36.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som rovnako sa vyjadril, môžem povedať, k tomuto balíku, ktorý môžeme pokojne nazvať zodpovedným balíkom. Ak hovoríme o zodpovednosti pri rozpočtovaní štátneho rozpočtu, tak nemôžeme z toho vyňať aj samosprávy, pretože to sú spojené nádoby. A som veľmi rád, že ten konsenzus, ktorý sa rodil pri tvorbe zákona o rozpočtovej zodpovednosti, boli pozvané aj samosprávy, všetky samosprávy, to znamená obce, mestá, samosprávne kraje. Všetky ich profesné, ak to tak môžem povedať, organizácie, združenia, ktoré ich zastupujú, mohli mať možnosť sa jednak vyjadriť k tomuto názoru a myslím si, že tie rokovania boli veľmi prospešné. A čo mňa potešilo predovšetkým, tam bola snaha počúvať sa navzájom a mnohé veci boli zapracované aj do toho zákona, ktoré samospráva navrhovala.
Ale rovnako pre mňa je dôležité aj toto uznesenie, ktoré sa zrodilo možno krátko pred tým, ako tieto rokovania boli už vo výbore pre verejnú správu, ale priamo súvisí s tým, o čo nám spoločne ide a práve v takejto dobe, ktorá si bude vyžadovať zodpovednosť na každej úrovni. Všetci sme na jednej lodi, ktorá sa volá Slovenská republika. A nikto sa tu nemôže hrať na to, že my sme štát a vy ste samospráva, nás nezaujíma to, čo robíte v samospráve, alebo presnejšie, vy ste za to zodpovední, my vám hodíme niečo na plecia a musíte sa o to postarať. Bohužiaľ, musím konštatovať, že veľakrát sa to stalo, a ja to vo svojom vystúpení aj pripomeniem, aby sme si osviežili pamäť, čo sa udialo práve v oblasti presunu kompetencií, ktoré tu už boli pomenované, je ich okolo štyri a pol tisíca, ale neuskutočnili sa z hľadiska fiškálnej decentralizácie.
Ja chcem pripomenúť aj chartu, európsku chartu samospráv, na ktorú sa často odvolávame a ktorá tak často nebola dodržiavaná. Práve toto uznesenie, o ktorom teraz rokujeme, má vrátiť aj tejto charte konečne vážnosť. Pretože nebol by som rád, aby akákoľvek samospráva bola donútená až k takému kroku, že bude musieť až na európskej úrovni sa dovolávať svojich oprávnených práv pre nedodržiavanie práve tejto európskej charty samosprávy, čo si myslím, že už v mnohých prípadoch aj hrozilo, ale možno aj vďaka zodpovednosti predstaviteľov samospráv sa hľadali stále kompromisy, i keď to bolo veľakrát veľmi ťažké.
Je to trošku aj signifikantné, že vláda, ktorá mala uznesenie, zaväzujúce, aby urobila takýto audit, to nedokázala dotiahnuť do konca. A ukazuje sa, že v Slovenskej republike asi tým naozaj stabilizujúcim prvkom je jednoznačne parlament, a podčiarkuje to aj to, že tu máme parlamentnú demokraciu. A chcem to zdôrazniť aj preto, že veľakrát sa aj v médiách a kde-kade úloha parlamentu dehonestuje len na pozeranie sa určitú časť práce poslancov. Ale myslím si, že tu zohrávajú práve poslanci zodpovednú úlohu práve tým, že dokážu zaviazať vládu k tomu, aby urobila niečo, čo je veľmi potrebné a zmysluplné. A teraz naozaj ja som presvedčený, bez ohľadu na to, ktorá vláda tu bude po voľbách, som presvedčený, že to je pre všetky vlády potrebné. Tak ako je potrebný sociálny dialóg v rámci vládnutia, je potrebné mať aj poriadok v kompetenciách a ich financovaní.
Samospráva, ktorá vznikla po roku 89, na úrovni obcí a miest je to už cez dvadsať rokov a na úrovni vyšších územných celkov je to práve v tomto roku desať rokov. Chcem to len pripomenúť, že práve v júni bol schválený zákon, pred desiatimi rokmi, o vyšších územných celkoch a od 1. 1. budeme práve oslavovať desať rokov vzniku samosprávnych krajov. A to, že tieto samosprávy dokázali svoju životaschopnosť, nemusím azda vás presviedčať, pretože je to vidieť všade, keď prechádzate cez obce, mestá, či už je to na infraštruktúre, či už je to vzhľad samotných miest, ale aj mnohé inovatívne prístupy, ktoré sa dali robiť a dajú robiť len vďaka tomu, že tá samospráva je bližšie k ľuďom. Je to práve na tom princípe subsidiarity, o ktorom hovorí aj európska charta samosprávy.
