108.
Dobrý veľmi neskorý večer, možno už aj nočný. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani komisárka, ja sa chcem vám ospravedlniť, toto nie je dosť dôstojný čas na to, aby ste predkladali svoju správu, a v podstate by sme sa mali ospravedlniť aj všetkým tým ostatným, ktorí predkladali správy pred vami. Mne sa to nezdá dôstojné. Občanom ale odkazujem, že kritika patrí na vládnych poslancov, ktorí v sobotu či, pardon, v piatok nehlasujú. Takže preto sme tu ešte teraz o pol dvanástej.
Správu, mali sme túto správu pani komisárky na výbore pre ľudské práva, ja som sa tam už vyjadrila. Tá správa je obsahovo veľmi, veľmi hutná, je tam obrovský počet množstva prípadov, kde pani komisárka pomohla, zdá sa mi to za ten krátky čas veľmi, veľmi dobrá práca. A hlavne chcem oceniť to, že po skončení zasadnutia ľudskoprávneho výboru som za ňou bežala s podnetom o mladého chlapca autistu Christiana a v podstate sme sa ani nič moc viac nedohodli, len som povedala kratunko dve-tri vety o tomto prípade a ja som sa potom v podstate neskôr dozvedela od pani komisárky, že ona si vyhľadala všetky informácie a so svojím tímom sa tomuto prípadu venovala a nielen tak, aby pomohli individuálne, ale v podstate systémovo a už teraz predložili do medzirezortného pripomienkovacieho konania svoje nápady, pripomienky. Takže vidím, že majú guráž a že chcú robiť v prospech zdravotne znevýhodnených ľudí, ktorým naozaj musíme a treba nám pomáhať.
Takže ďakujem a zachovajte si túto guráž a túto silu a nech sa vám darí aj do ďalších rokov.
Ďakujem pekne.