chcem, pán poslanec Taraba, nadviazať na to, čo ste spomínal ohľadne momentálnej politiky, energetickej politiky Európskej únie, aký je ich smer. Jednoducho ja mám pocit, že sme úplne na okraji a tak trošku nostalgicky sa pozerám na to fungovanie a činnosť Visegrádskej štvorky. Pred pár rokmi bola Visegrádska štvorka alebo tá regionálna skupina štyroch štátov dosť v silnom a výraznom postavení. Mali sme slovo, mali sme hlas. Ale ja mám taký pocit, že teraz sme trošku tak na okraji a ako keby bola V4 nečinná. Pýtam sa prečo. Momentálne sme v takom stave a v situácii, že teraz sa hrá o to, že či doslova ekonomicky, hospodársky prežijeme najbližšie obdobie, a práve tu je tá možnosť činnosti naštartovania V4.
Áno, momentálne sa rokuje o cenových stropoch na úrovni Európskej únie, čo ja mám však informáciu, čo je aj mediálne známe, tak slovenská vláda s návrhom Európskej komisie nesúhlasí a práve aj tie návrhy, legislatívne návrhy i právne normy, ktoré včera boli prijaté na úrovní vlády, sú takými preventívnymi opatreniami. Čiže aspoň vďakabohu za to, ďakujem, že sa prichádza s týmito návrhmi, ale očakávam, že je to asi kvázi nejaký prvý balík, že príde ďalší balík, potom tretí balík. Pretože fakt, keď vnímame aj tie reakcie zo strany Európy, zo strany iných štátov, že čo sa na nás valí, je potrebné sa preventívne pripraviť, takže preto aj pán poslanec Taraba tu otvoril túto tému fungovania/nefungovania Európskej únie a možno sa pozerania na len niektoré vytypované štáty, preto sa pozerajme v prvom rade na seba a myslím si, že je čo naprávať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Áno, pán kolega, vo vašom vystúpení v niečom máte pravdu, ale treba si uvedomiť, že pán minister hospodárstva má nesmierne ťažkú situ... nesmierne ťažkú úlohu pred sebou a to nielen z dôvodu, v jakej ťažkej situácii sa nachádzame, ale aj z dôvodu, ako pripravil pôdu jeho predchodca. Tam si treba naozaj uvedomiť, počas krízovej situácie, kedy mal krajinu pripravovať, trávil dovolenky v Dubaji. A potom to, čo produkovalo ministerstvo hospodárstva pod jeho vedením ako návrhy na riešenie šetrenia energií, vám môžem prečítať a to je: vypnite varenie a jedlo dokončite nahromadeným teplom pod pokrievkou, dvere rúry na pečenie majte zatvorené, ohrievajte viacero jedál naraz, námraza zvyšuje spotrebu, nenechávajte dvere dlho otvorené. Toto boli návrhy z ministerstva hospodárstva vtedy pod vedením Richarda Sulíka. Treba si naozaj uvedomiť, že dnes pán minister hospodárstva má pred sebou naozaj nesmierne ťažkú úlohu, a ja mu v tom držím palce.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, chcem vám aj celej vláde poďakovať, že prichádzate s týmto návrhom, predloženým návrhom zákona.
Ja len v krátkosti vystúpim v nadväznosti na moje včerajšie vystúpenie k môjmu návrhu zákona, návrh poslancov Národnej rady pani Hatrákovej a Miloša Svrčeka na vydanie zákona, ktorým sa menil zákon o energetike (tlač 1111). Včera nám tento návrh zákona prešiel do druhého čítania a s kolegyňou pani Hatrákovou sme aj v úvode uviedli, že sme v našom poslaneckom návrhu nemali ambíciu riešiť intervencie štátu na trhu s energiami alebo zastropovanie cien energie. To je, ako iste vieme všetci, úlohou vlády, nie poslancov.
Návrhom zákona, ktorý ste nám dnes doručili do Národnej rady, navrhujete rozšíriť súčasný koncept stavu núdze v elektroenergetike o situáciu, keď cena veľkoobchodných energetických produktov na veľkoobchodných trhoch s energiou dosahuje po dlhší čas také vysoké hodnoty, ktoré majú za následok cenovú nedostupnosť elektriny pre odberateľov. Po predbežnom preštudovaní tohto návrhu som však nenašiel úpravu, ktorá by riešila zmluvné vzťahy medzi dodávateľom a odberateľom. Vôbec sa nedotýkajú ustanovenia § 17f) zákona. Je to v poriadku, nie je to kritika, ale chcem otvoriť práve túto tému.
Chcem na tomto mieste prejaviť spokojnosť, že aspoň my s kolegyňou pani Hatrákovou sme návrhom zákona vstúpili do týchto zmluvných vzťahov po tom, ako sme zmapovali situáciu na trhu a správanie sa dodávateľov k spotrebiteľom. Aj pán predseda výboru, hospodárskeho výboru, pán Kremský z klubu OĽANO vyjadril spokojnosť nad naším návrhom. Pokiaľ si pamätám, aj poslanec Taraba vyslovil spokojnosť alebo prisľúbil podporu.
My sme sa predovšetkým zamerali na zlepšenie právneho postavenia odberateľov elektriny v domácnosti alebo odberateľov plynu v prípade hroziaceho prerušenia dodávky elektriny alebo dodávky plynu. O tejto novele vás, pán minister, informovala aj kolegyňa listom, ktorý vám poslala k rukám dňa 18. septembra s návrhom aj na osobné stretnutie s cieľom ponúknuť vám spoluprácu medzi prvým a druhým čítaním, ak by ste mali, aby ste mali aj podnety na ďalšiu modifikáciu nášho návrhu.
My s kolegyňou vkladáme do problematiky taký trošku právny a sociálny rozmer. Novela má pomôcť nasmerovať osoby, ktorým hrozí vypnutie od elektriny alebo plynu, na sociálnu sieť, ktorá im vie pomôcť. Viaceré tragédie totiž spôsobené, ktoré boli spôsobené energetickou chudobou alebo bezdomovectvom, sú často spôsobené len tým, že domácnosti sa nestihli spamätať z doručenej upomienky pred odpojením. O dva týždne boli odpojení, nestihli ani len vyhľadať pomoc. Zostali v zime, deti bez elektriny, v tom lepšom prípade sa deti učili pri sviečke. A v tom horšom došlo k vyňatiu detí súdom z biologickej rodiny. Byty išli nie pre veľké sumy do exekúcií, pritom možno stačilo dať takejto rodine pár týždňov naviac, to práve riešime tým návrhom.
To, že naša novela prichádza včas, potvrdzujú aj nedávne správy zverejnené vo verejnoprávnej RTVS. Podľa týchto správ záujem ľudí o úvery skokovo narástol, len za prvých šesť mesiacov tohto roka v porovnaní s vlaňajškom vzrástol o 47 %, takmer 1,5 mil. ľudí na Slovensku však nemá žiadnu finančnú rezervu na horšie časy. Splácanie úverov v období rekordnej inflácie môže byť problém; problémy s nedoplatkami za bývanie alebo energie má asi 400-tisíc ľudí. Častejšie sú možno len omeškané splátky úverov či nesplatnosť splácania.
Domácnosti bez finančnej rezervy si s nečakanými výdavkami nevedia poradiť. Osobitne v kontexte citovanej informácie o zadlženosti domácností je významné, že naša novela podľa vzoru nemeckého práva predlžuje lehotu pred odpojením elektriky alebo plynu tak, aby sa mohol odberateľ obrátiť napríklad na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a uchádzať sa o nároky vyplývajúce z pomoci v hmotnej núdzi.
Som rád, že v návrhu zákona sme smerovali domácnosti na úrady práce. Osobitne predmetné ustanovenia sú významné v tom, že podľa mediálnych informácií ministerstvo práce navrhuje zvýšenie dávok v hmotnej núdzi. Dávky pomoci v hmotnej núdzi by sa mali podľa zverejnených informácií zvýšiť od januára budúceho roka.
Ďalej naša novela smeruje domácnosti na možnosť sa prostredníctvom obce uchádzať o sociálnu službu, osobitne o sociálnu službu z dôvodu straty bývania alebo ohrozenia straty bývania. Taktiež môže vyhľadať bezplatné poradenstvo fyzickej osobe pri riešení problémov s dlhmi. Dlhové poradne sú projektom aj ministerstva práce, sociálnych vecí a ústredia, a ústredia práce a v tomto smere, samozrejme, je namieste poďakovať im. O týchto záchranných mechanizmoch bude po novele musieť dodávateľ energií odberateľa písomne upozorniť.
