Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Pán Baránik, ja som už vyplatil veľmi veľa peňazí rôznym právnym kanceláriám. Neviem, aké máte vy skúsenosti, koľko vy fakturujete, ale ja som už aj platil raz Allen & Overy a môžem vám povedať, že za podstatne nižšiu sumu, a nie sporovú vec, som zaplatil obrovské peniaze. Nebudem to tuná vyťahovať. Ďalej v Amerike som platil podstatne väčšie čiastky, to znamená, že percentuálne. To znamená, že ja si myslím, že stále si stojím za svojím, čo som povedal, to platí.
Pani poslankyňa Remišová, áno, bola najdrahšia táto právna kancelária, máte pravdu. Ale táto právna kancelária ten spor vyhrala. Treba podotknúť, že aj Dr. Bžán si musel najať porovnateľnú renomovanú právnu kanceláriu v Amerike, ako je Allen & Overy a profesorov práva vo Viedni. Sám by to predsa nevyhral. Nikto si nemôže myslieť, že pán Bžán tunák z Bratislavy z malej kancelárie proste natrie to takej veľkej agentúre, ako je Allen & Overy. To je spor o 800 mil., preboha, za to sa vraždí už, a nie - rozumiete ma? To je, to je, to je taká suma, kde proste by sa vedeli o tom natáčať filmy, čo sa všetko za tým skrýva. Takže ja si myslím, že je fajn, že to vyhral tento právnik.
Jofo, ďakujem pekne. Chceme to riešiť presne, ako si povedal.
Pán Muňko, rád si vypočujem vás v rozprave.
Milan, ďakujem.
A, pán Bagačka, viete, ja nemám krvavé oči, ja chcem veci riešiť.
Ďakujem.

Ja som rád, že pán poslanec Kollár upozornil na to, že tu sa bavíme o troch veciach.
Po prvé, o tom, či je dobré, že sa Gabčíkovo vrátilo do rúk štátu. Jednoznačne dobré.
Druhá vec, či je dobré, že sme vyhrali súdny spor. No, chvalabohu, že sme ho vyhrali, pretože nemusíme platiť 700 mil.
A tretia vec je, ako nastaviť podmienky tak, aby sme sa nemuseli naťahovať s budúcimi právnikmi v takýchto sporoch, ale aby sme prípadne skúsili navrhnúť nejakú právnu normu, kde bude taxatívne stanovené, teraz by som to povedal, degresívne v pomere k výške ušetrených peňazí, koľko advokátska kancelária dostane bez ohľadu na to, aká to bude. Pretože v takom prípade sa nebude báť žiadny ústredný orgán štátnej správy si najať akokoľvek dobrú advokátsku kanceláriu, lebo ona bude vopred vedieť, za akých podmienok do toho ide a koľko dostane. V takom prípade budeme skúmať kritériá, koľko má vyhratých sporov, koľko má na to právnikov, aké má skúsenosti, akých má zahraničných expertov.
Čiže ja si myslím, že toto by mal byť výstup. To znamená, urobiť nejakú debatu alebo dohodu o tom, ako má vyzerať tá právna norma, kde ktorýkoľvek právnik, ktorý bude zastupovať štát, bude vopred vedieť, aj my budeme vedieť, aj daňoví poplatníci, v prípade, že uspeje, keď ušetrí 10 mil., dostane za to toľko, keď ušetrí 100 mil., dostane za to toľko. A tento princíp by som potom univerzálne do budúcnosti pri akýchkoľvek právnych sporoch štátu uplatňoval tak, aby o tom nemal nikto pochybnosť, že ak vyhrá v prospech štátu nejaký spor, vopred bude vedieť štát, občania aj ten právnik, koľko to bude stáť.

Ďakujem velice pekne, pán predsedajúci. Áno, sme neštandardná strana a snažíme sa používať obyčajný zdravý sedliacky rozum. Takisto sme sa aj my pripojili a podpísali sme, aby vznikla alebo bola otvorená táto, táto schôdza parlamentu, aby sme sa mohli k tomuto aj vyjadriť, ale ja nebudem len nakladať, ja by som sa snažil to normálne uchopiť a povedať si, čo o tom si u nás myslíme.
