75. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
9.11.2022 o 9:25 hod.
PhDr.
Katarína Hatráková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako navrhovateľka odôvodnila svoj návrh na kandidatúru na verejného ochrancu práv pre pána JUDr. Róberta Dobrovodského, ktorý je mojím asistentom, ale, ale oveľa viac je (povedané so smiechom) to, že je univerzitným docentom. Robím tak preto, lebo ja sama mám osobnú a živú skúsenosť s interpretáciou poloprávd, ktoré nám pristali v pošte mailovej.
Treba pripomenúť, že pána doktora Dobrovodského podporilo 27 poslancov naprieč politickým spektrom, čo, za čo, samozrejme, z tohto miesta, milí kolegovia, vám všetkým ďakujem. A, a vieme, že to boli kolegovia z rôznych parlamentných zoskupení s odlišným náboženským, politickým či iným zmýšľaním, čo vnímam ako znak dôvery v to, že pán doktor Dobrovodský bude vo svojej funkcii nezávislým a cez túto optiku bude rešpektovať ústavné vymedzenie základných práv a slobôd. Naša ústava vymedzuje, že tieto práva sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod či iné postavenie.
Róbert Dobrovodský je dlhoročný a skúsený právnik, navyše aktívny vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Roky pôsobil aj na sekcii legislatívy ministerstva spravodlivosti ako legislatívec a tvorba zákono... tvorca zákonodarnej politiky v oblastiach, ktoré sa dotýkajú každodenného života obyvateľov, je to predovšetkým občianske a rodinné právo, právo ochrany spotrebiteľa, právo na slobodný prístup k informáciám a právo ochrany iných zraniteľných skupín. Je aj členom Legislatívnej rady vlády a komisie pre tvorbu práva, ktorá zasadá pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
V roku 2010 obsahovo a legislatívne pripravoval najväčšiu reformu transparentnosti od revolúcie na Slovensku, je to novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv. Nielen občania Slovenska, ale podľa hodnotenia slovenskej pobočky mimovládnej organizácie Transparency International sa zavedenie povinne zverejňovaných zmlúv považuje za bezprecedentný krok a jeden z najlepších zákonov v boji proti korupcii. Rovnako podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa zavedením úpravy povinného zverejňovania zmlúv Slovenská republiky stala jedným zo svetových lídrov a vzorom protikorupčnej právnej úpravy.
Ako dlhoročný normotvorca, pedagóg, akademik a výskumník preukázal schopnosť identifikovať spoločenské napätie a zareagovať naň zovšeobecnením životných situácií ľudí do textu právnej normy. Má túto schopnosť... mať túto schopnosť znamená starostlivo posúdiť každý podnet, s ktorým sa obyvateľ Slovenska obráti na verejného ochrancu práv, správne ho vyhodnotiť a vyzvať orgán verejnej moci na prijatie opatrení.
Čo však ja za roky spolupráce s pánom doktorom Dobrovodským - a tiež poznajúc agendu Úradu verejného ochrancu práv - vysoko oceňujem, je jeho schopnosť komunikovať zložité témy jazykom vhodným pre každú dotknutú osobu. Aj preto dlhodobo spolupracoval napr. v Slovenskej televízii s reláciou Občan za dverami a tiež ako expert na občianske právo. Často poskytoval za ministerstvo spravodlivosti vyjadrenia v médiách práve kvôli tomu ľudskému jazyku, do ktorého dokázal pretaviť tie náročné, ten, ten náročný právny jazyk.
Skutočnosť, že vyššie popísané vlastnosti kandidáta nie sú len teoretickým konštatovaním, ale sú doložené konkrétnymi činmi, uvádzame, samozrejme, v návrhu jeho činnosti aj v tých legislatívnych návrhoch na, na poli ochrany ľudských práv a slobôd. Je to v tom jeho životopise, ktorý je zverejnený na webe.
Jedna, vyberiem len jeden z týchto momentov, z môjho pohľadu veľmi dôležitý, a konkrétne vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z. z. z 27. júna 2016. Touto sa reagovalo na, na potrebu ochrany detí pred necitlivým výkonom súdnych rozhodnutí. Ide o známu kauzu Marco.
Keď v roku 2016 otriasol Slovenskom prípad šesťročného chlapca, ktorého brutálne vybrali z triedy počas, počas vyučovania. Bol to súdny, vyšší súdny úradník a išlo o výkon rozhodnutia, tak práve pán JUDr. Dobrovodský, ako legislatívny zamestnanec ministerstva spravodlivosti začal s kolegami s prípravou vyhlášky o výkone rozhodnutia, ktorá sa kreovala po konzultáciách s inými ministerstvami, ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny, s ministerstvom školstva, s ministerstvom vnútra.
A práve tu sa nachvíľu pozastavím, lebo ako som v úvode spomínala, do mailových schránok sme všetci dostali správu, útok na pána doktora Dobrovodského od Iniciatívy vymazaných rodičov, ktorá je reprezentovaná pani Beatou Janočkovou. Táto osoba mu vytýka prijatie tejto vyhlášky a neférovým spôsobom napáda jeho z môjho pohľadu veľmi záslužnú činnosť pre ochranu práv detí.
Pán Dobrovodský spolu s kolegami z iných rezortov pri tvorbe vyhlášky mali na pamäti práve judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kde sa uvádza, že použitie donucovacích opatrení v prípadoch detí je kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa tento styk s rodičom odmieta. Osobitným významom, osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené práve správaním sa tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nespráva vo vzťahu k dieťaťu empaticky, vhodne, rodičovsky.
Právna prax a aj súdy pozitívne vnímajú aj skutočnosť, že od 1. júla 2016 práve táto vyhláška ministerstva spravodlivosti niesla viac právnej istoty. Pokiaľ ide o ich povinnosť, o povinnosť súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu, a či existujú tzv. ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súdy avizujú, že vyhláška o výkone rozhodnutí v pozitívnom zmysle koriguje doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa.
Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, teda bez toho, aby vôbec zisťovali, či existujú nejaké ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa ten povinný rodič alebo dieťa nemôže podrobiť rozhodnutiu súdu, aby postupovali v konaní nástrojmi represie. Za nástroje represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysiela bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezumuje zavinené konanie, teda nerešpektovanie tohto titulu. Súdy avizujú, že už nezasielajú výzvy automaticky ani automaticky neukladajú pokuty alebo, alebo zastavenie výplaty rodičovského príspevku. Už sa tiež neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného rodiča, že povinný rodič sa nepodrobuje rozhodnutiu, a už tiež nevyžadujú od povinného rodiča drakonické plnenie povinností najmä vtedy, ak plnenie povinností sa vymyká sfére vplyvu povinného rodiča.
Jasné, že takto je nastavený rámec. Samozrejme, že od súdu k súdu môžeme vnímať rôzne typy pochybení, ale dôležité je, že ten rámec máme a že tie pochybenia sú ľudskými zlyhaniami, a sú teda tým pádom korigovateľné, teda súdy v zmysle vyhlášky o výkone rozhodnutí sledujú a riadne zisťujú, či prípady, dôvody... či prípadne, prípadné dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, niektoré súdy opäť, opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Nechcem vás teraz ďalej zahlcovať nejakým detailmi okolo tej vyhlášky samotnej a jej implementácie do systému sociálnoprávnej ochrany detí, považujem sa však za dôležité vyvrátiť klamstvá, ktoré Iniciatíva pre vymazaných rodičov na sociálnych sieťach šíri.
V závere mi, prosím, dovoľte pripomenúť, že pán JUDr. Dobrovodský už v tomto volebnom období prispel k tvorbe vládnych návrhov. Mnohí z nás vieme a máme priamu skúsenosť, že za, že sa svojou expertízou výraznou mierou podieľal na tvorbe viacerých poslaneckých návrhov zákonov, pozmeňovákov či odborných analýz, koniec koncov aj tých, ktoré som ja sama predkladala.
Nielen preto prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Vystúpenia
9:25
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1332 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na prerokovanie výboru pre hospodárske záležitosti s tým, že Národnej rade podá informáciu o výsledku...
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1332 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na prerokovanie výboru pre hospodárske záležitosti s tým, že Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 27. októbra 2022 a prijal uznesenie č. 360. Vo svojom uznesení výbor vyjadril súhlas s návrhom vlády na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (tlač 1274) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 1 zákona č. 443/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky zvoliť Petra Kubov... Kuboviča za predsedu úradu vlády... Úradu pre verejné obstarávanie na päťročné funkčné obdobie odo dňa nasledujúceho po vykonaní voľby v Národnej rade Slovenskej republiky. Navrhol verejné hlasovanie použitím technického zariadenia v rokovacej sále v súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov zo 17. jún 2011.
Informácia výboru pre hospodárske záležitosti o prerokovanie návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením výboru č. 361 z 27. októbra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výboru a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, predkladám informáciu Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (tlač 1274).
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1332 zo 17. októbra 2022 pridelil návrh na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie na prerokovanie výboru pre hospodárske záležitosti s tým, že Národnej rade podá informáciu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 27. októbra 2022 a prijal uznesenie č. 360. Vo svojom uznesení výbor vyjadril súhlas s návrhom vlády na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie (tlač 1274) a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 1 zákona č. 443/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na návrh vlády Slovenskej republiky zvoliť Petra Kubov... Kuboviča za predsedu úradu vlády... Úradu pre verejné obstarávanie na päťročné funkčné obdobie odo dňa nasledujúceho po vykonaní voľby v Národnej rade Slovenskej republiky. Navrhol verejné hlasovanie použitím technického zariadenia v rokovacej sále v súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov zo 17. jún 2011.
Informácia výboru pre hospodárske záležitosti o prerokovanie návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením výboru č. 361 z 27. októbra 2022. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výboru a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
9:25
A k návrhu na...
A k návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, skôr ako poznámku by som mal otázku. Prebehlo výberové konanie spôsobom, ktorý, ktorý stanovuje zákon, prihlásili sa štyria uchádzači. Verejného vypočutia sa zúčastnili dvaja, ktorí splnili podmienky. Výberová komisia odporučila vláde dvoch uchádzačov a vláda z nich si vybrala jedného a posunula, posunula ho do parlamentu, aby parlament zvolil. Je, samozrejme, právo vlády navrhnúť z tých kandidátov, ktorých komisia odporučí, buď jedného kandidáta, alebo viacerých kandidátov, dvoch kandidátov, ale prípadne mohla vláda posunúť, ak by, ak by boli odporúčaní viacerí kandidáti aj troch alebo štyroch.
Ale teda nespochybňujem právo vlády tak urobiť, len sa teda chcem spýtať, že, že aký bol dôvod, prečo si vláda vybrala z dvoch kandidátov, ktorí dostali približne rovnaké hodnotenie od, od tej výberovej komisie, jedného, ktorý mal, myslím, že o bod menej ako ten, ten, ktorý skončil na prvom mieste v hodnotení, aj keď mal o jeden, o jeden hlas zase viac, aby bol odporúčaný ako, ako prvý. Čiže zdalo by sa mi, že ak, ak vláda sa rozhodne inak ako výberová komisia, ktorá jej dá nejaké odporúčanie, tak na to, samozrejme, že má právo, ale zdalo by sa mi vhodné a správne, aby ten výber aj nejakým spôsobom odôvodnila, prečo neposunula ďalej dvoch kandidátov, ale iba jedného. A nedá sa to identifikovať ani z toho písomného materiálu, ani, ani teda z vystúpenie pána, pána ministra, prečo sa vláda takto rozhodla.
Takže ak by sme dostali ako poslanci tú informáciu, tak budem za to vďačný.
Ďakujem, pán podpredseda. Keď sa mi podarilo tak úspešne pohnúť pána ministra v predchádzajúcom vystúpení k reakcii, tak dúfam, že sa mi to podarí aj teraz. A, a len teda doplním, že naozaj som myslel, že ten problém so správnymi súdmi sa mohol riešiť inými opatreniami, nie iba parciálnou zmenou zákona, ktoré sa týka správnych súdov, a ak som to povedal inak, tak sa ospravedlňujem. Myslel som to tak, samozrejme, že takto.
A k návrhu na voľbu predsedu Úradu pre verejné obstarávanie, skôr ako poznámku by som mal otázku. Prebehlo výberové konanie spôsobom, ktorý, ktorý stanovuje zákon, prihlásili sa štyria uchádzači. Verejného vypočutia sa zúčastnili dvaja, ktorí splnili podmienky. Výberová komisia odporučila vláde dvoch uchádzačov a vláda z nich si vybrala jedného a posunula, posunula ho do parlamentu, aby parlament zvolil. Je, samozrejme, právo vlády navrhnúť z tých kandidátov, ktorých komisia odporučí, buď jedného kandidáta, alebo viacerých kandidátov, dvoch kandidátov, ale prípadne mohla vláda posunúť, ak by, ak by boli odporúčaní viacerí kandidáti aj troch alebo štyroch.
Ale teda nespochybňujem právo vlády tak urobiť, len sa teda chcem spýtať, že, že aký bol dôvod, prečo si vláda vybrala z dvoch kandidátov, ktorí dostali približne rovnaké hodnotenie od, od tej výberovej komisie, jedného, ktorý mal, myslím, že o bod menej ako ten, ten, ktorý skončil na prvom mieste v hodnotení, aj keď mal o jeden, o jeden hlas zase viac, aby bol odporúčaný ako, ako prvý. Čiže zdalo by sa mi, že ak, ak vláda sa rozhodne inak ako výberová komisia, ktorá jej dá nejaké odporúčanie, tak na to, samozrejme, že má právo, ale zdalo by sa mi vhodné a správne, aby ten výber aj nejakým spôsobom odôvodnila, prečo neposunula ďalej dvoch kandidátov, ale iba jedného. A nedá sa to identifikovať ani z toho písomného materiálu, ani, ani teda z vystúpenie pána, pána ministra, prečo sa vláda takto rozhodla.
Takže ak by sme dostali ako poslanci tú informáciu, tak budem za to vďačný.
Rozpracované
9:25
Ďakujem pekne.
Áno, rád. Zhodli sme sa s pánom poslancom na tom a som rád, že to povedal, takže len potvrdzujem. Áno, vláda má to právo a ho využila. Využila teda právo rozhodnúť z dvoch navrhnutých kandidátov výberovou komisiou. Rozhodla sa pre jedného kandidáta. Myslím, že je to legitímne. A čo sa týka zdôvodnenia, nevidím do, do hlavy každého členy vlády. Môžem vám povedať len sám za seba, že verejnému obstarávaniu sa venujem celú svoju profesionálnu kariéru jednak publikačne, ale najmä v praxi. Tým, že som sa venoval aj európskemu a venujem sa európskemu právu, pôsobil som ako externý poradca trom predsedom Úradu pre verejné obstarávanie asi v rokoch... 12 alebo 14 rokov, čiže dovolím si povedať, že mám expertízu v segmente verejného obstarávania. Pána Kuboviča ako kandidáta osobne poznám ako experta, odborníka, čiže osobne nepochybujem o tom, že bol vybraný vhodný kandidát, ktorý túto prácu bude vedieť obstáť tak expertne, odborne, ako aj morálne. Čiže toľko k odôvodneniu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:25
Treba pripomenúť, že pána...
Treba pripomenúť, že pána doktora Dobrovodského podporilo 27 poslancov naprieč politickým spektrom, čo, za čo, samozrejme, z tohto miesta, milí kolegovia, vám všetkým ďakujem. A, a vieme, že to boli kolegovia z rôznych parlamentných zoskupení s odlišným náboženským, politickým či iným zmýšľaním, čo vnímam ako znak dôvery v to, že pán doktor Dobrovodský bude vo svojej funkcii nezávislým a cez túto optiku bude rešpektovať ústavné vymedzenie základných práv a slobôd. Naša ústava vymedzuje, že tieto práva sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod či iné postavenie.