Nebudem vás ďalej, pán minister, zdržiavať detailami, všetko nájdete v dôvodovej správe a práve z toho dôvodu vás chcem aj požiadať potom o osobné stretnutie, aby sme riešili túto problematiku. Ale možno aj v nadväznosti na to, na tú predchádzajúcu rozpravu, ktorá tu bola, tak určite je namieste aj vyvolať nejaké stretnutie a rokovanie s predstaviteľmi opozície, lebo je tu tá podaná ruka, veľmi to kvitujem aj z ich vystúpení, pretože vieme, že situácia je zlá, a určite z ich strany môžete očakávať odborné podnety, čo som aj počul, aké sú tam návrhy. Takže myslím si, že je priestor na rokovanie a možno aj taká požiadavka na vás, aby sa rokovalo o tejto téme aj s opozíciou.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem veľmi pekne skutočne za to, že pri vlastne prvom zákone a veľmi vážnom, ktorý predkladám, mám tu česť predkladať pred Národnou radou Slovenskej republiky ako minister, sa diskusia a práca, spoločná práca na tomto zákone začala veľmi vecnou a slušne a korektne vedenou debatou. To si veľmi cením a som rád, keď tu zaznelo, že sa nejaký nový duch objavil v parlamente, snáď som k tomu trošku prispel tým, že som sa tu zjavil ja.
Niekoľkokrát sa tu zaznelo, že aby som sa nebál. Ja sa nebojím, aj preto som prijal túto funkciu, lebo ja som bojovník, ja sa nebojím. Je mi jasné, v akej situácii táto krajina je, v akej situácii sme my všetci spoločne. Ja som zažil za svoju kariéru veľmi ťažké chvíle na východ od nás, v 90. rokoch, zvlášť v posledných rokoch, ja viem, čo to je vojna, viem, čo to je, keď je krajina v ohrození, keď sa rozpadá základná infraštruktúra, keď sa nekúri v domoch, v nemocniciach, keď ľudia skutočne a všetci, celá spoločnosť melie z posledného. Takže to je dôvod, to sú dôvody základné, prečo som prijal túto funkciu, pretože moju vlasť... jednoducho nechcem dopustiť, aby sme sa v dôsledku týchto externých vplyvov, ktoré sa na nás valia, aby sme sa ocitli v takejto situácii.
Ja som zažil plynovú krízu 2009 bezprostredne ako vtedy zamestnanec jednej dôležitej verejnej inštitúcie, ako poradca pána ministra zahraničných vecí, pána Lajčáka. Pán Fico bol premiérom, takže určite si na to veľmi dobre pamätá, ako vtedajší dovtedy veľmi sebavedomí investori vtedy gigantov významných firiem plynárenských, dnes už vlastne firemných nebožtíkov Ruhrgas a Gaz de France odrazu, keď bola vo Veľkých Kapušanoch nula, v januári vonku sme mali mráz, mrzlo aj v Bratislave, odrazu pribehli k nemu na Úrad vlády, na ministerstvo hospodárstva, na ministerstvo zahraničných vecí: "Robte niečo, nemáme plyn." A riešila sa kríza plynová, keď skutočne sme nemali riešenia, nemali sme diverzifikáciu, zásoby plynu v zásobníkoch sme mali, ale to nie je dostatočné, keď máme zimu, keď nemám prítok do sústavy, nám zásobníky nepomôžu alebo... A vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek verejne odpočítaval dni, kedy nám skolabuje plynovodný systém.
Táto krajina už vážnu energetickú krízu zažila. Naším problémom je spoločným, že máme krátku pamäť. To, že akej kríze teraz čelíme, teraz tejto kríze čelíme už všetci spoločne. Vtedy na západ od nás, v Česku, v Nemecku, bol dostatok plynu, ten sa nám podarilo spustiť tým, že sa doslova a do písmena zvarilo pár rúriek v Lanžhote na odovzdávacej stanici a začal nám prúdiť plyn zo západu. A kým vtedy pán prezident Putin otvoril ventily, tak už sme ten plyn mali od našich spojencov a priateľov z Európskej únie. Takže sme tu nezamrzli, takže nám plynovodný systém náš neskolaboval.