Pozrite sa, treba si povedať, áno, tá suma bola obrovská, ktorá mala byť vyplatená. Treba rovnako povedať, a ja tunák chcem poďakovať pani poslankyni Remišovej, chcem poďakovať všetkým novinárom, ktorí tieto informácie prinášali, priniesli, opozičným politikom, ktorí sa do tohto pustili a skutočne nedovolili tejto vláde vyplatiť 70 mil. alebo koľko, 64 mil. na nehoráznej provízii jednej advokátskej kancelárii. Dneska, keď poviem, že asi by to prešlo, asi by niekto za to dostal určite províziu, tak je to všetko veľmi, veľmi pravdepodobné, ale nevieme to dokázať a je to len v takej rovine, takej myslenia si, toto by asi mohlo byť.
Ale poďme sa na to pozrieť reálne. Doktor Bžán zastupoval štát od roku 2007, neni to právnik, ktorý by to bol nejaká okresná liga, zobrali by sme ho z Nemšovej, ale je to človek, ktorý proste vedel takýto právny spor uchopiť a vyhrať ho.
Chcem povedať jednu vec, som podnikateľ, tridsať rokov podnikám a už som mal kontakty s rôznymi právnickými kanceláriami. Už som robil aj s takou firmou, aká je Allen & Overy. Skutočne vám musím povedať, že tie odmeny sú astronomické pre tieto právne kancelárie a je to bežná prax. V Amerike je bežnou praxou, že keď niečo vysúdia, tak si vypýtajú 10, 20 %. Áno, aj toto je bežná prax. To chcem povedať, aby som sa vyjadril k tomu, že skutočne ako tunák hovoriť, že niečo je s nejakými zlými mravmi, no je to bežná prax. Áno, je to za čiarou, je to mimo misu preto, lebo náš priestor, naše platy atď., máme ešte ten socializmus geneticky, ešte niekde nám to tam behá v krvi alebo ja neviem čo, že si tuná predstavujeme, že všetci sme rovní a máme tunák mať 2-tisíckorunový plat a takého horibilné sumy, sa nám panenky otáčajú.
Ale v skutočnosti v celom reálnom svete je bežná prax 10, 20 %, že si z vymožených peňazí, alebo ušetrených, právnické kancelárie vymôžu.
Ja osobne, keby som tam sedel v tom MH Manažmente, tak určite by som neurobil tender typu, že toho najlacnejšieho právnika, lebo ušetríme pre štát fantastické, dám najlacnejšieho právnika, ktorý dá 7 euro za hodinu a úspešne nám prehrá spor za 700 mil. Tak, vážení, to nie! To určite by som toto nepodpísal. A buďme realisti. Ja viem, že sme tu preto, aby sme mohli dokopať ten SMER a tú koalíciu, ale, bohužiaľ, toto mi proste nedá nepovedať. Ja osobne by som vybral toho najdrahšieho a najkvalitnejšieho právnika, keď viem, že proti mne stojí Allen & Overy.
Dobre, poďme ďalej. Znížilo sa to na dnešných 17,6. Ja týmto chcem povedať ministrovi Žigovi, že kvitujem to, že okamžite alebo po nejakom časte, ale proste, že odvolal ten manažment, áno, to urobil veľmi správne a ja si myslím, že to bolo namieste, no a to mu slúži ku cti.
Ďalej by som chcel povedať aj to, že dnes je tá suma znížená na 17,6 mil., a teraz si povedzme, opozícia, kolegovia, nepáči sa nám to, ani mne sa to nepáči, je to stále vysoká - koľko sa nám bude páčiť? Povedzte mi, koľko sa nám bude páčiť? Aby to bolo zadarmo? Tak to je blbosť. Bude sa nám páčiť, aby minister Žiga vypovedal tú zmluvu? No, napadnem ho prvý. Prvý ho napadnem, lebo potom nie sme právny štát, preboha živého! Jeden človek tuná zastupuje štát za 700 mil. dva roky a my si tunák budeme všetci ťapkať rukami, áno, vypovedajte zmluvu. No nie! Prvý by som naňho kričal. Ten právnik si zaslúži svoju odmenu. A teraz mi povedzte, kolegovia, koľko? Jeden milión, päť miliónov, dvanásť? Dvanásť je už veľa alebo málo? Koľko? Ja neviem. Ale určite je chvályhodné, že sa tá suma znížila aspoň na 17,6.
Teraz by som chcel povedať, bola vyplatená 4,9 mil., odmena už bola vyplatená, to znamená, že právnik fakturoval cirka, alebo bude fakturovať okolo 12, 12,7 mil. Ale povedzme si aj B, aby sme neklamali tých ľudí, aby sme si povedali rovno, štát, ak arbitráž rozhodne, tak na trovách žiada 12 mil. a to dostane štát. To znamená, že keď na trovách dostane štát 12 mil., tak celá táto kauza nás stála 4,9 mil. A ja si myslím, že to je v poriadku. Nemôže nikto povedať, že 4,9 mil. pre právnika je nehorázna suma.
A teraz si povedzme, čo sme týmto získali. A zase nikto ma nemôže narknúť z toho, že ja som nejaký chválič Fica, ja si myslím, že každý vie, že kde môžem, tam doňho kopnem, tam doňho vrazím, tam mu nejak nadám do zlodejov alebo do čoho, však všetci viete. Ale tunák musím povedať a z tohto miesta poďakovať Robertovi Ficovi, že zobral späť Gabčíkovo. Áno, Robert Fico, ja vám veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)
A poviem vám prečo. Lebo už dva roky výnos z tejto elektrárne, z tohto Gabčíkova ide k nám do štátu a je to 70 mil. za dva roky a bude to ďalej pokračovať.
Ďalšia vec je tá, že rovnako týmto získavame aj možnosť sa súdiť o 460 mil. ušlý zisk. Rozumiete ma? Ktorý proste môže bezdôvodné obohatenie, ktoré pýta teraz Vodohospodárska výstavba od Slovenských elektrární, to je ďalších 460 mil., ktoré môžu dôjsť do štátu. Ušetrili sme 700 mil., dneska by sme tunák ako také bledé smrtky sedeli a škrabali by sme sa, ako zaplatíme 700 mil., keby ten Bžán to prehral! Ale to nerobíme, my len tunák nakladáme, ale to je v poriadku.
Ja som veľmi rád, že tunák pani kolegyňa Remišová poukázala na tú nehoráznu sumu, že ju treba znížiť. Znižuje sa. Som rád, že tunák sa povedalo, že by sa mala nastaviť, a toto je účel našej dnešnej otvorenej schôdze, aby sme si tunák jasne povedali, ako zamedziť tomu do budúcnosti, aby terajšia vládna koalícia nemohla takto ďalej pokračovať, nemohla to takto rozhadzovať, náhodou si to nevšimneme a vtedy to prejde a bude to stáť daňových poplatníkov nehorázne sumy. Ale som rád, že sa to otvorilo, a dúfam, že bude splnený prísľub ministerky spravodlivosti, že to obmedzí, aby bolo jasné, že do budúcna, aj keby niekto chcel, nemôže podpísať kontrakt s takouto vysokou sumou.
Musím povedať, že týmto spôsobom štát ušetril 706 mil., 460 môžeme získať od Slovenských elektrární na ďalšom spore, ktorý si pýta Vodohospodárska výstavba. Skutočne musím takisto konštatovať, že doktor Bžán desať rokov robí pre štát a tú konzultáciu vykonáva od roku 2007, alebo majú s nimi zmluvy, buď to bol štát, elektrárne alebo Vodohospodárska výstavba. Aj vďaka jeho analýzam, myslím, že bol napadnutý, alebo bol urobený tento spor a odňatie tejto elektrárne a vláda sa tak rozhodla, že to získala.
Ja som veľmi rád, že sme túto elektráreň získali. Skutočne sa tunák jedná o obrovské peniaze, ktoré ušetrí náš štát, ktoré bude mať v rozpočte. A ešte raz hovorím, tá elektráreň vyrobí okolo 35 mil. eur, ak sa nemýlim, ročne, ktoré ostávajú štátu.
Takže ako nebuďme zase úplne proste s červeným súknom, všetko je zlé, zlé, zlé. Viete, ako treba si povedať, že pokiaľ by ten právnik získal iba 4,9 mil., ja si myslím, že je to v poriadku. Ale treba zamedziť tomu, aby sa to v budúcnosti nestalo, že si to náhodou kolegyňa nevšimne, že si to náhodou nevšimne nejaký novinár, no prejde 64 mil. O toto sa tunák dnes jedná.
Cez to všetko si myslím, že je správne, že sme sa dostali späť k tej elektrárni. Tá privatizácia, viete, to bola kauza Gorila, to proste bola Dzurindova vláda, ktorá, si myslím, že veľmi špatne urobila, tam sú veľké podozrenia z korupcie a sú zo všetkého možného. Nevieme dostať dividendy, pokiaľ nebude skolaudovaná, skolaudované Mochovce. Viete, tam je toľko toho, že tuná by sa dalo nakladať ešte, ešte dva dni. Ale to nie je účelom tejto schôdze.
Účelom tejto schôdze je zamedziť, aby sa niečo takého ďalej udialo. Zamedziť to nejakým zákonom, aby, aj keby chceli niektorí veľmi vychytralí politici to spraviť, aby to nešlo. A týmto chcem poďakovať kolegom z opozície, že mali tú chuť, mali tú energiu bojovať, že si to všimli a že proste to nenechali len tak. Lebo aj vďaka tomu sa tá odmena znížila a pevne verím, že ten štát to na konci dňa nebude stáť ani tých 17,6, ale keď nám arbitráž priklepne tých 12 mil., o ktoré sa teraz jedná, tak by to mohlo na konci dňa byť 4,9.
Ja viem, že sa táto reč, moja reč nebude veľmi páčiť opozícii preto, lebo principiálne by som mal len kopať do toho SMER-u, ale ja to nebudem robiť preto, lebo chcem si zachovať naozaj nejakú integritu a nejaký zdravý rozum, aby som to proste posúdil úplne objektívne.
Robím s tými právnickými kanceláriami a musím vám povedať, že ma už stáli strašné peniaze. Skutočne v zahraničí sa s vami nikto o tom nebude baviť, keď sa bavíme o Amerike, tak tam idú natvrdo, na percentá z vysúdeného alebo vymoženého, alebo ušetreného.
Takže z tohto pohľadu je toto naše stanovisko. Podporili sme pani poslankyňu, kolegov z opozície, aby sa to otvorilo kvôli tomu, aby sme si tu jasne povedali, je správne rozhodnutie, že sa odvolal celý manažment, je správne to stlačiť. Ja budem veľmi rád, keď sa nám všetkým podarí ešte a keď sa nám podarí naozaj tie trovy znížiť, teda tie trovy vysúdiť tých 12 mil., lebo to by išlo na stranu štátu, tým pádom štát to má všetko za 4,9 mil. a toto, si myslím, že je úplne na poriadku, že to nemôže nikto napadnúť z nás, že je to premrštená suma. Dva roky práce, takisto za mňa musím povedať, nevyberajme si tých najlacnejších právnikov. Tí najlacnejší právnici väčšinou všetko prehrajú a skutočne ísť proti svetovej jednotke, sa nedá ísť s nejakým podnikovým právnikom z nejakej Nemšovej, pri všetkej úcte.
A aby ste si nemysleli, že akože teraz som tunák urobil nejakú dohodu so SMER-om, tak musím vám povedať, že skutočne tá Trošková mi leze na nervy, že je platená z našich daní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Kolega, plne zdieľam ten názor, čo aj teraz momentálne Štefan hovoril o tých odmeňovaniach lekárov v nemocniciach, lebo tie sú, naozaj sa pohybujú okolo 4 eurá na hodinu.