Róbert Dobrovodský je dlhoročný a skúsený právnik, navyše aktívny vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Roky pôsobil aj na sekcii legislatívy ministerstva spravodlivosti ako legislatívec a tvorba zákono... tvorca zákonodarnej politiky v oblastiach, ktoré sa dotýkajú každodenného života obyvateľov, je to predovšetkým občianske a rodinné právo, právo ochrany spotrebiteľa, právo na slobodný prístup k informáciám a právo ochrany iných zraniteľných skupín. Je aj členom Legislatívnej rady vlády a komisie pre tvorbu práva, ktorá zasadá pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
V roku 2010 obsahovo a legislatívne pripravoval najväčšiu reformu transparentnosti od revolúcie na Slovensku, je to novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv. Nielen občania Slovenska, ale podľa hodnotenia slovenskej pobočky mimovládnej organizácie Transparency International sa zavedenie povinne zverejňovaných zmlúv považuje za bezprecedentný krok a jeden z najlepších zákonov v boji proti korupcii. Rovnako podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa zavedením úpravy povinného zverejňovania zmlúv Slovenská republiky stala jedným zo svetových lídrov a vzorom protikorupčnej právnej úpravy.
Ako dlhoročný normotvorca, pedagóg, akademik a výskumník preukázal schopnosť identifikovať spoločenské napätie a zareagovať naň zovšeobecnením životných situácií ľudí do textu právnej normy. Má túto schopnosť... mať túto schopnosť znamená starostlivo posúdiť každý podnet, s ktorým sa obyvateľ Slovenska obráti na verejného ochrancu práv, správne ho vyhodnotiť a vyzvať orgán verejnej moci na prijatie opatrení.
Čo však ja za roky spolupráce s pánom doktorom Dobrovodským - a tiež poznajúc agendu Úradu verejného ochrancu práv - vysoko oceňujem, je jeho schopnosť komunikovať zložité témy jazykom vhodným pre každú dotknutú osobu. Aj preto dlhodobo spolupracoval napr. v Slovenskej televízii s reláciou Občan za dverami a tiež ako expert na občianske právo. Často poskytoval za ministerstvo spravodlivosti vyjadrenia v médiách práve kvôli tomu ľudskému jazyku, do ktorého dokázal pretaviť tie náročné, ten, ten náročný právny jazyk.
Skutočnosť, že vyššie popísané vlastnosti kandidáta nie sú len teoretickým konštatovaním, ale sú doložené konkrétnymi činmi, uvádzame, samozrejme, v návrhu jeho činnosti aj v tých legislatívnych návrhoch na, na poli ochrany ľudských práv a slobôd. Je to v tom jeho životopise, ktorý je zverejnený na webe.
Jedna, vyberiem len jeden z týchto momentov, z môjho pohľadu veľmi dôležitý, a konkrétne vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z. z. z 27. júna 2016. Touto sa reagovalo na, na potrebu ochrany detí pred necitlivým výkonom súdnych rozhodnutí. Ide o známu kauzu Marco.
Keď v roku 2016 otriasol Slovenskom prípad šesťročného chlapca, ktorého brutálne vybrali z triedy počas, počas vyučovania. Bol to súdny, vyšší súdny úradník a išlo o výkon rozhodnutia, tak práve pán JUDr. Dobrovodský, ako legislatívny zamestnanec ministerstva spravodlivosti začal s kolegami s prípravou vyhlášky o výkone rozhodnutia, ktorá sa kreovala po konzultáciách s inými ministerstvami, ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny, s ministerstvom školstva, s ministerstvom vnútra.
A práve tu sa nachvíľu pozastavím, lebo ako som v úvode spomínala, do mailových schránok sme všetci dostali správu, útok na pána doktora Dobrovodského od Iniciatívy vymazaných rodičov, ktorá je reprezentovaná pani Beatou Janočkovou. Táto osoba mu vytýka prijatie tejto vyhlášky a neférovým spôsobom napáda jeho z môjho pohľadu veľmi záslužnú činnosť pre ochranu práv detí.
Pán Dobrovodský spolu s kolegami z iných rezortov pri tvorbe vyhlášky mali na pamäti práve judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kde sa uvádza, že použitie donucovacích opatrení v prípadoch detí je kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa tento styk s rodičom odmieta. Osobitným významom, osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené práve správaním sa tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nespráva vo vzťahu k dieťaťu empaticky, vhodne, rodičovsky.
Právna prax a aj súdy pozitívne vnímajú aj skutočnosť, že od 1. júla 2016 práve táto vyhláška ministerstva spravodlivosti niesla viac právnej istoty. Pokiaľ ide o ich povinnosť, o povinnosť súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu, a či existujú tzv. ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súdy avizujú, že vyhláška o výkone rozhodnutí v pozitívnom zmysle koriguje doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa.
Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, teda bez toho, aby vôbec zisťovali, či existujú nejaké ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa ten povinný rodič alebo dieťa nemôže podrobiť rozhodnutiu súdu, aby postupovali v konaní nástrojmi represie. Za nástroje represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysiela bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezumuje zavinené konanie, teda nerešpektovanie tohto titulu. Súdy avizujú, že už nezasielajú výzvy automaticky ani automaticky neukladajú pokuty alebo, alebo zastavenie výplaty rodičovského príspevku. Už sa tiež neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného rodiča, že povinný rodič sa nepodrobuje rozhodnutiu, a už tiež nevyžadujú od povinného rodiča drakonické plnenie povinností najmä vtedy, ak plnenie povinností sa vymyká sfére vplyvu povinného rodiča.
Jasné, že takto je nastavený rámec. Samozrejme, že od súdu k súdu môžeme vnímať rôzne typy pochybení, ale dôležité je, že ten rámec máme a že tie pochybenia sú ľudskými zlyhaniami, a sú teda tým pádom korigovateľné, teda súdy v zmysle vyhlášky o výkone rozhodnutí sledujú a riadne zisťujú, či prípady, dôvody... či prípadne, prípadné dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, niektoré súdy opäť, opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Nechcem vás teraz ďalej zahlcovať nejakým detailmi okolo tej vyhlášky samotnej a jej implementácie do systému sociálnoprávnej ochrany detí, považujem sa však za dôležité vyvrátiť klamstvá, ktoré Iniciatíva pre vymazaných rodičov na sociálnych sieťach šíri.
V závere mi, prosím, dovoľte pripomenúť, že pán JUDr. Dobrovodský už v tomto volebnom období prispel k tvorbe vládnych návrhov. Mnohí z nás vieme a máme priamu skúsenosť, že za, že sa svojou expertízou výraznou mierou podieľal na tvorbe viacerých poslaneckých návrhov zákonov, pozmeňovákov či odborných analýz, koniec koncov aj tých, ktoré som ja sama predkladala.
Nielen preto prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
9.11.2022 o 9:25 hod.
PhDr.
Katarína Hatráková
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako navrhovateľka odôvodnila svoj návrh na kandidatúru na verejného ochrancu práv pre pána JUDr. Róberta Dobrovodského, ktorý je mojím asistentom, ale, ale oveľa viac je (povedané so smiechom) to, že je univerzitným docentom. Robím tak preto, lebo ja sama mám osobnú a živú skúsenosť s interpretáciou poloprávd, ktoré nám pristali v pošte mailovej.
Treba pripomenúť, že pána doktora Dobrovodského podporilo 27 poslancov naprieč politickým spektrom, čo, za čo, samozrejme, z tohto miesta, milí kolegovia, vám všetkým ďakujem. A, a vieme, že to boli kolegovia z rôznych parlamentných zoskupení s odlišným náboženským, politickým či iným zmýšľaním, čo vnímam ako znak dôvery v to, že pán doktor Dobrovodský bude vo svojej funkcii nezávislým a cez túto optiku bude rešpektovať ústavné vymedzenie základných práv a slobôd. Naša ústava vymedzuje, že tieto práva sa zaručujú všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod či iné postavenie.