Dnešná kríza má iné príčiny, iné súvislosti a postihuje všetkých nás spoločne v Európskej únii, ale jedna zásadná spoločná, spoločný menovateľ má, a to je zatváranie ventilov zo strany pána Vladimíra Putina. Niekoľkokrát tu zaznelo, že na vine sú sankcie. Ja mám rád fakty historické, technické, ja som inžinier. A mám rád históriu a na svoj vek si aj niečo pamätám. Takže od leta minulého roku nám začal prítok do sústavy v Európskej únii klesať zo strany Ruskej federácie. To sú objektívne technické dáta. Začal klesať aj smerom na Slovensko. Pred Vianocami, keď všetci sme nakupovali, nikto si nevšimol, široká verejnosť, že sa zastavil jeden z hlavných prítokov plynu do Európy, tranzitný plynovod Jamal – Európa, ktorý smeruje z Ruska cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka, ktorým predtým denne pretekalo vyše 80 mil. kubíkov, čo znamená v ročnom objeme vyše 33, 34 zhruba miliárd kubíkov. Vtedy cena, už vtedy vyletela rekordne vysoko. To, že sa vtedy presmerovali tankery so skvapalneným plynom do Európy, vlastne upokojilo situáciu, tú cenu zrazilo v priebehu nasledujúcich sviatočných dní, ale to už bol signál aspoň pre mňa a ďalších ľudí, že sa deje niečo vážne. Žiadne sankcie vtedy sme nemali. My sme netušili o útoku, ktorý pripravuje prezident Putin, resp. hovorilo sa o ňom, ale mnohí si z toho robili ako, že to je, že to je nesprávne alebo proste že to je strašenie, ale to bol jasný signál, že sa niečo deje.
Ešte raz, žiadne sankcie neboli vtedy, čiže nemali sme žiadne sankcie voči Rusku a už vtedy sme nemali ruský plyn. Ten ruský plyn už nám proste začal prezident Putin škrtiť.
Ďalšia príčina je to, že máme enormne suché leto. Môžme sa sporiť, či to je dôsledok klimatických zmien, alebo proste príroda si jednoducho raz viacej naprší, raz menej naprší, ale faktom je, že máme prázdne rieky, to znamená, naše hydroelektrárne vrátane Gabčíkova idú na výrazne nižší výkon, to znamená, že majú mnohé jadrové reaktory problém s chladením. Do toho, aby toho nebolo málo, bol spomínaný, prepáčte, si presne nepamätám, kto to hovoril, ale veľmi správne, polovička zhruba jadrových blokov vo Francúzsku je mimo prevádzky, predovšetkým z technických dôvodov, a Francúzsko, ktorý bol veľký exportér, dodával elektrinu na európsky trh, je odrazu importérom. Jednoducho máme neúrodu elektriny v týchto mesiacoch z rôznych príčin v Európe. Máme jej málo.
A takisto je pravdou, že k tej neúrode prispela nedomyslená, nepremyslená, častokrát naivná a chybná energetická politika, naša spoločná na európskej úrovni a zvlášť niektorých krajín, dovolím si menovať Nemecko, kde jednoducho odstavovanie klasických zdrojov, overených zdrojov predbehovalo uvedenie do prevádzky obnoviteľných zdrojov, čím sa, dostali sme sa všetci spoločne do tohto výkyvu, deficitu a ešte s tými faktormi, ktoré som spomínal, nám spôsobilo vlastne ideálnu búrku, ktorá tu nebola od druhej svetovej vojny na našom kontinente, vrátane vojnového konfliktu, ktorý v takom rozsahu na tomto kontinente nebol, ktorý rozpútal a vedie jeden z najväčších dodávateľov energetických surovín na svetové trhy a osobitne do Európy voči krajine Ukrajine, ktorá je doteraz jeden z hlavných tranzitných území pre dodávku týchto surovín do Európy vrátane Slovenska. Proste to sú fakty.
Na tejto nešťastnej politike sme sa, samozrejme, potkli aj my na Slovensku, keď sme v rokoch 2009 – 2010 mali tu neúmerný boom slnečných elektrární, ktoré takisto týmto rozsahom, ako bol, nám spôsobili viacej problémov ako osohu. Takže to nebolo len vina iných krajín EÚ, ale takéto isté chyby sme robili aj u nás.
Poprosím, súhlasím, myslím, pán predseda Fico to povedal, neplašme občanov. Slovensko má, máme v tomto všetkom jednu obrovskú výhodu, do konca roka sú naše ceny pre domácnosti zafixované na úrovni cien, ktoré boli predtým. To, čo sa tu aj bolo spomínané, zvyšujú sa zálohy pri posledných vyúčtovaniach, môže to mať príčinu hlavne v tom, že bola vyššia spotreba oproti predošlému obdobiu ako vždy, keď tá dotyčná domácnosť potrebovala viacej ako za predošlé obdobie, tak sa jej zvyšuje záloha alebo dopredu sa zvyšujú zálohy, vidiac dodávatelia, že budú vyššie ceny, ale tieto zálohy občania môžu odmietnuť. Nemusia súhlasiť so zvýšením záloh a povedia, že nechcem, chcem mať naďalej do konca roka minimálne zálohu na úrovni ako doteraz, ak moja spotreba bola v diapazóne predošlých rokov. Proste to je slobodné rozhodnutie a má, a má na to absolútne každá domácnosť právo. Takže neplašme občanov.
Naši občania na rozdiel od iných krajín, dokonca aj Českej republiky, kde tie domácnosti neboli už regulované, ešte majú tie ceny do konca roka zafixované, a preto tie iné krajiny rýchlo musia prijímať opatrenia, lebo ich občania, naši susedia v Rakúsku napríklad, už im začali stúpať, už dostávali nové platby, nové zálohy vo výške x-násobku doterajších platieb. Takže my vlastne vďaka tomu máme tú podušku, ten čas na to, aby sme pre domácnosti pripravili únosné podmienky, únosné cenové hladiny od 1. januára. Budú vyššie, to je, to si povedzme, ale aby boli pre podstatnú časť domácností únosné a pre tie domácnosti, ktoré majú problém, mnohé už aj pri týchto dnešných cenách majú problém, a pritom máme jedny z najnižších cien v Európskej únii, to je zase fakt. Porovnávajme sa v rámci toho, čo, v akom prostredí žijeme, tak aj už teraz mnohé domácnosti s tým majú problém a na to sú sociálne podporné programy, ktoré v tejto republike fungujú, respektíve ministerstvo sociálnych vecí aj ich teraz upevňuje, zvyšuje, viem od kolegu ministra Krajniaka, ako intenzívne na tom tiež pracuje.
Problém máme so značnou... druhá vec je, že značná časť neregulovaných odberateľov z prostredia verejnej správy, štátnej správy alebo, alebo teda z prostredia podnikateľského ešte do konca roka má ceny, ktoré malo skôr, ale je pravdou, že už mnohé podnikateľské subjekty už teraz dostávajú nové ceny, proste podstatne vyššie a ich to drví. To je proste fakt, ktorému čelíme. Táto guľa snehová narastá každým dňom, každým mesiacom, ako sa tie staré kontrakty končia, a tie ceny sú neúnosné. Takže tu budeme musieť, toto bude náš najbližší hlavný cieľ, kde budeme všetci spoločne hľadať riešenia, a veľmi rýchlo.
Návrh EÚ doterajší, veľmi vcelku presne popísaný problém, ktorý tu zaznel, a ja som už verejne hovoril, že tento návrh je pre nás zlý, tento návrh jednoducho pre Slovenskú republiku nič nerieši, skôr naopak. My intenzívne rokujeme v rámci kuloárov teraz, ako prebieha, takže, kuloárov alebo proste toho mechanizmu na úrovni Európskej únie – naše zastupiteľstvo v Bruseli, komunikácia, ministerstvo hospodárstva, Úrad vlády, ministerstvo financií – intenzívne rokujeme, predložili sme vlastný návrh iniciatívne, ktorý reaguje na to, čo bolo predložené, kde vysvetľujeme na základe faktov situáciu v Slovenskej republike, navrhujeme riešenia, ktoré predpokladáme, že sú pre nás prijateľné a by mali byť prijateľné pre istú skupinu krajín, členských krajín Európskej únie.
Ale zatiaľ je tá pozícia veľmi zložitá, pretože naša situácia Slovenska je špecifická v tom, že my sme, čo sa týka elektroenergetiky, ale aj v plyne, križovatkou ciest a prepravy nielen v našom regióne, ale doslova a do písmena od Atlantiku až po Čierne more, až po Stredozemné more. Cez nás tie toky prúdia hore-dole, na nás má vplyv to, čo sa deje na západ od nás, ale aj na juh na Balkáne, pričom aj na západ od nás Nemecko a spomínané teraz aj Francúzsko sú deficitní v elektrine, Maďarsko a Balkán sú deficitní dlhodobo. Takže tá komodita vlastne od nás, tak ako rieky od nás odtekajú, voda do morí, že od nás to všetko odchádza, aj tá komodita od nás odchádza v súčasnosti. Toto je hlavný problém, ktorý máme. Avšak treba si uvedomiť ešte, že kým nebude spustený reaktor Mochovce 3 na plný výkon, čo zatiaľ ešte nie je a jeho spustenie predpokladá procedúru, ktorá uvidíme, ako dlho potrvá, ako bude úspešná, počuli sme ix dátumov o dostavbe mochoveckého bloku ako trojky, tak aj štyrky v uplynulom období, bol to taký, až by som povedal, nekonečný seriál. To, že sme teraz vo finále, ešte neznamená, že tú elektrinu v plnom výkone budeme mať povedzme na začiatku budúceho roka. Toto momentálne nevieme na sto percent povedať nikto.
