152.
Ďakujem za slovo.
No ja ešte nie som kovaný politik ani nie som odborník na enviroproblematiku, ale napriek tomu som cítil, že mal by som tu niečo povedať v tej faktickej poznámke, a to to, že ja som sem naozaj prišiel s tým, že tu niečo budeme reálne, reálne riešiť, argumentačne podopierať a snažiť sa pomôcť tej koalícii skvalitniť, možno zlepšiť, možno upresniť ich určite v dobrej miere, dobrej mienke tvorenú legislatívu. Ale vidím, že naša snaha je tu absolútne nula, niekto má... ja sa cítim, v živote som sa necítil tak zbytočný jak tu. Sedím, počúvam – a nič. Nič, nič, nič. Až prišiel pán Hlina a vysvetlil mi problém tohto zákona predkladaného v skrátenom legislatívnom konaní. A dospel som k názoru, že nebyť tých super veľkých, bohatých ľudí, ktorým vadí tá záťaž, tak určite by nepredložili v skrátenom, aby pomohli tým malým maloroľníkom alebo malým ľuďom, ktorí nemajú na to odstránenie envirozáťaží. Čiže oni, tí malí, môžu fakt ďakovať tým veľkým, že možno sa im nejak pomôže, lebo bez nich by to zrejme určite nebolo a určite nie v skrátenom legislatívnom konaní.
Takže toľko z mojej strany, ďakujem. (Potlesk.)