75. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní petície Jednoty dôchodcov na Slovensku podanej Národnej rade Slovenskej republiky 13. septembra 2022 „Aj seniori chcú dôstojne žiť" (tlač 1268).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1335 z 18. októbra 2022 postúpil petíciu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci v termíne do začatia rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že podá správu o výsledku prerokovania petície vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Do Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky bolo doručených spolu 12 916 petičných hárkov. Zo záznamov občanov podporujúcich svojím podpisom na 8 000 preverených petičných hárkoch je platných 107 945 podpisov, čiže petícia spĺňa ustanovenia § 133 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci prerokoval petíciu za účasti člena petičného výboru na svojej 86. schôdzi dňa 27. októbra 2022. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 236 z 27. októbra 2022 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky petíciu Jednoty dôchodcov na Slovensku podanú Národnej rade Slovenskej republiky 13. septembra 2022 „Aj seniori chcú dôstojne žiť" vziať na vedomie a konštatovať, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky svoje stanovisko k požiadavkám uvedených v petícii vyjadria pri rokovaní o vecne príslušnom návrhu zákona v rámci legislatívneho procesu v Národnej rade Slovenskej republiky.
Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania petície vo výbore a predložil návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Milé kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, pôvodne som chcel trošku dlhšie k tejto veci hovoriť, ale myslím, že aj tých desať minút bude postačujúcich.
Je na škodu veci, že sa to trošku v takej zložitej dobe tu v Národnej rade prerokováva, pretože mal som informáciu, že dôchodcovia chcú byť prítomní pri prerokovávaní tohto bodu, ale vzhľadom na posúvanie tých materiálov to asi ani nie je možné zadefinovať kedy presne, aby sa vedeli podľa toho jednoducho pripraviť.
Treba povedať, je to ojedinelý akt, ktorý si tu ešte história nepamätá, že by seniori organizovali petičnú akciu, kde by sa domáhali svojich ústavných, zákonných práv. Pretože Ústava Slovenskej republiky jasne hovorí, ako má vyzerať jeseň života. Hovorí o dôstojnosti života v starobe, no a táto úloha, ústavná úloha zatiaľ nie je zabezpečená. Pretože môžeme sa baviť o tom, do akej miery áno alebo nie, ale samotný fakt, ako sa zvyšuje počet dôchodcov na hranici, dokonca pod hranicou chudoby, je svedkom toho, že tu je nejaký, nejaká veľká podlžnosť tejto sociálnej skupine, nehovoriac o tom, že sa absolútne neobjavili ani v tzv. prorodinnom balíčku, ktorý bol predmetom rokovania tohto pléna. Tam sa ako na dôchodcov absolútne zabudlo, akoby neboli súčasťou tej našej veľkej rodiny, pretože ja vnímam rodinu, že to môže byť aj trojgeneračná rodina vrátane tých starých rodičov, ktorí, si myslím, že sú najviac odkázaní v takýchto situáciách a v dobe, akú žijeme, v dobe zdražovania, samozrejme, nárastu cien energie, aby sa na nich jednoducho pamätalo.
Baviť sa o tom, či a koľko sa v tomto roku dôchodcom dalo. Treba vidieť, akým spôsobom sa robila istá korekcia dopadov na dôchodcov, a nie o tom, či sme ich stimulovali nejakými 300 miliónmi, aby sa dali zaočkovať, ktorí sa dali a nedali, to vnímam ako úplne iný problém, a preto v tomto prípade pokladám za alibistické, že vláda sa oháňa doslova prostriedkami, ktoré obdržali niektorí, opakujem ešte raz, niektorí dôchodcovia v čase, keď ešte bežala pandémia a bol záujem ich motivovať, aby sa dali, dali zaočkovať.
Predložili šesť konkrétnych požiadaviek. Možnože tu treba postaviť aj otázku smerom k Národnej rade: Prečo až po dvoch mesiacoch? Už viac jak dva mesiace je, uplynula doba, kedy to predložili do parlamentu, sa tým zaoberáme. Za tie dva mesiace sa veľa vecí zmenilo. Možno z tých, ktorí to podpísali, veľa už nie sú medzi nami tí dôchodcovia, pretože ten život je taký a vzhľadom na posun času už možno niektorí z nich mrznú, pretože nemajú na to, aby si vedeli zaplatiť teplo v tom svojom domove, kde žijú. Nerozumiem, prečo až teraz sa to prerokovalo. Podľa mňa vzhľadom na naliehavosť a prioritu týchto riešení to malo byť dávno prerokované, na začiatku tejto schôdze, a samozrejme, že aj za ich účasti.
Hovorím to preto, lebo z tých šiestich požiadaviek, ktoré sú tam, niektoré sa javia už ako neaktuálne vzhľadom na čas a dobu, ktorá prešla, ale podstatné je to, že tie opatrenia, ktoré sa prijali doteraz, a už trošku môžem kalkulovať aj s ďalšími opatreniami, pretože ministerstvo práce predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh ďalšieho, ďalšej novely zákona o sociálnom poistení, kde nejaké veci ďalšie iným spôsobom, valorizáciu a ďalšie veci má záujem riešiť, len pozde. Pozde, na toto sme poukazovali aj zo strany opozície. V konečnej miere boli tu aj nejaké návrhy aj odo mňa v parlamente a ideme sa toho dotknúť až teraz na konci roka, keď inflácia sa blíži k 15 % a podľa údajov Národnej banky Slovenska pre budúci rok nič lepšie. Niekde možno 22-, 23-percentná inflácia; na to je potrebné túto sociálnu skupinu pripraviť. Pripraviť tým, že kompenzácie. To nemusia byť len priame prostriedky, ktoré sa týkajú, samozrejmá vec, že dôchodkov ako takých. To sú všetky ďalšie kompenzačné opatrenia. A veľmi očakávam, aké prídu kompenzačné opatrenia napríklad na energetickú chudobu, ktorá by v značnej miere mohla riešiť domácnosti, kde dôchodcovia alebo kde len dôchodca žije, aby doslova tú zimu prežil a mal by vytvorené aspoň tie najzákladnejšie podmienky pre to, že teplo cez zimu bude zabezpečené.
180-tisíc ľudí podpísalo túto petíciu. V drvivej väčšine sú to hlavne, hlavne seniori, a preto ešte raz hovorím, bolo, by som povedal, veľkou zodpovednosťou aj Národnej rady čím skôr takúto petíciu predložiť, aby sa s ňou plénum mohlo zaoberať a prijímať ďaleko skôr opatrenia ako teraz, keď už máme mesiac, mesiac november.
Tu treba vidieť možno genézu témy valorizácie od roku 2020. Na veľkú škodu, že pán minister Krajniak nepredĺžil to obdobie, ktoré predtým bolo na štyri roky, že minimálne 2 % valorizácia, i keď ten vývoj a inflácia ukázali, že dneska sa už bavíme o úplne iných číslach, ale to bola v tom začiatku hneď jedna z možností, o ktorej by sme sa boli bavili, pretože treba si uvedomiť jednu vec. Pre rok 2022 sa riadi valorizácia všetkých dôchodkov – starobných, invalidných a tak ďalej – výškou 1,3 %, ktorá bola aktuálna v závere minulého roku a ostala platná od 1. januára 2022. To znamená už 11. mesiac. Opakujem 1,3 % a valorizácia je niekde 14, 15, kde sme, kde sú tie zvyšné percentá. Jednoducho tí seniori to nemajú akýmkoľvek iným spôsobom šancu si zabezpečiť tie prostriedky, aby sa minimálne držali tej životnej úrovne, ktorú majú, resp. mali. Dnes je to už niekde úplne inde, a preto je nevyhnutné, aby sa valorizácia pripravila tak, aby sme nebrali štatistické čísla rok a pol dozadu, ale aby sme nabehli na, v úvodzovkách, český model, ktorý hovorí o tom, že ideme pol roka dopredu, až následne sa vyrovnáva potom tá predpokladaná inflácia podľa skutočnej, ale dôchodca má dopredu finančné prostriedky, ktoré by mali zabezpečiť udržanie životnej úrovne. To znamená, aj v tomto prípade sa máme od Čechov čo učiť, pretože ďaleko skôr ako my zareagovali na túto skutočnosť a veľmi operatívne tento problém v priebehu, v priebehu roka rieši.
Tá valorizácia, tak ako je nastavená teraz, bola nastavovaná v úplne iných časoch, relatívne v dobrej ekonomickej situácii, kde viackrát som to už spomínal, ja som musel riešiť iné problémy a ten problém sa volal deflácia, aby sme nemuseli dôchodcom znižovať dôchodky vzhľadom na kritériá, ktoré v tom zákone boli nastavené. Ale to bolo vybavené operatívne, počas 24 hodín prestala dôchodcov strašiť deflácia, a práve preto bolo treba aj v tomto období za 24 hodín riešiť aktuálny stav inflácie a z toho potrebnej, potrebnej valorizácie.
To, čo je treba si pripomenúť, je aj otázka minimálneho dôchodku. My sme aj z časti opozície, minimálne SME RODINA, v tom uplynulom období veľmi veľa prosociálnych oblastí schválili, ale prišlo nejaké obdobie hlavne roku 2020 a všetko sme zmrazovali, zmrazovali, zmrazovali. Zmrazovali sme aj minimálny dôchodok. Ten návrh, ktorý je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, hovorí o tom, že by sa mal rozmraziť ten minimálny dôchodok až od 1. januára ´24. Pýtam sa, čo budú aj títo ľudia robiť v tom budúcom roku.
Treba si uvedomiť jednu vec. Keď som v tom ´15. roku zavádzal minimálny dôchodok, vychádzal som hlavne z toho, že je nevhodné, aby ľudia, ktorý odrobili minimálne 30 rokov, stáli na úradoch práce v jednom rade na sociálne dávky s tými, čo celý život vôbec nerobili. To bola aj morálna satisfakcia voči týmto. No ale my sme to s týmto zmrazením jednoducho znova zatlačili niekde úplne inde a dávame ich na rovnakú úroveň s tými, čo vôbec nepracovali. Preto si myslím, že ak to príde, ten návrh zákona, sem, v žiadnom prípade nie 1. 1. ´24, ale 1. 1. ´23. Je nevyhnutné vrátiť sa k tomu a rozmraziť to, aby aj títo dôchodcovia, je ich okolo 75-tisíc, alebo aspoň v čase, keď som tento návrh zavádzal, ich bolo, možno dnes ich už je viac, ktorých sa to bezprostredne dotýka, lebo, lebo to je skutočne malý dôchodok. A sú tam aj takí, čo odrobili aj 40 rokov, ale robili za minimálnu mzdu. To znamená, že adekvátne k tomu ten výpočet toho dôchodku zodpovedal, zodpovedal tej minimálnej čiastke toho dôchodku. To znamená, to nie sú ľudia, ktorí sa vyhýbali robote. Naopak, pracovali a boli ochotní aj za tú minimálnu mzdu pracovať adekvátne k tomu možno na príslušnej profesii. Nie je ich málo to, tých, takýchto profesií, kde minimálna mzda je relatívne veľmi veľa. Práve preto je treba na nich treba pamätať, a nie 1. 1. ´24, ale každopádne 1. 1. ´23.
Každopádne podporujem túto iniciatívu a možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, že mimo toho uznesenia, kde konštatujeme, či by sme nemali zaviazať vládu, nech informuje, čo s tým bude robiť. Nech najskôr rokuje s Jednotou dôchodcov Slovenska, nech im dá nejaké odpovede a nám nech dá odpoveď, že ako bude s tými šiestimi požiadavkami, ktoré sú tam, narábať, myslím z hľadiska nejakého legislatívneho postupu ďalšieho.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec, veľmi správne si povedal, že táto petícia mala byť zaradená prvý bod tejto schôdzi, pretože tá situácia u seniorov je veľmi zlá. Veľmi zlá tým, že tá inflácia, tak jak hovorí guvernér Národnej banky, povedal, aká je k dnešnému dňu a aká bude do konca roka, sa blíži k 20 %. Česi riešili už vopred a dali svojim seniorom čiastku, ktorú naši dôchodcovia môžu len snívať. To isté spravili rakúski, Rakúšania. Rakúšania dali na každú rodinu 300 euro.
A ďalšia vec, ktorá tam je, samozrejme, ktorá sa dotýka nielen minimálneho dôchodku, ale je hlavne veľmi ohrozené – invalidní dôchodcovia. Keď si zoberiete priemerný dôchodok invalidný, aký je, a keď si zoberiete tí, čo majú 50 %, a tí sú najviac ohrození, a hlavne tí, ktorí sú ťažko postihnutí. Preto doporučujem, aby proste vláda zaujala čo najskôr k tejto problematike a k tejto petícii jasné stanovisko a povedala, jakým spôsobom bude riešiť seniorov.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja snáď len krátko. Predpokladám, že návrh uznesenia, ktorý tuná bude, prejde naprieč Národnou radou tak, ako celý výbor jednohlasne ho schválil, predpokladám, že aj Národná rada ho v drvivej väčšine schváli. Ale uznesenia sa veľmi ľahko schvaľujú v tejto Národnej rade, ale potom, keď to máme pretaviť do zákonov, tak tam už je problém. Čiže áno, súhlasím, že vláda by sa mala týmito požiadavkami zaoberať, ale hlavné je, že aby, keď prídu tieto zákony do parlamentu, aby sa naozaj aj presadili, lebo potom, potom mám pocit, že sú tu iní poslanci ako tí, ktorí schvaľovali dané uznesenie.
Požiadavky, ktoré sú tam od dôchodcov, tak výbor Národnej rady sa zhodol, že keď nie možnože všetky a v plnej miere, ale väčšina tých požiadaviek je realizovateľných, je zapracovateľných, a preto si myslím, že túto petíciu netreba hodiť do koša a to aj takým spôsobom, že aj keď v Národnej rade akože väčšinovo to uznesenie prijmeme, ale naozaj to, čo tí dôchodcovia požadujú, vážne sa s tým zaoberať, vážne sa s tým zaoberať a následne aby parlament to akceptoval.
Ďakujem veľmi pekne.
Hlasovanie o tomto bode, si myslím, že by malo byť na najbližšom hlasovaní, ktoré nie celkom vieme ešte, kedy bude.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi teda v stručnosti pripomenúť vám, potom v rozprave, do ktorej sa teda hlásim, rozšírenejšie pripomeniem, o čo v tejto novele zákona ide.
Ide o to, aby firmy, ktoré sa zúčastňujú, resp. budú zúčastňovať na biznise so štátom v rámci schémy štátom podporovaného nájomného bývania, aby tieto firmy museli byť zapísané do registra partnerov verejného sektora, tak ako je to pri všetkých firmách, ktoré robia biznis so štátom. A teda táto novela zavádza túto povinnosť aj s tým, že ak sa tak nestane, čo to bude pre tieto spoločnosti znamenať, resp. ak sa tak nestane, resp. ak sa tak stane a v nejakom čase tieto firmy budú z tohto registra vyhodené, čo to bude pre nich znamenať.
Takže viac poviem potom v rozprave, do ktorej sa hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Vladimíry Marcinkovej, Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého a Michala Luciaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1154) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1630 z 27. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti.
Zároveň určila výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 593 zo 14. októbra 2022 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 350 zo 17. októbra 2022. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe, ktorý gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 358 z 18. októbra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Na Slovensku teda už roky existuje inštitút registra partnerov verejného sektora, ktorý je vytvorený preto, aby štát, ktorý robí biznis s rôznymi firmami, čo je, samozrejme, prirodzené, aby mal prehľad o tom, s kým tento biznis robí, aby vedel, kto je za firmami, napríklad so schránkami, ale aj s rôznymi inými, samozrejme, akciovými spoločnosťami, eseročkami, aby jednoducho vedel, s kým robí štát biznis, aby sa predchádzalo tomu, aby štát nepriamo podporoval napríklad pranie špinavých peňazí, resp. aby, aby sa predchádzalo tomu, aby niekto ukrýval svoje majetky nejakým nelegálnym spôsobom a štát ešte tento spôsob podporoval tým, že vlastne robí biznis s takouto firmou. Čiže tento inštitút existuje na Slovensku už dlhé roky. Myslím, že sa osvedčil, je využívaný nielen teda štátnymi inštitúciami, ktoré, resp. štátom, ktorý zamestnáva ľudí, ktorí overujú totožnosti firiem, ale odvolávajú sa veľmi často na ne aj rôzni novinári, nejaké neziskové organizácie, ktoré majú záujem na tom a sledujú to, aby štát robil biznis tak, ako sa biznis robiť má, aby náhodou nedošlo k zneužívaniu štátnych peňazí na to, aby ich dostávali firmy, ktoré si ich nezaslúžia.
Čiže tento, tento register funguje a osvedčil sa časom, a teda je otázka, prečo by firmy, ktoré sú zapojené do schémy štátom podporovaného nájomného bývania, do uzavretej schémy, ktorý sme schválili v roku 2022, to znamená tento rok, prečo by takéto firmy v tomto registri zapísané nemali byť vzhľadom na to, že okrem toho teda, že dostávajú rôzne daňové úľavy, najmä teda v podobe dépeháčky, tak získavajú aj veľkú konkurenčnú výhodu v momente, keď sa stanú partnerom v rámci tejto schémy na dlhé roky nejakého uzavretého kruhu, kedy štát v zásade garantuje viacero, viacero procesov, viacero vecí, dostávajú prídel vlastne nájomcov, ktorí majú o takýto, o takýto nájomný vzťah záujem. Štátne firmy sa do toho veľmi, s veľkou pravdepodobnosťou zapoja v tom, že budú chcieť poskytovať takéto nájomné bývanie aj pre svojich zamestnancov.
Čiže vytvára sa určitým spôsobom uzavretý kruh schémy, kedy je veľmi výhodné pre firmy, ktoré sa dostanú do tejto spolupráce, v tejto spolupráci zotrvať a pôsobiť. A to nás opäť dostáva k otázke, že prečo by takéto firmy, ktoré dostávajú takéto veľké výhody, nemali byť zapísané v registri pre partnerov verejného sektora. O to viac teda, že je vo všeobecnosti známe, že realitné transakcie po celom svete sú veľmi častým spôsobom na pranie špinavých peňazí, deje sa to tak teda, že ja ako osoba napríklad sa dohodnem s niekým, kto vlastí nehnuteľnosť a je expertom pri, v rámci prania špinavých peňazí, že mi ju predá pod cenu, zvyšok mu zaplatím kešom cez svoje čierne peniaze, ale nadobúdam už nehnuteľnosť, ktorej trhová hodnota je oveľa vyššia, ako som za ňu zaplatil oficiálne, a následným predajom si vlastne zlegalizujem svoje príjmy aj vrátane svojich čiernych príjmov. Čiže toto je schéma, ktorá vo svete je veľmi-veľmi bežná a v rámci realít sa veľmi vysoko využíva.
Druhou vecou je, že v rámci realít je aj veľmi bežné, že svoj majetok takto, v úvodzovkách, ukrývajú aj rôzni ľudia z rôznych sankčných zoznamov. Je veľmi ťažko vystopovateľné mnohokrát, kto je za vlastníctvom tej-ktorej nehnuteľnosti, a je to vlastne otázka aj veľmi aktuálna v súčasnosti, kedy sa sankčné, sankčný zoznam v rámci Európskej únie, v rámci predstaviteľov Ruska napríklad, veľmi zväčšil, a teda malo by byť aj naším záujmom, aby sme vedeli, s kým presne tento štát bude obchodovať.
Spomínal som teda tie výhody, ktoré, ktoré štát poskytne firmám. Doplním teda alebo rozmením to trošku na drobné, to znamená, že tou najväčšou výhodou, ktorú dostanú firmy, ktoré budú podnikať v tejto sfére so štátom, je znížená dépeháčka z 20 na 5 %, to je jedna veľmi veľká výhoda. Druhou výhodou je skutočnosť, že v rámci tejto schémy je možné, aby za zamestnanca, resp. teda potom aj nájomcu platila firma časť tohto nájomného, ktorou, táto časť tohto nájomného potom bude daňovo uznateľná položka, to znamená ďalšia daňová úľava pre firmu, ktorá bude zamestnávať takéhoto nájomcu, čiže štát opäť stráca na daniach týmto spôsobom, resp. daňovo, daňovým zvýhodnením podporuje takéto bývanie.
Tretia vec je, že ak samotný štát bude týmto zamestnávateľom, to znamená, že napr. škola bude mať učiteľov, ktorí budú využívať túto schému nájomného bývania, tak štát nielenže teda príde na daniach o tieto peniaze, ale štát samotný bude dotovať zo svojich peňazí časť nájomného týchto zamestnancov. Z tohto vyplýva teda, že toto nie je nejaká obyčajná schéma zníženej dépeháčky, ako je to napríklad pri niektorých potravinách, ale je to oveľa premyslenejšia schéma štátnej podpory nájomného bývania, či už na daňových úľavách priamo v rámci, v rámci zníženej DPH, alebo na daňových úľavách prostredníctvom vlastne zvýhodnenia odvodov, resp. priameho financovania štátom v rámci štátnych podnikov, ktoré by podporovali takýchto nájomcov.
Nehovoriac aj teda o tom, že tá schéma je naozaj uzavretou schémou, bude sa tam veľmi ťažké dostať a, samozrejme, už firmy, ktoré v tejto schéme budú, ktoré budú mať v zásade nejakým spôsobom garantovaný dopyt ľudí po takejto, po takýchto nájomných bytoch, tak už ťažko z takejto schémy budú chcieť odísť, lebo je pre nich výhodná. To znamená, že toto podľa mňa všetko zakladá jasné dôvody na to, aby firmy, ktoré sa zapoja do tejto schémy, mali mať povinnosť byť zapísané v registri partnerov verejného sektora.
Niekedy sa objavuje argument, že teda bude to pre spoločnosti, ktoré, ktoré sa zapoja do tejto schémy, že to pre nich bude administratívne náročné. To ale nie je pravda, pretože veľké firmy, ktoré by chceli a ktoré chcú investovať do takýchto schém aj v rámci Európskej únie, pre nich je to štandard. Toto sa štandardne už deje, to znamená, že už aj tie firmy, o ktorých sa hovorí, že by mali záujem sa zúčastniť tohto biznisu, tak sú na to dávno pripravené a nemal by to byť pre nich žiaden problém.
V rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré prebehlo k tomuto návrhu zákona, boli pripomienky najmä teda z ministerstva financií a potom z... boli pripomienky následne aj z OLAP-u. Pripomienky ministerstva financií sa vlastne týkali toho, že tento zákon, tak ako bol napísaný, duplikoval povinnosti, ktoré ustanovoval zákon o dani z pridanej hodnoty, a nejakým spôsobom aj nepriamo novelizoval tento zákon o dani z pridanej hodnoty. Aj na základe konzultácie s ministerstvom financií sme tento problém odstránili v pozmeňujúcom návrhu, ktorý za chvíľku prednesiem.
Druhou oblasťou, ktorú, ktorú sme teda riešili v pozmeňujúcom návrhu, boli pripomienky OLAP-u, okrem, samozrejme, tých technických aj pripomienky, ktoré smerovali k tomu, aby sa v zákone duplicitne neriešili aj ustanovenia a aj obsah, ktorý už rieši zákon o registri partnerov verejného sektora. Aj túto pripomienku sme zapracovali v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý za chvíľku prečítam.
Ja sa už len pozriem, že či som zdôvodnil všetky body v rámci toho pozmeňujúceho návrhu. To znamená, že ten pozmeňujúci návrh je pomerne jednoduchý, on vyhodí odseky v čl. I v treťom bode 15 a 16, to boli tie odseky, ktoré riešili duplicitne aj teda zákon o DPH, aj zákon o registri partnerov verejného sektora.
Potom je tu ešte jeden bod v rámci toho pozmeňujúceho návrhu, ten sme doplnili po tom, čo sme sa vlastne dočítali, že môže byť už uzavretá prvá investičná zmluva s prvým partnerom v rámci štátom podporovaného nájomného bývania, takže aby sme predišli tomu, že zostane nejaké legislatívne vákuum, čo v takejto situácii robiť, tak sme pridali prechodné ustanovenia do tohto zákona, to znamená, v prípade, ak by k takejto zmluve, k uzavretiu takejto zmluvy došlo v čase, kedy ešte nebude platiť tento zákon, tak doplňujúci návrh k tomuto zákonu ráta s prechodným ustanovením, ktoré hovorí o tom, že môže byť uzavretá táto investičná zmluva, ale musí byť doplnená pre takúto firmu, ktorá ešte uzavrela túto zmluvu pred platnosťou tejto našej novely, musí byť doplnené tento, musí byť doplnený tento zápis do, do, do, do 1. januára 2023, to znamená dostatok času na to, aby táto firma doplnila zápis do registra partnerov verejného sektora.
Takže toľko k zdôvodneniu toho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a ja ho teraz prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Vladimíry Marcinkovej, Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého a Michala Luciaka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1154).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúce pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k poslaneckému návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov:
1. V čl. I 3. bode § 6 sa vypúšťajú odseky 15 a 16.
Poznámka pod čiarou k odkazu 8a sa vypúšťa.
V súvislosti s touto zmenou sa primerane upraví úvodná veta 3. bodu.
2. V čl. I sa pripája 4. bod, ktorý znie:
„4. Za § 19 sa vkladá § 20, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠20
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným dňom vyhlásenia
Obchodná spoločnosť podľa ods. 3 písm. b), ktorá uzatvorila zmluvu podľa ods. 3 písm. b) pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a investičný partner, ktorý uzatvoril investičnú zmluvu alebo zmluvu o prevádzke bytového domu pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sú povinní zabezpečiť svoj zápis do registra partnerov verejného sektora najneskôr do 1. januára 2023."."
To je všetko. Čiže keď to zhrniem, v rámci medzirezortného pripomienkového konania a konania aj v rámci OLAP-u sme zapracovali všetky nevyhnutné pripomienky, ktoré nastali. Myslím si, že aj ministerstvo financií, aj odbor legislatívy a aproximácie práva a tuná v parlamente sú spokojní, a ja vás teda aj týmto prosím o podporu tohto zákona v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Ako spomenul pán predsedajúci, návrhom tohto zákona meníme zákon č. 650/2004, zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení. Tá zmena v tom zákone bola jednoduchá a to teda zmena poplatku alebo odplaty za správu výplatné... dôchodkového doplnkového fondu. To znamená, že ide nám o to, aby sme znížili poplatok pre ľudí, ktorí si peniaze v doplnkovom dôchodkovom sporení uložili. To je prvá vec.
Druhá vec je, že vlastne týmto znížením sa mení štruktúra poplatkov v rámci systému DDS-iek, tretieho piliera a to tak, aby bola väčšia váha na poplatkoch, ktoré si vyplácajú DDS-ky nielen teda za správu, za pasívnu správu toho fondu, ale najmä aby boli, aby sa zvýšila závislosť DDS-iek na poplatkoch za zhodnotenie portfólia v danom, v danom fonde, to znamená, že chceme dosiahnuť to, aby DDS-kám v treťom pilieri viac záležalo na tom, aby zhodnocovali portfólio alebo portfóliá svojich sporiteľov.
Viac o tom teda poviem v rámci rozpravy, budem podávať aj doplňujúci a pozmeňujúci návrh.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Petra Cmoreja, Mariána Viskupiča, Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1120).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1629 z 27. septembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1120) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 230 z 18. októbra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Tento zákon sa v čase vyvíjal, treba povedať, respektíve táto novela sa v čase vyvíjala. Poviem teda, alebo pripomeniem na začiatok tú hlavnú zmenu, ktorú tento zákon prináša alebo teda priniesol, poviem teda aj prečo a potom poviem, že ako sme diskutovali s ministerstvom sociálnych vecí, s ministerstvom financií, s Národnou bankou, s DDS-kami a čo to prinieslo, aký pozmeňujúci návrh.
Takže ako som spomínal, ten pôvodný návrh obsahoval zníženie poplatku alebo teda odplaty za správu v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde z 1,2 % z čistej, z čistej hodnoty tohto fondu na 0,6. Išlo o skokové zníženie tohto poplatku a chceli sme to preto, že ide o poplatok, ktorý teda platia sporitelia, to znamená, že jeho znížením by automaticky došlo k zníženiu, ee, zvýšeniu výnosov sporiteľov a zároveň ten druhý, možno väčší motivátor bol v tom, že dnes tá štruktúra poplatková v rámci, v rámci tretieho piliera je taká, že vlastne 77 %, pardon, 75 % všetkých výnosov DDS-iek, spoločností teda v treťom pilieri, plynú alebo plynie práve z tohto poplatku za správu fondov. To znamená, len z toho teda, že si ako občan vložím svoje peniaze do III. piliera, tak odvádzam DDS-kám poplatok za správu a tento pasívny poplatok tvorí 75 % všetkých výnosov DDS-iek.
Situácia v II. pilieri je diametrálne odlišná. Tam je to tak, že, a bavíme sa teda o číslach za posledné štyri roky, tá situácia je taká, že tam je to 50 na 50. To znamená, 50 % výnosov, všetkých výnosov DDS-iek a II. piliera tvoria poplatky, ktoré súvisia len s pasívnou správou, a druhú časť, teda až 50 % tvoria poplatky, ktoré súvisia so zhodnotením tohto portfólia. To znamená, že tá štruktúra hovorí o tom, že ak si chcú, ak chcú mať spoločnosti spravujúce portfóliá v II. pilieri čo najvyššie zisky, tak musia, musí im veľmi záležať na tom, aby aj portfólio svojich klientov zhodnocovali. Kdežto na tej druhej strane pri tom, pri III. pilieri to zhodnotenie tvorí len 25 % všetkých výnosov, to znamená, že DDS-ky sú menej motivované k tomu, aby zhodnocovali úspory svojich, svojich klientov. A to sa odráža potom aj na výkonnosti týchto portfólií, kde veľmi záleží teda asi na tom, že kto kde investuje, a teda rozdiel vo výkonnosti medzi II. pilierom a III. pilierom je dlhodobo na strane II. piliera a nie je to málo. To znamená, že výkonnosť druhopilierových fondov je rádovo vyššia ako tých treťopilierových fondov.
Samozrejme, že na to sú aj protiargumenty o tom, že existujú určité obmedzenia v rámci investovania do III. piliera. Tým najčastejším argumentom, ktorý zaznieva, je to, že je to, že z tretieho piliera si ľudia môžu tie úspory kedykoľvek v zásade vytiahnuť, a teda nie je možné investovať tak dlhodobo. To je sčasti pravda, sčasti my sme vlastne porovnávali päťročné, posledných päť rokov na ročnej báze.
Ďalej chcem povedať, že poplatok za správu, keď porovnávame II., III. pilier, tak v rámci III. piliera, teda dneska je to 1,2 %, v II. pilieri je to 0,3 %. Čiže tam je ten rozdiel obrovský. Samozrejme, že tu je zasa argument ten, že ten II. pilier má oveľa väčšie portfólio, až štvornásobné, je tam 12 mld. eur, kdežto v III. pilieri sú 3 mld. eur, to je tiež, samozrejme, pravda, sú tam úspory z rozsahov, ale nejdeme na rovnakú úroveň toho poplatku, len ho znižujeme z 1,2. Určite nie na 0,3.
Ešte chcem povedať k tomu, že v rámci schémy III. piliera už dochádzalo k znižovaniu toho poplatku, on bol napríklad v roku 2014 1,8 % a postupne vyklesával až do roku 2020 na úroveň 1,2 %. Za celé to obdobie, kedy to, kedy ten poplatok vyklesával, tak v absolútnej hodnote suma poplatkov alebo výnos poplatkov v rámci, v rámci III. piliera za správu napriek tomu, že percentuálne klesal, tak stúpala. Takže... čo je, samozrejme, prirodzené, lebo treťopilierové spoločnosti, DDS-ky, im sa portfólio zvyšuje, je tu nejaká inflácia, to znamená aj príspevky sa zvyšujú a tak ďalej a tak ďalej. Len tým chcem povedať, že to zníženie toho poplatku nemá byť strašiakom k tomu, že by sa, že by sa, že by došlo k nejakým výrazným zmenám v rámci, v rámci výnosov DDS-iek. Z dlhodobého hľadiska som presvedčený, že nie.
Ešte jedno číslo poviem, že za obdobie 2018 – 2021, keď teda porovnáme absolútnu sumu vyzbieraných poplatkov medzi DDS a DSS-kami (III. pilier, II. pilier), tak tá suma absolútna za poplatky za správu je plus-mínus rovnaká, to znamená, že aj spoločnosti II. piliera, ktoré majú štyrikrát väčšie portfólio, tak vyzbierali na poplatku za správu, za ten pasívny poplatok, rovnakú sumu v absolútnej hodnote ako DDS-ky, ktoré majú štyrikrát menšie portfólio.
Dobre, to sú, to sú nejaké základné čísla, ku ktorým som sa chcel dostať.
Ešte poviem to, že my sme pri stanovovaní a pri tvorbe toho zákona vychádzali z, najmä zo štúdie ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ktoré robilo v roku 2017, preto sme si robili potom aj štatistiky 2018 – 2021 samostatne, a teda bola to štúdia, ktorá sa venovala ako téme, ako zoptimalizovať II., III. pilier, a venovala sa jej veľmi podrobne a tam teda okrem iného navrhovala aj zníženie toho poplatku na 0,6 %, bol aj návrh na skokové, ale bol tam aj návrh v rámci vyklesávania v rámci šiestich rokov.
Chcem povedať, že táto štúdia teda bola veľmi podrobná a keď sme si pozerali, že ako vychádzajú predpovede tejto štúdie, na základe ktorej teda bol návrh na zníženie tohto poplatku z 1,2 na 0,6, tak tie predpovede v tých zásadných ukazovateľoch, ako je zisk, ako je suma vybratá na odplate za správu, boli správne, dokonca ministerstvo sociálnych vecí podhodnotilo výšku zisku a výšku odplát za správu, ktoré tieto spoločnosti dosiahli v tých rokoch 2018 až ´21. To znamená, že považujeme tie výsledky tejto správy ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny za relevantné aj za overené časom a držali sme sa týchto výsledkov pri tvorbe tohto zákona.
Teraz dovoľte mi dostať sa k tomu, aká prebiehala diskusia k tomuto zákonu. Samozrejme, prebehlo MPK, z ktorého vyplynuli viaceré, viaceré pripomienky a, samozrejme, stretávali sme sa aj s predstaviteľmi DDS-iek, ktoré tiež dávali svoje pripomienky aj teda v rámci toho MPK. Tou zásadnou pripomienkou bola pripomienka, aby ten, aby ten, aby to vyklesávanie alebo aby ten, to zníženie toho poplatku nebolo skokové. To znamená, od roku 2023 je potrebné povedať, že toto považujeme za správne a toto sme si adoptovali. Je pravda, že skokové zníženie poplatku z 1,2 na 0,6 sa javí ako veľmi rýchle a mohlo by vážne poškodiť stabilitu systému III. piliera. Takže toto sme si adoptovali.
A potom sme absolvovali viacero teda stretnutí a v rámci tých viacerých stretnutí aj jeden veľký okrúhly stôl, kde boli pozvaní zástupcovia DDS-iek. To znamená spoločnosti, ktoré podnikajú v rámci III. piliera. Bolo tam ministerstvo financií, bola tam NBS, boli tam predstavitelia ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, boli tam ešte aj predstavitelia odborárov v rámci veľkých firiem a myslím, že aj združenie zamestnávateľov tam malo svojho človeka. V rámci tejto diskusie, aby som to teda zjednodušil, aby som to nenaťahoval, sme sa dopracovali k tomu, že 0,6 teda je to vyklesávanie alebo ten, výška toho poplatku je, je príliš nízka pre DDS-ky. V rámci toho spektra tých ľudí, ktorí boli na tomto stretnutí, došlo k nejakému kompromisnému návrhu, teda že ten poplatok na úrovni 1 % je zvládnuteľný aj z pohľadu DDS-iek, aj z pohľadu ministerstva financií, aj z pohľadu NBS, aj z pohľadu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Musím povedať, že aj doplnkové dôchodkové spoločnosti priniesli na toto stretnutie vlastnú štúdiu z roku 2020 ako kontra alebo ako podporu ich argumentov, teda že 0,6 je príliš nízky poplatok pre nich. A táto štúdia vlastne hovorila o tom, že tá minimálna úroveň toho poplatku dneska je niekde okolo 1 % a v prípade, že sa bude zvyšovať veľkosť portfólia v týchto, v týchto fondoch, tak je možné ďalej opäť pristúpiť aj k znižovaniu tohto poplatku pod 1 %.
Treba znova povedať, že ten predpoklad, že sa portfólio bude zvyšovať, z toho vychádza aj tá štúdia ministerstva sociálnych vecí, aj to stanovisko, ktoré nám ministerstvo sociálnych vecí v rámci MPK poskytlo, tak vychádzalo z toho, že počet klientov, veľkosť portfólia sa v rámci III. piliera zvyšovať budú nejakým organickým spôsobom, nešlo tam o žiadne významné skoky. A aj na základe tej debaty toho okrúhleho stola, aj na základe toho, čo sme si vypočuli od DDS-iek a všetkých ministerstiev a štátnych inštitúcií, sme sa teda nakoniec rozhodli na tom kompromisnom návrhu, a teda že tá finálna, to finálne percento poplatku v rámci tej odplaty za správu bude 1 % a v rámci vyklesávania troch rokov, tým dosiahneme aj to, aby sme sa v rámci tohto obdobia pozreli na to, že ako tie DDS-ky s takýmto poplatkom dokážu fungovať. A možno aj k tomu, aby sme pristúpili ku krokom, či už tento parlament, alebo ten budúci, k tomu, aby ten III. pilier podporoval výraznejšie v rámci nejakých daňových úľav, tak ako to robí doteraz v nejakej malej forme, pretože keď sa pozrieme teda na okolité štáty, tak ten III. pilier je štátom podporovaný viac. A toto bola vlastne aj jedna z výhrad DDS-iek k tomu teda, že dobre, že vieme fungovať aj s nižšími poplatkami, ale boli by sme radi, keby štát viac podporoval ten III. pilier, aby to portfólio tých klientov rástlo výraznejšie.
Takže toto bolo jedno zo záverov týchto našich komunikácií, MPK-čka, aj tohto stretnutia. To znamená, že nebude to 0,6, ale bude to 1 % a to postupné vyklesávanie budú tri roky v rámci 0,05 percentuálneho bodu, 0,1 percentuálneho bodu a 0,05 percentuálneho bodu v rámci rokov ´23, ´24 a ´25.
Tými ďalšími vecami, na ktorých sme sa potom zhodli v rámci spolupráce s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, bola informačná povinnosť DDS-iek pre tretie strany. To znamená nejakých privátnych porovnávateľov, ktorí teda si budú môcť zažiadať o informácie z DDS-iek a DDS-ka, DDS-ky im tieto informácie budú musieť v nejakej štruktúre poskytnúť. Samozrejme, nepôjde len o také hocijaké tretie strany, ale o strany, ktoré budú overené Národnou bankou Slovenska. A dohodli sme sa rovnako s ministerstvom práce, sociálnych vecí aj na tom, že v zásade tento set dá, bude poskytovaný v takejto štruktúre aj ministerstvu, ministerstvu financií a Rade pre rozpočtovú zodpovednosť. Je to úprava, ktorá vlastne zrovnáva tú štruktúru dát, ktorú dostávajú tieto štátne inštitúcie od DSS-iek. To znamená, že II. s III. pilierom, tú štruktúru dát zrovnávame. To bola tretia vec alebo je tretia vec, ktorú upravujeme v tom pozmeňujúcom návrhu.
A štvrtá vec je úprava výšky, výšky odmeny za uzatvorenie účastníckej zmluvy. To znamená, aby aj DDS-ky ušetrili svoje náklady, tak dneska je v zákone hodnota 10 % z čistej mesačnej mzdy ako strop na odmenu sprostredkovateľom, ktorí zabezpečia príliv nových zmlúv, my tento 10-percentný strop znižujeme na 8-percentný. A opäť je to len dorovnanie toho, ako to má zavedený II. pilier. Takže toto sú, toto sú nejaké hlavné zmeny a teda tá cesta, ako sme sa k nim dopracovali v rámci tohto návrhu zákona. Ja teda prečítam teraz, teraz ten pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tomáša Lehotského, Petra Cmoreja, Mariána Viskupiča a Vladimíra Ledeckého na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1120).
1. V čl. I sa vkladá nový 1. bod, ktorý znie:
„1. V § 28a sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
„(4) Ak účastník udelil súhlas s poskytovaním údajov o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť spracúva podľa tohto zákona, doplnková dôchodková spoločnosť je povinná v strojovo-spracovateľnom formáte automatizovaným spôsobom prostredníctvom aplikačného programového rozhrania poskytovať prístup k údajom účastníka autentifikovanej tretej strane. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná komunikovať prostredníctvom aplikačného programového rozhrania bezpečným spôsobom a prijímateľ údajov podľa prvej vety je povinný získané údaje šifrovať ihneď, ako je to možné."."
Doterajšie odseky 4 a 5 sa označujú ako odseky 5 a 6.
Tento bod nadobúda účinnosť 1. júna 2023, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Nasledujúci bod sa primerane preznačí.
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
2. V čl. I doterajší bod znie: „V § 35a ods. 1 písm. a) sa číslo „1,2" nahrádza číslom „1".
3. V čl. I sa za doterajší bod vkladá nový 2. až 4. bod, ktoré znejú:
„2. § 67b vrátane nadpisu znie:
"§ 67b
Informačné povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči orgánom verejnej moci. Doplnková dôchodková spoločnosť poskytuje Ministerstvu financií Slovenskej republiky (ďalej "ministerstvo financií") a Rade pre rozpočtovú zodpovednosť prostredníctvom Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť údaje vrátane osobných údajov, ktoré spracúva podľa tohto zákona, o účastníkovi, poberateľovi dávky a oprávnenej osobe, a to v rozsahu nevyhnutnom na plnenie úloh podľa osobitného predpisu, horný index 43a). Orgány podľa prvej vety sú povinné osobné údaje získané podľa prvej vety šifrovať ihneď, ako je to možné, a ak šifrovanie nie je v odôvodnených prípadoch možné, pseudonymizovať ihneď, ako je to možné."
Poznámka pod čiarou k odkazu 43a znie:
„43a) Napríklad § 35 až 38 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, § 14 ods. 5 a § 30aa ods. 21 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čl. 4 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti."
3. V § 84a sa číslo „10" nahrádza číslom „8".
4. Za § 87r sa vkladá § 87s, ktorý vrátane nadpisu znie:
㤠87s
Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2023
(1) Do 31. decembra 2024 sa § 35a ods. 1 písm. a) nepoužije.
(2) Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu nesmie za jeden rok správy v roku
a) 2023 presiahnuť 1,15 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde,
b) 2024 presiahnuť 1,05 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde."."
V súvislosti s navrhovanými zmenami sa primerane upraví názov a úvodná veta návrhu zákona.
To je všetko. A teda aby som to zhrnul na koniec. Tak v rámci toho MPK aj tých diskusií, ktoré prebehli, znižuje sa poplatok za správu za odplatu z 1,2 na 1 % v priebehu troch rokov, počnúc rokom 2023. Doplňujú sa informačné povinnosti DDS-iek pre tretie strany, ktoré sú overené NBS-kou v rámci informácií, ktoré môžu získať, aby možno mohli ľahšie porovnať produkty a slúžiť občanom tak, aby si vedeli rozmyslieť, kam a ako investovať svoje peniaze. Dopĺňa sa informačná povinnosť DDS-iek tak, ako je to v rámci teda štátnych orgánov ministerstva financií, ministerstva sociálnych vecí a RRZ, tak ako je to v rámci DSS-iek, a znižuje sa poplatok za, maximálna hodnota, maximálne percento poplatku za uzatvorenie zmluvy z 10 % na 8 %.
Ďakujem veľmi pekne a teda prosím vás o podporu tohto zákona.