Videokanál poslanca

Ďakujem, ja len v krátkosti. Ďakujem aj pánovi kolegovi Mizíkovi za jeho krátku poznámku. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, fakt chcem len potvrdiť, že ide čisto o, len o technický návrh bez politického podtextu a ide o to, aby sme pomohli riaditeľom škôl a ostatným vedúcim pracovníkom, napríklad aj zástupcom, zástupkyniam škôl, ktorí sú pri svojej práci dosť zaťažovaní byrokraciou a inými problémami a ešte si majú navyše strážiť aj termín funkčného vzdelávania, niekedy aj rok dopredu, aby náhodou nie zo subjektívnych príčin, ale z objektívnych príčin, kvôli metodickým centrám, ktoré, bohužiaľ, nie vždy vedia dostatočne naplniť skupiny, do ktorých sa hlásia riaditelia na inovačné vzdelávanie, tak kvôli tomu, kvôli týmto objektívnym príčinám sa dostávajú do veľmi chúlostivej situácie, keď môže byť ohrozené ich postavenie a zriaďovateľ školy ich môže prepustiť. Bohužiaľ, takéto prípady sa na Slovensku stali a týmto ľuďom nikto nepomohol. A keď si pozriete aj na internete, mnohí sa aj dostávajú do takýchto situácií, pýtajú sa, čo majú robiť a zákonná úprava na to žiadna neexistuje.
Takže len toľko, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dôležitou súčasťou aktívneho života každého človeka je jeho profesijný rozvoj. Ten je nielen súčasťou individuálneho sebarozvoja, ale aj legálnou požiadavkou, ktorú musia jednotliví odborníci spĺňať. Zvyčajne tieto požiadavky overujú jednotlivé profesijné komory a realizujú akreditované inštitúcie, ktoré doplnené vzdelanie potvrdia platným certifikátom. Jeho platnosť v niektorých prípadoch je čiastočne obmedzená, no v mnohých neobmedzená. Špecifickým prípadom sú profesie, ktoré okrem profesijných požiadaviek musia spĺňať ďalšie, ktoré sú stanovené zákonom. No pokým vo väčšine prípadov zvyčajne postačí jednorazové absolvovanie vzdelávania, a to i vo verejnej správe, v komplikovanej situácii sa nachádzajú vedúci pedagogickí a vedúci odborní pracovníci, zástupcovia riaditeľov škôl, vedúci odbornej prípravy a najmä riaditelia škôl.
Pre výkon funkcie, samozrejme, po úspešnom absolvovaní výberového konania musia splniť kvalifikačné zákonné predpoklady vrátane prvej atestácie, musia mať dostatočne dlhú prax v profesii a do troch rokov od ustanovenia do funkcie musia ukončiť funkčné vzdelávanie. No kým riaditeľ výskumného ústavu so špecifickým zameraním na psychológiu, ktorý patrí pod ministerstvo školstva, je kardiochirurgom, úspešne však prejde výberovým konaním, ak bolo vypísané, a spokojne vykonáva funkciu riaditeľa bez akýchkoľvek špecifických zákonných obmedzení, riaditeľ školy takéto šťastie či privilégium nemá. Zákon mu ukladá každých sedem rokov absolvovať tzv. funkčné inovačné vzdelávanie pred skončením platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní, ak chce funkciu riaditeľa vykonávať i naďalej.
Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania vedúcich pedagogických a vedúcich odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schvaľuje zriaďovateľ. Riaditeľ školy sa musí o realizáciu svojho funkčného inovačného vzdelávania postarať sám. Z tohto miesta nechcem v tejto chvíli spochybňovať opodstatnenosť a zmysluplnosť tohto vzdelávania. V podstate ide o doplnenie najmä právnych informácií potrebných pre výkon funkcie riaditeľa školy, ako aj nových poznatkov z oblasti manažmentu školy, či technických a hygienických noriem, znalosť ktorých je potrebná pre riadne fungovanie školy. Úprimne, každý riaditeľ, ktorý chce dobre vykonávať svoju prácu, sa musí novým poznatkom i v tejto oblasti venovať neustále.
V 90. rokoch poskytovali školské správy zázemie riaditeľom škôl nielen v technickej, logistickej oblasti, ale ponúkali aj právny servis, ktorý riaditelia škôl mali možnosť využívať, a tak ho aj využívali. Školy však v tom čase nedisponovali právnou subjektivitou. Aj postavenie a poslanie rady školy malo iný charakter. Dnes je situácia iná. A riaditeľ školy pôsobí na svojom poste ako multifunkčná, plnohodnotná jednotka, ktorá okrem svoje odbornosti musí disponovať aj ďalšími znalosťami a zručnosťami z práva, sociológie, komunikácie, z oblasti technických noriem a ďalších špecifických odborností. A je len na ňom, či si vytvorí pracovné konzultačné portfólio odborníkov, ktorí mu v jednotlivých oblastiach budú nápomocní, alebo si bude všetky tieto odborné znalosti dopĺňať sám. A samozrejme súčasťou doplnenia je i obnova certifikátu o funkčnom vzdelávaní.
Problém však nastáva vtedy, keď si nestihne obnoviť certifikát o aktualizácii funkčného vzdelávania počas výkonu funkcie riaditeľa školy do vypršania jeho lehoty platnosti. Deje sa tak z rôznych, zväčša objektívnych, dôvodov. Napríklad riaditeľ sa riadne a včas prihlásil na funkčné inovačné vzdelávanie u akreditovaného poskytovateľa, najčastejšie metodického centra, ale to sa neuskutoční pre okamžitú nedostatočnú naplnenosť kurzu, a tým sa riaditeľ dostáva do kritickej situácie, keď je ohrozené jeho zotrvanie vo funkcii. Tu nastupuje sankcia, pretože zriaďovateľ môže daného riaditeľa na základe nesplnenia tejto podmienky v lehote z funkcie odvolať. Podstatné je v zákone uvedené slovo "môže", čo značí, že zriaďovateľ tak nemá povinnosť učiniť. Paradoxne to zriaďovatelia s obľubou využívajú, najmä ak sa chcú zbaviť nepohodlných riaditeľov, pričom mnohých iných, ktorí i závažne pochybili, držia vo funkciách, pretože spĺňajú špecifické požiadavky zriaďovateľa, ako je napríklad vysoká miera lojálnosti bez kritických pripomienok.
Podstatou navrhovanej zákonnej úpravy je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka, čiže aj riaditeľa školy. Uvedená zákonná podmienka bude splnená i vtedy a teda nebude daná možnosť zriaďovateľovi na odvolanie riaditeľa, ak ten do 6 mesiacov od ukončenia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní predloží nový certifikát zriaďovateľovi a v čase skončenia platnosti certifikátu bude aktívne reálne navštevovať prebiehajúce funkčné vzdelávanie.
Riaditeľ školy musí teda kumulovane naplniť obe zákonom stanovené podmienky. Zúčastňovať sa aktívne vzdelávania počas skončenia platnosti certifikátu, teda nie sa iba v tom čase prihlásiť na vzdelávanie a nový certifikát je povinný predložiť do šiestich mesiacov od ukončenia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní. V podstate je teda riaditeľom, ale aj ostatným vedúcim, pedagogickým a vedúcim odborným pracovníkom daná ako keby ešte dodatočná šesťmesačná ochranná lehota, kedy ich zriaďovateľ nemôže z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky o platnom certifikáte o funkčnom vzdelávaní odvolať z funkcie.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, podľa zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania, pardon, ešte raz, prepáčte, podstata zákonnej požiadavky o absolvovaní funkčného inovačného vzdelávania zostáva zachovaná. Dochádza tu však k administratívnemu posunutiu lehoty jej naplnenia z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona. No najmä môžeme týmto zabrániť zneužívaniu postavenia zriaďovateľa a zároveň naplniť i určitý spravodlivý postoj voči vedúcim pedagogickým a vedúcim odborným zamestnancom, ktorí si zodpovedne plnia svoje úlohy a zároveň musia znášať vyššiu mieru ťarchy špecifického odborného vzdelávania, ktorá nesúvisí priamo s odbornosťou pedagóga, ale s ďalším výkonom funkcie vo verejnom záujme. Podporou a realizáciou takto upravenej zákonnej požiadavky môžeme týmto ľuďom preukázať i tak potrebnú úctu za prácu, čo pre komunitu vykonávajú. Môžeme zároveň podporiť ich invenčné správanie a konanie, aby mohli bez ohrozenia vykonávať to, prečo sa sami rozhodli a získali podporu výberovej komisie, čiže v podstate rozšírenej rady školy, v ktorej sú zastúpené všetky dôležité súčasti školskej komunity.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Cieľom predkladanej novely zákona je zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia rovnako ako ostatní vedúci pedagogickí a odborní zamestnanci musí pre výkon funkcie spĺňať okrem všeobecných aj špecifické požiadavky, ktorými sú kvalifikačné predpoklady, absolvovaná prvá atestácia, splnená podmienka dĺžky praxe a ukončené funkčné vzdelávanie najneskôr do troch rokov od ustanovenia do funkcie.
Kým ostatné špecifické podmienky sú nemenné, resp. pôsobia v rámci časového horizontu pre riadiaceho pracovníka pozitívne, funkčné vzdelávanie je limitované maximálnou hranicou sedem rokov platnosti. Absolvované funkčné vzdelávanie v lehote a funkčné inovačné vzdelávanie pred ukončením jeho platnosti je významnou podmienkou na výkon vedúcej funkcie, pretože pri jej nesplnení môže byť tento pracovník z funkcie odvolaný. Funkčné vzdelávanie, ako aj funkčné inovačné vzdelávanie sú súčasťou kontinuálneho vzdelávania pedagogických a odborných pracovníkov, za ktoré riaditeľ zodpovedá zo zákona, a koordinuje ho podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania, ku ktorému sa vyjadril alebo ho schválil zriaďovateľ.
Riaditelia škôl a školských zariadení musia spĺňať rovnaké zákonné podmienky pre výkon svojej funkcie ako ostatní vedúci pedagogickí a odborní pracovníci, ale o ich naplnenie, predovšetkým pri funkčno-inovačnom vzdelávaní sa musia postarať oni sami. Prax ukazuje, že práve táto skutočnosť je predmetom mnohých nespravodlivých postupov, keď zriaďovateľ zákonnú možnosť, nie povinnosť absolvovania funkčného inovačného vzdelávania využíva. Teda keď zriaďovateľ zákonnú možnosť, nie povinnosť odvolať nepohodlného riaditeľa školy pri včasnom nesplnení podmienky absolvovania funkčného inovačného vzdelávania využíva.
Veľmi často sa stáva, že riaditelia sa riadne a včas prihlásia na funkčné inovačné vzdelávanie ku akreditovaným poskytovateľom, ale to sa neuskutoční, najčastejšie pre okamžitú nenaplnenosť, a tým sa riaditelia dostávajú do kritickej situácie, keď je ohrozená ich pozícia vo funkcii. Pre zmiernenie tvrdosti zákonnej podmienky ukončeného funkčného inovačného vzdelávania pre výkon funkcie vedúceho pedagogického alebo vedúceho odborného pracovníka a tým aj možnosti jej zneužitia je potrebné zákonne ukotviť splnenie uvedenej podmienky aj v prípade, že funkčné inovačné vzdelávanie reálne prebieha v čase uplynutia platnosti certifikátu o funkčnom vzdelávaní a nový platný certifikát predloží tento pracovník do šiestich mesiacov od uplynutia platnosti pôvodného certifikátu o funkčnom vzdelávaní zriaďovateľovi.
Zákon ustanovuje splnenie podmienky predĺženia platnosti funkčného vzdelávania i v prípade, keď v čase uplynutia platnosti funkčného vzdelávania je vedúci pedagogický zamestnanec alebo vedúci odborný zamestnanec v procese funkčného inovačného vzdelávania, čiže ho reálne aktívne absolvuje a preukáže sa zriaďovateľovi platným certifikátom o jeho ukončení do šiestich mesiacov po dobe platnosti funkčného vzdelávania.
Toľko na úvod a hlásim sa ako prvý do rozpravy.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi za to, že sa zapojil do rozpravy, vyjadril svoj názor, aj keď nesúhlasí s mojím názorom alebo s niektorými mojimi názormi a tento návrh nepodporí. Ja som rád, že bol proste ochotný vyjadriť svoj názor a na rozdiel od iných členov školského výboru, ktorí tu ani v sále nesedia.
A viete, tá otázka verejnosti, môžete mať pravdu v tom, že v niektorých častiach Slovenska by to mohlo skôr či neskôr vyústiť do nepredvídateľných situácií. Na druhej strane si myslím, že na väčšine územia Slovenska by princíp verejnosti práveže pomohol sfunkčniť činnosť rady školy, pretože by konečne mohla byť viacej sledovaná nielen verejnosťou, ale aj viacej by sa snažila riešiť také problémy, ktoré by boli v prospech učiteľov aj rodičov.
Pre mňa osobne ako učiteľa s dlhodobou praxou je nemysliteľné, aby sa na rade školy nemohli zúčastňovať ani samotní rodičia alebo učitelia, ktorí nie sú členmi. A pokiaľ im to rada školy nejakým spôsobom neodsúhlasí, tak nemôžu ani predniesť svoje sťažnosti, návrhy, podnety alebo zaoberať sa tým, alebo vyjadriť sa k tomu, o čom sa, o čom bude rokovať rada školy. Čiže nejde o tých, tie skupiny ľudí, o ktorých ste, ktoré ste možno mali na mysli, nejakí krikľúni a ľudia, ktorí majú možno problémy sa správať na takýchto verejných rokovaniach, ale ide o veľkú skupinu ľudí z učiteľského a rodičovského prostredia, ktorí nie sú ani pripustení k tomu, aby mohli predniesť na pôde rady školy svoje podnety, sťažnosti a návrhy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, samosprávne orgány sú neodmysliteľnou súčasťou spoločnosti ako jeden z jej zásadných inštitútov. Ich postavenie, kreovanie a základné fungovanie je zvyčajne dané zákonom v rámcovej podobe a ich podrobná realizácia aj v podobe funkčnosti a zodpovednosti týchto orgánov je limitovaná ich vlastnými štatútmi či rokovacími poriadkami, ktoré však musia byť v súlade so zákonnými normami. Nie je tomu inak ani v prípade rady školy, obecnej či územnej školskej rady, ktoré ako samosprávne orgány majú v komunite v oblasti školskej politiky nezastupiteľné miesto. V rámci svojej iniciatívnej a poradnej funkcie presadzujú verejné záujmy a zároveň plnia funkciu verejnej kontroly činností súvisiacich so školskou problematikou.
Rada školy v rozšírenej podobe je zároveň výberovou komisiou pre výkon funkcie riaditeľa školy, čo aj týmto poslaním jej dáva punc nezastupiteľnosti. Zásadný problém nastáva, ak si rada školy neplní riadne svoju úlohu strážcu verejných záujmov. Presadzovanie individuálnych záujmov, osobných, úzkej skupiny ľudí alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, hoci zriaďovateľ menuje svojich zástupcov do tejto rady, spôsobuje nežiaduce deformity vo fungovaní tohto samosprávneho orgánu. Dochádza k obchádzaniu zákonných pravidiel a znižuje sa funkčnosť a dôveryhodnosť rady školy v očiach verejnosti. Verejná kontrola je tak značne naštrbená, ba až znemožnená.
Predovšetkým zásadu verejnosti je potrebné za všetkých okolností dodržiavať. Hovoríme tu teraz o verejnosti zasadnutí rady školy. Tá je síce zákonne ukotvená, ale zároveň jedným dychom je daná možnosť rade školy, aby súhlasom dvojtretinovej väčšiny členov rady eliminovala verejnosť zo zasadnutia. Vygenerovať dôvod pre takéto rozhodnutie nie je pritom vôbec zložité a rovnako tak získať dostatočný počet členov rady školy, ktorí takýto návrh podporia, si nevyžaduje veľa námahy. Zvlášť pri už spomínanej tendencii ovplyvniť ich pre jednoduchšie presadzovanie iných ako verejných záujmov či zámerov. Verejnosť, ktorá by sa chcela vyjadriť k jednotlivým prerokúvaným skutočnostiam, tak túto možnosť stráca. Prejavy svojvôle tak dostávajú reálne kontúry a neexistuje priama možnosť ich odstrániť. Preto potreba zákonnej úpravy maximálneho zúženia možnosti rade školy vyhlásiť jej zasadnutie za neverejné sa javí ako zásadná podmienka naplnenia transparentnosti a objektívnosti.
Neverejnosť zasadnutia by tak bola viazaná len na tú jej časť, kde by rada školy musela prerokúvať náležitosti chránené osobitným zákonom, napríklad zákonom o ochrane osobných údajov, Obchodným zákonníkom a podobne, a túto skutočnosť aj náležite zdôvodnila.
Súčasťou riadneho výkonu funkcie rady školy je aj riadne oboznámenie verejnosti o dni, mieste, čase a programe zasadnutia rady, ktoré je úzko spojené so zásadou verejnosti. Ak nechce, aby sa verejnosť vyjadrovala k prerokúvaným skutočnostiam, tak je daná možnosť obísť tento akt tým, že verejnosť nie je oboznámená so základnými faktami, ktoré súvisia s konaním zasadnutia rady školy. Stanovenie povinnosti rady školy vždy do 15. septembra nového školského roku na webovom sídle školy alebo inom zriadenom portáli či inom obvyklom verejne prístupnom mieste zverejniť harmonogram všetkých zasadnutí rady školy je krokom, ktorý umožní odbúrať obchádzanie zákona. Rovnako tomu zodpovedá aj povinné zverejnenie dňa, miesta, času a programu 10 dní pred každým zasadnutím rady a to rovnakým spôsobom ako harmonogram zasadnutí. Splnením tejto oznamovacej povinnosti radou školy bude zároveň naplnená zásada verejnosti a zároveň nebude vytvorený priestor na obchádzanie tejto zásady.
Častým problém v radách škôl je aj kumulovanie funkcií. Napríklad, ak vedúci odboru školstva na úrade samosprávneho kraja je zároveň delegovaným zástupcom zriaďovateľa v rade školy, alebo poslanec mestského zastupiteľstva je zároveň zástupcom rodičov v rade školy. Kumulovanie funkcií u jednotlivca nesie v sebe vždy riziko prevahy jedného záujmu nad druhým a tým aj neetického ovplyvňovania rozhodnutí orgánu, v ktorom sú takíto členovia obsiahnutí. Obzvlášť ak konflikt záujmov stojí v ceste reálneho presadzovania verejnosti v samospráve prostredníctvom volených členov rady školy. Rada školy v sebe zlučuje zástupcov celého spektra zúčastnených strán na živote a fungovaní školy alebo školského zariadenia, pedagogických a nepedagogických zamestnancov, žiakov a rodičov, ktorí sú volenými členmi rady a delegovanými zástupcami zriaďovateľa.
Riaditeľ školy, ako aj zástupcovia nemôžu byť zvolení do rady školy zo zákona, pretože by sa jednoznačne prejavil konflikt záujmov. Menej zreteľne však vystupuje otázka konfliktu záujmov, keď napríklad poslanec obecného zastupiteľstva by bol zvolený za rodičov, a prebieha tu skôr v skrytej podobe. Záujmy rodičov môžu stáť v kontrapozícii s obecným zastupiteľstvom a tak takýto volený zástupca nebude dostatočne kompetentný hájiť tieto ich záujmy. Zákonné rozšírenie negatívneho vymedzenia členstva v rade školy, okrem už spomínaných osôb riaditeľa školy a jeho zástupcov, o osoby, ktoré sú funkčne alebo inak personálne prepojené so zriaďovateľom, je preventívnym počinom súvisiacim s konfliktom záujmov.
Ďalším, nie menej závažným problémom rady školy je nedostatočný výkon mandátu voleného člena rady školy. Ak takýto člen rady školy si vôbec alebo nepružne plní svoj mandát, ak aktívne nepredkladá a nerieši jemu známe problémy alebo sa osobne snaží ich riešenie zmariť a tým v skutočnosti nechráni verejný záujem a teda ani záujmy mandátom mu zverené, je nutné, aby existovala možnosť takéhoto člena odvolať, k čomu jednoznačne prispeje i dôsledné uplatňovanie zásady verejnosti.
Rovnaký postup by mal byť uplatnený i pri nečinnosti voleného člena rady školy, ak sa ten osobne nezúčastňuje na zasadnutiach rady najmenej troch po sebe idúcich alebo má viac ako tri absencie na zasadnutiach počas školského roka. Túto možnosť by mali uplatniť tí, ktorí takéhoto člena ako svojho zástupcu zvolili po jeho prijatí kandidatúry a zároveň by si mali zvoliť nového zástupcu, ktorý svoj mandát bude v ich mene vykonávať riadne a zodpovedne. Takýmto spôsobom sa rozšíri zákonná možnosť odvolania člena rady školy.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, všetky nastolené problémy pri bližšom pohľade môžu pôsobiť banálne a izolovane. Možno však na prvý pohľad. Pri hlbšom náhľade je významná ich úzka prepojenosť, pretože bez uplatnenia zásady verejnosti nie je možné dostatočne sledovať riešenie vzniknutých problémov i nastolenie nových výziev. A zároveň aj realizáciu mandátu jednotlivých volených členov rady školy a to aj v súvislosti s konfliktom záujmov. Zásadu verejnosti nie je možné dôsledne uplatniť bez realizácie informovanosti verejnosti o zasadnutiach rady školy. Komplexne však jednotlivé nastolené problémy nielen súvisia, ale tvoria zásadnú prekážku v riadnej a plnohodnotnej funkčnosti samosprávneho orgánu, ktorým rada školy bezpochyby je.
Práve z takýchto tzv. drobností sú zložené veľké veci. Je na nás, či pred nimi zatvoríme oči a budeme sa naďalej tváriť, že neexistujú, alebo sa konečne pustíme do dôkladnej rekonštrukcie jednotlivých inštitútov tak, aby sme predchádzali deformáciám a naplno ukázali, že nám na demokratických procesoch bez ohľadu na naše vlastné zaradenie v rámci politického spektra naozaj záleží.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom predkladanej novely je plné uplatnenie zásady verejnosti na zasadnutiach rady školy bez svojvoľného obmedzenia samotnou radou školy, zabezpečenie včasnej a riadnej informovanosti verejnosti o zasadnutiach rady školy, eliminácia konfliktu záujmov volených členov rady školy a rozšírenie možností odvolania člena rady školy.
Rada školy, ako ju definuje zákon, rovnako ako obecná a územná školská rada, je iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania. Okrem toho, že plní funkciu verejnej kontroly, vyjadruje sa aj k činnosti školy či školského zariadenia, rovnako ako k činnosti orgánov miestnej štátnej správy, obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej problematiky. Už len z pohľadu zákonnej definície má tento orgán svoje nezameniteľné miesto a vysokú opodstatnenosť, pokiaľ svoju úlohu plní náležite. A práve plná realizácia funkcie rady školy je na mnohých školách a v školských zariadeniach ohrozená, a to nielen čiastkovými zásahmi zvonku, ale aj samotnými členmi rady školy, ktorí po zvolení do funkcie neplnia svoj mandát tak, aby reálne chránili verejný záujem alebo záujmy žiakov, rodičov a zamestnancov.
Prax ukazuje, že práve presadzovanie individuálnych záujmov, či už osobných alebo zriaďovateľa prostredníctvom volených členov rady školy, spôsobuje jej zníženú funkčnosť alebo aj deformáciu celého jej poslania. Zásada verejnosti zasadnutí rady školy je v zákone síce ukotvená, no práve možnosť jej obmedzenia dvojtretinovou väčšinou členov rady je svojvoľne zneužívaná a spôsobuje zvyčajne rokovania za zatvorenými dverami, čím nie je daný priestor verejnosti na vyjadrenie sa k aktuálnej školskej problematike, najmä regionálneho charakteru, ale aj k situácii priamo v danom školskom objekte.
Úzko prepojená s neverejnosťou zasadnutí je aj nedostatočná informovanosť verejnosti o mieste, čase, dátume a programe zasadnutia rady školy. Eliminuje sa tak priestor vonkajšieho pripomienkovania aktuálneho stavu v škole a dáva možnosť na realizáciu ťažko kontrolovateľných a manipulatívnych riešení vzniknutých problémov. Problémovým sa javí i pôsobenie jednotlivých členov rady školy, čo spravidla tento samosprávny orgán značne ochromuje, a to nielen jeho nezávislosť, funkčné alebo personálne prepojenie volených členov rady so zriaďovateľom, keď nastáva často konflikt záujmov. Rovnako závažným aj nedostatočný výkon mandátu člena rady školy smerom k voličom, ktorí daného člena zvolili, ale aj smerom k ochrane verejných záujmov a najmä záujmov detí a nemožnosť zákonným spôsobom daný stav zmeniť.
Uvedené problémy ukázala reálna prax a môžu jednotlivo pôsobiť marginálne, no v celistvosti tvoria zásadné prekážky vo fungovaní rady školy, ktoré je potrebné eliminovať a upraviť pôsobenie rady školy tak, aby si uchovala status samosprávneho orgánu s náležitou možnosťou verejnej kontroly a presadzovania záujmov, ktoré mu prináležia.
Preto v osobitnej časti tohto zákona, návrhu zákona, ktorý predkladám, navrhujem, aby zákon mohol vyhlásiť samosprávnemu školskému orgánu za neverejnú len tú časť zasadnutia, keď bude prerokúvať náležitosti, ktoré sú chránené osobitným zákonom, napr. zákonom o ochrane osobných údajov, Obchodným zákonníkom a podobne. V ostatných prípadoch je zasadnutie rady školy vždy verejné.
Zákon ukladá rade školy vždy do 15. septembra nového školského roku zverejniť na webovom sídle školy harmonogram zasadnutí rady školy na celý školský rok. Rovnako najneskôr do desiatich dní pred zasadnutím je rada školy povinná zverejniť na webovom sídle školy dátum, miesto, čas a program zasadnutia, aby bola verejnosť riadne a včas informovaná a mohla sa na zasadnutí zúčastniť.
Zákonom sa dopĺňa negatívne vymedzenie členstva v rade školy. Voleným členom rady školy nemôže byť ani osoba, ktorá je funkčne alebo inak personálne prepojená so zriaďovateľom, najčastejšou obcou alebo mestom, aby sa predišlo konfliktu záujmov. Zákon tiež rozširuje možnosť odvolať voleného člena rady školy v prípade, ak sa tento nezúčastňuje na zasadnutiach najmenej tri po sebe idúcich, prípadne má viac ako tri absencie na zasadnutiach počas školského roka, čím nie je zabezpečená jeho osobná kontinuálna prítomnosť na zasadnutiach alebo ako volený zástupca preukázateľne nevykonáva svoj mandát riadne a zodpovedne, čiže ak aktívne nepredkladá a nerieši jemu známe problémy a skutočnosti na zasadnutiach rady školy a tým aj nechráni záujmy jemu mandátom zverené, prípadne rôznymi spôsobmi bráni v riešení nastolení problémov.
Ďakujem za pozornosť a viac potom v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem za slovo. V závere, keďže som nemohol reagovať na pána poslanca Kotlebu, lebo on reagoval na pána poslanca Mizíka, tak chcem v závere povedať, že tento návrh nevznikol z môjho, z mojej fantázie, ale z reálnych skúseností, zo škôl, zo Slovenska, kde niekoľkí kandidáti, riaditelia škôl nemohli byť vymenovaní do funkcie, pretože zriaďovateľ školy využil práve ten zákonný prostriedok, ktorým je právo veta.
Ako som už, aj pán poslanec Kotleba hovoril, ja nechcem zriaďovateľom zobrať právo veta, len chcem to eliminovať tým, že za prísne stanovených podmienok môžu to veto použiť, taxatívne vymenovaných podmienok, aby nedošlo k tomu, že zriaďovateľ školy, ako sa to stalo v Kysuckom Novom Meste po tom, ako rada školy rozhodne o vymenovaní kandidáta do funkcie riaditeľa, on, zriaďovateľ príde na školu, urobí anketu medzi učiteľmi, tí v tejto ankete sa vyjadria, že nechcú tohto nového riaditeľa za svojho riaditeľa, a on na základe toho vysloví, využije právo veta, svoju kompetenciu.
Takže toľko vlastne, ďakujem.

Ďakujem. Čiže ja budem reagovať na pána poslanca Mizíka. Ďakujem mu za jeho faktickú, vlastne za jeho vystúpenie, pardon, za jeho vystúpenie. Rešpektujem jeho názor aj jeho iný pohľad na veci, ako som ich prezentoval ja. Len je mi ľúto, že celý ten prejav, v ktorom som vysvetľoval rôzne veci týkajúce sa veta zriaďovateľa, zúžil na jediný problém, a to bola účasť verejnosti pri vypočutí kandidátov na funkciu riaditeľa školy. Okrem toho, aj keby tam prišli nejakí ľudia z verejnosti a mohli by to byť či rodičia, ale aj učitelia, žiaci, nemali by kompetenciu a ani právo zasahovať do rozhodnutia výberovej komisie, ktorá jediná zo zákona by mala právo voliť riaditeľa školy.
Čiže tie argumenty, ktoré ste používali, že by tam bol hluk, rámus, že by boli, že by vykrikovali, sa mi zdajú prehnané. Samozrejme, mohlo by dôjsť aj k takej situácii, ale v konečnom dôsledku rozhodnutie a zodpovednosť za vymenovanie riaditeľa by niesla rada školy a následne aj zriaďovateľ školy.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, narušenie akejkoľvek krehkej rovnováhy spôsobuje následky, ktoré môžu byť malé, no aj fatálne. Nikdy tento stav nezostáva bez odozvy a bolo by naivné si myslieť, že práve mňa či nás sa to nedotkne, či mne sa to nestane. V spoločenskej či v prírodnej sfére sa vždy pohybujeme v krajných medziach a dôsledky pocíti veľké množstvo ľudí, tak ako sa to deje aj dnes. Riešenie problémov spojených s nastolením rovnováhy spôsobom zametania pod koberec, respektíve ututlania, ako je v našich končinách zvykom, sa nikdy nevypláca a vždy sa vracia ak bumerang späť. Uvedomenie si týchto skutočností a ich následné pomenovanie je prvým krokom k zmenám, ktoré nielen môžeme, ale musíme uskutočniť pre zabezpečenie existencie a rozvoja zdravej spoločnosti.
Toľko rozoberané a zároveň zaznávané školstvo je reálne vernou kópiou vývoja našej občianskej spoločnosti. Voláme síce po kvalite, ale sami ju vlastnými rozhodnutiami nepodporujeme. Voláme po lepšom a inovatívnejšom vzdelávaní, no to je stále len natrhnutý papierový tiger. Voláme po transparentnejšom a adresnom financovaní a lepšom riadení, ale dopúšťame svojvôľu a obchádzanie pravidiel. Toto všetko znásobuje len nedôveru a strach, ktorý je dobre živený zo všetkých možných zdrojov, a ten, ako vieme, paralyzuje. Najčastejšie tých, ktorí sú slušní a poctiví v tom, čo robia, vo vzťahoch, v ich postojoch, ale už nemajú silu a energiu sa postaviť tejto nerovnováhe, pretože s ňou každodenne bojujú.
Riadenie dnešnej školy je skutočne multiodborovým zamestnaním. Riaditeľ okrem pedagogických a odborných schopností i v predmete ktorý vyučuje, musí mať vedomosti, znalosti a zručností o psychológie, sociálnej komunikácie, práva, manažmentu, ekonomiky, personalistiky, technické a aj stavebné základy, keďže zriaďovateľ mu zázemie a odborné rady dnes už zväčša neposkytuje.
Riaditeľ by mal byť podľa súčasných požiadaviek aj kreatívny vizionár, ktorý dá perspektívu škole a tým aj miestnej komunite. Nájsť takého komplexného človeka je takmer zázrak a väčšina riaditeľov, keďže sú predovšetkým pedagógovia, sa učia takpovediac za pochodu s väčšími či menšími úspechmi. Rada školy, rozšírená o zástupcov školskej inšpekcie a okresného úradu alebo samosprávneho kraja, vystupuje pri hľadaní najvhodnejšie kandidáta do funkcie riaditeľa školy ako výberová komisia. Rada školy v zákone definovaná ako, citujem, "iniciatívny a poradný samosprávny orgán, ktorý vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti výchovy a vzdelávania", disponuje kompetenciou vybrať najvhodnejšieho kandidáta do funkcie riaditeľ školy, ale váha jej rozhodnutia nemá dostatočnú zákonnú oporu. Jej rozhodnutie je totiž stále len rozhodnutím iniciatívneho a poradného samosprávneho orgánu. A tým je daný priestor, aby sa nielen znevažovalo, ale aj manipulovalo rôznymi úkonmi pod rúškom demokratického a otvoreného prístupu zo strany zriaďovateľa, ako sú napríklad dotazníky po výberovom konaní a ešte pred samotným vymenovaním víťazného kandidáta pedagógom na škole, či chcú, aby bol práve tento človek riaditeľom ich školy. Či si myslia, že zodpovedá morálne a odborne požiadavkám na túto funkciu a podobne. Rozšírená rada školy ako výberová komisia vykonáva rozhodnutie vo verejnom záujme. Preto by malo byť toto rozhodnutie zákonne deklarované ako rozhodnutie pri výkone verejnej správy. A tým bol v tomto prípade aj definovaný význam a dôsledky takto vydaného rozhodnutia najmä smerom k zriaďovateľom, ale aj ktorýmkoľvek osobám, či inštitúciám, ktoré by toto rozhodnutie nechceli rešpektovať.
Na druhej strane je to aj záväzok pre výberové komisie, že ich správanie a konanie musí byť plne v súlade aj so zákonnými ustanoveniami súvisiacimi s verejnom správou a nie je v nich priestor na svojvôľu či rôzne nejaké praktiky, ktoré niektorí kandidáti využívali na ovplyvňovaní členov výberovej komisie pred samotným výberovým konaním. Takto nastaveným postavením výberovej komisie na funkciu riaditeľa dosiahneme tak žiadanú a potrebnú rovnováhu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, zriaďovateľ, najčastejšie obec alebo samosprávny kraj, má okrem svojich zástupcov vo výberových komisiách na funkciu riaditeľa školy k dispozícii aj ďalší inštitút, ktorý môže ovplyvniť, kto bude viesť danú školu počas 5-ročného funkčného obdobia. Je ním právo veta, kde v prvom stupni rozhoduje o vymenovaní či nevymenovaní víťazného kandidáta starosta či primátor alebo predseda samosprávneho kraja, a až v druhom stupni rozhoduje zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Problémom nie je veto samotné, ale jeho výkon v prvom stupni, keďže individuálne subjektívne rozhodnutie jedného človeka nesie so sebou tieň pochybností či výhrady voči víťaznému kandidátovi na funkciu riaditeľa školy. Napokon sa vo väčšine prípadov preukáže, že tieto reálne podložené a následne aj deklarované pochybnosti a výhrady boli objektívne. Bohužiaľ, ako prax ukazuje, tento akt býva veľmi často motivovaný osobnou, ale aj politickou zaujatosťou predstaviteľa obce, mesta či kraja a tomu aj zodpovedajúcim nepostačujúcim a nekompetentným zdôvodnením nesúhlasu s vymenovaním víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy. Takto vydané rozhodnutie svojou podstatou deklaruje svojvôľu a nie objektívne posúdenie všetkých relevantných faktov pre nevymenovanie do funkcie.
Jedným z navrhovaných krokov na zamedzenie práve tejto svojvôle je jednoznačné taxatívne zhrnutie dôvodov, pre ktorý daný kandidát nebol vymenovaný do funkcie riaditeľa školy. Uvádzam nasledovné taxatívne navrhnuté dôvody: Členovia výberovej komisie nedostali riadne a včas, najneskôr však tri dni pred začatím výberového konania informácie o účastníkoch výberového konania v písomnej podobe. Výberová komisia rozhodovala v nesprávnom alebo v nedostatočnom zložení, kedy výberová komisia rozhoduje dvoma tretinami všetkých členov. Dodatočne vyšlo najavo, že víťazný kandidát zamlčal alebo nepravdivo uviedol informácie, ktoré sú podstatné pre účasť na výberovom konaní a následný výkon funkcie riaditeľa školy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli písomne zaznamenané jeho priestupky v riadení školy alebo výkone štátnej správy. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy v predchádzajúcom období už túto funkciu vykonával a počas funkčného obdobia boli kontrolnou činnosťou štátnych orgánov, miestnych kontrolným orgánov alebo štátnej školskej inšpekcie zistené vážne nedostatky alebo porušenia zákonov, pričom za vážne nedostatky môžeme považovať tie, ktoré svojou závažnosťou spôsobili väčšiu škodu na majetku alebo na právach, alebo tie, ktoré boli takto označené kontrolným orgánom. Víťazný kandidát na funkciu riaditeľa školy bol po výberovom konaní právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej činnosti alebo s výkonom odbornej činnosti, alebo stratil spôsobilosť na právne úkony.
Tieto navrhované taxatívne dôvody nie sú pravdepodobne konečnými a len aplikačná prax ukáže, či je potrebné ich rozšíriť alebo zúžiť.
Ďalším krokom k rovnováhe, okrem už uvedených taxatívnych dôvodov na nevymenovanie víťazného kandidáta do funkcie riaditeľa školy, je odstránenie subjektívneho rozhodovacieho prvku, ktorým je starosta, primátor alebo predseda VÚC a ponechanie možnosti rozhodnúť v danej veci kolektívnemu orgánu, čiže zastupiteľstvu. Návrh podá s povinnosťou dostatočného zákonného odôvodnenia starosta, primátor alebo predseda VÚC, ale o vetovaní vymenovania víťazného kandidáta rozhodne kolektívny orgán trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Takéto nastavenie zvýši dôveryhodnosť v demokratické inštitúty vo verejnej správe, ako aj zamedzí rôznym manipuláciám a nekalým praktikám.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi ešte sa pozastaviť a ozrejmiť poslednú, no nie málo dôležitú skutočnosť spojenú s výberovým konaním do funkcie riaditeľa školy. Je ňou verejnosť a ústnosť, ktorá je nielen úzko spojená s naším súdnictvom, ale aj zásadným rovnovážnym demokratickým prvkom, ktorý zároveň slúži ako kontrola nad priebehom a výsledkom výkonu verejnej správy. Jedným z práv všetkých občanov členských krajín Európskej únie je aj právo na dobrú správu vecí verejných. Školy ako vzdelávacie a výchovné, ale aj osvetové inštitúcie majú svoje nezastupiteľné a významné miesto v každej komunite. Ich správa zverená v prvom stupni do rúk riaditeľa školy je mimoriadne dôležitá, pretože sa dotýka pomerne širokého spektra ľudí. Preto aj výber riaditeľa školy zvyčajne nebýva bez povšimnutia členov komunity. Ba práve naopak, teší sa živému záujmu. No vzhľadom na skutočnosť, že prezentácia kandidátov, ako aj vyhlasovanie výsledkov výberového konania prebieha za zatvorenými dverami, je terčom mnohých dohadov a s tým spojené nedôvery v priebeh výberového konania a objektivitu tej-ktorej výberovej komisie. Jednotliví kandidáti okrem toho, že predkladajú v písomnej podobe svoju víziu školy a návrhy a plány na zmenu, ktoré sú súčasťou podkladov pre výberové konanie, tieto aj počas výberového konania prezentujú a obhajujú, čím je naplnená zásada ústnosti daného konania. Jeho nerozlučnou súčasťou by však mala byť aj zásada verejnosti, čiže verejné vypočutie jednotlivých kandidátov, ich vízií, plánov, návrhov na zmeny, ako aj bezprostredné odpovede na otázky členov výberovej komisie pre všetkých, ktorí majú záujem. Tým sa zároveň umožní bezprostredná verejná kontrola nielen samotného priebehu vypočutia kandidátov, ale aj následne vyhlásenia výsledkov výberového konania. Výberová komisia tak verejne zhodnotí priebeh tohto konania, ako aj odôvodní výber víťazného kandidáta. Práve tým sa predíde pochybnostiam, a to nielen zo strany neúspešných kandidátov, ale aj verejnosti o objektivite a kompetentnosti výberovej komisie i výhradám voči priebehu samotného výberového konania. Takto sa vytvorí priestor na korektné a štandardné postupy pri realizácii výberových konaní na funkciu riaditeľa školy. Rovnako sa posilní dôvera v demokratické zásady a zaručí rovný prístup ku všetkým kandidátom na túto funkciu.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosiahnutie akejkoľvek rovnováhy je priam sizyfovská práca. Je to niečo, čo v skutočnosti nemá koniec, pretože sa objavia vždy nové a nové faktory, ktoré pôsobia na každú bytosť, prostredie či spoločenstvo. Vysvetľovať tu a na tomto mieste potrebu rovnováhy vo všetkých oblastiach nášho ľudského pôsobenia pri pohľade na celok je úplne zbytočné, pretože táto nutnosť je všetkým zrejmá. Chcem však z tohto miesta apelovať na vás, aby ste túto potrebu v školstve neopomínali, aby vlastné či stranícke potreby neboli povyšované nad tie spoločenské a ľudské. Aby sme o výchove a vzdelávaní nielen hovorili, ale ich aj reálne vykonávali so všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj s dôverou v reálne uskutočniteľnú demokraciu, rovnosť a ozajstnú zákonnosť a spravodlivosť. Pretože všade tam, kde pochopili, že práve investícia do vzdelávania je reálnou budúcnosťou krajiny a nebáli sa takých reformných krokov, aby túto investíciu dôkladne zabezpečili, všade tam vyhrali sami nad sebou i v konkurencii už teraz. A každý z nás chce pre deti lepší svet, pretože v končenom dôsledku raz budú o ňom i o nás rozhodovať práve ony.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie veta zriaďovateľa taxatívnymi dôvodmi pre nevymenovanie riaditeľa školy na základe rozhodnutia výberovej komisie, eliminácia individuálnych rozhodnutí zriaďovateľa pri rozhodovaní a o nevymenovaní riaditeľa školy na základe rozhodnutia výberovej komisie, posilnenie postavenia výberovej komisie na pozíciu riaditeľa školy a zvýšenie dôveryhodnosti a transparentnosti výberových konaní na pozíciu riaditeľa školy.
Dovoľte mi pár slov na úvod. Zriaďovateľ školy nesie komplexnú zodpovednosť za jej technicko-organizačné i odborné vedenie, naplnenie štátneho vzdelávacieho programu, personálne i finančné zabezpečenie školy, splnenie všetkých technických a bezpečnostných noriem a množstvá ďalších predpokladov, ktoré sú spojené s prevádzkou školy. Práve táto zodpovednosť bola deklarovaná ako zásadný dôvod, ktorým zriaďovatelia argumentovali zavedenie práva veta na funkciu riaditeľa školy v dvojstupňovom prevedení.
V prvom stupni rozhodoval zriaďovateľ sám a až v druhom stupni rozhodovalo zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Prax však ukázala, že práve individuálne rozhodnutia zriaďovateľa o nevymenovaní víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy boli minimálne kontroverzné, bez dostatočného zdôvodnenia alebo zdôvodnené absurdne, bez zákonného základu alebo sa javili ako prejav svojvôle, kedy z osobných, či politických dôvodov, víťazný kandidát vymenovaný nebol. Zákonným definovaním dôvodov nevymenovania víťazného kandidáta na funkciu riaditeľa školy, ako aj rozhodnutím zastupiteľstva sa prvok individuálneho rozhodnutia zo zákonne neurčených dôvodov eliminuje a prispeje sa tak k väčšej právnej istote a transparentnosti pri nevymenovaní kandidátov na funkciu riaditeľa školy.
Otázka transparentnosti a dôveryhodnosti rezonuje aj pri priebehu samotných výberových konaní na funkciu riaditeľa školy. Prihlášky a všetky osobné dokumenty zasielajú záujemci o funkciu riaditeľa školy v špeciálne označených obálkach, kde sa pri ich otvorení posudzuje, či spĺňajú všetky zákonné náležitosti určené pre výkon tejto funkcie a uchádzači ich aj zaslanými dokumentmi potvrdzujú. Na základe tohto posúdenia je vytvorený zoznam kandidátov, ktorí sa budú môcť zúčastniť prezentácie, čiže samotného výberového konania, na ktoré budú osobitne pozvaní. Vypočutie kandidátov sa doposiaľ vždy konalo za zatvorenými dverami. Mnohí sa ani nedozvedeli dôvod svojho neúspechu, množili sa podozrenia z ovplyvňovania výberových komisií. A práve v záujme transparentnosti týchto výberových konaní je potrebné zaviesť zásadu verejnosti, ktorá je bežná napr. v súdnictve, aj do prezentácie kandidátov, ako aj vyhlásenia výsledkov výberového konania. Verejnosť, teda žiaci, študenti, rodičia, pedagógovia i ostatní pracovníci majú právo vedieť, kto bude riadiť ich existenciu počas nasledujúcich piatich rokov. Rovnako však takáto verejná kontrola významne zníži dohady a spory o netransparentnosti celého výberového konania.
Postavenie rady školy ako iniciatívneho a poradného samosprávneho orgánu nie je kompatibilné s tak dôležitým úkonom, akým je výber riaditeľa školy. Pokiaľ rada školy vystupuje ako výberová komisia vo výberovom konaní na funkciu riaditeľa školy, ktorá podáva návrh na vymenovanie víťazného kandidáta do tejto funkcie, je potrebné, aby sa jej status v tejto pozícii zmenil. Úkony a najmä rozhodnutie výberovej komisie je možné a potrebné považovať za výkon verejnej správy. Akékoľvek zásahy zriaďovateľa do rozhodnutia výberovej komisie, kde má svojich zástupcov, ako aj po zverejnení rozhodnutia, budú neprípustné a budú sa môcť považovať za zneužitie právomocí. Týmto bude posilnená dôveryhodnosť výberových komisií, ale aj transparentný a demokratický princíp fungovania verejnej správy a zvýši sa dôvera v právo a spravodlivosť.
Toľko na úvod a potom by som sa prihlásil do rozpravy.
Ďakujem.