Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

6.2.2019 o 16:31 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2019 16:31 - 16:35 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ďakujem za otázky kolegom. Prekvapuje ma, že takto, pani kolegyňa, nejakým spôsobom ako keby spochybňujete tento zámer, keďže vy ste boli tiež predkladateľkou v minulom roku zákona, ktorým v princípe, Lex Žitný ostrov, nazvime ho takýmto spôsobom, a v minulom roku sme nakoniec aj schválili zákon č. 305/2018, čo dúfam, že uznáte, že to bol potrebný a dobrý zákon. Lebo to neni len o Žitnom ostrove, aj keď to malo zase pracovný názov Lex Žitný ostrov, ale je tam množstvo území, ktoré, ktoré štát sa rozhodol nejakým spôsobom chrániť, a zásahy v týchto územiach budú pod prísnejšou kontrolou a dúfam, že to uznáte, že je potrebný zákon a dobrý zákon, ktorý bol schválený.
A práve o to ide, aby sme povedali, že v týchto územiach bude osobitný ako keby balík peňazí, ktorý sa bude používať presne na to, aby sme odstraňovali environmentálne záťaže, aby sme budovali kanalizácie v takýchto oblastiach. Ale tam tiež to nemá význam robiť, že tu urobím v jednej obci, ktorá si požiada, hej, o to. Keď sa to dotýka katastrov a území viacerých obcí a ak oni to neurobia ako keby naraz a spolu, či sú to už tie dokumenty, ktoré ste vy spomínali, alebo je to odstránenie environmentálnej záťaže, tak by to akoby nemalo zmysel, lebo tá jedna obec bude mať, bude riešiť environmentálnu záťaž a na druhej strane tie ostatné, ostatné nie a nevyriešili sme problém, ktorým sme v podstate chceli tieto oblasti prirodzenej akumulácie vôd nejakým spôsobom chrániť. Áno, aj investovať do toho peniaze, lebo to je potrebné, aby sme, aby sme ich dokázali nejakým spôsobom ochrániť. Ten účel podľa súčasného zákona, alebo teda nebol vypichnutý tento problém, ktorý, ktorý je v týchto územiach, a jednoducho dáva sa osobitný balík práve na ochranu týchto území a na účely, ktoré zákon už predpokladá, tak ako ste ich niektoré vy spomínali. A nie sú to len dokumenty, je to aj odstraňovanie environmentálnych záťaží.
Takže (reakcie z pléna), takže toto má byť, toto má byť akoby účelom. A prekvapuje ma, že, viete, choďte do tých obcí, choďte do tých obcí, kde, kde boli, na čo boli vyčlenené alebo ktoré, ktoré použili tie prostriedky na, na likvidáciu odpadov. Že boli, že boli zle použité, alebo neúčelné alebo boli nepotrebné tie peniaze. Viete, množstvo, obrovské množstvo odpadu bolo práve cez tieto financie zlikvidovaných a uložených na skládku tam, kde mali byť, kde dovtedy boli a dlhé roky boli často na okrajoch obcí a boli to jednoducho čierne, obrovské čierne skládky. Lebo čiernou skládkou neni len kopa gúm, ktoré, ktoré ako keby si ľudia predstavujú, že to je čierna skládka. Boli, boli čierne skládky rozsahu takého, že s tým si obec jednoducho veľmi ťažko dokázala poradiť. Takže dávať do, že teraz tento zákon je pomaly tak istý zlý a ide sa vyhadzovať, idú sa vyhadzovať peniaze, ja si to nemyslím, že, ale pravda, že bude druhé čítanie, pokiaľ, pokiaľ prídete s nejakým dobrým návrhom, rozumným návrhom, sme pripravení o tom sa s vami baviť a rokovať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2019 16:16 - 16:18 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona, návrhom zákona sa rozširujú účelové poskytnutia a použitie prostriedkov Environmentálneho fondu. Cieľom tejto zmeny je prispieť finančnými