Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Strety s ľuď ľudí s medveďmi sú problém. Považujeme ich za problém, ktorý rastie. Ako rastúci problém. KDH to rieši dlhodobo. Aj ako mimoparlamentná strana sme sa venovali tejto téme. Máme úzke vzťahy s ľuďmi v regiónoch. Vieme o tých prípadoch. Aj stretov s ľuďmi, ktoré neskončili zle. Aj také, ktoré skončili zranením aj o mnohých škodách na majetku ľudí, ktorí ktorých v regiónoch je a ktorý nie je dostatočne riešený. Myslím si, že táto problematika je veľmi komplexná, ale treba najmä riešiť tie strety a dať riešenie na strety, ktoré oh ohrozujú život, zdravie ľudí. Ministerstvo životného prostredia roky neriešilo problém premnožených medveďou a ich výskytu v obciach. Bezprostrednej blízkosti obcí, škody na majetku sú tiež riešené, len veľmi slabo. Pôvodný problém, ktorý medzičasom prerástol do súčasných rozmerov tak vážne oslabil aj dôveru ľudí v schopnosti štátu chrániť ich životy a zdravie. My chceme chrániť prírodu aj medvede. V ich prirodzenom prostredí, ale zároveň potrebujeme riešiť problémové medvede v prostredí, v ktorom žijú ľudia. Ústavný zákon, ktorý vláda schválila a posunula do parlamentu nepovažujeme za dobré riešenie. Preto KDH ponúklo ministrovi životného prostredia podľa nás systémové riešenie a prístup k riešeniu problému cez zákon o civilnej ochrane, ktorý rieši práve ochranu životov, zdravia a majetku. Minister a vláda si toto riešenie osvojila. Nálepke konštruktívnej opozície pre toto sa nebránime. Neznamená to pre nás nič viac a nič menej. Ako to, že chceme hľadať dobré riešenie na reálne problémy. Nikto nám za to nič nesľúbil, robíme to preto, lebo vnímame potrebu urýchleného riešenia. V tomto roku je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok. Koľko problémových medveďou evidujeme na našom území? Toto je ťažká otázka, na ktorú nie je odpoveď. Ale odborníci odhadujú, že z celkového počtu medveďou, ktoré žijú na našom území má asi 30 % ich populácie tendenciu približovať sa k ľuďom a prenikať do intravilánov miest a obcí. Informáciu o počte problémových jedincov majú v najlepšom priblížení zásahové tímy štátnej ochrany prírody. My v KDH však pozorujeme nárast konfliktov a obavy ľudí, ktorí žijú v oblastiach, kde sa medveď vyskytuje. Zo štatistík vieme tiež, že stúpa počet útokov medveďa na človeka. Tak ako stúpa aj počet medveďou zrazených na našich cestách a rastúci počet je aj iných konfliktných situácií stretu človeka a medveďa. V roku 2000 a 2008 nebol zaznamenaný ani jeden útok medveďa na človeka. Roky 2003, 2006 a 2011 tiež 2016 a 2017 boli roky kedy sa na Slovensku udial, len jeden útok na človeka. V roku 2020 sme na Slovensku mali už šesť útokov. V roku 2021 sedem útokov, 2022 ich bolo deväť a minulý rok 12. Tento rok 2024 dva mesiace po zobudení sa medveďa zo zimného spánku sme už mali viac ako 10 útokov medveďa, ktoré sa skončili zranením človeka. Je teda aj zo štatistík jasné, že počet útokov stúpa a ľudia sa oprávnene obávajú medveďou. Celosvetovo dochádza k štatisticky