Videokanál klubu

Pán poslanec, mnoho vecí, ktoré ste hovorili, sú pravdivé, avšak keby sme postupovali podľa návrhu, ktorý ste predložili, tak to by sme tu boli do roku 2034 alebo 2134 nečinní a tým pádom by sme nejakým spôsobom nič nevyriešili, len by sme čakali, kým sa vyriešia veci, ktoré ste navrhovali. Áno, Slovensko je krásna krajina, Slovensko má veľa historických, kultúrnych, aj iných atrakcií, ktoré stoja za to, aby sa Slovensko navštívilo, aby sa tieto atrakcie využili. Ale keby ste si len dali takú trošku námahu a pozreli si, aké obrovské peniaze treba na to, aký dlh nám tu zanechalo posledných 40 rokov, kedy sa, a ďalšie roky, kedy sa nakladalo s historickými pamiatkami, tak by ste takéto veci nemohli žiadať, pretože to sú jednoducho nenapraviteľné, teda neuskutočniteľné veci jednorazovo. Tu musíme pristupovať k veciam komplexne. Za posledných 20 rokov sa urobilo pri obnove historických pamiatok toľko, koľko sa neurobilo 40 rokov predtým a skutočne je to aj vidieť. Takisto infraštruktúra. Toľko napríklad kúpalísk, rôznych tých SPA, aquaparkov a podobne, to tu nikdy nebolo. A potom keď sa niekto sťažuje, že nie je kapitál, no niekedy napríklad, aby bol v reštaurácii čistý stôl, netreba kapitál, stačí na to mokrá handra. Takže to sú veci, ktoré sa nedajú vyriešiť takým spôsobom, že by sa nepodporoval cestovný ruch. Pretože peniaze, ktoré idú do cestovného ruchu, kapitalizujú tento cestovný ruch a spätne môžu teda byť užitočné aj pre cestovný ruch.
No a čo sa týka zahraničnej, keby váš predseda vystupoval menej, možno by bolo treba aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Prosím nový čas.

Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka. V krátkosti odôvodnenie tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.
V prvom bode nášho pozmeňujúceho návrhu upravujeme povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu a táto povinnosť sa bude týkať iba podnikov, ktoré majú viac ako 49 zamestnancov. Pre podniky s menej ako 50 zamestnancami bude poskytnutie tohto príspevku dobrovoľné. Taktiež zároveň pre získanie nároku na príspevok na rekreáciu na strane zamestnanca predlžujeme podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru z 12 na 24 mesiacov. V ďalšom bode navrhujeme na spresnenie tohto ustanovenia tak, aby z neho vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal. V ďalšom bode navrhujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby súčasťou pobytového balíka mohol byť aj celý rad služieb, ale nie je nevyhnutné, aby súčasťou tohto balíka boli aj stravovacie služby alebo iné služby. V ďalšom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť okruh osôb, pri ktorých si zamestnanec môže uplatniť oprávnené výdavky.
A v nasledujúcich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu, tie sú v súvislosti s navrhovanými zmenami v čl. I, ktoré sa týkajú rekreačných poukazov v elektronickej forme, a navrhuje sa upraviť ustanovenie § 152a ods. 6 Zákonníka práce s cieľom zníženia administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, pokiaľ ide o preukázanie oprávnených výdavkov na rekreáciu. Zároveň sa určuje, v akom termíne má zamestnávateľ uhradiť oprávnené výdavky zamestnanca a taktiež súčasne navrhujeme ustanoviť posudzovanie nároku, ak rekreácia začína v jednom kalendárnom roku a končí v inom kalendárnom roku, pričom je na zamestnancovi, aby sa rozhodol, akým spôsobom sa bude postupovať.
Teraz mi dovoľte prečítať samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.
Bod 1. V čl. II § 152a odsek 1 znie:
"(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.“.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, pani spravodajkyňa, navrhujem vyňať bod 5 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 2. V čl. II § 152a ods. 3 sa slová „s porovnateľným“ nahrádzajú slovom "so".
Bod 3. V čl. II § 152a ods. 4 písmeno b) znie:
"b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.".
Bod 4. V čl. II § 152a sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby."
Bod č. 5. V čl. II § 152a odsek 5 znie:
"(5) Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje vyňať bod č. 7 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 6. V čl. II § 152a odsek 6 znie:
"(6) Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom sa rekreácia začala.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod č. 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
To je všetko, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti za skupinu poslancov za Slovenskú národnú stranu predstaviť návrh nášho zákona o podpore cestovného ruchu.
Cieľom tohto návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačné poukazy, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o tento druh cestovného ruchu na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či dokonca neexistujúcim značením cyklotrás.
Predložený návrh zákona zavádza do Zákonníka práce nový inštitút, tzv. príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne na Slovensku neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu.