Róbert Dobrovodský je dlhoročný a skúsený právnik, navyše aktívny vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na katedre občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Roky pôsobil aj na sekcii legislatívy ministerstva spravodlivosti ako legislatívec a tvorba zákono... tvorca zákonodarnej politiky v oblastiach, ktoré sa dotýkajú každodenného života obyvateľov, je to predovšetkým občianske a rodinné právo, právo ochrany spotrebiteľa, právo na slobodný prístup k informáciám a právo ochrany iných zraniteľných skupín. Je aj členom Legislatívnej rady vlády a komisie pre tvorbu práva, ktorá zasadá pri Ústavnoprávnom výbore Národnej rady.
V roku 2010 obsahovo a legislatívne pripravoval najväčšiu reformu transparentnosti od revolúcie na Slovensku, je to novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá zaviedla povinné zverejňovanie zmlúv. Nielen občania Slovenska, ale podľa hodnotenia slovenskej pobočky mimovládnej organizácie Transparency International sa zavedenie povinne zverejňovaných zmlúv považuje za bezprecedentný krok a jeden z najlepších zákonov v boji proti korupcii. Rovnako podľa správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj sa zavedením úpravy povinného zverejňovania zmlúv Slovenská republiky stala jedným zo svetových lídrov a vzorom protikorupčnej právnej úpravy.
Ako dlhoročný normotvorca, pedagóg, akademik a výskumník preukázal schopnosť identifikovať spoločenské napätie a zareagovať naň zovšeobecnením životných situácií ľudí do textu právnej normy. Má túto schopnosť... mať túto schopnosť znamená starostlivo posúdiť každý podnet, s ktorým sa obyvateľ Slovenska obráti na verejného ochrancu práv, správne ho vyhodnotiť a vyzvať orgán verejnej moci na prijatie opatrení.
Čo však ja za roky spolupráce s pánom doktorom Dobrovodským - a tiež poznajúc agendu Úradu verejného ochrancu práv - vysoko oceňujem, je jeho schopnosť komunikovať zložité témy jazykom vhodným pre každú dotknutú osobu. Aj preto dlhodobo spolupracoval napr. v Slovenskej televízii s reláciou Občan za dverami a tiež ako expert na občianske právo. Často poskytoval za ministerstvo spravodlivosti vyjadrenia v médiách práve kvôli tomu ľudskému jazyku, do ktorého dokázal pretaviť tie náročné, ten, ten náročný právny jazyk.
Skutočnosť, že vyššie popísané vlastnosti kandidáta nie sú len teoretickým konštatovaním, ale sú doložené konkrétnymi činmi, uvádzame, samozrejme, v návrhu jeho činnosti aj v tých legislatívnych návrhoch na, na poli ochrany ľudských práv a slobôd. Je to v tom jeho životopise, ktorý je zverejnený na webe.
Jedna, vyberiem len jeden z týchto momentov, z môjho pohľadu veľmi dôležitý, a konkrétne vyhlášku ministerstva spravodlivosti č. 207/2016 Z. z. z 27. júna 2016. Touto sa reagovalo na, na potrebu ochrany detí pred necitlivým výkonom súdnych rozhodnutí. Ide o známu kauzu Marco.
Keď v roku 2016 otriasol Slovenskom prípad šesťročného chlapca, ktorého brutálne vybrali z triedy počas, počas vyučovania. Bol to súdny, vyšší súdny úradník a išlo o výkon rozhodnutia, tak práve pán JUDr. Dobrovodský, ako legislatívny zamestnanec ministerstva spravodlivosti začal s kolegami s prípravou vyhlášky o výkone rozhodnutia, ktorá sa kreovala po konzultáciách s inými ministerstvami, ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny, s ministerstvom školstva, s ministerstvom vnútra.
A práve tu sa nachvíľu pozastavím, lebo ako som v úvode spomínala, do mailových schránok sme všetci dostali správu, útok na pána doktora Dobrovodského od Iniciatívy vymazaných rodičov, ktorá je reprezentovaná pani Beatou Janočkovou. Táto osoba mu vytýka prijatie tejto vyhlášky a neférovým spôsobom napáda jeho z môjho pohľadu veľmi záslužnú činnosť pre ochranu práv detí.
Pán Dobrovodský spolu s kolegami z iných rezortov pri tvorbe vyhlášky mali na pamäti práve judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, kde sa uvádza, že použitie donucovacích opatrení v prípadoch detí je kontraproduktívne, a to práve z dôvodu, že môže mať za následok degradáciu vzťahov medzi dieťaťom a neempatickým rodičom. Podľa judikatúry platí, že treba mať na zreteli situáciu, ak rodič, s ktorým dieťa žije, styku druhého rodiča s dieťaťom aktívne nebráni, avšak dieťa tento styk s rodičom odmieta. Osobitným významom, osobitne významným je tento aspekt v prípadoch, ak je odmietanie rodiča dieťaťom zapríčinené práve správaním sa tohto rodiča, teda ak sa tento rodič nespráva vo vzťahu k dieťaťu empaticky, vhodne, rodičovsky.
Právna prax a aj súdy pozitívne vnímajú aj skutočnosť, že od 1. júla 2016 práve táto vyhláška ministerstva spravodlivosti niesla viac právnej istoty. Pokiaľ ide o ich povinnosť, o povinnosť súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu, a či existujú tzv. ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobiť. Súdy avizujú, že vyhláška o výkone rozhodnutí v pozitívnom zmysle koriguje doterajšiu nejednotnú prax súdov v záujme princípu spravodlivosti konania a dosiahnutia najlepšieho záujmu dieťaťa.
Najmä došlo ku korekcii doterajšej praxe niektorých súdov, ktoré po podaní návrhu na výkon rozhodnutia automaticky, teda bez toho, aby vôbec zisťovali, či existujú nejaké ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa ten povinný rodič alebo dieťa nemôže podrobiť rozhodnutiu súdu, aby postupovali v konaní nástrojmi represie. Za nástroje represie sa považuje výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá sa vysiela bezprostredne po podaní návrhu a ktorá prezumuje zavinené konanie, teda nerešpektovanie tohto titulu. Súdy avizujú, že už nezasielajú výzvy automaticky ani automaticky neukladajú pokuty alebo, alebo zastavenie výplaty rodičovského príspevku. Už sa tiež neuspokojujú s tvrdeniami oprávneného rodiča, že povinný rodič sa nepodrobuje rozhodnutiu, a už tiež nevyžadujú od povinného rodiča drakonické plnenie povinností najmä vtedy, ak plnenie povinností sa vymyká sfére vplyvu povinného rodiča.
Jasné, že takto je nastavený rámec. Samozrejme, že od súdu k súdu môžeme vnímať rôzne typy pochybení, ale dôležité je, že ten rámec máme a že tie pochybenia sú ľudskými zlyhaniami, a sú teda tým pádom korigovateľné, teda súdy v zmysle vyhlášky o výkone rozhodnutí sledujú a riadne zisťujú, či prípady, dôvody... či prípadne, prípadné dôvody nepodrobenia sa reálne existujú, a ak existujú, či ich náhodou nezapríčiňuje práve oprávnený rodič alebo samotné dieťa. V súvislosti s povinnosťou súdov zisťovať, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, niektoré súdy opäť, opätovne prízvukovali aj princípy vyplývajúce z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Nechcem vás teraz ďalej zahlcovať nejakým detailmi okolo tej vyhlášky samotnej a jej implementácie do systému sociálnoprávnej ochrany detí, považujem sa však za dôležité vyvrátiť klamstvá, ktoré Iniciatíva pre vymazaných rodičov na sociálnych sieťach šíri.
V závere mi, prosím, dovoľte pripomenúť, že pán JUDr. Dobrovodský už v tomto volebnom období prispel k tvorbe vládnych návrhov. Mnohí z nás vieme a máme priamu skúsenosť, že za, že sa svojou expertízou výraznou mierou podieľal na tvorbe viacerých poslaneckých návrhov zákonov, pozmeňovákov či odborných analýz, koniec koncov aj tých, ktoré som ja sama predkladala.
