188.
Tento návrh zákona, tak ako povedal kolega Milan Mazurek vo svojej rozprave, to je taká jedna stoka. To je naozaj žumpa a to je taký vrcholný chliev, ktorým by sme dali novinárskym hyenám, ktorých je na Slovensku nie desať, nie dvadsať, nie sto, to sú tisíce, tisíce bláznov a polobláznov, ktorí sa správajú rovnako. Správajú sa rovnako, pretože nenávidia niekoho až tak, že sú ochotní mu zničiť, ja neviem, prítomnosť, minulosť, budúcnosť, kariéru, rodinu, čokoľvek len preto, že hľadajú nejakú senzáciu, alebo to robia na objednávku. A takýto človek má mať práve na odpoveď? Bude to rečnícka otázka teraz z mojej strany alebo to je nejaká možnosť ponuky na nejakú odpoveď do budúcna. Nie, nemajú, pretože títo novinári, ak by zastávali základné princípy novinárskej etiky, novinárskej cti, tak budú robiť jednu jedinú zásadnú vec, ktorá vyplýva z ich povolania, byť objektívny. Ale slovo objektivita títo novinári nepoznajú. Sú zaslepení nenávisťou, sú zaslepení zášťou, sú zaslepení všetkým iným, len nie objektivitou.
A pokiaľ sa tento syndróm objektivity nevráti do slovenských mienkotvorných médií, ktorým tak všetci po mojej ľavici idete po ruke, tak jednoducho nebude nikdy dostatočný priestor na argumentáciu, na názor aj iný, ako mienkotvorné médium chce alebo požaduje. Čiže z toho vyplýva ďalšia otázka, má vôbec niekto právo dostávať odpoveď, ak nie... o jeho záujem, o neho prácu nie je? Toto si treba vysvetliť. Jednoducho zničiť niekomu život, jeho prácu len preto, že nedá odpoveď niekomu, no to mi príde naozaj uletené, ujeté.
A, pán predkladateľ, naozaj s Progresívnym Slovenskom a ich zákonmi si treba podať ruku.