Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21. 6. 2017 o 14:36 hod.

Bc.

Milan Krajniak

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 14:36 - 14:38 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pán kolega Bublavý, začnem s vami. Ja nechcem odbrzdiť dlhovú brzdu alebo ju uľahčiť. Ja chcem sprísniť dlhovú brzdu. Sprísniť dlhovú brzdu a súčasne vytvoriť priestor, aby mohli fungovať strategické investície štátu aj po roku 2020. Ak dokážeme nájsť tú ľudovo povedané brzdu na kradnutie a teraz baviť sa o tom, že ako robiť tie strategické investície, tak podľa mňa sa dá o tom hovoriť. Ak toto spojíme, potom má o zmysel o tom hovoriť. Lebo potom sa bavíme, že či sa to dá, či sa to nedá, ako sa to dá, ako sa to nedá a buď dospejeme k nejakému spoločnému riešeniu alebo nie. Ale tieto dve veci tam musia byť spolu, aby to malo zmysel. Pán kolega Číž, strategické investície štátu, bavíme sa o nich preto, lebo tie idú cez volebné obdobia, tie sa nikdy nestihnú spraviť za rok alebo za dva. V takom prípade si myslím, že je úplne legitímne, že predsedom toho výboru pre strategické investície štátu bude poslanec opozície vždy. Lebo on má kontrolovať, či tie peniaze sú vynakladané náležito na to, čo majú a efektívne, to znamená či sa nerozkradnú. A teraz to poviem tak, žiaľ vy viete ten môj názor, že ma mrzí, že už poslanci SMER-u tu v budúcom volebnom období nebudú, lebo tak bohužiaľ neprejdú tými občanmi, ale keby náhodou, tak aj pre vás predsa bude dôležité, aby keď budeme vládnuť po budúcich voľbách ste nás mohli kontrolovať, či tie strategické investície štátu robíme s patričnou zodpovednosťou a starostlivosťou. Pán kolega Heger, mne nevadí, ak tá daňová medzera je čím nižšia. Ja držím palce tejto vláde, ak sa to urobí, to čo sme hovorili tých 5 %, tak ... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 6. 2017 14:12 - 14:28 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keďže iniciátorov tohto uznesenia pána poslanca Blanára a pána poslanca Podmanického považujem za serióznych ľudí, budem vychádzať z toho, že úmysel stojaci za týmto návrhom uznesenia je úprimný. Moje vystúpenie bude mať tri časti. V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, Heger a Číž, keď sa chcete baviť, opustite sálu. Ďakujem.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko, že musíme kvôli nim, kvôli cestnej infraštruktúre hovoriť o dlhovej brzde.
V druhej časti sa vysporiadam s tým, či vôbec existujú také strategické investície štátu, pre ktoré stojí za to hovoriť o dlhovej brzde.
A v tretej časti navrhnem vlastný návrh uznesenia ako sa s touto otázkou vysporiadať.
Celkový obsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní predkladatelia návrhu uznesenia odhadujú na 18 miliárd eur. Odkiaľ tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurofondy, ale pripusťme, že po roku 2020 žiadne nebudú. Ako teda získať tieto zdroje? Keď som sa bavil s predkladateľmi, zadefinovali, že odhad na efektívne dobudovávanie cestnej infraštruktúry, ročný odhad je 0,8 až 1,3 miliardy ročne. Ale takúto sumu, vážení kolegovia z vládnej koalície, máte vo vlastných rukách. Vysvetlím prečo. Daňová medzera na DPH je dnes 30 %. V praxi to znamená, že na podvodoch alebo z dôvodu, že nejaká firma skrachuje, je v zlej finančnej situácii, sa ročne neodvedie na DPH 2,4 miliardy eur. Také bolo posledné oficiálne číslo zverejnené Finančnou správou. Ak by sme dokázali vymáhať a vyberať DPH iba priemerne ako štáty Európskej únie, tak ten priemer je 10 %. To znamená, že by sme mohli mať každoročne jeden a pol miliardy eur v rozpočte viac, čo je pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pardon, pri daňových príjmov štátneho rozpočtu na úrovni 11 miliárd 14 %. To je strašne veľa peňazí. Ja viem, že tu o lepšom výbere DPH každý už roky hovorí a teraz si môžete hodiť rukou, to už som počul päťsto krát. No to je ten problém, že o tom dvadsať rokov iba hovoríme. Ale máme praktický nástroj. V Belgicku v roku 2002 zaviedli špeciálny softvér, ktorý odhaľuje takzvané daňové fraudy. Za rok odhalili 80 % podvodných vratiek DPH ešte pred ich vyplatením. Podobný softvér má aj naša Finančná správa. Za štyri roky uplynulé dokázali tieto podvody, povedal by som, znížiť alebo obmedziť iba o 25 %. My tam máme obrovský priestor. Tých jeden a pol miliardy eur je reálnych. To nie sú peniaze akože vo vzduchu. My na to máme nástroje, my na to máme atómovú bombu, tak by som povedal. My nemusíme strieľať lukmi a šípmi. To je prvý bod.
