75. schôdza

Áno, ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dôvodom na spracovanie tohto legislatívneho návrhu a predloženie je naliehavá požiadavka na skrátenie doby prípravy stavieb, najmä doby administratívneho posudzovania vo fáze povoľovania stavieb. Problematiku riešia schválené nové zákony Národnej rady 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní a zákonom č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, ale ich účinnosť je posunutá až na apríl 2024, čo z hľadiska potreby najmä plnenia úloh plánu obnovy je nedostatočný termín. Vzhľadom na dočasnosť a naliehavosť navrhovanej úpravy nemá návrh ambíciu riešiť rozsiahlu novelu platného stavebného zákona, ani upravovať väzby na súvisiace predpisy. Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy existujúcej právnej normy tak, aby sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v rozpore s už schválenými predpismi účinnými od 1. 4. 2024, prípadne aby sa využili úpravy v nich prijaté, ak je to možné.
Najefektívnejším riešením pre naplnenie účelu legislatívnej úpravy nie je len čiastková úprava procesov alebo lehôt jednotlivých druhov správnych konaní, ale ich integrácia do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia. Pri ostatných stavbách tak stavebný úrad urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Návrh rozširuje rozsah možností pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby na podklade územného stanoviska príslušného orgánu územného plánovania. Týmto krokom sa síce zavádza nový inštitút, ten je ale v súlade s úpravou prijatou v zákone, ktorú som spomínal, 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní pod pojmom citujem: „záväzné stanovisko“, a jeho zavedením už v tomto návrhu sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu.
Teda týmto návrhom, ktorý predkladám s pánom Lukáčom aj s pani Hajšelovou, upravujeme zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o to ´územné stanovisko´, ktoré som spomínal, ako aj o rozsah, ktorý je obmedzený iba na vyhodnotenie súladu stavby so zámermi územného plánovania a vyhodnotenie posúdenia, či stavba nie je v rozpore s ostatnými podkladmi na posúdenie v prípade absencie územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň sa tým obmedzuje rozsah záväzného stanoviska obce, ktoré už nebude obsahovať posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou. Návrh zákona umožňuje vykonať prerokovanie stavby stavieb všeobecných a špeciálnych v spoločnom správnom konaní. Navrhovaná úprava do účinnosti uvedených predpisov znižuje aj regulačné zaťaženie a umožní výrazne skrátiť lehoty povoľovacích procesov pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie. Nie je riešením iba pre vymedzený okruh stavieb, ale je univerzálnym riešením pre všetky stavby.
Myslím si, že ide o veľmi účelný, účelový a efektívny návrh zákona, takže ja by som chcel poprosiť aj o podporu tohto zákona. Za mňa všetko v úvodnom slove.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán navrhovateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajkyňu k návrhu zákona, tlač 1233. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže návrh zákona je evidovaný pod číslom parlamentnej tlače 1245 a dovoľte mi teda, aby som ho aspoň v stručnosti predkladala.
Základným cieľom predloženého návrhu zákona je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní. V praxi tak dochádza k prípadom, vieme o nich, kedy orgány činné v trestnom konaní neselektujú dokumenty alebo informácie, ale zabavia unblock všetky dokumenty alebo celý nosič dát, ktorý obsahuje údaje o rôznych osobách, často, samozrejme, nesúvisiace s predmetom prehliadky. Následkom je tak nielen zásah do práv advokáta, ale aj zásah do práv širokého okruhu osôb, ktorým advokát poskytuje právne služby a ktorým je v právnom štáte garantované, že informácie zverené advokátovi požívajú osobitnú mieru ochrany, a to aj pred OČTK (orgánmi činnými v trestnom konaní, pozn. red.).
Návrh má ukotviť postup, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných pre trestné konanie spôsobom vylučujúcim vznik neprípustnej situácie znamenajúcej závažný zásah do práv jednotlivcov. Pri domových prehliadkach alebo prehliadkach iných priestorov, kde advokát vykonáva advokáciu, dochádza k situáciám, kedy písomnosti alebo elektronické nosiče, ktoré sú predmetom prehliadky, obsahujú informácie a skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti a ktoré nie sú predmetom prehliadky v zmysle príkazu na prehliadku, teda nepožívajú žiadnu výnimku z povinnosti mlčanlivosti.
