Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené poslankyne a vážení poslanci, tí, ktorí ste tu v sále ostali, dovoľte mi, aby som stručne za poslanecký klub Ľudovej strany Naše Slovensko vystúpil k programovému vyhláseniu vlády, pretože plných päť dní tu Národná rada Slovenskej republiky viac alebo menej predvádza kabaret, päť dní sa poslanci znižujú k útokom, k osobným invektívam a k tomu, že odborná stránka samotnej veci, a síce programového vyhlásenia vlády, je pre niektorých absolútne nepodstatná, za tých päť dní, ktoré nás sledujú médiá, sme v podstate pre Slovensko nespravili nič, neurobili sme nič. Okrem tých hádok a trápnych cirkusov, vyhlásení pre médiá sme nespravili absolútne nič. Preto ja veľmi stručne dnes poviem, aký je názor nášho poslaneckého klubu na tento vládny alebo vládou predkladaný dokument. Mohol by so ho hodnotiť po jednotlivých oblastiach alebo mohol by som sa zvlášť venovať či hospodárstvu, školstvu, sociálnej politike, zdravotníctvu, ale to by som sa len tak kĺzal po povrchu tých problémov, ktoré dnes zmietajú Slovenskou republikou, po povrchu tých problémov, ktoré trápia všetkých normálnych slušných ľudí. Preto sa na programové vyhlásenie vlády pozriem nie z pohľadu jednotlivých oblastí, ale z pohľadu systematického a z pohľadu zdroja týchto problémov, ktoré následne zasahujú všetky oblasti, ktorým sa tento vládny dokument venuje.

Vláda sa v programovom vyhlásení nazvala vládou kontinuity a pokroku, ja sa pýtam, akou vládou akej kontinuity? Ak tí z vás, ktorí ešte ste nestratili nejaký kontakt s reálnym životom, s reálnou skutočnosťou, v akej žijú ľudia, obyvatelia Slovenskej republiky, tak sa pravdepodobne budete musieť pýtať tiež, je to vláda akej kontinuity, kontinuity rozkrádania štátu, kontinuity ohrozovania tradičnej slovenskej rodiny a tradičných hodnôt, kontinuity likvidácie strednej triedy, kontinuity zvýhodňovania zlodejov a parazitov pred slušnými ľuďmi, kontinuity privatizácie verejných statkov a v poslednej dobe najmä privatizácie zdravotníctva či kontinuity deštrukcie posledných zvyškov zvrchovanosti Slovenskej republiky? Vláda v programovom vyhlásení ponúka naozaj veľké množstvo pekných sľubov, ktoré na papieri vyzerajú lákavo a neodvolateľne, skutočnosť je však taká, že mnohé a, dovolím si povedať, väčšinu z tých sľubov vláda nebude môcť ani pri najlepšej vôli zrealizovať. Nebude ich môcť zrealizovať, pretože na realizáciu týchto svojich sľubov nebude mať buď možnosti, alebo odvahu.

Dotknem sa dvoch absolútne konkrétnych príkladov, aby mi nikto nemohol povedať, že som rozprával veľmi všeobecne a že som nenapadol nič z toho, čo som mal na mysli.
Prvý príklad, programové vyhlásenie vlády (strana č. 42), oblasť zdravotníctva, kde sa tvrdí, že pacient bude na prvom mieste. Ja sa pýtam, vážení prítomní, ako chce vláda zabezpečiť to, aby pacient bol konečne v našom zdravotníctve na prvom mieste, keď dnes, a to vnímame absolútne všetci, je v zdravotníctve na prvom mieste zisk súkromných finančných skupín? Vláda na to, aby tento neutešený stav zmenila, nikdy nenájde odvahu, pretože ju nenašla doteraz, keď strana SMER bola jedinou samostatnou vládnou stranou. Vláda v tomto zložení nenájde odvahu na to, aby realizovala zoštátnenie zdravotných poisťovní, aby zrealizovala jednu veľkú silnú štátnu poisťovňu zdravotnú, ktorá sa bude starať o pacienta, a nie o zisk svojho majiteľa.
Druhý príklad, ktorý je už teraz jasný, že bol iba sľubom, je programové vyhlásenie vlády (strana č. 19), pôdohospodárska politika štátu. V nej sa tvrdí, alebo na tejto strane sa tvrdí, že vláda podporí zvýšenie podielu slovenských potravín z domácich surovín na spotrebnom trhu. Je to veľmi pekné, veľmi pekné a ako myšlienka určite nespochybniteľné. A dokonca aj náš program Ľudovej strany Naše Slovensko sa s tým musí stotožniť, problém je však v tom, že ani táto vec nie je z pohľadu súčasnej vlády realizovateľná. Možno sa pýtate prečo. Tak ja vám poviem prečo. Podporu zvýšenia slovenských výrobkov, najmä potravinárskych, na domácom trhu by bolo možné realizovať jedine úpravou viacerých zákonov. Tie však dnes musia vďaka členstvu Slovenskej republiky v Európskej únii rešpektovať ustanovenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá je nanešťastie pre Slovenskú republiku záväzná. Ak by chcela tieto zákony vláda zmeniť, ak by chcela naozaj pomôcť slovenským potravinárom, poľnohospodárom a túto podmienku Európskej únie by chcela obísť, aby mohla zrealizovať tento svoj sľub, ktorý nám všetkým dala v programovom vyhlásení vlády, vláda by musela zabezpečiť odstránenie čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa hovorí, že právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Na takúto vec, na takýto počin však vláda znova nenájde za celé štyri roky, ak bude mať štvorročné volebné obdobie, v sebe odvahu. A tak už dnes môžeme povedať, že naozaj mnohé z tých pekných sľubov, zásadných sľubov, sľubov v zásadných oblastiach ostanú len sľubmi.

