Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán Fecko, tento návrh zákona sa mi osobne páči. Článok 20 ods. 1 Ústavy hovorí, že každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Ale čo mi chýba v tomto zákone? Tento zákon nerieši obmedzovanie vlastníckych práv občanov, ktorí majú tú smolu, že na ich pozemkoch sú nelegálne osady. A taký špeciálny prípad je Plavecký Štvrtok, osada, nedodržuje sa tam bezpečnostné pásmo od plynovodu. Čo s tým urobiť? Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pred určitým časom mandátový a imunitný výbor dal mne a Milanovi Mazurekovi pokuty, aj keď pán Schlosár predniesol nepriestrelné argumenty. A Rašiho výbor aj tak dal pokutu. Nebudú tie vyšetrovacie výbory tiež také nezávislé ako výbor prezidenta galaktických parkovacích miest súdruha Rašiho?
A jednu otázočku, pán Rajtár. Čo sa stane, keď uzávery polície a prokuratúry budú protichodné s vyšetrovacím výborom? Ako sa to bude vlastne riešiť?
Ďakujem.

Ja len reakcia na pána Podmanického. Ja vôbec, samozrejme, nespochybňujem potrebu výstavby cestnej infraštruktúry, najmä teda diaľnic, prípadne rýchlostných ciest, ale musí to byť robené rozumne, v rozumnom tempe a s rozumnými zdrojmi. Myslím si, že by mali, tá výstavba by mala byť istým spôsobom, by som tak povedal, dopytom ťahaná. To znamená, že tam, kde si to nejakí investori vyžadujú, kde sú nejaké perspektívy, nejaké vízie, tak tam by sa mala diaľnica postaviť a nie stavba diaľnic je akousi ponukou tlačená, že teraz tuto vystavíme diaľnicu a dúfame, že tam niekto príde, niečo sa tam potom spraví. To je ten principiálny rozdiel. A hlavne sa tu teraz jedná o ten finančný aspekt, že každá rozumná, každý rozumný, či už jedinec, domácnosť, firma, spoločnosť, vláda sa v dobrých časoch, v dobrých časoch dlhy spláca a v zlých časoch, keď teda nemá z čoho vyžiť, tak si požičiava. A teraz je to práve naopak, že v dobrých časoch si požičiavame a v zlých časoch si tak isto požičiavame. Tento kolotoč jednoducho teraz treba preťať a myslím si, že teraz je práve tá ideálna príležitosť s tým prestať. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milí kolegovia, vážený pán navrhovateľ, predkladateľ, ja som si so záujmom vypočul rozpravu, keď ste ešte pred letnými prázdninami predkladali návrh tohto uznesenia. Vy ste v tom návrhu operovali najmä s takými pojmami ako investícia, investícia do budúcnosti, investícia pre naše deti. S týmto ja by som si dovolil nesúhlasiť, pretože pojem investícia má, samozrejme, v akademickom nejakom prostredí viacero definícií, ale taká najlepšia definícia, ktorá mne sa najviac páči spomedzi všetkých, bola tá, že investícia je vzdanie sa súčasného blahobytu, časti súčasného blahobytu na to, aby sme si v budúcnosti mohli dovoliť blahobyt väčší. A to sa v prípade uvoľnenia dlhovej brzdy nedeje a ani sa to neplánuje stať, pretože žiadneho súčasného blahobytu sa nevzdávam, ale práve naopak, berieme si blahobyt, ktorý nám nepatrí, to znamená blahobyt budúcich generácií našich detí.
Hovorili ste teda o investíciách pre naše deti. Ja mám ročnú dcéru. Skúsil som si to tak nejakým spôsobom zosobniť, personifikovať, že akoby som jej to asi tak povedal, vysvetlil a znelo by to asi nasledovne: "Milá Zuzka, postavili sme ti my diaľnice, ktoré si ale budeš musieť, bohužiaľ, splácať ty zo svojich daní a možnože to bude splácať ešte aj tvoja dcéra." Myslím si, že by mi asi naspäť odpovedala: "Tato, že prečo ste rozhodovali o peniazoch, ktoré vám nepatria, prečo ste rozhodovali o peniazoch budúcich generácií, o peniazoch, na ktoré ani nemáte nárok?"