Nielen preto prosím o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:40
Návrh zákona ďalej upravuje ustanovenie vyplývajúce z aplikačnej praxe. Ide najmä o úpravu prvotnej aplikácie štandardu IFRS 17 a o niektoré ustanovenia v oblasti transferového oceňovania. Okrem toho návrh zákona zavádza možnosť vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa pre nízkopríjmové skupiny, a to prostredníctvom spočítania čiastkových základov dane obidvoch oprávnených rodičov. Tu by som chcel iba upriamiť pozornosť, je to, je to vlastne prvok kvázi posudzovania príjmu celej rodiny, aby rodina mohla získať čo najväčší nárok na daňový bonus. Logicky, ak si uplatňuje daňový bonus len jeden rodič s dostatočným príjmom, tak mu to výhodu neprinesie, ale teda najmä v rodinách, kde sú rodičia nízkozárobkoví, ale pracujúci, podotýkam, tak si môžu napočítať vlastne celkový spoločný príjem rodiny na to, aby maximalizovali efekt z poskytnutej vratky, daňovej vratky, čo môžeme teda nazvať daňový bonus.
Novelou daňového poriadku sa zavádza pri ukladaní pokút systém tzv. druhej šance, v zmysle ktorého správca dane pri prvom porušení právnych predpisov pokutu neuloží. Takisto myslím si, že veľmi zaujímavá ústretová zmena voči daňovníkom, ale upozorní správca dane na plnenie povinností.
Rovnako sa navrhuje skrátiť lehotu na vyrobenie úroku z omeškania do jedného roka od zaplatenia. Tam zase ide o takú istotu daňovníkov, aby sa nestávalo to, čo sa teda niekedy, a teda v minulosti stávalo veľakrát, že myslíte si, že všetko máte zaplatené, a odrazu vám príde vyruden... vyrubený úrok za ix rokov dozadu a zrazu zistíte, že žili ste v ilúzii poctivého správcu (povedané so smiechom) či poctivého platiteľa daní, ale niečo vám ušlo a niekto vám to roky, roky dozadu vyrubil. Takže tuto je istota, že do jedného roku je omeškaný alebo za úrok z omeškania je vyrubený od správcu dane.
Ďalej sa navrhuje zrýchliť postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie. Oba zákony upravujú aj podmienky registrácie daňovníkov z úradnej moci od 1. januára 2023.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia vlády na dnešnom rokovaní Národnej rady uviedol do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení zákon o dani z príjmov a zákon o správe daní. Zámerom návrhu zákona v čl. 1 je transpozícia, smernica ATAD, smernica EÚ, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam v časti upravujúcej pravidlo obmedzení úrokových sa... nákladov.
Návrh zákona ďalej upravuje ustanovenie vyplývajúce z aplikačnej praxe. Ide najmä o úpravu prvotnej aplikácie štandardu IFRS 17 a o niektoré ustanovenia v oblasti transferového oceňovania. Okrem toho návrh zákona zavádza možnosť vyššieho odpočtu daňového bonusu na vyživované dieťa pre nízkopríjmové skupiny, a to prostredníctvom spočítania čiastkových základov dane obidvoch oprávnených rodičov. Tu by som chcel iba upriamiť pozornosť, je to, je to vlastne prvok kvázi posudzovania príjmu celej rodiny, aby rodina mohla získať čo najväčší nárok na daňový bonus. Logicky, ak si uplatňuje daňový bonus len jeden rodič s dostatočným príjmom, tak mu to výhodu neprinesie, ale teda najmä v rodinách, kde sú rodičia nízkozárobkoví, ale pracujúci, podotýkam, tak si môžu napočítať vlastne celkový spoločný príjem rodiny na to, aby maximalizovali efekt z poskytnutej vratky, daňovej vratky, čo môžeme teda nazvať daňový bonus.
Novelou daňového poriadku sa zavádza pri ukladaní pokút systém tzv. druhej šance, v zmysle ktorého správca dane pri prvom porušení právnych predpisov pokutu neuloží. Takisto myslím si, že veľmi zaujímavá ústretová zmena voči daňovníkom, ale upozorní správca dane na plnenie povinností.
Rovnako sa navrhuje skrátiť lehotu na vyrobenie úroku z omeškania do jedného roka od zaplatenia. Tam zase ide o takú istotu daňovníkov, aby sa nestávalo to, čo sa teda niekedy, a teda v minulosti stávalo veľakrát, že myslíte si, že všetko máte zaplatené, a odrazu vám príde vyruden... vyrubený úrok za ix rokov dozadu a zrazu zistíte, že žili ste v ilúzii poctivého správcu (povedané so smiechom) či poctivého platiteľa daní, ale niečo vám ušlo a niekto vám to roky, roky dozadu vyrubil. Takže tuto je istota, že do jedného roku je omeškaný alebo za úrok z omeškania je vyrubený od správcu dane.
Ďalej sa navrhuje zrýchliť postup pri vrátení vodičského preukazu, ak je zastavené exekučné konanie. Oba zákony upravujú aj podmienky registrácie daňovníkov z úradnej moci od 1. januára 2023.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.
Rozpracované
9:40
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborom... výborov, ktorí boli... ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny prítomných poslancov. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto informácie vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom 4.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 106. schôdzi dňa 18. októbra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru ma určil za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie v rozprave
9.11.2022 o 9:40 hod.
PhDr. PhD.
György Gyimesi
Videokanál poslanca
Čau. (Rečník sa podaním ruky pozdravil s navrhovateľom.) Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dani z príjmov. Národná rada uznesením č. 1583 z 20. septembra 2022 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborom... výborov, ktorí boli... ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej väčšiny prítomných poslancov. Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom 3 tejto informácie vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom 4.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na 106. schôdzi dňa 18. októbra 2022. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy výboru neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru. Predseda výboru ma určil za spravodajcu výboru, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru.
Ďakujem, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
9:40
Pozmeňujúci návrh vychádza z rokovaní lekárskeho odborového združenia s ministerstvom financií Slovenskej republiky a s ministerstvom zdravotníctva a ide o navrhovanú zmenu, ktorá umožňuje oslobodenie nepeňažných plnení súvisiacich s účasťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na zákonom...
Pozmeňujúci návrh vychádza z rokovaní lekárskeho odborového združenia s ministerstvom financií Slovenskej republiky a s ministerstvom zdravotníctva a ide o navrhovanú zmenu, ktorá umožňuje oslobodenie nepeňažných plnení súvisiacich s účasťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na zákonom vyžadovanom sústavnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov od dane z príjmov.
V podstate tento problém tu je už niekoľko naozaj dobrých rokov, kedy zdravotnícki pracovníci, ktorí majú zo zákona povinné vzdelávať sa, museli z financií, ktoré im boli na toto vzdelávanie poskytnuté, odvádzať dane, čo, samozrejme, v iných profesiách takto nefunguje. Nie sú pod takýmto drobnohľadom, nemusia sa takéto, by som povedal, dary vyslovene evidovať. Eviduje to v skutočnosti NCZI, dá sa to dohľadať. Takže ten kompromis nakoniec vznikol v tom, že všetky takéto nepeňažné plnenia budú neustále transparentne vykazované, ale na druhej strane sa zruší daň z príjmov, ktorú títo lekári museli z týchto nepeňažných plnení odvádzať.
Takže dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1121).
V čl. 1 sa za bod 3 vkladá nový 4. bod, ktorý znie, štvrtý bod znie:
„4. V § 9 ods. 2 písm. y) sa slovo „nepovažuje“ nahrádza slovami „považuje aj“.“
To je všetko, ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh vychádza z rokovaní lekárskeho odborového združenia s ministerstvom financií Slovenskej republiky a s ministerstvom zdravotníctva a ide o navrhovanú zmenu, ktorá umožňuje oslobodenie nepeňažných plnení súvisiacich s účasťou poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na zákonom vyžadovanom sústavnom vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov od dane z príjmov.
