180.
Už to tu z tohto miesta muselo zaznieť, a preto som ten, ktorý to tu povie. Slovenské mienkotvorné médiá sú obyčajná žumpa. Ľudia, ktorí tam pracujú, sú poväčšine bezcharakterní niktoši, ktorí nepristupujú k politickému dianiu objektívne, ale ani s maličkou snahou o objektivitu, ale, naopak, neinformujú, ale vytvárajú a robia politiku. Favorizujú konkrétne politické strany a iné úplne cenzurujú.
Je šialené, nemysliteľné a úplne uletené a možno aj signifikantné pre túto tzv. stranu Demokrati, že tu navrhuje zákon, podľa ktorého ktorýkoľvek prevádzkovateľ webového informačného portálu bude môcť poslancom Národnej rady písať otázky a v prípade, že poslanec Národnej rady neodpovie na tieto otázky, alebo to ten novinár vyhodnotí ako neúplnú či neopravdivú informáciu, tak ten ho bude môcť udávať na priestupkové konanie a poslanci Národnej rady budú môcť byť pokutovaní za to, že neodpovedia nejakému novinárovi, alebo, prízvukujem, neodpovedia úplne.
Bez ohľadu na to, že každý z nás si môže pravdu vykladať akýmkoľvek spôsobom a úplnosť ani nevraviac. Čo je úplná informácia? Každá informácia môže byť podľa Ivety považovaná za neúplnú, lebo vždy sa dá niečo subjektívneho dodať. Ale najpodstatnejší fakt je, že niekto takúto úbohosť, takúto perlu ducha s plnou vážnosťou do Národnej rady priniesol. A nie je to len tak hocikto, je to premiérska strana, ktorá zastupuje niekoľko ministrov. Strana, ktorá mala doteraz 0,2, alebo 0,1 % v prieskumoch, ktorá neexistovala, tretíkrát sa premenovala a dnes sa hrá na hrdých Demokratov. Strana, ktorá nám hovorí, že novinári majú byť nadľudia a budú mať kompetenciu a právo šikanovať ktoréhokoľvek politika, ako sa im zachce.
Ak by takýto šialený a uletený návrh zákona prešiel a dostali ho do rúk slovenské mainstreamové žumpy, tak by ktorýkoľvek pikolík v Denníku N mohol začať šikanovať hocakého politika, ktorého nemá rád. Od rána do večera by mu posielal otázky ku každému zákonu, ku každej téme. A keby mu náhodou poslanec neodpovedal, dostane pokutu. Nič iné by nerobili poslanci Národnej rady, ktorí nie sú favorizovaní médiami, lenže by od rána do večera sedeli za počítačom a snažili sa vyhnúť pokute. Úplne by zlikvidovali činnosť takéhoto poslanca.
Ale keďže pán predkladateľ je očividne jednoduchý človek, tak nedomyslel skutočnosť, že aj on by musel odpovedať napríklad Hlavným správam, alebo InfoVojne, alebo Kulturblogu, alebo iným alternatívnym médiám. A čo by robil? Kľudne, ktorýkoľvek z vás si môžete založiť médium a začať ho využívať proti svojej politickej konkurencii tak, že budete šikanovať vašich politických oponentov nekonečným radom otázok, na ktoré on bude musieť odpovedať, a jeho politická práca skončila. Možno ho zruinujete tak, že dostane toľko pokút, že nebude robiť nič, len chodiť na nejaké priestupkové konania a neustále ich vysvetľovať. Toto je duševný úlet. Toto je intelektuálny úpadok v priamom prenose. Toto je výsmech pravde, právu a spravodlivosti. Je to výsmech mandátu poslanca, je to výsmech voličom a je to ukážka, aká úbohá je tzv. strana Demokrati. Boľševici, fanatici, totalitní blázni, tak sa mohli kľudne nazvať. To by lepšie vystihovalo podstatu veci.
Mi povedzte, akú úctu ja mám mať k slovenským novinárom. Môžete urobiť 300 tlačových konferencií, ak ste v hnutí REPUBLIKA aj ste právoplatne zvolený poslanec Národnej rady, neprídu, nič nezverejnia, nič neodvysielajú. Akékoľvek mainstreamové médium vás nepozve do svojich debát, rešpektujem, sú súkromné médiá, sú mi ukradnuté, nechcú ma tam pozvať. Ale rovnako žiadam, aby mne mohli byť ukradnuté ony. Tak ak ma celé roky nepozývajú to televíznych debát, nepozývajú ma do internetových debát, nedávajú mi priestor vo svojich článkoch, z akého dôvodu ja mám byť povinný týmto šašom odpovedať? Z akého? Veď keď oni ignorujú mňa, ja mám právo ignorovať ich.
Príde vám to férové, pán Kollár, páni Demokrati? Alebo popierate, čo hovorím ja? Vystupujem na SME-čku, na Denníku N, na Aktualitách, v PLUS JEDEN DEŇ, v Markíze, v JOJ-ke, v STV-čke? Povedzte mi kde. Nikde, úplná ignorácia. Jasné vám to vyhovuje. My sme politická konkurencia. Dobre, čert vás vem, mne je to jedno. Ale keď ma oni ignorujú, z jakého dôvodu ja mám mať povinnosť im odpovedať jako pikolík, ako nejaký sluha? Zbláznili ste sa? Veď sa dajte do poriadku.
Rozumiete, je nemysliteľné, aby niekto, kto totálnym spôsobom cenzuruje informačné pole, tvári sa, že jedna politická strana v opozícii neexistuje, nikam ju nepozýva, vo vašom vlastnom prieskume, vo Focuse, to je tuším agentúra, ktorú založil bývalý Kiskov poradca, sme mali 9,6 %. Aj napriek tomu neexistujeme. Vy, ktorí reálne neexistujete politicky, tam ale ste, v tých médiách, pán Kollár! Máme viac ako OĽANO a Demokrati dokopy. Aj tak v tých debatách nie sme a vy tam ste. Chápete ten rozdiel?
A povedzte mi jeden dôvod, pre ktorý my máme mať voči médiám úctu. Jediný dôvod, jediný objektívny férový moment, kedy k nám pristupovali objektívne a férovo. A znovu prízvukujem, ja to rešpektujem, sú súkromné médiá a čert ich vem. Je mi úplne jedno ako si budú vydávať svoje spravodajstvo ak majú dostatok čitateľov na to, aby túto subjektívnu znôšku lží dokázali čítať, aby tieto manipulácie brali natoľko vážne, že za nich sú ochotní platiť, nech si robia, čo chcú. Ale nebude ma žiadny klaun, ktorý sa nazýva Demokrat nútiť, aby ja som povinne odpovedal týmto úbožiakom, ktorí ma úplne ignorujú. Nebude tu nikto dávať nástroj novinárom, aby likvidovali konkrétnych politikov. A to sa môže voči vám obrátiť ako bumerang. Vy ste úplne nedomysleli, čo ste navrhli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
181.
Pán poslanec, čakal som, kedy sa nadýchnete, ale nedarilo sa mi (povedané so smiechom), lebo sa naplnila 19.00 hod., a neviem, koľko ešte máte vo svojom vystúpení

