72. schôdza

Ďakujem pekne.
Keďže tu neboli niektorí poslanci, ktorí sa angažovali v tomto zákone pri mojom úvodnom slove, ešte raz chcem podčiarknuť, že táto zmena doplní o infláciu de facto tieto poplatky, ktoré neboli valorizované 23 rokov.
Za ďalšie chcem podčiarknuť, že v súčasnej ťažkej situácii a hospodárstva sa presúva, presúva zvyšovanie tých poplatkov do budúcna tak, aby bezprostredne nevytvorilo zvýšený výdaj pre podnikateľov. Za ďalšie treba povedať, že veľa sme diskutovali aj s bývalým pánom ministrom hospodárstva Sulíkom o podporách v schéme Envirofondu. Zákon o Envirofonde, teda prípadne o obchodovaní s emisiami, ako viete, je v parlamente a ďalší zákon z dielne vlády je ešte v MPK. Tieto teda legislatívne, legislatívne veci budete riešiť bezprostredne, v bezprostrednej, v bezprostrednom čase. V zásade ale som tej miery a takisto sa k tomu kloní aj ministerstvo financií, že tieto financie z Envirofondu pri tých odštepoch, ktoré sú predpokladané, nebudú stačiť, a treba vytvoriť nové schémy na aktuálnu pomoc priemyslu, ktorý má vysokú energetickú spotrebu a tieto schémy, na týchto schémach sa veľmi usilovne pracuje.
Ďakujem pekne.

O tomto návrhu zákona budeme hlasovať dnes o sedemnástej hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dajte mi, prosím, ešte desať sekúnd (Rečníčka vysvetľuje svoju dýchavičnosť). Veľmi sa ospravedlňujem, som to mala nejako zle vypočítané. (Reakcia z pléna.) Áno. Do Excelu by sme to vypočítali, hej (povedané s úsmevom). Toto je práve taký zákon, ktorý nedáme do Excelu.
Takže, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v druhom čítaní uviedla môj návrh zákona, návrh, ktorý predkladáme spolu s kolegyňou Petrou Hajšelovou. Chcem v prvom rade poďakovať za to, že v prvom čítaní nám to podporilo 113 poslancov.
V prvej časti rozoberiem návrh zákona a v druhej časti vyhodnotím diskusiu, ktorá zaznela medzi prvým a druhým čítaním, teda na pôde výborov Národnej rady, Legislatívnej rady vlády a Komisie pre tvorbu práva, ktorá pôsobí pri ústavnoprávnom výbore. Chcem teda v prvom rade aj poďakovať pánovi kolegovi Vetrákovi, nie je tu, za existenciu tejto komisie, lebo to bol naozaj veľký prínos aj pre, pre implementáciu, prípadnú implementáciu tohto zákona.
Takže čo sa týka prvej časti. Základným cieľom návrhu zákona je zákonodarnou úpravou ochrániť záujem dieťaťa, osobitne psychickú ujmu dieťaťa, ktorú môže utrpieť pri zatknutí alebo zadržaní jeho rodiča alebo jemu blízkej osoby. K rovnakej ochrane má dôjsť aj pri vykonávaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, kde sa nachádza maloleté dieťa.
Návrh zákona reaguje na viaceré príklady z praxe, keď pri policajných zásahoch najmä voči rodičom detí boli zásahy a oprávnenia podľa Trestného poriadku vykonané neprimerane a bezohľadne vo vzťahu k prítomným maloletým deťom. Ja ako psychológ, ktorý som tieto deti mala vo svojej poradenskej a terapeutickej praxi, to vnímam ako veľmi citlivý problém. Novela zákona má legislatívne vyjadriť zásadu pre policajta alebo orgán vykonávajúci prehliadku, aby pri plánovaní a spôsobe výkonu svojich oprávnení bral ohľad na záujem dieťaťa.
Na túto tému sme komunikovali spolu s pani kolegyňou Hajšelovou, asi pred rokom aj s ministerstvom vnútra. Dostalo sa nám odpovede, že áno, tiež vnímajú túto problematiku, vnímajú ju citlivo, majú ale za to, že nie je potrebné upraviť ju v Trestnom poriadku, že na to postačuje etický kódex policajta. Odvtedy sa však odohralo niekoľko ďalších zásahov a ja myslím, celkom zreteľné z praxe, že etický kódex nám nestačí a že mnoho detí pri tých zásahoch skolabovalo, zažilo väčšiu či menšiu traumu, ktorá, iste sa zhodneme na tom, že bola odvrátiteľná.
