189.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spolupredkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja povedal pár slov ako spolupredkladateľ tohto návrhu zákona.
Z môjho pohľadu bola impulzom správa verejnej ochrankyne práv, nie tá riadna správa, ktorú každoročne predkladá, ale mimoriadna správa, pretože mali sme tu už viac mimoriadnych správ. Na jednom z predchádzajúcich zasadnutí to bola mimoriadna správa, ktorá upozorňovala na situáciu v celách policajného zaistenia, na to, že sa tam porušujú základné práva a slobody, že polícia postupuje mimo rámec zákona, a keďže, bohužiaľ, táto parlamentná väčšina, resp. aj parlamentná väčšina, ktorá tu bola predchádzajúce volebné obdobie, ignoruje odporúčania verejnej ochrankyne práv, a v tých každoročných správach, ktoré dostáva parlament, je aj prehľad toho, ako sa naložilo s odporúčaniami verejnej ochrankyne práv z predchádzajúcich rokov a z mimoriadnych správ, a je to teda obvykle neradostné čítanie, aká veľká časť odporúčaní zostala nerealizovaná, a čo je na tom ešte horšie, ostala bez reakcie. Pretože už som o tom hovoril, nie je nikde napísané, že ak verejná ochrankyňa práv niečo odporučí, dospeje k nejakému záveru, navrhne nejaké opatrenie, že to vláda alebo parlament musia nevyhnutne zrealizovať, ale mali by k tomu prinajmenšom zaujať stanovisko, mali by povedať áno, vidíme to ako problém a chceme to riešiť tak, ako to navrhuje verejná ochrankyňa práv, alebo povedať nie, nie je to problém, to si len verejná ochrankyňa práv vymýšľa a nie je to dôležité, dramatizuje situáciu, my si myslíme, že vôbec s tým netreba nič robiť, alebo uznať, že je to problém, ale z nejakých objektívnych dôvodov to nie je možné riešiť, alebo prípadne navrhnúť iné riešenie.
Bohužiaľ, veľmi častou reakciou je, že nič, ani jedno, ani druhé, ani tretie, ani štvrté. Myslím, že takýmto spôsobom by sme sa nemali stavať k zisteniam a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv. A pani Jana Dubovcová, ktorá teraz skončila svoje funkčné obdobie, dávala dostatok podnetov aj pre vládu, aj pre parlament, aby zjednala nápravu v situáciách, keď dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd.
Jednou z tých mimoriadnych správ verejného ochrancu práv bola tá, ktorú sme na predchádzajúcej riadnej schôdzi mali, a bola to mimoriadna správa o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Táto správa reagovala aj na situáciu v resocializačnom stredisku Čistý deň, na prípad detského domova Peto konštatovala, že boli odhalené nedostatky v kontrole tohto zariadenia, najmä s ohľadom na nezávislosť tej kontroly. Nedostatok nezávislej kontroly podľa verejnej ochrankyne práv vyplýva zo skutočnosti, že ak v detskom domove vykonáva kontroly ústredie, toto opätovne kontroluje iba samo seba, pretože je to v prvom rade ústredie, ktoré rozhoduje o tom, do ktorého detského domova bude dieťa umiestnené. Je teda veľmi nepravdepodobné, že ústredie by pri kontrole dospelo k záveru, že dieťa umiestnilo do nevhodného zariadenia a tým de facto skonštatovalo, že to bolo v prvom rade ústredie, ktoré pochybilo pri jeho určení.
Stále sa dozvedáme nové a nové skutočnosti, ktoré potvrdzujú pochybenia a spochybňujú snahu o dôslednú a nezávislú kontrolu týchto zariadení, či už ide o detské domovy, alebo resocializačné strediská.
Zistenia verejnej ochrankyne práv sa týkajú napríklad takýchto vecí: "Súdy, až na malé výnimky, neumožňujú dieťaťu byť priamo vypočuté v každom konaní, ktoré sa ho týka. Súdy takmer vôbec nevykonávajú osobnú kontrolu v zariadeniach, do ktorých detí umiestňujú. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele tým, že umožňuje kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, riaditeľa detského domova a profesionálneho rodiča, otvára priestor na obchádzanie zmyslu a účelu tohto zákona, čo v kompetencii znie nekompetentnou kontrolou, oslabuje sociálnoprávnu ochranu detí. Pri určovaní zariadenia, do ktorého má byť dieťa umiestnené, je skôr zohľadňovaný záujem zariadenia, než najlepší záujem dieťaťa. Kontrolné orgány nevykonávajú riadne svoje kontrolné právomoci, kontrolné orgány nemajú vypracované žiadne záväzné štandardy, na základe ktorých by vedeli, akým spôsobom a čo je potrebné v zariadeniach kontrolovať."
Tie zistenia sú obsiahle a dalo by sa na ich základe pripraviť ešte niekoľko noviel zákonov. Nie všetky odporúčania, ktoré sú obsiahnuté v tejto mimoriadnej správe verejnej ochrankyne práv, majú charakter taký, že s nimi môže robiť niečo parlament. Je tam množstvo vecí, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tam množstvo vecí, kde aj legislatívna úprava, by bolo vhodnejšie, keby s ňou prišlo priamo ministerstvo a nebolo by to riešené poslaneckým návrhom, ale pokiaľ ministerstvo nekoná, pokiaľ parlamentná väčšina nemá chuť konať, tak to musia byť poslanci, ktorí sa chopia iniciatívy.
Vo vzťahu k legislatíve mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv odporúča napríklad:
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby do resocializačného strediska mohli byť umiestnené detí až po riadnej diagnostike a detoxikácii, a to aj v tom prípade, ak o umiestnení rozhoduje súd na základe neodkladného opatrenia alebo výchovného opatrenia,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby sa zvýšil počet povinných návštev v zariadeniach na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a aby aspoň dve z týchto návštev boli povinne neohlásené,
- zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele upraviť tak, aby neumožňoval kumuláciu funkcií na strane zriaďovateľa detského domova, jeho riaditeľa a profesionálneho rodiča, alebo zabezpečiť, aby v konaní, v rámci ktorého sa rozhoduje o umiestnení dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, bol názor dieťaťa vždy zohľadnený, a aby nutnosť a účelnosť umiestnenia dieťaťa do zariadenia na výkon opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola vždy preskúmaná a potvrdená nezávislým odborníkom z oblasti detskej psychiatrie.
Z týchto odporúčaní vychádza aj náš návrh zákona. Keď sme ho pripravovali, tak sme dospeli k záveru, že nestačí upraviť iba samotný zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ale je potrebné zasiahnuť aj do Civilného mimosporového poriadku a konkrétne do ustanovenia, ktoré sa týkajú toho, že v konaní, v ktorom súd rozhodne bez návrhu o umiestnení maloletého do resocializačného strediska, súd by mal zisťovať, či maloletý predtým absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti, pretože do takýchto zariadení sa majú umiestňovať maloletí, ktorí boli závislí a ktorí absolvovali liečbu. Nie tak, ako sa stávalo a ako sa stáva, ako na to upozorňuje správa verejnej ochrankyne práv, že sú tam umiestňovaní maloletí, ktorí ešte neabsolvovali liečbu alebo dokonca ešte ani diagnostika k závislosti neprebehla.
A rovnako tak, aby sa pri umiestňovaní do reedukačného centra predtým absolvovalo znalecké dokazovanie s cieľom, či je v záujme maloletého ho umiestniť v reedukačnom centre. Čiže aby ani v jednom prípade, ani v druhom prípade, ani v tých resocializačných strediskách, ani reedukačných centrách neboli maloletí umiestňovaní len svojvoľne bez toho, aby to bolo v ich záujme a aby to napĺňalo tie znaky a malo tie dôvody, ktoré zákon predpokladá pre umiestňovanie maloletých v takýchto zariadeniach. A ako sa uvádza aj v správe verejnej ochrankyne práv, umiestňovanie v tomto type zariadení má byť posledná možnosť, keď už nie je možné situáciu riešiť nejako inak. Nemá to byť biznis, na ktorom niekto zarába, to už vôbec nie, ale aj keď odhliadneme od tohto aspektu, tak najprv sa majú vyskúšať všetky iné možnosti, až potom sa má pristúpiť k umiestneniu maloletého v zariadení.
A vzhľadom na to, že tie postupy môžu byť rôzne, môže to byť na žiadosť rodičov, môže to byť na základe rozhodnutia súdu, výchovného opatrenia, neodkladného opatrenia, tak je potrebné upraviť aj Civilný mimosporový poriadok, aj zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. A je tam aj článok 3, ktorý rieši cez zákon o zdravotnej starostlivosti v službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti otázku vydávania potvrdení o tom, že maloletý absolvoval liečbu drogovej závislosti alebo inej závislosti pre účely súdneho konania.
Chcem povedať, že pri príprave tohto návrhu zákona sme konzultovali s pani verejnou ochrankyňou práv Janou Dubovcovou, za čo sa jej chcem poďakovať. Tá výsledná podoba návrhu zákona je z veľkej časti aj jej zásluha a vec toho, ako pripomienkovala návrh, ktorý sme pripravili, a ako sa k nemu postavila, s akými podnetmi prišla.
Ako som už povedal, nerieši tento návrh všetky odporúčania, ktoré mala verejná ochrankyňa práv vo svojej mimoriadnej správe, dokonca nerieši ani všetky odporúčania, ktoré mala vo vzťahu k zákonu o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Zdalo sa nám, že to by bolo príliš veľké sústo na poslanecký návrh zákona. Tento problém vidíme ako najvážnejší a považujeme za veľmi dôležité a akútne prísť s jeho riešením čo najskôr, aby prax, že sa do resocializačných stredísk umiestňujú detí, ktoré tam nemajú čo hľadať, lebo neprešli liečbu drogovej alebo inej závislosti, aby sa táto prax čo najskôr skončila.
Za seba hovorím, že si nerobíme nejaké veľké ilúzie o tom, že vládna koalícia bude ochotná tento návrh zákona schváliť, a to už vzhľadom aj na samotný kontext. Dovolím si pripomenúť, že väčšina parlamentu odmietla zobrať mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv čo i len na vedomie. Za to, aby parlament zobral správu verejnej ochrankyne práv na vedomie, tu pred zhruba mesiacom, alebo kedy sme to preberali, hlasovalo 63 zo 140 prítomných poslancov, hlasovali za to poslanci strán demokratickej opozície, väčšina poslancov strany MOST - HÍD, proti síce hlasoval iba jeden poslanec, ale zdržalo sa 76 poslancov z radov strán SMER - SD, SNS a fašistickej strany.
Rovnako aj vzhľadom na to, že Civilný mimosporový poriadok bol po dlhých rekodifikačných prípravách schválený pomerne nedávno, nadobudol účinnosť až minulý rok a doteraz ešte nebol novelizovaný, tak je nám jasné, že prvým jeho otvorením nebude tento drobný, parciálny návrh, ktorý z hľadiska celej konštrukcie Civilného mimosporového poriadku je v zásade iba detail, aj keď z hľadiska riešenia problémov detí, ktoré sú umiestňované v resocializačných strediskách, je to veľmi dôležitá vec. Napriek tomu a k tej skepse, ktorú mám k šanciam tohto nášho návrhu, si myslím, že to nie je a nebola zbytočná práca, ten návrh je pripravený, ten problém v tejto chvíli je komunikovaný nielen vo forme jedného z odporúčaní verejnej ochrankyne práv, ktoré má šancu dopadnúť tak ako všetky tie ostatné alebo mnohé ostatné, ktoré sú ignorované príslušným rezortom. A ja verím, že ak nie teraz, tak v blízkej budúcnosti, napríklad keď bude ministerstvo otvárať jeden alebo druhý zákon, čiže Civilný mimosporový poriadok, alebo zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, tak bude príležitosť na diskusiu o tom, ako zlepšiť tie parametre zákona, ktoré sa svojím poslaneckým návrhom pokúšame s kolegyňou Natáliou Blahovou zlepšiť my. No keď nebude na to vôľa ani vtedy, tak to možno chvíľu dlhšie potrvá, ale raz budeme mať v tomto parlamente silu na to, aby sme to zmenili.
Ďakujem.