Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

14. 2. 2018 o 11:43 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

14. 2. 2018 11:43 - 11:44 hod.

Hrnčiar Andrej
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete zaujať stanovisko? Nie. Pardon, ospravedlňujem sa. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Beluský.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9. 2. 2018 17:47 - 17:48 hod.

Fedor Martin Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja som chcel len doplniť, že, alebo zvýrazniť, že pokladám za mimoriadne dôležitú, aby bola dohoda na politike, v politickej reprezentácii v tom, že kam má Slovensko patriť, aby nebola žiadna pochybnosť, že potrebujeme síce mať kvalitnú, dobrú slovenskú armádu, ale musíme sa spoliehať aj na zabezpečenie našimi spojencami. Takže na tom, kde má Slovensko patriť. A potom nám z toho vyjde aj to, že aké zdroje máme vyčleniť a čo obstarávať, prípadne za akú cenu.
Dôležité je, aby sme nenadhodnotili svoje sily a rozpočtové možnosti do budúcnosti. Myslím si tiež, že deľba práca so spojencami je nevyhnutnosťou. A pokúsme sa využiť šance a možnosti, ktoré nám doba prináša, a teda trendy vyzbrojovania, ktoré ja vidím predovšetkým v užšej spolupráci, najmä v Európe. Bude to prínos nielen pre ministerstvo obrany, nielen pre slovenský zbrojársky priemysel, ale aj pre občanov tejto utešenej vlasti. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9. 2. 2018 17:35 - 17:45 hod.

Fedor Martin Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, asi trošku urýchlim svoju reč, ktorú som mal pripravenú na trošku dlhšie, ale predsa mi dovoľte využiť túto príležitosť, aby som pár poznámkami prispel k tejto celkom peknej a vecnej diskusii a aby som povedal to, čo považujem za dôležité k tejto téme a možno aj z iného uhla pohľadu, ako sme si doposiaľ vypočuli.
To sa asi zhodneme, že na to, že je strašne dôležitá dohoda na tom, čo sú potenciálne bezpečnostné hrozby v budúcnosti a tiež, kto sú naši spojenci. Preto chcem hneď na úvod oceniť vládu, že sa dohodla na dokumente, ktorý definuje hrozby pre našu bezpečnosť, a nebojím sa povedať aj samostatnosť, spolu s jasným popisom našich spojencov. Zároveň som rád, že ministerstvo obrany pod ministrom Gajdošom pripravilo rozpracovanie bezpečnostnej stratégie na úrovni plánov, podľa ktorých sa má ďalej postupovať.
Z dokumentov je jasné, že základný cieľ svojej obrannej politiky, teda bezpečnosť našich občanov a obranu štátu, Slovenská republika má rozvíjať vlastnými silami a možnosťami kolektívnej obrany. Prečo to hovorím? Dohoda na tom, čo je dobré a čo Slovensku škodí, kde sme a kam chceme patriť, je absolútne rozhodujúca. To, ako je garantovaná naša bezpečnosť, akú úroveň ohrozenia vnímame a tiež predikcia možných ohrození hrozieb, totiž priamo diktuje ako majú vyzerať naše ozbrojené sily, ako a čím majú byť vyzbrojené. Na aký typ prípadných konfliktov sa máme do budúcnosti pripravovať. Vidíme totiž, že svet sa mení neskutočne rýchlo. Istoty a paradigmy, na ktoré sme si za viac ako desaťročie zvykli, sú spochybňované. Okrem toho konflikty môžu vyzerať v budúcnosti úplne inak, ako si predstavujeme dnes, s využitím úplne iných technológií a výzbroje ako očakávame. Kyber priestor a umelá inteligencia sú technológie, ktoré môžu byť prostriedkami získavania nadvlády na bojisku a nielen tradičné typy techniky a technológie. Bez konsenzu na otázky bezpečnostného zaradenia Slovenska, sa iste nemôžme dohodnúť ani na otázkach vyzbrojovania, či modernizácie.
Je dôležité, že keď nájdeme už politickú vôľu a deklarujeme pripravenosť obetovať ďalšie finančné zdroje z verejných prostriedkov, aby tá istá politická reprezentácia hľadala dohody aj na tom, ako a na čo budú tieto prostriedky použité. Preto nemám zásadný problém s tým, že táto schôdza bola vôbec zvolaná, aj keď by som túto diskusiu o konkrétnych opatreniach videl skôr na pôde príslušného parlamentného výboru.
Hovoríme o mimoriadne komplikovanej a komplexnej problematike. Pri obstarávaní vojenskej techniky a technológie môžu byť zvolené rôzne prístupy. Porovnávacie analýzy hovoria, že v krajinách NATO pri finančne náročnejších projektoch je priemer osem rokov, kedy od začiatku diskusie až po začiatok obstarávania a že často dokončenie celého oblúka, od začiatku diskusií až po samotnú realizáciu trvá často až dvojnásobok. To len na ilustráciu, ako náročná táto problematika je aj všade inde. Potom som aj kľudnejší, keď pozerám na plány z roku 2006, ktoré hovorili, že už v roku 2010 budú realizované obstarania obrnených vozidiel.
Súhlas s tým, že je dobré a nevyhnutné, keď sú známe plány vyzbrojovania tak, aby bolo jasné, čo, kedy a približne za akú cenu chce vláda, ministerstvo obstarávať. Preto ten dlhodobý plán. A tu oceňujem opätovne, že ministerstvo obrany tieto dokumenty pripravilo. Takže túto časť, ak tomu správne rozumiem, máme za sebou. Ostáva teda hovoriť o tom, akým spôsobom, čo najefektívnejšie vyzbrojiť jednotlivé súčasti ozbrojených síl podľa schválených plánov.
Mimochodom, treba povedať, že nie je to slovenská výnimočnosť, je to minimálne celoeurópska téma, a ja sa chcem o niektorých trendoch aj zmieniť. Myslím, že sa zhodneme v tom, že obrana Slovenska je bez dobrých spojencom ilúziou. Zároveň platí, že musíme budovať svoje vlastné kapacity, spôsobilosti, keď chcete, schopné spolupodieľať sa obrane našej vlasti a tiež našich spojencov. Veľmi sa spoliehame na spojencov združených v NATO, ktorí nám poskytujú primárne bezpečnostné garancie. Stále viac v tejto oblasti je však aktívna Európska únia, ku ktorej sa ešte vrátim. Znamená to, že spolu s ďalšími spojencami sa snažíme aj o akúsi deľbu práce, o deľbu zodpovednosti, aby nám neostali na bedrách, niečo, čo by sme v budúcnosti nedokázali splniť a naplniť.
