88. schôdza

14.3.2023 - 31.3.2023
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

23.3.2023 o 14:40 hod.

JUDr.

Jozef Šimko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:40

Peter Liba
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne.
Takže môžme podať návrh zákona, pani ministerka? Podporujete to?
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:40 hod.

Mgr.

Peter Liba

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Natália Milanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
No v tejto súvislosti nie je potrebné podávať návrh zákona. Táto zmena sa dokáže zrealizovať zmenou zriaďovacej listiny. Nakoľko my so Štátnym divadlom Košice túto tému veľmi intenzívne preberáme a nie je to už rok, je to vlastne už dlhší čas, ale minulý rok sa odohrali veľmi dôstojné oslavy – 75. výročie vlastne od udelenia titulu Národného divadla v Košiciach a súčasťou boli aj odborné diskusie, okrúhle stoly venujúce sa práve odpovedi na otázku, že či by malo byť štátne divadlo premenované, resp. titul, ktorý využívalo v minulosti, by mu mal byť ako keby prinavrátený. My sa touto otázkou zaoberáme dodnes, aby aj po tej odbornej stránke, aj v tej umeleckej sfére bola pre nás ideálna čo najväčšia zhoda na tom, že táto cesta je tá správna.
A musím povedať, že aj do budúcnosti je dôležité zamyslieť sa nad tým, ako sú pomenované vlastne organizácie a štátne inštitúcie pod rezortom ministerstva kultúry, pretože tie požiadavky na zmenu názvu sa aj realizujú, aj k nám prichádzajú, aj sa je nimi potrebné zaoberať, takže tak ako ste povedali, aj v susedných Čechách je viacero divadiel národných, vieme o tom. A keď to už bude na stole, tak určite vás o tom budeme informovať.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:40 hod.

Mgr.

Natália Milanová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec... Vážený pán poslanec, to je otázka ohľadom výstavby nemocnice v Rimavskej Sobote, tak?
Nedisponujeme doslovným prepisom rozhovorov, ktoré viedol bývalý minister zdravotníctva. V prípade, že takýto prísľub z úst bývalých funkcionárov ministerstva zaznel, tak sa zaň musím ospravedlniť v mene teda pána premiéra. Projekt nemocnice v Rimavskej Sobote bol totiž súčasťou výzvy na financovanie veľkých investičných projektov na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc za účelom zlepšenia kvality a efektívnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorej bol vyhodnotený ako neúspešný z dôvodu nesplnenia ex ante kritérií. Zdravotná implementačná agentúra vydala nesúhlasné stanovisko, to znamená, že projekt nesplnil jedno alebo viacero kritérií: časová realizovateľnosť obstarania zhotoviteľa projektu do konca I. štvrťroka 2024, podmienka energetickej náročnosti budovy alebo typ stavebnej investície. Vo výzve súťažili rôzne projekty nemocníc, štátne aj súkromné, a vyhrať mohli len tie najlepšie pripravené.
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v danom regióne majú možnosť zapojiť sa do ďalších výziev z plánu obnovy, či už je to podpora otvárania ambulancií, doplnenie prístrojového vybavenia alebo do výzvy v oblasti duševného zdravia, alebo dlhodobej starostlivosti. A harmonogram výziev a priamych vyzvaní sa nachádza na webe ministerstva zdravotníctva pod sekciou plán obnovy.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:40 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Jozef Šimko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka vlády, v podstate ani nie otázka, ale taká malá pripomienka. No mrzí ma to, že pán exminister Lengvarský svoj sľub nedodržal, pretože mi to osobne prisľúbil jednak v kancelárii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky a dokonca ešte aj 3. februára, keď sme spoločne otvárali infekčné oddelenie v Lučenci. Zrejme nikto si to neuvedomuje, že spádová oblasť rimavsko-sobotskej nemocnice je cca tých 140 – 150-tisíc občanov, ktorí žijú na Gemeri-Malohonte.
Pani podpredsedníčka vlády, my sme sa snažili, 38-tisíc ľudí podpísalo petičné hárky. Tešili sme sa na to, že konečne sa začne v Rimavskej Sobote stavať nová nemocnica pre našich občanov. No mrzí ma to. Tak určite sa zapojíme do tej súťaže spolupráce so Svetom zdravia v Rimavskej Sobote a verím, že najbližšie budeme úspešní.
Ďakujem pekne za odpoveď.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:40 hod.

JUDr.

