78. schôdza

29.11.2022 - 22.12.2022
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

6.12.2022 o 11:25 hod.

Ing. Mgr.

Tomáš Taraba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

10:10

Peter Kremský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem.
K pánovi Kočišovi, na to asi zareaguje pán minister, lebo naozaj tam nebol súhlas ministerstva hospodárstva. Čiže, čiže to poprosím pána ministra o reakciu.
K pánovi Sujovi, ja som hovoril o kompenzáciách, samozrejme, že nikto nemá chuť súdiť sa so štátom, ale keďže je to v zákonoch, tak aj štát má oveľa väčší záväzok nerobiť problémy a nebrzdiť kompenzácie, ako keď je to len nejaká dotácia, na ktorú nie je žiadne právo. Práve kompenzácie sú podľa mňa vhodnejším spôsobom práve preto, že si nevyžadujú súhlas Európskej komisie, pokiaľ teda mám informácie, lebo akýkoľvek súhlas Európskej komisie so štátnou pomocou je, trvá pomerne dlho. Vieme, že tam tie procesy v Bruseli sú strašne vlečúce sa a treba na to čakať dlhé mesiace a, samozrejme, tie firmy, ktoré na trhu fungujú pri týchto obrovských cenách energií, majú potom problém s peniazmi. Kým to dostanú, kým to príde, kým sa im to vráti, proste to sú, to sú veci, ktoré jednoducho brzdia ekonomiku, ktoré brzdia rozvoj podnikania. Vidíme, že rast hrubého domáceho produktu za tretí štvrťrok bol opäť 1,4 %. Je to oveľa menej ako v minulosti a myslím si, že práve tieto vysoké ceny energií veľmi silno tlmia hospodársky rast a zase podporujú rast inflácie, čo je veľmi škodlivé pre ekonomiku a práve preto to treba riešiť.
Skryt prepis

6.12.2022 o 10:10 hod.

Mgr.