Navrhovaná právna úprava sleduje cieľ zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií dôležitých pre prípravu obhajoby klienta zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Rovnako sa návrhom poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou. Zároveň však znenie návrhu zákona neumožňuje zneužitie povinnosti mlčanlivosti.
Návrh vychádza, samozrejme, z predpokladu, že inštitút mlčanlivosti nemôže byť zneužívaný na páchanie trestnej činnosti, ak je dôvodné podozrenie, že v dotknutom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie, môže dôjsť k prehliadke priestoru výkonu advokácie. Na to však návrh ukotvuje prísne stanovené pravidlá.
Návrh zároveň čiastočne napĺňa niektoré tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie ´21 až ´24 v oblasti ľudských práv a právneho štátu. Konkrétne vláda Slovenskej republiky zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií.
Predkladaný návrh zákona nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani vplyvy na životné prostredie. Nemá žiaden vplyv na manželstvo, rodičovstvo a rodinu. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami.
Aby sa dosiahol základný cieľ návrhu zákona uvedený vo všeobecnej časti dôvodovej správy, sa za dnes platné znenie § 106 Trestného poriadku vkladá nové ustanovenie 106a, § 106a, ktoré bude osobitným ustanovením týkajúcim sa ochrany povinnosti mlčanlivosti advokáta. Táto povinnosť mlčanlivosti vzniká v okamihu, v ktorom sa advokát dozvie o okolnosti súvisiacich s budúcim poskytnutím či poskytovaním právnych služieb. Povinnosť existuje počas celého trvania vzťahu advokáta s klientom a trvá dovtedy, pokiaľ advokáta povinnosti mlčanlivosti nezbaví klient alebo nenastane situácia, s ktorou zákon spája prelomenie povinnosti mlčanlivosti.
V odseku 1 sa preto navrhuje, aby bola v Trestnom poriadku zakotvená účasť zástupcu Slovenskej advokátskej komory počas prehliadky priestoru výkonu advokácie. Ide o bežnú prax, v rámci ktorej v prípade príkazu na prehliadku dotknutý advokát prizve k priebehu prehliadky zástupcu SAK (Slovenská advokátska komora, pozn. red.), ktorý dohliada na zákonnosť postupu OČTK. V zmysle pokynov SAK a advokátskeho poriadku, ktorým je advokát viazaný, po overení príkazu advokát je povinný upozorniť veliaceho policajta na zákonom stanovenú povinnosť mlčanlivosti a s tým spojenú obmedzenú edičnú povinnosť, ako aj na právne predpisy pri dodržiavaní zásad ochrany osobných údajov.
V odsekoch 2 až 8 sa upravujú postupy pre prípad nesúhlasu zástupcu komory. Vtedy ten, kto nariadil prehliadku, bude oprávnený podať návrh nadriadenému súdu, aby o vydaní rozhodol. Dôraz sa kladie na to, aby do doby, kým bude o vydaní právoplatne rozhodnuté, bola zabezpečená ochrana pred neoprávneným zásahom a neoprávneným oboznámením sa s ich obsahom. Preto je potrebné voliť opatrenia, ktoré vedú k vylúčeniu pochybností všetkých strán o neoprávnenosti manipulácie s listinami a nosičmi údajov. Aby orgány činné v trestnom konaní, Slovenská advokátska komora, súdy a advokáti mali dostatok času na prípravu a aplikáciu zmeny v trestnom procese, zavádza sa dostatočne dlhá doba, teda legisvakačná lehota, účinnosť sa navrhuje od 1. februára 2023.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja by som chcel veľmi stručne podporiť tento návrh zákona, kde sa môže síce na prvé čítanie zdať, že tu ide o ochranu advokátov, avšak treba si jednoznačne povedať, že to nie je smerované k ochrane advokátov ako, ako takých, ale k ochrane práv tretích osôb klientov, ktorých títo advokáti zastupujú, a kde ich práva naozaj treba chrániť pred takýmito invazívnymi úkonmi, ktorými môžu byť aj prehliadka priestorov, kde títo klienti nemusia mať nič spoločné s úkonmi, ktoré smerujú v súvislosti s nejakým konkrétnym prípadom a týchto klientov sa vôbec nedotýkajú, a preto treba zabezpečiť dôslednú ochranu ich práv.
