Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Janka, no zaujímavý názor, musím povedať, že tá diskusia sa vyvíja naozaj veľmi zaujímavo. Ja si myslím, že už v minulosti tu boli zákony, ktoré prikazovali niečo, čo malo byť možno v rámci verejného záujmu, možno rozhodnutí podnikateľskej sféry alebo ľudí, ale toto je zaujímavý názor, zaujímavý návrh zákona. Zo zdravotného hľadiska je návrh absolútne neodškriepiteľný. Súhlasím s tým, pasívne fajčenie je nebezpečné pre ľudí, pochopiteľne, to, čo všetko odznelo, súhlasím. Na druhej strane sa treba pozerať na to, aké sú skúsenosti zo zahraničia, akým spôsobom sa to vyvíja. Však veľa zrejme všetci cestujeme, vidíme, čo sa udialo v Taliansku z tých zafajčených krčiem alebo tých čerpacích staníc, zrazu tam viete prísť a je tam perfektný vzduch. Všetci síce ale zase na druhej strane fajčia vonku, na tých verejných priestranstvách. Zákon platí, vyriešilo sa to nejakým spôsobom.
Bude dôležité ale aj sledovať, aj jak bude druhé čítanie, že aké prídu pozmeňováky, pretože treba sa pozrieť aj na to ekonomické hľadisko. To ekonomické hľadisko je to, že niektoré reštaurácie alebo tie zariadenia verejného stravovania, ktoré v zahraničí buď zrušili fajčenie, alebo obmedzili fajčenie, tak stratili aj určitú časť klientely. A my si musíme pozerať, že dneska tí naši podnikatelia všetci plačú, pretože sú zavalení byrokraciou, poplatkami, daňami, je toho strašne veľa. Keď im ešte klesnú tržby, tak viem si predstaviť, že aj ich biznis pôjde dole a oni budú nútení zavrieť. Takže ja si myslím, že bude potrebné nájsť zdravý kompromis medzi tým, čo navrhovaný zákon bude presadzovať, a to, čo bude aj verejný záujem. Aj bude to zrejme asi naozaj na tom prevádzkovateľovi toho verejného stravovania, aby si stanovil tie pravidlá, akým spôsobom to bude realizovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Myslím, že už veľa skutočností tu odznelo, nechcem sa opakovať, ale chcel by som len zo skúseností, akú máme my, povedať niečo. My sme pôvodne prevádzkovali autopožičovňu so zahraničnou spoločnosťou SIXT a tu zo skúseností už bolo to, že vodičovi mladistvému do 21 rokov sa vôbec nepožičiavajú autá. To nehovoríme o nákladných autách. A vodiči vo veku od 21 do 25 rokov mali tzv. ten under age restriction, čo bolo vlastne vekové obmedzenie. A poistka pre nich bola, myslím, že 10 euro na deň za požičanie. Takže už aj tie požičovne to vedia, že tí vodiči nemajú skúsenosti tým, že nešoférujú. A bavíme sa stále iba o osobných autách. A to vôbec, ani drahé limuzíny sa im nepožičiava. Takže určite to, čo odznelo, skúsenosti naberajú podľa mňa odjazdenými kilometrami a určite aj preškolením. Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel, ďakujem za slovo, ja by som chcel poukázať ešte na tú skutočnosť, ktorú Boris povedal, a to je momentálne z poslednej situácie z posledných dní, kedy na slovenských cestách zahynulo viac ako desať osôb, myslím v poslednom týždni, a väčšinu majú na svedomí mladistvé osoby, ktoré majú vodičské oprávnenie približne dva roky. A častokrát to je aj práve teraz v letných mesiacoch pod vplyvom alkoholu, takže určite tento zákon je veľmi dobrý a bude veľmi dôležité, aby sa represívne zakročilo voči práve prevádzkovateľom pohostinských zariadení, resp. zariadení, kde sa podávajú alkoholické nápoje práve mladistvým používateľom. Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 14. mája 2019 č. 1792 sa uzniesla prerokovať návrh uvedených poslancov a prideliť ho týmto výborom a vo výboroch v druhom čítaní: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov zaujali výbory tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 638 z 13. júna 2019, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 445 z 18. júna 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 225 z 11. júna 2019 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 5 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh uvedených poslancov, tento schváliť.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na gestorskom výbore z 19. júna 2019 č. 234. Týmto má zároveň aj uznesením výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Rovnako by som chcel poprosiť, pri hlasovaní č. 138 chcel by som, aby sa uviedlo v zázname, že som hlasoval za.