A druhá vec, ktorú by som ja chcela, k tým obhliadkam mŕtvych. Podľa mojich informácií, aspoň čo sa mi dostalo, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyhlásil výberové konanie na dopravcu, ktorý bude voziť vlastne týchto lekárov na obhliadky. Tam bola vysúťažená nejaká cena, ja neviem, 60 centov na kilometer, stalo sa to, vyhrala to nejaká firma. Je to nepodstatné, nemá prácu, pretože tí ohliadajúci lekári nemajú povinnosť si ich volať a lekár, ktorý ide vlastným autom, dostáva euro dvadsať za hodinu. Čiže potom ja sa len chcem opýtať, že načo bola taká verejná súťaž vyhlásená, keď zo zákona nemá povinnosť nikto si zavolať. A, samozrejme, ide o financie, áno? Takže keď to platíme dvojnásobne, je to asi nevýhodné. Tak ja k tomu len toľko.
Ďakujem.

Pán poslanec Sopko, ja súhlasím s niektorými vecami, ktoré ste povedali pri vašej rozprave, len myslím si, že teraz sa na to pozerá, na to, že či sa jedná o menšiu obec alebo o väčšie mesto, lebo ja mám zato, že občanom, občanov by mali zastupovať volení zástupcovia, ktorými sú poslanci obecných zastupiteľstiev. Tí boli zvolení vo voľbách, vlastne v obecných, takže ľudia im dali právomoc ich zastupovať a podnety občanov, keď majú nejaké problémy, je rovnako možné podať starostom a poslancom mimo obecného zastupiteľstva. Viete si predstaviť, že by občania vo veľkých mestách na zastupiteľstvách dostali napríklad, ja neviem, 30 ľudí by dostalo 30 minút, tak by vlastne to zastupiteľstvo trvalo možno 15 hodín. Ako ja si myslím, že je možno aj iný čas na to, aby sa tie problémy riešili mimo obecných zastupiteľstiev. Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Pán kolega Kresák, veľmi ma to mrzí, ale obávam sa, že vaša argumentácia kríva. To poviem, skúsim povedať prečo, vecne. Pokiaľ tu prebiehala roky celospoločenská diskusia o tom, či má byť trestná, trestnoprávna zodpovednosť znížená na 14 rokov alebo nie, bola veľmi dlho táto debata, viedla sa už, pokiaľ si dobre spomínam, od prvej Dzurindovej vlády, čo už bude pomaly dvadsať rokov. Nakoniec vznikol asi konsenzus. Nie, nepamätám si, že by tu v parlamente bola k tomu nejaká búrlivá rozprava, že sa tá hranica posunie nižšie, tak je logické, že ten priestupkový zákon ju nasleduje.
Váš argument, keby som to teraz, len hyperbolizujem to, kedysi sme mali hranicu volebného práva 21 rokov, posunuli sme ju na 18. Ale umožnili by sme v parlamentných voľbách hlasovať 21-ročným a v komunál..., 18-ročným, ale v komunálnych iba 21-ročným. Prišiel by argument: "A prečo v komunálnych voľbách nemôžu 18-roční s nižšou vekovou hranicou hlasovať?" A vy by ste na to povedali: "Postavme si to opačne, prečo by sme to nevrátili naspäť na 21 rokov?" To si môžme povedať vo všetkom. Ale tá debata tu už prebehla a veľmi dlhá.
To znamená, my upozorňujeme iba na zjavnú nelogickosť tohto. Ak si myslíte, že to treba posunúť naspäť na 15 rokov, môžeme sa baviť, myslím trestnoprávnu zodpovednosť, dá sa to robiť, ale takýmto spôsobom z hľadiska vekových hraníc, ako ste argumentovali vy, by sa dalo argumentovať vo všetkom, úplne vo všetkom, kde sa kedysi nejaká veková hranica posunula. Ak by som chcel nájsť argument, prečo radšej nerobiť nič?

Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, využijem túto situáciu, keď sa v sále nachádzajú všetky tri najdôležitejšie právne kapacity poslaneckých klubov vládnej koalície, čiže pán poslanec Kresák, pán poslanec Bernaťák a pani poslankyňa Laššáková. A chcel by som sa opýtať, že či nie je ten čas zase po niekoľkých mesiacoch, že by niektorá z právnych noriem predložených opozíciou mohla prejsť do druhého čítania možno práve v tomto prípade, keďže sa jedná o zjavnú zábudlivosť zákonodarcu, keď ide len o to, že trestnosť alebo trestnoprávna zodpovednosť občanov u nás je posunutá na rok štrnásty, ale priestupok, to znamená policajt môže zavrieť štrnásťročného chlapca, ale pokutu mu môže dať až od pätnástich rokov. Myslím si, že je to taká technická vec, ktorá len napravuje zábudlivosť zákonodarcu a možno by práve bolo, bolo vhodné v tomto prípade ukázať to, že keď opozícia naozaj svoje právne normy prekonzultuje s najdôležitejšími právnymi kapacitami i odôvodní zákon účelne, tak možno by mohol prejsť do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni. Tento návrh zákona je veľmi jednoduchý a rieši jednu anomáliu, ktorá sa týka najmä trestnej činnosti a rušenia verejného poriadku v blízkosti, nazvem to, rómskych osád, najmä rómskych osád, ktoré pôsobia isté príkoria občanom, ktorí žijú v blízkosti týchto osád.
My máme trestnú zodpovednosť osôb vo výške 14 rokov, ale priestupková zodpovednosť je od 15 rokov. To znamená, teraz to tak poviem, ten istý grázel, ktorý keď spácha trestný čin ako 14-ročný, môže ísť do basy, ale policajti mu nemôžu dať pokutu, pokiaľ iba hádže nejaké veci na susedov alebo robí bordel, je podnapitý, prípadne pod vplyvom drog, policajti mu nemôžu dať ani pokutu. Takže iba túto jednu jedinú vec chcem napraviť. Ak máme trestnú zodpovednosť osôb od 14 rokov, tak chceme, aby aj priestupková zodpovednosť sa znížila z pôvodných 15 na 14 rokov. To je všetko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som chcel upozorniť, že sa nám podarilo zachytiť poplatok 19,90. To je tak nehorázne vysoká suma. Tieto banky sú funkčné u nás na Slovensku cez licencie, sú to vlastne oligopoly. Majú jasne garantovaný zisk štátom, lebo sú v skutočnosti, sme všetci občania nútení cez nich fungovať. Štát chce, aby všetky platby išli cez banky, obmedzujú platby v hotovosti, hranica sa znižuje a týmto núti ľudí, absolútne núti, štát zákonom núti ľudí fungovať cez banky. A potom nechá obyčajných ľudí takýmto, takýmto tvrdým spôsobom trestať. Trestá ich na týchto poplatkoch. Už ako keby to nebolo dosť, že tie mzdy sú veľmi biedne oproti ostatnej cudzine. Dôchodcovia majú biedne dôchodky a ešte im pekne budeme nútiť, všetko budeš platiť cez banky, budeme ti dávať 19-eurové poplatky a tak ďalej. To je jedno. Tomu dôchodcovi aj tie dve-tri eurá činia v ten deň jedlo na celý deň, možno niektorým dôchodcom aj na dva dni.
To znamená, že, ja si myslím, jak sme trochu zodpovední, mali by sme sa k tomuto návrhu zákonu postaviť kladne a podporiť tento návrh zákona, lebo, lebo skutočne je to to najmenej, čo môžeme urobiť, a tunák sa bavíme o súkromných spoločnostiach, o bankách, ktoré, ktoré na tomto len ryžujú, zarábajú a zdierajú našich ľudí. Treba ich naozaj obmedziť, lebo oni, a ten zisk im patrí skutočne z tých svojich produktov, kde idú do rizika, lebo aj to je podnikateľský subjekt, tá banka, takže keď ideš do rizika, dáš úver podnikateľovi, tak na tom si urob... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, motívom, prečo sme predložili tento návrh zákona o bankových poplatkoch, bol jav, ktorý mnohí občania Slovenskej republiky možno ani nezaregistrovali, pretože sa udial v tíšku v priebehu leta. V priebehu leta väčšina slovenských najväčších finančných ústavov, to znamená bánk, pomerne razantne zvýšila poplatky týkajúce sa vedenia bankových účtov a služieb s nimi spojených. Tak sme sa na túto nenažratosť bánk na Slovensku pozreli trochu podrobnejšie a chcel by som vám predostrieť niekoľko faktov, ktoré sú podľa mňa šokujúce a svedčia o tom, že tá nehoráznosť si zaslúži nejakú legislatívnu reakciu.