O tomto návrhu už bolo veľa povedané. V krátkosti poviem, že maximálny príspevok zamestnávateľa je vo výške päťsto, teda maximálny príspevok na rekreáciu je vo výške 500 euro, pričom navrhuje sa pre zamestnanca (pozn. red.: správne "zamestnávateľa") povinnosť preplatiť zamestnancovi vo výške 55 %, zvyšok dopláca samotný zamestnanec. Príspevok na rekreáciu sa má vzťahovať aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Taktiež súčasťou tohto návrhu je aj doplnenie návrhu zákona o sociálnom fonde, kde bude možné použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreáciu zamestnancov nad rozsah stanovený Zákonníkom práce.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity tohto príspevku je doplnenie zákona o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti.
To je, teda to je všetko a hlásim sa do rozpravy ako prvý.

Ďakujem pekne za slovo. Ja fandím mladým ľuďom v každej profesii, to znamená aj v právnickej.
Chcem len poukázať na jeden rozpor, ktorý som si všimol vo vašom tvrdení a v tom, čo tu už odznelo na túto tému, a síce, že úroveň právnických fakúlt, resp. toho právnického vzdelania na Slovensku je veľmi zlá, bola tu dokonca porovnaná tá úroveň k bieloruskej úrovni, neviem síce, aká to je, ale v poriadku.
Na jednej strane kritizujete úroveň právnického vzdelania a poukazujete na to, že právnikov je zrejme asi prebytok, že asi toľko ani nepotrebujeme. Ale čo je dôležité povedať a uviesť v tejto súvislosti, je to, že ak je tá úroveň vzdelania taká zlá, že je na úrovni bieloruského vzdelania, tak potom ako je to možné, že tvrdíte, že právnickú, teda koncipientsku prax treba skrátiť z 5 rokov na 3? Ak je to vzdelanie také zlé, tak potom treba tým koncipientom umožniť, aby v tejto právnickej profesii dozreli profesionálne a potom ju začali vykonávať.
Čiže na jednej strane tvrdíte jedno a odporujete si v zmysle toho návrhu zákona, ktorý ste tu predložili. Čiže na jednej strane zlé vzdelanie a na druhej skracujete možnosť absolventom právnických fakúlt, aby si svoju profesionalitu zvyšovali počas koncipientskej praxe.

Ja chcem poďakovať naozaj za konštruktívny príspevok bez nejakého zbytočného politizovania. Bolo tu povedané viacero vecí, ktoré, aj pomenovaných viacero vecí, ktoré naozaj v segmente obchodných reťazcov sú veľmi problematické. Takisto vlastne bolo pomenované aj niečo, čo vlastne u nás bez problémov funguje, a to sú nekalé obchodné praktiky, pričom návrh zákona vlastne už, myslím, je pripravený na ministerstve pôdohospodárstva, takže to je odpoveď na jedného pána, ktorý sa na to pýtal, že či náhodou by to nemalo obsahovať aj tento návrh zákona. Nie, je to úplne osobitná norma.
My citlivo vnímame, samozrejme, aj nejaké, nejaké hlasy slovenských predajcov. Rokujeme, diskutujeme o tom. Samozrejme, ako hovoril pred chvíľkou kolega Rado Baláž, je to naozaj veľmi citlivé z hľadiska toho, aby sme neboli napadnutí na pôde Európskej únie, ale, samozrejme, snahu máme. Podľa nášho názoru je potrebné naozaj, aby sa obchodné reťazce trošku naučili správať k našim poľnohospodárom a potravinárom, pretože ako bolo povedané, za posledného pol roka vzrástli ceny potravín o 5,4 percenta, pričom naši poľnohospodári a potravinári nezvyšovali predajné ceny, ale niekde tých 5,4 % zrazu nejakým záhadným spôsobom zmizlo. Otázka je, kde zmizli a prečo zmizli. Prečo potraviny boli navýšené? Prečo ich cena bola navýšená? Nad týmto by sme sa mali zamyslieť my tu všetci poslanci v Národnej rade a nielen bezhlavo kritizovali niečo, ale takisto sa pozreli tomu na zúbok, prečo tomu tak je a z akého dôvodu takéto niečo vôbec vzniká.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem, že ste spomenuli znova, akým spôsobom obchodné reťazce na Slovensku fungujú a v podstate v našich zemepisných šírkach vymysleli tie obchodné praktiky, ktoré prevádzkujú a momentálne ich vyvážajú smerom na západ, a preto sa s týmto začína zaoberať aj Európska komisia, pretože tieto praktiky, ktoré boli vyskúšané a vymyslené u nás, sa začínajú uplatňovať aj na západe, a preto je to aj téma Európskej komisie. Myslím si, že v opačnom prípade by nás v tom nechali samých.
