109.
Ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa zapojili do diskusie. V prvom rade možno je veľmi jednoduché, som chcel poukázať na to v mojom príhovore, aby otázka adresnosti nebola zámienkou na odmietnutie rokovania, to znamená a to platí aj k pánovi Mazurekovi, pani Krištúfkovej a ďalším, to znamená, ak sa posunie, tak myslím si, že každý má príležitosť dať pozmeňujúci návrh a jednoducho sa venovať tejto problematike, ale zámer je podstata, aby jednoducho týmto rodinám tá pomoc išla.
Pánovi Šefčíkovi chcem povedať, že ako hovorí o tom čase, no, ale prešiel, prešiel rok a konkrétna pomoc stále nechodí. Tak ak máte návrh, jednoducho treba ho predložiť, ako pomáhať rodinám, a tým pádom nemusíme o tom tuná rozprávať, ale stále len sa o tom rozpráva.
To isté platí pánovi Herákovi, jednoducho platí základné pravidlo: Najrýchlejšia pomoc je najefektívnejšia a najlepšia, ono darmo sa o tom bude hovoriť rok, a tie rodiny stále budú čakať. To platí aj k pánovi Kuriakovi, Kazdovi.
A možno len, možno len také veľmi jednoduché, pozrite sa, bol návrh na pandemickú OČR, keby ste ju schválili, tak tie rodiny už pol roka mohli mať viac zdrojov na svoje, svoje prežitie. Tým, že ste to neschválili, ale stále hovoríte, s niečím prídeme, no tak s čím prídete? Jednoducho stále o tom hovoriť, to má aký zmysel? Je tu konkrétny návrh, ktorý hovorí o konkrétnej pomoci pre jednotlivé rodiny. Tak stále o čom rozprávať, že niečo bude, keď niečo tu je, ktoré aj reálne pomôže, ak nemáte iný návrh, tak stále o tom hovoriť asi nemá zmysel.
Ďakujem.