Druhý bod. Teraz by som sa chcel vysporiadať s otázkou, či vôbec existujú také strategické investície štátu, ktoré stoja za to, aby sme hovorili o uvoľnenie dlhovej brzdy. Moja odpoveď je jednoznačné áno. Takéto strategické investície existujú. Uvediem iba tri oblasti, v ktorých určite stojí za to hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. Slovenská armáda má tri stíhačky. Keď skončí ich životnosť piloti stratia výcvik, ostatné sú na náhradné diely. Pozemný personál stratí výcvik, piloti stratia výcvik, odídu do súkromného sektora. Ak teraz nevyriešime, či chceme mať alebo nechceme mať letectvo, my to letectvo potrebujeme mať teraz alebo ho potom nebudeme mať. To je strategická otázka. My nemáme na výber, či to budeme riešiť o sedem rokov alebo o pätnásť. Teraz sa musíme rozhodnúť, či kvôli obranyschopnosti chceme mať vzdušné sily alebo nechceme.
Druhá otázka. Predstavme si, dúfam, že to nikdy nenastane, ale že by sme boli v nejakom ozbrojenom konflikte. Poslali by sme do boja na obranu našich národných záujmov všetkých našich tridsať tankov, boli by vyradené z boja. Armáda by žiadala, že potrebuje aspoň tristo. Povedali by sme jej, že budeme vám dodávať tri tanky každý rok, každý s desiatimi nábojmi, lebo tak nás drží dlhová brzda? No brániť sa musíme v tom momente, keď je to potrebné, lebo inak žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať.
Tretí príklad. Má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na veľmi krátke obdobie, aby sme si požičali peniaze za jedno percento a tým vyplatili peniaze, ktoré máme požičané za dve percentá? Hovorím to ako príklad. Je to efektívne? Podľa mňa je to vysoko efektívne, vysoko efektívne. Druhá alebo ďalšia posledná strategická oblasť je energetika. Máme tu energetické monopoly, ktoré sme trestuhodne predali do súkromných rúk. Predstavme si, že by bola možnosť niektorý z týchto energetických monopolov získať do strategického vlastníctva štátu, ale na túto investíciu by nám chýbalo 0,2 % z dlhovej brzdy. Čo by sme urobili? Počkáme dvadsať rokov, potom znovu skúsime, či budeme mať v dlhovej brzde dosť peňazí? Podľa mňa by to bola hlúposť, pretože niektoré strategické rozhodnutia môžete urobiť iba v konkrétnom čase.
Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. V čom je problém? Problém je najmä v nedôvere, v nedôvere k tomu, že strategické investície štátu budú robené účelne a efektívne. Účelne znamená, že peniaze budú použité na to, čo sú naozaj priority, čo sú naozaj strategické priority tohto štátu. A efektívne, to ľudovo povedané znamená, že to nebude rozkradnuté. A teraz riešime otázku ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj po skončení eurofondov, aby boli použité účelne. To znamená na to, čo je naozaj prioritou tohto štátu a aby boli použité efektívne. A ešte potrebujeme vyriešiť ešte ďalšiu otázku. Potrebujeme zabrániť tomu, aby tie zdroje, ktoré sa uvoľnia zo štátneho rozpočtu tým, že umožníme disponovať časťou dlhovej brzdy, tak sa v štátnom rozpočte vytvorí priestor pre vynaloženie iných prostriedkov. Aj tie musia byť použité efektívne a s patričnou starostlivosťou na to, čo je naša priorita. Teraz existuje vôbec riešenie, ktoré by mohlo vytvoriť, nazval by som to, dôveru medzi čo najširším politickým spektrom, ktoré dokáže vyriešiť všetky tieto otázky? Podľa mňa áno. Potrebujeme namiesto jednej veci, ktorú navrhujú predkladatelia, urobiť dva v jednom. My potrebujeme naraz vyriešiť ľudovo povedané brzdu proti kradnutiu a vyriešiť dlhovú brzdu. Tieto dve veci potrebujeme urobiť v jednom návrhu.
Pán poslanec Bublavý, chceli ste naše podmienky, tak vám teraz za poslanecký klub SME RODINA poviem aké sú naše podmienky. Predložím teraz návrh uznesenia Národnej rady, ale netrváme na tom, že to musí byť náš návrh uznesenia, pán kolega Blanár. Sme pripravení zakomponovať ich do vášho návrhu uznesenia alebo už právna forma ako sa dohodneme.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov a tak ďalej.
Národná rada Slovenskej republiky po A. konštatuje, že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách.
Po B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu, aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu. Po prvé. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad sto miliónov eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu.
Po druhé. Za každú strategickú investíciu štátu je považovaný aj iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje sto miliónov eur.
Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých sto miliónov eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je ? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
Po tretie.
===== ... rómskej komunity to roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 miliónov eur. To znamená je to niekoľko 100 miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
PO tretie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude mať dvanásť členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude zástupca opozície.
Po c) Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby boli strategické investície štátu realizované tzv. zipsovou metódou. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 % HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery o 1 %. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje úroveň 30 %. V prípade, že to bude upresnené môžeme sa o tom baviť. V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať napríklad 161 miliónov eur môže použiť 0,1 % z dlhovej brzdy, čiže približne 81 miliónov eur iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 %. To je tiež približne 80 miliónov eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je 10 %. V praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať maximálne 2 % HDP. To znamená to je ten priestor, v ktorom s a pohybujeme. 
Po d) Národná rada žiada ministerstvo financií, aby pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle uvedených zámerov.
Po e) Národná rada žiada, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne predložil do Národnej rady Slovenskej republiky novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov. V Bratislave 21. júna 2017. Kolega Heger ma upozornil pred chvíľou, že v najnovších číslach za rok 2016 možno vývoj daňovej medzery na DPH bude taký, že poklesne až k 25 %. Ja sa tomu teším. Ak je to tak v takom prípade, keďže sa bavíme o paríte, o tej zipsovej metóde to znamená 0,1 z dlhovej brzdy a 1 % z daňovej medzery to by znamenalo, len aby sme si to vedeli predstaviť, v prípade schválenia takéhoto návrhu, že hneď na najbližšie budúceho roka by sme mali 400 miliónov z medzery na DPH a 400 miliónov z dlhovej brzdy. To znamená hneď na prvý rok by bolo k dispozícii takýmto spôsobom 800 miliónov eur. Preto považujem tento návrh za reálny, ktorý reálne rieši problém v tom, aby sa nejaké finančné prostriedky na strategické investície štátu našli a my si musíme uvedomiť, že v dobrých časoch musíme riešiť tie strategické investície, ktoré si v tom danom momente môžeme dovoliť. Napríklad myslím, že to tu spomenul pán kolega Baška. No áno, musíme sa teraz venovať armáde a tomu, že tá armáda zarastá trávou. Kedy inokedy sa tomu máme venovať. Ale ja nevylučujem a považujem za správny argument, že rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha tomuto štátu strategicky, ale to si musím rozdebatovať. Teda, čo je tá strategická investícia a teraz to poviem opäť, ale aj v zlých časoch, keď prídu zlé časy, tak vtedy, myslím teraz zlé, žijeme v rizikovej dobe. Nemyslím teraz zlé časy, že sa trochu zhorší ekonomika. Tiež potrebujeme vedieť v tej krízovej situácii urobiť niečo, aby sa nám to kriticky nevypomstilo. Teraz mám na mysli napríklad nejaký ozbrojený konflikt alebo niečo také. Veľmi dúfam, že sa nás to nikdy týkať nebude. Ďakujem za vypočutie a návrh odovzdávam pánovi navrhovateľovi aj predkladateľovi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21. 6. 2017 14:12 - 14:28 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, keďže iniciátorov tohto uznesenia pána poslanca Blanára a pána poslanca Podmanického považujem za serióznych ľudí, budem vychádzať z toho, že úmysel stojaci za týmto návrhom uznesenia je úprimný. Moje vystúpenie bude mať tri časti. V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, Heger a Číž, keď sa chcete baviť, opustite sálu. Ďakujem.

Krajniak, Milan, poslanec NR SR
V prvej časti sa vysporiadam s otázkou, či nám chýbajú finančné zdroje v štátnom rozpočte natoľko, že musíme kvôli nim, kvôli cestnej infraštruktúre hovoriť o dlhovej brzde.
V druhej časti sa vysporiadam s tým, či vôbec existujú také strategické investície štátu, pre ktoré stojí za to hovoriť o dlhovej brzde.
A v tretej časti navrhnem vlastný návrh uznesenia ako sa s touto otázkou vysporiadať.
Celkový obsah investícií potrebných na dobudovanie cestnej infraštruktúry na Slovensku samotní predkladatelia návrhu uznesenia odhadujú na 18 miliárd eur. Odkiaľ tieto zdroje získať? Prvou možnosťou sú eurofondy, ale pripusťme, že po roku 2020 žiadne nebudú. Ako teda získať tieto zdroje? Keď som sa bavil s predkladateľmi, zadefinovali, že odhad na efektívne dobudovávanie cestnej infraštruktúry, ročný odhad je 0,8 až 1,3 miliardy ročne. Ale takúto sumu, vážení kolegovia z vládnej koalície, máte vo vlastných rukách. Vysvetlím prečo. Daňová medzera na DPH je dnes 30 %. V praxi to znamená, že na podvodoch alebo z dôvodu, že nejaká firma skrachuje, je v zlej finančnej situácii, sa ročne neodvedie na DPH 2,4 miliardy eur. Také bolo posledné oficiálne číslo zverejnené Finančnou správou. Ak by sme dokázali vymáhať a vyberať DPH iba priemerne ako štáty Európskej únie, tak ten priemer je 10 %. To znamená, že by sme mohli mať každoročne jeden a pol miliardy eur v rozpočte viac, čo je pri výdavkoch štátneho rozpočtu, pardon, pri daňových príjmov štátneho rozpočtu na úrovni 11 miliárd 14 %. To je strašne veľa peňazí. Ja viem, že tu o lepšom výbere DPH každý už roky hovorí a teraz si môžete hodiť rukou, to už som počul päťsto krát. No to je ten problém, že o tom dvadsať rokov iba hovoríme. Ale máme praktický nástroj. V Belgicku v roku 2002 zaviedli špeciálny softvér, ktorý odhaľuje takzvané daňové fraudy. Za rok odhalili 80 % podvodných vratiek DPH ešte pred ich vyplatením. Podobný softvér má aj naša Finančná správa. Za štyri roky uplynulé dokázali tieto podvody, povedal by som, znížiť alebo obmedziť iba o 25 %. My tam máme obrovský priestor. Tých jeden a pol miliardy eur je reálnych. To nie sú peniaze akože vo vzduchu. My na to máme nástroje, my na to máme atómovú bombu, tak by som povedal. My nemusíme strieľať lukmi a šípmi. To je prvý bod.
Druhý bod. Teraz by som sa chcel vysporiadať s otázkou, či vôbec existujú také strategické investície štátu, ktoré stoja za to, aby sme hovorili o uvoľnenie dlhovej brzdy. Moja odpoveď je jednoznačné áno. Takéto strategické investície existujú. Uvediem iba tri oblasti, v ktorých určite stojí za to hovoriť o uvoľnení dlhovej brzdy. Slovenská armáda má tri stíhačky. Keď skončí ich životnosť piloti stratia výcvik, ostatné sú na náhradné diely. Pozemný personál stratí výcvik, piloti stratia výcvik, odídu do súkromného sektora. Ak teraz nevyriešime, či chceme mať alebo nechceme mať letectvo, my to letectvo potrebujeme mať teraz alebo ho potom nebudeme mať. To je strategická otázka. My nemáme na výber, či to budeme riešiť o sedem rokov alebo o pätnásť. Teraz sa musíme rozhodnúť, či kvôli obranyschopnosti chceme mať vzdušné sily alebo nechceme.
Druhá otázka. Predstavme si, dúfam, že to nikdy nenastane, ale že by sme boli v nejakom ozbrojenom konflikte. Poslali by sme do boja na obranu našich národných záujmov všetkých našich tridsať tankov, boli by vyradené z boja. Armáda by žiadala, že potrebuje aspoň tristo. Povedali by sme jej, že budeme vám dodávať tri tanky každý rok, každý s desiatimi nábojmi, lebo tak nás drží dlhová brzda? No brániť sa musíme v tom momente, keď je to potrebné, lebo inak žiadnu dlhovú brzdu nebudeme potrebovať.
Tretí príklad. Má zmysel uvoľniť dlhovú brzdu na veľmi krátke obdobie, aby sme si požičali peniaze za jedno percento a tým vyplatili peniaze, ktoré máme požičané za dve percentá? Hovorím to ako príklad. Je to efektívne? Podľa mňa je to vysoko efektívne, vysoko efektívne. Druhá alebo ďalšia posledná strategická oblasť je energetika. Máme tu energetické monopoly, ktoré sme trestuhodne predali do súkromných rúk. Predstavme si, že by bola možnosť niektorý z týchto energetických monopolov získať do strategického vlastníctva štátu, ale na túto investíciu by nám chýbalo 0,2 % z dlhovej brzdy. Čo by sme urobili? Počkáme dvadsať rokov, potom znovu skúsime, či budeme mať v dlhovej brzde dosť peňazí? Podľa mňa by to bola hlúposť, pretože niektoré strategické rozhodnutia môžete urobiť iba v konkrétnom čase.
Dámy a páni, teraz prejdem k návrhu riešenia tejto otázky. V čom je problém? Problém je najmä v nedôvere, v nedôvere k tomu, že strategické investície štátu budú robené účelne a efektívne. Účelne znamená, že peniaze budú použité na to, čo sú naozaj priority, čo sú naozaj strategické priority tohto štátu. A efektívne, to ľudovo povedané znamená, že to nebude rozkradnuté. A teraz riešime otázku ako umožniť, aby strategické investície štátu mohli pokračovať aj po skončení eurofondov, aby boli použité účelne. To znamená na to, čo je naozaj prioritou tohto štátu a aby boli použité efektívne. A ešte potrebujeme vyriešiť ešte ďalšiu otázku. Potrebujeme zabrániť tomu, aby tie zdroje, ktoré sa uvoľnia zo štátneho rozpočtu tým, že umožníme disponovať časťou dlhovej brzdy, tak sa v štátnom rozpočte vytvorí priestor pre vynaloženie iných prostriedkov. Aj tie musia byť použité efektívne a s patričnou starostlivosťou na to, čo je naša priorita. Teraz existuje vôbec riešenie, ktoré by mohlo vytvoriť, nazval by som to, dôveru medzi čo najširším politickým spektrom, ktoré dokáže vyriešiť všetky tieto otázky? Podľa mňa áno. Potrebujeme namiesto jednej veci, ktorú navrhujú predkladatelia, urobiť dva v jednom. My potrebujeme naraz vyriešiť ľudovo povedané brzdu proti kradnutiu a vyriešiť dlhovú brzdu. Tieto dve veci potrebujeme urobiť v jednom návrhu.
Pán poslanec Bublavý, chceli ste naše podmienky, tak vám teraz za poslanecký klub SME RODINA poviem aké sú naše podmienky. Predložím teraz návrh uznesenia Národnej rady, ale netrváme na tom, že to musí byť náš návrh uznesenia, pán kolega Blanár. Sme pripravení zakomponovať ich do vášho návrhu uznesenia alebo už právna forma ako sa dohodneme.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov a tak ďalej.
Národná rada Slovenskej republiky po A. konštatuje, že strategické investície štátu predstavujú natoľko dôležitý záujem štátu, že by o nich mala byť široká politická zhoda, pretože ovplyvňujú dlhodobý rozvoj Slovenskej republiky. Rozhodnutia o strategických investíciách štátu by nemali byť predmetom politického boja a nemali by byť zásadne prehodnocované po každých parlamentných voľbách.
Po B. Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje vôľu, aby bol ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu, ktorý bude schvaľovať strategické investície štátu. Po prvé. Za strategickú investíciu štátu je považovaná každá investícia nad sto miliónov eur v oblasti obrany a bezpečnosti, energetiky a infraštruktúry. Použitie finančných prostriedkov Slovenskej republiky na takéto investície vyžaduje predchádzajúci súhlas Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu.
Po druhé. Za každú strategickú investíciu štátu je považovaný aj iný strategický zámer ústredného orgánu štátnej správy na realizáciu ktorého celkový objem vynaložených finančných prostriedkov presahuje sto miliónov eur.
Teda napríklad, aby sme si to vedeli predstaviť, aj stratégia rozvoja rómskej komunity do roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých sto miliónov eur. To znamená, je to niekoľko sto miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je ? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
Po tretie.
===== ... rómskej komunity to roku 2020, pretože objem vynaložených finančných prostriedkov na túto stratégiu vysoko presahuje tých 100 miliónov eur. To znamená je to niekoľko 100 miliónov eur. Je to strategická priorita? Nie je? Asi je. Ale aj toto musí byť predmetom preskúmania výborom.
PO tretie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude mať dvanásť členov. Šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi vládnej koalície na princípe pomerného zastúpenia a šiesti budú nominovaní poslaneckými klubmi opozície na princípe pomerného zastúpenia. Predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre strategické investície štátu bude zástupca opozície.
Po c) Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby boli strategické investície štátu realizované tzv. zipsovou metódou. Jej podstata spočíva v tom, že každé uvoľnenie dlhovej brzdy o 0,1 % HDP musí byť spojené s poklesom daňovej medzery o 1 %. Za počiatočný stav daňovej medzery na DPH sa považuje úroveň 30 %. V prípade, že to bude upresnené môžeme sa o tom baviť. V praxi to znamená, že ak bude chcieť vláda investovať napríklad 161 miliónov eur môže použiť 0,1 % z dlhovej brzdy, čiže približne 81 miliónov eur iba vtedy, ak preukáže pokles daňovej medzery na DPH vo výške 1 %. To je tiež približne 80 miliónov eur. Keďže priemerná daňová medzera na DPH v EÚ je 10 %. V praxi to tiež znamená, že maximálne zvýšenie dlhového stropu môže predstavovať maximálne 2 % HDP. To znamená to je ten priestor, v ktorom s a pohybujeme. 
Po d) Národná rada žiada ministerstvo financií, aby pre Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a rozpočet pripravilo do 15. októbra 2017 všetky podklady potrebné na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle uvedených zámerov.
Po e) Národná rada žiada, aby Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, aby následne predložil do Národnej rady Slovenskej republiky novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti v zmysle vyššie uvedených zámerov. V Bratislave 21. júna 2017. Kolega Heger ma upozornil pred chvíľou, že v najnovších číslach za rok 2016 možno vývoj daňovej medzery na DPH bude taký, že poklesne až k 25 %. Ja sa tomu teším. Ak je to tak v takom prípade, keďže sa bavíme o paríte, o tej zipsovej metóde to znamená 0,1 z dlhovej brzdy a 1 % z daňovej medzery to by znamenalo, len aby sme si to vedeli predstaviť, v prípade schválenia takéhoto návrhu, že hneď na najbližšie budúceho roka by sme mali 400 miliónov z medzery na DPH a 400 miliónov z dlhovej brzdy. To znamená hneď na prvý rok by bolo k dispozícii takýmto spôsobom 800 miliónov eur. Preto považujem tento návrh za reálny, ktorý reálne rieši problém v tom, aby sa nejaké finančné prostriedky na strategické investície štátu našli a my si musíme uvedomiť, že v dobrých časoch musíme riešiť tie strategické investície, ktoré si v tom danom momente môžeme dovoliť. Napríklad myslím, že to tu spomenul pán kolega Baška. No áno, musíme sa teraz venovať armáde a tomu, že tá armáda zarastá trávou. Kedy inokedy sa tomu máme venovať. Ale ja nevylučujem a považujem za správny argument, že rozvoj cestnej infraštruktúry napomáha tomuto štátu strategicky, ale to si musím rozdebatovať. Teda, čo je tá strategická investícia a teraz to poviem opäť, ale aj v zlých časoch, keď prídu zlé časy, tak vtedy, myslím teraz zlé, žijeme v rizikovej dobe. Nemyslím teraz zlé časy, že sa trochu zhorší ekonomika. Tiež potrebujeme vedieť v tej krízovej situácii urobiť niečo, aby sa nám to kriticky nevypomstilo. Teraz mám na mysli napríklad nejaký ozbrojený konflikt alebo niečo také. Veľmi dúfam, že sa nás to nikdy týkať nebude. Ďakujem za vypočutie a návrh odovzdávam pánovi navrhovateľovi aj predkladateľovi. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 12:47 - 12:49 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Chlapi, takto nie! V roku 2016 predseda vlády Robert Fico hovoril, že diaľnica do Košíc bude v roku 2010, je 2017 hovorí, že do 2026. Tak za dvadsať rokov, Bratislavu, Košice neviete postaviť, tak chcete od nás niekoľko miliárd euro, aby sme vám dali na výstavbu diaľnic, ale za dvadsať rokov jednu diaľnicu neviete dotiahnuť. Ja hovorím, tak to nie. Tak buď tam bude úplne iný systém kontroly, úplne iný systém narábania s týmito peniazmi. Nemôže to fungovať spôsobom, že dajte peniaze a my to nejako urobíme, jednoducho tak toto nie.
Druhá vec, čo mi vadí, tá forma kde z ničoho nič pán kolega Blanár navrhne zaradiť tento bod. No, bavíte sa s nami niekde na chodbe, že bolo by fajn, keby niečo a zrazu nás postavíte, že tak tu je uznesenie, dajte hlasy. Hovorím, tak toto nie a tretia vec, keď už sme pri tých županoch, tak dobre idú župné voľby, kampaň však v poriadku, ale napr. čo mňa ako teraz úprimne prekvapilo, pán Chudík, ktorý je spolupredkladateľ, predseda Prešovského samosprávneho kraja. No, ja som čakal, že okrem toho obchvatu Prešova a už dávno známej rýchlostnej cesty na Poľsko, že tam uvidím napr. Ubľa, Snina, vrch Humenné, Vranov, Prešov, čo je strašne preťažená cesta, bez toho ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21. 6. 2017 9:44 - 9:45 hod.

Pčolinský Peter
Ďakujem pekne. Ja by som z vášho vystúpenia, pani kolegyňa, len tak vypichol jednu vec, na ktorú by pán špeciálny prokurátor mi mohol odpovedať. Možno pán špeciálny prokurátor nevie, v roku 2012 som bol spoluorganizátorom protestov Gorila. Tak mňa by teda zaujímalo, čo si myslí pán prokurátor o stave vyšetrovania alebo priebehu vyšetrovania, aký je jeho pohľad na túto jednu z najväčších káuz v histórii Slovenska. 
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 17:51 - 17:52 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Pani poslankyňa Jurinová, problém je v tom, že sloboda slova znamená slobodu slova aj pre hlúpe názory. Keby sloboda slova bola iba pre názory, s ktorými súhlasíme alebo ktoré sme subjektívne ochotní tolerovať, nespôsobujú nám nejakú emocionálnu ujmu, tak to znamená, že štát potom zadefinuje tie správne názory, tie môžeme verejne prezentovať a tie nesprávne názory nemôžme. Ale keď už tú proti extrémistickú novelu máme, tak ja vítam, že pán generálny prokurátor do tej správy dal, že no v poriadku, ale tak zadefinujme, čo to ten extrémizmus je. Lebo ja sa dnes naozaj obávam, že keby sme preleteli slovenské facebooky, tak môžeme ísť ako a la carte, keď si vezmeme, že čo na základe tejto proti extrémistickej novely, koho by sme všetkého mohli tam odstíhať. A tí ľudia si to ani podľa mňa v najlepšie viere neuvedomujú. To je všetko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20. 6. 2017 17:42 - 17:48 hod.

Krajniak Milan Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, vážený pán generálny prokurátor, možno otvorím tému, ktorá vás prekvapí, ale musím povedať, že ma veľmi potešila jedna pasáž z vašej správy, ktorú ste čakal som, či ju spomeniete aj v pléne, spomenuli ste ju, a to je tá pasáž vo vašej správe, ktorá sa vysporadúva s bojom proti extrémizmu, konkrétne s tým čo to vlastne extrémizmus je.
Keď sme minulý rok na jeseň prijímali tzv. proti extrémistickú novelu, upozorňoval som kolegov, aj pani ministerku Žitňanskú, že je trochu problém, ak v našom právnom poriadku nie je extrémizmus presne zadefinovaný. A momentálne to tam nemáme. Ja to považujem za mimoriadne závažnú vec, pretože viete to tak vždy bolo, že každý si myslel, veď predsa je zrejmé, že ak extrémista nie som, to znamená to sa týka niekoho iného, kto ten extrémista naozaj je. Ale v právnom systéme by nemalo byť nič dané na svojvôľu a subjektívne posudzovanie nejakého právneho skutku, najmä ak sa jedná o Trestný zákon, to znamená niekto za to môže ísť sedieť.
Lebo každý z nás je subjektívne presvedčený, že ja určite extrémista nie som. Ale dajme tomu, predstavme si hypoteticky, že by som bol policajtom, sudcom alebo prokurátorom a teraz by som sa mal vyjadrovať k pánovi poslancovi Blahovi. Ja si myslím, že on extrémista je. A teraz na základe svojho úprimného presvedčenia a na základe tých, teraz by som povedal, ja ich považujem za gumené, gumených paragrafov by som mal ako policajt alebo prokurátor, alebo sudca pána poslanca Blahu stíhať, obžalovať a odsúdiť? No, ja si myslím, že nie. A poviem prečo.
Problém je v tom, že ak nemáme zadefinované čo to vlastne je, tak nielenže ten policajt alebo prokurátor, alebo sudca, aj keď úprimne bude chcieť hľadať nejaké merito veci ako to právne posúdiť, no čo môže urobiť. Zavolá si znalca, ktorý objektívne povie, je to extrémistické alebo nie je? Koľko máme súdnych znalcov na extrémizmus? Kto to vlastne objektívne zadefinuje?
A teraz sa chcem opýtať takto. Predstavme si normálneho občana, ktorý nesleduje politiku, právo, ktorý určite, ale nechce sa dopustiť žiadneho extrémistického trestného činu. Akú on má nejakú právnu istotu alebo mantinely, aby vedel ako sa má správať, aby náhodou nespadol pod niektorý z týchto paragrafov. Ja sa obávam, že tá novela Trestného zákona, táto proti extrémistická jesenná, to poňala tak široko a nechala tam takú subjektívnu vôľu na posúdenie, že ja sa obávam, že 30 % ľudí na sociálnych sieťach, keď by sme si pozreli ich výroky na sociálnych sieťach, tak možno, možno by to niekto mohol zaradiť, že to spadá pod niektorý z trestných činov extrémizmu.
Aby ste len vedeli, poviem niekoľko príkladov. Dobre. Asi si každý myslí, že je teda úplne zrejmé, že tričko so svastikou je trestný čin, keď ho niekto nosí. Dobre, tričko s kosákom a kladivom? Je to trestný čin? Je to totalitný režim, ktorý spôsobil stámiliónových mŕtvych po celom svete. Poďme ďalej, dobre. Tričko s Tisom je trestný čin, lebo to bol predstaviteľ totalitného štátu? A tričko s Che Guevarom je to trestný čin? Ako to posúdime?
Teraz poviem ešte ďalej, že dobre. Tričko so Sidorom, ktorý sa vzoprel a nevyhlásil na Hitlerov pokyn Slovenský štát. Ale potom bol protagonistom toho režimu, bol veľvyslancom vo Vatikáne. Keď si dám Sidorove tričko, propagujem totalitný režim alebo nie? Som extrémista alebo nie som?
Ako ďalší príklad chcem uviesť, mám u seba doma v knižnici Aristotela, Svätého Augustína, mám tam knižky o de Gaullovi, o rôznych politikoch a historických postavách od starovekého Grécka, dokonca ešte skôr. Mám tam aj Leninovu Štát a revolúciu, mám tam Mein Kampf, ale mám tam aj Maove spisy, pretože ma zaujalo ako tí ľudia mysleli alebo na základe čoho. Proste boli zvolení, získali moc, čo chceli realizovať, ako sa prípadne vyvarovať proti ich ideológiám, myšlienkam. Bude to teraz tak, že ja mám dokazovať, že to mám iba na študijné účely? Ako to mám dokázať, že to mám na študijné účely?
Toto sú otázky, s ktorými podľa mňa nie sme vysporiadaní, a preto ja som rád, ja som to aspoň pochopil tak, pán generálny prokurátor, že myslím, že tam bola formulácia, že chcete iniciovať diskusiu o tom, aby sa ujednotilo, že čo konkrétne, v akých veciach za extrémizmus považované bude a v akých situáciách nie. Ja to vítam, pretože si myslím, že v dnešnom stave veľa občanov, ktorí rozhodne nie sú extrémisti a nechcú byť extrémisti, vlastne by nevedeli presne ako sa majú správať, čoho sa majú vyvarovať, a to si myslím, že je škoda, že by to takto voľne povedal by som tak iba, v priestore zavesené v našom právnom systéme nemalo byť. Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20. 6. 2017 17:38 - 17:39 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 20. júna 2017. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 117 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 117 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili
===== hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 20. júna 2017. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 117 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 117 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Eugena Cimermana "za" hlasovalo 79 poslancov, "proti" 24, "zdržalo sa" 11. Za Tibora Sásfaja 45 "za", 43 "proti", 26 "sa zdržalo" a za Dávida Štefanku "za" hlasovalo 64, "proti" 42, "zdržalo sa" 8.
Na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu boli zvolení Eugen Cimerman a Dávid Štefanka. Overovatelia poverujú svojho člena Petra Pčolinského oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20. 6. 2017 17:38 - 17:39 hod.

Pčolinský Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som vás informoval o výsledku tajného hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 20. júna 2017. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 117 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 117 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili
===== hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu, ktoré sa konalo 20. júna 2017. Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 117 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 117 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 117 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 3 neplatné a 114 platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Eugena Cimermana "za" hlasovalo 79 poslancov, "proti" 24, "zdržalo sa" 11. Za Tibora Sásfaja 45 "za", 43 "proti", 26 "sa zdržalo" a za Dávida Štefanku "za" hlasovalo 64, "proti" 42, "zdržalo sa" 8.
Na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na člena disciplinárneho senátu boli zvolení Eugen Cimerman a Dávid Štefanka. Overovatelia poverujú svojho člena Petra Pčolinského oznámiť výsledok hlasovania v Národnej rade. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20. 6. 2017 16:13 - 16:13 hod.

Kollár Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pozitívne hodnotím z rozpravy pani poslankyne Remišovej, že jej príspevok nemal len krvavé oči a že to nebolo len o hejtovaní a napádaní Generálnej prokuratúry. Aj keď mala výhrady, ale nebolo to len o tom. Tie krvavé oči som tam nevidel, tak toto veľmi hodnotím. Som rád, že začala aj s vypichnutím aj dobrých veci, čo chce Generálna prokuratúra robiť a na čo chce klásť dôraz. Za mňa by som možno len chcel dodať, že pozitívne hodnotíme osobné zakročenie pána generálneho prokurátora vo viacerých aj medializovaných kauzách, kde veci kopnuté pod koberec. A na zásah pána generálneho prokuratúra Čižnára tieto veci boli opäť otvorené a spravodlivosti bolo učinené za dosť. Týchto prípadov bolo podstatne viacej a som rád, že to môžem aj takto verejne povedať. Ďakujem.
Skryt prepis