Hovorím to preto, aby bolo jasné, že systém kolektívnej obrany je pre všetkých výhodnejší. My prispejeme týmito záväzkami, naši spojenci zase inými, aby sme nemuseli rozprávať o zabezpečení svojej obrany výlučne vlastnými silami, budovaním vševojskového charakteru našej armády. Nedá sa predpokladať, že dokážeme v adekvátnej kvalite a v dostatočne odstrašujúcej sile vyzbrojiť, prevádzkovať logisticky a vycvičením personálne zabezpečovať desiatky moderných zbraňových systémov za miliardy eur. Na Slovensku ako keby ani ešte neprebehla široká debata na túto tému. Či skutočne nevyhnutne potrebujeme obstarávať, prevádzkovať a teda aj platiť všetky finančne tak nákladné komponenty, napríklad vzdušných síl, od prostriedkov protivzdušnej obrany, radarového pokrytia, cez transportné lietadla, teda aspoň dvoch kategórií, multifunkčné vrtuľníky, teda po dovybavení, podzvukové lietadlá alebo emblematické nadzvukové stroje. A to som mnohé nespomenul, ale na ilustráciu to stačí. Každý si vie nájsť približnú priamu obstarávaciu cenu rôznych typov techniky, ktorá však často býva iba zlomkom celého takzvaného životného cyklu so započítaním nákladov na logistiku, prevádzku, servis, výcvik personálu a podobne. Dnes sa mi zdá, že pomaly na všetko máme, ale o pár rokov to nemusí byť pravda.
Treba rešpektovať, že vláda si spôsob ako pokračovať vo výzbroji zvolila. Zvolila spôsob riešenia vyzbrojovania vo forme vláda – vláde, čo sa týka obrnených transportérov. Je to jeden z normálnych tradičných spôsobov obstarania vojenskej techniky. Myslím si však, že najlepšou cestou pre Slovensko je aj tu deľba práce, aj na tomto poli s našimi partnermi. Európa, aj vzhľadom sa posunúť v geopolitike, hľadá svoje miesto vo svete. Často sa hovorí, že Európa je ekonomický obor, ale bezpečnostný trpaslík. Tu sme všetci odkázaní na spoluprácu. V konečnom dôsledku je to totiž pre každého výhodné. Užšia spoluprácu v oblasti obrany je výslednicou úvah, že Únia sa v budúcnosti bude musieť starať a spoliehať na svoje sily oveľa viac ako v minulosti. Som preto rád, že vláda sa prihlásila k iniciatíve Európskej únie, ktorej výsledkom má byť práve úzka spolupráca v oblasti obrany, deľba práce, keď chcete, aj vo výskume a vývoji, aj v obstarávaní. Áno, existujú tradičné postupy vo vyzbrojovaní ešte stále uplatňované mnohými. Znamená to, že keď je jasné čo treba obstarať, vláda do jednoducho nakúpi, a to buď priamo, prípadne vyhlási medzinárodný tender alebo urobí podobnú medzivládnu dohodu o ktorej nás informoval dnes pán minister. Takýto tradičný prístup však je zhodnocovaný v Európe ako nie veľmi efektívny, že nevedie k efektivite. Už v minulých desaťročiach, keď ešte zďaleka nebola spolupráca, integrácia v Európe na takej vysokej úrovni, ako je dnes, mnohé štáty pochopili, že pri mimoriadne náročných vyzbrojovacích projektoch sa musia spoji, pretože tak vedia dostať lepšiu základnú jednotkovú cenu. Kvôli úsporám z rozsahu, pretože vedia s dodávateľmi vyjednať oveľa lepšie logistické vzťahy, či servisné zabezpečenie alebo výcvik. To je prípad napríklad amerických stíhačiek, keď už v 70-rokoch niekoľko malých štátov vtedajšej západnej Európy sa spojilo, aby spoločne vyzbrojili svoje vzdušné sily týmito strojmi. Samozrejme, že takto bola cena pre každú vládu oveľa prijateľnejšia, ako keby vyjednávali jednotlivo. Viete ozaj, že v súčasnosti hneď niekoľko vlád v Európe medzi našimi priamymi spojencami v EÚ a NATO uvažujú nad nákupom nových stíhačiek, prípadne nad rozšírením svojho leteckého parku? Nevnímame toto ako príležitosť? Osobne to vnímam ako nutnosť, pretože práve tento segment ozbrojených síl je najdrahší a to nielen na obstaranie, ale s ohľadom najmä na prevádzku a celý životný cyklus, čo nám napríklad pripomína oveľa bohatšie Rakúsko, ktoré má veľké problémy s utiahnutím v prevádzke finančné náročných a nových strojov.
Spájanie síl pri vyzbrojovaní sa stáva trendom. Tak, ako napríklad ukazuje príklad Poľska, Rumunska, ktoré idú spoločne postupovať pri vyzbrojovaní svojich armád novými systémami protivzdušnej armády. Opakujem, úspory z rozsahu sú len jednou z výhod pri spoločnom postupe, ktorá núti štáty, spojenecké štáty predovšetkým, spolupracovať.
Nebudem spomínať možnosti, ktoré poskytujú akvizičné programy agentúr NATO, pretože sa chcem viac venovať možnostiam, ktoré vznikajú, ktoré vznikajú v priamom prenose v rámci Európskej únie, samozrejme za predpokladu, že ich aj dobre využijeme. Výsledkom uvedomenia si obrovskej neefektivity, keď každý štát obstaráva samostatne, viedla práve k vzniku iniciatív... (Prerušenia vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Obávam sa, že vás čas vypršal, pán poslanec, podľa rokovacie poriadku.

Fedor, Martin, poslanec NR SR
Ja som to mal normálne na 15 minút.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9. 2. 2018 13:02 - 13:04 hod.

Gál Gábor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, ja vidím najväčší problém v komunikácii, v detailoch komunikácie. Ako teraz pán poslanec spomenul, hodnota za peniaze, toto tiež fakt ako tá informácia bola, bola zlá, čo sa objavila vo verejnosti alebo čo ste spôsobili teraz vy, čo sa týka Industry Day. Proste my sme chceli ísť na to predstavenie bojových vozidiel, ale my v tejto sále sme vtedy zabezpečovali väčšinu pre vládne návrhy zákonov, čiže sme nemohli ísť. A vy ste vyzdvihli pána Vašečku, on mohol odísť, lebo je opozičný, my sme museli tu zabezpečiť vládnu väčšinu.
Čiže táto komunikácia nebude dobrá a tuto by sme mali troška rozbiť všetky fámy, ktoré sa tu objavujú. Lebo áno, ľahšie by sa obhajovalo, že máme medzinárodný tender na všetko, ale medzinárodný tender nie je všeliek a každý to dobre vie. Práve na transportéry mali v Čechách medzinárodný tender. A ako to dopadlo? Padli aj trestnoprávne rozsudky už. Preto veľmi vítam, keď budeme takto komunikovať, budeme mať na to priestor.
Na druhej strane mám pochopenie aj preto, že niektoré veci sa nemôžu objaviť na verejnosti, lebo nepřítel naslouchá, ako bolo vždy na každej hláske napísané na vojne. Tiež je problém s tým, že keď rokujeme za uzatvorenými dverami na výbore, tak niektorí poslanci po skončení schôdze idú von a jedna v jednom informujú médiá, čiže celú verejnosť. Ale hovorím, že sú rôzne fámy ohľadom nákupu, teraz ste povedal, že prečo ste nepodpísali kontrakt na Gripen. Čiže všetky tieto fámy, prosím vás, alebo otázniky rad radom vysvetlíte, lebo potom vznikajú všelijaké šumy ako pri tomto, čo ste mali s ministerstvom financie hodnota za peniaze.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 8. 2. 2018 15:48 - 15:50 hod.

Kresák Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, takže dovoľte mi, aby som ako poverený spravodajca informoval o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada svojím uznesením č. 943 zo dňa 30. novembra 2017 predložila tento návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ako gestorský bol určený práve ústavnoprávny výbor. Zároveň však Národná rada určila aj lehoty na prerokovanie tohto návrhu zákona vo výboroch.
Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto, týchto výborov a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Návrh prerokovali obidva výbory, ktorým bol tento návrh pridelený a odporúčali ho schváliť. Z uznesení týchto výborov vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o oboch pozmeňujúcich návrhoch hlasovať spoločne s odporúčaním tieto návrhy schváliť. Gestorský výbor tiež odporúča Národnej rade, aby tento návrh bol schválený ako celok v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona je uvedená ako tlač 746a. Bola schválená v ústavnoprávnom výbore pod číslom uznesenia 337 dňa 30. januára 2018.
Týmto uznesením ma ústavnoprávny výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku prerokovania výborov a pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Toľko teda na úvod, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 2. 2018 10:14 - 10:16 hod.

Bugár Béla Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že na rozdiel od niektorých si uvedomujem, čo všetko riešime. Riešime osemročné gymnáziá, riešime ten spor, ktorý vznikol fakticky, dá sa povedať, od roku 2008, teda vznikol v 2008 a od tej doby trvá. Vznikli osemročné gymnáziá preto, aby tie nadanejšie, nie nadané, nadanejšie deti, samozrejme, mali inú možnosť. Len treba povedať aj to, že vzdelávací program pre osemročné gymnáziá je ten istý ako vzdelávací program pre druhý stupeň základných škôl.
A teraz, aby som nehovoril len tak čísla. Ak si dobre pamätám, tá správa NÚCEM 2015 hovorí o jednej, a to je strašná skúsenosť, že kým v roku 2009 rozdiel v prospech osemročných gymnázií bol 20 %, dnes, 2015, pardon, to znamená pred dvomi rokmi, už je len 0,9. Klesá úroveň. Dokonca píše sa v tej správe, že v osemročných gymnáziách rastie riziko, teda počet rizikových študentov. V úvodzovkách, rizikový študent je ten, ktorý vie len na základnej úrovni vyriešiť povedzme nejaký príklad z matematiky alebo čítať s porozumením, nevie plánovať dopredu a tak ďalej. Takže práve preto hovoríme my, že ak je, a Bratislava je iný prípad, lebo však tu sú aj tie firmy a rôzne, dá sa povedať, firmy, ktoré potrebujú iných, dá sa povedať, žiakov, s iným zameraním. Tak riešme nie celoslovensky, ale riešme len Bratislavu práve preto, lebo niektoré regióny a niektoré gymnáziá si robia z toho, dá sa povedať, finančný problém, získavajú takto žiakov. A to nie je dobré.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7. 2. 2018 9:05 - 9:07 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1033 zo 6. februára 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský určila Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 339 zo 6. februára 2018 s vládnym návrhom súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkou. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, životné prostredie uznesením č. 149 zo 6. februára 2018 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bode spoločnej správy hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť s pripomienkou.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 150 zo 7. februára 2018. V citovanom uznesení výbor poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6. 2. 2018 17:29 - 17:29 hod.

Antal Peter
Vážení kolegovia z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, dnes o 19.00 rokovanie výboru a zajtra o 8.30 gestorský výbor. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 2. 2018 14:48 - 14:50 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Pán kolega, aj súčasný geologický zákon poznal inštitút pri geologických prácach, dočasného obmedzenia vlastníckeho práva, a to sa aplikovalo aj pri sanáciách alebo predpokladám, že sa aplikuje pri sanáciách týchto pozemkov, kde nie je potrebné vydávať stavebné povolenie, kde nedochádza k trvalému zásahu akoby do daného územia a dochádza k inej sanácii. Tu však je evidentné, že toto tá sanácia nebude, že tu je potrebné vydať stavebné povolenie, a teda ten právny vzťah k pozemku, či už kúpou alebo v tomto prípade vyvlastnením, bude musieť nastať. Pravda, že ministerstvo nebude chcieť v každom jednom prípade vyvlastňovať. Na čo by to robilo? Stojí to kopec peňazí a vie použiť písm. b) tohto nového 32 a), kde je obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, alebo zriadiť a obmedziť, zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Čiže a keď aj dôjde k inštitútu akéhosi vyvlastnenia, ako aj v prípade vravím, stále sa budeme vracať k tej vrakunskej skládke. Tam tí ľudia, pokiaľ mám správne alebo to, čo prezentoval pán minister na výbore, nedostávajú nula, lebo ten pozemok má reálnu hodnotu nula. Dostávajú cenu ako keby pomaly tam nebola tá záťaž alebo teda, že sa zohľadňuje nejakým spôsobom normálna cena tej nehnuteľnosti, čiže sa im to len neberie. Tam ale niektorí chcú skutočne ako keby tam bolo, ja už neviem ani čo. Čiže v princípe ten postup asi bude ten krajný, niekde, že do vyvlastnenia, nadobudnutie vôbec vlastníckeho práva aj kúpou, tam kde nebude treba, tam asi predpokladám, že ministerstvo nebude vynakladať finančné prostriedky.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 2. 2018 14:32 - 14:34 hod.

Antal Peter Zobrazit prepis
Pán kolega, znovu ste sa dotkli tej EIA-i, ale to je ešte odpoveď na pani kolegyňu Zemanovú. V máji 2014 zverejnila európska agentúra životného prostredia, čo je naša obdoba SAŽP, správu zhodnotenia dotazníka tridsiatich deviatich európskych štátov, že v týchto tridsiatich deviatich štátoch existuje 2,5 milióna pravdepodobných environmentálnych záťaží a 342-tisíc potvrdených environmentálnych záťaží. Preto operovať s tým, že preto smernica nepamätá na sanáciu záťaží, že pomaly sme jediní, ktorí tu riešia sanácie, je skutočne ako nie dobré.
A čo sa týka, pán kolega Budaj, ja som vám to už aj povedal na tom, na tej debate, pokutovať vlastníkov týchto pozemkov? Za čo? Oni ten odpad tam neuložili. Pôvodca odpadu je zodpovedný za odpad. Hádam nechcete, aby cez pokuty boli nútení, že oni majú urobiť túto (vyslovené s pobavením), túto sanáciu. To som principiálne ako akoby nepochopil, alebo možnože to, že preto to majú predať.
Vyvlastniť a potom tam bude stavať developer. Tomu som fakt, skutočne nepochopil, že o čo vlastne ide, že teraz sa má ísť Dimitrovka vyvlastniť, aby tam štát mohol urobiť sanáciu a potom, potom to dať zase naspäť, aby tam mohli postaviť developerský projekt. Skutočne ako, priznám sa, že tomuto som akože neporozumel.
A nakoniec o tom, že čo bude štát sanovať, rozhoduje vláda. To neni o tom, že teraz je nejaká záťaž a teraz automaticky ju musí sanovať vláda. Verte mi, že v tomto prípade máme byť strážcami verejného záujmu, no ja si myslím, že tu je záujem minimálne tých 250-tisíc ľudí, ktorí sú napojení na, na, alebo odkázaní na vodu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis