Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa, ja nie, nebudem dlho zdržovať, trochu vyjadril k tomuto, lebo veľa tu už bolo povedané, či už cez rozpravu, alebo cez faktické poznámky. Ja len sa celý čas zamýšľam, že prečo; celý tento zákon je postavený na tom, aby sme chránili našich výrobcov, našich potravinárov. Mňa len trošku mrzí, že prečo sa opozícia stavia do pozície, že...
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, poslanci, poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som sa, ja nie, nebudem dlho zdržovať, trochu vyjadril k tomuto, lebo veľa tu už bolo povedané, či už cez rozpravu, alebo cez faktické poznámky. Ja len sa celý čas zamýšľam, že prečo; celý tento zákon je postavený na tom, aby sme chránili našich výrobcov, našich potravinárov. Mňa len trošku mrzí, že prečo sa opozícia stavia do pozície, že potrebujeme chrániť tých obchodníkov, lebo tento zákon im ide robiť zle. A máme tu trhový mechanizmus, ktorý v princípe, to heslo "trh všetko vyrieši" má fungovať aj ďalej a jednoducho to platí a tak ďalej a tak ďalej. To sme si vypočuli vo viacerých, vo viacerých rozpravách.
Avšak prečo sa nepostavíte aj na stranu, to sú rovnakí podnikatelia, tí výrobcovia, ako sú obchodníci. Obchod predáva spotrebiteľovi, výrobcovia dodáva do obchodu, ale sú to podnikatelia, ktorých; a chápem SaS-ku, ktorá je propodnikateľská, prečo sa nezastane aj tých podnikateľov, ktorí tu na Slovensku reálne vyrábajú, zamestnávajú obidvaja, to je fakt, aj ten obchod, aj tá výroba, ktorí tu vyrábajú, ktorí istým spôsobom do určitej miery a teraz sa môžeme baviť, či je veľa, či málo, zabezpečujú potravinovú sebestačnosť Slovenska, lebo to slovo alebo to spojenie "potravinová sebestačnosť Slovenska" začne byť alebo môže byť, dúfam, že nezačne byť, ale môže byť ako keby vážnou témou vtedy, keď nastane nejaká situácia – a to je jedno, či na trhu v Európskej únii, alebo celkovo nejakým, v dôsledku živelných udalostí, čohokoľvek – a zrazu to dovozové, čo sem chodí, nebude sem môcť prísť, ale my nebudeme mať doma nič, čo by nahradilo tie dnes dovozové potraviny. A, žiaľ, to saldo zahraničného obchodu s potravinami prudko stúpa hore. Prečo sa nezastanete, prosím vás, tých podnikateľov, tých výrobcov potravín, s ktorými keby ste sa stretli, keby ste, a rozprávali.
A teraz budem hovoriť len o základných potravinách. Mňa v princípe tie luxusné potraviny akoby ani nezaujímajú. Ale bavme sa o pečive, chlebe, mlieku, mäse. Toto sú asi všetky; zelenine; toto sú všetky potraviny, ktoré, na ktorých by nám malo záležať. Lebo bez toho všetkého ostatného, si myslím, že dokážeme existovať, oželieme to, je to aj tak drahšie podstatne ako toto. Avšak vy stále len apelujete na to, že my ideme zasahovať do, alebo ministerstvo ide zasahovať, ale ja sa stotožňujem, že ten zásah je potrebný, preto to tu aj obhajujem, že ideme zasahovať do voľného trhu.
Tie potraviny a výroba potravín sú problémom celoeurópskym, ešte raz to zopakujem, avšak v krajinách V4 sa ako keby tie problémy, sú ešte vypuklejšie a je to fakt, s ktorým vy neurobíte nič ani ja. Je to, žiaľ, za tých 20 neviem koľko rokov to dospelo až do toho štádia, že mnohé potravinárske podniky zá-klad-ných potravín skončili. Pravdaže, nahradí ich výrobca, všetci čakajú z okolitých štátov a ešte aj ďalej a nahradí ich okamžite, to je ten najmenší problém. Avšak sa pýtam, či toto sme chceli dosiahnuť takýmto, takýmto voľným trhom, o ktorom tu stále rozprávame.
A preto; ja ešte sa vrátim, čo som aj pani poslankyni Kiššovej hovoril, ja si ctím trhový mechanizmus. Som rád, že v ňom žijeme, že existujeme, avšak ja mám pocit, že ten trhový mechanizmus končí pri; nie preto, lebo my chceme, aby skončil, ale preto, lebo trh sa rozhodol, že končí pri dodávkach potravín do obchodných reťazcov. A tam nastala situácia, že ak chceš dodávať, tak musíš splniť toto, toto, toto a ešte si poviem aj cenu, za takúto cenu. Nie to, že trh je presne o tom, poďme sa dohadovať o cene. Žiaľ, to neplatí. A zopakujem ešte raz, lebo sme sa nerozumeli s pani predsedníčkou hospodárskeho výboru a potom mi aj uznala, že to zle pochopila. Nie zvyšujú sa ceny potravín. Za 10 rokov cena chleba išla dolu. Z 29,90, pultovej ceny, išla na 90 centov – 27 korún. 10 rokov ako keby nákladov, ktoré rástli neustále, a chceme, aby rástli, chceme, aby ľudia viacej dostávali mzdu. Veď to hovoríme asi unisono všetci tu, čo sedíme, aby ľudia mali viac peňazí. Tak nemôžeme teraz povedať, že však to je prirodzené, to je normálne a malo to ísť prirodzene dole. No nemôže to ísť prirodzene dolu, lebo jednoducho niečo je choré, niečo je zlé.
A budem sa opakovať, ak niekto predáva čerstvý chlieb pod 25 % svojich ekonomicky oprávnených nákladov a čerstvé pečivo, rožky 5 % pod svojich ekonomicky oprávnených nákladov, toto je dlhodobo neudržateľné. Čerstvé pečivo a čerstvý chlieb sa nedá nahradiť dopekaným. Toho zajtra budete mať plné pulty, keď vypadne toto z trhu, budeme mať plné pulty takéhoto dopekaného, ktoré bude podstatne drahšie, to je po prvé, a po druhé, nutričné hodnoty toho a toho sú úplne niekde inde. A potom čo sa stáva? Že keď takýmto spôsobom je tlačená cena dolu, tak jednoducho aj kvalita musí ísť dolu. Nemôžme očakávať, že teraz za menej peňazí dáme ešte aj lepšiu kvalitu, ako je. Žiaľ, toto nám priniesol trh, toto sme si nevymysleli ani našimi zákonmi, ani nejakým vonkajším prostredím, toto nám priniesol trh.
A zásah štátu neni len, že Slovenská republika sa rozhodla nejakým spôsobom reagovať na to, a opakujem sa, tieto nekalé obchodné praktiky sú témou Európskej únie. Áno, niektorí ich cítia viac a niektorí menej. Prečo Rakúsko takýmto spôsobom až to nepociťuje? No lebo nemá takýto, až takýto vypuklý problém. Lebo jednoducho tých obchodných reťazcov ako keby zahraničných tam nie je toľko. Takže preto, budem sa opakovať, krajiny V4 majú najväčší problém s tým. Jednoducho to priniesla doba a musíme na to reagovať alebo potom musíme povedať, že rezignujeme z toho, saldo zahraničného obchodu pôjde ešte výrazne hore a potravinári nám postupne budú končiť. A ja teraz hovorím nieže slovenskí potravinári alebo slovenské potraviny, ja hovorím dnes aj za potravinárov, ktorí sú tu za akoby majetkovo-zahraničné subjekty, ale vyrábajú na území Slovenskej republiky. Lebo jednoducho zamestnávajú množstvo, kopec ľudí v tomto potravinárskom segmente.
A nie je normálne ani z môjho pohľadu a to, čo aj budem rozprávať v pozmeňujúcom návrhu, že slovenský výrobca zeleniny musí dodať zeleninu v bedničkách, ktoré sú vratné obaly, ktoré sú drahé. Zaplatí za ne ešte nájom, za tie vratné obaly. Musí ich zobrať od toho dodávateľa, ktorého mu obchod nadiktuje, že tam ich zoberieš, zaplatíš nájomné, ktoré bolo najprv 20 centov, potom si zmysleli, že to bude 60 centov, a môže to byť ešte viac. A nemal by som s tým žiadny problém, ak takýto prístup bude uplatňovaný vo vzťahu ku každému dodávateľovi zeleniny, ktorý ide z krajín Európskej únie a nielen vo vzťahu k našim. Odôvodnenie: Lebo sa chce obchod správať ekologicky, tak zavádza vratné obaly. Absolútne súhlasím, urobte to, ale vo vzťahu ku všetkým. A toto, žiaľ, nie je. Preto nastupuje takáto legislatíva.
Ja vás prosím, tak ako ste vystupovali tu, skúste sa nakontaktovať na zväzy, nie na konkrétneho podnikateľa, na zväzy, ktoré majú najväčšie prehľady v potravinárskom, či sú to pekári, či sú to mäsiari, alebo teda zeleninári, hydinové mäso, mliekari. Skúste sa ich opýtať, že ako to funguje vôbec v tom, v tom obchode, o ktorom hovoríme, že nám trhový mechanizmus vyrieši.
Ale vidím, že čas mi za chvíľu uplynie, takže ak dovolíte, prečítal by som pozmeňujúci návrh. Jeden sa bude týkať toho, čo som konkrétne povedal, to znamená tej zeleniny, a druhý sa bude týkať upresnenia tej doby, po ktorú môžu fungovať v režime uzavretých zmluvných vzťahov, ktoré boli uzatvorené pred 1. aprílom, lebo v tom zákone to nebolo celkom jasné a tam bolo len napísané, že majú upraviť zmluvy do 30. 9., avšak výklad môj a výklad právnikov bol taký, že ak zmluvy upraviť, to je jedna vec, ale právne vzťahy mali byť už od 1. apríla dodržiavané podľa zákona, ktorý sa má schváliť. Čiže upravujeme to, avšak posúvame ten zákon kúsok alebo teda účinnosť tých zmlúv dolu do 30. júna.
A ja by som prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý mám pripravený.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Antala k vládnemu návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami.
1. V § 3 ods. 5 sa za písmeno z) vkladá nové písmeno aa), ktoré znie:
"aa) znevýhodňovanie dodávateľa alebo skupiny dodávateľov podmieňovaním používania určitého typu obalu, ak je inému dodávateľovi umožnené používať ekonomicky výhodnejší iný obal pri dodávke toho istého alebo podobného tovaru,".
Doterajšie písmeno aa) sa označí ako písmeno ab).
V súvislosti s touto zmenou sa v čistopise schváleného zákona primerane preznačia vnútorné odkazy na pôvodné písm. aa) v § 14 ods. 2 písm a) až c).
2. V § 14 ods. 3 písm. c) sa slová "x) alebo písm. z)" nahrádzajú slovami "x), z) alebo písm. aa)".
3. V § 18 ods. 3 sa slová "30. septembra" nahrádzajú slovami "30. júna".
4. V § 18 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Na právne vzťahy vzniknuté na základe zmlúv uzavretých medzi účastníkmi obchodného vzťahu pred 1. aprílom 2019 sa vzťahujú ustanovenia týchto zmlúv najneskôr do 30. júna 2019."
Koniec pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.
Skryt prepis
