Zavedenie nových nástrojov participatívnej demokracie by malo pozitívny dopad na rozvoj občianskej spoločnosti, politickej gramotnosti, legitimitu volených orgánov, pocit dôvery a spoluzodpovednosti za veci verejné. Verejné rozhodovanie je totiž vždy rozhodovaním s verejnými dôsledkami, a ak majú občania niesť následky týchto rozhodnutí, tak potom požiadavka, aby mohli vplývať na verejné rozhodovanie alebo sa na ňom spolupodieľať, je jednoznačne plne legitímna. Občan nie je len pasívnym prijímateľom rozhodnutí a nariadení, jeho nepopierateľným právom je aktívne zasahovať do správy vecí verejných, a tieto, tieto primeraným spôsobom podľa svojich síl a možností tiež ovplyvňovať.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, to, či vôbec a akým spôsobom sa občania zapoja do verejného rozhodovania, do veľkej miery závisí od autority, ktorá má v danej veci kompetenciu rozhodnúť. Je práve v kompetencii predstaviteľov samosprávy, ktorí môžu, ale aj nemusia občanom umožniť participovať. Na mnohých miestach to začína šumami, že sa niečo ide stavať, rúbať či rušiť, pokračuje najrôznejšími aktivitami, v ktorých občania bránia či presadzujú svoje záujmy, a vrcholí to frustráciou aktivistov a úradníkov, ktorí sa ocitnú na opačnej strane stola. Obyvatelia obce, mesta, kraja majú síce zo zákona právo zúčastňovať sa na zasadnutí zastupiteľstva, nemajú však automatický nárok na ňom vystúpiť a prehovoriť. Slovo sa im udeliť môže, ale nemusí. Zastupiteľstvá, ktoré sa chcú postaviť ústretovo k účasti verejnosti na činnosti samosprávy, to môžu zmeniť a vo svojich rokovacích poriadkoch určiť, že obyvateľ obce môže vystúpiť ku každému bodu programu aj bez toho, aby o tom hlasovalo zastupiteľstvo alebo rozhodoval niekto iný. Môže sa napr. stanoviť, že obyvatelia, ktorí sa prihlásia, dostanú slovo, keď skončia vystúpenia poslancov.
Podobne by bolo vhodné priznať obyvateľom obce, právo reagovať, ak na nich v diskusii zareaguje niektorý z poslancov. Okrem práva vystúpiť ku každému bodu programu môže zastupiteľstvo určiť, že povinnou súčasťou každého zasadnutia, podobne ako kontrola uznesení alebo interpelácie bude aj bod vystúpenia verejnosti. V rámci neho by mali mať obyvatelia právo vystúpiť k akejkoľvek téme týkajúcej sa obce a samosprávy, a to nielen k bodom programu prebiehajúceho zastupiteľstva. Vhodné by bolo stanoviť pevnú hodinu, kedy bude tento bod vždy zaradený do programu. Zasadnutia zastupiteľstiev sú okrem zákonom stanovených výnimiek verejné a neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by sa vyššie uvedené formy účasti obyvateľov na činnosti zastupiteľstva nemohli priznať aj ďalších osobám, ktoré o to majú záujem. Politika, či už komunálna, alebo v širšom meradle, by nemala byť o presadzovaní individuálnych záujmov. Mala by byť diskusiou, ktorá zahrnie čo najširšie spektrum občanov, aby verejný záujem bol jasne, zreteľne a jednoznačne definovaný a následne aby bolo možné navrhovať jeho realizáciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, tento legislatívny návrh nie je zásahom do kompetencií vyšších územných celkov. Má za cieľ iba stanoviť zákonné právo občanov vystúpiť na rokovaniach krajských zastupiteľstiev a predniesť svoje stanoviská, návrhy, podnety, ktoré sa týkajú kompetencií úradu samosprávneho kraja. Vypočuť si hlas ľudu by malo byť samozrejmosťou aj novozvolených predsedov vyšších územných celkov. Odvolávať sa na prekážky súvisiace s rokovacím poriadkom či priebehom samotného zastupiteľstva, ktorý by mohol byť vystupovaním občanov narušený, resp. časovo predĺžený, je iba výhovorkou, ktorá nepatrí do demokratických podmienok fungovania samosprávy. Každé zastupiteľstvo si totiž v rámci rokovacieho poriadku môže stanoviť podmienky, na základe ktorých sa občania budú môcť uchádzať o slovo. Rokovací poriadok by mohol upravovať len niektoré organizačné podrobnosti. Môže teda primeraným spôsobom vystúpenia občanov usmerniť. Nemal by však, nemohol by ich však úplne vylúčiť či stanoviť také obmedzenia, ktoré by jeho výkon de facto znemožnili. Napríklad omedziť, obmedziť dĺžku vystúpenia občana na 30 sekúnd.
Rokovací poriadok môže napr. stanoviť okamih v rámci bodu pre vystúpenia občanov, spôsob udeľovania slova, prihlasovaní sa do diskusie, poradie vystupujúcich, časový rozsah vystúpenia, počet vystúpení konkrétneho občana, podmienky na odobratie slova. Rovnako je možné prijať pravidlo, že predsedajúci vyzve jednotlivé skupiny, napr. občanov dotknutých určitým zámerom, občanov, ktorých sa to nedotýka priamo, alebo občianske združenie, ktoré vzniklo na ochranu práv určitej skupiny a podobne, aby si medzi sebou určili hovorcu, prípadne malý počet hovorcov, ktorým sa umožní vystúpiť so zhrňujúcim stanoviskom a dlhšou dobou na vystúpenie, než majú ostatní - v úvodzovkách - bežní vystupujúci, prípadne tiež s možnosťou vystúpiť ešte dvakrát v reakcii na ostatné príspevky. Poradie vystupujúcich potom možno určiť náhodne, losovať a podobne. Spolu s obmedzením doby a počtu vystúpení možno tiež celkove dosiahnuť, že budú vypočuté všetky názory, prednesené všetky argumenty. Občan, ktorý chce vyjadriť svoje stanovisko by pred vystúpením vyplnil písomnú prihlášku, ktorú by dostal v budove, a tak by sa poradie, v akom by občania vystupovali, stanovilo podľa dátumu a času odovzdania prihlášky alebo prihlásenia do diskusie. Rozsah jeho vystúpenia by nebol dlhší ako päť minút, možnosti, ako upraviť jednotlivé podrobnosti, sú jednoznačne v rukách zastupiteľstiev.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, významný rímsky filozof, štátnik a spisovateľ Lucius Seneca povedal: "Kto niečo rozhodol bez vypočutia iných, nebol spravodlivý, aj keby rozhodol spravodlivo." Držme sa tohto odkazu aj my a dajme občanom slobodne a bez akýchkoľvek zábran, možnosť realizovať ich právo participovať na rozhodnutiach o veciach verejných, zúčastňovať sa na ich vlastnom živote a kvalite života ich blízkych. Podporne spoločne tento zákon.
Ďakujem za pozornosť. |