významnému nárastu počtu útokov medveďa na človeka. Platí to aj pre Slovensko. Vyšší počet útok súvisí najmä s lokálnou hustotou populácie a s hlavnou príčinou útokov je obranný reflex medveďa, ktorý je vyrušený človekom na krátku únikovú vzdialenosť. Okrem medveďa spôsobuje škody na hospodárskych zvieratách a to najmä na ovciach a kozách v podstatne menšom rozsahu na hovädzom dobytku a iných domestikovaných zvieratách aj vlk. V roku 2023 vlky usmrtili 968 oviec a kôz. Čo vo finančnom vyjadrení predstavovalo sumu 392 722 eur. Straty na hovädzom dobytku boli 43 jedincov, čo vo finančnom vyjadrení bolo 28 643 eur. Celková škoda od vlka na hospodárskych zvieratách v roku 2023 bola 421 364 eur. Najväčšie škody od vlka sú v oblastiach, kde sa chovajú ovce. Teda na Strednom Slovensku. Nemecký odborníci nedávno opísali fakt, že vlky, ktoré prekonali toxoplazmózu stratili plachosť a zmenilo sa ich správanie. V Talianskom Rimini sa vlci prechádzajú bez strachu pred človekom popri pláži. Podobne kritická situácia je aj inde v západnej Európe. My sme ako KDH mali v pondelok rokovanie. Ako vedenia a poslancov KDH s ministrami a poslancami za KDU-ČSL v Brne. Mali sme bilaterálne stretnutie s českým ministrom životného prostredia Petrom Hladíkom, ktorý nás tiež informoval, že v Čechách majú momentálne dosť veľký problém s vlkmi v dvoch českých regiónoch. Medveď aj vlk sú chránené zvieratá. Je potrebné hľadať opatrenia na to, aby mohli žiť vo svojom prirodzenom prostredí a aby sa toto prostredie, aby toto prostredie aktivity človeka nadmerne nenarušili. Toto vnímam ako komplexný problém, na ktorý musíme hľadať riešenia. Najmä v prevencii stretov a sme otvorení širokej diskusii a ďalším prípadným legislatívnym návrhom v budúcnosti. V súčasnosti však vnímame potrebu urýchleného riešenia stretov medveďou s ľuďmi najmä pri obydliach, obciach a v ich bezprostrednej blízkosti. V tomto roku ako som spomenul je už počet stretov ľudí s medveďmi so zraneniami človeka na tej úrovni ako po celý minulý rok. A najmä o tomto je aj tento vládny návrh, ktorý rokujeme. Preto podporíme za KDH prerokovanie zákona v skrátenom legislatívnom konaní a ďalšie argumenty si nechám do rozpravy pri prvom a druhom čítaní. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne pán kolega Štefunko. Povedali ste, že testujeme nový nástroj, ako sa bude vyvíjať. Áno, presne to som povedal aj ja včera na poľnohospodárskom výbore, že sme za to, aby tento nový nástroj vošiel do platnosti, aj v tejto situácii krízovej pre farmárov, pre nedostatočné vyplácanie priamych podpôr, ale aj do budúcnosti. Je to nástroj, ktorý sa systémovo nastaví ako nový nástroj podpory našich farmárov. Takže by sme tiež uvítali vyhodnotenie, ako to zafungovalo, aj teraz v tomto prípade a chcem požiadať pána ministra, aby našiel formu, ktorou nás bude o tom informovať. Ako toto zafungovalo, tento konkrétny nástroj, aby sme ho mohli mať na stole minimálne na pôdohospodárskom výbore a vedeli posúdiť aj efektivitu a áno efektivitu tohto nástroja. Ďakujem.