V podstate tento problém tu je už niekoľko naozaj dobrých rokov, kedy zdravotnícki pracovníci, ktorí majú zo zákona povinné vzdelávať sa, museli z financií, ktoré im boli na toto vzdelávanie poskytnuté, odvádzať dane, čo, samozrejme, v iných profesiách takto nefunguje. Nie sú pod takýmto drobnohľadom, nemusia sa takéto, by som povedal, dary vyslovene evidovať. Eviduje to v skutočnosti NCZI, dá sa to dohľadať. Takže ten kompromis nakoniec vznikol v tom, že všetky takéto nepeňažné plnenia budú neustále transparentne vykazované, ale na druhej strane sa zruší daň z príjmov, ktorú títo lekári museli z týchto nepeňažných plnení odvádzať.
Takže dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový poriadok a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1121).
V čl. 1 sa za bod 3 vkladá nový 4. bod, ktorý znie, štvrtý bod znie:
„4. V § 9 ods. 2 písm. y) sa slovo „nepovažuje“ nahrádza slovami „považuje aj“.“
To je všetko, ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:55
Už sme si zvykli, že samospráva sa stáva takým nechceným partnerom, skôr s pohľadom na zdroje financií, ktoré by sa dali...
Už sme si zvykli, že samospráva sa stáva takým nechceným partnerom, skôr s pohľadom na zdroje financií, ktoré by sa dali využiť do samosprávy na riešenie opatrení, prípadne samospráva disponuje zdrojmi, ktorými sa vedia možno, ľudovo povedané, doriešiť alebo dolátať výpadky, ktoré chýbajú pri plnení vládnych cieľov, vládnych vízií a možno nejakých osobných, osobných chcení. Tu treba povedať, že samospráva ako taká, to sú obce, mestá, sú to kraje a obce, mestá sú základná jednotka, kde žijú občania, ako vyzerajú naše obce a mestá, tak vyzerá aj celé Slovensko. A bez financií je nemožné, aby predstavitelia, ktorí boli aj novozvolení, dokázali tieto obce a mestá zveľaďovať.
Vyhlásenie Únie miest Slovenska, ktoré je z dnešného rána, takisto vám bude zaslané do vašich mailových schránok. Je to aj výzva samospráv poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
„Vláda Slovenskej republiky sa naďalej správa, ako by sa energetická kríza či vysoká inflácia samospráv vôbec netýkala. Miesto kompenzácií za zvýšené náklady dokonca vláda peniaze z budúcich príjmov samospráv rozdáva, naposledy pri schvaľovaní zmien v daňovom bonuse opäť bez štandardného legislatívneho procesu cez pozmeňujúce návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bez pripomienkovania a bez rokovania so zástupcami samospráv. V tomto konkrétnom prípade ide o poslanecký návrh Milana Kuriaka.
Únia miest Slovenska, predstavitelia krajských miest K8 sa preto obraciame na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a vyzývame ich, aby tieto zmeny v zákone nepodporili a aby pred nepremysleným a likvidačným opatrením pre samosprávy uprednostnili odbornú diskusiu a štandardný legislatívny proces. Ani rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky tak nemusí samosprávy ochrániť pred likvidačným výpadkom podielovej dane. Ide pritom o financie určené na prevádzku škôl, zdravotníckych zariadení, domovov sociálnych služieb, verejnú dopravu, na rozvoj obcí, miest a krajov.
Ak Národná rada Slovenskej republiky opätovne zvýšený daňový bonus schváli, samosprávy budú v roku 2023 po zohľadnení rastúcich cien chudobnejšie a nútené k obmedzovaniu základných verejných služieb, čo sa zákonite premietne aj do nižšej kvality života našich občanov.
V lete 2022 prijala Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom procese tzv. rodinný balíček, ktorého súčasťou bolo aj zvýšenie daňového bonusu na vyživované dieťa na viac ako dvojnásobok, 100 eur od roku 2023. Podľa júnovej makroekonomickej a daňovej prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky bude mať zvýšenie daňového bonusu na 100 eur negatívny vplyv vo výške 544 mil. eur na rozpočty samospráv. Ide o približne trinásťpercentný pokles príjmov z podielovej dane oproti očakávanému výnosu na rok 2023 bez navýšenia daňového bonusu.
Prezidentka Slovenskej republiky v prípade rodinného balíčka na Ústavnom súde Slovenskej republiky namietala okrem iného aj neoprávnené využitie skráteného legislatívneho procesu a zásadný vplyv na samosprávy bez riadneho pripomienkovania a kompenzácie. Ústavný súd Slovenskej republiky podanie prijal a bude o ňom pojednávať v najbližších dňoch. Koaliční poslanci si však na aktuálnej schôdzi Národnej rady pripravili zálohu pre prípad, že Ústavný súd rozhodne v prospech prezidentky a zákon zruší.
Vláda predložila do parlamentu návrh zákona o zmene a doplnení zákona o dani z príjmov. Ten obsahuje mnoho technických zmien v dani z príjmov pre fyzické a právnické osoby, výšku daňového bonusu však neupravuje. Na prerokovaní návrhu zákona vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti bol však tento návrh zákona pozmenený a pribudol úplne nový paragraf o daňovom bonuse, ktorý je totožný s paragrafom o daňovom bonuse zo zákona, ktorý je aktuálne na Ústavnom súde. Taktiež pribudlo prechodné ustanovenie, ktoré na roky 2023 a 2024 ešte dvíha daňový bonus zo 100 eur na 140 eur, čo by znamenalo ďalších 218 mil. eur v zníženom výnose dani z príjmov fyzických osôb pre samosprávy. Na rokovaní výboru bol síce navrhnutý aj pozmeňujúci návrh, ktorý by kompenzoval samosprávam dodatočné navýšenie daňového bonusu zo 100 na 140 eur presmerovaním časti dane z príjmu právnických osôb, nekompenzuje to však pôvodné zvýšenie daňového bonusu na 100 eur.
Únia miest Slovenska zastupuje aktuálne 61 členských miest, ktoré obhajujú záujmy vyše 2 mil. obyvateľov Slovenska. Aj preto veríme, že hlas našich miest má aj pri riešení tejto témy svoju váhu a svoj prínos.“
Ja vás chcem, kolegovia, vyzvať, aby tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, nebol schválený, pretože spôsobí likvidáciu samospráv v budúcom roku.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
9.11.2022 o 9:55 hod.
PhDr. Mgr. MBA
Ján Ferenčák
Videokanál poslanca
Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril tiež k predkladanému zákonu a k niektorým pozmeňujúcim návrhom, ktoré boli pridané počas rokovania o tomto zákone, a dovoľte, aby som vám prečítal vyhlásenie Únie miest Slovenska, ale aj vyhlásenie SK8, K8 a samosprávy ako takej.
Už sme si zvykli, že samospráva sa stáva takým nechceným partnerom, skôr s pohľadom na zdroje financií, ktoré by sa dali využiť do samosprávy na riešenie opatrení, prípadne samospráva disponuje zdrojmi, ktorými sa vedia možno, ľudovo povedané, doriešiť alebo dolátať výpadky, ktoré chýbajú pri plnení vládnych cieľov, vládnych vízií a možno nejakých osobných, osobných chcení. Tu treba povedať, že samospráva ako taká, to sú obce, mestá, sú to kraje a obce, mestá sú základná jednotka, kde žijú občania, ako vyzerajú naše obce a mestá, tak vyzerá aj celé Slovensko. A bez financií je nemožné, aby predstavitelia, ktorí boli aj novozvolení, dokázali tieto obce a mestá zveľaďovať.
Vyhlásenie Únie miest Slovenska, ktoré je z dnešného rána, takisto vám bude zaslané do vašich mailových schránok. Je to aj výzva samospráv poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
„Vláda Slovenskej republiky sa naďalej správa, ako by sa energetická kríza či vysoká inflácia samospráv vôbec netýkala. Miesto kompenzácií za zvýšené náklady dokonca vláda peniaze z budúcich príjmov samospráv rozdáva, naposledy pri schvaľovaní zmien v daňovom bonuse opäť bez štandardného legislatívneho procesu cez pozmeňujúce návrhy poslancov Národnej rady Slovenskej republiky bez pripomienkovania a bez rokovania so zástupcami samospráv. V tomto konkrétnom prípade ide o poslanecký návrh Milana Kuriaka.
Únia miest Slovenska, predstavitelia krajských miest K8 sa preto obraciame na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a vyzývame ich, aby tieto zmeny v zákone nepodporili a aby pred nepremysleným a likvidačným opatrením pre samosprávy uprednostnili odbornú diskusiu a štandardný legislatívny proces. Ani rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky tak nemusí samosprávy ochrániť pred likvidačným výpadkom podielovej dane. Ide pritom o financie určené na prevádzku škôl, zdravotníckych zariadení, domovov sociálnych služieb, verejnú dopravu, na rozvoj obcí, miest a krajov.
Ak Národná rada Slovenskej republiky opätovne zvýšený daňový bonus schváli, samosprávy budú v roku 2023 po zohľadnení rastúcich cien chudobnejšie a nútené k obmedzovaniu základných verejných služieb, čo sa zákonite premietne aj do nižšej kvality života našich občanov.
V lete 2022 prijala Národná rada Slovenskej republiky v skrátenom legislatívnom procese tzv. rodinný balíček, ktorého súčasťou bolo aj zvýšenie daňového bonusu na vyživované dieťa na viac ako dvojnásobok, 100 eur od roku 2023. Podľa júnovej makroekonomickej a daňovej prognózy Ministerstva financií Slovenskej republiky bude mať zvýšenie daňového bonusu na 100 eur negatívny vplyv vo výške 544 mil. eur na rozpočty samospráv. Ide o približne trinásťpercentný pokles príjmov z podielovej dane oproti očakávanému výnosu na rok 2023 bez navýšenia daňového bonusu.
Prezidentka Slovenskej republiky v prípade rodinného balíčka na Ústavnom súde Slovenskej republiky namietala okrem iného aj neoprávnené využitie skráteného legislatívneho procesu a zásadný vplyv na samosprávy bez riadneho pripomienkovania a kompenzácie. Ústavný súd Slovenskej republiky podanie prijal a bude o ňom pojednávať v najbližších dňoch. Koaliční poslanci si však na aktuálnej schôdzi Národnej rady pripravili zálohu pre prípad, že Ústavný súd rozhodne v prospech prezidentky a zákon zruší.
Vláda predložila do parlamentu návrh zákona o zmene a doplnení zákona o dani z príjmov. Ten obsahuje mnoho technických zmien v dani z príjmov pre fyzické a právnické osoby, výšku daňového bonusu však neupravuje. Na prerokovaní návrhu zákona vo Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti bol však tento návrh zákona pozmenený a pribudol úplne nový paragraf o daňovom bonuse, ktorý je totožný s paragrafom o daňovom bonuse zo zákona, ktorý je aktuálne na Ústavnom súde. Taktiež pribudlo prechodné ustanovenie, ktoré na roky 2023 a 2024 ešte dvíha daňový bonus zo 100 eur na 140 eur, čo by znamenalo ďalších 218 mil. eur v zníženom výnose dani z príjmov fyzických osôb pre samosprávy. Na rokovaní výboru bol síce navrhnutý aj pozmeňujúci návrh, ktorý by kompenzoval samosprávam dodatočné navýšenie daňového bonusu zo 100 na 140 eur presmerovaním časti dane z príjmu právnických osôb, nekompenzuje to však pôvodné zvýšenie daňového bonusu na 100 eur.
Únia miest Slovenska zastupuje aktuálne 61 členských miest, ktoré obhajujú záujmy vyše 2 mil. obyvateľov Slovenska. Aj preto veríme, že hlas našich miest má aj pri riešení tejto témy svoju váhu a svoj prínos.“
Ja vás chcem, kolegovia, vyzvať, aby tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol predložený, nebol schválený, pretože spôsobí likvidáciu samospráv v budúcom roku.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
9:55
V návrhu novely zákona o dani z príjmov na...
V návrhu novely zákona o dani z príjmov na prechodné obdobie dvoch rokov sa na vyživované deti do 18 rokov navrhuje zvýšenie daňového bonusu vo výške 140 eur mesačne na dieťa. Uvedené opatrenia budú mať negatívny dopad na výnos dane z príjmov fyzických osôb.
Vláda Slovenskej republiky bola a je častokrát zo strany samospráv kritizovaná za to, že týmto prorodinnými, týmito prorodinnými opatreniami vážnym spôsobom poškodzuje samosprávu. Treba si uvedomiť, že v tejto ťažkej situácie ro... situácii rodiny s deťmi akútne potrebujú pomoc. Každému je, samozrejme, jasné, že pomoc potrebujú aj samosprávy. Naozaj teraz žijeme vo veľmi ťažkej dobe a treba v tomto hľadať nejakú, nejakú spolupatričnosť a spoluprácu. Samosprávy denne zápasia s novými výzvami, ako je napríklad šetrenie energií, boj s infláciou a s tým spojené zvyšovanie cien tovarov a služieb, ktoré samosprávy potrebujú na svoj chod či samostatný rozvoj obcí a miest.
A ja si myslím, že teraz je čas, aby, aby aj samosprávy sa v ťažkej situácii troška uskromnili, lebo podľa mnohých, podľa mnohých príkladov doterajších, niektoré samosprávy mali financie aj na predražovanie zákaziek, takže treba byť v tomto troška spravodlivý. Ale treba aj prihliadať na rodiny, lebo súčasná ťažká situácia najviac postihla práve rodiny a s deťmi a je podľa mňa nemiestne a neférové bojovať proti rodinám a proti zvyšovaniu pomoci, ktorá je nevyhnutná práve pre najviac postihnuté rodiny s deťmi. Práve teraz im treba najviac pomôcť.
Ale keďže uvedomujeme si, že samosprávy zápasia s problémami, ktoré som vyššie spomenul, tak práve tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prednesiem, má za cieľ samosprávam pomôcť a kompenzovať im straty, ktoré pomoc rodinám sčasti môžu spôsobiť.
Vzhľadom na to, že výnos dane z príjmov fyzických osôb je príjmom rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov, navrhuje sa kompenzovať dopad tohto opatrenia na samosprávu zo zdrojov a príjmov z dane z príjmov právnických osôb, a to novelizáciou zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. V návrhu novely zákona o dani z príjmov má prechodné obdobie dvoch rokov, na prechodné obdobie dvoch rokov sa má vyživované... sa na vyživované deti do 18 rokov navrhuje daňového bonusu vo výške 140 eur mesačne na dieťa. Uvedené opatrenie bude mať, tak ako som spomenul, negatívny dopad na dane z príjmov. Som za to, aby, aby, a verím, že tento návrh na zvýšenie daňového bonusu bude v tomto pléne schválené, a práve aj prebiehajú rokovania na Ústavnom súde, tak verím tomu, že, že tam dôjde k tomu, že budú mať navrch práve rodiny s deťmi.
Dovoľte mi, prosím, predniesť znenie predmetného pozmeňujúceho a doplňujúceveho... doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Kuriaka, Milana Vetráka a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1121).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/ 2014 Z. z., zákona č. 337/ 2015 Z. z. a zákona č. 371/ 2020 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 7g sa vkladá § 7h, ktorý znie:
㤠7h
(1) Podiel výnosu dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2023 zvyšuje o sumu 158 059 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel výnosu dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2024 zvyšuje o sumu 236 546 000 eur zo zdrojov a príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(2) Podiel výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2023 zvyšuje o sumu 67 739 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2024 zvyšuje o sumu 101 377 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(3) Suma zvýšenia uvedená v ods. 1 a 2 sa považuje za podiel výnosu dane podľa § 2 a 3 a v príslušnom roku sa poukazuje obciam a vyšším územným celkom mesačne jednou dvanástinou zo súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2.
(4) Na rozdeľovanie a poukazovanie súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2 sa primerane použije § 4.
Doterajšie čl. II a III sa primerane prečíslujú.
Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
V nadväznosti na vloženie nového čl. II sa vykoná legislatívnotechnická úprava názvu zákona.
Ďakujem, skončil som.
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V návrhu novely zákona o dani z príjmov na prechodné obdobie dvoch rokov sa na vyživované deti do 18 rokov navrhuje zvýšenie daňového bonusu vo výške 140 eur mesačne na dieťa. Uvedené opatrenia budú mať negatívny dopad na výnos dane z príjmov fyzických osôb.
Vláda Slovenskej republiky bola a je častokrát zo strany samospráv kritizovaná za to, že týmto prorodinnými, týmito prorodinnými opatreniami vážnym spôsobom poškodzuje samosprávu. Treba si uvedomiť, že v tejto ťažkej situácie ro... situácii rodiny s deťmi akútne potrebujú pomoc. Každému je, samozrejme, jasné, že pomoc potrebujú aj samosprávy. Naozaj teraz žijeme vo veľmi ťažkej dobe a treba v tomto hľadať nejakú, nejakú spolupatričnosť a spoluprácu. Samosprávy denne zápasia s novými výzvami, ako je napríklad šetrenie energií, boj s infláciou a s tým spojené zvyšovanie cien tovarov a služieb, ktoré samosprávy potrebujú na svoj chod či samostatný rozvoj obcí a miest.
A ja si myslím, že teraz je čas, aby, aby aj samosprávy sa v ťažkej situácii troška uskromnili, lebo podľa mnohých, podľa mnohých príkladov doterajších, niektoré samosprávy mali financie aj na predražovanie zákaziek, takže treba byť v tomto troška spravodlivý. Ale treba aj prihliadať na rodiny, lebo súčasná ťažká situácia najviac postihla práve rodiny a s deťmi a je podľa mňa nemiestne a neférové bojovať proti rodinám a proti zvyšovaniu pomoci, ktorá je nevyhnutná práve pre najviac postihnuté rodiny s deťmi. Práve teraz im treba najviac pomôcť.
Ale keďže uvedomujeme si, že samosprávy zápasia s problémami, ktoré som vyššie spomenul, tak práve tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prednesiem, má za cieľ samosprávam pomôcť a kompenzovať im straty, ktoré pomoc rodinám sčasti môžu spôsobiť.
Vzhľadom na to, že výnos dane z príjmov fyzických osôb je príjmom rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov, navrhuje sa kompenzovať dopad tohto opatrenia na samosprávu zo zdrojov a príjmov z dane z príjmov právnických osôb, a to novelizáciou zákona č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve. V návrhu novely zákona o dani z príjmov má prechodné obdobie dvoch rokov, na prechodné obdobie dvoch rokov sa má vyživované... sa na vyživované deti do 18 rokov navrhuje daňového bonusu vo výške 140 eur mesačne na dieťa. Uvedené opatrenie bude mať, tak ako som spomenul, negatívny dopad na dane z príjmov. Som za to, aby, aby, a verím, že tento návrh na zvýšenie daňového bonusu bude v tomto pléne schválené, a práve aj prebiehajú rokovania na Ústavnom súde, tak verím tomu, že, že tam dôjde k tomu, že budú mať navrch práve rodiny s deťmi.
Dovoľte mi, prosím, predniesť znenie predmetného pozmeňujúceho a doplňujúceveho... doplňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Kuriaka, Milana Vetráka a Petra Vonsa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1121).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Za doterajší čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon č. 564/2004 Z. z. o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 171/2005 Z. z., zákona č. 479/2009 Z. z., zákona č. 38/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z., zákona č. 361/ 2014 Z. z., zákona č. 337/ 2015 Z. z. a zákona č. 371/ 2020 Z. z. sa dopĺňa takto:
Za § 7g sa vkladá § 7h, ktorý znie:
㤠7h
(1) Podiel výnosu dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2023 zvyšuje o sumu 158 059 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel výnosu dane podľa § 2 poukazovaný obciam sa v roku 2024 zvyšuje o sumu 236 546 000 eur zo zdrojov a príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(2) Podiel výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2023 zvyšuje o sumu 67 739 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb. Podiel výnosu dane podľa § 3 poukazovaný vyšším územným celkom sa v roku 2024 zvyšuje o sumu 101 377 000 eur zo zdrojov z príjmov z dane z príjmov právnických osôb.
(3) Suma zvýšenia uvedená v ods. 1 a 2 sa považuje za podiel výnosu dane podľa § 2 a 3 a v príslušnom roku sa poukazuje obciam a vyšším územným celkom mesačne jednou dvanástinou zo súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2.
(4) Na rozdeľovanie a poukazovanie súm zvýšenia uvedených v odsekoch 1 a 2 sa primerane použije § 4.
Doterajšie čl. II a III sa primerane prečíslujú.
Nový čl. II nadobúda účinnosť 1. januára 2023, čo sa premietne v článku o účinnosti zákona pri spracúvaní čistopisu schváleného znenia zákona.
V nadväznosti na vloženie nového čl. II sa vykoná legislatívnotechnická úprava názvu zákona.
Ďakujem, skončil som.
Rozpracované
10:10
No namiesto tohto rozumného postupu sa minister financií rozhodol bagrom pretlačiť balíček, dnes sa ešte zvyšuje na 140 euro pozmeňujúcimi návrhmi a týmto pozmeňujúcim návrhom sa teda už deje aj to, že sa obciam ide vykrývať z dane z príjmu právnických osôb tento výpadok. Čiže presne ten systém - vyrobil sa problém, ktorý nemusí existovať, najprv sa pol roka nepočúva to, čo tie obce a VÚC-ky hovoria, nakoniec sa teda prizná, že, samozrejme, že keď im zoberiete pätinu príjmov, že to sa nedá ustáť v danej situácii a nakoniec sa zasa príde na poslednú chvíľu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda v nejakej miere proste im to sanuje.
Ako presne toto je prípad, ako sa to nemá robiť, ako sa vyrobí problém, ktorý neexistuje, bagrom sa tu tlačí kadečo a na koniec sa slávnostne 5 minút pred záverečnou zasa nejaký problém čiastočne vyrieši. Nie, takto nie, takto sa to nedá.
Ďakujem pekne za slovo. No, pán poslanec Kuriak, kruh sa práve uzavrel týmto pozmeňujúcim návrhom, ale vráťme sa na začiatok. Keď vláda avizovala prorodinný balíček, vtedy ešte v sume teda 100 euro z príjmov samospráv, z dane z príjmu fyzických osôb, vtedy samosprávy povedali, že jednoducho ak sa im nebude šahať na ich príjmy, tak zvládnu či už inflačnú krízu, alebo aj energetickú krízu z tých svojich príjmov, keďže daň z príjmu fyzických osôb sa vyvíjala pozitívne. Čiže tou... táto dohoda bola na stole, keby bola prijatá, mohol byť celý sektor v poriadku a nemusel existovať problém, ktorý sa tu pol roka rieši. No a, samozrejme, ohrozeným skupinám sa mohlo pomôcť štandardným spôsobom sociálnych dávok, napríklad teda životné minimum, a teda viazok naň... dávok na nich naviazaných.
No namiesto tohto rozumného postupu sa minister financií rozhodol bagrom pretlačiť balíček, dnes sa ešte zvyšuje na 140 euro pozmeňujúcimi návrhmi a týmto pozmeňujúcim návrhom sa teda už deje aj to, že sa obciam ide vykrývať z dane z príjmu právnických osôb tento výpadok. Čiže presne ten systém - vyrobil sa problém, ktorý nemusí existovať, najprv sa pol roka nepočúva to, čo tie obce a VÚC-ky hovoria, nakoniec sa teda prizná, že, samozrejme, že keď im zoberiete pätinu príjmov, že to sa nedá ustáť v danej situácii a nakoniec sa zasa príde na poslednú chvíľu s pozmeňujúcim návrhom, ktorý teda v nejakej miere proste im to sanuje.
Ako presne toto je prípad, ako sa to nemá robiť, ako sa vyrobí problém, ktorý neexistuje, bagrom sa tu tlačí kadečo a na koniec sa slávnostne 5 minút pred záverečnou zasa nejaký problém čiastočne vyrieši. Nie, takto nie, takto sa to nedá.
Rozpracované