Takže naša krajina, síce tá komodita odteká, ale súčasne ešte stále nie sme úplne vo výrobe elektriny sebestační. Je to tak na hrane. Takže my, nejaké odstrihnutie sa absolútne od okolitej sústavy by bolo pre nás veľmi-veľmi nebezpečné, respektíve by to bolo vysoko rizikové. Naším záujmom nie je rozbiť Európsku úniu, naším záujmom nie je rozbiť jednotný energetický trh, pretože hovorím, plynová kríza 2009, súčasná situácia a ďalšie okolnosti hovoria o tom, že pre nás vyplývajú z toho mnohé riziká, o ktorých ani proste nevieme, čo by nasledovalo. V každom prípade takýto rozpad by bol nielen pre našu energetiku, ale hospodárstvo, však my sme exportne závislí, by bol, by prinášal neuveriteľné riziká a dopady, ktoré, ktoré, hovorím, ani si nevieme predstaviť.
Takže my rokovať do poslednej chvíle budeme, ja idem do Bruselu na niekoľko dní, aby som mohol intenzívne sa stretnúť s partnermi v Európskej komisii, s členskými krajinami, vysvetľovať našu pozíciu, biť sa za našu krajinu, a urobíme všetko pre to, aby sme dosiahli taký, taký výsledok, ktorý bude pre našu krajinu čo najvýhodnejší. Uvidíme, čo sa nám podarí, ale jednoducho biť sa budeme do poslednej sekundy a so všetkým, čo máme, to vám môžem garantovať.
Naším, čo sa týka aj k spomínanému zdaneniu, nechcem ísť teraz do detailov, možno sa o tom budeme baviť neskôr. Z tej, osobitného zisku bolo spomínané pánom predsedom Ficom napríklad Hornonitrianske bane. Hornonitrianske bane už nemajú uhlie ani pre Nováky, bohužiaľ, ktoré môžu ešte fungovať a dodávať každý, lebo každá megawatthodina vyrobená sa ráta v súčasnej situácii, ale to uhlie už z tej Prievidze tam proste nie je a musí sa nakupovať inde a dovážať sa. Takže nám ani toto nepomôže, mimoriadne zdanenie, a jediným zdrojom mimoriadneho zdanenia môže byť, ak to tak bude, ak to tak je, rafinéria Slovnaft, ktorá jednoducho tým vyrokovaným, výnimkou, ktorá bola vyrokovaná Slovenskou republikou, má zatiaľ, môže mať, uvidíme, či má, ja som tie čísla zatiaľ nevidel, môže mať z toho výhodu a ak ju má a v súlade s týmito pravidlami, tak, samozrejme, požiadame vlastníkov rafinérie o spoločenskú solidaritu a proste dosiahne sa to, aby sa s tými nadvýnosmi, ak sú, ešte raz opakujem, korektne rozdelila s občanmi Slovenskej republiky.
Jadrom problému v Slovenskej republike, ako som už naznačil, je, sú Slovenské elektrárne a jadrové bloky Slovenských elektrární. Ako bolo tu spomenuté, komodita vyrobená v Slovenských elektrárňach za cenu, ktorá je viac ako zaujímavá v súčasnosti, je zakontrahovaná na dva roky dopredu obchodníkmi, rôznymi obchodníkmi z rôznych krajín, nielen zo Slovenska, a v nemalej miere putuje mimo územie Slovenska, kde sa vytvára potom tá následná mimoriadna marža, ktorá je potom, bude zdaňovaná na základe toho výnosu Európskej komisie tam v tých krajinách, kde tá marža vzniká, respektíve kde tá elektrina bude končiť od tých obchodníkov. Takže z toho budú mať profit do štátnych rozpočtov iné krajiny, nie Slovensko. Toto je podstata problému toho návrhu, ktorý Európska komisia dala pre nás, že my z tých proste nadvýnosov nemáme nič, lebo ony sa netvoria na území Slovenskej republiky.