Jozef Šimko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:40 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Ján Horecký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pán poslanec, školský zákon už v súčasnosti obsahuje zákaz segregácie. Máme záväzok v pláne obnovy a odolnosti prijať v slovenskej legislatíve aj definíciu segregácie, avšak prebiehajú rokovania, či táto definícia bude ukotvená v školskej legislatíve alebo v antidiskriminačnom zákone. Ja osobne som túto otázku na stôl ani nedostal, lebo v rámci rozporového konania navrhovaná definícia bola, to rozporové konanie bolo s odborovým zväzom práve z tohto dôvodu vyňaté.
Segregácia sa netýka – toto boli dôvody – iba školstva a je iba jednou z foriem diskriminácie, ktoré definuje práve antidiskriminačný zákon, preto bola prehodnocovaná zrejme aj táto cesta. Čo je pozoruhodné, samotná poradňa pre občianske a ľudské práva spolu s odborovým zväzom mali pripomienku práve k tomuto. To je tá istá poradňa, ktorá viedla alebo teda podala tú žalobu vo veci segregácie rómskych detí vo vzdelávaní v Podsadeku. Tak oni tiež v rámci MPK uvádzali, že z ich pohľadu nie je potrebné prijatie definície školskej segregácie, ale nástroj na odstraňovanie alebo teda resp. desegregačné opatrenia. Pre odstraňovanie segregácie vnímajú rovnako ako aj my na ministerstve kľúčové opatrenia, ktoré by viedli k tvorbe a napĺňaniu desegregačných plánov na rôznych úrovniach.
Preto v súčasnosti na ministerstve pripravujeme národný projekt z Operačného programu Slovensko, v rámci ktorého by sa, ideme vyhlásiť výzvu najmä pre samosprávy ako zriaďovateľov škôl na nastavenie a realizáciu desegregačných plánov. Uvediem jeden príklad. Zmenou školských obvodov. Asi chápete prečo. Proste na Slovensku máme veľmi silnú rezidenčnú homogenitu v niektorých oblastiach, keď chcete segregáciu, aj keď nemusí byť úmyselná, no a tá sa potom premieta aj do obsadenosti alebo skladby žiakov v školách, ktorá môže aj nemusí byť vyhodnotená ako segregácia. Samozrejme, je žiaduce predísť akejkoľvek diskriminácii a úmyselnej segregácii.
No a máme za to, že desegregovať v tomto slova zmysle sa dá iba proaktívnou zmenou v nastavení školských obvodov, na čom pracujeme. Týmto projektom by sme chceli reagovať teda aj na nedávny rozsudok Najvyššieho súdu vo veci Základnej školy Podsadek v Starej Ľubovni. Súčasťou tohto projektu budú aj osvetové aktivity a školenia. Zároveň pripravujeme jednotný systém monitorovania segregácie, ktorý by umožnil kvalitne a transparentne vyhodnocovať reálny stav. Tieto kroky sú v stave rozpracovanosti a od budúceho školského roka by mali otvoriť cestu pre oveľa aktívnejší prístup rezortu vo veci desegregácie. Okrem toho školský zákon, ktorý dúfam, že poslanci prijmú do prvého a potom spoločne aj v druhom čítaní, obsahuje množstvo desegregačných opatrení a najmä formou systému podporných opatrení. Medzi ne patrí napríklad aj zabezpečenie, zníženie rizika predčasného ukončovania vzdelávania povinného, ktoré práve pre tieto deti z MRK a SZP najčastejšie a mnohé iné.
Chcem vám nechať čas na doplňujúce otázky, tak nebudem hovoriť ďalšie opatrenia, je ich tam naozaj veľa.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:40 hod.

Ján Horecký

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:40

Tomáš Valášek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Mám pár doplňujúcich, veľmi konkrétne. Ďakujem za tú odpoveď. Ako bez toho, aby som vyjadril preferenciu pre ten či ten postup, či sa malo ísť cestou zaradenia definície segregácie do školského zákona, či cestou antidiskriminačného zákona, otázka stále je, prečo ste sa rozhodli ísť cestou toho antidiskriminačného zákona a nie zaradením tam, kde pôvodne podľa plánu obnovy tá definícia segregácie mala byť? Možno na to je nejaký dobrý dôvod, ale nepočuli sme ho.
Druhá súvisiaca otázka logická je, ten antidiskriminačný zákon, samozrejme, nebude jednoduchá vec, on bude riešiť asi aj viac ako segregáciu, v akom stave je, kto ho predkladá, je v legislatívnom pláne vlády, kedy ho možno očakávať. A potom z toho vplývajúca ďalšia otázka, stihnete míľniky? Lebo ak sa nemýlim, buď podľa plánu obnovy, či podľa vašich vlastných vnútorných harmonogramov na ministerstve tá definícia segregácie mala byť už v treťom kvartáli tohto rok, neznie to tak, že by to malo byť, že by ste to stihli, ak pôjdete cestou úplne iného zákona, ktorý neviem, v akom stave je, či je vôbec rozpracovaný.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:40 hod.

M. A.

Tomáš Valášek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Ján Horecký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Odpoviem stručne. Plán obnovy a odolnosti nám neukladá upraviť definíciu segregácie v školskom zákone. Nie je tam takáto úloha a ten míľnik je v roku 2024. Ja však nemám najmenší problém, lebo, opakujem, nebolo to žiadne moje politické rozhodnutie, ja som sa sústredil najmä na to, čo funguje, a to sú desegregačné opatrenia, do ktorých som proaktívne vstúpil, ale definícia segregácie, ak sa uzhodneme v tom, že je oveľa jednoduchšie ju umiestniť do školského zákona, hoci ona je len jednou konkrétnou formou diskriminácie, ktorá sa netýka len tohto rezortu a pomôže to v akomkoľvek aspekte, či politickej dohode, či ako dobrá snaha v rámci infringementu, nemám s tým najmenší problém. Dokonca máme vypracovanú takú definíciu a sme pripravení ju tam dať. Napríklad.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:55 hod.

Ján Horecký

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán poslanec, Slovenská republika v roku 2022 nepristúpila v rámci spoločného obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19 na úrovni Európskej únie k žiadnym novým kúpnym zmluvám s producentami vakcín proti tomuto ochoreniu. Zmluvné záväzky Slovenskej republiky, ktoré boli plnené v roku 2022, vychádzali z kúpnych zmlúv, ktoré boli uzavreté v rokoch 2020 alebo 2021. 26. januára ´22 SR doobjednala dodatočných 100-tisíc dávok vakcíny Comirnaty od producenta BioNTech/Pfizer. Celkovo bolo v roku ´22 prijatých na Slovensko 5,8 milióna dávok vakcín, v roku ´23 budú plniť záväzky zo zmlúv uzavretých v rokoch ´20 a ´21. BioNTech/Pfizer 5,5 milióna dávok, pričom rokovanie na úrovni EK v mene členských štátov s výrobcom Pfizer o prerozdelení dodania zostávajúceho zazmluvneného objemu na dlhšie obdobie ´23-´26, ktoré by malo korelovať s reálnou potrebou jednotlivých členských štátov a ich absorpčnými schopnosťami stále prebiehajú. Časť 1,2 milióna z tohto objemu Slovenská republika darovala prostredníctvom mechanizmu COVAX.
Novavax 170-tisíc dávok, Sanofi 60-tisíc dávok, Moderna 51-tisíc dávok, na teraz nie je plánovaný vstup do nových zmluvných záväzkov. V roku ´22 bolo na Slovensku aplikovaných spolu 852 067 dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:55 hod.

Mgr. art. M.A., ArtD.

Veronika Remišová

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Miroslav Urban
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Celkom ma zaujímali tieto počty, tak podľa toho, ak som to dobre pochopil, tak za minulý rok bolo dodaných na Slovensko 5 mil. dávok a aplikovalo sa 850-tisíc a vyše milióna sa darovalo, ak som to teda správne pochopil. Ale mne ide o to, že naozaj sa nakupujú, mám taký pocit, tie vakcíny vo veľkom množstve a v súčasnosti sa vlastne vakcinujú len veľmi, veľmi mále a potom naozaj, ak sa robia nákupy za milióny eur a tie vakcíny sa následne darujú, ja si myslím, že to je plytvanie peniazmi. A popri tom ak by ste mali dáke bližšie informácie, v nemocniciach chýbajú lieky, antivirotiká tie novšie na COVID-19, lebo tí pacienti stále sú a napríklad sme sa vrátili k používaniu Remdesiviru, ktorý je drahý a prakticky neúčinný. Podľa tých štúdií bol v kategórii 2B, to bolo len také z núdze cnosť, sa používal a teraz sa znova k nemu vraciame a tie novšie antivirotiká zase nie sú. Protilátky tie sa minuli, tie sa zase tiež stratili z obehu, ja si myslím, že nakupovať, asi tie zmluvy sú už dlhodobo ako podpísané na dlhší čas, ale považujem to za plytvanie peniazmi.
Ďakujem.
Skryt prepis

23.3.2023 o 14:55 hod.

MUDr.

Miroslav Urban

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video