A súhlasím s vami, že treba diskutovať o tomto návrhu. Ja sa teším na to, s akými návrhmi prídete, budeme, samozrejme, pozorne počúvať, aby sme vedeli ten návrh tak vyladiť, aby bol aj podľa predstáv čo najširšej politickej podpory. Len treba dbať, aby to bolo v súlade s právom Európskej únie, pretože to je veľký strašiak nad tým, aby sme nedopadli tak ako okolité krajiny, ktoré selektívne znova dávali do toho návrhu a to bolo napadnuté zo strany Európskej komisie a z toho potom plynuli následne tie rozporové konania, ktoré v súčasnosti prebiehajú aj v Maďarsku, aj v Poľsku.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
No viete, pán poslanec, vo vzťahu k tej Európskej únii. Európska únia sama cíti, že má problémy v obchodnom, na obchodnom trhu, pretože práve francúzski pôdohospodári sa obrátili na Brusel s tým, aby riešil problémy aj ich saturovania pri vykupovaní potravín. A myslím, že dokonca do polky budúceho roka majú, má byť pripravená legislatíva, ktorá sa bude týkať diferenciácie predajcov v potravinárskom sektore, ktorá bude rozdeľovať pravidlá pre veľké nadnárodné reťazce a bude diferencovať, samozrejme, aj podmienky a pravidlá pre stredných predajcov a malé, malých predajcov potravín. To znamená, že tá diferenciácia sa už vníma aj v rámci Európskej únie, že je potrebné mať iný prístup ku kontrole, zdaňovaniu a hospodáreniu týchto, týchto štruktúr, ktoré sa v rámci Európskej únie vytvorili. Takže z toho pohľadu si myslíme, že aj to, čo pripravuje Slovenská národná strana, nakoniec spadne do toho, ako chce regulovať trh Európska únia.
A hovoríme o regulácii, my si uvedomujeme, že je to regulácia. Je to regulácia ziskov; ziskov a marží.
A v tejto chvíli by som chcel upozorniť na jeden problém. Vy všetci hovoríte o tom, že naši občania chodia do Rakúska nakupovať alebo inde za kvalitnejším tovarom, ale však my vieme, že máme dvojitú kvalitu potravín. Naši bratislavskí spoluobčania, keď chcú kvalitné prášky na pranie alebo kvalitné mlieko, alebo kvalitné potraviny, tak musia ísť do Rakúska. Viete, že aj Coca-Cola alebo proste iní výrobcovia na náš trh dodávajú za tú istú cenu pod tou istou značkou menej kvalitné potraviny. Takže aj to je problém, ktorý našich ľudí vyháňa vonku.
No a čo sa týka našich predajcov a našich dodávateľov do systému. Sme presvedčení, že tak ako bude zákon spravovaný a prijatý, tak naozaj nedôjde k poškodeniu našich, našich obchodníkov alebo aj našich... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Iba na doplnenie k tej analýze, nie je z ministerstva, ale my sme si vypracovali analýzy a následne sme ich potom konzultovali s legislatívou na ministerstvách, aby to bolo v poriadku. Čiže ak som sa zle vyjadril, ospravedlňujem sa, nechcel som, ale aby sme si to vedeli vyjasniť s tým, preto tá obava z toho, že či áno, nie. Tá analýza nám to dala jednoznačne, že ak budeme mať nastavené parametre tak, ako sú, tak bude nám to hroziť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
No, vážený pán poslanec, je také príslovie, netreba sťahovať gate, keď brod je ešte ďaleko. Vy hovoríte o tom, čo bude, ale my vieme, že tak nebude, ako hovoríte. My vieme, že žiadne zvyšovanie nemusí byť na Slovensku, keď sa zavedie tento odvod, pretože väčšina slovenských výrobcov týmto nijako nebude postihnutá ani predajcov. To znamená, ani Starý otec, ani COOP Jednota, ani ďalší, ktorí v oblasti obchodu podnikajú, nebudú postihnutí týmto odvodom, pokiaľ v podstate budú nastavené podmienky tak, aby ich nepoškodili.
A už iba k tomu strašeniu. No viete, je to jeden z vážnych argumentov, ktorým narábajú v súčasnosti najmä tie zahraničné reťazce. Len vieme o tom, že ony dávajú aj veľa peňazí do reklamy najmä v tomto období. Veľmi vďačne investujú do reklamy v rozličných firmách a myslím, že práve v tých médiách, ktoré zverejňujú ich reklamu a ktoré žijú z reklamy, dochádza aj ku konfliktu záujmov v tomto prípade. Takže ak hovoríme o tom, že treba sa venovať tejto problematike vecne a s argumentami, ktoré sú reálne, tak myslím, že v tomto vašom vystúpení tie reálne argumenty chýbali.