Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia. Pozorne som počúval celú túto rozpravu. Musím povedať, že len málo z príspevkov sa týkalo návrhu zákona, ktorý dnes v druhom čítaní prerokovávame. A ja by som sa chcel naozaj vrátiť k tomuto návrhu zákona aj dôvodom, pre ktorý bol predložený, resp. k objasneniu vôbec podstaty a účelu premlčacej doby ako takej.
Na úvod mi dovoľte ešte pred tým, ako sa vrátim k tomu skonštatovať, že niektorí poslanci opozície, osobitne zo strany SLOVENSKO, pán poslanec Grendel a ďalší vo svojich vystúpeniach bohapusto klamú. Pretože opakovane tu odznelo, že teda jediný prípad, ktorý bol a kedy bol, kedy sa skrátila rozprava, alebo zrušila rozprava, že oni to nikdy neurobili. Tak ja vám chcem len pán poslanec Grendel... (Reakcie z pléna.) Hej ste povedali, že za vašej, že za vašej vlády nebola nikdy zrušená ani skrátená rozprava. (Reakcia z pléna.) Tak pardon, tak sa ospravedlňujem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blaha Ľuboš, podpredseda NR SR
Pán poslanec Grendel, prosím, skúste reagovať vo faktickej, ak to je možné. Nedá sa? Čiže tým pádom ste si to vyčerpali. Ale počkajte, počkajte, pán minister má právo hovoriť bez vášho prerušovania. Buďte taký láskavý a dodržujte rokovací poriadok. Ďakujem pekne.

Susko Boris, minister spravodlivosti SR
Ak ste to nepovedali vy pán poslanec, tak pán poslanec Šipoš, tak sa vám ospravedlňujem. A nie je to pravda, lebo len čo si ja spomínam, tak pri zmluve, obrannej zmluve so Spojenými štátmi, bola zrušená rozprava. Takže, takže neklamte o tom, že nebola za vašej vlády nikdy obmedzená alebo zrušená rozprava, pretože to tak nebolo.
No a vráťme sa teda naspäť k tomu, čo tu dnes prerokovávame a to je, to sú premlčacie, premlčacie doby. Počuli sme tu veľa vystúpení, ktoré mali by som povedal taký pocitový charakter a ja by som sa chcel vrátiť k nejakej podstate toho, že čo vlastne sú premlčacie doby, lebo to tu nikto nepovedal za, za celý deň vystúpení ani včera ani dnes. A dovolil by som si zacitovať z učebnice trestného práva hmotného od pána profesora Jaroslava Ivora a kolektívu, kde sa hovorí, že čo sú vlastne materiálne a procesné dôvody premlčania. Materiálny dôvod premlčania vyplýva aj zo základných zásad ukladania sankcií, pretože účel trestu možno dosiahnuť len jeho skorým uložením a výkonom. Ak však od spáchania trestného činu už uplynul dlhší čas a páchateľ v tomto čase spáchal nový trestný čin, pardon nespáchal nový trestný čin, možno predpokladať, že prestal byť pre spoločnosť nebezpečný, alebo že sa jeho nebezpečnosť podstatne znížila a preto netreba proti nemu viesť trestné stíhanie a uložiť mu trest. V priamej úmere od závažnosti spáchaného trestného činu sa plynutím času oslabuje aj záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa. K tomu pristupujú aj procesné dôvody, pretože časom sa zoslabuje sila dôkazných prostriedkov, prípadne časom aj priamo zaniknú. A to je to, o čom som hovoril v úvode, keď som predstavoval tento návrh, že áno, týmto návrhom vraciame naspäť premlčacie doby na súčasne platnú úroveň napriek tomu, že to nerieši podstatu problému pri trestnom čine znásilnenia, pretože tá podstata problému, a to súhlasím s pani poslankyňou Kolíkovou, ktorá tu hovorila, že, že nie je to otázka samotnej premlčacej doby, ale je to otázka, ako nastavíme podmienky pre ženy na to, aby mohli tieto, tieto skutky včas nahlasovať a to včas znamená aj podľa vyjadrenia, ako som spomínal aj už včera, odborníkov, sudcov, ktorí súdia tieto prípady a vedia, že čím neskôr sa to oznámi, tým tá objasnenosť a možnosť odsúdiť spravodlivo páchateľa klesá, pretože nie je možné zabezpečiť dôkazy a teda ráta sa to na dni a nie roky a už vôbec nie na desaťročia. Z tohto dôvodu, áno som za to, aby sme nastavili a budem sa o to aj usilovať ako minister, aby sme nastavili podmienky pre ženy také, aby mohli bez zásadnejšej traumy nahlasovať tieto otrasné skutky, aby a v náležite a v primerane krátkej dobe vyšetrili a páchatelia aj potrestali.
A to, čo som hovoril k tým, k tej dĺžke premlčacej doby, vyplýva aj z článku 6 európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý hovorí jednoznačne, že každý má mať právo, aby jeho vec bola spravodlivo a verejne a v primeranej lehote prejednaná. Tá primeraná lehota sa určite nedá rátať v desaťročiach. Čiže z tohto pohľadu treba sa pozerať aj, aj na tie pozmeňovacie návrhy, ktoré bolo predložené aj na tento návrh zákona, ktorý, ktorý sme predložili, ktorý sme preložili teraz my.
Pokiaľ ide o to, čo hovorila pani poslankyňa Kolíková a potom ďalšie kolegyne, myslím pani poslankyňa Števulová, ohľadom samotného, samotnej redefinície trestného činu znásilnenia tak ja si nemyslím, že samotná redefinícia tej skutkovej podstaty trestného činu vyrieši tento problém. Ešte raz ako som povedal, ten problém vyrieši len to, že nastavíme podmienky pre obete týchto trestných činov, aby to mohli bez zásadnejšej traumy, pretože tá trauma tam je vždy určite, ale aby to mohli aj bez ďalšej sekundárnej viktimizácie nahlasovať a súhlasím s tým, že aj tie súdne konania sú dlhé a musia sa opakovať jednotlivé výpovede, čomu sa tiež môžme, môžme venovať. Ale určite to nie je otázka redefinície, pretože to či tam bude terajšie znenie, ktoré hovorí o hrozbe násilia a to môže byť tak fyzické násilie ako aj psychické násilie, alebo tam bude súhlas, nerieši tento, tento problém. No a pokiaľ je to ešte a s tým teda musím zásadne nesúhlasiť, o čom hovorila, ak som to správne pochopil pani poslankyňa Kolíková, z hľadiska pozitívneho resp. negatívneho dokazovania, stále máme princíp v trestnom práve, že páchateľovi treba dokázať vinu. A ja nesúhlasím s tým, aby sme menili ten systém tak, že páchateľ sa vám má vyviňovať. Že ho niekto obviní a on musí preukazovať svoju nevinu. Čiže ak som správne pochopil, toto bol návrh pani poslankyne, ak som to nesprávne pochopil tak, tak sa ospravedlňujem, ale vyjadrujem ten názor, že, že stále by sme mali zostať v tom princípe trestného práva, že treba dokázať vinu. Takže toľko z mojej strany a verím, že podporíte tento, tento návrh tak, ako ste to žiadali aj, aj v jednotlivých rozpravách. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)