To, že v uplynulom období došlo k určitej reprivatizácii, ako bolo spomínané pánom predsedom Ficom, je fakt, vďaka tomu máme SPP, čo je za súčasnej situácie veľmi dôležitá, kľúčová vec. Škoda, že sa podobne táto reprivatizácia nepodarila za predchádzajúcich vlád aj pána expremiéra Fica, konkrétne so Slovenskými elektrárňami, keď to bolo možné. Náš problém je závislosť teda tento elektrický a druhá vec závislosť od importu plynu. To, že sme druhá najplynofikovanejšia krajina v Európskej únii, čím sa hrdíme, je na jednej strane dobré, na strane druhej je to pre nás kríž už niekoľko rokov, s ktorým jednoducho budeme bojovať ešte niekoľko dlhých, dlhých rokov a napriek všetkému ja ako plynár, ropák hovorím, že je nezmyslom, aby sme ťahali plyn či už z Ruska, Spojených štátov, Nórska, ja neviem odkiaľ, do nejakých našich podhorských dedín, pretože to je ekonomicky, ale aj ekologicky neúnosné. To, že vykurovanie drevom je považované za nejaký primitívny zdroj, nie je pravda. To drevo vždycky bolo a je zdrojom energie, naopak, pri súčasných technológiách aj domácich kotlov tie domáce kotle vykazujú vysokú účinnosť, prakticky blížiacu sa k plynovým kotlom. Naša chyba bola, že sme tým domácnostiam doteraz nepomohli, lebo tie kotle sú oveľa drahšie ako tie plynové, aby si mohli dovoliť kúpiť tie vysokoefektívne drevené kotle, tým pádom páliť podstatne menej toho dreva s podstatne vyššou výhrevnosťou za podstatne výhodnejšiu cenu. Toto musíme riešiť všetci spoločne a, samozrejme, s tým, aby sme naše lesy nezruinovali, nevyrúbali, pretože to takisto rozumný hospodár nerobí.
Veľmi teda bude citlivé to, ako zvládnu Slovenské elektrárne proces spúšťania Mochoviec 3, to, ako budú nám toky plynu naďalej prúdiť do Európskej únie. Tu chcem povedať jednu vec. Ani Slovensko už dnes nie je závislé od ruského dodávateľa. Ruský dodávateľ nám porušuje zmluvu, dodáva menej, ako má. Dve tretiny aktuálneho importu na Slovensko je iného pôvodu, ako je ruský plyn, podstatná vec ale bude, a to je zase naším spoločným záujmom s Európskou úniou, respektíve naším záujmom v Európskej únii, aby sa ten plynový sektor a systémy v Európskej únii udržali v chode, aby sa transhraničné toky udržali v chode, aby sme ten plyn na naše územie dostali, či už z tých terminálov, alebo ten tzv. nórsky plyn, ktorý k nám bude prúdiť a prúdi cez Nemecko. My preto aj v našej vyjednávacej rokovacej pozícii s našimi partnermi v členských krajinách EÚ ostatnými musíme mať na zreteli tieto naše strategické záujmy, preto aj my musíme šetriť, aby sme všetci spoločne túto zimu prekonali a aby sa tie toky udržali a jednoducho fyzika, tlakové pomery, všetko, aby sme spoločne udržali v sieťach a plyn k nám dostali.
Na záver k tejto norme. Tá norma je, znamená, je prípravou na extrémnu krízovú situáciu, ktorá môže nastať. Vždycky, keď som vo svojom živote v praxi si modeloval situácie, čo bude ďalej, ako bude ďalej, vždycky som sa snažil modelovať situácie, ktoré sú kritické, najkrajnejšie, lebo ak som mal odpoveď a riešenia na najkrajnejšiu situáciu, vtedy som sa vedel vysporiadať aj s tými komfortnejšími. To, že sme túto normu teraz pripravili, to, ako bola pripravená, ďakujem, samozrejme, aj kolegom na ministerstve hospodárstva, štátnemu tajomníkovi Karolovi Galekovi, tímu, ktorý tam je veľmi kvalitný legislatívny, pán Balog, riaditeľ sekcie energetiky Ján Petrovič. Mená zámerne hovorím, aby sme vedeli, ktorí ľudia sa na tom podieľali, to nie sú bezmenní úradníci. Kolegovia z ministerstva financií, tím pani Holíkovej, tím pána vicepremiéra Holého, legislatívci profesionáli, ktorí na tom skutočne intenzívne poctivo pracovali do poslednej chvíle, tak aby tie zákonné normy, ktoré sú veľmi citlivé a ideme do krajností, aby našu krajinu pomohli a eliminovali sme čo najviac riziko následných arbitráží, čo tu tiež bolo spomínané. Ale to, ako zvládli covidovú legislatívu, to, že sme doteraz neprehrali žiadne zásadné spory na, ohľadne toho, naznačuje, že tú prácu vedia robiť, sú to profesionáli pre túto krajinu a že pripravili v najlepšej viere a vedomí čo najkvalitnejší návrh.
Toto bola podstata tohto návrhu, aby sme to právne dali dokopy profesionálne. To nie je ani tak energetický návrh, ale hlavne legislatívne veľmi zložitý. To, že máme túto, to, že my prijmeme toto opatrenie, hovorím, pripravíme sa na extrémnu situáciu. Možno to nebudeme musieť použiť. Ale jak sa hovorí, šťastie praje pripraveným. Hlavne nebudeme naháňať, ako zvykneme my na Slovensku tradične, že, to je naša slabina, že naháňame toho zajaca za ten chvostík, už keď nám uteká a robíme veci na poslednú chvíľu. A práve keby sme to robili na poslednú chvíľu, vtedy budeme robiť tie chyby. Takže teraz máme čas spoločne to ešte, nebránim sa, samozrejme, rozumným, konštruktívnym návrhom, ešte vylepšiť, ak to bude sa dať a ak to bude hovoriť v prospech občanov tejto krajiny. A budeme mať teda istotu, že máme tú základnú, na tú krízovú situáciu pripravené nevyhnutnú legislatívu, aby sme ju mohli spustiť.
Tu bola výzva, aby už sa pripravili aj nejaké tie vyhlášky, vykonávacie predpisy, vláda a podobne. To sa momentálne ťažko dá, resp. je to nereálne, lebo momentálne my nevieme, ako tá situácia bude vyzerať. My budeme reagovať ad hoc na to, čo sa bude diať. To, že sme ten zákon predložili v čase, keď bola vyhlásená tzv. čiastková mobilizácia pánom Putinom, je proste pre mňa až, až, až, až, až také až mysteriózne, že vidíme, čo sa deje, a to je presne, a to sú tie trendy nebezpečné, ktoré nám idú z externého prostredia, ktorým sa jednoducho musíme brániť.
A to, čo sa bude diať ďalej, ja neviem. Ja neviem, aké bude počasie. Ja neviem, čo bude robiť Putin. Ja neviem, aké bude, aký bude výsledok na úrovni Európskej komisie, čo budú robiť trhy, aký bude ďalší vývoj cien. Ten je totálne volatilný. To nevie nikto. Ale môžem namodelovať situáciu a môžem pripraviť rámce alebo musím, ktoré v najlepšom vedomí a svedomí, aby sme potom zvládli aj tie najkritickejšie chvíle. Ideme na to odzadu. Ale, ale to je tiež dôležité, aby tie energetické firmy, my spolu, ktorí nesieme zodpovednosť za túto krajinu, občania, sme vedeli, že sme pripravení na to, aby sme sa s tým vedeli vysporiadať, aby sme mali krytý chrbát a súčasne, aby sme mali aj pozíciu na ďalšie rokovania s našimi partnermi – či už na európskej úrovni, či v energetických podnikoch, v tripartite a tak ďalej – o tých konkrétnych ďalších teraz riešeniach, aby sme tie ceny dali na únosnú úroveň pre podstatnú časť odberateľov. Toto je postup, ktorý má svoje, logiku, opodstatnenie, ktorý je vlastne bežný krízový postup v situácii, v ktorej sme. Nevymýšľame bicykel, ideme vlastne podľa zdravého sedliackeho rozumu, keď to tak poviem, a skúseností a overených praktík, ktoré sa používajú v daných situáciách.
Toľko, myslím, na úvod. Pardon, už som dosť aj rečnil. Ale chcel som vám vysvetliť čo najviac úprimne moje videnie situácie, ako uvažujem, aké sú fakty, z čoho vychádzam, z čoho, ako pracujeme na tejto norme spolu s kolegami a celá vláda. A teším sa na ďalšiu diskusiu k tomuto, vecnú diskusiu, odbornú diskusiu k tomuto, veľmi vážnej, k tejto veľmi vážnej zákonnej úprave. A potom aj, samozrejme, k ďalším zákonom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)