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
182.
Tak minútu. Môžem ešte minútku?

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
183.
Myslím si že áno. A ak by bol súhlas, mohli by sme vybaviť aj faktické poznámky a uzavrieť tento bod. (Súhlasná reakcia pléna.) Ak áno, fajn, ďakujem.
Pán poslanec, nech sa páči.

Mazurek, Milan, poslanec NR SR
184.
Ja chcem uzavrieť svoju rozpravu tým, že tu vidíte ideálnu sondu do duše, do sveta tých tzv. Demokratov. Zruinovať normálne demokraciu ako takú už len tým, že proste niekto bude môcť zasypávať poslancov nielen Národnej rady, ale vyšších územných celkov, miest nekonečným množstvom otázok a tí nebudú robiť nič iné, len odpovedať. A znovu prízvukujem, ja voči novinárom nemám žiadnu úctu. Tu v Národnej rade robíme tlačovú konferenciu v miestnosti a oni sedia na gaučoch a vysmievajú sa, škeria sa, že tam nemusia ísť. Veď dobre, tak nech sa aj nabodnú na kôl, mne sú ukradnutí. Ale žiadam právo, aby mi boli ukradnutí aj naďalej. Tak mi nenavrhujte, že kým mňa môže nejaký ničomný úbožiak z Markízy alebo z JOJ-ky ignorovať, tak ja nemôžem ignorovať jeho.
Resetnite sa, vy boľševici!