A dovolím si v tejto súvislosti pre zápis využiť tento priestor na oznámenie osobného záujmu, aj keď si osobne nemyslím, že tu môžem mať ako advokát osobný záujem, pretože sa snažím tuná hájiť práve verejný záujem na ochrane práv klientov advokátov, teda tretích osôb, ich základné práva, ale napriek tomu, aby nebola žiadna pochybnosť, keďže som aktívnym advokátom, tak v zmysle článku 6 zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov si dovoľujem oznámiť možný potenciálny, potenciálny záujem na veci, osobný záujem na tejto veci.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dámy a páni, ja budem možno tuto trošku detailnejšia, využijem ešte trošku času, ktorý máme, aby nevznikali zbytočné šumy okolo tohto zákona, ktoré ešte sme, ktoré už viem, že vznikajú.
Takže na úvod chcem povedať, že tento zákon sa netýka adopcií. Týka sa náhradnej osobnej starostlivosti. To je veľký rozdiel, keď bude treba, vysvetlím. Návrh má za cieľ rozšíriť okruh osôb, ktorým môže súd zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti dieťa. Platné právo § 45 ods. 2 neumožňuje subsumovať pod pojem príbuzní maloletého dieťaťa napríklad inú blízku osobu v pomere rodinnom alebo obdobnom vo vzťahu k dieťaťu.
Návrh je reakciou na aktuálny demografický vývoj, ktorý ukázal, že v roku 2011 prvýkrát v histórii sčítania obyvateľstva na Slovensku bol podiel slobodných vyšší ako podiel ženatých a vydatých. Z výsledkov sčítania obyvateľstva z roku 2021 vyplýva, že podiel slobodných a rozvedených obyvateľov sa naďalej zvyšuje a s tým súvisí aj zvýšený výskyt detí vychovávaných v tzv. patchworkových rodinách. Tieto deti sa môžu vyskytnúť v nepriaznivých životných situáciách, kedy v prípade úmrtia svojho rodiča tak, že platné právo v § 45 ods. 2 vedie súd k tomu, že ak sa nenájde vhodná osoba na zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti z radov príbuzných dieťaťa, napríklad prarodič, súrodenec maloletého alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa, tak súd môže zveriť dieťa do ústavnej starostlivosti.
Preto cieľom návrhu je legislatívne ukotviť, aby napríklad v prípade úmrtia rodiča dieťaťa súd mohol posúdiť možnosť zveriť dieťa inej blízkej osobe v pomere rodinnom alebo obdobnom, ktorá žila s dieťaťom a rodičom v domácnosti. Je nespravodlivé, ak platná právna úprava neumožňuje súdu dané ani len posúdiť a smeruje súd rovno k úvahe o zverení dieťaťa osobám, ktoré napríklad o to dieťa nejavili záujem a zákon ich preferuje len s ohľadom na formálny príbuzenský vzťah. Stále sme v tom § 45 ods. 2.
Návrh preferuje dve z už ukotvených kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, čl. 5 písm. h) a bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava. To je čl. 5 písm. b).
Tieto kritéria našli svoje legislatívne vyjadrenie v slovenskom právnom poriadku ešte pred siedmimi rokmi v novele zákona o rodine č. 175/2015 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2016, kedy bol do zákona o rodine do časti s názvom Základné zásady vložený článok 5. Zákonodarca začlenením zásady záujmu dieťaťa do ustanovenia článku 5 túto zásadu legislatívno-technicky umiestnil v systematike zákona o rodine na kardinálne miesto. Novela bola prijatá ústavnou väčšinou poslancov. Hlasovalo vtedy za ňu 98 poslancov. A prvá veta článku 5 zákona o rodine určuje prioritu záujmu dieťaťa ako základného hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú. Vzhľadom na to, že každé dieťa je jedinečné a konštelácia jeho životnej situácie je neopakovateľná, znenie článku 5 zákona o rodine neobsahuje definíciu záujmu dieťaťa, ale ponúka príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa. V dohovore je kľúčová zásada rešpektovania záujmu dieťaťa, to je článok 3, ustanovenie článku 3 odsek 1, kde je v dohovore zakotvené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Z tohto dôvodu ako predkladateľka návrhu sa snažím práve legislatívnou zmenou dosiahnuť lepšie naplnenie kritérií najlepšieho záujmu dieťaťa. Návrh vychádza z predpokladu vybudovanej vzťahovej väzby medzi dieťaťom žijúcim v spoločnej domácnosti s inou blízkou osobou. Mám za to, že vzťahová väzba sa vytvára v interakcii s dospelým, ktorý sa o dieťa stará, a postupne sa zvnútorňuje táto väzba. Pri tomto návrhu máme teda aj na zreteli najmä vzájomné porozumenie, zdieľanie emócií a pocitov, prijatie, trvalosť a lásku medzi dieťaťom a tou blízkou osobou, ktorá žije s rodičom dieťaťa a s tým dieťaťom v spoločnej domácnosti.
Aj v prípade zvažovania zverenia dieťaťa podľa navrhovaného odseku 3 zostávajú v platnosti tieto predpoklady:
Po prvé. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, § 45 ods. 2 prvá veta. Ide teda o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenska, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, je, je to v súlade so záujmom dieťaťa.
Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa tézu programového vyhlásenia vlády v oblasti práv detí, kde sa vláda zaviazala podporovať ochranu práv detí vo všetkých politikách štátu. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, aj medzinárodnými zmluvami a inými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, s platným právom Európskej únie.
Z môjho pohľadu vychádza práve z praxe, kedy nám stúpa počet detí žijúcich v takýchto rodinách. Takže aj v tomto zmysle by som poprosila o jeho podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán podpredseda.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj keď vás už tu veľa nie je, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty tak, ako to bolo určené v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady, vrátane lehôt na prerokovanie návrhu zákona.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Budem trošku dlhší, takže nemusí sa kolega Halák až tak plašiť.
Ide o novelu zákona o majetku obcí, čo by sme mohli s troškou nadsázky nazvať ako protikorupčný zákon v samosprávach. A je to zákon, ktorý som pripravoval s kolegami ešte v dobe, kedy sme boli v koalícii. Delí sa na také dve časti a tú časť, tú prvú, tú hlavnú, ktorá hovorí o verejných obchodných súťažiach, cez ktoré sa častokrát predáva majetok v samosprávach, tak tú sme veľmi intenzívne konzultovali so sekciou právnou, a teda s oddelením majetku na ministerstve financií, kam tento zákon spadá. Chcem sa pri tejto príležitosti veľmi pekne poďakovať pani Gajdošovej, sekčnej šéfke, a pánovi Pokornému, šéfovi oddelenia majetku, že sa nám venovali.
V podstate verzia dokumentu, ktorú sme potom premietli do zákona, bola verzia 12, takže z toho vám môže byť, kolegovia, z toho je jasné, že naozaj sme veľmi veľa času venovali konzultáciám a nielen teda s ministerstvom, ale napríklad aj so ZOMOS-om alebo s inými odborníkmi, ktorí sa teda venujú samospráve.