Ešte horšie však je, že podľa programového vyhlásenia vlády je národnoštátnym záujmom Slovenskej republiky jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky. Vláda sa týmto tvrdením vo svojom dokumente jednoznačne prihlásila k prehĺbeniu podriadenosti Slovenskej republiky voči diktátu Európskej únie . Európska únia je však dnes potápajúci sa Titanic. Európska únia je potápajúci sa Titanic, ktorý so sebou ku dnu stiahne všetkých, ktorí z neho nestihnú vystúpiť. Vidíme to na stupňujúcej sa tendencii orgánov Európskej únie likvidovať všetky národné štáty a ich identitu v Európe. Nástroje na likvidáciu identity národných štátov dnes nabrali rozmery v minulosti naozaj nevídané. Organizovaná riadená imigračná vlna, ktorá má doslova premiešať a zmiesť európske národné štáty, je toho najlepším príkladom. Žiaľ, dnes to už nevidí iba slepý a ja mám pocit, že tých slepých, hlavne tých, ktorí o týchto veciach rozhodujú, a hlavne tých, ktorí o tom rozhodujú v Európskej únií, je stále veľmi veľa. Všetkým, ktorí rozmýšľajú nad vecami, musí byť jasné, že Slovenská republika nemá šancu nejakým spôsobom reformovať Európsku úniu. Jediné, čo pre Slovensko môžeme spraviť, je čím rýchlejšie potápajúci sa Titanic opustiť.

Žiaľ, v programovom vyhlásení vlády sa zachádza ešte ďalej, ešte ďalej, a síce, proatlantická orientácia, ktorá je tam jasne deklarovaná, hovorí o tom, že bezpečnosť našej vlasti chce vláda znova vložiť do rúk Severoatlantickej aliancie. Avšak dnes naozaj len hlupák môže vkladať bezpečnosť našej vlasti, našich rodín do rúk Severoatlantickej aliancie čiže NATO. Zločinecká organizácia NATO síce dokázala zbombardovať, humanitárne zbombardovať Juhosláviu a dokázala rozvrátiť severoafrické štáty, nedokáže však ochrániť hranice svojich členských krajín ani pred inváziou imigrantov z radov civilistov, z radov civilistov. Ja sa tu v pléne Národnej rady pýtam, ako potom takáto vojenská organizácia dokáže ochrániť svoje členské krajiny v prípade skutočného vojenského útoku, čo by táto organizácia pre nás reálne spravila, pretože jediné, čo zatiaľ Severoatlantická aliancia pre Slovensko spravila, a spravila to úplne naisto, je to, že z nás spravila terč v prípade plánovaného konfliktu medzi NATO a Ruskou federáciou.
Ja preto z tohto miesta apelujem na všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aj na tých, ktorí tu teraz nie sú, na všetkých tých, v ktorých ešte aspoň drieme ten slovenský duch, v ktorých srdce ešte aspoň trošku bije pre slovenský národ a pre Slovensko, aby nepodporili toto programové vyhlásenie vlády.Zvlášť apelujem na poslancov Slovenskej národnej strany, Slovenskej národnej strany, ak vo vás ešte ostalo niečo slovenské, niečo národné a niečo kresťanské, tak vás prosím, ja vás nežiadam, ja vás prosím v záujme Slovenska, aj keď ste súčasťou vládnej koalície, nepodporte tento vládny dokument. Ďakujem pekne. (Potlesk.)