147.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde, ale aj inými formami kontroly, vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory Národnej rady.
Cieľom návrhu týchto zákonov, teda ústavného zákona a novely zákona o rokovacom poriadku je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov Národnej rady a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť rôzne kauzy v prípade, že si orgány činné v trestnom konaní svoju prácu nerobia. Takýchto príkladov by sme aj v nedávnej minulosti našli dosť.
Ja by som si dovolil vypichnúť dva takéto prípady, ktoré sú asi najzávažnejšie a najznámejšie, a to je kauza Gorila a kauza Bašternák. Zámerne som si vybral tieto dva príklady, aby ani jeden tábor, ktorý momentálne v pléne nie je prítomný, sa nemohol sťažovať, že hovoríme len o kauzách jednej alebo druhej garnitúry. Takže pozrime sa, ako dopadla kauza Gorila.
Táto kauza bola Slovenskou informačnou službou monitorovaná počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu. V momente, ako kompetentní príslušníci Slovenskej informačnej služby dospeli k presvedčeniu, že táto kauza je dostatočne zmonitorovaná na to, aby bola posunutá orgánom činným v trestnom konaní a začalo sa vyšetrovanie, odstúpila svoje poznatky predsedovi vlády, ktorý následne tieto zistenia posunul ministerstvu vnútra a minister vnútra na príslušné oddelenie Prezídia Policajného zboru. Potom sa však stalo to, že druhá Dzurindova vláda predčasne skončila, nastúpila prvá vláda Roberta Fica, počas nej došlo k výmene vo vysokých policajných funkciách a kauza Gorila po veľmi formálnych výsluchoch hlavných aktérov bola odložená s tým, že nie je dôvod začať trestné stíhanie v akejkoľvek veci.
Podobný priebeh mala aj kauza Bašternák, kedy finančná správa po vyzbieraní dostatočného množstva poznatkov dospela k záveru, že je dôvodné podať trestné oznámenie, avšak Národnou kriminálnou agentúrou bolo toto trestné oznámenie odmietnuté a finančná správa sa rozhodla nepodať sťažnosť proti tomuto uzneseniu vyšetrovateľky a tým pádom kauza Bašternák išla dostratena. Tak ako kauza Gorila, aj kauza Bašternák neskôr ožili práve po medializácii týchto prípadov, kedy vecne sa nič nezmenilo, keďže išlo o staré kauzy, takže žiaden, žiadne ďalšie iné pokračovanie týchto trestných činov sa už prakticky nekonalo, neobjavila sa žiadna nová prevratná informácia, čiže v takom istom skutkovom stave sa zrazu po medializácii našiel dôvod na začatie trestného stíhania, a to nielen vo veci, ale aj voči konkrétnym osobám.
Práve takéto príklady, a mohli by sme hovoriť o mnohých ďalších, podnietili poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k tomu, aby predložili návrh na zriadenie vyšetrovacích výborov. A to, že ide o dobrý nápad, dokresľuje aj informácia zverejnená v médiách 2. júna 2004, kedy opozičný líder Robert Fico rokoval o zriadení vyšetrovacích výborov s generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. Citujem zo vtedajších médií: "Opozičného politika totiž pobúrilo údajné ignorovanie závažných indícií o klientelizme a korupcii, ktoré v štátnej správe zistili v roku 2003 príslušníci Slovenskej informačnej služby.". Podľa predstáv vtedajšieho opozičného lídra Roberta Fica by výbory mohli predvolávať svedkov, pre ktorých by nepravdivá výpoveď znamenala riziko trestného stíhania. Výboru by na požiadanie museli poskytovať informácie finančné inštitúcie a iné štátne orgány atď., atď. Toto bol, toto bola predstava predsedu SMER-u pána Fica v roku 2004.
Čo teraz navrhujeme my? Budem citovať z, už z novely rokovacieho poriadku: "Na vyšetrenie vecí verejného záujmu môže Národná rada zriadiť vyšetrovací výbor. Urobí tak vždy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Výbor bude mať v kompetencii zaobstarávať potrebné podklady, vyžadovať potrebné vysvetlenia, vypočúvať svedkov, pribrať znalca a podľa povahy a potreby aj tlmočníka. Vyšetrovací výbor môže na vykonanie jednotlivých úkonov uvedených v ods. 3 a pre dokumentáciu svojej činnosti pribrať potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívnotechnických pracovníkov, ktorí vykonávajú svoju činnosť, na základe poverenia vyšetrovacieho výboru a sú viazaní jeho pokynmi" atď., atď. Nechcem zbytočne naťahovať čas, aby sme stihli prerokovať tieto návrhy, takže na záver už len zopakujem, že platí samozrejme to, čo zaznieva vtedy, keď chce niekto kritizovať zriadenie vyšetrovacích výborov, tak vtedy sa zvykne hovoriť, že my tu nie sme vyšetrovatelia, nie sme prokurátori, nie sme sudcovia. Samozrejme, nie sme a to si myslel určite aj Robert Fico v roku 2004, keď uvažoval o návrhu na zriadenie vyšetrovacích výborov. Áno, nie sme vyšetrovatelia, ani sudcovia a o vine či nevine v konečnom dôsledku vždy môže v právnom štáte rozhodnúť iba súd.
My navrhujeme zriadiť vyšetrovacie výbory nie preto, aby sme nad niekým vyniesli rozsudok, či je vinný alebo nevinný. Vôbec nie. Navrhujeme ich zriadiť preto, aby v prípade, že vyšetrovatelia, prokurátori alebo sudcovia sa odmietnu nejakou kauzou zaoberať, aby sa našiel, našla tá správna forma bez ohľadu na to, či pôjde o koaličné kauzy alebo opozičné kauzy, aby sa našla tá správna forma a priestor na ich prerokovanie.
Ďakujem pekne.