prostriedkami určenými na uskutočňovanie štátnej podpory starostlivosti o životné prostredie na podporu aktivít uskutočňovaných na územiach alebo v oblastiach, ktoré v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na úseku environmentálneho práva podliehajú osobitným formám ochrany. Finančná podpora takýchto aktivít sa má orientovať na obce alebo na, ako základné jednotky územnej samosprávy, ktoré budú o prostriedky Environmentálneho fondu môcť žiadať individuálne alebo kolektívne vo forme záujmového združenia obcí. Avšak musí byť, hneď na úvod dodám, že musí byť zabezpečené to, že sa to dotýka minimálne piatich obcí takáto, takáto, takýto projekt, ktorý bude predmetom posudzovania Environmentálneho fondu.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, sociálny vplyv, vplyvy na informatizáciu spoločnosti ani na podnikateľské prostredie, avšak bude mať pozitívny vplyv na ochranu životného prostredia. Toľko na úvod.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.2.2019 11:51 - 11:57 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Cieľom navrhovanej úpravy je upraviť podmienky poskytovania tzv. vyrovnávacieho príplatku podľa zákona o poistení v súlade so skúsenosťami z aplikačnej praxe, ako i v súlade s judikatúrou. Prijatím zákona č. 140/2015, ktorým sa mení práve tento zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára, súčasťou zákona sa stalo poskytovanie vyrovnávacieho príplatku. Vyrovnávací príplatok sa dostal do zákona kvôli tomu, aby sa eliminovala tá finančná ujma, ktorá vznikla poberateľom starobného dôchodku, ktorí dlhodobo pracovali a žijú na území Slovenskej republiky, avšak ku dňu rozdelenia Československej federatívnej republiky pracovali u zamestnávateľa registrovaného v obchodnom registri na území Českej republiky. V dôsledku prijatej medzinárodnej zmluvy o sociálnom zabezpečení sa všetky doby zabezpečenia takýchto zamestnancov získané pred 31. 12. 1992 považovali za doby českého zabezpečenia a dôchodkové doby poistenia dosiahnuté po 1. 1. 1993 sa považovali za slovenské doby poistenia.
Takéto osoby po vzniku nároku na starobný dôchodok poberajú jeden dôchodok od českej správy sociálneho zabezpečenia a druhý od Sociálnej poisťovne. Ale čo je problém? Tak problém je ten, že my máme iný dôchodkový systém, ako je materská republika, dôchodkový systém, náš dôchodkový systém je zásluhový, to znamená, v Českej republike zase majú, je iná priorita. A keďže v dôsledku prijatia odlišných úprav sociálneho poistenia je možné, že súčet týchto dôchodkov v mnohých prípadoch je nižší ako suma dôchodku, na ktorý by mali nárok, ak by sa všetky doby dôchodkového poistenia posudzovali podľa slovenských predpisov. To znamená, teoretická suma dôchodku alebo fiktívna suma dôchodku.
Chcem zvýrazniť to, že tí ľudia pracovali presne tam, kde pracovali aj predtým, oni žili, nikdy nepracovali v Českej republike, oni keď pracovali pred rozdelením v Slovenskej republike a pracovali po rozdelení v Slovenskej republike, tak tá firma bola zapísaná do českého obchodného registra. A sa mohlo stať, že keď pracovali, bývali možno v jednej istej ulici s inými, tak na nich sa vzťahovalo to, že oni majú ten český dôchodok, pretože ich firma sa rozdelila, teda firma, obchodné sídlo toho zamestnávateľa bola v Českej republike. A práve preto vznikol tento vyrovnávací príplatok, aby tým, ktorí viac ako 25 rokov, aby sa mohlo započítať tých 25 rokov.
My teraz sme prišli s návrhom, že poďme a rozšírme tento vyrovnávací príspevok aj na tých ktorí odpracovali 15 rokov takto, ale ani by som veľmi neodôvodňovala, že prečo 15, lebo chcem vás informovať o tom, že pracujeme na tom spolu aj s ministerstvom sociálnych, práce a sociálnych vecí, aby sme mohli dosiahnuť, aby, rozšíriť okruh a aby sa to týkalo možno každého a z 25 rokov my nechceme urobiť 15, ale ak sa bude dať, tak nulu. Takže aby každý jeden, kto sa, kto bol, komu sa toto stalo, že má dneska ten fiktívny dôchodok vyšší ako suma dvoch dôchodkov, aby mohol dostať ten fiktívny vyšší dôchodok.
Takže toto je účel našej právnej úpravy a samozrejme veľmi pekne vás poprosím... A ešte, aha, áno, ešte by som veľmi chcela zdôrazniť to, že čo nás viedlo k tomu, aby sme začali s takouto témou zaoberať. A vedie nás k tomu to, že s takýmito vecami sa zaoberal aj Najvyšší súd, máme judikatúru, kde je vyslovene povedané, že je to diskriminácia, lebo my diskriminujeme teraz ľudí, ktorí žili tam, kde žili predtým a len kvôli tomu, že tá, že tá, ten zamestnávateľ má obchodné sídlo v inej krajine, tak majú, sú ukrivdení a majú teda ten nižší dôchodok. Takže toto nás k tomu vedie, aby sme napravili ten stav, ktorý aktuálne existuje.
Takže veľmi pekne by som vás poprosila o podporu a samozrejme bude v tom druhom čítaní ešte väčší priestor, lebo prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme to doladili a ešte vylepšili tento náš pôvodný návrh.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

5.2.2019 17:39 - 17:55 hod.

Adamčík Eduard Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Milan, chcem ti poďakovať a chcem povedať, že si vážim, že predkladáš tento zákon. Sedel som tu minule a sedím tu aj teraz, podporím aj váš zákon bez ohľadu na to, čo sa tu o tom rozpráva, že kto predkladá. Myslím si, že keby ktokoľvek predložil tento zákon a každý, kto bol vychovaný ako kresťan, nemôže zavrieť oči nad týmto zákonom a si musí uvedomiť svoju zodpovednosť pri poslednom súde.
Chcem ešte povedať, že mal som pripravený aj ja do rozpravy nejaký výstup, ale obávam sa, že nepáči sa mi okolo tohto zákona ten politický pingpong a to, že si nevieme sadnúť spolu a rozprávať sa o tomto zákone a hľadať cesty vo svojich vlastných kluboch, ako podporiť tento zákon. Takže sedel som tu minule, aj minule by som zaňho hlasoval, budem hlasovať za tieto zákony, aj za Rišov, aj za váš.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 16:09 - 16:25 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým vystupujúcim. Zareagujem len na pani kolegyňu, lebo asi ma nepochopila z toho, z toho, čo sa ma, teda vo vzťahu k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Ja vôbec nemám problém, nech aj na fúrikoch tam vozia, keď obchodný dom, obchodný reťazec povie, že to budete voziť na fúriku, lebo je to ekologické, tak ja s tým nemám žiadny problém. Ale nech to povie všetkým dodávateľom, že na fúriku budeš voziť aj z Nemecka, aj z Vranova nad Topľou, ale všetci. Nieže slovenskému výrobcovi poviem, že ty to budeš dávať v ekologických bedničkách, ktoré zaplatíš, a zahraničný to môže doniesť v akomkoľvek obale, resp. v kartóne, ktorý potom pôjde na, ktorý pôjde na síce recykláciu, ale sa musí zozbierať a tak ďalej a tak ďalej a už je to menej ekologické. To sme sa zle pochopili. Toto som hovoril, rovnaký prístup vo vzťahu ku všetkým a tento zákon to ako keby dáva na tú mieru, aby to tak bolo. Nič iné, nič menej, nič viac.
Skryt prepis
 

5.2.2019 15:39 - 15:55 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa, ja nie, nebudem dlho zdržovať, trochu vyjadril k tomuto, lebo veľa tu už bolo povedané, či už cez rozpravu, alebo cez faktické poznámky. Ja len sa celý čas zamýšľam, že prečo; celý tento zákon je postavený na tom, aby sme chránili našich výrobcov, našich potravinárov. Mňa len trošku mrzí, že prečo sa opozícia stavia do pozície, že potrebujeme chrániť tých obchodníkov, lebo tento zákon im ide robiť zle. A máme tu trhový mechanizmus, ktorý v princípe, to heslo "trh všetko vyrieši" má fungovať aj ďalej a jednoducho to platí a tak ďalej a tak ďalej. To sme si vypočuli vo viacerých, vo viacerých rozpravách.
Avšak prečo sa nepostavíte aj na stranu, to sú rovnakí podnikatelia, tí výrobcovia, ako sú obchodníci. Obchod predáva spotrebiteľovi, výrobcovia dodáva do obchodu, ale sú to podnikatelia, ktorých; a chápem SaS-ku, ktorá je propodnikateľská, prečo sa nezastane aj tých podnikateľov, ktorí tu na Slovensku reálne vyrábajú, zamestnávajú obidvaja, to je fakt, aj ten obchod, aj tá výroba, ktorí tu vyrábajú, ktorí istým spôsobom do určitej miery a teraz sa môžeme baviť, či je veľa, či málo, zabezpečujú potravinovú sebestačnosť Slovenska, lebo to slovo alebo to spojenie "potravinová sebestačnosť Slovenska" začne byť alebo môže byť, dúfam, že nezačne byť, ale môže byť ako keby vážnou témou vtedy, keď nastane nejaká situácia – a to je jedno, či na trhu v Európskej únii, alebo celkovo nejakým, v dôsledku živelných udalostí, čohokoľvek – a zrazu to dovozové, čo sem chodí, nebude sem môcť prísť, ale my nebudeme mať doma nič, čo by nahradilo tie dnes dovozové potraviny. A, žiaľ, to saldo zahraničného obchodu s potravinami prudko stúpa hore. Prečo sa nezastanete, prosím vás, tých podnikateľov, tých výrobcov potravín, s ktorými keby ste sa stretli, keby ste, a rozprávali.
A teraz budem hovoriť len o základných potravinách. Mňa v princípe tie luxusné potraviny akoby ani nezaujímajú. Ale bavme sa o pečive, chlebe, mlieku, mäse. Toto sú asi všetky; zelenine; toto sú všetky potraviny, ktoré, na ktorých by nám malo záležať. Lebo bez toho všetkého ostatného, si myslím, že dokážeme existovať, oželieme to, je to aj tak drahšie podstatne ako toto. Avšak vy stále len apelujete na to, že my ideme zasahovať do, alebo ministerstvo ide zasahovať, ale ja sa stotožňujem, že ten zásah je potrebný, preto to tu aj obhajujem, že ideme zasahovať do voľného trhu.
Tie potraviny a výroba potravín sú problémom celoeurópskym, ešte raz to zopakujem, avšak v krajinách V4 sa ako keby tie problémy, sú ešte vypuklejšie a je to fakt, s ktorým vy neurobíte nič ani ja. Je to, žiaľ, za tých 20 neviem koľko rokov to dospelo až do toho štádia, že mnohé potravinárske podniky zá-klad-ných potravín skončili. Pravdaže, nahradí ich výrobca, všetci čakajú z okolitých štátov a ešte aj ďalej a nahradí ich okamžite, to je ten najmenší problém. Avšak sa pýtam, či toto sme chceli dosiahnuť takýmto, takýmto voľným trhom, o ktorom tu stále rozprávame.
