Vystúpenie v rozprave
19.6.2017 12:32 - 12:39 hod.
Vörös Péter
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ctená Národná rada, dnes tu máme na stole novelu jedného veľmi dôležitého zákona, ktorý sa už dlhšiu dobu pripravuje. Ide o zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Otázka financovania nášho školského systému je problémom, ktorý je neustále v centre pozornosti spoločenskej, ako aj politickej verejnosti. Peňazí vynaložených na školstvo totiž nikdy nie...
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ctená Národná rada, dnes tu máme na stole novelu jedného veľmi dôležitého zákona, ktorý sa už dlhšiu dobu pripravuje. Ide o zákon o financovaní škôl a školských zariadení. Otázka financovania nášho školského systému je problémom, ktorý je neustále v centre pozornosti spoločenskej, ako aj politickej verejnosti. Peňazí vynaložených na školstvo totiž nikdy nie je dosť. Je nepochybné, že aj náš školský systém si vyžaduje oveľa vyššie finančné injekcie ako doteraz. Veď tu ide o dlhodobú investíciu do prípravy ďalších produktívnych generácií. Náš zákon o financovaní škôl a školských zariadení však, ako všetci vieme, neobsahuje žiadne sumy ani čísla. Obsahuje iba zásady, mantinely, ťažiskové body, podľa ktorých sa vypracujú už konkrétne mechanizmy financovania v príslušnom vládnom nariadení.
Vážené dámy, vážení páni, viac by som sa teraz chcel dotknúť iba jednej otázky, ktorá je pre mňa osobne veľmi dôležitá. A to je problematika financovania tzv. málotriednych škôl. Nerád používam tento výraz, nakoľko nie je žiadny terminus technicus. V mojom ponímaní tu ide o školy s nízkym počtom žiakov, ktoré väčšinou existujú na vidieku v malých obciach, kde však zastávajú veľmi dôležitú nielen výchovnú, ale i nevyhnutnú spoločenskú funkciu. Ich financovanie je predmetom už dlhodobého sporu medzi zriaďovateľmi, riaditeľmi, rodičmi na strane jednej a ministerstvom školstva na strane druhej. Často sa vynorí otázka, či má vôbec zmysel udržiavať tieto školy. Ak áno, do akého počtu žiakov. Osobne si myslím a môžem to vyhlásiť aj v mene strany, ktorú zastupujem, že jedinou inštanciou, ktorá má výsostné práve rozhodnúť o tom, či je škola v danej obci alebo lokalite potrebná alebo nie, je samotné miestne spoločenstvo, rodičia, obyvatelia a vedenie obce. Nie je správnou cestou, ak vyššie postavený orgán chce zasahovať do tohto práva miestnych ľudí.
Keď sme v júni minulého roku v skrátenom legislatívnom konaní rozhodovali o tom, že základné školy s nízkym počtom žiakov a národnostné školy oslobodíme od povinnosti dodržiavať minimálny počet žiakov v jednej triede, veľmi dobre sme vedeli, že tým problém týchto škôl vyriešený nie je. Definitívnym riešením je zabezpečenie potrebných financií na vykrytie alebo aspoň čiastočné vykrytie ich zvýšených nákladov. Preto sme považovali za veľmi nebezpečnú iniciatívu zo strany úradníkov na ministerstve školstva, ktorí plánovali zrušiť doteraz zaužívaný kompenzačný mechanizmus, ktorým sa odbremenili menšie školy. Chcem sa poďakovať pánovi ministrovi, že rozhodol nezaviesť túto zmenu. Ba čo viac, podarilo sa presadiť o niečo silnejšiu formuláciu v zákone ohľadne tohto spomínaného kompenzačného mechanizmu. Kým totiž podľa zákona malo ministerstvo pri určovaní normatívu doteraz možnosť zohľadniť veľkosť školy, odteraz to už nebude iba možnosťou, ale priam jeho povinnosťou. Považujem to za veľký pokrok a za určitú istotu pre školy a ich zriaďovateľov.
Otázka tým, samozrejme, nie je uzavretá. Veľa sme o tejto problematike rokovali s členmi výboru pre vzdelávanie aj za účasti pána ministra. A chcem vyzdvihnúť, že sme dostali prísľub od pána ministra, že v nadväznosti na zákonnú úpravu, ktorú práve prerokujeme, sa pripraví príslušné nariadenie vlády č. 630/2008, ktorým sa ustanovujú podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, v ktorom budú zohľadnené naše požiadavky ohľadne zabezpečenia financií pre malé základné školy.
Naším cieľom je, a toto budeme presadzovať aj pri rokovaniach o predmetnom nariadení vlády, aby bol kompenzačný mechanizmus rozšírený. Doteraz fungujúci kompenzačný mechanizmus zohľadňuje iba školy s počtom žiakov od 250 do 150. Školy s počtom žiakov nižším ako 150 už často majú problém vykryť náklady na platy pedagógov, ako aj prevádzkové náklady. Na základe získaných informácií zo základných škôl s počtom žiakov nižším ako 150 je potrebné ďalej diferencovať kompenzačné koeficienty až do počtu žiakov 50 aj vzhľadom na vysoký počet škôl spadajúcich do tejto kategórie.
Obzvlášť citlivo sa to dotýka národnostných škôl. Aby ste mali predstavu, v akom stave sa naše národnostné školstvo nachádza, vyše 40 % škôl s vyučovacím jazykom maďarským má menej ako 50 žiakov. Je pre mňa potešujúce, že na tento problém reflektuje aj odôvodnenie citovaného ustanovenia zákona, v ktorom sa píše, citujem: "Súčasné hodnoty kompenzačného koeficientu ministerstvo plánuje prehodnotiť a zohľadniť diferencovane veľkosť školy, počet žiakov základnej školy do 50 žiakov." Pán minister, ak dovolíte, budem vás brať za slovo. Vnímam taktiež ako veľké pozitívum, že sa zavádza podpora na náklady za tým účelom, aby sa umožnilo deťom navštevovať školu vo svojom materinskom jazyku, pokiaľ takáto škola na ich rodisku nie je zriadená.
Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, nakoniec chcem oznámiť, a to aj v mene nášho celého klubu, že tento návrh zákona v Národnej rade podporíme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis