75. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem dobrý deň, dobré ráno, vlastne včera bolo prvé čítanie, takže to odôvodnenie možno si ešte mnohí pamätáte, ale ho zopakujem.
Tento návrh novely zákona o dotáciách v pôsobnosti ministerstva hospodárstva je, jej cieľom je doplniť dotačné tituly aj dotáciu na kompenzáciu zvýšených cien elektriny a zemného plynu. Návrh zákona je upravený tak, je to rámcový zákon, aby bolo možné poskytovať dotácie pre čo najširšie alebo absolútne najširšie okruh príjemcov, ktoré sú teda právnické alebo fyzické osoby - podnikatelia. A konkrétne potom rozlíšenie oprávnených subjektov bude definované v schémach štátnej pomoci a na nich nadväzujúcich výziev, ktoré teda budú nasledovať ešte tento rok a budúci rok. Zákon v otázke podmienok poskytovania dotácií oprávneného obdobia, výpočtov oprávnených nákladov bude odkazovať, teda odkazuje na schémy štátnej pomoci, kde to bude presne definované a vo vzťahu aj k stropu cien elektriny a plynu, od ktorých sa bude odvodzovať teda tá výška dotácie, sa budú definovať v nariadeniach vlády a vo výzvach, ktoré budú nasledovať.
V zákone nie sú uvedené preto, lebo keby sa a budú pravdepodobne tá volatilita na trhoch alebo situácia je, veľmi sa mení dynamicky. Keby bolo potrebné meniť nejaké čísla, nejaké tieto ukazovatele, aby sme nemuseli zase otvárať zákon, ale stačí to potom upraviť v tých schémach, resp. v tých výzvach. Dotácie sa budú poskytovať teda na základe žiadostí, ktoré budú predkladať tieto oprávnené podnikateľské subjekty, žiadosť sa bude podávať výhradne a zásadne len elektronicky, bude na to formulár, celý proces bude prebiehať elektronicky cez systémy ministerstva hospodárstva, ktoré sa zásadne ich kapacita posilňuje, vieme, čo máme robiť. Posilňujeme tie kapacity, násobne ich zvyšujeme tak, aby k 1. decembru boli pripravené údaje, spolupráca s dodávateľmi energií. Takisto je veľmi úzka, tie údaje budeme mať, budú sa teda krížovo tie údaje spájať v tých žiadostiach od tých príjemcov podnikateľských subjektov, od tých dodávateľov, takže tam bude presná alebo bude krížová kontrola tých údajov, keďže sú naviazané na systémy zase, kde sú, kde je to všetko registrované a aby sa čo najviac eliminovali aj chyby, samozrejme, ale aj rôzne prípadné špekulácie.
Takže, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento zákon umožní, čo je podstatné, zrealizovať prvý balík pomoci už v tomto roku, ak nám sa podarí tento zákon schváliť a ak prejdú notifikácie schémy na to naviazanej v Európskej komisii, už bola tá schéma zaslaná na notifikáciu, intenzívne komunikujeme s Bruselom a máme vysokú pravdepodobnosť, že sa to podarí do konca novembra, aby to bolo notifikované a následne potom budú realizované teda ďalšie schémy po novom roku v závislosti od toho, ako sa nám tá situácia, ako som povedal, bude vyvíjať aj na trhoch a vôbec v ekonomike a v štátnom rozpočte, ktorý je, samozrejme, nutné ešte prijať pre budúci rok.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť, ďakujem pekne za veľmi vecnú konkrétnu živú debatu vo výboroch, kde padali veľmi praktické vecné pripomienky, otázky, záujem, úprimný záujem o to. Takisto v pléne čo zazneli včera, a teda poprosím vás o podporu tohto, tohto návrhu zákona, za čo vopred ďakujem.

Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1291, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1841 z 9. novembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členovia výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučuje Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 627 z 9. novembra 2022, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 394 z 9. novembra 2022, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 364 z 10. novembra 2022. Uznesením výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vo vyjadreniach v správach k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania návrhu zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 365 z 10. novembra 2022.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja naozaj iba krátko. Veď bolo povedané v podstate všetko. Naozaj táto pomoc podnikateľom je potrebná. Začali sme s jej prípravou a schémami ešte za nášho vedenia. Všetká úcta Karlovi Hirmanovi. Naozaj sa mu to podarilo veľmi dobre dotiahnuť do konca vrátane financovania, ktoré nám, bohužiaľ, bolo vtedy Igorom Matovičom blokované, ale teda teraz to už konečne ide.
Ja som naozaj veľmi rád, že podnikatelia sa tejto pomoci dočkajú ešte v tomto roku, lebo naozaj už v tomto roku tie ceny energií sú veľmi vysoké. Tá konkurencieschopnosť nemôžme povedať, že klesá voči ostatným krajinám, pretože rovnaké ceny energií majú aj iní podnikatelia v iných krajinách a fungujeme na jednom vnútornom trhu, na ktorom sa tieto energie nakupujú a toto je možnože taký ten základný message, ktorý tu chceme naozaj všetkým povedať a ktorý bol prediskutovaný aj na výbore. Je tu veľmi veľa rôznych rumors, ako fungujú trhy, ako funguje cenotvorba, ako funguje regulácia a v rámci výboru preto sme sa rozhodli na komisii pre energetiku urobiť jedno stretnutie, kde pozveme verejnosť, poslancov, podnikateľov a všetkých, ktorých sa to týka, pripravíme jednu prezentáciu a vysvetlíme to fungovanie, aby naozaj sme možnože troška poodhalili to rúško toho fungovania tých energetických trhov a nehovoríme o Slovensku, ale naozaj na tom celom svete a tie možnosti, ktoré my dneska máme. Tou jedinou a najlepšou možnosťou, ktorá tu dneska je, je to, čo priniesol Karel Hirman dneska do parlamentu. A za SaS-ku môžem povedať, že tento zákon určite podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážení páni ministri, vyzerá, že táto diskusia bude naozaj veľmi krátka, ale dovoľte mi, aby som upriamil pozornosť na niekoľko vecí. V prvom rade vás chcem upriamiť na to, že dnes sa píše dátum 10. november. Je 10. november, vážené pani poslankyne, páni poslanci, a my sa 10. novembra ideme zaoberať konečne nejakým zákonom, ktorý reálne môže pomôcť. Je to naozaj nepríjemná vizitka, ale musím to zdôrazniť. Pán kolega Galek, ktorý predo mnou vystúpil, povedal, že v podstate je to vinou pána ministra Matoviča, ktorý to neustále brzdil. Takže odkaz pre občanov Slovenskej republiky je, že 10. novembra prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní tento zákon a je to vinou pána ministra financií Matoviča. Z toho nech si urobia všetci obraz, aký len chcú.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vy si možno spomínate, že som svojho času vystupoval tiež k nepomoci, ktorú vláda neustále odkazovala, že rokuje, pripravuje, zabezpečuje, ale nič do parlamentu neprichádzalo. Na jeden dokument, ktorý spracoval Parlamentný inštitút, ktorý je, aby ste vedeli súčasťou našej práce, pretože je zahrnutý aj v rokovacom poriadku a pripravuje vlastne analýzy, ktoré by mali vám všetkým a nám pomôcť. A tá analýza prvá, ktorú som vtedy spomínal, bola v júni v roku 2022. Bola veľmi tenká a tá už hovorila o významnej pomoci mnohých európskych krajín. Teraz vám ukazujem analýzu, ktorá je z októbra ´22 od tohto Parlamentného inštitútu a je tu množstvo zaujímavých informácií, ale v prvom rade je tu nastavené zrkadlo vašej vláde, ktorá prichádza s pomocou, reálnou pomocou, ktorú, ako hovorím dopredu a už sme to aj urobili v skrátenom legislatívnom konaní, podporíme, lebo sme hovorili o tom, že všetko, čo môže pomôcť a bude to jasne čitateľné a nebude to nejaký marketingový ťah, ako tu predviedol pán minister financií s tzv. antiinflačným balíčkom, ktorý mu rozstrieľal aj jeho bývalý koaličný partner SaS prostredníctvom finančného výboru pána Viskupiča. Ukázalo sa, že to bol výstrel do prázdna, pretože aj to, čo ste deklarovali, že má byť bombou, tzv. krúžkové, pomoc pri antiinflačnom balíku, nebola žiadna bomba, bol to len marketingový ťah.
Táto štúdia porovnáva všetky krajiny Európskej únie, celú 27-čku a hovorí, kto akým spôsobom a kedy pomohol. Je to čítanie, ktoré nastavuje vám zrkadlo veľmi nepríjemne, ale nechám to na vás. Ja niečo zhrniem a vy si z toho urobte obraz sami. Uvádza sa ale v tejto štúdii na začiatku veľmi dôležitá vec, ktorú ja potom v závere, na ktorú ja v závere nadviažem a hovorí sa tu, že od invázie Ruska na Ukrajinu vzrástli veľkoobchodné ceny elektriny a plynu pri Európskej únii päť až pätnásťnásobne. Európske ceny plynu sa pre nižšie dodávky z Ruska zvýšili za posledný rok o takmer 400 %. Toto sú údaje, ktoré čerpali kolegovia z Parlamentného inštitútu z oficiálnych zdrojov. To sú neni údaje, ktoré by si vycucali z prsta. Čiže je tu vážna vec a potom je tu graf, ktorý hovorí o tom, ako jednotlivé krajiny porovnateľne pomáhajú a prijímajú nejaké opatrenia v závislosti na HDP. No a tých opatrení je naozaj veľmi veľa. Ja len spomeniem váš prístup opatrení, ktorý je napríklad mnohé krajiny použili už dávno, keď to bolo potrebné napríklad v prípade cien pohonných hmôt, ktoré začali rásť veľmi, veľmi rýchlo. Bolo to Poľsko, Maďarsko, ale aj ďalšie krajiny, ktoré sú v tejto štúdii zahrnuté. Viete, aký je váš rekord, vážené kolegyne, kolegovia z koalície? Zapíšete sa rekordom najdlhšieho skráteného legislatívneho konania v histórii Slovenskej republiky, týka sa to zdanenia tzv. ruskej ropy, ktorú vy, samozrejme, nechcete, pretože váš premiér na rokovaní Európskej rady povedal, že my nepotrebujeme ruskú ropu napriek tomu, že sme stopercentne závislí na tejto rope a prišiel s bombastickým zdanením tejto ruskej ropy. Devätnásteho mája roku 2022 ste schválili skrátené legislatívne konanie, ktoré dodnes nie je uzavreté a tento zákon takto z mesiaca na mesiac posúvate ďalej. Toto je vaša reálna pomoc ľuďom a firmám v prípade napríklad pohonných hmôt, ktoré sú závislé na cene ropy, rovnako na cene plynu. Čiže nič lichotivé, vážené dámy a vážení páni z koalície.
Ja by som mohol teraz prechádzať opatreniami jedno za druhým a hovoriť vám dátumy, ktoré hovoria o tom, že kedy iné krajiny prijali opatrenia a tie dátumy sú z prvého polroka tohto roku a niektoré aj z konca minulého roka ešte pred inváziou, avšak ten najväčší nárast energetických nosičov nastal práve po tom, čo v tejto analýze Parlamentný inštitút uvádza po invázii Ruskej federácie na Ukrajinu a prijatím sankcií Európskej únie voči Ruskej federácii. A to zdôrazňujem.
Takže pre také zhrnutie mi dovoľte, aby som vám zopár vecí z toho, čo je v tom závere, pretože keby som išiel celou tou analýzou bod po bode, tak by to bolo naozaj nepríjemné čítanie pre vás, ale poďme aspoň k tomu zhrnutiu, ktoré je v závere tejto analýzy spomenuté. Sú to priame kroky, ktoré urobili jednotlivé krajiny Európskej únie v opatrení na zvyšovanie cien energetických nosičov, ale, samozrejme, aj napríklad cien potravín, pretože to je rovnako previazané vzájomne. Akonáhle rastú vstupy, rastú aj ceny a rapídne rastie inflácia. Tá inflácia mimochodom je odhadovaná Národnou bankou Slovenskej republiky pre budúci rok pri tom horšom variante až 22 %. Včera som si čítal, že Maďarsko už čelí na základe posledných údajov štatistického úradu v októbri 21-percentnej inflácie. Takže ako príklad uvádzam opatrenia, ktoré štáty zaviedli do svojich politík. Napríklad Belgicko, Bulharsko, Francúzsko znížili spotrebné dane z benzínu a tiež cien elektrickej energie a plynu dávno pred 10. novembrom, ako my dnes ideme prijímať opatrenie, ktoré konečne ste priniesli sem. Belgicko znížilo DPH na investície do solárnych panelov, solárnych ohrievacích panelov vody a tepelných čerpadiel. Česko bude od októbra do decembra v plnej výške platiť príplatok za obnoviteľné zdroje. Grécko zaviedlo trojstupňový systém dotácií. S vyššími dotáciami pre nižšie úrovne spotreby a dotačnými zľavami na odmenu za úspory energie. Poľsko zaviedlo garantované ceny elektrickej energie pre všetky domácnosti so spotrebou do 2 000 kW ročne, ale limit spotreby navýši pre domácnosti so zdravotne postihnutou osobou na 2 600, pre domácnosti s troma deťmi až na 3 000 kW ročne. Chorvátsko zaviedlo zníženie cien potravín. To je to, čo som hovoril, že je to naviazané na energonosiče aj ceny potravín. Rovnako s tým súvisiaca inflácia. Zníženie cien potravín, dámy a páni, o 30 % v Chorvátsku. Keď sme my prichádzali v jednej z mimoriadnej schôdzí, ktorých bolo celkom sedem od septembra minulého roku, sme tiež navrhovali napríklad zastropovanie niektorých cien základných potravín na nejakej úrovni, vy ste to odmietli, kde boli konkrétne opatrenia. A bolo to v čase, kedy Štatistický úrad Európskej únie Eurostat konštatoval, že práve na Slovensku je nárast napríklad pekárenských výrobkov za ostatné obdobie najvyššie.
Krajiny bojujú s cenami za nájomné napríklad. Je to Francúzsko, Luxembursko, Nemecko, Španielsko. Lebo to, samozrejme, má s tým takisto prepojenie. V Rakúsku zaviedli nezdaniteľnú inflačnú prémiu pre zamestnancov postihnutých podnikov. Švédsko uplatňuje cenové odpočty. Vo Francúzsku v prípade, ak firmy nedodržia zníženie spotreby 10 %, dostanú energie na prídel. Dobre, je to opatrenie, ktoré je, povedzme, veľmi striktné. Ale asi to, že budeme len šetriť, nie je jediná cesta. Maďarsko v auguste 2022 zrušilo stropy pre ceny plynu a elektriny pre domácnosti s vysokou spotrebou. Pripravuje ďalšie opatrenia.
Priama podpora domácnostiam sa vykonala, vážené dámy a páni, v týchto krajinách - v Belgicku, Bulharsku, Cyprus, Česká republika, Chorvátsko, Dánsko, Holandsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Luxembursko, Nórsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko. Slovensko tam nie je, dámy a páni. Zásah vlád voči dodávateľom. To znamená dodávateľ, ktorí majú monopolné postavenie na trhu, sa udial v Belgicku, Holandsku, Nemecku, Španielsku, Taliansku. Slovensko tam nie je, vážené dámy a páni. Zníženie daní a poplatkov sa udialo v Belgicku, Bulharsku, Cypre, Českej republike, Chorvátsku, Estónsku, Francúzsku, Holandsku, Írsku, Luxembursku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Slovinsku a Španielsku. Slovensko tam nie je, vážené dámy a páni z koalície a vlády Slovenskej republiky. Regulovanie cien energií, mohol by som vymenovať kompletne krajiny, ktoré tam urobili množstvo opatrení pri regulovaní cien. Áno, objektívne priznávam, že je tu nejaké zastropovanie cien pre budúci rok, ale to zastropovanie je také, že mnohé podniky a predovšetkým domácnosti sa dostávajú do nezávideniahodnej situácie. Ja len spomeniem, napríklad tí, ktorí odoberajú teplo z tzv. centrálnych zdrojov tepla, je ich asi miliónov obyvateľov, ktorí na tom budú významne doplácať a tieto domácnosti nedostávajú žiadnu významnú pomoc takú, aká by mohla byť nápomocná pre všetkých, ktorých sa to týka.
Čiže summa summarum, vážené dámy a páni, Európska komisia sama priznáva a odborníci, ktorí sa tým zaoberajú, že krajiny Európskej únie idú v dôsledku invázie Ruskej federácie na Ukrajinu, ktorá spôsobila enormný nárast cien energonosičov po prijatí sankcií voči Ruskej federácii. 500 mld. eur, 500 mld. eur idú krajiny Európskej únie vynaložiť na kompenzácie za to, že sme prijali sankcie voči Rusku, ktoré neumožnia alebo nezastavili Ruskú federáciu v ťažení voči Ukrajine, čo je vážne porušenie medzinárodného práva. A všetci sme to tu odsúdili v tomto parlamente. A Európska komisia začala konať voči Ruskej federácii prijatím niekoľkých balíkov sankcií, ktoré mali Ruskú federáciu zastaviť. Aký je výsledok, vážení kolegovia, vážené kolegyne? Výsledok je taký, že Európska únia bude vynakladať najbližší rok 500 mld. eur na dotácie na znižovanie týchto enormných nárastov cien elektrickej energie a plynu. A to je len začiatok, lebo nikto nevidí to svetielko na konci tunela. A teraz sa dostávam k tomu, čo chcem predniesť a povedať.
Viete, Európska únia vznikala ako mierový projekt. Mierový projekt od rímskych zmlúv cez Lisabonskú a ďalšie, kde všade boli ako prvé konštatácie v súvislosti s týmito zmluvami, konštatácia, že Európska únia je úniou, ktorá bola založená na tom, aby sa udržal trvalo v Európskej únii mier. A čo sa dozvedáme dnes? Že Európska únia, ktorá v roku 2012 získala Nobelovu cenu za mier, vôbec o mieri nehovorí. A čo je najhoršie? Ani len sa nestará o to, akým spôsobom by mohla prispieť k mieru na Ukrajine, prispieť k tomu, aby sa stabilizovala situácia, ktorá je naozaj veľmi ťažká. A na miesto toho si strieľa do jedného, do druhého kolena a pomaličky si ide prestreliť aj pľúca. Lebo mám taký pocit, že to teraz robí, je už prestrelením pľúca a že nastal pneumotorax a neviem, čo Európska únia má urobiť.
Je nemysliteľné a neakceptovateľné, aby najvyšší predstaviteľ pre zahraničnú politiku namiesto toho, aby bol zaviazaný Európskou komisiou a členskými krajinami Európskej únie, aby spracoval mierovú stratégiu a vstúpil do tohto procesu, akokoľvek ťažkého procesu, dostával úlohy na koordináciu dodávky zbraní na Ukrajinu. Európska únia je dnes v pozícii, že koordinuje dodávky zbraní na Ukrajinu. Tam sme sa dopracovali. A aký je výsledok? Doplácať za toto všetko budú občania Slovenskej republiky a občania Európskej únie. Budú doplácať za všetko to, čo sa nezvládlo predtým na Ukrajine. Že sa prižmurovali oči a nepozeralo sa na to, čo sa tam deje, až sme sa dostali do tejto pozície. A budeme doplácať viacej. Prečítajte si, čo pani Ursula von der Leyenová navrhuje pri poskytovaní pôžičky 1,5 mld. Ukrajine pre budúci rok. Každý jeden mesiac 1,5 mld. Ale aká je pravda? Bezúročne. A kto bude platiť tie úroky? Budú tie úroky platiť daňoví poplatníci Európskej únie. To znamená aj občania Slovenskej republiky. Tí, ktorí si uťahovali opasky, aby sme mohli zdvihnúť životnú úroveň za celé to transformačné obdobie po ´89. A dnes im budeme hovoriť, že si musia uťahovať opasky za Ukrajinu, za nezvládnutú politiku Európskej únie? To je pre nás absolútne neakceptovateľné.
Preto sme prišli niekoľkokrát s iniciatívou, aby aj Európsky parlament a predovšetkým Európska komisia vyvíjala aktivity smerujúce k nájdeniu riešenia, mierového riešenia na Ukrajine. Ešte raz zdôrazňujem, akokoľvek ťažkého. Pretože mierové riešenie bude ťažké. Všetko ste odmietli. Bolo to pri schvaľovaní členstva Fínska a Švédska v NATO, to bolo po prvýkrát. Odmietli ste to. Potom to bolo druhýkrát, keď sme to predniesli priamo ako bod programu tejto schôdze, ktorá teraz prebieha. Rovnako ste to hlasovaním odmietli. Pretože mier pre vás nič neznamená. A preto si dovolím prichádzať opäť tretíkrát s týmto uznesením pri tomto zákone. Pretože myslím si, že priamo sedí pri tomto zákone, pretože toto je výsledok aj tých nezmyselných sankcií a prístupu a pasivity Európskej komisie a Európskej únie. Podotýkam, Európskej komisie predovšetkým, pretože reprezentanti Európskej komisie teraz zlyhávajú, ktorí sú tam. Lebo Európska únia je dobrý projekt. Je mierový projekt, ktorý zabezpečil 77 rokov mieru na európskom kontinente aspoň medzi krajinami Európskej únie. Lebo to čo sa deje na Ukrajine a nie je to členská krajina Európskej únie. Takže, dámy a páni, preto predkladám toto uznesenie, v ktorom opäť chcem apelovať aj na vás, ale prostredníctvom tohto uznesenia aj na Európsku komisiu, aby sa vrátila k tomu základnému kameňu, na ktorom vznikla, a to je mierový kameň, základný kameň. Teraz si ho dovolím prečítať.
Národná rada Slovenskej republiky predkladá toto uznesenie, schvaľuje toto uznesenie k doplneniu zákona č. 71/2013 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, parlamentná tlač 1291.
Národná rada Slovenskej republiky
A) vníma, že štáty Európskej únie vynakladajú na kompenzáciu energetickej krízy, ktorá je dôsledkom sankcií prijatých voči Ruskej federácii vo výške 500 mld. eur. Ešte pre občanov Slovenskej republiky, v anglickom slovníku to je, je to pol trilióna eur, aby ste si to vedeli spočítať. Tam miliardy nemajú. Majú bilióny. To sú obrovské sumy. Slovenská vláda na tento účel vyčlenila v rozpočte 3,5 mld. eur. To je to, čo by mali platiť daňoví poplatníci európskej, pardon, Slovenskej republiky. Čiže toto je tiež jedna z vecí, ktorá je uvedená v bode A. Objektívne, pretože sme zvedaví, kde tých 3,5 mld. definitívne pôjde. Pán predsedajúci, beriem si tých desať minúť, ktoré som si pri prihlásení do ústnej zobral;
B) konštatuje, že prijaté sankcie zo strany Európskej únie poškodzujú predovšetkým samotnú, samotné krajiny Európskej únie a že Európska komisia rezignovala na svoj fundamentálny základ, na ktorom Európska únia vznikla ako mierový projekt po dvoch ničivých svetových vojnách;
C) žiada Európsku komisiu, aby rovnako vynaložila maximálne úsilie na vypracovanie a presadenie mierovej stratégie ukončenia vojny na Ukrajine využijúc pri tom plnú autoritu Európskej únie a jej dôležitých inštitúcií, predovšetkým Európskej rady a Európskeho parlamentu, pretože kvôli negatívnym ekonomickým dopadom sú ohrozované štáty, ktoré tieto inštitúcie zastupujú;
D) očakáva od Európskej únie podstatne väčšiu mieru závislosti, nezávislosti pri formulovaní zásadných zahraničnopolitických stanovísk a definitívne akceptovanie skutočnosti, že vojna na Ukrajine nie je a nemôže byť v záujme Európskej únie, ale že ju naopak výrazne ohrozuje.
Dámy a páni, toto je návrh uznesenia, ktorým sa chceme uchádzať u vás o podporu, aby ste po tom všetkom, čo sa tu udialo za ostatný rok takmer, po tom všetkom, čo sme sa dozvedeli, že nedokážete prijímať opatrenia, ktoré by pomohli ľuďom a len podporujete túto nezmyselnú politiku Európskej únie, aby sme sa vrátili z krátkej cesty spoločne. Podávame vám ruku už tretíkrát. Poďme vyzvať Európsku komisiu ako veľkého hráča, ktorý bol založený na základoch mieru.
Pani poslankyňa Pleštinská, akokoľvek sa smejete, ako bývalá europoslankyňa, vám to rovnako zdôrazňujem. Európska únia vznikla na základoch mieru. Poďme vyzvať Európsku komisiu, aby začala s tým a spracovala stratégiu mieru a uchádzala sa o to, ako riešiť tento problém, pretože je to bytostne pre ňu dôležité. Je to bytostne dôležitejšie pre ňu ako pre Spojené štáty americké. A preto ešte raz sa uchádzam o podporu tohto uznesenia všetkých vás.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Pán Blanár, tak dobre ste začal a no neviem. Spojili ste úplne nesúvisiace veci. Ja naozaj nemám pocit, že by to bola Európska únia alebo Európska komisia, ktorá vyvolala vojnu na Ukrajine. Ja si myslím, že naozaj je to to Rusko, že je to naozaj ten Putin, ktorý tam poslal tie tanky. Ale dobre, tomuto sa povenujú moji kolegovia. Ja by som sa chcel vyjadriť hlavne k tej prvej časti.
S časťou sa dá súhlasiť, s časťou, bohužiaľ, nie, ale potvrdili ste vlastne aj tú moju výzvu alebo tú moju iniciatívu, že je naozaj potrebné vysvetľovať, vysvetľovať, vysvetľovať, ako reálne to funguje na tých trhoch a čo všetko je možné robiť.
No a potom je tiež treba povedať, že nie všetky opatrenia v rámci Európskej únie sa dajú porovnávať. Každý štát má nejaké iné charakteristiky. Napríklad na Slovensku máme regulované ceny, čo v Čechách nemajú, v Rakúsku nemajú, oni už tohto roku museli práve v tomto smere významným spôsobom pomáhať a podporovať.
Potom sú tam mnohé opatrenia, ktoré áno, malo zaviesť ministerstvo financií a väčšinu z nich ste aj vymenovali. Takisto my sme 1. 10. 2021 predložili prvý súbor opatrení a v nich už boli také veci, ako elektrina z Gabčíkova pre verejný sektor, zníženie dépeháčky. Neskôr sme prišli s využitím envirofondu. Jednoducho veci, ktoré, áno, zablokoval Igor Matovič, ale súčasne ministerstvo hospodárstva veľa urobilo a robí. A to sú naozaj veci, ktoré sa odvíjajú napríklad od toho dočasného krízového rámca, ktorú, ktorý vydala Európska komisia ešte v marci tohto roka, na základe ktorej sú jednotlivé schémy pripravené, na čo nadväzuje aj tento zákon, s ktorým prišiel pán minister.
Ale zopár opatrení, ktoré naozaj na Slovensku sú a ktoré sa nenachádzajú v žiadnej štatistike, lebo nie sú porovnateľné, elektrina pre domácnosti je zastropovaná, 61 eur, to, čo bolo v tomto roku. Lokálne zdroje. Každý si môže dneska postaviť lokálny zdroj prakticky bez nejakých výraznejších obmedzení. Máme plné zásobníky plynu. Máme prijatý zákon o stave núdze. Máme Mochovce, tretí blok, kde prebieha štiepna reakcia. Najnižšie poplatky za posledných päť rokov v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Skutočnosť, že Európska únia musí dať o 500 mld. euro viac na energie oproti tomu, čo sa tradične platilo, to sú peniaze, ktoré mohli ísť do nemocníc, do ciest, do vzdelania a tak ďalej. Tieto peniaze sú, ak to povieme obrazne, normálne že vyhodené dolu Dunajom a absolútne neefektívne mohlo byť z nich urobených strašne veľa dobra, namiesto toho ideme platiť niečo, čo platiť sme nemuseli. Bolo tu spomenuté, že máme Mochovce, áno, len nemáme z nich elektrinu, pretože tá elektrina bola už predaná rok a pol pred tým, ako vôbec nejaké Mochovce boli. A takto to Slovensko fungovalo.
To, čo mi tu chýba, kolega Blanár, možno v tej výzve alebo teda urobiť separátnu. Vidíme, že najmä častokrát premiér Heger si robí takú vlastnú spanilú jazdu v tom Bruseli a prijíma záväzky, ktoré jednoducho napríklad aj okolité štáty nie sú ochotné prijať, ako najnovšie teraz s tými úvermi pre Ukrajinu. Ja si myslím, že parlament by mal jednoducho zaviazať vládu k nejakému, k nejakému postoju a ten postoj by mal byť rešpektovaný. V minulosti sa to robilo, ministri chodili do Bruselu so záväzným stanoviskom parlamentu a museli ten mandát vykonávať v týchto mantineloch. Myslím si, že, že potom, čo sa tu za posledný v podstate rok všetko v tom Bruseli prijalo a boli sme iba nejakí štatisti a tu nám to bolo oznámené, či už to bolo pri Slovnafte, či to bolo pri v podstate tých nešťastných obmedzeniach na ropu, potom sme začali rýchlo hľadať, odkiaľ tá ropa bude.
Takže toto si myslím, že je na stole a mali by sme naprieč politickým spektrom sa teda dohodnúť na nejakých základných mantineloch, že ak bude chcieť či už nejaký minister alebo premiér prijať tak závažné rozhodnutia v Bruseli, tak jednoducho bude to musieť niečo s čím parlament vopred mu dal buď mandát, alebo súhlasil.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán podpredseda Blanár veľmi správne upozornil na to, že európske štáty už celé mesiace konkrétne pomáhajú ľuďom a firmám vo svojich krajinách a slovenská vláda sa na ľudí aj na firmy absolútne vykašlala a prichádza až teraz s nejakými omrvinkami. A dôsledkom týchto úvah, aj Juro Blanár to veľmi správne povedal, je výzva k zrušeniu sankcií, ktoré sú príčinou tohto problému a výzva k mieru. Len treba sa pýtať, komu dneska vo svete vyhovuje vojna? Pretože celkom logicky, ekonomicky Európskej únii vyhovuje mier. Komu vyhovuje vojna? Stačí sledovať nárast ziskov a pozrite si, ako rastú zisky ropným spoločnostiam najmä v Spojených štátoch amerických. Nové číslo The Economist hovorí o tom, že Exxon, americká korporácia, bude mať najvyššie zisky v celej svojej histórii, takmer 20 mld. čistého zisku. Chevron, ďalšia americká korporácia, ropná korporácia zdvojnásobí svoje zisky. Bude to takmer 12 mld. dolárov. Len pripomeniem, že v kampani, v americkej kampani naliali ropné spoločnosti, či už do demokratov, alebo republikánov 87 mil. dolárov. Exxon dal Bidenovým demokratom 5 mil., Chevron dal 1,5 mil. Bidenovým demokratom. Tu máte otázku alebo odpoveď na to, prečo je tu vojna.
Prečo Američania neustále futrujú peniaze do Ukrajiny? Prečo neustále predlžujú túto vojnu? Pre ľudia umierajú na Ukrajine a prečo Európa trpí? Pretože potrebujú, aby rástli zisky amerických korporácií, ktoré ich financovali vo voľbách. Je to veľmi jednoduché. Tu máte odpoveď na všetky otázky. A na Slovensku sa musíme pýtať, kto chce vojnu a kto chce mier. Ľavica chce mier... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja si dovolím kategoricky nesúhlasiť s názorom, že Európska únia sa neusiluje o mier na Ukrajine. Práve naopak. Európska únia chce mier na Ukrajine, ale mier na Ukrajine môže byť nastolený v zásade len dvoma spôsobmi. Jeden spôsob je, že Ukrajina uháji svoju nezávislosť a svoju územnú celistvosť, Rusko sa stiahne, svoje vojská stiahne na svoje územie, prestane útočiť na Ukrajinu, prestane viesť agresívnu vojnu, prestane vraždiť ukrajinských civilistov a potom môže byť mier.
Druhý spôsob nastolenia mieru je, že Rusko uspeje, či už úplne alebo čiastočne a buď teda zničí Ukrajinu, podrobí si ju alebo si prinajmenšom podrobí časti jej suverénneho územia. A mier, o ktorý sa usiluje, bohužiaľ, aj SMER - sociálna demokracia alebo teda "ľavica", ako to tu nazval jeden z predrečníkov, je ten druhý mier. Mier, keď Ukrajina bude porazená, keď Ukrajina sa bude musieť vzdať nejakých svojich území alebo bude úplne rozbitá Ruskom. Mier, o ktorý sa usiluje Európska únia, o ktorý sa usiluje západné spoločenstvo, o ktorý sa usiluje celý civilizovaný svet, o ktorý sa usilujú demokraticky zmýšľajúci politici v demokratických krajinách, je ten prvý, že Ukrajina uháji svoju nezávislosť, uháji svoju územnú celistvosť a Európska únia a krajiny Európskej únie, ak podporujú Ukrajinu, tak podporujú tento prvý typ mieru. A tak je to správne. (Potlesk.)

Pán kolega Blanár, rozumiem tomu, že ste hovorili o veciach, ktorým nerozumiete, lebo nie ste na ne odborník. Rozumiem tomu, že nechápete, že Európska únia je predovšetkým únia právna. To je, samozrejme, politická floskula a hlúposť, čo ste uviedli, že Európa je nejaká únia mieru. Nie. Európa je únia právna. A tak bola aj založená. A na to, aby ňou zostala Únia ako právnou úniou, je potrebné, aby sa dodržiavalo aj medzinárodné právo. A v súlade s medzinárodným právom teda Európska únia sa snaží dosiahnuť to, aby to bezprávie, ktoré tu rozpútal jeden šialený, šialený vodca, vodca Ruska, Putin, aby sa zvrátilo. A ak niekto hovorí, že Putin sa má stať de facto susedom Slovenska, to hovoríte, že chcete, aby Slovenská republika susedila s Putinom, lebo to ste povedali de facto, tak potom sa to vaše vyjadrenie jednoducho rovná vlastizrade, lebo my chceme mať Slovensko ako demokratickú, slušnú krajinu, ktorá je súčasťou Európskej únie, ako únie právnej. A floskule o mieri nie je nič iné, ako, ako Mníchov. To je Mníchov 21. storočia, čo navrhujete. S tým sa dajte vycpať!

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán Blanár, vy ste tu dosť dlho menovali veci, ktoré robia iné krajiny alebo spravili iné krajiny na zmiernenie tej krízy. No a potom podobne ako ďalší expert z radov SMER-u ste povedali, že Slovensko nerobí nič alebo až teraz, dokonca ste nám zdôraznili dátum, že až teraz ide robiť. No lenže potom si zobral slovo bývalý štátny tajomník Karol Galek a jemu nestačil čas na faktickú poznámku, pretože menoval vám veci, ktoré Slovenská republika spravila a chcel pokračovať.
Ďalšia vec. Pán Blanár, ja vás vyzývam, aby ste, aby ste potvrdili to, čo hovorí celý demokratický svet, že Putin je vojnový zločinec. A s takýmto človekom môžte rokovať o mieri, koľko chcete, keď on vám dáva nesplniteľné požiadavky, lebo on dáva nesplniteľné požiadavky. Tak mi vysvetlite, pán Blanár, ako má Európa zabezpečiť ten mier, keď tu má takého blázna, ktorý má za sebou armádu, ktorú nahnal na Ukrajinu, a tí tam ničia tú krajinu. My chceme mať demokratického suseda, Ukrajinu. Nechceme susediť s agresívnym Ruskom!
Ďakujem.