s českými partnermi a tak isto, tak isto eh nám teda povedali, že, že áno bol to prechod na nové programové obdobie a museli sa na to prichystať, museli, museli, samozrejme veci pomeniť. Stíhajú to hej, stíhajú to možno aj preto, že tam majú kontinuitu, že sa nemenila vláda dva dva mesiace pred koncom roka. Ale tým nechcem, nechcem odbremeniť súčasné ministerstvo a súčasného ministra za zodpovednosť za ten stav, ktorý tu je a dnes, keď veľa by nám povedalo napríklad to, keby sa nám, keby nám minister dnes povedal v akom stave je súčasný stav s týmito platbami, eh koľko mieni eh, koľko akým spôsobom mieni pomôcť tým, ktorí tie platby nedostali, alebo alebo koľko ich je a keby si priznal, že že nesie svoj diel zodpovednosti. Opakujem, ja mu ho vôbec neberiem, len vždy sa budem snažiť byť objektívny ktokoľvek, ktokoľvek na tej stoličke bude sedieť. Takže čakáme od pána ministra odpovede eh kolega Čaučík ich nastolil, nastolil tých otázok niekoľko zduploval aj moju otázku, to znamená chceme vedieť, tie počty, že o čo konkrétne ide o aké peniaze a napokon aj o to, že, či eh nejakú veľkú záťaž, alebo nejakú záťaž bude niesť priamo aj štátny rozpočet a či s tým štátny rozpočet počítal.

Chcel by som sa len spýtať, že či nám neviete povedať, kedy to asi príde na radu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Marián Čaučík, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje kvalitné a znalostné vystúpenie. Ja chcem reagovať na niekoľko vecí, ktoré si spomenul. Zaťažiť všetky mimovládne organizácie novými úlohami, ktoré si vymenoval, spomeniem už len tú, že pri každom úkone musí byť podtitul organizácia so zahraničnou podporou, znamená aj administratívne ich vystaviť ohrozeniu a vydať ich na milosť a nemilosť, lebo je ľahké pri takto nastavenom zákone ich usvedčiť z pochybenia, že to pri nejakom úkone neurobili. Ukážem to na príklade jednej organizácie. Bol som sám osem rokov prezidentom združenia jednej stavovskej organizácie cirkevných škôl, ktorú občas podporil Konrád- Adenauer-Stiftung zo zahraničia pri organizovaní konferencií, ktorými sa dostala táto organizácie do povedomia odbornej verejnosti. Odtiaľ sa ťažia aj nov hov pre zmenu kurikula, pre ťah na lepší stav v našom školstve, čo sa týka charakterového vzdelávania, mentálneho zdravia, duševného zdravia detí, a takéto organizácie, ktoré pripravujú odborné konferencie, a nie sú komerčné, nerobia to na komerčnom základe, nemajú často ani takýto aparát. Robia to riaditelia škôl popri svojej profesii pro bono, a my ich chceme zaťažiť takýmito úlohami, a trestať za túto prácu.
A ešte chcem spomenúť jednu vec, ten naratív, ktorý máme voči zahraničným, zo zahraničia podporovaným organizáciám, je na výsosť často nepriateľský. Že hoci tento podtitul tak neznie, takúto emóciu vyvoláva.

...organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci s právom Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá rovnako ako naša ústava upravuje slobodu združovania.
Naša nálepka, hej, je trochu lepšia, neobsahuje to, že zahraničný agent, ale príjemca zahraničnej pomoci, ale tá podstata je, podstata je tá istá. V čom je tento návrh zákona rovnaký ako maďarský zákon proti mimovládkam, ktorý Súdny dvor Európskej únie zrušil. Tieto dve právne úpravy, sú až na výnimky skoro totožné alebo veľmi podobné, dokonca návrh predložený v Národnej rade, Slovenskej republiky je ešte prísnejší, ako bol maďarský zákon proti mimovládkam, pretože dáva silnejšie kompetencie ministerstvu vnútra vo vzťahu k občianskym združeniam, čo je mimochodom najpoužívanejšia právna forma občianskych organizácií, a organizácie s medzinárodným prvkom, môže ich rovno zrušiť, ak neodstránia tie nezrovnalosti, čo som spomínal. Prísnejší je aj vo vykazovaní darcov a prispievateľov vo výročnej správe, dokonca aj pokiaľ ide o rozsah údajov, napríklad štátna príslušnosť pri fyzických osobách, ktoré môžu významne zasiahnuť do práva na súkromie týchto osôb. Ak teda vychádzame z toho, že vo vzťahu k právnej úprave v Maďarsku Súdny dvor Európskej únie skonštatoval, že táto je v rozpore s právom Európskej únie, a v rozpore s chartou základných práv Európskej únie, potom návrh zákona predložený do Národnej rady, bude rovnako tak posudzovaný, ako zákon v rozpore s právom Európskej únie. Konkrétne, s voľným pohybom kapitálu zakotveným priamo v zakladajúcich zmluvách, a slobodou združovania garantovanou tak chartou základných práv EÚ.
V časti označovania organizácií ako aj možností rozpustiť Občianske združenie, či organizáciu s medzinárodným prvkom pre obsah výročnej správy, ide aj o zásah do slobody združovania zakotvenej v našej ústave. Ak sa pozrieme na dôvody, pre ktorý to Súdny dvor Európskej únie konštatoval, tak vo vzťahu k voľnému pohybu kapitálu, tento je základnou hodnotou EÚ, pre ktoré bola zriadená. V čl. 63 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, toto je zakladajúci právny akt EÚ, ktorý má prednosť pred zákonmi členských štátov EÚ. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti povedal, že dedenie a dary sú kapitál, a spadajú pod pojem pohyb kapitálu. Súdny dvoj Európskej únie ďalej konštatuje, že maďarský zákon kombináciou opatrení, povinnosť zaregistrovať to, že organizácie dostávajú peniaze zo zahraničia, povinnosť zasielať osobitný zoznam podporovateľov zo zahraničia, povinnosť používať označenie organizácií s príjmami zo zahraničia, povinnosťou pre registrové súdy zverejňovať zoznam podporovateľov zo zahraničia, a to všetko pod hrozbou pokuty alebo až po návrh na rozpustenie organizácie, týmto bránil voľnému pohybu kapitálu, ktorého sa môžu domáhať tak organizácie so sídlom v Maďarsku, ako aj ich prispievatelia so sídlom mimo Maďarska, ktorí sú pôvodcom tohto kapitálu. Nie je dôvod myslieť si, že by v Slovenskom prípade nerozhodol ináč.
Súdny dvor Európskej únie konštatuje tiež, že cieľom týchto opatrení je stigmatizácia týchto združení a vytvorenie atmosféry nedôvery, o tom hovoril kolega Grendel, nebudem to ďalej, ďalej citovať. Vo vzťahu k transparentnosti a vysledovateľnosti pohybov kapitálu, určené pre organizácie občianskej spoločnosti, Súdny dvor Európskej únie konštatoval, že aj keď sa organizácie financované zo zahraničia zúčastňujú verejného života, tak treba konštatovať, že Európska únia je založená na spoločných hodnotách, a podporuje aktívnu účasť svojich občanov na verejnom živote, a to vrátane, pokiaľ ide o iný členský štát, než v ktorom sú usadení. Napríklad, ak žijete v Rakúsku, môžete kľudne s finančnou podporou konkrétnej organizácie občianskej spoločnosti vystupujúcej verejne sa zapájať do verejného diania v Českej alebo Slovenskej republike. Nemožno teda odôvodniť to, aby vnútroštátna úprava vychádzala zo zásady, že organizácie občianskej spoločnosti, ktoré sú príjemcami finančnej pomoci pochádzajúce od osôb usadených v iných členských štátoch, sú podozrivé.
Máme ďalšiu právnu analýzu vo vzťahu k porušeniu Charty základných práv Európskej únie, mohol by som ju citovať, nechám si to na inú príležitosť, nebudem nás tým úplne zaťažovať. Zacitujem ešte z včerajšej tlačovej správy Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie, neviem, kolegovia, či ste to všetci zachytili. Rada vlády pre mimovládne neziskové organizácie prijala na včerajšom zasadaní v Bratislave negatívne stanovisko k poslaneckému návrhu zákona z dielne SNS, ktorý by chcel zaviesť označovanie zo zahraničia financovaných mimovládnych subjektov. Rada ako poradný orgán vlády Slovenskej republiky, vyzvala kabinet Roberta Fica, aby pri prerokovaní poslaneckého návrhu zákona vyjadril s uvedeným návrhom nesúhlas. Ak naozaj chcete zvýšiť transparentnosť, veľmi rád sa zapojím do toho dialógu, mal som počas svojho fungovania v mimovládnom sektore veľa takýchto aktivít. Bol som napríklad členom komisie pre prípravu zákona o verejných zbierkach, kde sme so zástupcami ministerstva vnútra si dlho lámali hlavu, ako nastaviť zákony alebo, či ho vôbec potrebujeme, Zákon o verejných zbierkach, ak áno, ako ho nastaviť tak, aby zbytočne nesťažovali činnosť takým organizáciám, ako je napríklad Liga proti rakovine. Na druhej strane, aby obmedzili organizácie, ktoré sa môžu priživovať na takejto činnosti a ktoré to môžu zneužívať. Samozrejme, aj také mimovládne organizácie existujú, ale sme presvedčení, že máme aj nástroje a orgány, ktoré vedia takúto nekalú činnosť odhaľovať. Ak naozaj teda chcete zvýšiť transparentnosť, začnime o tom reálnu diskusiu s tými, ktorých sa to týka, s občanmi, s ich združeniami aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami. Som presvedčený, že radi, rady sa zapoja do takejto, do takejto diskusie. Ale navrhoval by som vám tiež začať zamyslieť sa rovnako nad transparentnosťou politických strán, teda nielen koalície, aj opozície, ale zamyslieť sa napríklad nad transparentnosťou kampane prezidentskej, ktorú sme nedávno skončili a v prípade pána Pellegriniho, boli o tom dosť veľké pochybnosti. Toho, čo tento zákon, návrh zákona prináša, je pre ľudí, ktorí pracujú či dobrovoľnícky alebo aj profesionálne v mimovládnych organizáciách, neslušné a dehonestujúce. Zväčší sa tým rozdelenie spoločnosti, nálepkovanie, vytváranie nepriateľov, je to prejav nedôvery. Viete čo to reálne znamená? Liga proti rakovine, mládežnícke, sociálne, cirkevné združenia, nadácie, čo tento zákon pre nich znamená? Budem o tom rád diskutovať v ďalšom procese, teda ak bude. Radšej budem, ak ten ďalší proces nebude a neschválime posun zákona do druhého čítania. Viem vám to povedať aj osobne, som stále členom niekoľkých mimovládnych organizácií, a nezaslúžime si to od vás.
Minister Matúš Šutaj Eštok, včera v diskusnej relácii povedal k tomuto zákonu, že my sme gestor toho zákona, teda ministerstvo vnútra, a v parlamente je poslanecký návrh SNS, ktorý vylepšíme v druhom čítaní, aby bol normálny, štandardný, európsky, lebo mimovládny sektor je netransparentný. Som presvedčený, že tento zákon ak pôjde ďalej, sa nedá opraviť dobre, nebude normálny, ani štandardný, ani európsky. Preto chcem vyzvať predkladateľov, aby návrh zákona stiahli. Ak nám naozaj ide o transparentnosť, otvorme tú diskusiu úplne inak, a poďme im príkladom.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Mal som pripravený príspevok za klub na tridsať minút, ale myslím, že radšej ho trochu skrátim, aby podľa možnosti ešte dnes sme sa vedeli prihlásiť aj do ústnej rozpravy a uvítam faktické pripomienky nie nevyhnutne cez dnešný systém elektronicky prihlásené, ale kľudne aj zajtra pomedzi, pomedzi rokovanie.
Pán Huliak, pán Lučanský, kolegovia predkladatelia tohoto zákona, neviete, čo robíte. Myslím, hovorím vám to úprimne, po prečítaní toho zákona neviete, čo robíte. Nerozumiete mimovládnemu sektoru na Slovensku, a to vám hovorím ako človek, ktorý pracoval v mimovládnom sektore 29 rokov plus ďalšie roky za totalitného komunistického režimu, keď táto práca nebola možná a bolo to v rámci podzemnej cirkvi.
Váš návrh zákona prinesie v prípade, že bol, že by bol schválený, neprimerané zásahy do fungovania občianskej spoločnosti, obrovský nárast administratívy a byrokracie a tiež nevykonateľnosť. Podľa dôvodovej správy cieľom tohto návrhu je zvýšiť transparentnosť financovania mimovládnych neziskových organizácií. Spôsobom v tomto návrhu zákona uvedeným sa transparentnosť ani dôveryhodnosť nezvýši. Naopak, vytvorí nové bariéry a nedôveru k mimovládnym organizáciám v našej spoločnosti.
Ďalšie ciele podľa dôvodovej správy sú lepšia kontrola toku finančných prostriedkov, zvýšený tlak na zodpovedné hospodárenie, podpora dôvery a zapojenia verejnosti. Nič z toho sa nedosiahne, o tom som presvedčený a môžme sa o tom baviť aj pomimo túto diskusiu. Prvé čítanie zákona je o tom, či by Národná rada Slovenskej republiky mala o zákone ďalej rokovať. Ja som presvedčený, že nie. Za najproblematickejšie považujem označenie zapisovanej osoby ako organizácie so zahraničnou podporou. Podľa vášho návrhu sa za takúto organizáciu so zahraničnou podporou považuje zapisovaná osoba podľa § 2 ods. 2 zákona, ktorá dostáva finančné alebo iné hmotné plnenie prijaté priamo alebo nepriamo od zahraničnej fyzickej alebo právnickej osoby, alebo od domáceho subjektu, ktorý už má označenie ´organizácie so zahraničnou podporou´ a kto ich príspevky jednotlivo alebo v úhrnne za kalendárny rok presiahnu 5-tisíc eur. Do výšky týchto príjmov sa nerátajú príjmy, ktoré získava osoba ako zdroj z Európskej únie, ale všetky ostatné áno. Zapisovaná osoba je povinná toto písomne oznámiť registrovanému úradu, že spĺňa takéto podmienky, registrový úrad oznámenie pripojí k údajom o zapisovanej osobe v registri a zapíše k názvu zapisovanej osoby dodatok ´organizácia so zahraničnou podporou´. Zapisovaná osoba, ktorá je príjemcom finančných prostriedkov zo zahraničia, je povinná po oznámení podľa ods. 3 bezodkladne začať uvádzať svoj názov spolu s dodatkom ´organizácia so zahraničnou podporou´. Takéto označenie musí byť čitateľné a zapisovaná osoba je povinná ho uvádzať spolu s názvom pri všetkých úkonoch v rámci svojej činnosti.
Pýtam sa: čo sú všetky úkony v rámci svojej činnosti? Vo výročnej správe? Na webovom sídle? Povedzme, to si viem predstaviť. Vo všetkých statusoch na sociálnych sieťach? Tu už prichádzame k tomu, aký nezmysel je tu, tu navrhnutý. Pri diskusiách? V médiách? Budete mať povinnosť, keď bude tam zástupca mimovládok v televíznej diskusii, mať titulku okrem mena aj organizáciu, aj tento dodatok ´organizácia so zahraničnou podporou´ na letákoch, na plagátoch, na akciách v teréne? Predstavte si, mali sme tu pred niekoľkými dňami aktivistov ligy proti rakovine v rámci Dňa narcisov. Rozdávali nám letáky, na každom letáku by bolo tiež, predpokladám, že aj Liga proti rakovine má finančné prostriedky zo zahraničia ako seriózna organizácia viac ako 5-tisíc eur za rok, tak všade si bude musieť uvádzať aj toto označenie.