Slovenská republika nemá nízky dlh. Máme dlh 44 mld. eur, čo je dosť vysoké číslo. Za posledných desať rokov sme len na úrokoch zaplatili, zaplatili zhruba 11-12 mld. eur, za ktoré sa už mohlo postaviť kopec diaľnic.
Často na to, aby sa toto číslo tak virtuálne znížilo, sa používa radšej percentuálne uvádzanie dlhu, relatívne uvádzanie dlhu vo vzťahu k HDP. Zhodou okolností to teraz vychádza dobre, lebo ako povedal aj predseda vlády, aj váš pán minister Kažimír, teraz sú že vraj dobré časy. HDP rastie, čiže ten dlh relatívne k HDP vyzerá dobre, že klesá, alebo že je teda nízky, ale situácia sa môže v priebehu nasledujúcich rokov veľmi rýchlo obrátiť, pretože žiadny ekonomický cyklus ani táto konjunktúra nebude trvať večne. Možno za pár rokov, nieže možno, určite za pár rokov príde nejaká recesia, možno depresia, kedy hádepéčko rapídne poklesne, resp. nebude rásť a potom relatívny dlh voči HDP raketovo vystrelí, raketovo narastie. Kto to bude potom splácať? Kto si prevezme na seba tú zodpovednosť?
Ako ja chápem snahe politikov, aj keď to neschvaľujem, ale je to prirodzené a robí to plus-mínus každý, že každý politik sa rád predvádza či už pri poklepkávaní nejakých stavebných kameňov alebo pri strihaní pásiek, ale apelujem na to, aby sme sa k tomu postavili zodpovedne, aby sme, aby sme teda nerozhadzovali peniaze, ktoré nám nepatria len preto, aby sme presadili nejaké krátkodobé politické ambície, politické ciele, ale aby sme mysleli najmä na nasledujúce generácie a skúšali hľadať rezervy tam, kde v súčasnosti sú a tie rezervy tam teda sú.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Grendel, nehnevajte sa, ale ja nesúhlasím s kolegami z opozície. Podľa mňa tento príspevok naozaj nebol vhodný majestátu poslanca, lebo zbytočne sa zapájate do tej, do tej hry vzájomných urážok a nadávok. Dalo by sa, povedzme si na rovinu, dalo by sa aj zopár vyjadrení pána Matoviča vytiahnuť, aby sme boli objektívni a tiež by to neboli zrovna nejaké slušné slová. Čiže ja takéto príspevky zásadne nepodporujem, pretože nesmerujú k nejakej odbornej diskusii, ani k téme, ale len robia z politiky reality šou.

Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, ja by som ten svoj príspevok k uzneseniu o uvoľnení dlhovej brzdy rozdelil na dve také časti, na takú ekonomickú a potom takú krátku politickú. Najprv tú ekonomickú si dovolím stručne.
My dnes rozprávame o tom, že prijatie uznesenia o uvoľnení dlhovej brzdy by malo byť nejakým prvým krokom k, alebo v tej diskusii, ktorý by viedol k uvoľneniu alebo k novele samotného zákona o politickej, o dlhovej brzde, ktorá bola prijatá v roku 2011. O jej účinnosti, o jej účinnosti, resp. ani možno skôr neúčinnosti najlepšie vypovedá to, že v roku 2011, keď bol zákon o dlhovej brzde prijatý, bola výška štátneho dlhu 29 mld. eur. Dnes, to znamená v roku 2017, je aktuálna výška štátneho dlhu 44 mld. eur. To znamená, aj napriek prijatiu zákona o dlhovej brzde za tých šesť rokov štátny dlh narástol o rovných 50 %. O rovných 50 %.