A preto; ja ešte sa vrátim, čo som aj pani poslankyni Kiššovej hovoril, ja si ctím trhový mechanizmus. Som rád, že v ňom žijeme, že existujeme, avšak ja mám pocit, že ten trhový mechanizmus končí pri; nie preto, lebo my chceme, aby skončil, ale preto, lebo trh sa rozhodol, že končí pri dodávkach potravín do obchodných reťazcov. A tam nastala situácia, že ak chceš dodávať, tak musíš splniť toto, toto, toto a ešte si poviem aj cenu, za takúto cenu. Nie to, že trh je presne o tom, poďme sa dohadovať o cene. Žiaľ, to neplatí. A zopakujem ešte raz, lebo sme sa nerozumeli s pani predsedníčkou hospodárskeho výboru a potom mi aj uznala, že to zle pochopila. Nie zvyšujú sa ceny potravín. Za 10 rokov cena chleba išla dolu. Z 29,90, pultovej ceny, išla na 90 centov – 27 korún. 10 rokov ako keby nákladov, ktoré rástli neustále, a chceme, aby rástli, chceme, aby ľudia viacej dostávali mzdu. Veď to hovoríme asi unisono všetci tu, čo sedíme, aby ľudia mali viac peňazí. Tak nemôžeme teraz povedať, že však to je prirodzené, to je normálne a malo to ísť prirodzene dole. No nemôže to ísť prirodzene dolu, lebo jednoducho niečo je choré, niečo je zlé.
A budem sa opakovať, ak niekto predáva čerstvý chlieb pod 25 % svojich ekonomicky oprávnených nákladov a čerstvé pečivo, rožky 5 % pod svojich ekonomicky oprávnených nákladov, toto je dlhodobo neudržateľné. Čerstvé pečivo a čerstvý chlieb sa nedá nahradiť dopekaným. Toho zajtra budete mať plné pulty, keď vypadne toto z trhu, budeme mať plné pulty takéhoto dopekaného, ktoré bude podstatne drahšie, to je po prvé, a po druhé, nutričné hodnoty toho a toho sú úplne niekde inde. A potom čo sa stáva? Že keď takýmto spôsobom je tlačená cena dolu, tak jednoducho aj kvalita musí ísť dolu. Nemôžme očakávať, že teraz za menej peňazí dáme ešte aj lepšiu kvalitu, ako je. Žiaľ, toto nám priniesol trh, toto sme si nevymysleli ani našimi zákonmi, ani nejakým vonkajším prostredím, toto nám priniesol trh.
A zásah štátu neni len, že Slovenská republika sa rozhodla nejakým spôsobom reagovať na to, a opakujem sa, tieto nekalé obchodné praktiky sú témou Európskej únie. Áno, niektorí ich cítia viac a niektorí menej. Prečo Rakúsko takýmto spôsobom až to nepociťuje? No lebo nemá takýto, až takýto vypuklý problém. Lebo jednoducho tých obchodných reťazcov ako keby zahraničných tam nie je toľko. Takže preto, budem sa opakovať, krajiny V4 majú najväčší problém s tým. Jednoducho to priniesla doba a musíme na to reagovať alebo potom musíme povedať, že rezignujeme z toho, saldo zahraničného obchodu pôjde ešte výrazne hore a potravinári nám postupne budú končiť. A ja teraz hovorím nieže slovenskí potravinári alebo slovenské potraviny, ja hovorím dnes aj za potravinárov, ktorí sú tu za akoby majetkovo-zahraničné subjekty, ale vyrábajú na území Slovenskej republiky. Lebo jednoducho zamestnávajú množstvo, kopec ľudí v tomto potravinárskom segmente.
A nie je normálne ani z môjho pohľadu a to, čo aj budem rozprávať v pozmeňujúcom návrhu, že slovenský výrobca zeleniny musí dodať zeleninu v bedničkách, ktoré sú vratné obaly, ktoré sú drahé. Zaplatí za ne ešte nájom, za tie vratné obaly. Musí ich zobrať od toho dodávateľa, ktorého mu obchod nadiktuje, že tam ich zoberieš, zaplatíš nájomné, ktoré bolo najprv 20 centov, potom si zmysleli, že to bude 60 centov, a môže to byť ešte viac. A nemal by som s tým žiadny problém, ak takýto prístup bude uplatňovaný vo vzťahu ku každému dodávateľovi zeleniny, ktorý ide z krajín Európskej únie a nielen vo vzťahu k našim. Odôvodnenie: Lebo sa chce obchod správať ekologicky, tak zavádza vratné obaly. Absolútne súhlasím, urobte to, ale vo vzťahu ku všetkým. A toto, žiaľ, nie je. Preto nastupuje takáto legislatíva.
Ja vás prosím, tak ako ste vystupovali tu, skúste sa nakontaktovať na zväzy, nie na konkrétneho podnikateľa, na zväzy, ktoré majú najväčšie prehľady v potravinárskom, či sú to pekári, či sú to mäsiari, alebo teda zeleninári, hydinové mäso, mliekari. Skúste sa ich opýtať, že ako to funguje vôbec v tom, v tom obchode, o ktorom hovoríme, že nám trhový mechanizmus vyrieši.
Ale vidím, že čas mi za chvíľu uplynie, takže ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrh. Jeden sa bude týkať toho, čo som konkrétne povedal, to znamená tej zeleniny, a druhý sa bude týkať upresnenia tej doby, po ktorú môžu fungovať v režime uzavretých zmluvných vzťahov, ktoré boli uzatvorené pred 1. aprílom, lebo v tom zákone to nebolo celkom jasné a tam bolo len napísané, že majú upraviť zmluvy do 30. 9., avšak výklad môj a výklad právnikov bol taký, že ak zmluvy upraviť, to je jedna vec, ale právne vzťahy mali byť už od 1. apríla dodržiavané podľa zákona, ktorý sa má schváliť. Čiže upravujeme to, avšak posúvame ten zákon kúsok alebo teda účinnosť tých zmlúv dolu do 30. júna.
A ja by som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
1. V § 3 ods. 5 sa za písmeno z) vkladá nové písmeno aa), ktoré znie:
"aa) znevýhodňovanie dodávateľa alebo skupiny dodávateľov podmieňovaním používania určitého typu obalu, ak je inému dodávateľovi umožnené používať ekonomicky výhodnejší iný obal pri dodávke toho istého alebo podobného tovaru,".
Doterajšie písmeno aa) sa označí ako písmeno ab).
V súvislosti s touto zmenou sa v čistopise schváleného zákona primerane preznačia vnútorné odkazy na pôvodné písm. aa) v § 14 ods. 2 písm a) až c).
2. V § 14 ods. 3 písm. c) sa slová "x) alebo písm. z)" nahrádzajú slovami "x), z) alebo písm. aa)".
3. V § 18 ods. 3 sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "30. júna".
4. V § 18 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Na právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých medzi účastníkmi obchodného vzťahu pred 1. aprílom 2019 sa vzťahujú ustanovenia týchto zmlúv najneskôr do 30. júna 2019."
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.2.2019 14:09 - 14:25 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, môžem s vami súhlasiť do tej miery, že sme trhový mechanizmus a že mal by tu nastavovať vzťahy trh. Toto všetko platí a končí to a začína a končí to pri potravinách. Preto tento zákon sa týka len potravín, ničoho iného. To nie je špecifikum Slovenskej republiky, že rieši potraviny. Toto je problém Európskej únie a zvlášť problém V4.
Áno, zastávame sa aj zamestnávateľov a že teda zamestnanosť, obchody majú, ale majú aj potravinári zamestnanosť. Jednoducho problém je ten, že obchod si na úkor potravín priťahuje zákazníkov na tie tovary, na ktorých zarába veľké peniaze, ale aj od potravinárov berie nie malé peniaze na to, aby dokázal postaviť tieto obchodné domy a tak ďalej. Potraviny ťahajú ľudí do obchodných reťazcov.
Ak chránime obchodníkov, tak máme zároveň povinnosť chrániť aj výrobcov. Ako je možné, že chlieb sa dnes predáva za 90 centov na pulte a pred desiatimi rokmi za 29,90? Ako je možné; a tí pekári vykrikujú, že 25 % sme pod výrobnými nákladmi. Toto máme ako prehliadať, že to je v poriadku a trh to vyrieši? Potom už tento zákon nebude potrebný, o nekalých obchodných praktikách, ak výrobcovia, a nehovorím slovenskí, ak výrobcovia pôsobiaci a vyrábajúci na území Slovenskej republiky nebudú vyrábať potraviny, tento zákon môžme na druhý deň zrušiť, lebo nebude komu ho, komu pomáhať a uplatňovať ho. Potraviny sú špecifikom v Európe, nie na Slovensku, preto sa riešia nekalé obchodné praktiky v Európskej únii.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 5.2.2019 11:24 - 11:25 hod.

Antal Peter
Ďakujem. Upozorňujem členov výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie, že máme o jednej mimoriadny výbor a o dvanástej stretnutie so štátnym tajomníkom k požadovaným témam ministerstva životného prostredia. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.2.2019 9:07 - 9:13 hod.

Sárközy Irén Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. V rozprave vystupujem, aby som podávala pozmeňujúci návrh, môj, k tomuto vládnemu návrhu zákona. Pozmeňujúci návrh aj prečítam, došlo len k; pri účinnosti sa presunuli niektoré paragrafy a musíme legislatívno-technicky upraviť, aby to bolo správne. Takže čítam pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh Irén Sárközy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
1. V čl. V sa slová "36 až 53, 59 a 60, 62 a 63" nahrádzajú slovami "35 až 52, 58 a 59, 61 a 62" a slová "15, 18 a 19 "nahrádzajú slovami "16, 19 a 20".
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2019 11:36 - 11:37 hod.

Kresák Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja iba v krátkej reakcii na to, ako uviedol a ako sa vyjadril v návrhu zákona jeho predkladateľ, poviem, že áno, sám mám osobnú skúsenosť aj zo Slovenska, aj zo zahraničia, že v podstate treba povedať, že ani na Slovensku sa už nie vo všetkých zariadeniach tento zákaz realizuje a uplatňuje. Bol som aj vlastne teraz cez prázdniny na lyžovačke a v zariadení, kde sme boli ubytovaní, bol, bolo viacero psov, ktoré tam mali prístup, tam boli so svojimi majiteľmi. V zahraničí, samozrejme, je to tzv. pet friendly hotel, hotely alebo, alebo reštauračné zariadenia už dlhodobo fungujú, čiže mám pocit, že skutočne aj na Slovensku by sme mohli pohnúť týmto smerom, aj keď zase na druhej strane chápem, že môžu byť ako to predkladateľ spomínal, aj, aj opačné názory. Čo mi ale, hoci troška predbehnem, len chcem na to upozorniť v rámci prvého čítania, možno by som nemal hovoriť, ale keď som si prečítal ten návrh, tak čo mi tam chýbalo, je vlastne isté spresnenie toho, ako sa to zviera, teda ten pes môže dostať, za akých konkrétnych podmienok, pretože tam predkladatelia hovoria iba o vstupe so psom, ale ja by som teda - a to je tiež moja skúsenosť - sa prikláňam k tomu, aby sa to precizovalo, asi by tam mala byť vôdzka alebo niečo, aby ten pes predsa len nemohol úplne voľne pobehovať, pretože to by mohlo spôsobiť isté problémy, psy sa chovajú rôzne za rôznych situácii a ten majiteľ by ho mal kontrolovať, čiže mám pocit, že to znenie, ako sa navrhuje, je pomerne voľné a asi by som odporúčal rozmýšľať, ak teda návrh prejde do druhého čítania spresniť ten pohyb toho psa.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis