Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.10.2018 o 12:42 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.10.2018 12:42 - 12:44 hod.

Oto Žarnay
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 19.10.2018 12:42 - 12:42 hod.

Oto Žarnay
 

Vystúpenie 19.10.2018 12:31 - 12:41 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sociálna klíma na mnohých školských pracoviskách nesie v sebe množstvo patologických znakov. Prichádzajú správy z rôznych častí Slovenska i rôznych typov škôl o tom, že mobbing a bossing je v skrytej, ale niekde i v miernej poodhalenej podobe každodennou realitou. Nepoznáme čísla koľko pracovnoprávnych sporov skončilo na súde a koľkým sa dalo predísť, ani počet súdnych sporov rodičov a vzdelávacích inštitúcií.
Na stránkach Štátnej školskej inšpekcie sa dozvedáme o dôvodoch sťažností na pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Len z médií sa z času na čas dozvedáme o prípadoch, ktoré balansujú na hranici únosnosti. O konfliktoch na pracovisku, ktoré často končia podaním trestných oznámení, písaním sťažností a iných podnetov rôznym inštitúciám, zvyšujúcej sa nevraživosti v rámci samotných učiteľských kolektívov, kde často zo strachu pred prepustením a inými sankciami sa väčšina obracia proti svojim sťažujúcim sa kolegom a drží tak chrbát vedeniu školy. O útokoch, našťastie verbálnych a nie fyzických, o ohováraní a napätých vzťahoch na pracovisku, či iných konfliktoch. To sa samozrejme prenáša aj do vyučovacieho procesu. Pretože v takejto napätej atmosfére, kde sú poškodené medziľudské vzťahy sa ťažko pracuje a negativita ovplyvňuje, aj keby nemala, psychické prežívanie tých, ktorí majú v triedach učiť v pozitívnej atmosfére. Aj o tomto je súčasné slovenské školstvo. Nielen o nízkom ohodnotení práce učiteľov. Žiaľ, problémom medziľudských vzťahov na školách, šikanovaniu zo strany nadriadených, ale aj zo strany vlastných kolegov a teda bossingu a mobbingu sa venuje malá pozornosť. Aj samosprávy sa ich snažia zamiesť pod koberec, alebo podceňovať ich dopad na celkový klímu a výsledky danej školy.
Funkcia školského ombudsmana bola zrušená. Učitelia si musia svoje interné problémy vyriešiť sami a nemajú sa v podstate ani na koho obrátiť. Rovnako narastajúci charakter má aj šikana medzi deťmi. Na jednej strane sa niet čomu diviť, keďže v rámci spoločnosti doma i v školskom prostredí sa deti stretávajú s právom silnejšieho, s nízkou dávkou tolerancie k názorom iných a nedostatočnými komunikačnými zručnosti, ako aj schopnosťou riešiť problémy pokojnou cestou. Stúpajúce všade prítomné napätie sa odráža i na ich správaní a konaní. Kopírujú svet, ktorý je okolo nich z ktorého sa učia.
Na druhej strane máme schopnosť zachytiť tieto nežiadúce javy a postupne ich prekonávať. Hovoriť o tom, že každý by mal začať od seba ako človek, ako rodič, ako zamestnanec, ako občan. Je zrejme zbytočné, pretože to je zjavné. Spôsoby riešenia týchto problémov v školskom prostredí sa doposiaľ nevyčerpali a možno by stačila vyššia dávka tolerancie, trpezlivosti, dôslednosti a racionálnejšieho využívania
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.10.2018 12:31 - 12:41 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, sociálna klíma na mnohých školských pracoviskách nesie v sebe množstvo patologických znakov. Prichádzajú správy z rôznych častí Slovenska i rôznych typov škôl o tom, že mobbing a bossing je v skrytej, ale niekde i v miernej poodhalenej podobe každodennou realitou. Nepoznáme čísla koľko pracovnoprávnych sporov skončilo na súde a koľkým sa dalo predísť, ani počet súdnych sporov rodičov a vzdelávacích inštitúcií.
Na stránkach Štátnej školskej inšpekcie sa dozvedáme o dôvodoch sťažností na pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. Len z médií sa z času na čas dozvedáme o prípadoch, ktoré balansujú na hranici únosnosti. O konfliktoch na pracovisku, ktoré často končia podaním trestných oznámení, písaním sťažností a iných podnetov rôznym inštitúciám, zvyšujúcej sa nevraživosti v rámci samotných učiteľských kolektívov, kde často zo strachu pred prepustením a inými sankciami sa väčšina obracia proti svojim sťažujúcim sa kolegom a drží tak chrbát vedeniu školy. O útokoch, našťastie verbálnych a nie fyzických, o ohováraní a napätých vzťahoch na pracovisku, či iných konfliktoch. To sa samozrejme prenáša aj do vyučovacieho procesu. Pretože v takejto napätej atmosfére, kde sú poškodené medziľudské vzťahy sa ťažko pracuje a negativita ovplyvňuje, aj keby nemala, psychické prežívanie tých, ktorí majú v triedach učiť v pozitívnej atmosfére. Aj o tomto je súčasné slovenské školstvo. Nielen o nízkom ohodnotení práce učiteľov. Žiaľ, problémom medziľudských vzťahov na školách, šikanovaniu zo strany nadriadených, ale aj zo strany vlastných kolegov a teda bossingu a mobbingu sa venuje malá pozornosť. Aj samosprávy sa ich snažia zamiesť pod koberec, alebo podceňovať ich dopad na celkový klímu a výsledky danej školy.
Funkcia školského ombudsmana bola zrušená. Učitelia si musia svoje interné problémy vyriešiť sami a nemajú sa v podstate ani na koho obrátiť. Rovnako narastajúci charakter má aj šikana medzi deťmi. Na jednej strane sa niet čomu diviť, keďže v rámci spoločnosti doma i v školskom prostredí sa deti stretávajú s právom silnejšieho, s nízkou dávkou tolerancie k názorom iných a nedostatočnými komunikačnými zručnosti, ako aj schopnosťou riešiť problémy pokojnou cestou. Stúpajúce všade prítomné napätie sa odráža i na ich správaní a konaní. Kopírujú svet, ktorý je okolo nich z ktorého sa učia.
Na druhej strane máme schopnosť zachytiť tieto nežiadúce javy a postupne ich prekonávať. Hovoriť o tom, že každý by mal začať od seba ako človek, ako rodič, ako zamestnanec, ako občan. Je zrejme zbytočné, pretože to je zjavné. Spôsoby riešenia týchto problémov v školskom prostredí sa doposiaľ nevyčerpali a možno by stačila vyššia dávka tolerancie, trpezlivosti, dôslednosti a racionálnejšieho využívania
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 19:01 - 19:07 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár viet tiež k tomuto návrhu zákona. Komplikovaný stav nášho školstva nie je pre nikoho novinkou. Od existenčných problémov spôsobených finančnou poddimenzovanosťou, cez nedostatok odborne erudovaných pedagogických pracovníkov niektorých regiónoch, žabomyšie vojny riaditeľov so zriaďovateľmi, či podriadenými, nekompetentnosť niektorých riaditeľov škôl, ale aj verejných zriaďovateľov po nedostatočné technické vybavenie, či vybavenie učebnými pomôckami vrátane učebníc, ktoré tvoria len hrubý náčrt problematických oblastí. Spôsob ako niektoré problémy zostali zakonzervované, nízka flexibilita a bezzubosť ich legislatívneho riešenia spôsobili, že ich náprava je takmer nedohľadne a zotrvačným pohybom fungujúci kolos ich tlačí neustále pred sebou. Povinnosťou štátu je dohliadať na úroveň pedagogického riadenia, na úroveň výchovy a vzdelávania na úroveň materiálno-technických podmienok školských subjektov zaradených do siete škôl s oprávnením vykonávať výchovu a vzdelávanie. Túto povinnosť ako aj vybavovanie sťažností a petícií má štátna školská inšpekcia, ktorej nezávislosť činnosti je v zákone deklarované. Uznávam, že výkon kontroly nie je jednoduchá záležitosť a vo všeobecnosti je stresovým faktorom pre všetkých jej účastníkov, predovšetkým na strane škôl. Aktuálne kritériá hodnotenia v jednotlivých sledovaných oblastiach i podmienky ich naplnenia sú osobitne pre materské školy, základné školy, gymnáziá i stredné odborné školy zverejnené na webovom sídle štátnej školskej inšpekcie. Rovnako uznávam, že výkon samotnej inšpekcie je mnohokrát sťažený alebo aj znemožnený predovšetkým neposkytnutím súčinnosti, či jednoduchým nevpustením kontroly do objektu školy, školského zariadenia alebo na pracoviská praktického vyučovania. Preto legálna definícia marenia školskej inšpekcie je podľa môjho názoru na mieste ako aj následky, ktoré sú s tým spojené. Pôvodné udelenie sankcie, teda pokuty v maximálnej výške 331,50 eura, ktorá sa ukladá v správnom konaní bolo značne neúčinné. Navrhovaná sankcia zníženie objemu finančných prostriedkov zriaďovateľovi školy pridelených na príslušný kalendárny rok na základe písomného návrhu hlavného školského inšpektora s podmienkou preukázania zmarenia školskej inšpekcie príslušnej škole je podstatne účinnejšia. No definícia danej sankcie nie je určitá vzhľadom na skutočnosť, že zníženie objemu prostriedkov napríklad o 10 % je pre mesto zvládnuteľné, no pre malú obec môže byť likvidačné a zase na druhej strane zníženie objemu dotácií o 1 % alebo o 50 % je taktiež veľký rozdiel, pretože 1 % nemusí zriaďovateľ takmer pocítiť a 50 % môže školu zlikvidovať. Návrh na zníženie objemu finančných prostriedkov pre školu ako sankciu podáva hlavný školský inšpektor podľa navrhovanej úpravy at hok, čo nepridáva k právnej istote, ktorá je v dôvodovej správe deklarovaná. Zriaďovateľ síce môže do určitej miery zosobniť riaditeľovi školy, ktorý sa dopustil marenia výkonu školskej inšpekcie uloženú sankciu, ale v konečnom dôsledku pri likvidačnej sankcii na to doplatia vždy deti. Rovnako nie je uvedená možnosť zriaďovateľovi účinne sa brániť pri udelení danej sankcie. Zámer zvýšiť právnu istotu kontrolovaných subjektov, čiže škôl a školských zariadení jednoznačným nastavením pravidiel pre úpravu správ o výsledkoch školskej inšpekcie je možné len privítať. Pretože zákon o kontrole v štátnej správe reálne nezohľadňoval špecifiká školstva, ak vo výsledkoch a procesoch činnosti školskej inšpekcie boli zistené nedostatky. Podľa navrhovanej úpravy môže riaditeľ kontrolovaného subjekt alebo zamestnávateľ, ktorého je pracovisko praktického vyučovania organizačnou súčasťou do 5 pracovných dní od prerokovania správy o výsledkoch školskej inšpekcie podať písomné vyjadrenie k výsledkom a procesu školskej inšpekcie. Ak ich školská inšpekcia vyhodnotí ako opodstatnené, tak vypracuje dodatok k správe o výsledkoch školskej inšpekcie rovnako aj ak zistí nedostatky na základe vnútornej kontroly.
===== o výsledkoch školskej inšpekcie podať písomné vyjadrenie k výsledkom a procesu školskej inšpekcie. Ak ich školská inšpekcia vyhodnotí ako opodstatnené tak vypracuje dodatok k správe o výsledkoch školskej inšpekcie rovnako aj ak zistí nedostatky na základe vnútornej kontroly. Ak vyhodnotí námietky ako neopodstatnené tak písomne o tom informuje sťažujúci sa subjekt. Námietky však vyhodnocuje ten kto kontrolu vykonával a neexistuje iná nezávislá a flexibilná možnosť na posúdenie ich oprávnenosti. V konečnom dôsledku je účinnosť brániť sa riaditeľovi školy alebo zamestnávateľovi značne znížená. Rovnako chýba aj stanovenie lehoty na posúdenie námietok a vypracovanie dodatku k správe o výsledkoch školskej inšpekcie alebo písomné zamietnutie námietok keďže špecifická lehota 5 pracovných dní kontrolovanému subjektu je daná, no inšpekcii nie, čo k právnej istote určite neprispieva. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, výkon kontroly vo verejnej teda aj v štátnej správe nie je určite jednoduchá činnosť ale reálne veľmi potrebná pretože ľudský faktor vždy bude hlavným činiteľom, ktorý riadi a realizuje akúkoľvek činnosť a tak ako je takmer nezmerateľným prínosom rovnako zlyháva. Preto je vzhľadom na skutočnosť, že každý má právo na dobrú správu veci verejných potrebné či už individuálne ale aj systémové zlyhania podchytiť, vyhodnotiť a napraviť tak, aby sme v budúcnosti predišli čo najväčšiemu počtu pochybení. Preto na jednej strane vítam prevenčnú snahu tohto návrhu zákona, na druhej strane si však myslím, že práve v záujme právnej istoty, aby nedochádzalo k neustálym novelizáciám zákonov by bolo vhodné dotiahnuť jednotlivé nuansy návrhu čo do najväčšej dokonalosti tak, by sme boli schopní túto právnu istotu aj zabezpečiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 17.10.2018 19:01 - 19:07 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi pár viet tiež k tomuto návrhu zákona. Komplikovaný stav nášho školstva nie je pre nikoho novinkou. Od existenčných problémov spôsobených finančnou poddimenzovanosťou, cez nedostatok odborne erudovaných pedagogických pracovníkov niektorých regiónoch, žabomyšie vojny riaditeľov so zriaďovateľmi, či podriadenými, nekompetentnosť niektorých riaditeľov škôl, ale aj verejných zriaďovateľov po nedostatočné technické vybavenie, či vybavenie učebnými pomôckami vrátane učebníc, ktoré tvoria len hrubý náčrt problematických oblastí. Spôsob ako niektoré problémy zostali zakonzervované, nízka flexibilita a bezzubosť ich legislatívneho riešenia spôsobili, že ich náprava je takmer nedohľadne a zotrvačným pohybom fungujúci kolos ich tlačí neustále pred sebou. Povinnosťou štátu je dohliadať na úroveň pedagogického riadenia, na úroveň výchovy a vzdelávania na úroveň materiálno-technických podmienok školských subjektov zaradených do siete škôl s oprávnením vykonávať výchovu a vzdelávanie. Túto povinnosť ako aj vybavovanie sťažností a petícií má štátna školská inšpekcia, ktorej nezávislosť činnosti je v zákone deklarované. Uznávam, že výkon kontroly nie je jednoduchá záležitosť a vo všeobecnosti je stresovým faktorom pre všetkých jej účastníkov, predovšetkým na strane škôl. Aktuálne kritériá hodnotenia v jednotlivých sledovaných oblastiach i podmienky ich naplnenia sú osobitne pre materské školy, základné školy, gymnáziá i stredné odborné školy zverejnené na webovom sídle štátnej školskej inšpekcie. Rovnako uznávam, že výkon samotnej inšpekcie je mnohokrát sťažený alebo aj znemožnený predovšetkým neposkytnutím súčinnosti, či jednoduchým nevpustením kontroly do objektu školy, školského zariadenia alebo na pracoviská praktického vyučovania. Preto legálna definícia marenia školskej inšpekcie je podľa môjho názoru na mieste ako aj následky, ktoré sú s tým spojené. Pôvodné udelenie sankcie, teda pokuty v maximálnej výške 331,50 eura, ktorá sa ukladá v správnom konaní bolo značne neúčinné. Navrhovaná sankcia zníženie objemu finančných prostriedkov zriaďovateľovi školy pridelených na príslušný kalendárny rok na základe písomného návrhu hlavného školského inšpektora s podmienkou preukázania zmarenia školskej inšpekcie príslušnej škole je podstatne účinnejšia. No definícia danej sankcie nie je určitá vzhľadom na skutočnosť, že zníženie objemu prostriedkov napríklad o 10 % je pre mesto zvládnuteľné, no pre malú obec môže byť likvidačné a zase na druhej strane zníženie objemu dotácií o 1 % alebo o 50 % je taktiež veľký rozdiel, pretože 1 % nemusí zriaďovateľ takmer pocítiť a 50 % môže školu zlikvidovať. Návrh na zníženie objemu finančných prostriedkov pre školu ako sankciu podáva hlavný školský inšpektor podľa navrhovanej úpravy at hok, čo nepridáva k právnej istote, ktorá je v dôvodovej správe deklarovaná. Zriaďovateľ síce môže do určitej miery zosobniť riaditeľovi školy, ktorý sa dopustil marenia výkonu školskej inšpekcie uloženú sankciu, ale v konečnom dôsledku pri likvidačnej sankcii na to doplatia vždy deti. Rovnako nie je uvedená možnosť zriaďovateľovi účinne sa brániť pri udelení danej sankcie. Zámer zvýšiť právnu istotu kontrolovaných subjektov, čiže škôl a školských zariadení jednoznačným nastavením pravidiel pre úpravu správ o výsledkoch školskej inšpekcie je možné len privítať. Pretože zákon o kontrole v štátnej správe reálne nezohľadňoval špecifiká školstva, ak vo výsledkoch a procesoch činnosti školskej inšpekcie boli zistené nedostatky. Podľa navrhovanej úpravy môže riaditeľ kontrolovaného subjekt alebo zamestnávateľ, ktorého je pracovisko praktického vyučovania organizačnou súčasťou do 5 pracovných dní od prerokovania správy o výsledkoch školskej inšpekcie podať písomné vyjadrenie k výsledkom a procesu školskej inšpekcie. Ak ich školská inšpekcia vyhodnotí ako opodstatnené, tak vypracuje dodatok k správe o výsledkoch školskej inšpekcie rovnako aj ak zistí nedostatky na základe vnútornej kontroly.
===== o výsledkoch školskej inšpekcie podať písomné vyjadrenie k výsledkom a procesu školskej inšpekcie. Ak ich školská inšpekcia vyhodnotí ako opodstatnené tak vypracuje dodatok k správe o výsledkoch školskej inšpekcie rovnako aj ak zistí nedostatky na základe vnútornej kontroly. Ak vyhodnotí námietky ako neopodstatnené tak písomne o tom informuje sťažujúci sa subjekt. Námietky však vyhodnocuje ten kto kontrolu vykonával a neexistuje iná nezávislá a flexibilná možnosť na posúdenie ich oprávnenosti. V konečnom dôsledku je účinnosť brániť sa riaditeľovi školy alebo zamestnávateľovi značne znížená. Rovnako chýba aj stanovenie lehoty na posúdenie námietok a vypracovanie dodatku k správe o výsledkoch školskej inšpekcie alebo písomné zamietnutie námietok keďže špecifická lehota 5 pracovných dní kontrolovanému subjektu je daná, no inšpekcii nie, čo k právnej istote určite neprispieva. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, výkon kontroly vo verejnej teda aj v štátnej správe nie je určite jednoduchá činnosť ale reálne veľmi potrebná pretože ľudský faktor vždy bude hlavným činiteľom, ktorý riadi a realizuje akúkoľvek činnosť a tak ako je takmer nezmerateľným prínosom rovnako zlyháva. Preto je vzhľadom na skutočnosť, že každý má právo na dobrú správu veci verejných potrebné či už individuálne ale aj systémové zlyhania podchytiť, vyhodnotiť a napraviť tak, aby sme v budúcnosti predišli čo najväčšiemu počtu pochybení. Preto na jednej strane vítam prevenčnú snahu tohto návrhu zákona, na druhej strane si však myslím, že práve v záujme právnej istoty, aby nedochádzalo k neustálym novelizáciám zákonov by bolo vhodné dotiahnuť jednotlivé nuansy návrhu čo do najväčšej dokonalosti tak, by sme boli schopní túto právnu istotu aj zabezpečiť. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.9.2018 15:22 - 15:27 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, podávam interpeláciu na ministra spravodlivosti vo veci Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva ako samostatná právnická osoba patriaca do rozpočtovej kapitoly ministerstva spravodlivosti, zriadená zákonom č. 308/1993 Z. z. na základe medzinárodnej zmluvy, pôsobí od roku 2004 ako slovenský antidiskriminačný orgán pre posudzovanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona. Zo správy o činnosti za rok 2017 okrem iného vyplýva, že stredisko prijalo 70 podnetov, z ktorých bolo deväť odôvodnených podľa antidiskriminačného zákona, a podalo dve žaloby v danom roku. Uskutočnilo deväť prevenčných vzdelávacích aktivít pre ústredné orgány štátnej správy i pre verejnú správu, z ktorých na dvoch, a to pre Magistrát hlavného mesta Bratislava, boli prítomní štyria účastníci, a pre ministerstvo hospodárstva, kde bolo prítomných osem účastníkov. Celkovo stredisko uvádza 125 vzdelávacích aktivít na základných a stredných školách a 23 na pôde rôznych inštitúcií s celkovou účasťou 3 933 ľudí, z toho 53 aktivít, čiže 36 % v Bratislavskom kraji, no v Prešovskom kraji sedem aktivít, to je 5 %, a v Košickom kraji päť aktivít, čo sú tri percentá.
V rámci pôsobenia na sociálnych sieťach na Facebooku, citujem priamo zo správy strediska. Stránka strediska na sociálnej sieti Facebook si za rok 2017 upevnila svoje postavenie a získala 254 lajkov. Ku koncu roka 2017 v stredisku bolo kliknutých 440 lajkov a za rok 2017 stredisko zdieľalo na sociálnej sieti Twitter 94 príspevkov a od založenia účtu nadobudlo 59 sledujúcich. Od minulého roku tak stredisko získalo takmer 20 nových sledujúcich. Koniec citácie.
Stredisko vypracovalo a následne prostredníctvom svojho webového sídla zverejnilo celkovo 22 odborných stanovísk vo veciach súvisiacich s porušením zákazu diskriminácie, z toho v dvanástich identifikovalo chránený dôvod. Stredisko autorsky a edične pripravilo a vydalo päť titulov, ktoré boli zverejnené na jeho webovom sídle, všetky sú správy, hodnotiace a výskumná, a jednu detskú maľovanku. Vo výročnej správe o hospodárení za rok 2017 stredisko uvádza záväzný limit dotácie zo štátneho rozpočtu na rok 2017 na financovanie jeho činnosti v sume 553 242 eur na bežné výdavky, z čoho na základné platy bolo čerpané vo výške 183 306 eur, odmeny boli čerpané vo výške 21 925 eur, na poistné a príspevok do poisťovní bolo čerpané vo výške 83 472 eur, čo je celkom 288 703 eur, čiže 52,18 % z celkového finančného limitu, ktorý bol kompletne vyčerpaný, a žiadne iné príjmy uvedené nie sú.
Z pohľadu občana, bežného človeka, sa Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ak má vôbec o ňom vedomosť, javí ako formálna inštitúcia za viac ako pol milióna eur ročne bez akéhokoľvek pozitívneho dopadu na riešenie jeho problémov a bez schopnosti priniesť mu v budúcnosti prostredníctvom svojej prevenčnej činnosti želateľné výsledky.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o pôsobenie tejto inštitúcie v oblasti ochrany ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa a v oblasti dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania a vzhľadom na záujmy občanov Slovenskej republiky, interpelujem Vás, pán minister, nasledovnými otázkami:
Ak považuje ministerstvo prácu Slovenského národného strediska pre ľudské práva za úspešnú, čo z uvedených faktov, ktoré zverejnilo samotné stredisko, tomu reálne nasvedčuje?
Aké kroky, najmä legislatívneho charakteru, chce ministerstvo podniknúť pre zmenu organizácie, správy a pôsobnosti strediska na reálne zvýšenie kvality jeho práce a zmeny územnej, obsahovej a personálnej proporcionality jeho pôsobenia?
Ako chce ministerstvo zabezpečiť zmeny, predovšetkým legislatívne, v pôsobení správnej rady, v znížení formálneho pôsobenia strediska, skvalitnenia manažmentu a skutočného zviditeľnenia a prevenčného a právneho pôsobenia strediska?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.9.2018 11:22 - 11:23 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Nechcem dlho zdržiavať kolegyne a kolegov, len v krátkosti. Ja som z klubu OĽANO vystúpil v roku 2016, vlastne ´17, pardon, 2017, ´17, ´17, ´17. Bol som členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, minimálne dvakrát alebo trikrát som kontaktoval po svojom vystúpení z klubu ešte vtedajšieho pána predsedu Vašečku, ktorému som hovoril, že chcem vystúpiť z tohto výboru, pretože OĽANO ma tam delegovalo a je to ich zástupca. Nebolo tak učinené, ďalší rok a pol som bol v tomto výbore aktívnym členom a hlasoval som vždy podľa svojho vedomia a svedomia, preto mi trošku príde také divné, že práve teraz, keď sa otvorili niektoré konania proti verejným činiteľom, v ktorých sú aj členovia Národnej rady, prišla, prišiel návrh na moje odvolanie z tohto výboru. A preto navrhujem, aby nevznikli nejaké dohady o tom, že prečo tak bolo urobené, aby som bol odvolaný z tohto výboru až po riadnom uzatvorení všetkých týchto konaní voči verejným funkcionárom, ktoré sme začali na poslednom zasadnutí výboru. Toľko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 20.9.2018 10:34 - 10:34 hod.

Oto Žarnay
Ďakujem pekne pánovi kolegovi Osuskému. Nemám čo k tomu povedať. Možno len to, že nie som jediný učiteľ, sú tu aj iní učitelia v Národnej rade, ktorí určite zastávajú podobný názor ako ja a sú príkladom aj pre iných učiteľov. A verím, že v našej spoločnosti sú desiatky a stovky dobrých učiteľov, ktorí majú veľmi vznešené ciele, ktoré však pre rôzne príčiny nemôžu dosiahnuť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2018 10:21 - 10:33 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v spoločnosti hovoríme radi o, často o politike, o športových výkonoch a o výchove a vzdelávaní detí. Prečo? Nuž, všetci máme pocit, že tomu rozumieme a máme povinnosť či právo vo všeobecnosti vyjadrovať sa k veciam, ktoré si myslíme, že poznáme. Experti na prihrávky a obranu sledujú futbalové a hokejové prenosy a vždy vedia, kto to pokazil, ako aj byť patrične hrdí, ak vyhráme medzištátny zápas. Politickí znalci sú úplne všade, čo je na jednej strane dobre, pretože sa zaujímajú o veci verejné, no zväčša iba v polohe kritikov a komentátorov bez osobnej angažovanosti a hlavne bez hľadania konštruktívnych riešení.
No a vzdelávanie a výchova potomkov je niečo, čo prechádza celým širokým názorovým spektrom. Pretože všetci majú vlastnú skúsenosť s návštevou minimálne základnej školy vedia, čo má učiteľ robiť a ako učiť. A, samozrejme, najmä ich potomka. Nik sa však nebude aktívne miešať do práce chirurga, hasiča či advokáta. Väčšine ľudí chýba skúsenosť a prepojenie. Nevedia, aký je postup, ako systém funguje ani zvonku.
Pravé poznanie, empirická, aj keď modelová situácia významne nastavuje schému myslenia najmä mladých ľudí a ukazuje im cestu, po ktorej sa môžu v rámci spoločnosti uberať. No nie definitívnu, len náčrt, ak pochopia, že v konečnom dôsledku sú jej strojcami oni samotní. Na to, aby sme boli aktívne účastní spoločenským procesom a neboli len pasívnymi prijímateľmi pokynov, potrebujeme rozvíjať kritické myslenie, získať proaktívny prístup a hľadať konkrétne riešenia problémov. Rovnako tak prijímať zodpovednosť za ich riešenie a nezametať ich takzvane pod koberec.
V školskom prostredí práve žiacke školské rady dávajú priestor na aktívne učenie sa spoločenských procesov v prepojení s autoreguláciou, keďže i týmto smerom pôsobia. Prinášajú možnosť spolupodieľať sa na živote komunity nielen priamym vtiahnutím, ale najmä riadením vlastnej činnosti a života školy. Spolupráca s inými svetmi, najmä so svetom dospelých, je silným motivačným a socializačným spojivom, ktoré reálne nastavuje ďalšie smerovanie a udržanie občianskej spoločnosti.
Po hlasoch stredoškolákov, ktoré boli minulý rok zdvihnuté a dožadovali sa zmien vo fungovaní žiackych školských rád, došlo k tomu, že tieto zmeny v zjednodušenej zákonnej podobe aj nastali. Dogmatický a formálny postoj k žiackym školským radám síce prešiel kozmetickou korektúrou, ale ako je naším dobrým zvykom, nejdeme hneď do dôsledkov, čiže neprehodnotíme zásadne celé nastavenie systému, a prípadné aplikačnou praxou zistené problémy následne riešime drobnými zmenami. Sú to však len čiastočné zásahy do zákonnej úpravy, ktorými starý systém takzvane pretvárame. Možno obava z prijatia zmien tých, ktorých sa zmena dotýka, možno politické smerovanie a možno len pootvorené dvierka na ďalšie a ďalšie úpravy a tým i zviditeľňovanie sa neumožnili komplexnú a dôslednú zmenu v kreovaní a fungovaní samosprávneho orgánu, akým bezpochyby žiacka školská rada je. Iba reálny život vždy prinesie dostatočnú spätnú väzbu pre prijatý zákonný počin, buď sa s ním tí, ktorých sa priamo dotýka, stotožnia, alebo budú hľadať cesty, ako ho v tom lepšom prípade zmeniť alebo v tom horšom obísť.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, samotná existencia samosprávnych orgánov bola v našej spoločnosti veľkým krokom vpred. No od čias, kedy sme ich euforicky prijali, až do dnes sa celá spoločnosť výrazne posunula. Či správnym smerom a či správnymi formami a prostriedkami, to už bude na posúdení budúcich generácií a historikov. Samotná existencia nejakého orgánu nepostačuje, nie je zárukou demokracie, a to najmä v rámci nebezpečia a formalizácie jej fungovania. Množstvo indícií a podnetov z rôznych častí Slovenska aj v tomto školskom prostredí ukazuje, že samosprávu častokrát vedenia škôl berú len ako nutné zlo, ktoré sú povinné strpieť, pretože im to zákon prikazuje. Nezáujem najmä vedenia školy, ale aj pedagógov, často neprekonateľné prekážky kladené pre žiakov a nemohúcnosť pri riešení problémov odradí aj tých najodhodlanejších aktivistov, ktorí túžia po zmene a chcú na nej participovať. Pokiaľ riaditeľ školy a aj celé jej vedenie nechce riešiť žiakmi nastolený problém a nachádzať adekvátne riešenia, tí sa nemajú na koho obrátiť tak, aby bol reálne povinný zaoberať sa ich požiadavkami či problémami. Je to len na báze postoja či dobrovoľnosti jednotlivca, pedagóga, rodiča, miestneho poslanca, či ich hlas vypočuje a pomôže im nájsť riešenie.
Rada školy je skutočne vhodným kooperatívnym partnerom pre žiacke školské rady, pretože už len svojím zložením, kde sú zastúpení rodičia, zriaďovateľ, pedagogickí, nepedagogickí zamestnanci, ale aj možnosťou vyjadrovať sa k systému, formám a prostriedkom riadenia školy, dáva priestor na ďalšie usmernenie a realizáciu požiadaviek a problémov žiakov. Nie je nadriadeným orgánom v nijakej systémovej hierarchii, ale miestom, na ktoré sa majú možnosť žiaci obrátiť, ak ich rokovania s vedením školy neboli úspešné, či už z vecného, alebo procesného hľadiska.
Rada školy je tu aj preto, aby sa reálne nevynímal pohľad detí na ich existenciu z celku, ale práve naopak, aby tie boli skutočne činnou súčasťou života školy. Zároveň pre ich budúce vnímanie spoločenského systému je to krok, keď žiaci budú vedieť, že vždy po prvom neúspechu existuje možnosť, ako daný stav zvrátiť, že existuje možnosť prehodnotenia už vydaných rozhodnutí a môže tak urobiť len ten človek alebo inštitúcia, ktorý rozhodnutie prijali, alebo iný orgán, ktorý o danej veci rozhodne.
Rozhodnutia prijaté riaditeľom školy, ak nie sú podložené písomným odôvodnením a signované, nie sú relevantným podkladom pre následnú sťažnosť v prípade nespokojnosti. Žiaci tak nemajú možnosť postupovať v súlade so zaužívanými postupmi v prípade sťažnosti a je im toto právo upierané. Obzvlášť to platí v prípade financovania žiackej rady a jej činnosti. Hoci existuje zákonná povinnosť školy zastrešiť finančne aj žiacke školské rady, nie vždy je naplnená dostatočne. Ak existuje na jednej strane písomná povinnosť požiadať o financovanie činnosti riaditeľa školy žiackou radou, mala by na strane riaditeľa školy existovať povinnosť nielen sa touto požiadavkou zaoberať, ale rovnako k písomnej žiadosti pripojiť i svoje písomné odôvodnené stanovisko. Tým je daný základ pre korektné fungovanie oboch strán, zamedzuje sa svojvôli a dáva priestor na preskúmanie rozhodnutia, prijatie stanoviska či podania ďalších návrhov, ako danú situáciu riešiť, niekým iným, aj iným orgánom.
Formálne ustanovenie akéhokoľvek orgánu nie je dostačujúce. Jeho existencia ako papierového tigra, ktorý je bezzubý a bez reálnej činnosti, je len výsmechom pre akékoľvek demokratické počiny a pôsobí skôr demotivujúco pre ľudí, ktorých zastupuje. Nahromadené problémy a požiadavky žiackej komunity ich samosprávny orgán často nerieši, pretože ten sa s nimi stretáva iba na papieri, prípadne iba v nízkej frekvencii. Dôvody k tomu vedúce sú rôzne. Na základných školách najčastejšie ten, že pedagóg, ktorý je spoluzodpovedný za fungovanie žiackej rady, nemá finančnú motiváciu alebo osobnú motiváciu, aby chod rady udržal a podporil. Na stredných školách neúspech riešenia požiadaviek a problémov do značnej miery znižuje aktivitu stredoškolákov na participácii života v škole. Preto by určenie minimálnej frekvencie zasadnutí žiackej rady jednak zvýšilo možnosť riešenia problémov a podnetov, ale aj nastavilo cestu, systém, zvyk, ako by mal tento samosprávny orgán fungovať a nebol iba zastupiteľskou atrapou.
V neposlednom rade spektrum problémov a podnetov, ktorými sa žiacke školské rady môžu zaoberať, je pomerne široké. Aktívna participácia na živote a fungovaní školy je základným stavebným kameňom dobre fungujúcej society. No vtiahnutie členov komunity do jej života, prenesenie nejakých základných spolurozhodovacích kompetencií a tým aj zodpovednosti za výsledok je dôležitým míľnikom pre každé spoločenstvo. Rozšírenie povinnosti vedenia školy o širšie vtiahnutie žiackej školskej rady do života a fungovania školy zákonným spôsobom nie je najideálnejšie, pretože to by malo fungovať bez zákonných zásahov na základe uvedomelého prístupu a bez vonkajších obmedzení a príkazov. Nedeje sa tak, a preto zatiaľ, kým nie je možnosť, aby tento prístup bol zo strany vedenia školy automatický, je nutné uloženie tejto povinnosti zákonom, aj keď to vyznieva akokoľvek absurdne.
Úplne najjednoduchší spôsob, ako vtiahnuť žiacku radu do činnosti a prostredníctvom nej aj viac iných žiakov, je ich aktívna participácia na organizovaní školských a charitatívnych, športových, spoločenských a kultúrnych podujatí a súťaží. Potreba zákonnej úpravy, nech vyznie akokoľvek nepochopiteľne, vyvstala z reálnych podnetov žiakov, kedy vedenie školy nebolo ochotné a schopné zmeniť zabehnuté archaické schémy riadenia najmä na základe príkazov a partnerská kooperácia so žiakmi pôsobila skôr ako mýtický čin a nie ako realita.
Ešte závažnejšia je pre žiakov stredných škôl možnosť vyjadriť sa v školskej rade k vylúčeniu alebo podmienečnému vylúčeniu žiaka zo školy, ktoré má pre takéhoto žiaka závažné dôsledky do budúcnosti. Rovnako aj vystúpenie a argumentácia zástupcov školskej rady nielen k tomuto významnému problému, ale aj prednesenie stanovísk a požiadaviek žiakov na zasadnutí vedenia školy alebo na pedagogickej rade je dôležitým participačným bodom, ktorý posilňuje vtiahnutie a demokratické postupy nielen v škole samotnej, ale aj v rámci širšej komunity.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno si poviete, že predložený návrh sa zaoberá len marginálnymi záležitosťami. Možno si poviete, že predložené problémy v skutočnosti ani nie sú problémami a že sú mnohé oveľa dôležitejšie, alebo si možno poviete, že je zbytočné zákonnou úpravou zasahovať do prezentovaných vzťahov, veď sú to len žiaci, čo tí vedia o reálnom živote. No rovnako ako napríklad pre Miška z II. B je vážny problém to, že mu jeho kamarát nevrátil požičanú farbičku a pociťuje to ako nespravodlivosť a znižuje to jeho dôveru v ľudí, v inštitút priateľstva, tak pre žiacku školskú radu je vážny problém jej znížená alebo nulová participácia na živote školy, ako je pre nás dospelých vážny problém udržanie hospodárskeho rastu pre celú spoločnosť. Tak ako demokracia sa musí budovať zdola, tak aj proces učenia a participácia na živote spoločnosti začína veľmi skoro, už v školskom veku. Neberme to ako marginálnu záležitosť a pokiaľ naša občianska spoločnosť nedôjde do stupňa vyspelosti, kedy tieto zásadné veci nebude brať ako svoju samozrejmú súčasť, je potrebné ich upraviť a nastaviť zákonom.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis