Ďakujem, pani predsedajúca. Úvodom môjho vstupu do tejto rozpravy, z môjho pohľadu veľmi dôležitej rozpravy chcem uviesť dve skutočnosti.
Po prvé, podobne ako kolegovia žiadam ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby odstúpil, pretože podvodníci a šéfovia mafie nemajú čo robiť v ministerských postoch (potlesk). Ďakujem.
Druhá poznámka na pána Uhríka, ktorý tu tiež už nie je, pán poslanec Budaj aj kolegom, ktorí mali naňho faktické poznámky, sa ospravedlňuje, šiel odhaliť pomník pánovi Antonovi Srholcovi a veľmi ho mrzí, že nemohol zareagovať, a poprosil ma, aby som to takýmto spôsobom odkázal. Dúfam, že je to dôvod, ktorý môžme zobrať na zreteľ. Takže týmto sa mojimi ústami ospravedlňuje, že si nevypočul faktické poznámky do konca.
Pani Vaľová, keby ste chvíľku nerozprávala, veľmi by som to ocenil, pretože ma to ruší. Ďakujem.
V zásade k predkladanému a zamýšľanému návrhu zákona, ktorý tu máme, vystúpilo niekoľko poslancov a niekoľko poslankýň a myslím si, že už len to, že tá debata funguje, sa mne zdá ako dobré.
Veľmi oceňujem poznámky pani poslankyne Antolovej, pretože mám pocit, že idú po tej vecnej rovine a snaží sa nájsť nejaký spôsob riešenia.
Čo oceňujem menej, to je do nemoty vymenovávaný spôsob, ako to nejde a ako by to nemalo ísť. Skúsim naznačiť to, čo zákonodarci všetci traja, pani poslankyňa Dubačová, pán poslanec Budaj aj pán poslanec Žarnay chcú urobiť. A to hovoria hneď v úvode dôvodovej správy. A to je: „Cieľom predkladanej novely zákona je posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, a to konkrétne na komunálnej úrovni.“ Je to dosť dôležitý moment na to, aby sme túto debatu mohli v tejto rovine, v rovine prvého čítania všetci schváliť a posunúť do čítania druhého, ak máme na mysli, že chceme posilniť účasť obyvateľov na správe vecí verejných, hľadajme spôsoby, ako to spraviť, a nehľadajme dôvody, ako sa vyhovoriť na to, že to urobiť nejde.
Podľa mňa chcem povedať tri základné veci, kde túto debatu následne budeme musieť posunúť. A sú to obrovské balíky problémov.
Ten predmetný zákon, tú tristošesťdesiatdevinu niekto volá bibliou samosprávy. A niekto iný o nej hovorí tak, že tento zákon je, ak to zacitujem, obrovský podvod.
Potom okrem orgánov, ktoré sú tu spomínané, často skloňovaného ZMOS-u, sú tu aj iné orgány, ktorých sa treba pýtať, napríklad ZOMOS a iné občianske združenia, ktoré by vedeli podať asi kvetnatejšie vysvetlenia toho, aké skúsenosti s týmto zákonom majú.
My sme pristúpili k výkonu mandátu. Volali sme to pracovne poslanecká hliadka. Odporúčam všetkým poslancom tohoto pléna, niektorí vedia, niektorí možno nevedia, že poslanci pléna Národnej rady majú možnosť zo zákona vystúpiť v orgánoch samosprávy, či už vo VÚC-kach, mestách alebo obciach. Poslanecký mandát Národnej rady sa teda dá vykonávať, keď zlyhá úplne všetko. A myslím si, že určite či už to budú kolegovia a kolegyne z OĽaNO alebo SaS alebo iných opozičných možno aj koaličných strán, že máme plné mailové schránky podnetov hlavne vtedy, keď už zlyhalo úplne všetko a občania si nemajú ako pomôcť a pozývajú nás na rokovanie samospráv. A toto rokovanie sme my pracovne volali poslanecká hliadka. Ja, ak si dobre pamätám, som vystúpil niekoľko desaťkrát na rokovaniach samospráv, a to hlavne vtedy, a zopakujem to, vždy, keď zlyhalo už úplne všetko. A myslím si, že sa to nedialo len mne, je tu omnoho viacej kolegov. A nie je to jednoduché, či sa budeme baviť o bratislavskom Starom Meste alebo Banskobystrickej župe alebo trnavskej samospráve alebo iných miestnych samosprávach, nebudem tu vymenovávať všetky, tak tým, že sa museli obrátiť na poslanca Národnej rady, aby mal kto predniesť ich problémy, ktoré ich trápia, či je to napríklad to, že v Trnave dokáže niekto predať polovicu areálu nemocnice ako nezastavateľný pozemok a potom ho premenuje, prerobí v rámci zmeny územného plánu na zastavateľný a keďže nikto v rámci procesu sa neozval a občania sa chceli brániť, vyzvali poslanca Národnej rady, pretože aj v samosprávach vládne strach, platí, čím menšia obec, tým väčší strach, čím menšia obec. A občania, ktorí to sledujú, hovoria, dovoľte mi zacitovať, nasledovné: „Musíme v našej samospráve fungovať podľa hesla: „Nemiešajte sa do nich, nech je pokoj, pretože vám to vrátia aj s úrokmi, aby si miestny mocipán so samosprávnou mafiou na nich nezasadol a neurobil im zo života peklo.“.“ Toto môže fungovať v samosprávach, dokonca tak, že prichádzajú ľudia o svoj vlastný komfort a dotýkajú sa s mocou, tam, kde by mala fungovať samospráva, nefunguje, funguje takmer pocit zemepána, samovládia alebo zneužívania moci.
Ja chcem povedať možno príklad, keď pán Budaj vie určite, mali sme nedávno tlačovku, napríklad už len to, že si novinár dovolí na základe dvestojedenástky, zákona sa opýtať konkrétnej obci, či starosta využíva služobné auto aj na súkromné účely. A toto sa stane predmetom trestného stíhania toho novinára, ktorý cez tento zákon sa pýtal. A dokonca sa nám teda stane v gescii ministerstva vnútra, že, čudujte sa svete, ten vyšetrovateľ tento podnet prijme a novinár ide päťkrát vypovedať. Existuje iný moment väčšej formy zastrašenia ako to, že niekto si takýmto spôsobom dovolí zastrašovať občanov, novinárov a všetkých, ktorí môžu a majú klásť otázky. Tento návrh zákona hovorí o tej miere participácie, že musí existovať základné pravidlo nie na určenie zmien rokovacích poriadkov, to bola ako keby tá najväčšia miera kritiky. A teda majme ambíciu urobiť jedno základné, ktoré navrhujú páni poslanci, aby sme samosprávu otvorili občanom, aby sme ju otvorili aj odbornosti a aby sme mali pravidlo také, že ho budú musieť rešpektovať všetci. Od toho totiž Národná rada je. Národná rada má mať ambíciu nie zasahovať, ale ustanovovať ústavné, zákonné pravidlá tak, aby platili pre všetkých rovnako a aby platilo to dôležité pre demokratickú spoločnosť, že pri určených jasných a vymožiteľných pravidlách môžme očakávať od orgánov, ktoré sú tými pravidlami viazané, nejaký výkon. Čiže či poslanecká hliadka, kedy všetko zlyhá, alebo tento návrh zákona, aby to nezlyhávalo, je to, čo je hodné podporiť.
Ja by som sa skúsil ešte dotknúť jednej témy. A niekto to tu spomínal predo mnou, že my sme totižto v dobe omnoho ďalej. Podľa mňa vy, ktorí ste priamo volenými zástupcami samosprávy, všetci, ktorí zastupujete zastupiteľské funkcie v samosprávach, by ste mohli priniesť aj na pôdu parlamentu, aby to bolo autentické, aby to bolo odrokované s tým, s kým chcete, aj napríklad tému participatívnych rozpočtov. Rodí sa nám to v niektorých otvorených samosprávach, u niektorých zastupiteľov. Ale to je tiež jedným z pravidiel, ktoré by sme mohli prijať, aby sme či sociálne, či kultúrne či iné funkcie obcí, mestečiek, miest a VÚC-iek otvorili a v dobe v roku 2016 skúsili zadefinovať pravidlo také, že občania môžu pri participatívnych rozpočtoch rozhodovať nielen pri volebnom akte raz za štyri roky, ale počas výkonu, a to pri participatívnom rozpočte a za presne určených pravidiel a presne určenú sumu. Myslím si, že aj tu by mohla Národná rada prísť s nejakým riešením pri samosprávnych rozpočtoch, pri plnení niektorých funkcií, kde vťahujeme ľudí do rozhodovania o konkrétnych otázkach. A všetci by sme to mali mať na mysli, lebo ľuďom podľa mňa treba vysvetliť jednu základnú vec. A to je, že ak sa prestanú zaujímať o veci verejné, ak sa prestanú zaujímať o politiku, politika sa veľmi rýchlo začne zaujímať o nich a hlavne sa začne zaujímať o ich mieru slobody, o ich peňaženky. A nakoniec sa môžeme všetci zobudiť v tom, že nejaký totalitárny autokrat nám tu bude určovať pravidlá mimo tohoto pléna parlamentu. Demokracia je obrovská hodnota. A myslím si, že pravidlo aj sa nezaujímaš o politiku, začne sa politika zaujímať o teba, je to, ktoré by malo aj pre potreby posilnenia účasti obyvateľov na správe vecí verejných a konkrétne na komunálnej úrovni byť prítomné pri rozhodovaní, či túto ideu, či tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme alebo nepodporíme.
Ja sa uchádzam spolu s predkladateľmi o podporu návrhu v pléne odkazujúc inak aj na volebné programy nielen opozičných strán, ale aj niektorých koaličných. To, že vieme, že transparentnosť, participácia, otvorená samospráva je vo volebných programoch strán, nie je teraz asi dôležité, aby sme ich menovali, je to na ich svedomí a presvedčení, čo sľúbili voličom.
Ďakujem za pozornosť.