Tento zákon má teda... a ešte k tomu poviem, už som teda zachytil také niečo, že budú nejaké koalično-opozičné rokovania, že čo my podporíme, ak vy nám podporíte, tak tu chcem rovno deklarovať, ja k tomuto zákonu, tento zákon nebudem vôbec zapájať do takýchto handlovačiek, lebo osobne si myslím, že ide o takú dobrú vec, ktorú by mali všetci poslanci podporiť už bez akýchkoľvek náznakov alebo snáh o to, aby za to niečo získali. Myslím, že ak to, kolegovia, nepodporíte, tak si trošku narobíte hanbu, takže to nechcem nejaký neprimeraný tlak na vás, na vás vyvíjať, ale dúfam, že si to teda pozriete a neodpálite to len tak ako opozičný návrh, lebo každý, kto sa zaujíma o samosprávu, tak by mal pochopiť, že toto je niečo, čo nám chýba.
Ten zákon má dve časti. Tá druhá časť, tá tam pribudla tak viac-menej na poslednú chvíľu a tá neni úplne detailne odkonzultovaná s ministerstvom financií. A tá v podstate hovorí o vysporiadaní majetku medzi mestskými časťami a mestom, teda týka sa Bratislavy a Košíc a ešte sa jej bližšie budem venovať vo svojom vystúpení v rozprave.
Tá prvá časť, tak tá sa venuje teda úprave obchodných verejných súťaží, cez ktoré sa častokrát pomerne netransparentne predáva majetok, a to je tá, ktorá je teda plne odkonzultovaná s ministerstvom.
Toľko v úvodnom slove a do rozpravy sa hlásim ako prvý, aby bolo na mňa možné reagovať.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte k uvedenému návrhu zákona rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teraz by som chcel povedať bližšie teda k návrhu zákona.
Začnem tou druhou časťou, lebo tá je taká kratšia a je v prvých paragrafoch daného zákona. A ide o časť, ktorá rieši vysporiadanie majetku medzi mestami a mestskými časťami. Teda keďže mestské časti majú, s vlastnou právnou subjektivitou majú len, len Bratislava a Košice, takže ide o, ide o naše dve najväčšie mestá. Problém s majetkom alebo teda s nevysporiadaným majetkom v týchto dvoch mestách je ten, že, a teda budem, budem teda napríklad hovoriť o Petržalke, keďže som dlhoročný petržalský poslanec. Že keď sa prechádzate po Petržalke a niečo chcete urobiť, napríklad si chcete spraviť, si chcete zatvoriť kontajnerové stojisko, tak zrazu zistíte, že možno ten, ten, ten kus pozemku, kde by ste chceli to zábradlie postaviť, nepatrí Petržalke, ale patrí mestu. A o dva metre ďalej, kde už je iná parcela, tak je situácia opačná a patrí to Petržalke a nepatrí to mestu.
Toto vzniklo niekedy v 90. rokoch, teda konkrétne v ´91., kedy sa kreovali samosprávy. A je, žiaľbohu, teda veľmi veľa majetku na území mestských častí, ktoré patria mestu, ale reálne ich mesto nijakým spôsobom nevyužíva. A buď ich teda, buď ich teda nevyužíva nikto, alebo sú zverené mestskej časti a nejakým spôsobom ich užíva mestská časť. Vznikajú potom také rôzne problémy, také tie úsmevnejšie sú napríklad pri kosení, že jedna trávnatá plocha patrí mestskej časti, druhá tak, druhá patrí mestu, a teda vy by ste, samozrejme, mali kosiť svoj majetok, no len ten mestský by si mala, malo kosiť mesto, no len keďže je to nejaký fliačik niekde, niekde, tak mesto to nerobí, a potom, samozrejme, obyvatelia sa začnú sťažovať. Takže, keďže, ale keďže ide o trávu a tí obyvatelia by nám hneď vykrútili krk, keby to nikto nekosil, tak nakoniec sa to nejako usporiada a tá mestská časť to pokosí. No ale toto je, to je, to je, to je tá úsmevnejšia časť.