Dámy a páni, za posledné dva roky objem úverov poskytnutých, spotrebných úverov poskytnutých občanom Slovenskej republiky stúpol z 24,5 mld. eur na 31 mld. eur, to znamená, o viac ako štvrtinu banky zvýšili poskytovanie spotrebných úverov. Už dnes vieme povedať, že Slovenská republika a jej domácnosti, to znamená, ľudia sú najzadlženejší spomedzi všetkých krajín strednej a východnej Európy a rast zadlžovania slovenských domácností je najväčší spomedzi všetkých krajín Európskej únie.
Priemerný úrok na tieto spotrebné úvery za posledné dva roky bol 10 %. Vzhľadom na to, že tieto spotrebné úvery sú, samozrejme, trochu dlhodobejšieho charakteru, dá sa veľmi jednoducho vzhľadom na túto úrokovú sadzbu prepočítať, že za posledné dva roky obchodná marža slovenských bánk na poskytnutých úveroch, iba na spotrebných úveroch slovenských občanom, bola viac ako 1 mld. eur, len na spotrebných úveroch viac ako 1 mld. eur.
A teraz sa pozrime na iné fakty. Zisk bankového sektora v Slovenskej republike za prvých 6 mesiacov tohto roku dosiahol sumu 350 mil. eur po zdanení. Ale v porovnaní s minulým rokom banky zaznamenali 17,8 % pokles zisku. Tak čo slovenské banky vymysleli? Za prvý polrok zaznamenali 17,8 % pokles zisku, tak si povedali, že zvýšime poplatky pre občanov, veď nebudeme predsa trpieť my banky za to, že nie sme schopní dosahovať zisk normálnou bankovou činnosťou. A to ešte upozorňujem, že bankové poplatky, čistý výnos bankových poplatkov za prvý polrok 2017 činil 269 mil. eur, takže na tom zisku po zdanení tých 350 mil. eur poplatky, ktoré musia občania Slovenskej republiky platiť, sa podieľajú viac ako 75 %. Banky nezarábajú na úrokoch, banky zarábajú na poplatkoch. A ja sa pýtam, čo robia títo štandardní politici, ktorí majú chrániť normálneho slovenského občana? Úplne na to kašlú, že ľudia sú zdieraní finančnými ústavami a trestaní za to, že niekde tie naše peniaze musíme mať.
Chcel by som upozorniť, že za minulý rok len poplatky, ktoré banky vyberajú od občanov, ako občanov ako fyzické osoby, ale aj ako podnikateľov, samozrejme, priemerne na jedného občana Slovenskej republiky to predstavuje 100 eur, 100 eur dávame za poplatky. Poplatok to je vlastne také mýto, ktoré si vyrubí každá banka iba za to, že každý občan Slovenskej republiky musí mať niekde svoje peniaze. Každý občan Slovenskej republiky zaplatí 100 euro slovenským bankám, aby, preboha živého, nemali nižšie zisky, a to od 1. augusta t. r. a od 1. septembra t. r. banky ešte poplatky oveľa viac zvyšovali. To považujeme za úplnú nehoráznosť. Tak sme sa to rozhodli riešiť touto legislatívnou úpravou.
Ministerstvo financií zaviedlo tzv. základný bankový produkt, kde občan, ktorý má iba jeden účet, nemá viacero účtov a používa tento účet iba na svoju bežnú platobnú činnosť, má garantované ministerstvom financií, že poplatky za výbery, za transakcie, za vedenie účtu budú nula eur. Lenže viete koľko ľudí doteraz tento základný bankový produkt bez poplatkov využilo spomedzi všetkých tých 5 mil. občanov Slovenskej republiky? Požiadal som kolegu, aby to na ministerstve financií zistil presne. Dnešná informácia je, dnešná informácia je, poviem vám to veľmi presne, že počet týchto občanov je, alebo počet týchto účtov je 9 041. To znamená z tých 5 mil. slovenských občanov iba 9 041 využilo možnosť toho bezplatného bankového produktu. Prečo? Pretože je tam takéto obmedzenie, že môže to využiť iba človek, ktorému na účet chodí maximálne 400 eur v čistom mesačne. Teda môže to využiť penzista, ktorý má nižší dôchodok, ale človek čo len s trochu vyššou ako minimálnou mzdou nespadá pod účel tohto zákona. Plus je tam ďalšie obmedzenie, že nesmiete dostať na účet viac ako 5 600 eur ročne v čistom.
Predstavme si dajme tomu, že máte ešte nejaký podiel v družstve aj ako penzista, alebo aj ako mladý človek, zdedili ste niečo a raz ročne vám tam prídu peniaze. Akonáhle to presiahne 5 600 eur ročne, strácate nárok na bezplatný bankový produkt.
Preto sme sa rozhodli touto novelou zákona zvýšiť tú úroveň na 1 000 eur mesačne a 15-tisíc eur ročne. V praxi by to znamenalo, pre vašu informáciu priemerná čistá mzda na Slovensku je dnes približne čosi cez 700 eur. Teraz to bude, odhadujem, nejakých 740, pred trištvrte rokom to bolo 704 eur presne. To znamená, navrhujeme, aby reálne 80 % občanov Slovenskej republiky, tých dolných 80 % mohlo využívať bankové služby bez poplatkov. Tých horných 20 %, ekonomicky horných 20 % občanov Slovenskej republiky budú môcť banky zaťažiť poplatkami.
Podľa mňa je našou psou povinnosťou, aby sme chránili ľudí pred zdieraním monopolov a oligopolov. Toto je klasický prípad toho, kde banky zo zákona neustále získavajú väčší a väčší trh pre svoje produkty, pretože čoraz viac a viac občanov nútime platiť bezhotovostne a využívať bezhotovostné služby, zakazujeme im používať hotovosť. Čím viac štát, štát do toho tlačí občanov, tlačí do toho občanov tým, že, že ľudia už nemajú na výber, musia mať peniaze v bankách, tým viac dávame zarobiť bankám. Nie kvôli tomu, že občania tie peniaze využívajú alebo používajú bankové produkty, úvery a ďalšie veci, hypotéky, to je v poriadku, v poriadku. Na tom nech banka zarába, tam nesie nejaké riziko a súčasne nesie aj tú vec, že musí tie peniaze zohnať, ktoré potom použije a tak ďalej. Ale poplatky?! To je čisté zdieranie! To je rovnaké zdieranie, ako keď energetický monopol dvíha poplatky za ceny energie iba kvôli tomu, že je jediný, ktorý môže doviesť ten plyn alebo elektrinu do vašej domácnosti. Banky napriek tomu, že sú oligopolom, že ich je viacej, ale štát tlačí občanov, že musia mať peniaze v bankách. A keďže banky nevedia zarobiť inak, tak dvíhajú poplatky, monopolné poplatky za to, že človek musí mať peniaze iba v bankách.
Chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby ste zvážili posunutie tohto zákona do druhého čítania. Otvorene hovorím, že ten náš návrh, tých 1 000 eur mesačne je vecou diskusie. Ak si povieme, že dobre, nateraz je, ja neviem čo, limit 800, alebo aká bude, aká bude vôľa a konsenzus, my sme pripravení na kompromisy v tomto, pretože nám ide len o to, že z 5 mil. občanov Slovenskej republiky dodnes ten základný bankový produkt využilo iba tých necelých 10-tisíc ľudí a to je škoda. To je presne chybou zlého nastavenia tej dolnej, dolnej sadzby, tých 400 eur mesačne v čistom, ktorá bráni občanom, aby sa o túto službu uchádzali.
Preto by som si vás dovolil požiadať o podporu pre tento náš návrh zákona.
Ďakujem pekne.