Mnohé veci, ktoré nedokázal štát za dlhé roky vyriešiť, samospráva vyriešila. Pripomeniem školstvo. Viete veľmi dobre, koľko tu bolo škôl a demografická krivka nám klesala a naďalej stále klesá, ale štát nebol schopný urobiť tieto, poviem, niekedy aj nie celkom populárne opatrenia. Samospráva vďaka kompetenciám, ktoré dostala, ich dokázala urobiť. Zracionalizovala počet škôl, mnohé školy, ktoré neboli využívané, dnes slúžia na iné účely. Rovnako to urobili na úrovni základných škôl a rovnako sa to urobilo aj na úrovni stredných škôl. To je konkrétny príklad.
Dovoľte mi, aby som pripomenul zopár ešte takých boľavých miest, ktoré určite budú predmetom tohto auditu, a doplnil tú mozaiku, ktorú už predo mnou uviedol môj kolega, pán Petrák. A teraz budem viac sa zameriavať práve na vyššie územné celky, ktoré majú na svojich pleciach rovnako dôležité kompetencie týkajúce sa každodenného života občanov v kraji.
Zoberme si dopravu. O doprave sa veľa diskutuje, o tom, akým spôsobom zabezpečovať kvalitu ciest, ich údržbu, ale aj verejnú hromadnú dopravu. Dnes samospráva vyšších územných celkov má na starosti viac ako desaťtisíc kilometrov ciest druhej a tretej triedy, o ktoré sa musí postarať, a to len za podmienok, že má príjem z dane z motorových vozidiel, ktoré sú neúst..., ktorá je neustále napádaná predovšetkým dopravcami, že nie je využívaná na obnovu ciest, že sa používa na iné kompetencie a tak ďalej a tak ďalej, čo nie je celkom pravda a mohol by som to dokladovať pri mnohých príkladoch. Pretože samospráva vyšších územných celkov má jeden príjem týkajúci sa dani z motorových vozidiel na dopravu a pritom musí financovať nielen údržbu týchto ciest a ich obnovu, ale musí z tohto balíka financovať aj tzv. výkony vo verejnom záujme. To sú výkony, ktoré umožňujú, aby ľudia mohli cestovať do zamestnania, aby mohli byť zľavy pre dôchodcov, sociálne znevýhodnených obyvateľov, pre študentov a žiakov. Zďaleka nepokrýva táto daň z motorových vozidiel tieto náklady. Zďaleka. Tu je potrebné rovnako si povedať, čo ďalej. A ten audit musí na toto odpovedať.
Rovnako boľavá vec, ktorá dodnes nie je vyriešená, a budeme musieť to riešiť celospoločensky konsenzom na úrovni štátu, je vysporiadanie sa s pozemkami pod cestnou infraštruktúrou. Takmer 90 % všetkých pozemkov pod cestami druhej a tretej triedy nie je vysporiadané. To znamená, inými slovami, vlastní ju konkrétny individuálny vlastník alebo neznámi vlastníci. A s tým treba urobiť rovnako poriadok. Toto nie je schopná zvládnuť samospráva ako taká. A napokon história aj má svoje príklady, keď sa vysporadúvali pozemky napríklad v Nemecku pod cestnou infraštruktúrou, tak to boli plány, ktoré sa na desaťročia schvaľovali. Nemohlo sa to robiť ad hoc. A na toto si myslím, že rovnako audit, o ktorom hovoríme v tomto uznesení, musí reflektovať.