Takže zadlžovanie, zadlžovanie Slovenskej republiky narastá enormným tempom a napriek tomu je tu snaha o zrušenie aj takéhoto, aj keď z nášho podhľadu neefektívneho mechanizmu, ktorý má zabraňovať ešte väčšiemu a rýchlejšiemu zadlžovaniu štátu, tým pádom, samozrejme, aj všetkých obyvateľov. To na začiatok ako taký, ako také východisko, z ktorého je podľa nás jasné, že je absolútne absurdné, absurdné sa dnes zaoberať uvoľnením dlhovej brzdy.
Keď sa však pozrieme na zoznam predkladateľov tohto uznesenia alebo návrhu uznesenia, tak figurujú medzi nimi traja predsedovia samosprávnych krajov kolegovia Blanár v Žilinskom samosprávnom kraji, pán kolega vedľa mňa, ktorý tu sedí, pán kolega Chudík ako predseda Prešovského samosprávneho kraja a pán kolega Baška ako predseda Trenčianskeho samosprávneho kraja.
Pán kolega Baška tu povedal dnes zaujímavú vetu, na ktorú reagovali už viacerí poslanci, že dnes nie je veľmi reálne, aby si nejaký človek postavil dom len z výplaty bez toho, aby si nezobral nejaký úver, aby sa nejakým spôsobom nezadlžil. Ja musím ale povedať, že Slovenská republika je v takom stave, že ten dlh a celková dlhová služba je už v takej výške, že naozaj ničí a dusí, ničí a dusí republiku ako v postavení toho dlžníka. Viac ako tretina výberu DPH ide na len na dlhovú službu. Viac ako tretina výberu DPH. To znamená, ak by sme nemali takéto nezodpovedné hospodárenie, tak môže okamžite klesnúť dépeháčka o 1/3 a nič by sme nezmenilo, ale, žiaľ, situácia je, aká je, viac ako 1,2 miliardy ročne je len náklad na dlhovú službu, náklad štátneho rozpočtu.
Pán kolega Blanár, Žilinský samosprávny kraj má aktuálne dlh vo výške 45 mil. eur. Za súčasné volebné obdobie ste ho dokázali znížiť o zanedbateľných 65-tisíc eur. To znamená, vaša snaha oddlžiť kraj je symbolická alebo minimálna.
Ale príklad toho, akí skvelí hospodári sú podpísaní pod návrhom na toto uznesenie o zrušení dlhovej brzdy, je pán kolega Chudík a hospodárenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré sa dá označiť jedným jediným slovom - katastrofa. Ka-ta-stro-fa. Za súčasné volebné obdobie totiž dlh Prešovského samosprávneho kraja narástol o rekordných 24,7 mil. eur a takýto človek sa ide podpisovať pod uznesenie, ktorého cieľom je spustiť diskusiu o zvýšení tempa zadlžovania Slovenskej republiky. Z môjho pohľadu je to jednoducho absolútne neakceptovateľné.
A to, že jednoducho smerácki župani veľmi svojským spôsobom hospodária v krajoch, niektorí teda, lebo naozaj, čo sa týka Trenčína, tam ťažko by bolo vysloviť takúto jednoznačnú kritiku, musím povedať, v Nitre je to na debatu, musím povedať, že rovnaký príklad nám dáva aj môj bývalý predchodca, teda župan Maňka, keď sa dnes bavíme o cestách a o tom, že teda toto uvoľnenie má slúžiť najmä na cestnú infraštruktúru, na výstavbu diaľnic, tak poviem taký príklad z našej praxe. Kým za bývalého volebného obdobia, na čele ktorého stál v Banskobystrickom samosprávnom kraji smerácky župan, sa opravovali cesty II. a III. triedy v priemere za 107-tisíc eur/km. My sme transparentnými verejnými obstarávaniami dokázali túto cenu zraziť na 70-tisíc eur/km. Pri obyčajných cestách II. a III. triedy. To znamená, ja sa pýtam, ako by vyzerala situácia s výstavbou diaľnic? Ako efektívne by bolo použitie týchto peňazí, o ktorých získanie sa teraz predkladatelia v tomto uznesení snažia? Ako efektívne by tieto peniaze boli využité pri výstavbe diaľnic, ak tak neefektívne boli používané ich kolegom pri oprave ciest II. a III. triedy? Pretože tá analógia tam jednoducho je.
No a na záver by som to teda tak politicky zhrnul. Uznesenie je v podstate symbolická záležitosť, ktorú si vládna koalícia so svojimi poslancami vie schváliť aj bez pomoci opozície. Ale novela zákona o dlhovej brzde, uvoľnenie dlhovej brzdy, keď to poviem tak ľudovo, je záležitosť, ktorú si vládna koalícia bez opozičných hlasov nebude môcť a vedieť presadiť.
A ja sa preto z tohto miesta teraz obraciam na poslancov opozičných strán. Mnohí z vás ste tu vo vystúpeniach kritizovali a hovorili o tom, že tie peniaze má SMER rozkradnúť a SMER rozkráda štát a rozkráda verejné zdroje, ale ak je to tak, ak je to tak, kolegovia z opozície, tak potom musím povedať, že tí z vás, ktorí podporíte uvoľnenie dlhovej brzdy, budete kradnúť spolu s nimi. Budete kradnúť spolu s nimi. Pretože za súčasného stavu a za súčasnej výšky štátneho dlhu nie je možné, aby ktorýkoľvek normálny opozičný poslanec, ktorý to s efektívnym hospodárnym a účelným využívaním štátneho rozpočtu myslí vážne a úprimne, podporil takúto vec. To znamená, že ak na jednej strane kritizujete SMER, možno aj iné vládne strany, že kradnú, rozkrádajú a na druhej strane nejakým spôsobom vaše hlasy pomôžu uvoľniť dlhovú brzdu, potom sa nebudete môcť čudovať, že budete takí istí zlodeji a že bude možné o vás rozprávať absolútne rovnakým slovníkom.
Takže, vážení kolegovia z opozície, rozmýšľajte nad tým, ak by ste niekedy chceli, nebodaj, sa nechať zatiahnuť do týchto hier a pod nejakými podmienkami dať svoj hlas pod uvoľnenie dlhovej brzdy.
Ďakujem pekne.

Dovoľte, ja by som chcel tak všeobecnejšie zareagovať na tie tendencie, ktoré sa tu už dávnejšie spomínali, to sú tie úvahy o presmerovaní výpočtov smerom od hrubého dlhu k čistému dlhu. Podľa mňa tieto úvahy sú úplne nesprávne zo samotného princípu, lebo potom, ak tomu dobre, správne chápem, tak čistý dlh by sa počítal ako hrubý dlh mínus nejaké likvidné aktíva, či už likvidné aktíva prvého stupňa, peniaze na účtoch alebo v hotovosti alebo likvidné aktíva všeobecne, čo znamená aj nejaké možno cenné papiere alebo nejaké, možno aj nejaké nehnuteľnosti alebo celkovo veci, ktoré sa dajú nejakým spôsobom založiť a speňažiť.
Keby sme to prirovnali k nejakej domácnosti, tak ja ako človek, ktorý si kúpi auto a pokiaľ mám nejaké peniaze na účte, tak de facto by som nedlhoval až tak veľa, pretože mám nejaké peniaze na účte a o to by sa ten môj virtuálny čistý dlh znížil. A ak by sme tú metodiku čistého dlhu, výpočtu čistého dlhu zobrali celkovo na nejaké likvidné aktíva, tak to by znamenalo, že pokiaľ mám nejaký napríklad byt a kúpim si auto, tak de facto môj čistý dlh je nulový, lebo mám byt, ktorý je speňažiteľný a z ktorého sú teoreticky tie moje dlhy splatiteľné.
Čiže je to, samozrejme, trošku, trošku ilustračný príklad, ale chcem tým iba poukázať na to, že podľa mňa, podľa môjho názoru je to smerovanie k výpočtu čistého dlhu len akýmsi zásterným manévrom a vôbec k ničomu by to nepomohlo, práve naopak, len by sme sa ešte dostali do horšej situácie, viac by sme sa zadlžili, pretože by sme sami seba klamali, že to nie je také zlé, ako to naozaj je.
Ďakujem.

Pán kolega Jurzyca, ako tak trošku mierne a dlho ste možno rozprávali o niektorých veciach, ale na jednu vec sa vás chcem spýtať z vášho príspevku. Vy ste povedali, že boli obdobia v existencii Slovenskej republiky, teda asi v súčasnej, keď štyri roky klesal dlh. Že ktoré štyri roky to boli? Lebo ja som si nie vedomý toho, že by okrem jedného roku, kedy úplne naozaj bezvýznamne a mierne poklesol štátny dlh, že by tu bolo takéto obdobie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovolím si aj ja krátko vystúpiť k tejto téme uvoľňovania dlhovej brzdy.
Dlhová brzda je dôležitý ústavný zákon, ktorý má chrániť krajiny pred príliš vysokým zadlžením a preto otvorenie tejto témy si zaslúži celospoločenskú diskusiu. Zo strany koaličných poslancov často počujeme, že sa raz kohútik eurofondov zastaví, resp. úplne skončí a bude potrebné zohnať iné zdroje peňazí na diaľnice a na ďalšie projekty. Počujeme, že budúci ministri dopravy nebudú mať zdroje na financovanie týchto významných a finančne náročných projektov.
Vážení koaliční poslanci, dovoľte mi pripomenúť, že eurofondy na Slovensko nezačali tiecť pred desiatkami rokov. Vďaka eurofondov sa nemáme na Slovensku úžasne a že nie tak dávno sme neboli členmi Európskej únie a museli sme stavať cesty a diaľnice aj bez eurofondov.
Osobne som presvedčený, že zdroje financií by sa dali nájsť aj bez eurofondov, aj bez ďalšieho zadlžovania štátneho rozpočtu. Stačí sa naučiť, resp. chcieť efektívne hospodáriť s financiami, ktoré vyberieme na daniach, odvodoch a z ďalších zdrojov. Ekonomika po konsolidácii verejných financií v roku 2013 začala slušne rásť, začali pribúdať pracovné miesta a samozrejme aj príjmy do rozpočtu. Namiesto toho, aby ste tieto príjmy navyše vhodne investovali, zvyšujete bežné výdavky rovnakým tempom, akým stúpajú aj príjmy do rozpočtu. Keď napríklad v roku 2015 stúpli daňové a odvodové príjmy do štátneho rozpočtu oproti roku 2014 o 2,7 mld. eur, tak aj výdavky zo štátneho rozpočtu stúpli o 2,7 mld. eur a navyše stúpol aj hrubý dlh verejnej správy o 125 mil. eur. Jednoducho vaše hospodárenie sa nesie v znamení: čím väčšie príjmy, tým väčšie výdavky. Bohužiaľ, ale nie tie kapitálové investičné, ale hlavne len tie bežné výdavky.
Navyše treba spomenúť, koľko peňazí sa stratí v predražených štátnych zákazkách a koľko peňazí sa stratí v daňových únikoch. Niektoré odhady uvádzajú spolu až 2,5 mld. eur ročne. Keď si to všetko spolu spočítame, zistíme, že by sa zdroje na diaľnice našli, len je treba mať vôľu veci zmeniť. Uvoľnenie dlhovej brzdy a teda dať hospodárom, ako ste vy, ďalšie finančné zdroje, by znamenalo minimálne polovicu z nich nasypať niekomu do vrecka. To je absolútne neprípustné.
Moje odporúčanie pre vás je, nepýtajte si od nás viac peňazí, ale prestaňte rozkrádať štátny rozpočet a verejné financie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja, pán kolega Heger, veľmi dobré vystúpenie, len dve také malé poznámky by som mal. Jedna, že na rozdiel od vás si nemyslím, že by táto vláda nevedela minúť akýkoľvek veľký balík peňazí, vy ste o tom pochybovali. Ja si myslím, že o tom netreba vôbec pochybovať. A druhá vec, že nehádžte všetkých tých županov do jedného vreca, lebo z ôsmich toto uznesenie podpísali iba traja. Ďakujem.