Oveľa zložitejšie je to pri budovách, kedy, kedy nejakú budovu má zverenú mestská časť. Mestská časť ju nejakým spôsobom užíva, ale nepatrí jej. A teraz povedzme, že tá budova si začne vyžadovať opravy. Môže mestská časť investovať do cudzieho majetku? Žiaden zákon jej v tom nebráni, ale zároveň je v zákone o obecnom zriadení, že máte hospodárne nakladať so svojím majetkom, a teda nepoznám ani jedného starostu, ani jedno miestne zastupiteľstvo, ktoré by, ktoré by nadšene išlo, išlo investovať do cudzieho majetku. Takéto niečo by bolo hneď využité politickými oponentmi. Realita je taká, že mestské časti do cudzieho majetku neinvestujú. Zároveň ten majiteľ, to mesto v tomto prípade, by malo udržiavať ten majetok v užívaniaschopnom stave, ale túto povinnosť je tiež pomerne ťažké, ťažké vynútiť. A potom teda nastáva to, že ten majetok degraduje.
Preto sme rozmýšľali, že akým spôsobom toto vyriešiť. S nejakým riešením sme prišli na ministerstvo financií, to riešenie sa im nepozdávalo, a teda poradili nám, že ako by to možno išlo ani nieže vyriešiť, ale popchnúť tie mestské časti a to mesto, že aby, aby, aby boli motivované si to vyriešiť.
To naše riešenie je také, že do § 6, kde teraz je, že ten, kto má ten majetok zverený, teda tá mas... teda tá mestská časť z neho poberá úžitky a s ním nakladá, tak dávame tam, že ho aj udržiava v užívaniaschopnom stave a zhodnocuje. Teda do, priamo do zákona dávame, že mestská časť už môže zhodnocovať ten zverený majetok.
Zároveň do ďalšieho odseku píšeme, že ten správca, tá mestská časť, má právo na primeranú náhradu za zhodnotenie majetku vlastníka, čo je prirodzené. Investoval som do cudzieho majetku, tak chcem, aby mi to ten vlastník nejakým spôsobom refundoval.
A zároveň tam pridávame druhú vetu, ktorá kedysi už bola v zákone na začiatku, že hlavné mesto Bratislava a mesto Košice môžu bezodplatne previesť do vlastníctva mestských častí nehnuteľný majetok, ktorý im zverili. Toto kedysi v zákone na začiatku bolo, potom to odtiaľ vypadlo, lebo týmto spôsobom kedysi mestské časti získali časť svojho majetku. A my by sme to tam, to tam radi zaviedli, lebo keď toto, keby sme toto zaviedli, tak sa potom stane také niečo, že, a teraz budem, budem opäť konkrétny, napríklad v Petržalke, Petržalka, mestská časť sídli, sídli v budove Technopolu, ale budova Technopolu, tá jedna veža, tak tá nepatrí Petržalke, ale patrí mestu. A teda už by si vyžadovala že pomerne veľkú investíciu, lebo zateká tam, fúka tam, no je to tam proste celé, celé zlé v tej jednej veži, tak povedzme mestská časť sa zrazu na základe tohoto, keďže už jej umožníme, a dokonca jej prikážeme, že má, že má, že má udržiavať tú vežu v užívaniaschopnom stave a zhodnocovať, začne na vlastné náklady opravovať, opravovať vežu Technopolu. Bude to môcť urobiť a pošle mestu, milé mesto, poď nám to refundovať, toto sú naše oprávnené náklady.
Mesto bude mať dve možnosti. Buď im to uhradí, lebo zhodnotili ich majetok, alebo si povie, no, tú vežu sme 20 rokov nevyužívali, nechce sa nám zrovna investovať do toho, aby sme ju, aby, aby sme vám, vám nahradili tie náklady, tak vám to radšej darujeme. Samozrejme, zákon vôbec nevylučuje, že sa dohodnú aj nejakým iným spôsobom a ešte nejakým iným spôsobom si niečo vysporiadajú, len ich popchneme zákonom, aby sa toto vyriešilo.
Na tejto časti zákona nejak zásadne netrvám a ak... ak to prejde do druhého čítania, a teda v pripomienkovom konaní bude nejaký lepší návrh na stole, tak som ochotný prikloniť sa ku hocičomu, čo túto patovú situáciu vyrieši. A budem aj rád aj za to, ak sa vôbec rozhýbe diskusia, ako vysporiadať majetok medzi mestskými časťami a mestom.
Prejdem k tej druhej časti, ktorá je, ktorá teda bola vypracovaná za súčinnosti ministerstva financií a ktorá je tá protikorupčná na tomto celom. Na začiatok vám prečítam časť zápisnice zo zastupiteľstva jednej nemenovanej obce, ktorá pekne deklaruje, prečo by sme takéto niečo mali prijať. Ide o jednu menšiu obec v Banskobystrickom kraji.
Bod 4 tohto, tej, tohto zastupiteľstva bol predaj obecných pozemkov, trvalého trávnatého porastu o výmere skoro 1 700 metrov štvorcových formou obchodnej verejnej súťaže. Predať to mali tomu, kto, kto ponúkne najvyššiu cenu a minimálna cena bola stanovená 11 eur za meter štvorcový. Prihlásili sa dve dámy, ktoré chceli predať, teda, teda ktoré chceli kúpiť tento pozemok. Jedna, pani Nikola, použi... ponúkla najnižšiu možnú cenu 11 eur na meter štvorcový, spolu 18 500 eur. Druhá ponúkla sumu oveľa vyššiu, a to konkrétne 30 300 eur. Rozdiel 12 000 eur.
Komisia pre vyhodnotenie návrhov po posúdení skonštatovala, že obe splnili podmienky obchodnej verejnej súťaže, a nasledovala rozprava poslancov. Toto je, prosím, zápisnica, ktorá je, je akože verejným záznamom a je verejne dohľadateľná na webe.
Pán poslanec 1: "Som za predaj občanovi, ktorý má trvalý pobyt. Bolo to pripravené pre Nikolu."
Pán poslanec 2: "Predávali sa pozemky cudzím, tí potom s nimi kšeftovali, niektorý pozemok má už aj tretieho vlastníka. Malo by sa predať tým, ktorí ostanú v obci. Bolo to pripravené pre Nikolu."
Pán poslanec číslo 3: "Bol by som za to, aby sa to predalo Nikole, je to kamarátka a mali by sme prihliadať aj na to, kto pomáha obci aj kto obec reprezentoval v športe." Toto je môj favorit, pán poslanec 3.
Bol tam aj pán poslanec 4, ktorý teda jemne naznačil, že teda rozdiel 12 000 je ho teda, je teda celkom zásadný pre takú malú obec a keď sme si dali do obchodnej verejnej súťaže, že predáme tomu, kto ponúkne najvyššiu cenu, tak by sme to aj mali dodržať, no nepochodil a pani Nikola bola úspešná, a teda páni poslanci jej odklepli, že predajú jej to za 18 000, aj keď mali ponuku za 30. Pani Nikole to nestačilo a ešte sa teda ozvala, že ju veľmi mrzí, že prečo sa schvaľovanie tak naťahovalo a prečo si ona musela dať robiť dokonca znalecký posudok, že kto jej teraz preplatí tých 500 eur za znalecký posudok, starosta ju zavádzal, a teda bola veľmi urazená. No. Našťastie aspoň starosta v tejto malej obci mal kus rozumu a pochopil, že takéto nezákonné rozhodnutie nemôže podpísať, a nakoniec obchodnú verejnú súťaž zrušili.
Netuším, čo sa udialo s tým pozemkom, až tak som to, až tak som to nesledoval, neviem, či vypísali ďalšiu obchodnú verejnú súťaž a opäť sa to snažili prihrať Nikole, alebo, alebo sa, alebo sa už týmto viacej nezaoberali. Ale toto je, žiaľ, realita, ktorá hlavne v malých obciach je celkom, je celkom bežná. A každý, kto sa trošku venuje samospráve, vám povie, že cez obchodné verejné súťaže sa teda dejú iné zverstvá. Niekedy je to úmyselné a niekedy to je skôr také to úsmevné, vyplývajúce skôr z neznalosti o základných povinnostiach poslanca o, a o základných povinnostiach zastupiteľstva.
