Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.11.2015 o 17:40 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.11.2015 17:40 - 17:41 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
No, pán Martvoň, ja síce nie som právnik ani advokát s bohatou skúsenosťou, ale, prosím vás pekne, už teraz mi nebudete mať možnosť to vysvetliť, ako vecne spoločne súvisí zákon o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii so zákonom o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva, teda so zákonom, ktorý sa týka poskytovania štátneho príspevku pre odberateľov plynu. To by som si rada nechala vysvetliť, aké je tam vzájomné vecné prepojenie. Zatiaľ som nenašla to jasné objasnenie a v podstate touto formou si ho pýtam od ministra hospodárstva, aby mi bolo objasnené. Ja v tom vecné prepojenie nevidím.
Skryt prepis
 

11.11.2015 17:30 - 17:33 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi upozorniť v druhom čítaní pri zákone o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii, ktorého cieľom bol vlastne opodstatnený zámer sledovať ustanovenie možnosti obciam vydávať všeobecné záväzné nariadenia, ktorými sa upraví používanie pyrotechnických výrobkov, ako aj zámer spresnenia nových označení a zaraďovania pyrotechnických výrobkov patriacich do zábavnej pyrotechniky, na niečo, čo mi nebolo úplne jasne vysvetlené v rámci rokovania hospodárskeho výboru. Totižto tento zákon nebol sústredený len na to, aby sa pripravil právny základ na prípravu všeobecných nariadení pre mestá pri manipulácii alebo pri spresnení pravidiel používania výbušnín, ale jeho súčasťou bola aj nepriama novela. A táto nepriama novela súvisí so zákonom o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Jej cieľom je poskytnúť štátne príspevky odberateľom plynu v domácnosti.
Ak som si vlastne tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol pripravený k zákonu o výbušninách, prečítala spolu s touto nepriamou novelou, zarazili ma také dve skutočnosti, ktoré by som si, ak ste tu, pán minister, nechala vysvetliť, bez toho vysvetlenia bolo pre mňa irelevantné podávať nejaký pozmeňujúci návrh na prípadné vypustenie tejto nepriamej novely zákona, a síce, ide o poskytovanie a vyplácanie štátnych príspevkov odberateľov plynu v kontrolovanom reťazci od odberateľa plynu v domácnosti cez dodávateľa a cez prevádzkovateľa distribučnej siete až po ministerstvo. Avšak nazdávam sa na základe takto citovaných ustanovení, vlastne pri tvorbe zoznamu takýchto dotknutých odberateľov plynu nebude potrebný ich súhlas. A rovnako aj ak by bolo potrebné odkontrolovať, o aký objem vlastne súvisiacich zdrojov ide, je to chránené vlastne pri dodávateľovi plynu obchodným inštitútom, vlastne obchodným tajomstvom. Zdá sa mi, že takto nastavená nepriama novela môže vzbudzovať pochybnosť o transparentnosti celého procesu poskytovania týchto štátnych príspevkov. Ja som presvedčená, že pri neoverení spätnej väzby pri nepotvrdení dotknutých odberateľov plynu, ktorí by mali vedomosť o tom, že taký zoznam sa tvorí, a vyjadrili by to príslušným spôsobom, rovnako ako aj bez toho, aby sme nejakým spôsobom mali snahu odkontrolovať objem poskytnutého príspevku z verejných zdrojov, ktorý bude tiecť a bude regulovaný, bude kontrolovaný dodávateľom plynu, naozaj môže dochádzať k podozreniam na netransparentné narábanie s verejnými zdrojmi. Ja som presvedčená, že pokiaľ ide o využívanie verejných zdrojov, verejných prostriedkov, tak v prípade dodávateľa plynu takýto proces predsa nemôže byť chránený právnym základom obchodného tajomstva. Obchodným tajomstvom tu môže byť know-how, či už dodávateľa alebo prevádzkovateľa distribučnej siete v princípe každej obchodnej spoločnosti, ale len dovtedy, kým tá spoločnosť nepoužíva a nerozhoduje alebo nedohliada, nie je dotknutá čerpaním verejných prostriedkov. Raz ak ide o čerpanie verejných prostriedkov, som presvedčená o tom, že manipulácia s týmito verejnými prostriedkami nemôže byť neopodstatnene chránená inštitútom obchodného tajomstva.
Takže ja by som poprosila, ak by ste mohli, pán minister, zaujať svoje stanovisko k tejto nepriamej novele, ak by ste boli taký láskavý a mi ten celý proces objasnili, aby naozaj nevzbudzovala takto zadefinovaná novela pochybnosti o tom, že by tu dochádzalo k prelievaniu verejných prostriedkov bezkontrolne, navyše legitimizovane cez inštitút ochrany osobných údajov bez súhlasu dotknutých odberateľov plynu a zároveň aj z môjho pohľadu v neopodstatnene chránenom režime obchodného tajomstva pre dodávateľov plynu, aj keď ide o využívanie verejných prostriedkov, verejných zdrojov.
V neposlednom rade by ma zaujímalo, aká výška štátneho príspevku sa predpokladá, ktorá bude odberateľom plynu v domácnostiach vypočítaná alebo pridelená. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.11.2015 15:44 - 15:46 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti vyslovila svoj politický aj vecný postoj k tomuto zákonu o investičnej pomoci do najmenej rozvinutých regiónov. Ja, samozrejme, tento návrh zákona podporím, pretože jeho ideový zámer je nespochybniteľný, avšak už pri prvom čítaní, v druhom čítaní som si uvedomila, že charakter, obsah tohto zákona ho predurčil na to, aby bol podaný na začiatku volebného obdobia. A som presvedčená o tom, že sociálno-ekonomické disparity, rozdiely jednotlivých regiónov sú dlhodobým a pretrvávajúcim problémom, ktoré trápia Slovensko určite viac ako desať možno aj pätnásť rokov, a preto som presvedčená o tom, že vláda aj v rámci vládneho programu mala s takýmto cieľom počítať a tomuto prispôsobovať aj legislatívu, mala takýto zákon predložiť na začiatku volebného obdobia a my sme mali byť skôr v pozícii bilancovania dosiahnutých výsledkov.
Ak sa dnes takýto zákon predkladá, tak ja viem, že druhé čítanie je skôr zamerané na to, aby boli prednesené doplňujúce a pozmeňujúce návrhy, ale ak vás to teda nezaťaží, pán minister, ste tu, mňa by zaujímalo, z úst štátneho tajomníka to bolo nejakým spôsobom opísané viac-menej všeobecne, aké sú predpokladané merateľné ukazovatele, dosahované ciele v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom rámci, aby som sa vedela presvedčiť, že naozaj tento zákon bude mať svoje opodstatnenie a bude predstavovať prínos pre dlhodobo zanedbávané, hlavne vzdialenejšie, na východ vzdialené regióny. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.11.2015 14:02 - 14:03 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vo vzťahu k tomu, čo predniesol poslanec pán Zajac, sa chcem pripojiť tiež vlastne s takou konštatáciou, že tento návrh zákona považujem za taký alibistický, populistický a formálny nástroj toho, ako konsolidovať rozpočet. Nechcem tým podceniť sumu ušetrených prostriedkov 3 mil. eur. Avšak myslím si, že omnoho viac by naši občania privítali nie tak cestu zmrazovania platov ako zvýšenie výkonnosti a prospešnosti realizovanej politiky, ktorá by znamenala merateľný efekt a prínos pre samých občanov. Ak sa už ale aj takéto opatrenie prijíma, nie je mi celkom jasné, a k tomu by som naozaj rada poznala postoj aj ministra financií, prečo sa v rámci takej solidarizácie spoločnosti nevzťahuje takýto návrh zákona aj na generálneho prokurátora, zástupcov Súdnej rady, sudcov Ústavného súdu? Dobre vieme, veď neraz sa to konštatovalo, že súdy trpia prieťahovosťou, sú neefektívne, nečinné, v mnohých prípadoch až nefunkčné. Tak si myslím, že tu nejaké právo alebo zasadzované výnimky, ktoré by mali platiť pre súdy, nie sú celkom opodstatnené.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.10.2015 16:15 - 16:16 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Pán poslanec Mičovský, ja nielen tvoje vystúpenie, ale vôbec aj dnešnú mimoriadnu schôdzu považujem za príležitosť, ako upozorňovať na stále pretrvávajúce a, bohužiaľ, neriešené problémy v zdravotníctve. Upozorňujú na to nielen pacienti, priami užívatelia zdravotníckych služieb, ale čoraz viac sa ozývajú aj zdravotnícki pracovníci, ktorí poukazujú na poddimenzované mzdy a nedocenenie.
V podstate najväčším znepokojením, ktoré v zdravotníctve sa čoraz vypuklejšie prejavuje, je disbalans, na jednej strane nedocenení zdravotnícki pracovníci, nespokojní pacienti, užívatelia zdravotníckych služieb a stále neuspokojivý a pretrvávajúci stav s neprehľadnosťou finančných tokov medzi poisťovňami a zdravotníckymi zariadeniami.
Spoločenská objednávka a výraz tejto nespokojnosti stále viac narastá a mňa samu ako poslankyňu znepokojuje nedostatočný a nerazantný prístup riadiacich subjektov aj ministra zdravotníctva.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.10.2015 10:28 - 10:30 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Juraja Drobu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 281/2001 Z. z. zákon o zájazdoch, podmienkach podnikania, cestovných kanceláriách a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 564/1991 o obecnej polícii v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.10.2015 10:18 - 10:20 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ja si dovolím doplňujúco fakticky vystúpiť k príspevku a k návrhu zákona pána Viskupiča.
Tvorba koncepcie rozvoja tepelnej energetiky, ako aj stratégie tepelného hospodárstva je viac-menej záležitosťou a zodpovednosťou miest a obcí a je faktom, že v každom meste a v každej obci je tá situácia a perspektíva budúceho rozvoja tepelného hospodárstva rôznorodá a špecifická. Preto je veľmi dôležité, aby práve z úrovne miest, mestských zastupiteľstiev bola vytvorená diskusia, odborná diskusia a možnosť pre zúčastnených dotknutých zúčastňovať sa prehodnotenia koncepcie rozvoja tepelného hospodárstva, ale zároveň, samozrejme, aj zohľadňovať koncepciu štátnej energetickej stratégie, štátneho konceptu rozvoja tepelného hospodárstva.
Ja sama v našom meste poznám príklady dobre fungujúcich spoločenstiev, kde sa odpojenie od centrálneho vykurovania stalo výhodným a efektívnym, avšak na druhej strane poznám aj príklady miest alebo konkrétnych spoločenstiev, kde sa potvrdil pravý opak. Preto som presvedčená o tom, že je potrebné tejto téme venovať zvýšenú pozornosť, zvýšiť stupeň informovanosti a osvety a hlavne je veľmi dôležité nastaviť, upraviť legislatívne podmienky a prostredie tak, aby čo najviac sa priblížilo reálnym požiadavkám a potrebám miest a ich občanov.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2015 16:51 - 16:52 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja si vážim a ctím tvoju pretrvávajúcu snahu a odhodlanie chrániť lesy. Viem, že ti na ich komplexnej ochrane úprimne záleží. Lesy a vôbec všetko prírodné bohatstvo nemôže byť iba zdrojom uspokojovania obchodných záujmov tých, ktorí k nim majú prístup, a to bol hlavný dôvod, pre ktorý som ja svojím spoluautorstvom tento zákon podporila. Ja som presvedčená, že schválením a hlavne dodržiavaním predloženého zákona, ako aj navrhovaných inštitútov ochranných opatrení sa viac obhospodarovanie lesov nesploští len na nežiaduce bohapusté drancovanie, ktorého sme, žiaľ, svedkami dnes v mnohých prípadoch.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 6.10.2015 11:28 - 11:44 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis

83.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, dovoľte mi, aby som opakovane, hoc v prvom čítaní, ale už vlastne niekoľkýkrát predniesla súbor návrhov opatrení, konkrétnych pripomienok k riešeniu toho, ako je možné zlepšiť a zefektívniť postavenie spotrebiteľa na slovenskom trhu, ako je možné prijatím takýchto opatrení zvýšiť vymožiteľnosť spotrebiteľského práva.
Viaceré inštitúty, ktoré aj dnes prednesiem a ktoré sú v pomerne rozsiahlej úprave zahrnuté do návrhu zákona, tu už odzneli, tak sa ospravedlňujem za to, že sa to takto cyklí. Na druhej strane veľmi ma mrzí, že takto samozrejmé návrhy, ktoré by určite privítala spotrebiteľská verejnosť a ktoré odrazila aj spotrebiteľská prax, nenašli dostatočnú politickú vôľu na to, aby boli prijaté a boli už dávno účinné.
Pripravovanou novelou zákona o ochrane spotrebiteľa zastrešujem viaceré iné nepriame vstupy do zákonov, a to konkrétne do Občianskeho zákonníka, do Občianskeho súdneho poriadku, do zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Čo sa týka jadra návrhov zmien v samotnom zákone o ochrane spotrebiteľa, tam sa sústredíme v danom návrhu predovšetkým na už opakovanú potrebu zadefinovania a rozlíšenia pojmu "priemerný" a "zraniteľný spotrebiteľ". Viackrát sa pojem "zraniteľný spotrebiteľ" objavuje v jednotlivých ustanoveniach zákona, avšak bez adekvátneho zadefinovania. Preto na toto kladieme dôraz hlavne v systéme zlyhávajúcej ochrany zraniteľných spotrebiteľov, ktorých v dnešnej dobe už naozaj nemožno vymedziť len na princípe zraniteľnosti, čo sa týka nejakých zdravotných hľadísk, či už nejakého duševného alebo fyzického hendikepu. Snažíme sa definíciu zraniteľného spotrebiteľa podľa potrieb doby a praxe rozšíriť aj na znevýhodnenie spotrebiteľa z pohľadu jeho vekového znevýhodnenia, sociálneho statusu, ale aj istým spôsobom vzdelanostného znevýhodnenia.
Na tento osobitný inštitút, na túto rozšírenú definíciu zraniteľného spotrebiteľa sa potom, samozrejme, snažíme viazať aj konkrétne operatívne inštitúty, tak aby boli prínosné a poskytovali zraniteľným spotrebiteľom špecifickú ochranu, napríklad aj pred úžerou, keď sa stanú obeťou alebo vlastne objektom prebiehajúcich exekučných konaní, kde na základe vytypovania a určenia takýchto zraniteľných spotrebiteľov požadujeme už nepriamo v zákone o súdnych exekútoroch zníženie odmeny pre exekútora o polovicu a zároveň aj zníženie nákladov na trovy exekúcie nanajvýš na výšku pohľadávky bez príslušenstva. Takže tým chcem len preukázať previazanosť a nevyhnutnosť previazania jednotlivých zákonov preto, aby samotná definícia nebola samoúčelná, ale aby znamenala priamy prínos a prospech pre poškodených a nedostatočne chránených spotrebiteľov.
Okrem potreby tohto zadefinovania a rozlíšenia upriamujeme v návrhu zákona pozornosť aj na opravný prostriedok, ktorý ustavične spôsobuje a zväzuje spotrebiteľom v súčasnosti na trhu, ak sa ocitajú v reklamačných konaniach, potiaže. Spotrebiteľ v súčasnom zadefinovanom rámci paragrafového ustanovenia, ktoré sa týka reklamácií, znevýhodňuje spotrebiteľa, a to tým, že prednostné právo o určení hodnotiaceho subjektu, ktorý posudzuje predmet sporu, reklamovaný výrobok alebo službu, ten hodnotiaci subjekt je prednostne vyberaný predajcom. Viackrát to tu opakovane odznelo, že takýmto spôsobom závery reklamačných konaní vyznievajú zo 100 % v neprospech spotrebiteľov a už dlhodobo samotní spotrebitelia alebo aj tí, ktorí sa profesionálne venujú pomoci spotrebiteľom v reklamačných konaniach, upozorňujú na to, že tieto posudky od určených osôb alebo osôb, ktoré sú objednávané predajcami, ktorí sú s týmito určenými osobami v určitom podmienenom, aj priamo v obchodnom vzťahu, tieto posudky sú tendenčné, nie sú objektívne a o ich hodnote, o ich vierohodnosti je možné pochybovať.
Vo väčšine prípadov sa spotrebitelia stretávajú s jednovetnými kategorickými výrokmi o zamietnutí reklamácií bez toho, aby tam toto vyjadrenie alebo toto záverečné tvrdenie bolo opreté o isté zdôvodnenie. A nielen isté zdôvodnenie, žiada sa, a hlavne v sporných reklamáciách, predmetoch vyššej hodnoty, žiada sa exaktné vyhodnotenie, ktoré si dokážu či už predajcovia alebo spotrebitelia zabezpečiť prostredníctvom autorizovaných notifikovaných skúšobní.
Takže my, naopak, tak ako doteraz bolo prednostné právo dané do rúk predajcom určiť hodnotiaci subjekt, my toto prednostné právo prevádzame na spotrebiteľa. Očakávame, že ak bude spotrebiteľ vyberať hodnotiaci subjekt, či už je to určená osoba, alebo to bude autorizovaná osoba, skúšobňa, tak takýto posudok bude hodnovernejší. Náklad na určenie na vystavenie a vypracovanie tohto posudku, či už ide o reklamáciu zamietnutú, s ktorou sa spotrebiteľ nejakým spôsobom nestotožnil do dvanástich mesiacov alebo po dvanástich mesiacoch, tieto náklady navrhujeme, aby znášal predávajúci.
Súčasťou úprav alebo návrhov úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa je tiež doplnenie povinných náležitostí, ktoré má obsahovať takéto odborné posúdenie, a okrem toho, ako je vystavané, ako je zadefinované dnešné znenie zákona, okrem náležitostí na identifikáciu osoby, identifikáciu predmetu sporu daného výrobku alebo posudzovanej služby, okrem určenia dátumu a, ako som už spomenula, vo väčšine prípadov kategorických jednovetných záverov požadujeme, aby každé takéto odborné posúdenie obsahovalo to, čo je pre akékoľvek odborné posúdenie, stanovisko alebo vyjadrenie podstatnou náležitosťou, a to je zdôvodnenie. Pre mňa je veľkým počudovaním, že doteraz takáto kľúčová a ťažisková časť odborného posudku v týchto, jednoducho v zákone chýba.
Čo sa týka zákona, Občianskeho zákonníka tam sa snažíme zaviesť už dlhodobejšie potrebný a jednoznačný inštitút a jeho znenie je veľmi krátke. V krátkosti znie, že spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa uzavreli použitím nekalých obchodných praktík alebo úžery, sú neplatné. Prečo navrhujeme takéto ustanovenie?
Zákon o ochrane spotrebiteľa vymedzuje a ustanovuje, že všetky obchodné nekalé marketingové praktiky sú zakázané. To, že sú zakázané, ešte automaticky – či už v mimosúdnej, alebo súdnej praxi – neznamená, že vďaka používaniu alebo v dôsledku používania nekalých obchodných praktík je či už časť, alebo celá zmluva neplatná. Občiansky zákonník hovorí podrobne o tom, kedy je časť zmluvy alebo tá-ktorá neprijateľná podmienka neplatná. V prípade neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ak sú to podstatné podmienky zmluvy, môže byť v dôsledku takých, použitia takýchto neprijateľných podmienok neplatná aj celá zmluva. Rovnako takúto jasnú a jednoznačnú definíciu sa usilujeme zakotviť, aj čo sa týka používania nekalých obchodných praktík, jednoznačne stanoviť a zadefinovať inštitút spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté s použitím nekalých obchodných praktík, sú neplatné. Jednoduchá úprava, ktorá zjednoduší vymožiteľnosť a výkon spotrebiteľského práva.
Ďalším bodom, na ktorý sa zameriavame v návrhu novely zákona o ochrane spotrebiteľa, je zavedenie inštitútu predsúdnej a predexekučnej výzvy. Už pri jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch ja som prezentovala túto snahu a hlavne potrebu zaviesť tieto inštitúty, pretože opäť sa praxou ukázalo, že v prípade, že spotrebitelia sa ocitli či už v súdnych konaniach, alebo v exekučných konaniach, nemali možnosť, aj keď to chceli a chceli dobrovoľne plniť na základe dobrovoľne uzavretej dohody zo strany veriteľov oprávnených alebo ich právnych zástupcov, jednoducho im to nebolo umožnené.
Dlhodobejšie je možné badať a pozorovať trend nátlakového vťahovania spotrebiteľov do formalizovaných postupov, do celého reťazca od veriteľa cez právnych zástupcov veriteľa oprávneného k vymáhačským spoločnostiam, súdom, rozhodcovským súdom, napokon k exekútorom. Samozrejme, že všetky tieto formalizované inštitucionalizované postupy, ktoré nevie spotrebiteľ, hlavne keď nemá právnu pomoc, nejakým zásadným spôsobom nabúrať, sú spoplatňované a viažu sa na to naozaj nemalé finančné prostriedky.
V podstate táto predsúdna aj predexekučná výzva vytvára priestor pre uzavretie mimosúdnej dohody a rovnako na základe aj deklarovaných snažení samotnej vládnej strany a tých, ktorí sa z radov poslancov alebo aj zástupcov ministerstiev prezentujú snahou zlepšovať a zefektívňovať spotrebiteľské právo, naozaj nevidím problém, aby takýto konštruktívny návrh a návrh prospešný pre spotrebiteľskú verejnosť bol prijatý.
Posledným bodom, na ktorý som postavila dôraz v návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a nepriamo v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní, spočíva v snahe znížiť finančný limit na úhradu exekučných trov, exekučných nákladov pri drobných exekúciách. Mechanizmus alebo vzorec, podľa ktorého navrhujeme znížiť tento finančný limit, je presne v zákone stanovený, je podrobne rozpísaný a konkretizovaný.
Rovnako tak v rovnakom zákone sa usilujeme o to, aby, pardon... (krátke mlčanie rečníčky a jej listovanie v podkladoch), vypadla mi myšlienka. Rovnako sa usilujeme aj zvýšiť ochrannú výšku, výšku chránenej a neexekuovanej sumy hotových peňazí alebo finančných prostriedkov vedených na účte dlžníka z 99,58 na sumu 200 eur.
Zdôvodnenie je plne zrozumiteľné, od roku ´95, kedy bol ustanovený zákon o súdnych exekútoroch, nedošlo k úprave a k zvýšeniu tejto sumy. Samozrejme, že aj popri tom za celý čas od toho roku 95. výrazne porástli životné náklady občanov, spotrebiteľov, v tomto prípade dlžníkov. Preto navrhujeme, aby primerane dobe a aj životným nákladom bola zvýšená táto chránená a neexekuovateľná suma z 99,58 na 200 eur.
V podstate takýmto spôsobom som konkretizovala hlavné návrhy, ktoré sú súčasťou zákona a ktorých prijatím, som presvedčená o tom, dokážeme zefektívniť a zvýšiť vymožiteľnosť spotrebiteľského práva a s kľudným svedomím si môžeme povedať, že naozaj spotrebiteľ je na trhu všeobecne, obzvlášť na finančnom trhu, v rámci našich možností chránený.
Ďakujem.

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.10.2015 10:28 - 10:29 hod.

Helena Mezenská Zobrazit prepis
Ja by som určite nešla cestou spochybňovania referenda, aj nám sa viackrát v parlamente stalo, že rozhodovanie parlamentu, myslím väčšinové rozhodovanie parlamentu, nekorešpondovalo so záujmami a postojmi občanov, občianskej platformy. Spomeňme si napríklad na také rozhodovanie o príspevkoch do eurovalu. Vtedy sa vôľa občanov alebo prieskumami zisťované záujmy občanov značne líšili od toho, ako rozhodoval parlament. Pripusťme, že aj politici sa môžu niekedy mýliť počas volebného obdobia, prípadne môžu zažiť politickú neistotu, hlavne v zásadných otázkach, kedy majú potrebu, prirodzenú potrebu sa oprieť o silný mandát občanov.
Napokon nebolo to tak dávno, keď aj pod ťarchou tlaku Bruselu a povinných kvót sám premiér priznal, že je potrebné, ak bude potrebné, okrem parlamentu je pripravený dôvodiť aj silným mandátom občanov, kedy hovoril otvorene o tom, že keď bude potrebné, vyhlásime aj referendum. Teda skôr, ako by som šla cestou spochybňovania referenda, by som dôraz položila na to, aby bola zabezpečená vyvážená, objektívna mediálna kampaň, a v tom ja vidím najväčšie rezervy a zároveň aj riziko.
Skryt prepis