145.
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Škoda, že nemôžem reagovať na pána Glücka a na jeho faktickú, ale poviem len jedno (reakcia z pléna), každá žena, každá žena, ktorá čelí nejakému psychickému, fyzickému alebo akémukoľvek násiliu, si zaslúži podporu od žien. Ale myslím si, že Beáta sa k tomu lepšie vyjadrí.
A ja by som chcela povedať ale niečo iné. My na Slovensku nejako tak dlhodobo si odmietame priznať, že násilie páchané na ženách, ktoré už evidujeme, že teda asi je, tak ale odmietame priznať, že je dôsledkom nerovnomerne prerozdelenej moci medzi mužmi a ženami. A povedzme si pravdu, sú to najmä muži, ktorí sa bránia tejto diskusii, pretože by to znamenalo priznať si, že sú za to spoluzodpovední. A hlavne že by sa museli vzdať svojich privilegovaných postavení. No a pre ďalších je to možno pohodlné, lebo čo nevidím a nerobím, tak to vlastne ani neexistuje, a nemusím sa tým pádom konfrontovať s realitou.
No ale ja sa potom pýtam, ako je možné, že každá druhá žena čelí psychickému násiliu, ako je možné, že každá piata žena čelí fyzickému násiliu od svojho partnera? Neznamená to náhodou, že potom každý druhý a každý piaty muž vystavuje svoju partnerku psychickému a fyzickému násiliu? Mali by sme si zložiť ružové okuliare, páni, a priznať si, že asi niečo robíme zle, a nemôžeme sa tváriť, že sa nás to všetkých netýka, pretože sú to naše sestry, kolegyne, matky, sestry a kamarátky. A ak si pred tým zatvárame oči a tvárime sa, že to vlastne neexistuje, tak sme za to spoluzodpovední a my sme vytvorili túto spoločnosť, ktorá toleruje násilie páchané na ženách.
A ja chcem povedať ešte jedno veľmi dôležité. Treba si uvedomiť, že to toto nie je boj žien proti mužom, toto je boj celej spoločnosti proti násiliu.
A ak to myslíte s touto spravodlivosťou vážne, tak potom minimálnu vec, ktorú môžete urobiť je, že toto uznesenie podporíte napriek tomu, že nehlasujete s opozíciou, vážení muži.
Ďakujem.