Preto sa v tomto zákone snažíme dať nejaké základné pravidlá pre obchodné verejné súťaže, aby sa nemohlo diať presne toto, že vypíšem obchodnú verejnú súťaž pre známeho a keď to nedopadne tak, ako si prajem, tak to len bez, tak to len jednoducho zruším bez akéhokoľvek odôvodnenia. A dokonca sa to častokrát robí aj tak, že to niekde vyvesím na nástenke a ešte keď to dáte nejaký taký termín že pred Vianocami, tak, tak sa to títo ľudia ani len nedozvedia.
V tomto zákone teda určujeme pravidlá, ktoré by obchodné verejné súťaže stransparentnili. A len veľmi v krátkosti to preberiem. Ukladáme napríklad obci povinnosť, aby si prijala všeobecné podmienky obchodných verejných súťaží, kde povie napríklad, aké sú kritériá pre určenie prebytočného a neupotrebiteľného majetku, ktorý ide predávať, podmienky, za ktorých bude možné znížiť kúpnu cenu oproti znaleckému posudku, a aké sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pokiaľ idem nejaký majetok predávať priamo uchádzačovi, a napríklad že to môže byť buď malá výmera, alebo nízka hodnota, či všeobecne akceptovateľný verejnoprospešný účel.
Zavádzame alebo teda chceme v tomto návrhu, aby sa návrhy do obchodnej verejnej súťaže dávali výhradne cez elektronickú schránku. Všetky obce už dávno musia mať elektronické schránky. A myslíme si, že keď sa niekto chce uchádzať o majetok obce, tak vyžadovať po ňom, aby, aby podal ten návrh cez elektronickú schránku, neni až také neprimerané a výrazne to zvýši transparentnosť, lebo nebude pochybnosť, či, že, ako a kedy sa otvárala nejaká obálka, či nebola otvorená dopredu a podobne.
A tu ešte chcem pripomenúť, že cez elektronickú schránku môže podať návrh ktokoľvek, aj ten, kto nemá elektronickú schránku aktivovanú pre doručovanie. Takže to ešte nemusí znamenať, že aj musíte prijímať cez tú schránku úradné dokumenty. Jediné, čo potrebujete, je mať ten čip na občianskom preukazi, na občianskom preukaze a teda platné podpisy.
Ďalej tam dáme, že obec prevedie svoj majetok navrhovateľovi, ktorý splní podmienky obchodnej verejnej súťaže a zároveň ponúkne najvyššiu cenu. Aby sa nemohlo udiať presne niečo takéto ako v tomto prípade, kedy jednoducho to odklepli Nikole, lebo Nikola je kamarátka.
Máme tam aj, že obec môže zrušiť obchodnú verejnú súťaž, len ak sa podstatne zmenili okolnosti. Lebo určite nie je, nie je správnym dôvodom, že obchodnú verejnú súťaž zruším preto, lebo to nevyhral ten, pre koho som to pripravil.
Rovnako zavádzame, že pri obchodnej verejnej súťaži, keď idete niečo predávať, tak máte mať na ten, na ten majetok, ktorý idete predávať, znalecký posudok, a zároveň píšeme, kedy ten znalecký posudok nepotrebujete. Nepotrebujete ho vtedy, ak ten majetok a ak tá hodnota nepresiahne 5 000, zjavne nepresiahne 5 000 eur. Teda ide o majetok s nízkou hodnotou.
Obdobné ustanovenie zavádzame aj pri nájmoch, kde teda hovoríme, že musíte mať znalecký posudok, pokiaľ úhrn nájomného počas doby nájmu by presiahol sumu 20 000 eur.
A tým som vlastne prišiel asi aj ku koncu tohto návrhu. Ja osobne to považujem za rozumné návrhy, niektoré, teda aj niektoré sumy sme upravovali na základe, nechcem povedať že pokynu, alebo po konzultácii s ministerstvom financií. Takže ja pevne dúfam, že tento návrh získa vašu podporu a prípadne ho v druhom čítaní ešte vylepšíme tak, aby zvýšil transparentnosť nakladania s majetkom v našich samosprávach.
Ďakujem.