Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

13. 10. 2017 o 12:07 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 12:07 - 12:12 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dovoľte mi vážené kolegyne, vážení kolegovia v závere ešte v krátkosti predniesť zopár slov k tomuto návrhu zákona. Chcem sa hlavne poďakovať všetkým mojim kolegom predrečníkom, ktorí vystúpili v rozprave a ktorí sa aj faktickými poznámkami zapojili do diskusie a zvlášť kolegom z koalície, ktorí zvyčajne nereagujú na návrhy zákonov opozičných poslancov. V týchto diskusiách padlo veľa podnetov, veľa pochybností či môj návrh zákona je správny, či nie, či sa uplatní alebo či môže priniesť viacej nevýhod pre občanov, respektíve pre samosprávy. Napriek tomu si myslím, že tento návrh zákona skôr, či neskôr sa znovu objaví na pôde Národnej rady či už v tomto volebnom období alebo v ďalšom volebnom období. Vo svojom návrhu zákona som riešil predovšetkým otázku jedného bodu rokovania v rámci obecného zastupiteľstva a to bolo práve tých vyčlenených 30 minút, počas ktorých by občania mali právo demokratickým spôsobom prejaviť svoje názory, vyjadriť svoje podnety a určite by to neskĺzlo do podoby, že by sa jeden občan vyjadroval 30 minút k nejakému bodu programu alebo že by 30 minút zahlcoval pozornosť poslancov nejakým svojim názorom, pretože by ten čas bol regulovaný rokovacím poriadkom a rozložený medzi viacerých občanov. To, čo hovoril pán poslanec Bublavý, áno môže sa stať, že na zasadnutie príde chronický sťažovateľ, podgurážený občan, ale vždy je to na poslancoch danej samosprávy na rokovacom poriadku, aby mu obmedzili jeho právo vystúpiť, respektíve, aby ho prerušili v jeho rozprave a znemožnili mu ďalej vystupovať. Pokiaľ naozaj presahuje svojim správaním nejaké morálne, morálne hranice a jeho ďalšie vystúpenie už nie je v súlade s rokovacím poriadkom ...
===== ... danej samosprávy na rokovacom poriadku, aby mu obmedzili jeho právo vystúpiť, respektíve, aby ho prerušili v jeho rozprave a znemožnili mu ďalej vystupovať. Pokiaľ naozaj presahuje svojim správaním nejaké morálne hranice a jeho ďalšie vystúpenie už nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Chcem vás však vážené kolegyne, vážení kolegovia v závere upozorniť ešte na jednu vec. Hovoríme o tom, že sme členským štátom Európskej únie. Padli tu pripomienky, že prečo by samosprávam mali byť okliešťované ich kompetencie a prečo by Národná rada mala nejakým zákonom zaväzovať samosprávy, aby umožnili občanom vystupovať na zastupiteľstve a predniesť svoje podnety. Vážené kolegyne, vážení kolegovia Česká republika si s týmto problémom poradila už dávno. Zákon č. 128/2000 zákon o obcích v § 16 ods. 2 hovorí: Občan obce, ktorý dosiahol vek 18 rokov má právo vyjadrovať sa na zasadnutí zastupiteľstva obce v súlade s rokovacím poriadkom, má právo vyjadrovať svoje teda stanoviská k prerokúvaným veciam. Ja som si načítal aj stanovisko odboru, dozoru a kontroly verejnej správy Ministerstva vnútra Českej republiky, ktoré hovorí, že právo občana obce existuje priamo zo zákona a je realizovateľné i bez jeho podrobnejšieho zakotvenia v rokovacom poriadku. Z toho prednostne vyplýva, že občanovi obce musí byť daná možnosť vyjadriť sa k veci, ktorá je aktuálne prerokúvaná, to znamená, musí mať skôr než je prijaté príslušné uznesenie, respektíve skôr, než je vec definitívne vyriešená alebo vybavená. Požiadavkou zákona pritom je, aby občan mohol vyjadriť svoje stanovisko pri prerokúvaní každého bodu v rámci diskusie prerokovaného bodu, respektíve po rozprave zastupiteľstva pred schvaľovaním uznesenia. Druhou možnosťou je vystúpiť v rámci rozpravy pred hlasovaním o programe zasadnutia zastupiteľstva a predniesť svoj návrh, prípadne vystúpiť v tej časti zasadnutia zastupiteľstva, ktorá je vyhradená pre iniciatívy občanov. Čiže Česi si s tým poradili tak, že nie len že majú ošetrené to, čo som hovoril ja, že každý občan má právo v nejakom časovom intervale vystúpiť na zasadnutí obecného zastupiteľstva a dokonca aj to, k čomu sa vzniesli pripomienky zo strany poslankyne Vaľovej, ale aj niektorých ďalších, že občania po každom prerokúvanom bode by mali právo vystúpiť a vyjadriť sa k tomuto bodu, tak Česi to majú vyriešené tak, že ešte pred prijatím uznesenia k danému bodu sa má poskytnúť zo zákona právo tomu občanovi vyjadriť svoj názor k tomu prerokúvanému bodu. Tak ja nechápem prečo, keď si s tým vedela poradiť Česká republika a má to v zákone o obcích, prečo by Slovenská republika vo svojom zákone nemohla mať oveľa oklieštenejšiu podobu, než to má Česká republika. Ešte raz ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 10. 2017 12:07 - 12:12 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Dovoľte mi vážené kolegyne, vážení kolegovia v závere ešte v krátkosti predniesť zopár slov k tomuto návrhu zákona. Chcem sa hlavne poďakovať všetkým mojim kolegom predrečníkom, ktorí vystúpili v rozprave a ktorí sa aj faktickými poznámkami zapojili do diskusie a zvlášť kolegom z koalície, ktorí zvyčajne nereagujú na návrhy zákonov opozičných poslancov. V týchto diskusiách padlo veľa podnetov, veľa pochybností či môj návrh zákona je správny, či nie, či sa uplatní alebo či môže priniesť viacej nevýhod pre občanov, respektíve pre samosprávy. Napriek tomu si myslím, že tento návrh zákona skôr, či neskôr sa znovu objaví na pôde Národnej rady či už v tomto volebnom období alebo v ďalšom volebnom období. Vo svojom návrhu zákona som riešil predovšetkým otázku jedného bodu rokovania v rámci obecného zastupiteľstva a to bolo práve tých vyčlenených 30 minút, počas ktorých by občania mali právo demokratickým spôsobom prejaviť svoje názory, vyjadriť svoje podnety a určite by to neskĺzlo do podoby, že by sa jeden občan vyjadroval 30 minút k nejakému bodu programu alebo že by 30 minút zahlcoval pozornosť poslancov nejakým svojim názorom, pretože by ten čas bol regulovaný rokovacím poriadkom a rozložený medzi viacerých občanov. To, čo hovoril pán poslanec Bublavý, áno môže sa stať, že na zasadnutie príde chronický sťažovateľ, podgurážený občan, ale vždy je to na poslancoch danej samosprávy na rokovacom poriadku, aby mu obmedzili jeho právo vystúpiť, respektíve, aby ho prerušili v jeho rozprave a znemožnili mu ďalej vystupovať. Pokiaľ naozaj presahuje svojim správaním nejaké morálne, morálne hranice a jeho ďalšie vystúpenie už nie je v súlade s rokovacím poriadkom ...
===== ... danej samosprávy na rokovacom poriadku, aby mu obmedzili jeho právo vystúpiť, respektíve, aby ho prerušili v jeho rozprave a znemožnili mu ďalej vystupovať. Pokiaľ naozaj presahuje svojim správaním nejaké morálne hranice a jeho ďalšie vystúpenie už nie je v súlade s rokovacím poriadkom. Chcem vás však vážené kolegyne, vážení kolegovia v závere upozorniť ešte na jednu vec. Hovoríme o tom, že sme členským štátom Európskej únie. Padli tu pripomienky, že prečo by samosprávam mali byť okliešťované ich kompetencie a prečo by Národná rada mala nejakým zákonom zaväzovať samosprávy, aby umožnili občanom vystupovať na zastupiteľstve a predniesť svoje podnety. Vážené kolegyne, vážení kolegovia Česká republika si s týmto problémom poradila už dávno. Zákon č. 128/2000 zákon o obcích v § 16 ods. 2 hovorí: Občan obce, ktorý dosiahol vek 18 rokov má právo vyjadrovať sa na zasadnutí zastupiteľstva obce v súlade s rokovacím poriadkom, má právo vyjadrovať svoje teda stanoviská k prerokúvaným veciam. Ja som si načítal aj stanovisko odboru, dozoru a kontroly verejnej správy Ministerstva vnútra Českej republiky, ktoré hovorí, že právo občana obce existuje priamo zo zákona a je realizovateľné i bez jeho podrobnejšieho zakotvenia v rokovacom poriadku. Z toho prednostne vyplýva, že občanovi obce musí byť daná možnosť vyjadriť sa k veci, ktorá je aktuálne prerokúvaná, to znamená, musí mať skôr než je prijaté príslušné uznesenie, respektíve skôr, než je vec definitívne vyriešená alebo vybavená. Požiadavkou zákona pritom je, aby občan mohol vyjadriť svoje stanovisko pri prerokúvaní každého bodu v rámci diskusie prerokovaného bodu, respektíve po rozprave zastupiteľstva pred schvaľovaním uznesenia. Druhou možnosťou je vystúpiť v rámci rozpravy pred hlasovaním o programe zasadnutia zastupiteľstva a predniesť svoj návrh, prípadne vystúpiť v tej časti zasadnutia zastupiteľstva, ktorá je vyhradená pre iniciatívy občanov. Čiže Česi si s tým poradili tak, že nie len že majú ošetrené to, čo som hovoril ja, že každý občan má právo v nejakom časovom intervale vystúpiť na zasadnutí obecného zastupiteľstva a dokonca aj to, k čomu sa vzniesli pripomienky zo strany poslankyne Vaľovej, ale aj niektorých ďalších, že občania po každom prerokúvanom bode by mali právo vystúpiť a vyjadriť sa k tomuto bodu, tak Česi to majú vyriešené tak, že ešte pred prijatím uznesenia k danému bodu sa má poskytnúť zo zákona právo tomu občanovi vyjadriť svoj názor k tomu prerokúvanému bodu. Tak ja nechápem prečo, keď si s tým vedela poradiť Česká republika a má to v zákone o obcích, prečo by Slovenská republika vo svojom zákone nemohla mať oveľa oklieštenejšiu podobu, než to má Česká republika. Ešte raz ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 10. 2017 10:44 - 10:46 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem, pán kolega, za váš príspevok. Chcem odpovedať hlavne na prvú časť vašej faktickej poznámky. Zoberte si príklad Košice. Druhé najväčšie mesto na Slovensku, v rokovacom poriadku nemáme uvedené, aby občania mali právo vystúpiť na zasadnutí zastupiteľstva, musia o tom hlasovať poslanci zastupiteľstva a dokonca občania musia čakať až do riadneho záveru rokovacieho dňa, kým vôbec poslanci uráčene alebo veľkodušne umožnia, aby mohli vystúpiť. Takýchto miest je na Slovensku viac, nemám presnú štatistiku, ale nie sú to len väčšie mestá ako ste spomínali, ale aj menšie obce. A dostalo sa mi viacero správ, viacero informácií, že občania nedostali, nebolo im umožnené právo vystúpiť. Tak nebudem vám teraz čítať zo správ, ale nevymýšľam si. Môžem to potom zhrnúť a dodatočne na tlačovej konferencii to ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás.

Žarnay, Oto, poslanec NR SR
Ja chcem ešte jednu vec zdôrazniť, že tých 30 minút možno ste to nepochopili tak ako som to myslel, nie je 30 minút pre vystúpenie jedného občana. 30 minút je celý bod toho programu, čiže občan bude mať maximálne tri minúty päťminútovú záležitosť daného mesta ako si to nastaví alebo obce, ale určite nie 30 minút.
No a potom k tej druhej časti by som ešte chcel vyjadriť. Ja som tiež dnes nemal vystúpiť, ale až na budúci týždeň. Tie body sa tak popresúvali, že vznikol z toho totálny chaos a nemyslím si, že je to problém a vina kolegov, mojich kolegov z opozície, ktorí tu nie sú, ale tým, že sa zrušilo hlasovanie o 17.00 hodine, tým, že sa popresúvali body, ktoré mal uviesť pán minister, tak to narušilo celý priebeh schôdze a vznikol z toho jeden veľký chaos.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 10. 2017 10:37 - 10:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, každý má právo na dobrú správu vecí verejných. Ako som už spomínal, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej Únii.
Ústava Slovenskej republiky síce zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volebných zástupcov, ale explicitné vyjadrenie práva na dobrú správu vecí verejných v našej Ústave chýba.
Práve zmluva o Európskej únii ktorou je Slovenská republiky viazaná nám toto právo zaručuje a rozširuje tak rozsah práv občanov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky. 
V rámci budovania verejnej správy sme po roku 1989 vsadili na zastupiteľskú demokraciu, ktorá bola osvedčeným modelom v už rozvinutých demokratických spoločnostiach. Prvotnou myšlienkou tejto demokratizácie spoločnosti bolo, aby občania a obyvatelia, najmä v rámci samosprávnych aktivít spravovali svoju obec. No napriek tomu sme sa nevyhli obmenám a variáciám, ktoré správu vecí verejných od tejto prvotnej myšlienky odklonili. Na úrovni miest a obcí vznikali a vznikajú rôzne obmedzenie, ktoré sa javia ako zrejmá prekážka pri vyjadrení sa fyzických a právnických osôb k aktuálnych témam, ako aj k prednesením návrhu k riešeniu problémov priamo na riadnych zasadnutiach obecných a mestských zastupiteľstiev, čím vzniká bariéra medzi volenými predstaviteľmi a obyvateľmi mesta. Na druhej strane sa objavujú prvé lastovičky, ktoré tieto administratívne a procedurálne bariéry rúcajú. Stali sa inšpiráciou pre novelu tohto zákona vstupujú s prvkami priamej demokracie do samosprávneho života. Tu možno spomenúť Prešov, mesto Banská Bystrica, kde v rokovacom poriadku mesta v desiatej časti pod titulom, slovo pre verejnosť v § 25 je v šiestich bodoch veľmi podrobne a jednoducho upravená možnosť záujemcom vystúpiť na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Právo na dobrú správu vecí verejných je výdobytkom a prioritou starého kontinentu, akým Európa bez pochýb je. Požiadavka transparentnosti a efektívnosti výkonu verejnej správy sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej moci ako aj správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj, ktorý limituje predstaviteľov verejnej moci. 
Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a k slobodám človeka, občana. Obzvlášť 
===== sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej moci ako aj správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj, ktorý limituje predstaviteľov verejnej moci. 
Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a k slobodám človeka, občana. Obzvlášť na komunálnej úrovni dôsledne aplikovaný prístup verejnosti prinesie nielen efektívnejšiu konkretizáciu a riešenie problémov na užších fórach, akými komisie i obecná rada sú, rozšíria tak priestor na ich odkomunikovanie a posilnia neskoršiu realizáciu riešení, ale aj výraznejšiu príležitosť pre občanov priamo sa podieľať na správe vecí verejných, čo okrem spomínanej efektivity a transparentnosti vnesie vyššiu dôveryhodnosť vo verejnoprávnej inštitúcie a posilní budovanie otvorenej a vyspelej občianskej spoločnosti.
V neposlednom rade človek vtiahnutý do spoločenského diania sa podstatne ľahšie identifikuje s vlastnou komunitou a bude mať aktívny záujem na jej rozvoji a podstatne ľahšie bude prijímať pravidlá, pretože bude stáť pri ich vzniku. Bezprostredná realizácia práv na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom je nevyhnutnou súčasťou otvorenej demokratickej spoločnosti. Vymedzenie minimálnych limitov na tento bezbariérový komunikačný prístup je podstatnou esenciou uplatnenia slobôd, pretože každý kto má trvalý pobyt, majetok alebo podniká na území obce má právo sa vyjadrovať k veciam verejným, pretože sa ho bezprostredne dotýkajú. 
Znovu zdôrazňujem, každý má právo na dobrú správu vecí verejných, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky taktiež zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právo na informácie v čl. 26 musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev tak, aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote. 
A tak vymedzenie minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 10. 2017 10:37 - 10:42 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, každý má právo na dobrú správu vecí verejných. Ako som už spomínal, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej Únii.
Ústava Slovenskej republiky síce zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volebných zástupcov, ale explicitné vyjadrenie práva na dobrú správu vecí verejných v našej Ústave chýba.
Práve zmluva o Európskej únii ktorou je Slovenská republiky viazaná nám toto právo zaručuje a rozširuje tak rozsah práv občanov Európskej únie, teda aj Slovenskej republiky. 
V rámci budovania verejnej správy sme po roku 1989 vsadili na zastupiteľskú demokraciu, ktorá bola osvedčeným modelom v už rozvinutých demokratických spoločnostiach. Prvotnou myšlienkou tejto demokratizácie spoločnosti bolo, aby občania a obyvatelia, najmä v rámci samosprávnych aktivít spravovali svoju obec. No napriek tomu sme sa nevyhli obmenám a variáciám, ktoré správu vecí verejných od tejto prvotnej myšlienky odklonili. Na úrovni miest a obcí vznikali a vznikajú rôzne obmedzenie, ktoré sa javia ako zrejmá prekážka pri vyjadrení sa fyzických a právnických osôb k aktuálnych témam, ako aj k prednesením návrhu k riešeniu problémov priamo na riadnych zasadnutiach obecných a mestských zastupiteľstiev, čím vzniká bariéra medzi volenými predstaviteľmi a obyvateľmi mesta. Na druhej strane sa objavujú prvé lastovičky, ktoré tieto administratívne a procedurálne bariéry rúcajú. Stali sa inšpiráciou pre novelu tohto zákona vstupujú s prvkami priamej demokracie do samosprávneho života. Tu možno spomenúť Prešov, mesto Banská Bystrica, kde v rokovacom poriadku mesta v desiatej časti pod titulom, slovo pre verejnosť v § 25 je v šiestich bodoch veľmi podrobne a jednoducho upravená možnosť záujemcom vystúpiť na riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva.
Právo na dobrú správu vecí verejných je výdobytkom a prioritou starého kontinentu, akým Európa bez pochýb je. Požiadavka transparentnosti a efektívnosti výkonu verejnej správy sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej moci ako aj správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj, ktorý limituje predstaviteľov verejnej moci. 
Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a k slobodám človeka, občana. Obzvlášť 
===== sa nemôže zaobísť bez princípu verejnosti, ktorý vo výkone súdnej moci ako aj správe vecí verejných predstavuje dôležitý kontrolný nástroj, ktorý limituje predstaviteľov verejnej moci. 
Verejná správa je služba verejnosti, preto jej výkon by mal reálne prebiehať v intenciách úcty k právam a k slobodám človeka, občana. Obzvlášť na komunálnej úrovni dôsledne aplikovaný prístup verejnosti prinesie nielen efektívnejšiu konkretizáciu a riešenie problémov na užších fórach, akými komisie i obecná rada sú, rozšíria tak priestor na ich odkomunikovanie a posilnia neskoršiu realizáciu riešení, ale aj výraznejšiu príležitosť pre občanov priamo sa podieľať na správe vecí verejných, čo okrem spomínanej efektivity a transparentnosti vnesie vyššiu dôveryhodnosť vo verejnoprávnej inštitúcie a posilní budovanie otvorenej a vyspelej občianskej spoločnosti.
V neposlednom rade človek vtiahnutý do spoločenského diania sa podstatne ľahšie identifikuje s vlastnou komunitou a bude mať aktívny záujem na jej rozvoji a podstatne ľahšie bude prijímať pravidlá, pretože bude stáť pri ich vzniku. Bezprostredná realizácia práv na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom je nevyhnutnou súčasťou otvorenej demokratickej spoločnosti. Vymedzenie minimálnych limitov na tento bezbariérový komunikačný prístup je podstatnou esenciou uplatnenia slobôd, pretože každý kto má trvalý pobyt, majetok alebo podniká na území obce má právo sa vyjadrovať k veciam verejným, pretože sa ho bezprostredne dotýkajú. 
Znovu zdôrazňujem, každý má právo na dobrú správu vecí verejných, uvádza to Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii. Ústava Slovenskej republiky taktiež zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s ústavou zaručenou slobodou prejavu a právo na informácie v čl. 26 musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev tak, aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote. 
A tak vymedzenie minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13. 10. 2017 10:32 - 10:35 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod uviesť tento zákon. Predkladám na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladanej novely zákona je bezprostredná realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom.
Správa vecí verejných sa bezprostredne dotýka každej fyzickej osoby, ktorá žije, pracuje alebo vlastní nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky, rovnako ako právnickej osoby. Každý má právo na dobrú správu vecí verejných, ako uvádza Charta základných práv Európskej únie v čl. 41 v súlade s čl. 6 Zmluvy o Európskej Únii. Ústava Slovenskej republiky zaručuje občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Na naplnenie tohto práva, ktoré spolu s Ústavou zaručenou slobodou prejavu a právom na informácie v čl. 26, musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo, bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev, tak aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote. Vymedzenie minimálneho časového intervalu na občiansky prejav na riadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva je zárukou, že bude poskytnutý dostatočný časový priestor na verbálne vyjadrenie jednotlivcov. Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Zákon zároveň ustanovuje povinnosť obcí zaradiť do programu zasadnutia každého riadneho obecného zastupiteľstva bod, počas ktorého môžu fyzické a právnické osoby uplatniť právo vystúpiť na verejnom obecnom zasadnutí bez administratívnych alebo procedurálnych obmedzení a bez ohľadu na to, či tieto osoby svoje právo uplatnia, a to v minimálnom rozsahu 30 minút. 
Ďakujem a potom sa hlásim do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

12. 10. 2017 14:31 - 14:32 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pani ministerka, za pomerne krátku odpoveď, z ktorej ste mi nedali odpoveď na moju otázku, či ministerstvo školstva plánuje vytvoriť funkciu školského ombudsmana v blízkej alebo nejakej vzdialenej budúcnosti, pretože dopyt zo strany učiteľov na Slovensku po vytvorení takejto funkcie je veľký, a taktiež si dovolím nesúhlasiť s vami, keď hovoríte o tom, že na ministerstve školstva je vytvorená sekcia, ktorá sa zaoberá právami učiteľov, pretože ak by naozaj táto sekcia fungovala tak ako by mala fungovať, nedochádzali by mne a iným poslancom správy od učiteľov z celého Slovenska, v ktorých sa sťažujú na to, že je na nich vykonávaný bosisng, že svoje sťažnosti adresujú na ministerstvo školstva, ale za každým dostanú tú istú odpoveď. Ministerstvo školstva ich odkáže na zriaďovateľa a odvolá sa na to, že nie je v jeho právomoci riešiť tieto problémy. Takže evidentne na Slovensku chýba aktívny orgán, ktorý by bol schopný hájiť práva učiteľov.
Skryt prepis
 

19. 9. 2017 9:35 - 9:44 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý, kto aspoň raz v živote bol v zamestnaneckom alebo obdobnom pomere, vie, že na základe zmluvy vykonával pre zamestnávateľa závislú prácu v konkrétne stanovenom čase na určenom mieste a za ktorú dostal odmenu. Otázku týždenného pracovného času upravuje Zákonník práce, ktorý stanovuje základné všeobecné limity. No existuje množstvo zamestnaní, ktoré nie je možné vtesnať do základného časového intervalu. Tie sú upravené zvyčajne v osobitných zákonoch a, samozrejme, nemalú úlohu zohráva vyššia kolektívna zmluva, v ktorej sa mnohé nuansy jednotlivých profesijných oblastí zohľadňujú.
Pojem práca vo verejnom záujme v sebe zahŕňa široké spektrum nízko ohodnotených pracovných činností. Medzi inými aj prácu učiteľov so špecifickou náplňou práce a ešte špecifickejším spôsobom rozvrhnutia pracovných činností. Učiteľ okrem stanoveného úväzku, kde si plní vyučovaciu povinnosť v závislosti od jeho odbornosti, vykonáva ďalšiu priamu pedagogickú činnosť, ako sú voľnočasové aktivity na škole, príprava detí na súťaže, doučovanie, aktívna účasť s deťmi na triednych, školských, celoštátnych a medzinárodných projektoch, v školách v prírode a špeciálnych výcvikoch, exkurziách a výletoch, kde je zodpovednosť a záťaž ešte vyššia a kde učiteľ vykonáva podľa rozpisu dozory. Množstvo administratívnych úkonov, vedenie triednej dokumentácie o každom žiakovi, jeho prospechu a dochádzke, zároveň o priebehu vyučovacieho procesu, ako aj o komunikácii s rodičmi, pomoc pri riešení rôznych typov problémov a v neposlednom rade aj príprava na vyučovanie a nestále samovzdelávanie si vyžaduje určitú pružnosť v striktne určenej pracovnej dobe. Túto pružnosť zabezpečuje zamestnávateľ v pracovnom poriadku, no celkovú dĺžku pracovného týždňa môže ovplyvniť jedine právna úprava zákonného charakteru.
Náročná práca vo verejnom záujme si okrem našej úcty vyžaduje aj našu pozornosť. Preto nie každoročne vyjednávať o dĺžke pracovného týždňa, ale zaujať k tomuto problému jednoznačné stanovisko a stanoviť jednoznačný rozsah týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme, a to v jednozmennej prevádzke vo výške 37,5 hodiny, v dvojzmennej prevádzke 36 a štvrť hodiny a v trojzmennej a nepretržitej prevádzke 35 hodín. Konsolidácia sumy pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v zákonnej podobe prinesie väčšiu stabilitu a prehľad v rámci pracovnoprávnych vzťahov v tejto oblasti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už v úvode spomenul, práca pedagogického zamestnanca v sebe zahŕňa množstvo priamych alebo nepriamych pedagogických činností, ktoré vykonáva na svojom pracovisku, doma, ale v záujme zabezpečenia výchovno-vzdelávacieho kontinua často aj mimo neho, čiže mimo miesta obvyklého vyučovania, na výletoch, exkurziách, špecializovaných výcvikoch či v školách v prírode. Tu na pedagóga okrem naplnenia výchovno-vzdelávacích cieľov čaká aj zvýšený nápor na zabezpečenie bezpečného a bezproblémového pobytu detí, a to aj na úkor osobného voľna, ktoré má slúžiť na regeneráciu. Každý, kto aspoň raz zažil školu v prírode alebo plavecký či lyžiarsky výcvik, vie, že si odniesol domov množstvo zážitkov, ktoré sa len tak ľahko nedajú vymazať. No nevie, koľko úsilia, energie, umu a zručností stojí pedagógov, aby všetko prebehlo hladko a najmä bezpečne. Tí zvyčajne prichádzajú do svojich rodín poriadne vyčerpaní, no šťastní, že všetko prebehlo bez závažnejších problémov. No predovšetkým väčšina z nich ešte pred odchodom na takúto aktivitu nemá jasno v podmienkach, ktoré z nej v pracovnoprávnej oblasti vyplývajú.
Vznikajú značné disproporcie vo vnímaní časového rozsahu práce pedagogických pracovníkov na týchto aktivitách a ich následné vykazovanie a uznanie riaditeľom školy. Nie je vždy jednoznačne stanovené, čo je súčasťou pracovného úväzku, čo prácou nadčas a čo pracovnou pohotovosťou. Zakotvenie povinnosti riaditeľa školy či školského zariadenia explicitne rozlíšiť a určiť rozsah práce pred jej výkonom pre každého pedagogického zamestnanca mimo miesta obvyklého vyučovania tak, aby bolo nad všetku pochybnosť jasné, ktoré činnosti sa zabezpečujú v rámci základného úväzku, ktoré sú prácou nadčas a kedy je nariadená pracovná pohotovosť, prinesie do pracovnoprávnych vzťahov takto dotknutých väčšiu právnu istotu a pôsobí prevenčne s ohľadom na vytváranie pozitívnej pracovnej klímy a čo najmenej konfliktných medziľudských vzťahov.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zákonné stanovenie sumy týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme okrem právnej istoty v sebe zahŕňa ďalší aspekt, ktorý pôsobí na mnohých pedagógov diskriminačne. Prístup, ako posudzovať prácu nadčas bez základného rámca, bez stanovených mantinelov, pôsobí značne diskriminačne. Vyskytujú sa značné disproporcie medzi jednotlivými školami, keďže si každá z nich určovala tieto podmienky v pracovnom poriadku. Ten má plnú kompetenciu a povinnosť zabezpečiť zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov, a to určiť začiatok a koniec pracovného času, konkretizovať, ktoré činnosti súvisia s pedagogickou činnosťou, určiť, čo sa považuje za prácu nadčas, ako sa poskytuje náhradné voľno za prácu nadčas, určiť čerpanie dovolenky, čerpanie pracovného voľna pri prekážkach v práci na strane zamestnanca a taktiež spôsob započítavania času stráveného pri akciách organizovaných školou, ako napríklad lyžiarsky výcvik, plavecký výcvik, škola v prírode, výchovné koncerty a podobne.
Pri pružnom pracovnom čase a možnostiach, ktoré jednotliví zamestnávatelia majú stanoviť si čas strávený na pracovisku a na inom mieste pre naplnenie týždenného pracovného času, nie je možné úplne vylúčiť rozdiely medzi jednotlivými školami. Kým na jednej postačovali na čerpanie náhradného voľna štyri nadčasové hodiny, keďže v daný deň by učil podľa rozvrhu len daný počet hodín, inde by zas potreboval inú sumu nadčasových hodín, šesť, možno sedem, aby si mohol čerpať celý deň náhradné voľno, pretože zamestnávateľ doň zarátal aj čas, ktorý je stanovený pracovným poriadkom, nutne stráviť na pracovisku.
Zákonným stanovením týždenného pracovného času je následne významným východiskovým bodom pre jednoznačné určenie počtu nadčasových hodín potrebných pre čerpanie jedného dňa náhradného voľna, a to tak, že v prípade 37,5-hodinového pracovného týždňa je na jeden deň náhradného voľna potrebných 7,5 nadčasových hodín, v prípade 36 až jedna štvrtina hodinového pracovného týždňa je potrebných na jeden deň náhradného voľna 7,25 nadčasových hodín a v prípade 35-hodinového pracovného týždňa je na jeden deň náhradného voľna potrebných 7 nadčasových hodín. Takto stanovený rámec je jednotiaci a nediskriminačný voči pedagogickým zamestnancom na všetkých typoch škôl.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problematiku týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme a následne aj právnu istotu pedagogických zamestnancov pri uplatňovaní nárokov vyplývajúcich z ich pracovnoprávnych vzťahov pri výkone ich náročnej práce nemôžeme považovať za marginálnu záležitosť. Bez ich prínosu, entuziazmu a zručností by sme ako spoločnosť iba ťažko mohli napredovať. Bez ich nedocenenej práce by mnohé oblasti verejného života boli priam stratené, bez života. Našou povinnosťou však je zamýšľať sa a zlepšovať podmienky ich práce, oplácať im ich prínos aspoň dostatočnou právnou istotou, že ich hlas bude vypočutý a nároky bez problémov naplnené.
Preto apelujem na vás všetkých, aby sme túto svoju povinnosť naplnili a tento zákon podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

19. 9. 2017 9:30 - 9:33 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je jednoznačné vyjadrenie sumy pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme. Taktiež zakotvenie povinnosti riaditeľa školy, školského zariadenia explicitne diferencovať rozloženie pracovného času a nároky pedagogického zamestnanca z toho vyplývajúce pred výkonom výchovno-vzdelávacej činnosti mimo miesta obvyklého vyučovania. A taktiež zjednotenie spôsobu výpočtu počtu hodín náhradného voľna prislúchajúceho k čerpaniu jedného dňa náhradného voľna pedagogickým zamestnancom.
Práca vykonávaná vo verejnom záujme v sebe zahŕňa snáď najširšiu škálu profesií v rámci pracovnoprávnej oblasti. Táto práca je stále ako zákonodarcami, tak i občianskou spoločnosťou nedocenenou súčasťou každodennej reality a zasluhuje si našu adekvátnu pozornosť. Jednoznačné zakotvenie týždenného pracovného času zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme prináša nielen právnu istotu do pracovnoprávnych vzťahov, ale obzvlášť napomáha zjednodušiť výpočet sumy nadčasových hodín potrebných na uplatnenie si jedného dňa náhradného voľna pedagogického zamestnanca.
V tejto oblasti sa vyskytujú značné disproporcie medzi jednotlivými školami, keďže si každá z nich určovala tieto podmienky v pracovnom poriadku. Tento prístup možno považovať za nejednoznačný a aj nespravodlivý, či pri niektorých pedagogických pracovníkoch priam diskriminačný, pretože sú školy, kde na čerpanie jedného dňa náhradného voľna postačujú tri nadčasové hodiny, ak v ten deň mal pedagóg učiť len tri vyučovacie hodiny a nemá stanovenú povinnosť po odučení zostávať na pracovisku. Inde zas potrebujú pedagógovia šesť alebo sedem a pol hodín nadčasov na jeden deň náhradného voľna, pretože v pracovnom poriadku majú stanovené, že okrem úväzku, ktorý v ten deň majú odučiť, musia stráviť na pracovisku presne vymedzený čas.
Jednotná konkretizácia počtu nadčasových hodín potrebných na uplatnenie si jedného dňa náhradného voľna pre pedagogického pracovníka je krokom umožňujúcim následnému nediskriminačnému prístupu k pedagogickým zamestnancom na všetkých typoch škôl.
Zákon taktiež ukladá povinnosť riaditeľovi školy pred začatím akejkoľvek výchovno-vzdelávacej aktivity mimo miesta obvyklého vyučovania jednoznačne dohodnúť s pedagogickými zamestnancami výkon ich činnosti tak, aby bolo zrejmé, ktoré činnosti budú vykonávať v rámci základného úväzku, ktoré sú prácou nadčas a kedy je nariadená pracovná pohotovosť. Týmto nie sú dotknuté nároky týchto pedagogických zamestnancov, ktoré môžu vzniknúť počas výkonu práce mimo miesta obvyklého vyučovania nad rámec dohodnutých vymedzených povinností spôsobených mimoriadnymi situáciami či udalosťami.
Toľko na úvod a poprosím potom, chcem sa prihlásiť do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 9. 2017 17:47 - 17:48 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za pomerne pozitívne reakcie a konštruktívny prístup k tejto téme. Chcem znovu len zdôrazniť a poukázať na jeden fakt, že pokiaľ učiteľ nebude mať oporu u zriaďovateľa školy, tak dovtedy sa bude šíriť v zborovniach strach. Pretože učitelia, nielen tí, ktorí sú postihovaní bossingom, ale aj tí, ktorí budú poukazovať na nejaké nekalé praktiky svojich vedúcich zamestnancov, nebudú mať oporu v nikom a v ničom. Preto je dôležité, aby primátori, starostovia, aby na krajských úradoch, na župách sa vytvoril priestor na ochranu týchto učiteľov. Možno by to mal byť nejaký, vymyslím si, nejaký ombudsman, ktorý by pracoval ale na župe. Ale tak isto chýba učiteľom ombudsman, ktorý by mal celoslovenskú pôsobnosť alebo proste iným spôsobom, nejaká linka dôvery, na ktorú by mohli učitelia telefonovať a oznamovať tieto prípady. Ale nemôžeme žiť v takomto vákuu, keď na školách sa učitelia pomaly už boja hovoriť v zborovniach otvorene o problémoch a na druhej strane vedia, že aj keby na niečo poukázali a pôjdu za zriaďovateľom školy, ten ich potopí, vysmeje a pridá sa na stranu riaditeľov.
Ďakujem.
Skryt prepis