Prax teda ukázala, že etický kódex nie je dostatočnou zárukou na dosiahnutie základného návrhu zákona. Dôležité je ale podotknúť, že našou snahou nie je legislatívne sťažiť alebo zmariť výkon oprávnení podľa Trestného poriadku. Chceme iba dať kritérium akéhosi balancovania, teda postupu na dosiahnutie cieľa trestného konania na jednej strane, ale rešpektu zásady, základnej zásady záujmu dieťaťa na strane druhej. Návrh zákona pri tom napĺňa aj tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky ´21 až ´24 v oblasti práv detí, osobitne, citujem: "V oblasti ľudských práv bude vláda Slovenskej republiky podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu."
Na mysli sa v návrhu zákona má aj trestná politika štátu. Návrh zákona prispeje aj k úplnej alebo čiastočnej implementácii medzinárodných záväzkov v oblasti práv detí, týka sa to najmä práv detí vyplývajúci z dohovoru OSN.
Zmeny navrhované v bodoch 1 až 3 článku 1 napĺňajú základný cieľ návrhu zákona, ktorý je vyjadrený vo všeobecnej časti dôvodovej správy. Všetky tri body sú zamerané na tri najvýznamnejšie a zároveň najinvazívnejšie úkony podľa Trestného poriadku.
Prvým je zatknutie, ďalej zadržanie a tretí úkon vykonávanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov alebo prehliadky pozemku. Všetky tri úkony kodifikujú spoločne kritériá ako záujem dieťaťa, potreba šetrnosti pre dieťa a potreba najmenšej ujmy pre dieťa.
Kritérium záujmu dieťaťa nie je slovenskému právnemu poriadku cudzia. V dohovore OSN o právach dieťaťa je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa v článku 3, v ustanovení článku 3 ods. 1. Dohovor zakotvuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Vzhľadom na to, že dohovor ako právne záväzný medzinárodný nástroj práv detí má v zmysle článku 7 odsek 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi. Právo garantované v článku 3 odsek 1 dohovoru je základné ľudské právo dieťaťa. Adresátom normy teda nie sú len orgány výkonnej či súdnej moci štátu, ale aj zákonodarca. Teda my (povedané s úsmevom).
Z tohto dôvodu my ako predkladateľky návrhu zákona sa snažíme legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Zásada záujmu dieťaťa našla svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku pred siedmimi rokmi práve novelou zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. S účinnosťou od 1. januára 2016 bol do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady vložený článok 5, kde zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia článku 5 túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto. To spomínam aj vzhľadom k tým diskusiám, ktoré, ktoré prebehli medzi prvým a druhým čítaním.
Prvá veta článku 5 zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie článku 5 zákona o rodine neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa.
Ďalej je najlepší záujem vyjadrený aj v iných predpisoch podľa ustanovenia § 3 odsek 8 zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov platí, že orgány činné v trestnom konaní, súdy a subjekty poskytujúce pomoc obetiam sú povinné v prípade obzvlášť zraniteľnej obete, ktorou dieťa je, prihliadať na najlepší záujem dieťaťa. Pre dosiahnutie koherencie medzi dvomi základnými úpravami postavenia dieťaťa novela zákona o rodine s účinnosťou od 1. januára 2016 vložila aj do zákona č. 305/2005, to je zákon o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ustanovenie, podľa ktorého prvoradým hľadiskom pri voľbe a uplatňovaní opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately je práve najlepší záujem dieťaťa. Na určovanie a posudzovanie záujmu v oblasti sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately sa uplatňuje zásada o záujme dieťaťa podľa zákona o rodine. Na hmotno-právne vyjadrenie zásady nadväzuje od 1. júla 2016 aj procesná úprava, CMP-čko, ktoré v článku 4 ukladá súdu v konaní, v ktorom je účastníkom konania maloleté dieťa, konať v jeho najlepšom záujme. Aj poskytovateľ sociálnej služby je podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách povinný poskytovať sociálnu službu dieťaťu alebo poskytovať starostlivosť o dieťa v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, a to pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa.
A teraz ešte k druhej časti, kde teda zareagujem na konkrétne pripomienky medzi prvým a druhým čítaním, kde ministerstvo spravodlivosti v predkladacej správe k návrhu zákona pôvodne dalo negatívne stanovisko. Na rokovaní legislatívne rady ale pán minister Karas názor ministerstva zmenil a návrh podporil aj odborne.
Ministerstvo spravodlivosti pôvodne argumentovalo, že zmenu nie je potrebné realizovať, keďže už dnes Trestný poriadok pozná zásadu zdržanlivosti a primeranosti v § 2 odsek 2. Chcem ale uviesť, že očividne táto zásada nepôsobí v praxi. Je to len zásada, ktorá má interpretačný charakter a policajt alebo vyšetrovateľ, ktorý robí invazívne úkony, ju vôbec nemusí vnímať ako normatívny text, teda ako príkaz. Dôstojnosť osôb a súkromie je v podstate vágnym pojmom, právne vágnym pojmom. Náš návrh operuje s pojmami ako záujem dieťaťa, šetrnosť pre dieťa, najmenšia ujma pre dieťa. Tieto pojmy sú konkrétnejšie, ako som vyššie spomínala, aj definované.
V MPK naše uvažovanie podporilo aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré žiadalo podľa nášho modelu doplniť § 88 ods. 1 zákona. Vyhoveli sme tomu a spomeniem to teda v pozmeňujúcom návrhu, ktorý prednesiem.
Ministerstvo spravodlivosti našej novele ešte vyčítalo nesystémovosť. Musím tu však poukázať na dnes už platné ustanovenie § 134 ods. 4 Trestného poriadku, ktoré upravuje vypočúvanie svedka ako obzvlášť zraniteľnej obete. Aj tu sa objavujú pojmy ako oživovanie v pamäti by vzhľadom na jej osobné vlastnosti vzťah k páchateľovi alebo závislosť od páchateľa, povahu a okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvniť jej telesnú alebo duševnú integritu alebo vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie. Takže už tieto pojmy poznáme. Takže sa preto pýtam, prečo naplnenie funkcie tejto normy nepostačuje ministerstvo, ministerstvom uvádzané ustanovenie § 2 ods. 2 Trestného poriadku? To je taká skôr otázka do pléna.
Ministerstvo argumentuje, že zatýkanie osôb a zadržanie osôb a domové prehliadky sa týkajú prevažne osôb, ktoré sú podozrivé alebo obvinené z trestnej činnosti, a častokrát ide o prvotné úkony trestného konania, ktoré sa vykonávajú v situácii, pri ktorej je zvýšené bezpečnostné riziko. Sme si toho vedomé s kolegyňou, ale vieme, že invazívne útoky sa pripravujú operatívne a že v praxi pri nasadení síl vyšetrovateľ dobre vie odhadnúť, či sa v obydlí deti nachádzajú, alebo nie, či sa tam nachádzajú nejaké zraniteľné osoby. Vie každý, každú jednu prípravu toho úkonu zvážiť.
A teda aj v dôvodovej správe uvádzame, že cieľom návrhu zákona nie je legislatívne sťažiť alebo zmariť výkon oprávnení podľa Trestného poriadku, ale dať kritérium balancovania postupu, a teda postupu na dosiahnutie cieľa trestného konania na strane jednej a rešpektovania základnej zásady záujmu dieťaťa na strane druhej.
Ministerstvo ešte uvádza, že problém, ktorý sa snaží poslanecký návrh riešiť, by sa mal riešiť primárne na podzákonnej úrovni, a to vhodným nastavením postupov policajných orgánov, adekvátnou vnútornou kontrolou a dôslednou erudíciou policajtov vykonávajúcich predmetné úkony. Áno, ale keďže poznáme mieru fluktuácie osôb v Policajnom zbore, poznáme kvalitu rezortného vzdelávania, je z môjho pohľadu optimistické spoliehať sa na interné nastavenie postupov. My prinášame právnu normu, ktorá by, ktorá je súčasťou práva, a aplikácia tejto normy je preskúmateľná napríklad v rámci trestného konania o trestnom čine zneužitia právomocí verejného činiteľa.
Takže v pozmeňovacom návrhu zákona, ktorý sme teda podrobne prediskutovali s odborníkmi aj s kolegyňou Hajšelovou, s pánom kolegom Kyselicom, s Milanom Vetrákom, Milošom Svrčekom, zohľadňujeme teda zmysluplné pripomienky aj zo stanoviska Kancelárie Národnej rady, odboru legislatívy a práva, ako aj zo stanoviska ministerstva spravodlivosti.
Takže v tejto chvíli ďakujem za pozornosť a prosím o podporu návrhu zákona. A neviem, či môžem uviesť pozmeňujúci návrh.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehoty na jeho prerokovanie v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval na 131. schôdzi a odporúča ho Národnej rade schváliť. Časť IV správy obsahuje jeden pozmeňujúci návrh, gestorský výbor ho odporúča schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade udelený návrh zákona schváliť aj ako celok. Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona, tlač 1032a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 13. septembra 2022. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, aby som týmto uviedla a odôvodnila pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej, Miloša Svrčeka, Milana Vetráka a Lukáša Kyselicu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej a Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov. Doručila som ho dňa 27. septembra 2022.
Odôvodnenie k bodu 1. Návrhom sa reaguje na stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a práva zo dňa 3. augusta 2022. Dané stanovisko odporúča vložiť navrhovanú úpravu do § 73 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko sa obe úpravy navrhovaná úprava v § 73 ods. 1 a súčasné znenie 73 ods. 3 týkajú priamo výkonu zatknutia. Návrh zákona obsahoval pôvodne zmenu v § 73 ods. 1. Totožné odporúčanie vyplýva aj z predkladacej správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré bolo predmetom rokovania legislatívnej rady vlády dňa 20. septembra 2022. Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že ustanovenie § 73 ods. 1 sa vzťahuje na vydanie príkazu na zatknutie, avšak samotný výkon zatknutia, ktorého sa predmetná veta týka, je upravený až v odseku 3.
Čo sa týka bodu 2. Odôvodnenie. Návrhom sa reaguje na stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom kancelária dáva predkladateľom na zváženie rozšírenie navrhovanej úpravy aj o § 85 Trestného poriadku. Ustanovenie § 85 Trestného poriadku upravuje zadržanie podozrivej osoby. Ide o situácie, keď je osoba podozrivá zo spáchania trestného činu. Túto osobu podľa platného práva môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 Trestného poriadku alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie.
Podľa názoru predkladateľov je vhodné odporúčaniu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vyhovieť. Dôvodom je skutočnosť, že poslanecký návrh zákona sa zameriaval na tri najvýznamnejšie a najinvazívnejšie úkony podľa Trestného poriadku. Prvým úkonom je zatknutie, ďalej zadržanie obvineného policajtom a vykonávanie domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo prehliadky pozemku. Pre všetky tri úkony sa kodifikujú spoločne kritéria, ako je záujem dieťaťa, potreba šetrnosti pre dieťa a potreba najmenšej ujmy pre dieťa. Predkladatelia pozmeňujúceho návrhu nevidia dôvod, prečo by z návrhu právnej úpravy malo byť vynechané aj zadržanie podozrivej osoby podľa § 85 Trestného poriadku, keď podľa poslaneckého návrhu sa upravuje zadržanie obvineného policajtom podľa § 86 Trestného poriadku. Z tohto dôvodu sa v § 85 ods. 1 na konci pripája veta ktorá znie: "Pri zadržaní podozrivej osoby sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako." Vnútorným odkazom sa dosiahne, že budú garantované práva detí aj pri tomto invazívnom úkone polície.
Čo sa týka bodu 3. Návrh reaguje na legislatívno-technickú pripomienku, ktorá vyplýva z predkladacej správy ministerstva spravodlivosti.
A bod 4. Návrhom sa reaguje na stanovisko Kancelárie Národnej rady, v ktorom kancelária dáva predkladateľom na zváženie rozšírenie navrhovanej úpravy na úpravu týkajúcu sa výkonu zabezpečenia svedka podľa § 88 Trestného poriadku. Podľa názoru predkladateľov je vhodné odporúčaniu Kancelárie Národnej rady vyhovieť. Dôvodom je skutočnosť, že poslanecký návrh zákona sa zameriaval na tie tri invazívne úkony podľa Trestného poriadku. Predkladatelia teda nevidia dôvod, prečo by k návrhu právnej úpravy malo byť vynechané aj zabezpečenia svedka podľa § 88 Trestného poriadku. Podľa platného znenia Trestného poriadku zabezpečenie svedka je tiež invazívny úkon, ktorým sa zasahuje do slobody svedka. Platí, že svedkovi, ktorý sa napriek riadnemu predvolaniu a na konanie pred súdom bez ospravedlnenia nedostavil, minulo sa účinkom aj nariadenie jeho predvedenia a jeho prítomnosť nemožno inak zabezpečiť, môže byť na tento účel uznesením súdu nariadené, aby bola obmedzená jeho osobná sloboda a aby bol predvedený príslušníkom Policajného zboru alebo Vojenskej polície. Keďže predvádzanie vykonáva príslušník Policajného zboru alebo Vojenskej polície, je dôležité vnútorným odkazom dosiahnuť, že aj v takomto budú garantované práva detí pri invazívnom úkone Policajného zboru alebo Vojenskej polície.
Čo sa týka bodu 5. Návrhom sa reaguje na znenie predkladacej správy Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj na odporúčania z diskusie členov legislatívnej rady, z ktorej vyplynulo, že odseky 1 až 3 ustanovenia § 105 Trestného poriadku sa vzťahujú, rovnako ako v poslaneckom návrhu navrhovaný odsek 6, na samotný výkon prehliadky a vstupu do obydlia do iných priestorov a na pozemky. V odseku 4 sú upravené náležitosti zápisnice o prehliadke a odsek 5 upravuje vydanie písomného potvrdenia o výsledku prehliadky po vykonaní daného úkonu. Preto je vhodné kritérium záujmu dieťaťa upraviť v novom odseku 4 § 105 s tým, že doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
Čo sa týka bodu 6. Vzhľadom na štádium legislatívneho procesu sa navrhuje posunúť účinnosť poslaneckého návrhu zákona o jeden mesiac. Takže toľko k odôvodneniu.
A teraz pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej, Petry Hajšelovej, Miloša Svrčeka, Milana Vetráka a Lukáša Kyselicu k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej a Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, tlač 1032.
Návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Hatrákovej a Petry Hajšelovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov sa pozmeňuje takto:
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 73 ods. 3 sa na konci pripája táto veta:
"Ak sa pri zatknutí na mieste nachádza dieťa, orgán, ktorý obvineného na podklade príkazu zatýka, vykonáva zatknutie tak, aby sa pri zatknutí prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä, aby bol výkon zatknutia čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre dieťa."."
2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 85 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Pri zadržaní podozrivej osoby sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. 1 bod 2 znie:
"2. § 86 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Pri zadržaní obvineného sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako."."
4. V čl. 1 sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 88 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
"Pri zabezpečení svedka sa § 73 ods. 3 druhá veta použije rovnako."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. 1 bod 3 znie:
"3. V § 105 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Ak sa pri vykonaní domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov, alebo prehliadky pozemku na mieste nachádza dieťa, orgán vykonávajúci prehliadku vykoná prehliadku tak, aby sa pri výkone prehliadky prihliadalo na záujem dieťaťa a najmä, aby bol výkon prehliadky čo najviac šetrný pre dieťa a aby bol najmenšou ujmou pre dieťa."."
Doterajšie odseky 4 až 6 sa označujú ako odseky 5 až 7.
6. V čl. II sa slová "1. novembra" nahrádzajú slovami "1. decembra".
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som vám predložil spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 22. júna 2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 374/2014 Z. z. o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentkou Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 1084.
Predmetný... Prezidentka Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky predmetný zákon vrátila na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí z 11. júla 2022 uviedla dôvody na vrátenie zákona. Prezidentka Slovenskej republiky neuvádza pripomienky s navrhovaným konkrétnym znením, ale navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákona neprijala ako celok.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1129 z 2. augusta 2022 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, ktorý určil aj ako gestorský výbor. Lehotu na prerokovanie vráteného zákona vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určil do 12. septembra 2022
Uvedené výbory prerokovali predmetný vrátený zákon a zaujali tieto stanoviská. Ústavnoprávny výbor prerokoval vrátený zákon dňa 9. septembra 2022 a neprijal uznesenie. Výbor pre hospodárske záležitosti prerokoval vrátený zákon dňa 12. septembra 2022 a neprijal uznesenie. Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky k hlasovaniu o vrátenom zákone ako celku. Návrh odporúčania nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovanom predmetnom vrátenom zákone bola schválená uznesením gestorského výboru č. 323 z 13. septembra 2022. Uznesením ma výbor zároveň určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť stanovisko gestorského výboru.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pán predseda.
V mene troch poslaneckých klubov SaS, OĽANO a SME RODINA by som chcel navrhnúť a presunúť body 121, číslo parlamentnej tlače 874, a 127, číslo parlamentnej tlač 1060, na nasledujúcu riadnu schôdzu Národnej rady. Ide o body návrh novely ústavného zákona o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A poslanecký návrh na vydanie zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú zákony v súvislosti so zrýchlením niektorých konaní. Pri oboch ešte prebiehajú rokovania o pozmeňujúcich návrhoch.