Ďakujem za slovo. Veľmi zaujímavá rozprava. Ja odbornú problematiku by som nechal na kolegov, ktorí sú zrejme bližšie k tomu, ja by som sa chcel vyjadriť iba k tým veciam, čo ste hovorili ohľadom tých pokút zo zahraničia. Konkrétne mám na mysli Rakúsko, tam napríklad diaľničné známky vyberá ASFINAG. To je spoločnosť, ktorá je obdoba, myslím, Národnej diaľničnej spoločnosti u nás, oni pekne stoja na všetkých tých výjazdoch, ktoré si vyberú, a tam vyberajú pokuty. Ale k tým pokutám zo zahraničia, čo ste spomenuli to Maďarsko, čo vyberá nejaká súkromná právna spoločnosť, tak v Rakúsku normálne, mám tu tlačivo, ktoré som obdržal, je to od štátnej polície Landespolizeidirektion z Viedne a je to spáchanie dopravného deliktu v Rakúsku, výzva na zaplatenie, informácia podľa EÚ smernice 2015/413 EÚ. To znamená, že oni majú, majú, podľa tejto smernice obdržali od slovenských orgánov ŠPZ-ku majiteľa a vymáhajú pokutu. Takže neviem, či nemám informácie, či Slovensko to robí podobne a vyberá... (Reakcia z pléna.) Ale keď; je to pokuta, je to pokuta, údaje k deliktu, je to proste za rýchlosť, dôkazné prostriedky oznámenie polície a a a... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, keby ste, poprosím vás, páni, keby ste nevykrikovali, veď prihláste sa do faktických a potom si môžte povedať alebo pán minister môže ísť do rozpravy. Skúste pánovi Gogovi vrátiť, pánovi poslancovi vrátiť desať sekúnd čas.

Goga, Ľudovít, poslanec NR SR
To znamená, ja sa chcem iba opýtať, pokiaľ nevyberáme a je tu takýto nástroj, ktorý je vlastne s tou smernicou Európskej únie pokrytý, aby sme to skúsili.
Ešte posledná vec, že ešte tento dokument bol v zmysle e-Government zákona vyhotovený elektronicky, takže a myslím si, že, myslím, že tú pokutu vždycky dostanú zaplatenú, lebo je to buď na firmu, alebo na súkromnú osobu.
Ďakujem za slovo.

Ja by som chcel poprosiť, pri hlasovaní číslo 200 hlasoval som "za", chcel som "sa zdržať", aby sa uviedlo do záznamu. Ďakujem.

Pán kolega, ja s vami, čo sa týka tej migrácie, súhlasím. Tá migrácia medzinárodná, tá je stále, tá stále funguje. Tých 258 mil. ľudí určite migruje za prácou, za nejakým iným životom, a jak ste spomínali, tak, myslím, že v 2016. roku, tak tí migranti alebo ľudia, ktorí pracujú v inej krajine, poslali do svojej domovskej krajine okolo 630 mld. dolárov. To znamená, ten, tie procesy migrácie stále fungujú bez toho, že by sa prijímal nejaký globálny rámec. Takže a keď ideme do toho Londýna, tí ľudia tam pracujú, na základe dohody o brexite budú im garantované niektoré práva pobytu ďalej, však my tam máme dajme tomu okolo tých 300-tisíc ľudí, myslím, že 3 mil. Britov žije v Európskej únii, to znamená, tu fungujú, tu funguje už právo, dokonca azylové právo Európskej únie bude jedno možno z veľmi dobrých. Myslím si, že aj pán kolega Kaliňák povie, že to, čo my tu máme, akože tá azylová politika, ako jakým spôsobom sa narába tuto s ľuďmi, ktorí prídu sem žiť, chcú tu bývať, chcú tu podnikať alebo žiadajú o azyl, je veľmi dobrá.
My práve narážame iba na to, aby nedošlo k niečomu, čo sa stalo v roku 2015, ako som už raz spomenul v mojej rozprave, že došlo k porušeniu pravidiel fungovania Európskej únie, a narážame na to, že keď je niečo nezáväzné, prečo by sme to mali podporiť. A keď už budeme chcieť nejakých pracovníkov sem dostať, že nám na tom trhu práce budú chýbať, tak možno aj takým spôsobom, ako budú možno tie nejaké predkladané návrhy zákonov, s ktorými zase niekto bude a nebude súhlasiť. Takže bavme sa o tom, že, že tá migrácia už je, a čím ju chceme teraz nejakým spôsobom inakšie organizovať, však to sa dá aj nejakými inými nástrojmi.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Rovnako si myslím, jak niektorí moji predrečníci, že tým, že ten proces neschválila, neschválilo už aj Rakúsko, Česká republika a ostatná krajiny, ktoré určite mali dostatok fundovaných odborníkov z medzinárodného práva a rozhodli sa takto, tak pokiaľ my dneska alebo zajtra prijmeme uznesenie Národnej rady, tak by nemal do Marrákeša nikto cestovať, pretože tam už nebude žiadny priestor na rokovania ani na pripomienky, tam sa príde iba na, slávnostne schváliť tento pakt a my, keď tam aj budeme, tak schválime len alibisticky akože s našimi pripomienkami.
Ďakujem za slovo.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, je koniec novembra a my tu rokujeme alebo rozprávame o Globálnom rámci o migrácii. Tento dokument bol schválený, myslím si, 22. alebo niekedy v druhej polovici júla. Dneska sú dva týždne, kedy sa ide tento pakt podpisovať v Marrákeši, a my sa dneska k nemu vraciame. Dali sme si otázku prečo.
5. novembra hnutie Boris Kollár, SME RODINA - Boris Kollár, malo konferenciu o migrácii, na ktorej sme okrem iného poukázali aj na negatívne dôsledky paktu o migrácii, kedy nám, kedy v podstate, tak jak tu aj dneska niekoľkokrát odznelo, máme obsahové výhrady, ktoré sú ako zavádzanie nových politických mechanizmov, nástrojov, vstupuje do integrity suverenity štátov, má množstvo nejasných definícií, záväzkov.
To, čo už odznelo, má viac ako stokrát spomenuté slovo, že je nezáväzné. Keď je ten dokument nezáväzný, prečo toľko diskusie o tom, či ho ideme, alebo nejdeme podpisovať?
To, že od toho, od toho júla prešlo päť mesiacov a my sa dneska vraciame, ide to aj vlastne, to sú v podstate tri-štyri týždne, kedy začala rezonovať téma, to, že Rakúsko odstúpilo, Česká republika odstúpila, Maďari takisto okrem toho, okrem Spojených štátov, ktoré už pred rokom odstúpili. Spojené štáty sú dneska krajina, ktorá má v rámci migrácie najviac obyvateľov. Má okolo 50 mil., keď sa bavíme o, celkovo o migrácii. Oni už prví poukázali na to, že tento rámec neschvália.
Tak sa téma začala rezonovať a pán minister Lajčák zrejme dúfal, že dokument, na ktorom ako predseda Valného zhromaždenia sa spolupodieľal, že vlastne on tak príde do úzadia, niekto pôjde do Marrákešu a podpíše sa. Lenže za posledné tri týždne sa stalo to, čo vlastne zažívame dneska. Vyzerá to tak, že naozaj Slovensko sa správne rozhodne a nepodporí tento, tento rámec.
Pýtate sa, prečo sú naše obavy. To, o migrácii sme sa dneska už bavili viacej, ale keby som trošku mohol povedať, aká je obava. Pozrite, čo sa stalo v septembri 2015. Angela Merkelová svojím neuváženým rozhodnutím, kedy pozvala migrantov svojou známou vetou „My to zvládneme,“ zahájila migračnú vlnu. Ona de facto týmto rozhodnutím aj porušila pravidlá Európskej únie, kedy vlastne, porušila, myslím, Dublin, Dublin trojku, hej, že vlastne už bol vlastne nejaký rámec, ktorý je podpísaný štátmi Európskej únie, ktoré sa majú dodržovať, a ona prišla a povedala (reakcia z pléna), že to neplatí. Presne tak. To znamená, a zrazu čo tu máme, my tu máme 2,2 mil. nelegálnych migrantov v celej Európskej únii. A nikto nevie, čo s nimi bude. Najprv bola tá situácia nezvládnutá rok, potom dva roky, potom tri roky, ona je stále de facto nezvládnutá a my sa ideme teraz tváriť, že všetko je v poriadku, čo sa týka migrácie. No nie je.
A čo je veľmi zaujímavé, čo si musíme ešte tiež, neviem, či dneska to odznelo, tak, tak, iba tak okrajovo, prečo, prečo naše obavy sú. Na základe Newyorskej deklarácie z roku 2016, ktorá bola prijatá, to, tá, tá rokovala o dvoch paktoch. Jeden pakt bol pakt o migrácii a druhý bol pakt o utečencoch. Ten pakt bol... A obidva tieto rámce budú podpísané v decembri. My dneska sa bavíme v kľude, že je, 11., 12. či niekoho vyšleme, nevyšleme, o piatej bude zrejme hlasovanie, tak uvidíme, jak dopadne.
Ale aby som vám povedal, ten pakt o utečencoch, ten bude v druhej polovici, v druhej polovici decembra podpísaný v New Yorku, myslím, na Valnom zhromaždení.
Ale iba v krátkosti by som vám chcel povedať, že tento rámec má štyri hlavné ciele, a to je: zmenšiť tlak na krajiny, ktoré prežívajú najsilnejší influx, druhý, tretí chceli zjednodušiť samostatné fungovanie utečencov, nájsť viac riešení, ako pomôcť utečencom a s prístupom do tretích krajín. Tu by som si dovolil iba, iba jednu vetičku. Tento pakt dáva medzi riadkami možnosť utečencom pred vojnou a prenasledovaním vybrať si cieľovú krajinu, ktorá vôbec nemusí byť v zátvorke a určite ani nebude prvou bezpečnou krajinou. Táto cieľová krajina má následne povinnosť toho, tohto utečenca prijať. A tam ešte stojí v tej, v tom, v tom rámci, že budú sa snažiť, aby životná úroveň utečenca sa prispôsobila obyvateľom tej-ktorej krajiny. Je to normálne?
A posledné - zlepšiť podmienky v krajinách pôvodu a uľahčiť tak bezpečný a dôstojný návrat a aj to len, ak je dobrovoľný zo strany utečenca. Takže toto sú, toto sú veci, ktoré, ktoré nás naozaj napĺňajú obavou, že čo sa bude diať pri schválení tohto, tohto rámca.
Takže ja by som, pokiaľ sa týka tej nezáväznosti obidvoch týchto kompaktov, ktoré by mali byť, ktoré už sú postavené v konvenciách, v niektorých konvenciách, napríklad aj to, čo som aj spomínal doobeda, v konvencii z roku 1951 a na iných medzinárodných dohodách o ľudských právach, už sú vlastne v tých dokumentoch etablované. Tak sa pýtam, prečo, prečo nám nestačia už existujúce platné medzinárodné dohody a konvencie a na čo nám slúžia nezáväzné dohody, navyše s kontrolným grémiom? Ten, ten pakt o migrácii bude mať kontrolný orgán, ktoré bude grémiom, ktoré bude vyhodnocovať, akým spôsobom tie štáty ten svoj kvázi nezáväzok alebo záväzok plnia. Vieme, čo sa bude diať, akým spôsobom si to bude OSN nárokovať? No dneska to nevieme povedať.
Takže namiesto vnucovania globalistických politík by mala medzinárodná spoločnosť, naopak, hľadať riešenia, ako zastaviť migráciu, zlepšiť život migrantov doma, a v neposlednom rade nepodnecovať revolúcie a nesnažiť sa šíriť demokratické hodnoty humanitárnymi bombardovaniami.
A na záver by som chcel povedať jednu vec, už iba jednu vetu, že môžeme konštatovať, že v politike nie sú dobré alebo zlé rozhodnutia. Sú iba rozhodnutia a konzekvencie. Preto sa rozhodnime tak, aby konzekvencie z tohto rozhodnutia mali čo najmenší negatívny dopad na našu a na budúce generácie.
Ďakujem za slovo.