Peter Kremský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:10

Karel Hirman
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za rozpravu, pripomienky, poznámky a postrehy.
Hneď na úvod musím konštatovať, že som mierne v rozpakoch, že mnohé alebo značná časť z nich sa vôbec netýkala predloženého zákona vrátane postrehov a poznámok pána poslanca Kremského. Takže poďme teraz k jednotlivým bodom.
Veľmi veľa zaznievajú tu bioplynky. S tým ministerstvo súhlasí. Ministerstvo, práveže aj tu je ustanovenie, ktoré bioplynkám pomáha riešiť situáciu, že ÚRSO je v oneskorení so zvyšovaním výkupných cien pre bioplynky za nárastom cien surovinovej položky. My sme práve tí, ktorí týmto návrhom bioplynkám pomáhame. Takže, ináč to uznal aj predstaviteľ asociácie včera na národohospodárskom výbore, takže ja nerozumiem, prečo taký útok proti tomuto zákonu z tohto pohľadu z bioplyniek. Plus to, že ako bude nastavená tá cena; my nepôjdeme proti bioplynkám, to nie je náš záujem, navyše máme zoznam zdrojov, ktoré fungujú. Bioplynky, už teraz podstatná časť z nich nefunguje, ale dôvod nie je tento zákon. Dôvod je ten, že ten, to zvyšovanie výkupnej ceny zaostáva za nárastom ceny suroviny a my práve, ešte raz opakujem, týmto návrhom to riešime. Takže... takže tak.
Čo sa týka biometánu alebo teda... tak toto je implementácia nariadenia EÚ. To znamená, že my musíme implementovať všetky zdroje, ktoré sú v nariadení uvedené. To nie je žiadna špekulácia, ako ste, pán poslanec Suja, uvádzali, alebo niečo podobné, to je elementárny legislatívny akt, ktorý je nutné urobiť.
Čo sa ďalšie, čo tu sa nieslo rozpravou, že táto príprava zákona sa pripravovala nejakým tajným spôsobom, pokútne, odborná verejnosť nevedela o nej, nebola prítomná. Zásadne nesúhlasím. Predstaviteľ zväzu výrobcov tepla pán Janiš sa zúčastňoval pravidelne prípravy zákona a diskusie o príprave zákona a jeho pripomienky boli zväzu výrobcov tepla zakomponované. Problém je zo strany zväzu výrobcov tepla jeden jediný a zásadný, ktorému ale ministerstvo hospodárstva takisto rozumie, a to je, čo sa tu zaznelo opakovane, aby rozdiel medzi cenou stanovenou vládou pre domácnosti a trhovou cenou, za ktorú oni nakupujú palivovú zložku, aby mali kompenzovanú. Nuž ale práve toto rieši tento zákon. Umožňuje, vytvára legislatívne predpoklady na to, aby tú kompenzáciu mohli dostať. Lebo doteraz v zákone nič také nie je. Takže ak poslanci, páni poslanci Suja a Galek navrhujú vrátiť tento zákon na dopracovanie s argumentom, že hája záujmy výrobcov, dodávateľov tepla, nuž ale toto logicky absolútne nesedí. Pretože ak vrátime zákon na dopracovanie, tak jednoducho tu vznikne tak neistá situácia k 1. januáru, by som povedal neznesiteľne neistá situácia, že ani výrobcovia a dodávatelia tepla, ale ani domácnosti nebudú mať nič garantované. Už len preto, lebo na to neexistuje zákonná úprava. A to je zodpovednosť vás poslancov, máte to vy v rukách. Nie ministerstvo hospodárstva a nie vláda. A to, prečo sme pripravili tento zákon a riešime ho, je práve tento dôvod. Práve súčinnosti s výrobcami a dodávateľmi tepla a s Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Opakovane tu takisto zaznela nedôvera voči vláde o tom, či a akým spôsobom stanoví tie cenové stropy, resp. tie kompenzačné mechanizmy, resp. tie cenové úrovne. Dovolím si vás informovať, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci vrátane bývalého štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva a predsedu národohospodárskeho výboru, že aj v súčasnosti vláda takéto mechanizmy má v zákonoch. A to v zákone o elektroenergetike a plyne, kde je možné, aby vláda stanovila cenové úrovne pre tieto komodity, konkrétne zákon o energetike, § 20 Stav núdze, ods. 17, od... § 21 Krízová situácia v plynárenstve, ods. 16. Takže ako táto vláda alebo ja ako minister nepredkladám nič zásadne nové, nerobím žiadnu revolúciu a nevytváram nejaké precedensy v legislatíve.
Ešte raz opakujem. Tento návrh zákona rieši krízovú situáciu v energetike, konkrétne v tepelnej energetike, ktorá doteraz na rozdiel od elektroenergetiky a plynárenstva nebola vôbec riešená. A bez toho tie ceny tepla pre domácnosť na jednej strane a kompenzácie pre dodávateľov tepla na strane druhej nebude možné aplikovať. Toto je, myslím, zodpovedné chovanie a prístup hociktorého ministra hospodárstva aj hociktorej vlády.
Myslím, neviem, či ísť ďalej do detailov, resp. to, čo tu zaznelo, mys... reagujem na tú podstatnú vec alebo podstatné pripomienky. S tým ešte, k tej hranici jeden megawatt. Tak ako tu bolo opakovane povedané, hranica jeden megawatt bola stanovená kedysi alebo je stanovená zákonmi, od ktorej sa vyžadoval ten administratívny postup na povolenie obnoviteľných zdrojov výrazne zložitejší. Preto drvivá časť výrobcov – či už bioplyniek, ale hlavne soláru – išla v hraniciach výkonu 0,9 do jedného megawatta. To znamená, ak páni poslanci Suja alebo Kočiš žiadajú, aby sa tá hranica zvýšila na jeden megawatt v záujme obrany bioplyniek, musím povedať, že vy nebránite bioplynky, vy bránite solárne elektrárne, lebo to je drvivá väčšina, vyše 450 zdrojov, a ak tí budú vynechaní, tak tým výrazným spôsobom znížite príjem do štátneho rozpočtu a tým bioplynkám to ale nepomôže, lebo ich problém je surovina, základňa, ktorú, ako hovorím, v tomto zákone práve my sa pomá... my pomáhame to riešiť, tento problém, namiesto ÚRSO alebo v spolupráci s ÚRSO. Takže vaša požiadavka ide proti záujmu bioplyniek, resp. im nepomáha, ale určite pomáha solárnym elektrárňam. To je proste fakt. To, to nie je názorový odtienok, ale to je faktografický stav, ktorý jednoducho je na trhu a o ktorom hovoria čísla, nie názor. (Reakcie z pléna.) Nie, ako prečítajte si, poprosím, fakt návrh zákona.
Takže ak to zhrniem ešte raz a poprosím o pozorné vypočutie na záver. Tento návrh zákona je implementáciou nariadenia Európskej únie, to znamená, že je, implementujeme to, čo musíme urobiť. My sme si tam nič nevymýšľali a nič zásadným spôsobom nemenili. Ideme v intenciách zmien alebo možností, ktoré využívajú aj iné krajiny EÚ a nerobíme nejakú výnimočnú, proste zásahy do tohto.
Druhé veľmi dôležité je tá oblasť tepelnej energetiky a dodávok tepla, ktorá doteraz nie je, nebola legislatívne riešená a bez ktorého riešenia nie je možné od 1. januára pre zhruba 2 mil. občanov, vašich voličov, našich spoluobčanov, nás, našich domácností dodávať teplo za ceny, ktoré tieto domácnosti budú môcť akceptovať, a za podmienok, ktoré nezruinujú dodávateľov tepla. Na to je táto legislatívna úprava nevyhnutná a takisto je, samozrejme, nevyhnutné prijatie štátneho rozpočtu, pretože na kompenzácie je nutné mať finančné zdroje, ale to je už, samozrejme iná téma a iná rozprava.
Ja sa ale, si dovolím sa prihovoriť za schválenie štátneho rozpočtu práve kvôli tomu, nie kvôli tejto vláde alebo mňa, ja som vo funkcii dva mesiace nejaká drobná. Ja som do tej funkcie nenastúpil ako politik, ale ako odborník a je to, z môjho pohľadu schválenie rozpočtu udržuje v tejto krajine poriadok a spokojnosť a pokoj a elementárne fungovanie štátu. A tento môj apel smeruje predovšetkým na strany, ktoré majú v názve demokratic... slovo demokracia alebo solidarita.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a dúfam, že záujmy tejto krajiny, občanov tejto krajiny prevážia nad vcelku pochopiteľnými, ale predsa len dočasnými politickými záujmami v rámci politickej situácie, ktorá je, samozrejme, neistá a veľmi zložitá. Ale život sa v tejto krajine nesmie zastaviť, dodávky energií sa nesmú zastaviť a životná úroveň ľudí a funkčnosť priemyslu a služieb takisto sa nesmú zastaviť.
Klasik jeden politický hovorí, keď je nejaká vláda úradnícka alebo niečo podobné, že má len svietiť a kúriť. Ja ako energetik hovorím, že svietiť a kúriť, aby ste tuná v tejto miestnosti mohli mať rozpravy, schvaľovať zákony, to je veľká misia, pretože zabezpečovať energiu 365 dní v roku 24 hodín denne vôbec nie je jednoduché. Takže dovoľte tým energetikom a ich odberateľom mať pokojný budúci rok.
Ďakujem krásne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2022 o 10:10 hod.

Karel Hirman

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:25

Milan Kuriak
Skontrolovaný text
Ďakujem. Hlasovať budeme dnes o jedenástej.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2022 o 10:25 hod.

Milan Kuriak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 10:25

Maroš Žilinka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne v rámci časových možností, ktoré sú, uviedol Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike za rok 2021.
Prokuratúra Slovenskej republiky je univerzálnym orgánom ochrany práva. Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Je to samostatná hierarchicky usporiadaná sústava štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom, v ktorej pôsobia prokuratúry, prokurátori vo vzťahoch podriadenosti a nadriadenosti.
Ústava Slovenskej republiky priznáva prokuratúre postavenie osobitného ústavného orgánu právnej ochrany, obdobne ako verejnému ochrancovi práv v ôsmej hlave ústavy Slovenskej republiky. Neupravuje prokuratúru ako súčasť výkonnej moci v rámci šiestej hlavy, pôsobnosť prokuratúry podľa čl. 149 ústavy neobmedzuje sa výlučne na ochranu záujmov štátu v trestnom konaní, ale zahŕňa aj ochranu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb, tak ako som už spomenul.
Prokuratúra je orgánom štátnej moci, ktorý nesie znaky tak výkonnej moci, napríklad pri dozore nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy, ale tak aj orgánov súdnej moci, najmä vo vzťahu k oprávneniam v trestnom konaní. Z tohto vyplýva relatívne samostatné postavenie prokuratúry v ústavnom systéme Slovenskej republiky v kontraste s koncepciou, ktorá chápe prokuratúru ako súčasť orgánov výkonnej moci podriadených vláde.
Generálny prokurátor je na čele prokuratúry, z čoho vyplýva jeho ústavná právomoc prokuratúru efektívne riadiť. Tomu musí zodpovedať súhrn riadiacich oprávnení, priznaných mu pre účely výkonu tejto právomoci. Jej korelátom je, naopak, ústavná zodpovednosť generálneho prokurátora za činnosť a fungovanie prokuratúry, ktorá sa v zákonnej úprave odzrkadľuje zakotvením povinností generálneho prokurátora podávať Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, čo robím aj dnes. Aby som upresnil, toto som citoval z rozhodnutia, z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky.
Pôsobnosť prokuratúry, tak ako som spomenul, je do dôsledkov upravená v zákone o prokuratúre v § 4. Predpokladám, že vzhľadom k tomu, že rok čo rok sa opakuje táto správa, nemusím opakovať, v ktorých oblastiach prokuratúra pôsobí a tých jednotlivých oblastí sa dotknem v rámci môjho vystúpenia. Mám však za to, že prokuratúra v roku 2021, ktorý je predmetom hodnotenia tejto správy, si plnila zákonné povinnosti tak, ako jej to ukladá Ústava Slovenskej republiky a zákony Slovenskej republiky.
Pokiaľ ide o pôsobnosť prokuratúry v trestnej oblasti, dovoľte niekoľko základných údajov, ktoré považujem ja za potrebné na ne poukázať. Vývoj kriminality, tak ako v ostatných rokoch, aj v roku 2021 zaznamenal klesajúcu tendenciu, čo je dlhodobým trendom, ktorým sa páchanie trestnej činnosti v Slovenskej republike vyznačuje. Nápad trestnej činnosti a nápad vecí do registrov evidovaných v jednotlivých štátnych orgánoch prokuratúry bol mínus 7,3 %. Samozrejme, to sa odzrkadlilo potom aj na počte vybavených vecí, počte stíhaných a obžalovaných osôb.
Čo je však potrebné povedať, počet vybavených vecí vo vzťahu k nápadu nových trestných vecí bol pozitívny a bolo ich vybavených o 7,9 % viac. Najčastejším spôsobom vybavenia trestných vecí bolo podanie obžaloby, a to celkom v 92,5 % prípadoch, čo je o 10 % viac ako v roku 2020, to znamená pred mojím nástupom do funkcie generálneho prokurátora.
Pokiaľ ide o skladbu stíhaných osôb, tá sa dlhodobo v podmienkach Slovenskej republiky nemení a v podstatných ukazovateľoch je konštantná. Rozhodujúcim podielom na trestnej činnosti sa podieľajú muži, a to až v 85 %.
Pokiaľ ide o mladistvých páchateľov, tam je ten podiel na páchaní trestnej činnosti 5,3 %. Bol zaznamenaný mierny nápad o 0,3 %, ale treba to chápať v kontexte znižujúcej sa miery trestnej činnosti.
Pokiaľ ide o podiel recidivistov, ktorí boli, teda osoby, ktoré sa už v minulosti dopustili trestnej činnosti a boli súdne trestne stíhaní, došlo k miernemu poklesu o 0,6 % na 20,6 %. Napriek tomu je to aj tak pomerne, pomerne vysoké, vysoké číslo.
Čo sa týka ovplyvnenia páchateľov, vplyv alkoholom alebo inej návykovej látky, tento, žiaľ, mierne stúpol z 20 % v rok 2020 na 20,6 % v roku 2021. A žiaľ, začína nám stúpať podiel páchateľov, ktorí páchajú trestnú činnosť pod vplyvom inej návykovej látky, ako je alkohol.
Čo sa týka štruktúry kriminality, tá je prakticky dlhé roky štandardná, nemenná a prím vedie majetková trestná činnosť. Tak ako som spomenul pred rokom pri prednášaní správy o činnosti prokuratúry za rok 2020, dlhodobo druhým najpočetnejším trestným činom je trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a preto som už v minulom roku signalizoval, že som zmenil plán hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky a uložil som vypracovať zhodnotenie stavu zákonnosti a dokazovania tohoto trestného činu v období dvoch rokov, respektíve jedného roku. A to zhodnotenie aj vykonané bolo, bola to nosná úloha z hľadiska, z hľadiska hodnotiacej činnosti v minulom roku. Bolo to mediálne odprezentované vo februári tohto roku, že takéto zhodnotenie vypracované bolo a čo bolo jeho obsahom a čo bolo jeho cieľom. Bolo zhodnotenie zverejnené aj na webovom sídle Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, žiaľ, musím povedať žiaľ, toto zhodnotenie a závery z neho plynúce ostali absolútne nepovšimnuté tak verejnosťou laickou, tak mediálnou obcou, ako aj zo strany, zo strany politikov. Stalo sa to, stalo sa to, táto téma zaujímavou po, žiaľ, po tragickej udalosti, ktorá, pred dvoma mesiacmi k nej došlo v Bratislave a boli sme teda predvolávaní na, pozvaní na výbor branno-bezpečnostný, kde sme zaujali stanovisko a rozobrali aj závery tohto zhodnotenia. Veľmi stručne mi dovoľte niekoľko poznámok k tomu, k tomu zhodnoteniu.
Pomerne často vo verejnosti bola šírená, taký naratív, že v správnom priestupkovom konaní sú dopravné delikty pod vplyvom alkoholu, ktoré nedosahujú intenzitu trestného činu, trestané alebo sankcionované prísnejšie. Naše zhodnotenie toto tvrdenie nepotvrdilo a vychádza z neho, že pokiaľ peňažný trest v trestnom konaní bol priemerne na niekde na úrovni 900 eur, v tom správnom konaní bol na rozmedzí 350 až 600 eur. Rovnako sa to týkali aj, týkalo aj zákazov činností a sankcie zákazu činnosti. Ide o pomerne latentnú trestnú činnosť, ktorú je možné vyhľadávať len na základe veľmi častých a precíznych bezpečnostných akcií orgánmi Policajného zboru a od toho sú závislé, inak sa táto trestná činnosť zistí, žiaľ, až keď príde k nejakej tragickej udalosti.
Zaujali sme v tomto zhodnotení záver aj k otázke trestov prepadnutia vecí, zvlášť motorových vozidiel, ktoré sú určené na, alebo použité na spáchanie trestného činu, a poukázali sme tam v tomto zhodnotení na právne problémy, ktoré orgánom prokuratúry a v konečnom dôsledku súdom bránia takéto tresty ukladať v širšom meradle. Dosť na tom, že podávanie návrhov, podávanie návrhov zo strany prokurátorov na uloženie týchto trestov má stúpajúcu tendenciu, keď v roku 2020 ich bolo daných 90, rok predtým bolo 30, respektíve 3, 1, 2 vzostupne po rokoch.
Takže sú upravené okresné aj krajské prokuratúry v tom smere, aby sa vykonávalo dokazovanie v prípravnom konaní vždy aj so zreteľom na možnosť uloženia trestu prepadnutia veci, a to veľmi dôsledne.
Pokiaľ ide o tresty povinnej práce, tu treba povedať, že aj v rámci navrhovanej zmeny Trestného zákona v rámci komisií pracovných na ministerstve spravodlivosti navrhujeme určiť inú podmienku, ako je v súčasnej dobe. V súčasnej dobe je tam podmienka súhlasu páchateľa s výkonom takéhoto trestu. Chceli by sme sa uberať cestou právnej úpravy v Českej republike, kde sa nevyžaduje súhlas, ale len stanovisko, na základe ktorého má súd možnosť posúdiť efektivitu uloženého trestu. Samozrejme, aj to stanovisko je veľmi dôležité z hľadiska resocializácie páchateľa predovšetkým. Ja verím, že, ja verím, že k takej úprave môže prísť a že by sa efektívnejšie trestali tieto trestné činy.
Zároveň sme poukázali aj na nutnosť v prípade podmienečných trestov odňatia slobody ukladať zároveň aj primerané obmedzenia a povinnosti, zvlášť obmedzenia spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, resp. povinnosti nahradiť škodu, podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok, ak nebolo uložené ochranné liečenie, resp. podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Zároveň sme uložili, som uložil podriadeným prokurátorom prísnejšie pristupovať k posudzovaniu podmienok pri podmienečnom upustení od zvyšku zákazu trestu zákazu činnosti a zároveň aj vo vzťahu k trestom zákazu činnosti, ktoré majú ten najzásadnejší význam tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, aby v prípadoch, ak sú ukladané skutočne mierne takéto tresty, aby podávali odvolania, aby sa k veciam vyjadril aj nadriadený súd.
Pokiaľ ide o trestné či... trestné činy, ktorých sa dopustili mladiství páchatelia, považujem za potrebné povedať toľko, že oproti roku 2020 je evidovaný mierny 2,5-percentný pokles v počte stíhaných mladistvých páchateľov. Pri mladistvých starších ako 14 rokov a mladších ako 15 rokov sa v roku 2021 podieľali takéto osoby v 32 %, v roku 2020 to bolo 40 %. Teraz nechcem povedať, že je to potešujúci údaj, lebo hoci došlo k osempercentnému poklesu, stále ten počet týchto osôb, ktoré sú vo vývoji a určité návyky si osvojujú, je veľmi vysoký. Ale teda došlo k tomu poklesu.
Za neuspokojivé môžme považovať to, že sa podiel alkoholu na páchaní trestnej činnosti týchto mladistvých osôb nezmenil a predstavoval 8 %, tak ako v predchádzajúcom roku 2020. Recidíva mierne poklesla o jedno percento. Každá ôsma obžaloba bola podaná na mladistvého recidivistu a každá tretia obžaloba bola podaná na mladistvého staršieho ako 14 rokov a mladšieho ako 15 rokov. Rok predtým to nebola každá ôsma obžaloba, ale každá šiesta obžaloba. Najviac trestných stíhaní vedených proti mladistvým páchateľom bolo v krajoch Košice a Prešov, najmenej v kraji Trenčín.
Pokiaľ ide o skladbu trestnej činnosti, tá je rovnako ako pri dospelých páchateľoch v zásade dlhodobo nezmenená. Prím opäť majú trestné činy proti majetku, nasledujú trestné činy proti ľudskej dôstojnosti vrátane tých najzávažnejších trestných činov a potom sú to trestné činy proti iným právam a slobodám, čo je alarmujúce a zdvihnutý prst, je trestný čin šírenia detskej pornografie, kde došlo k nárastu až o 42 %. Je to, samozrejme, spojené s obdobím, ktoré sme prežívali aj v roku 2021 a tými opatreniami izolácie osôb aj týchto mladistvých, presunu života do kyberpriestoru, ktorý dáva nedozierne možnosti bez akejkoľvek zásadnej kontroly.
Dôvody trestnej činnosti a kriminálneho správania vidíme v zlyhávaní výchovného sociálneho prostredia, či v rodine, alebo v spoločnosti všeobecne, a opäť, opäť musím zdôrazniť ten vplyv kyberpriestoru a treba sa zrejme zamyslieť, akým spôsobom by sa dal, by sa dal tento priestor pre mladistvých minimalizovať zákonným spôsobom.
Vo vzťahu k trestnej činnosti mladistvých a snahe o jej zníženie, samozrejme, prokuratúra v rámci plnenia úloh na úseku prevencie kriminality vykonáva dlhodobo preventívno-výchovné aktivity v spolupráci aj s orgánmi Policajného zboru a s orgánmi kurately, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pokiaľ ide o trestné činy súvisiace s domácim násilím, čo je tiež vážny problém pre túto spoločnosť a ďalší vývoj spoločnosti, táto sa, samozrejme, vyžaduje, vyznačuje vysokou latenciou a tá latencia je aj v čase, keď nie je spoločnosť obmedzená opatreniami, akými bola obmedzená v roku 2021 v dôsledku pandémie covidu-19. Je podmienená ekonomickou, sociálnou, psychickou závislosťou poškodených osôb na domácom agresorovi, samozrejme, aj pocitmi hanby, nátlakom okolia, ako aj určitou nedôverou v to, že môže prísť k tej spravodlivosti a k potrestaniu agresorov. V dôsledku toho sa boríme, a to dlhodobo, s tým určitým cúvaním obete, ktorá aj prvotne vec oznámi, ale potom mení svoje výpovede, odoprie vypovedať a tak ďalej a sťažuje tým dôkaznú situáciu najmä v konaní, v konaní pred súdom.
Ten najzraniteľnejší okruh osôb sú deti a seniori. Čo treba povedať, v roku 2021 došlo k miernemu osempercentnému poklesu trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Napriek tomu, že v roku 2020 to bol 18-percentný nárast, to znamená, dnes prišlo k osempercentnému, takže 18 + 8, došlo k poklesu.
Opäť vplyv alkoholu. V minulom roku som konštatoval 40-percentný podiel, to znamená, pri týchto trestných činoch domáceho násilia 40 % bol podiel alkoholu, v tom uplynulom roku to bolo 33. Stále vysoký, aj keď je to pokles, je to stále vysoký počet. Došlo k poklesu trestného činu nebezpečného vyhrážania o 17 %.
Pokiaľ ide, pokiaľ ide o trestnú činnosť na deťoch, toto je oblasť, ktorej sa prokuratúra venuje ako jednej z veľmi zásadných priorít. Ja osobne som sa aj zúčastnil seminárov pracovných špecialistov prokurátorov na danú oblasť, čím som chcel aj im prezentovať moju plnú podporu v tejto oblasti. Tu treba povedať, že došlo k miernemu poklesu trestných činov zanedbania povinnej výživy, ktoré majú na celkovej kriminalite podiel 8,6 %. Týchto trestných činov sa zväčša dopúšťajú ako páchatelia muži ako otcovia detí, 86 %. Naopak, pri trestných činoch ohrozovania mravnej výchovy mládeže je to, je ten podiel vyšší u žien.
Čo považujem za potrebné, na čo považujem za potrebné upozorniť, je trestná činnosť právnických osôb, kde dlhodobo aj v dôsledku opatrení, ktoré sú prijaté v rámci rezortu prokuratúry, dochádza k zvyšovaniu počtu trestne stíhaných právnických osôb, čo je z hľadiska celkovej prevencie kriminality, hlavne ekonomického a majetkového charakteru, veľmi-veľmi dôležité. Došlo, došlo oproti minulému roku alebo roku 2020 k nárastu o 29 %. S tým súvisia, súvisí aj otázka, otázka zaisťovania výnosov z trestnej činnosti a zaisťovania majetku a odoberania a odčerpávania majetku, ktorý bol určený na páchanie trestnej činnosti, bol použitý na páchanie trestnej činnosti, alebo bol ako výnos z trestnej činnosti. Toto bola opäť jedna z priorít, ktoré som povedal, že tam sa to musí posunúť. A máme aj prvé výsledky, čo možno dokumentovať skutočnosťou tou, že pokiaľ v roku 2020 boli zaistené takéto hodnoty vo výške 5,9 mil. eur, v roku 2021 to už bolo 34,25 mil. eur, takže je tam nárast o viac ako 28 mil. eur. Je to, samozrejme, dôsledok prijatých opatrení v rámci rezortu prokuratúry, pravidelnej kontroly tak zo strany okresných, krajských prokurátorov, ale aj mňa osobne v rámci, v rámci podávania správ.
Jednu poznámku krátku k plynulosti, rýchlosti a kvalite konania. Podarilo sa nám zastaviť ten nežiaduci trend, ktorý tu bol ešte v roku 2020 pred mojím nástupom, kde nám sa predlžovali trestné konania, v ktorých prípravné konanie trvá viac ako jeden rok. Vtedy to bolo skoro 10 %, pri dvojročných skoro 13 a pri trojročných viac ako 11 %, tak v sledovanom období, ktoré je predmetom mojej správy, došlo pri ročných veciach k poklesu, aj keď k miernemu, o 1,77, ale keď sa to zoberie plus tých 9, je to pomerne veľká, veľké zrýchlenie plynulosti konania. Rovnako pri dvojročných veciach a pri trojročných veciach došlo k miernemu zvýšeniu o 4,9 %, ale bol zastavený ten trend, ktorý bol v tej, v skoro 12-percentnom, v 12-percentnej reštančnosti konaní.
Pokiaľ ide o prieťahy v súdnych konaniach v trestnom konaní, tým venujeme rovnako pozornosť a pokiaľ v roku predchádzajúcom, v roku 2020 bolo podaných prokurátormi 136 sťažností pre nečinnosť jednotlivým senátom okresných súdov, v roku 2020 to bolo 260 prípadov. To znamená, došlo k nárastu aktivity prokurátorov vo vzťahu k upozorneniam na nečinnosť súdov alebo neplynulé konanie viac ako 91 %.
V tejto súvislosti chcem povedať, že v septembri 2021 som sa obrátil aj na ministerku spravodlivosti Slovenskej republiky so zisteniami a skutočnosťami, ktoré, ktoré vyplynuli z činnosti okresných a krajských prokurátorov a ich poznatkov o plynulosti, kde som jej označil trestné veci, v ktorých dochádza k neprimeraným prieťahom, dodnes deň som nedostal na moju signalizáciu odpoveď.
Pokiaľ ide o agendu prieskumnú, to znamená oprávnenie generálneho prokurátora zrušovať právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní, treba povedať, že ten štatistický prehľad, tak ako je zverejnený jednak v štatistickej ročenke Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj v tejto správe, hovorí veľmi jasnou rečou tak, pokiaľ ide o počet návrhov oprávnených osôb, ktorý nesmierne narástol.
Áno, v roku ´21 to bolo 638 návrhov oprávnených osôb, ktorými som sa ako generálny prokurátor musel zaoberať, pretože je to moja zákonná povinnosť, oproti roku 2020, keď ich bolo len 523, v roku 2019 457 a tak ďalej, pričom toto oprávnenie som uplatnil v roku 2021 v 89 prípadoch oproti 85 v predchádzajúcom roku, 88, 92, 86. Bol to podiel zrušených rozhodnutí na podaných návrhoch 13,9 %. V predchádzajúcich rokoch to bolo 16,25, 19,26, 18,44, 18,45, 15,13. Inak povedané, tento inštitút som využíval podstatne, podstatne menej ako moji predchodcovia. A tým nechcem povedať, že oni ho používali, pretože ho používať nemali. Jednoducho je to inštitút, ktorý má zabezpečiť zákonnosť prípravného konania a to tým, že v prípade zistenia porušenia zákonnosti či v postupe policajta, alebo vyšetrovateľa som povinný na to reagovať tým, že zruším takéto právoplatné rozhodnutie, prípadne aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zabezpečiť tak dodržanie základnej zásady, ktorá má svoju ústavnú oporu, a teda zásady stíhania zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov.
Zvlášť dôležitý je tento inštitút vzhľadom k tomu, že generálny prokurátor od roku 2011 nemá možnosť uplatniť tzv. negatívny pokyn, ktorým by mohol reparovať prípadné porušenie zákona. Všetky rozhodnutia, ktoré boli zrušené prostredníctvom tohto ustanovenia, sú veľmi dôsledne rozoberané na poradách riaditeľa trestného odboru, krajských prokurátorov s okresnými prokurátormi tak, aby sa zistené porušenia zákona ďalej neopakovali.
Pokiaľ ide štatistické ukazovatele, tak ako sú uvedené v správe, tie je zbytočné oboznamovať.
Čo však považujem za potrebné zdôrazniť, je to, že rozhodnutia sú zrušované z dôvodov, ktoré v zásade nie sú reparovateľné v ďalšom konaní, ak by sme na takéto porušenie zákona nereagovali. Častokrát je to porušenie funkčnej príslušnosti, to znamená o sťažnosti ako opravnom prostriedku rozhodne prokurátor, ktorý vydal pokyn na vydanie napadnutého rozhodnutia a napriek tomu rozhodne aj o opravnom prostriedku. Sú to porušenia zákona, ktoré nie sú reparovateľné v neskoršom štádiu konania, to rozhodnutie je nezákonné a nezákonným vždy zostane, pokiaľ nepríde k jeho zrušeniu.
Ďalej sú to arbitrárne rozhodnutia. To znamená, že sa prokurátor v rozhodnutí o sťažnosti nevysporiadal so všetkými zásadnými sťažnostnými námietkami, s ktorými sa vyrovnať mal, pretože nie je povinný sa vyjadriť ku všetkým námietkam, ale tým, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci zásadné a dôležité. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán generálny prokurátor, v zmysle zákona o rokovacom poriadku bude Národná rada o 11. hodine hlasovať o prerokovaných bodoch, čiže teraz by sme prerušili vašu správu, musíme pristúpiť k hlasovaniu.

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
(Generálny prokurátor sa otočil k predsedajúcemu.) O deviatej som tu bol, tak ma zavolali, že mám prísť o deviatej, som prišiel, som tu hodinu a trištvrte bol, ale v poriadku, však dobre...

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nemám inú možnosť, ako prerušiť teraz tento bod. (Povedané súbežne s generálnym prokurátorom.)

Žilinka, Maroš, generálny prokurátor SR
Dobre, ďakujem pekne. Jasné. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

6.12.2022 o 10:25 hod.

JUDr.

Maroš Žilinka

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:10

Filip Kuffa
Skontrolovaný text
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, navrhujem prehodiť hlasovanie o tlači 1309 na zajtra na 17. hodinu. Je to môj návrh zákona.
Skryt prepis

6.12.2022 o 11:10 hod.

Ing. et Ing.

Filip Kuffa

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:10

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, chcem poprosiť pána predsedu, aby opätovne otvoril rozpravu. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

6.12.2022 o 11:10 hod.

Mgr.

Igor Matovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:25

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, no, zákon o dani z príjmu prišiel do parlamentu ako pravidelná ročná úprava s bezproblémovým obsahom. Následne však eldorádo pozmeňujúcich návrhov vládnych poslancov z neho urobilo nepodporiteľný zákon. Boli podané pozmeňujúce návrhy, budú stiahnuté, budú podané nové, máme otvorené druhé čítanie, preto som si dovolil vystúpiť aj ja, aby som poukázal na to, že takto, takto to proste nemôže byť.
Samozrejme, o tom, že problém je, svedčí aj už iksté posunutie hlasovania a i samotný fakt, že tu teda znova stojíme v znovu otvorenej rozprave v druhom čítaní.
Teda prečo, prečo je problém s týmto zákonom? Pre odpoveď sa musíme vrátiť o nejaký čas dozadu, keď minister financií Igor Matovič prišiel s myšlienkou daňovej revolúcie, ktorá v sebe obsahovala časť prorodinná politika a v nej 200 euro na dieťa mesačne. Z daňovej revolúcie nebolo nakoniec nič a šéf OĽANO sa upol na jedinú mantru, prorodinnú politiku, 200 euro na dieťa. Na začiatku bola postavená na troch nohách – rodinné prídavky, daňový bonus, krúžkovné. Plynúcim časom a tlačovkami sa prorodinný balík transformoval do novej podoby, keďže začala inflácia, tak vlastne už bol z toho protiinflačný balíček.
Už si pamätáme, to nie je tak dávno, protiinflačný balíček si za každú cenu, bagrom, to sú slová pána ministra, dokázal pretlačiť v skrátenom konaní cez parlament. Takisto si ho dokázal pretlačiť naproti vetu pani prezidentky. No a keďže nedbal na naše pripomienky, ale aj na pripomienky, samozrejme, odborníkov, zákon ako taký bol schválený v nevykonateľnom znení, napríklad krúžkovné, a zároveň tak kriviac zákony a platné legislatívne pravidlá, že skončil na Ústavnom súde. No a ďalšie mesiace, to už žijeme teraz, v rôznych zákonoch koalícia postupne opravuje tento balíček a ďalšia kľúčová oprava sa deje aj v tomto zákone, čo všetko sú to pridané veci. Ešte raz, to bol zákon o dani z príjmu, ktorý bol pravidelná ročná úprava tohto zákona. Toto všetko je tam dané nové. Prakticky nanovo sa tuto definuje daňový bonus na dieťa. Prečo? Dôvodom je, aby sa obišlo rozhodnutie Ústavného súdu. Ak sa tu schváli nanovo, tak vlastne už Ústavný súd nebude mať o čom rozhodovať.
Zmysluplnú pôvodnú myšlienku podpory voľnočasových aktivít, ktorá bola tak zle prijatá, že bola fakt nerealizovateľná, realizácia bola odsunutá na rok 2025, to sa stalo nedávno, ale túto myšlienku, kolegyne, kolegovia, tento zákon v podstate definitívne pochováva. Daňový bonus sa zvyšuje vlastne až na maximálnu hodnotu 140 euro, o tie, o tú pôvodnú sumu teda, ktorou malo byť krúžkovné, a posúva sa do 18 rokov. No bude tu aj podaný, respektíve bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý bude stiahnutý, ale bude podaný nanovo, kde teda koalícia konečne priznáva, že celkový výpadok príjmov samospráv vo výške tej poslednej približne 850 mil. euro ročný je pre samosprávy likvidačný, a teda tento pozmeňujúci návrh prinesie nejaké kompenzácie pre samosprávy. Problém však ale nerieši. Plus tam je ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý úpravou formy zdaňovania dlhopisov prináša komplikácie a zneisťuje investorov, to je ďalší problém. No a byrokracia a komplikovanosť priznania a výpočtu daňového bonusu dosiahla už extrémny level a takto vlastne to zasa prináša ďalšie problémy každej jednej firme.
Čo sú teda základné problémy? Daňový bonus je extrémne vysoký. Minister financií dodnes nedefinoval, alebo neboli prijaté zákony, ako budú vykryté tieto výpadky. Jednoducho krajina si v dnešnej dobe nevie dovoliť takúto výšku daňového bonusu. Zvolené plošné a teda už z princípu veľmi drahé riešenie je navyše postavené na hlavu. Bohatým pomáha viac ako chudobným tento daňový bonus. K maximálnej výške bonusu sa nedostanú práve zraniteľné skupiny obyvateľstva, práve napríklad matky samoživiteľky, ktoré sa starajú o dieťa, a proste všetky tieto skupiny, ktoré pomoc reálne, reálne potrebujú. Opačne, zasa sa vyplytvá veľké množstvo financií pre bohatých, dobre situovaných ľudí, kde ničomu to nepomôže a nikomu a ničomu to nepomôže.
Ďalšia vec, kolegyne, kolegovia, uvedomme si, prosím, že len 24 % domácností má deti v závislom postavení. Treba povedať, že pokrývajú 47 % populácie. Stále je to menej ako polovica, ktorej sa teda nejakou formou pomôže, a teda iba títo môžu čerpať daňový bonus. Čiže napriek jednej teda forme plošnosti, ale veľkému, a veľkému množstvu potrebných financií toto riešenie zďaleka nepomôže každému, kto pomoc reálne potrebuje.
Ďalším problémom je, a to tu treba jasne, aby zaznelo, túto rodinnú politiku pána Matoviča platia obce. Priznaním potreby kompenzácií bola zároveň priznaná absurdnosť prijatého riešenia. Štát nemal brať financie obciam, veď potom by ich následne nemusel kompenzovať. Navyše z výpadku tých cca 850 mil. štát vykompenzuje približne 300 mil., takže tie obce stále budú čeliť 450-, možno polmiliardovému výpadku. Táto situácia, a to si tiež treba uvedomiť, má ďalšie konzekvencie. Obce chýbajúce, chýbajúce financie budú musieť získať inde. Zvýšia miestne dane, zvýšia poplatky, zdražia služby pre občanov, školné, sociálne služby, kultúru aj šport. Ale toto sa dotkne všetkých. Aj tých občanov, ktorí z daňového bonusu nemohli nijak profitovať.
Summa summarum, bolo vybraté zase raz najnákladnejšie, ale zároveň najmenej účinné riešenie. Rozumné riešenie je neprijať zákon ako celok a následne formou sociálneho systému cielenejšie riešiť zraniteľných obyvateľov.
Ešte si dovolím pár slov ku občianskodemokratickej platforme. Oceňujem, že sa ozvali a poukázali na despotizmus ministra financií a na neudržateľnosť toho obrovského výpadku príjmov samospráv, avšak dúfal som, že budú chcieť riešiť podstatu problému. A tá podstata problému je zníženie extrémnej výšky 140-eurového daňového bonusu. Bohužiaľ však riešili len výšku a spôsob kompenzácie pre samosprávy. Problém chýbajúceho finančného krytia to nijak nevyriešilo, len určili teda, že menej financií bude chýbať samosprávam a teda viac bude chýbať štátu. Obce a VÚC-ky dostanú v roku 2023 a ´24 konkrétnu sumu z výnosu dane z príjmu právnických osôb. Už toto, takýto pozmeňovák je neštandardné riešenie.
Rokovania však odhalili systémovú chybu, že veci sa neriešia podľa možností nášho rozpočtu, je to naopak, proste že sa rozpočet musí prispôsobovať svojvôli politikov. A dôkazom toho je aj 26 mld. nárastu dlhu za štyri roky aktuálnej vlády, čo je polovica dlhu, ktorý vyprodukovalo Slovensko za zvyšných 27 rokov svojej existencie. Plus ešte jedno ponaučenie, že malo byť prijaté systémové riešenie pre obce, daňový mix, ktorý bude zaručovať stabilnejšie financovanie. Každopádne neprijatie tohto zákona by len potvrdilo, že svojvôľou mocných nevznikajú rozumné riešenia. Neprijatie by otvorilo dvere hľadaniu zodpovedného riešenia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

6.12.2022 o 11:25 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:25

Tomáš Taraba
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Nebola by to SaS, keby sa vždy neozvala, ak ide o prorodinný balík, ak ide o čokoľvek, čo zvyšuje životný štandard slovenských rodín. Takže využijete vždy každú minútu na to, aby ste sa tu postavili. No a postavili by ste sa proti tomu vždy.
A ja sa teraz teda dotknem jednej vety, "žiaden zákon nepomôže každému", to si, Marián, povedal, no to je podstata v podstate každého zákona. Každý zákon je postavený tak, že nedokáže pomôcť úplne každému, práve preto sa zákony novelizujú, vylepšujú. Ty si tu práve vystúpil, kde si povedal, že tento zákon je vlastne odbočka od toho krúžkovného a ide sa do daňového bonusu a do prídavku na dieťa.
Daňový bonus, to bola mantra SaS, ktorý spočíva na tom, že kto pracuje, kto pracuje dobre, kto je dobre situovaný, tak mal by si vedieť odpísať z daní pomoc, ktorú následne vie využiť pre vlastnú spotrebu. Vy keď ste tu podporili vtedy aj s kolegom Erikom Tomášom zdaňovanie, teda poskytovanie peňazí dôchodcom, ak sa dajú zaočkovať, tak vtedy ste povedali, že s tým súhlasíte SaS-ka, pretože tie peniaze skončia tak či tak v slovenskej spotrebe, pretože tí dôchodcovia budú míňať svoje peniaze na to, aby vlastne zlepšili svoju kúpyschopnosť. Tak toto isté budú robiť aj slovenské rodiny, pán Viskupič, ak im dáte vyšší daňový bonus, ony tie ušetrené peniaze použijú na spotrebu. Ak im dáte finančnú hotovosť, tak to použijú na to, čo potrebujú najviac, a to platiť svoje účty.
Tvrdenie, že obce to zaplatia, ani obec, ani štát nemajú žiadne iné peniaze ako tie, ktoré im dajú ľudia cez svoje dane. Takže ak to niekto zaplatí, to sú ľudia, občania Slovenskej republiky. A to, že občania okrem toho, že platia dodávky zbraní na Ukrajinu, okrem toho, že sa skladajú na kadečo iné, tak sa chcú skladať aj na to, aby slovenské rodiny mali normálny životný štandard, takže práve preto to podporím.
Skryt prepis

6.12.2022 o 11:25 hod.

Ing. Mgr.

Tomáš Taraba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:25

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Ono je to vždy veľmi pekné niečo rozdať, to je, myslím si, že taká hlavná túžba každého alebo veľkej väčšiny politikov, niečo rozdať, niečo dať ľuďom. Je to pekné, ľúbivé, veď kto by to nechcel, a preto sa aj ťažko takéto rozdávanie kritizuje. No každá minca má dve strany. Jedna je to, že dáme niečo pekné ľuďom, ľuďom sa to bude páčiť, dúfame, že nás budú voliť. A tá druhá strana mince je deficit v štátnom rozpočte, dlhy, ktoré budú splácať naše deti, a tie momentálne teda rastú astronomicky. Nielen jednorazové výdavky aj štrukturálny dlh.
Na to, aby politici nepodliehali tomuto vábeniu toho rozdávania, no tak máme tu rôzne, máme tu systém bŕzd a protiváh, napríklad Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá to síce, sa k tomu veľmi jasne vyjadrila, a síce že celý tento balíček zvyšuje štrukturálny deficit. Národná banka sa k tomu tiež vyjadrila a tak ďalej. Európska únia s týmto, teda s tým naším deficitom má problém. Máme tu dlhovú brzdu, budúci rok v máji bude musieť predstúpiť pred parlament vláda, lebo prekročila dlhovú brzdu, ale to je všetko jedno, teraz sa ide rozdávať, to je pekné, to je normálne, že niektorí ľudia nevedia tomu jednoducho odolať. Zodpovedná politika vyzerá každopádne inak.
Na záver chcem povedať, že my sme ponúkali Igorovi Matovičovi dohodu na tomto balíku a to tak, že to krúžkovné sa presunie na ministra školstva a on to bude procesovať aj to, aj to celé nastaví. Ďalej, že daňový bonus na dieťa bude naviazaný na nezdaniteľné minimum, tak aby ho nedostávali bohatí. A do tretice, že detské prídavky ostanú tak, ako ich navrhol Igor Matovič. Toto bolo odmietnuté.
Skryt prepis

6.12.2022 o 11:25 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

11:25

Monika Kozelová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán kolega, nechápem, načo bolo toto dobré, ale dobre. Mali sme tu už niekoľko diskusií k tomu. Ja sa vyjadrím k tomu komunálu, pretože som bola pri každom jednom rokovaní, ktoré sme s komunálom viedli, ja a Anka Mierna, kolegyňa. Musím povedať, že sa rokovalo otvorene, slušne a k veci a nikto nikoho nevydieral, takže to išlo celkom rýchlo, naopak, obe strany rozumeli.
A ak hovoríte o zástupcoch vlády, to znamená pánovi ministrovi Matovičovi a o pánovi premiérovi Hegerovi, tak vám musím povedať, že vzniklo to tak, že nás oslovili zástupcovia ZMOS-u a zástupcovia únie miest. Poslancov. My sme vzápätí oslovili ich a oni v priebehu jedného dňa zvolali rokovanie. To rokovanie bolo naozaj veľmi dobré a veľmi rýchle. Obe strany porozumeli, aké sú ich možnosti, a to, že výsledok je taký, aký je, to znamená, že samosprávy, ktoré by za normálnych okolností mohli ísť až do krachu, že v podstate peniaze, ktoré vyrokovali, vyrokovali zástupcovia, že im budú postačovať na to, aby prežili. A to bolo dôležité a to bolo hlavné. To znamená, že ja, naopak, ja chcem poďakovať vláde, že bola ústretová voči samosprávam a že sme to dotiahli tam, tak, ako sme to dotiahli.
Skryt prepis

6.12.2022 o 11:25 hod.

Mgr.

Monika Kozelová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video