Sociálne služby. Sociálne služby tu už spomínal kolega Petrák, ale predsa len mi dovoľte, aby som rovnako to spomenul. V sociálnych službách bolo zadefinované také status quo, keď sa delimitovali jednotlivé sociálne zariadenia na obce, mestá, samosprávne kraje, popri tom sa prispôsoboval legislatívny rámec a výsledok je taký, že dnes fiškálny príjem, ktorý majú na to samosprávy, nestačí pokryť všetky náklady spojené s poskytovaním sociálnych služieb, pretože fiškálny rámec sa nemenil, ten ostal rovnaký. Až teraz sa zmenil, keďže došlo k zníženiu, to tiež spomeniem, príjmu do samosprávy, do rozpočtov samospráv, ale kompetencie narastali. A nielen kompetencie, ale aj prístup k poskytovaniu verejnej služby, ktorú, chcem podčiarknuť, verejnej služby ako takej, na ktorú má mať každý občan, ktorý splní podmienky, nárok, keď si platí svoje povinnosti voči štátu. Ale dnes je pohľad iný, pretože do verejných služieb sa pustil aj súkromný sektor. A dokonca súkromný sektor, ktorý je na rovnakej úrovni ako obec, mesto a samospráva. Súkromný sektor, ktorý má predovšetkým podstatu podnikať a vytvárať jednoducho nejaký zisk, ale samospráva nepodniká v tejto oblasti. Na toto musí takisto prísť odpoveď, čo ďalej, či teda ideme pokračovať v tomto duálnom systéme, ktorý bude rovnako financovať aj neštátne subjekty, súkromné subjekty ako štátne, a dokonca im dávať aj určité výhody, ktoré samospráva nemá. A poďme si aj povedať o tom, že či to má byť o nejakej konkurencii, alebo to má byť predovšetkým o ľuďoch, ktorí majú tú kompetenciu dostať, ktorí majú tú službu v rámci kompetencií dostať.
Zdravotníctvo je rovnako v tej istej pozícii. Keď si zoberiete, málo síce miest, ale sú aj také, vlastnia polikliniky a nemocnice, ale predovšetkým samosprávne kraje vlastnia nemocnice tzv. prvého a druhého typu. To znamená, to sú tie regionálne nemocnice, ktoré sú prvé na rane, keď potrebuje obyvateľ zdravotnú starostlivosť, pretože tie koncové, ktoré vlastní štát, tie sú určené predovšetkým na špecializované výkony. Ale zasa, kde sme sa dostali? Dostali sme sa do pozície, že tieto zdravotnícke zariadenia rovnako sú diskriminované oproti napríklad štátnym zariadeniam, a pritom sú rovnako v balíku verejných zariadení. A zabudlo sa na ne pri tom dynamickom vývoji legislatívnom, ktorý tu máme. Čiže na toto rovnako očakávame, že bude audit reagovať a bude musieť v tom urobiť poriadok.
Školy, o ktorých som hovoril. Pripomeniem len presun kompetencií na samosprávne kraje pri financovaní, originálnom financovaní neštátnych školských subjektov. Dnes samosprávne kraje bez toho, aby dostali na to vo fiškálnom vzorci nejaké finančné prostriedky na úkor iných kompetencií, ktoré sú vo vzorci na prerozdelenie dane fyzických osôb, ktorá je jediná v rámci príjmu samosprávy, nie je nikde položka týkajúca sa podpory neštátnych školských subjektov. Tieto, bohužiaľ, financujú samosprávne kraje na úkor škôl, ktoré potrebujú po tom, by som povedal, pôste, vyše dvadsaťročnom na infraštruktúre škôl, ktoré dostali do vienka. Jednoducho ťažko, musia ich zvládnuť a po tom pôste potrebujú predovšetkým financovať tie školy, aby sa dostali na nejakú úroveň, ktorá je moderná, ktorá bude naznačovať, že naozaj nám ide o vedomostnú ekonomiku, a nielen to, že budeme žiť z holej podstaty. Pretože keď prídete do tých škôl, tie školy sú tridsaťročné, viacročné a posledných dvadsať rokov sa do nich nedávalo veľa peňazí, iba na riešenie havarijných stavov.
Áno, využívajú sa tu európske fondy, chvalabohu, že ich máme, pretože dnes sú tou jedinou možnou alternatívou, ako investovať do tých škôl, ale môžem vám povedať, že taký hlad, aký bol práve v operačnom programe Školstvo, priviedol napríklad čerpanie až na 120 %, kde dnes je problém s realokáciou finančných prostriedkov, pretože tam by sa zmestilo viacej peňazí. Ale prístup štátu bol taký, že akonáhle čo i len trošku začal stúpať príjem z dani fyzických osôb, tak trebalo hneď tej samospráve čosi prihodiť, aby nemala čosi naviac, nejaké peniaze. Ale tá samospráva nemôže mať peniaze len na to, aby napĺňala kompetencie, tú holú podstatu denno-denného života, ale aby aj tie dlhy, ktoré zdedila, investičné mohla naprávať, ako som spomínal pri cestách, ako to hovorím teraz pri školách a ďalších zariadeniach.
Len poviem príklad. V Žilinskom samosprávnom kraji je celkovo 69 škôl, z fondov Európskej únie sa podarilo získať financie na, iba na osem škôl, pritom podotýkam, prečerpanie tam bolo až 120 %, lebo je taký hlad. Preto tie finančné prostriedky sú potrebné. A keď nám štát zoberie, aby sme ešte financovali neštátne školské subjekty, ani nemihne brvou, tak to sa nedá jednoducho zvládnuť. Na toto očakávame rovnako odpoveď v audite, ktorý sa bude spracovávať, pretože všetci chceme, aby to naše školstvo poskočilo niekde ďalej, aby sme naozaj začali napĺňať to, čo tu všetci radi hovoríme, a to je tá vedomostná ekonomika. Tá musí začať už od základného školstva až po vysoké školy.
Rovnako v rámci škôl máme absolútnu absenciu podpory športu. My nemáme žiadnu kolónku v týchto rozpočtoch, kde by sa dalo nejakým spôsobom myslieť na šport, ak nie len v rámci normatívu, ktorý je určený predovšetkým na žiaka. No ale ten predovšetkým pohltí prevádzka, pretože tá prevádzka budov, ktorá je zastaralá. Mám na mysli budovy, ktoré nie sú zateplené, staré vykurovacie systémy a tak ďalej. Postupne ich meníme a menia sa, ale jednoducho to nepostačuje. Všetci hovoríme o podpore športu, ale tuto to nevidíme. Odborné školstvo nevynímajúc, pretože zákon o odbornom školstve bol prvým krokom, ale tie ďalšie kroky je potrebné ešte urobiť. A bez toho, aby sa jasne zadefinovalo financovanie aj odborného školstva, to jednoducho nepôjde.
Regionálny rozvoj, veľmi dôležitá oblasť rovnako. Územné plány obcí a miest, veľké územné plány krajov, toto je oblasť, ktorá je naozaj nepopísaná. Obce, mestá, mnohé nemajú dodnes územné plány, pretože nemajú na to ani finančné prostriedky, a pritom je to naozaj základná vec pre to aby mohli sa uchádzať nielen o fondy Európskej únie, ale vôbec plánovať budúcnosť. Ako sa budú rozvíjať tieto aglomerácie aj napríklad v oblasti environmentalistiky, ktorá je rovnako zanedbaná. Na to samospráva rovnako nemá finančné prostriedky dostatočne zadefinované. To treba, aby v audite rovnako sa dobre zanalyzovalo. Cestovný ruch, detto.
No a dovoľte mi ešte spomenúť kultúru, pretože nemôžeme sa pozerať na život len cez trhový pohľad, že všetko to, čo zainvestujeme, musí nám priniesť finančné prostriedky naspäť. A kultúra je jedna z tých oblastí, kde ak chceme rozvíjať naše kultúrne dedičstvo, ak chceme naozaj sa kultivovať, tak musíme investovať aj do kultúry, ktorá nám nedonesie okamžite finančné prostriedky späť, ale v nepriamych príjmoch cez cestovný ruch, cez kultiváciu osobnosti ľudí, mladých, starších, cez tak potrebný relax, ktorý potrebujeme v dnešnom unaháňanom sveta. A tá kultúra tam patrí rovnako a je potrebné na ňu myslieť, pretože rovnako samosprávy zdedili infraštruktúru, ktorá je historického charakteru, a tam, keby sme nalievali milióny, by mohlo ísť neúrekom.
Samozrejme nehovorím, že toto všetko sa dá vyriešiť mávnutím prútika, jedným uznesením, ktoré sa teraz spraví. Ale aspoň je tu šanca vyhodnotiť to celé, zauditovať, pomenovať problémy, a pripraviť dobrú základňu pre to, aby sme postupne začali v tej fiškálnej decentralizácii v náväznosti na prenos kompetencií robiť poriadok, aby tu nevznikali napätia, ktoré v súčasnosti medzi samosprávou a štátom neustále máme.
Vážené dámy, vážení páni, toľko z mojej strany. Chcel som priblížiť pohľad aj za vyššie územné celky. Chcel by som vás poprosiť o podporu tohto uznesenia, pretože toto uznesenie nie je o tom, či to bude robiť tá vláda zložená z pravicových alebo iných strán, ale je to o tom, aký charakter bude mať Slovenská republika, aký charakter bude mať verejná správa, na ktorej nám záleží, aby bola naozaj moderná, aby bola schopná reagovať na každodenné výzvy života ľudí v samospráve, pretože samospráva je prvá na rane, ktorá je konfrontovaná s požiadavkami občanov. A o to všetkým tým, ktorí sú v samospráve, ide. A som presvedčený, že aj nám zákonodarcom, a aj vláde, ktorá hociktorá tu bude, rovnako jej ide o tento úmysel.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.