Ďalšie veľmi nebezpečné ustanovenie je, že ministerstvo združenie rozpustí, ak teda organizácia toto neuvádza, bude na to upozornená, uloží jej pokutu a ak organizácia v lehote určenej v rozhodnutí o uložení pokuty to nesplní, nesplnilo si povinnosť, tak ministerstvo ho môže zrušiť. Takáto silná sankcia nebola ani v maďarskom zákone a doteraz mimovládne organizácie má možnosť rozpustiť súd alebo nariadiť rozpustenie súd, nie ministerstvo vnútra. Toto je veľmi nebezpečná vec.
Ďalšia vec, pri ktorej si myslím, že tento zákon nebude vykonateľný, je, že ide proti právu Európskej únie. Je to v podstate kópia maďarského zákona. K podstate označovania akýchkoľvek organizácií, ako organizácií so zahraničnou podporou, sa už jasne vyjadril Súdny dvor Európskej únie, ktorý posudzoval súlad maďarského zákona o transparentnosti organizácií, ktoré sú príjemcami zahraničnej pomoci s právom Európskej únie a s Chartou základných práv Európskej únie, ktorá rovnako ako naša ústava, upravuje slobodu združovania. Naša nálepka, hej, je trochu lepšia...
=====

Pán predsedajúci, pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, musím pripomenúť, na úvod, že sme svedkami rokovania o zákonoch z oblasti kultúry a umenia, ktoré by mala štandardne predkladať mini ministerka kultúry a jej rezort, a to po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní, ktoré by ešte pred tým, ako sa zákon dostane do pléna, vyriešilo väčšinu problémov, ktoré by sa tak nemuseli komunikovať na tlačových konferenciách či osobných interpeláciách u predkla predkladajúcich poslancov zo strany kultúrnej verejnosti, ktorým však chýba akákoľvek transparentnosť, na úkor ktorej sa rodí a prekvitá niečo ako „poslanecký papalášizmus“.
Je to ten typ mocenskej istoty, ktorá sa zastiera už sprofanovaným sloganom „vyhraj voľby, môžeš všetko“, alebo „zostav koalíciu, odhlasuje, odhlasujte si všetko, odhlasuje si všetko čo chce“. Bez ohľadu na to, čo sa schvaľuje. A tak celá vládna koalícia, podobne ako to bolo pri zákone o Fonde na podporu umenia, poslušne odhlasuje prvé čítanie zákona, ku ktorému príde pred druhým čítaním pozmeňujúci návrh, ktorý absolútne mení obsah zákona z prvého čítania. A buď tu ide o vopred premyslenú legislatívnu lesť, alebo absolútnu nezodpovednosť a hazardovanie z dôveryhodnosťou rozhodovacieho procesu Národnej rady Slovenskej republiky.
V prípade zákona o múzeách a galériách je toho príkladom zrušenie výberových konaní na funkciu štatutára a umožnenie jeho odvolania bez udania dôvodu, ktoré som v prvom čítaní významne kritizoval a hodnotil ako snahu personálne a mocensky flagrantne ovládnuť aj tento druh kultúrnych inštitúcií.
Pozmeňovací návrh, ktorý si zástupcovia vládnych strán na Výbore pre kultúru a médiá schválili pred druhým čítaním, však opäť výberové konania na štatutára vracia do hry a ruší bod, ktorý ho umožňoval odvolať bez uda udania dôvodu. Ide teda o všetko iné, len nie o odborné a zodpovedné konanie zo strany navrhovateľov a pripomína mi to známu frázu zo známej českej rozprávky „Odvolávam, čo som odvolal“. Ono to však na smiech nie je, ale žiaľ, sedí to.
Výberové konania sú často vnímané ako alibizmus zriaďovateľa a takisto ako komplikácia v stanovení zodpovednosti v prípadných súdnych sporoch medzi zriaďovateľom a štatutárom, ako sme to počuli aj v argumentoch navrhovateľov, v prípade kultúrnych a umeleckých inštitúcií však výberové konania minimálne zabezpečujú to, že do ich riadiacich orgánov sa nedostanú ľudia absolútne neznalí problematiky, ako by tomu bolo len pri možnosti priameho menovania, a je jedno, či ide o erbovú inštitúciu, zriaďovanú ministerstvom kultúry, či pamätnú izbu, zriaďovanú obcou v niektorom z regiónov Slovenska.
V prípade múzeí ide o oblasť hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva a sú to práve jeho regionálne špecifiká, ktoré treba odborne pomenovať, klasifikovať a často je to pre výskum zásadná i zodpovednejšia úloha, ako pri povedzme erbových inštitúciách národného významu. Prípadne neodborné vedenie inštitúcie už na regiona regionálnej úrovni by mohlo mať na oblasť práce s kultúrnym dedičstvom nedozierne následky. A preto v tomto prípade vítam, že navrhovatelia urobili spiatočku a výberové konanie, ako podmienku pre menovanie štatutárneho orgánu múzeí a galérií vrátili späť do hry. Odpadlo však výberové konanie, čo je verejné výberové konanie, čo je z hľadiska transparentnosti, zrejme ten optimálny spôsob výberu štatutára. Aspoň pri inštitúciách zriaďovaných ministerstvom kultúry by stálo za úvahu povinné verejné výberové konanie ponechať, lebo tam je argument o vysokých nákladoch na takýto typ konania asi irelevantný.
Na druhej strane, v čase, keď sociálne médiá umožňujú komukoľvek vysielať verejne cez jednoduché kliknutie na príslušné ikonky, je argument o zrušení verejných výberových konaní z dôvodu vysokých nákladov irelevantný asi na každej úrovni ich konania.
Vrátim sa však k bodu, ktorý umožňoval odvolať štatutára bez udania dôvodu, ktoré sa pozmeňovacím návrhom z návrhu novely zákona odstraňuje. Je to však len zdanlivé odstránenie tohto prejavu svojvôle zo strany zriaďovateľa, lebo do zá sa do zákona dostáva kompetencia v znení, že zriaďovateľ menuje a odvoláva, citujem: ,,zriaďovateľ menuje a odvoláva" čo mu, aj bez špeciálneho paragrafu, umožňuje nevhodného štatutára odvolať z akéhokoľvek dôvodu, alebo aj bez dôvodu. „Teda odvolávam, čo som odvolal a dopĺňam, aby som mohol kohokoľvek, kedykoľvek odvolať“. Takto môžem parafrázovať.
Navrhovateľ na výbore pre kultúru a médiá argumentoval tým, že medzi zriaďovateľom a štatutárom nemusí zafungovať „chémia“, a preto tam táto možnosť je. Tento argument však, žiaľ, len dokazuje, o čo tu ide a ako nám to ukazujú predstavitelia vládnej moci, že je to spriechodnenie politiky „našich ľudí“, s tou správnou chémiou. Problém je, že obsahom tej chémie nemusí byť odbornosť a kvalita, ale napríklad príslušnosť k jednej politickej strane či servilnosť k aktuálnej politickej moci.
Inými slovami povedané, aj pri tomto zákone sa vládna moc snaží do zákona vtesnať mechanizmus, ako ovládnuť....
=====

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega ja by som to až tak nevidel čierne tento návrh zákona hlavne, čo sa týka samospráv. Stretávam sa dennodenne so starostami a primátormi a tí doslova čakajú kedy bude schválený tento zákon, lebo im to doslova zväzuje ruky v mnohých verejných obstarávaniach, a že sa zvyšujú limity vo verejnom obstarávaní no tak zvyšujú sa hlavne aj kvôli tomu, že ceny prác sa rapídne zvýšili aj ceny stavebných materiálov. Takže aj kvôli tomu ja si myslím, že bolo toto dvíhanie, ale vítam aj postoj pána ministra, že je pripravený rokovať o prípadných zlepšeniach a nápravách tohto zákona. Ďakujem.
=====