Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

14.3.2018 o 11:32 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14.3.2018 11:32 - 11:32 hod.

Oto Žarnay
Ďakujem za slovo. Ja by som, pán predsedajúci, tiež chcel požiadať o presunutie môjho bodu na ďalšiu schôdzu Národnej rady, ide o tlač 877.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 17:12 - 17:15 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ak dovolíte, ja ešte len dokončím, čo som nestihol vo faktickej poznámke.
Teda že nejde o trest, o žiaden trest pre dobrých riaditeľov, naopak, je to šanca pre dobrých riaditeľov, aby mohli využiť svoje schopnosti, a buď päť rokov pokračovať ďalej v roli učiteľa na tej istej škole, alebo ísť kandidovať po desiatich rokoch na inú školu a pomôcť ďalšej škole pri jej rozvoji. Ja neviem, prečo ste zástancovia myšlienky, že riaditeľ, ktorý je desať rokov na nejakej škole, tak tam musí zotrvať už do konca svojho života alebo ďalších pätnásť rokov. Prečo by sa nemohol uchádzať o miesto riaditeľa na inej škole a pomôcť jej manažovať ju? (Reakcia z pléna.) Áno. Ale rada školy je iná kapitola, o ktorej nebudem radšej teraz hovoriť a budeme hovoriť asi až na ďalších schôdzach, pri iných návrhoch zákona.
Tiež chcem povedať, tiež chcem povedať, že tento návrh podporoval aj váš bývalý minister Plavčan, takisto ho podporoval aj váš bývalý minister školstva Čaplovič. (Reakcie z pléna.) Áno, pozrite si to aj v médiách. Dokonca sa už malo ministerstvo tým zaoberať a pripravovať návrh zákona. Tento návrh , návrh podporujú aj odbory, ako som citoval pána Ondeka. Tento návrh podporuje aj Slovenská komora učiteľov, aj keď s tou úpravou, že by po dvoch funkčných obdobiach rada školy mohla ešte trojpätinovou väčšinou rozhodnúť, že ak naozaj dosahovala škola vynikajúce výsledky, tak ten riaditeľ môže pokračovať ďalej. Ale nie je to výplod mojej fantázie a nie je to výplod opozičného politika, ktorý prišiel s nezmyselným návrhom zákona do parlamentu. Riešilo sa to už viackrát, aspoň teda boli nejaké tézy, ako by sa to mohlo riešiť. Neviem, či priamo nejakou prípravou zákona, ale boli to aj vaši ministri vašej vlády.
Ja až na záver chcem povedať, že vôbec som sa nesnažil, ako sa mi to niekto z nás snažil povedať, že škatuľkujem, že všetkých riaditeľov hádžem do jedného vreca. Naopak, vážim si všetkých dobrých riaditeľov stredných, základných škôl na Slovensku, ktorí si naozaj odmakali, ktorí vedia školy riadiť, ktorí nerobia bosing na školách. Nikdy som nepovedal, pán Mizík, že, alebo niekto, kto mi sa snažil pripísať, že by väčšina riaditeľov robila bosing na svojich školách. Nie, určite, že sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale možno sú riaditelia, ktorí bosing nerobia, ale ich škola žije v stereotype, máme žiakov, nič nerobíme, však nejako prežijeme štyri rokov, päť rokov a uvidí sa, čo bude ďalej. Prečo by na tieto školy nemohli prísť noví, začínajúci, mladší kolegovia alebo riaditelia z iných škôl, ktorí by tú školu posunuli na vyšší stupeň? Takže nie je to generalizovanie a nie je to paušalizovanie všetkých riaditeľov na Slovensku. Nikdy som to nepovedal a vážim si všetkých riaditeľov, dobrých riaditeľov na Slovensku. Asi toľko.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2018 17:10 - 17:12 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky pozitívne, ale i negatívne reakcie na tento návrh zákona. Skúsim v krátkosti na niektoré reagovať.
Pani poslankyňa Smolíková, môžem vás ubezpečiť, že tento návrh zákona absolútne nevychádza z nejakých mojich negatívnych osobných skúseností, a keď som ho pripravoval, absolútne ani myšlienka neskrsla, nejaká spomienka na to, čo som prežil na strednej škole, na ktorej som učil. Ja dennodenne sledujem reakcie či na Facebooku, či mi prichádzajú emaily od učiteľov, či príbehy, ktoré zverejňujem, prepustených učiteľov a riaditeľov škôl a podobne a tieto, tieto tento návrh vychádza z reálnych skúseností iných ľudí, iných kolegov učiteľov na Slovensku.
Preto si nemyslím a tým reagujem aj na pána Kollára, poslanca Kollára, že by to bola otázka 2-3 prípadov, ktoré sa na Slovensku stali. Týchto prípadov je množstvo, ale treba, treba ísť možno viacej do škôl, pýtať sa učiteľov, a nie dozvedať sa o týchto prípadoch cez médiá alebo len niekde v poslaneckom pléne.
Taktiež chcem povedať ešte na adresu, možno som nezodpovedal všetko, čo sa pýtala pani poslankyňa Smolíková, ale tu nejde o nejakú, nejakú, nejaký trest pre dobrých riaditeľov škôl. Predsa dobrý riaditeľ školy, ktorý vedie školu desať rokov, môže ísť potom, ak chce, robiť riaditeľa na inú školu. To neznamená, že automaticky končí vo funkcii a už nebude môcť kandidovať. Ale to som práve sa snažil, pani, pani Smolíková, vysvetliť, že ak chceme vytvoriť na Slovensku nejaký konkurenčný trh medzi školami, tak aj toto je spôsob ako školy budú bojovať o dobrých riaditeľov. Pretože ak škola v meste vie, že tam skončil na inej škole dobrý riaditeľ, ktorého si chceme pritiahnuť, je dobrý manažér, tak ho budeme ťahať k sebe, aby prišiel na našu školu robiť riaditeľa. (Reakcia z pléna.) Ako keď budú voľby o päť rokov? Jednoducho voľby, voľby, riaditeľ školy má desať rokov funkčné obdobie a o päť rokov krát dva, čiže desať rokov.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 14.2.2018 16:41 - 17:02 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výchova a vzdelávanie sú základným pilierom demokratickej spoločnosti bez ohľadu na to, kde sa v kultúrnej či geografickej mape nachádza. Investícia do vzdelávania nie je malá, krátkodobá a ani jej návratnosť nie je zaručená na 100 %. To však nie je zaručené nikde. Čo však môžeme povedať, je, že ak si dôsledne spoločensky neuvedomíme jej dôležitosť a potrebnosť, tak následky pocítime všetci, a to bez výnimky. Je krátkozraké si myslieť, že to niekoho obíde, pretože tak ako my dnes rozhodujeme o chode a systéme v tomto štáte, v tejto krajine, budú raz mladí ľudia, ktorých dnes vychovávame a vzdelávame, rozhodovať o nás.
Slovenské školstvo sa v posledných 25 rokoch zmieta v pseudoreformách, ktoré čiastkovo možno niečo vyriešili, ale komplexne urobilo skôr krok vzad. V konečnom dôsledku i tento návrh rieši na, rieši len čiastkový problém a v snahe poukázať naň a zvrátiť predpojatosť, ktorá ho sprevádza, reaguje na reálnu situáciu, na prax, ktorá ho vyniesla na povrch. Po zverejnení tohto návrhu vznikla diskusia na danú tému, najmä v kruhoch pedagógov, ale aj rodičov, a získal si odporcov, ale aj priaznivcov. Názorové póly sa zväčša odvíjajú od osobných skúseností, čo im však zvyčajne chýba, je nadhľad. Pokúsim sa teda vzniesť viac svetla do tejto problematiky a najmä rozšíriť jej výhľadovú perspektívu.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Ako som už spomínal, je to desať rokov.
Dôvodov, ktoré predchádzali predloženiu návrhu, bolo viac. No výhľadovo je najdôležitejší zachovať udržateľný, dynamický a progresívny rozvoj škôl vzhľadom na potreby a záujem ich klientov, čiže detí, ako aj na záujem spoločnosti.
Riaditeľ školy je mimoriadne dôležitým článkom v systéme škôl. Ako manažér školy sa okrem vzdelávacej a výchovnej práce musí podieľať na zachovaní stabilného pracovného prostredia a dobrej klímy na škole. Na to využíva svoje komunikačné a riadiace kompetencie, ktorými disponuje, ale aj neustále sa rozvíjajúce odborné znalosti. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Je zodpovedný za život celého spoločenstva, za vzťahy, za pravidlá, kultúru, ciele, horizonty. Zodpovedá za svojím tím, deleguje, dôveruje, inšpiruje učiteľov i žiakov, získava si rodičov. Vie, že žiaci príjmu a zdieľajú len to, čo príjmu a zdieľajú jej učitelia. Takýto riaditeľ sa nemôže nezamerať na to podstatné vo svojej práci, na schopnosti a osobnostný rozvoj svojich kolegov. Riaditeľ líder dokáže vybudovať miesto, ktoré na ostatných pôsobí ako magnet. Tých správnych priťahuje a nesprávnych, čiže s iným pohľadom na svet, odpudzuje.
Ale vráťme sa do reality. Koľko percent je takýchto riaditeľov? Na Slovensku, aj keď presné štatistiky na to zrejme nie sú, je obvyklé, že riaditelia škôl sú vo funkcii 15-20-30 rokov. Nie ojedinelé sú prípady, že riaditeľ má už 70 rokov, ale napriek tomu má v sebe aj naďalej ambíciu viesť školu a v konkurencii s inými školami ju udržať bez vážnejších dôsledkov v podobe prepúšťania zamestnancov či znižovania úrovne vzdelávania. Či aj v takýchto prípadoch zvíťazí odbornosť a schopnosť manažovať školu nad silným egom a nepriznaním si úbytku svojich organizačných a iných schopností, je otázne. Veď zvyčajne človek si nerád priznáva a nechce uvedomiť, že na výkon funkcie už nestačí, že nestíha kráčať s dobou alebo že tých druhých brzdí v ich osobnostnom rozvoji a vedie k stagnácii. Tak ako žiakov zapaľuje alebo dusí učiteľ, rovnako tak učiteľov zapaľuje alebo dusí riaditeľ. Obdobie 5 rokov je krátke pre toho, kto chce vo funkcii preukázateľne niečo dokázať, i dlhé pre toho, kto vo funkcii iba prežíva. Zlý riaditeľ môže počas krátkeho volebného obdobia napáchať v škole veľa škody, zvlášť keď je vo funkcii držaný politickou mocou. Príliš dlhé volebné obdobie zase nesie so sebou určitú zaslepenosť riaditeľa, lebo jeho výsledok môže zas školu posunúť iným smerom. Príliš veľká istota pokroky nerobí. Preto by práve po 10 rokoch mohlo dôjsť k výmene riaditeľa a k uplatneniu tohto návrhu zákona.
Pokúsim sa rozobrať aspoň niektoré dôvody, prečo limitovať výkon funkcie riaditeľa na dve funkčné obdobia. Prvým zásadným problémom, ktorý je prepojený s ostatnými, je syndróm vyhorenia. Nie je to žiadna novinka a nepostihuje len učiteľov či riaditeľov škôl, ale v konečnom dôsledku viac či menej celú pracovne aktívnu populáciu, obzvlášť ak sa venuje duševnej práci. Špecifickosť práce pedagóga, ktorý je neustále v interakcii so žiakmi, rodičmi, ostatnými kolegami, ktorý vydáva zo seba maximum energie a neustále musí pracovať na odborom raste, ktorý denne rieši obrovské množstvo problémov a zodpovedá na ešte väčšie množstvo otázok, ktoré hoci sa netýkajú jeho osoby, ale bytostne sa ho dotýkajú, ho posúva v rebríčku kandidáta na vyhorenia na popredné miesto. Riaditeľ školy je pedagóg, je človek s vyučovacou povinnosťou a rovnako ako jeho kolegov, sa ho tento status priamo dotýka.
No riaditeľ školy je zároveň aj riadiacim a organizačným článkom, ktorý okrem množstva administratívnej činnosti je zodpovedný za právne, ekonomické a technicko-organizačné fungovanie školy. Zodpovedná za žiakov, zamestnancov, za zverené nemalé materiálne hodnoty, a to všetko v zákonný intenciách. V predošlých obdobiach mu boli nápomocné školské správy, ktoré mnoho, ktoré mnohé otázky tohto charakteru pomáhali účinne riaditeľom riešiť. Poskytoval im technickú i právnu podporu. Dnes tieto oblasti sú síce aj na pleciach zriaďovateľov, no ani zďaleka sa riaditeľom takej širokej podpory nedostáva, a vzhľadom na právnu subjektivitu škôl to zostáva iba na nich samotných. Každý riaditeľ pri nástupe do funkcie v rámci projektovania budúcich perspektív školy sa snaží vniesť svoje inovatívne vízie a realizovať ich počas svojho pôsobenia a ich naplnenie spolu s ostatnými povinnosťami spočíva v jeho schopnosti presvedčiť ostatných o ich pozitívnom smerovaní, prínose a zároveň o participácii na realizácii.
Celý tento načrtnutý komplex povinností riaditeľa školy oveľa intenzívnejšie a rýchlejšie oberá človeka na pozícii riaditeľa školy o jeho drahocennú energiu a elán, či sa v konečnom dôsledku odráža nielen v jeho bežných reakciách, stráca nadhľad, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy, no najmä na škole samotnej na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Druhým zásadným problémom je politikárčenie, ktorému sa takýmto spôsobom snažíme vyhnúť. Dlhodobé zabezpečenie pracovného miesta riaditeľa školy, ktorý je politicky či názorovo spriaznený a tým častokrát aj poslušný vykonávať pokynov zriaďovateľa, ktorým je najčastejšie obec alebo mesto, prípadne vyšší územný celok, dáva priestor na uplatňovanie mocenských ambícií na lokálnej úrovni a doslovné zabetónovanie sa niektorých ľudí na týchto postoch.
Týmto sa, samozrejme, nechcem a nemienim dotknúť všetkých tých riaditeľov škôl, ktorí poctivo a korektne vykonávajú svoju funkciu. No reálny život ukazuje, že aj toto je naša slovenská prax, a odtiaľ je len malý krôčik k šikanóznemu správaniu voči nepohodlným ľuďom, ako napríklad v Michalovciach, Kysuckom Novom Meste, Lučenci, Cejkove, Púchove a mnohých iných obciach a mestách, kde sa bosing prejavil otvorene. No oveľa častejšie sa prejavuje skryto. Ľudia sa boja o ňom hovoriť, pretože majú strach zo straty zamestnania, častokrát i vlastného dobrého mena, pretože ich nik nepodporí zo strachu alebo straty vlastných výhod, a skryté šikanózne správanie ich takto častokrát pripraví aj o zdravie.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona limitovaním výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže desať rokov, berie do úvahy školu ako živý ekotop, ktorý podlieha vonkajším vplyvom i vlastnej autodeštrukcii, pokiaľ nedochádza k progresívnym zmenám. Človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, aj pri najlepšej vôli nemôže byť dostatočne inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť klesá. Daný čas však postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj školy a komunity.
Neznamená to však, že sa nemôže uchádzať o túto pracovnú pozíciu opäť po uplynutí jedného funkčného obdobia na tej istej škole, rovnako ako to neznamená, že sa o pozíciu riaditeľa školy nemôže uchádzať na inom pracovisku. Toto právo mu nikto neupiera.
Kritici môjho návrhu môžu namietať, že v súčasnosti je vôbec problém presvedčiť niekoho, aby kandidoval na funkciu riaditeľa školy. Ale nízke platy riaditeľov škôl či nedostatok záujemcov o, o vykonávanie takejto funkcie nemôžu byť predsa argumentom na ponechanie riaditeľa školy vo funkcii na 20 či 30, alebo viac rokov, pretože tie platy riaditeľov nie sú až také nízke, ako sa to podsúva verejnosti, a hoci sa do výberových konaní na miesta riaditeľov často hlási málo uchádzačov, nezriedka je totiž jediným kandidátom dovtedajší riaditeľ, treba sa skôr zamyslieť nad príčinami tohto stavu. O výberových konaniach je verejnosť nedostatočne informovaná, oznamy o výberovom konaní sú zverejnené kdesi na neprehľadnej stránke zriaďovateľov, učitelia sa zväčša odmietajú postaviť ako protikandidáti svojmu riaditeľovi jednak pre nezáujem o tento post, ale aj z obavy pred možnými sankciami zo strany riaditeľa.
To je aj prípad pána Júliusa Janeka z Kysuckého Nového Mesta, ktorý sa rozhodol kandidovať z pozície radového učiteľa na miesto riaditeľa, a hoci voľby vyhral, primátor Kysuckého Nového Mesta vetoval rozhodnutie rady školy a do funkcie napokon vymenoval dovtedajšieho riaditeľa. Odvety pán Janek musí čeliť rôznym formám šikanovania zo strany riaditeľa, ale aj niektorých svojich kolegov a to len preto, že využil svoje právo zo zákona a prihlásil sa do výberového konania na miesto riaditeľa. Podobné prípady sú na celom Slovensku. Ak sa zástupca školy či radový učiteľ odvážia kandidovať proti súčasnému riaditeľovi, vedia, že tým riskujú aj v prípade svojho neúspechu budú musieť celiť k odvolaniu z funkcie, zastrašovaniu, znevažovaniu a znižovaniu dôstojnosti pred kolegami či inými bosingovými praktikami.
Takého prípady neraz skončia tým, že neúspešní kandidáti na miesto riaditeľa z radov učiteľov napokon nedokážu uniesť psychickú záťaž spôsobenú šikanovaním zo strany nadriadených a radšej odídu zo školy. A to len preto, že využili svoje demokratické právo kandidovať na funkciu riaditeľa školy.
Kritici môjho návrhu často využívajú argument, že orgánom, ktorý v takýchto prípadoch môže zasiahnuť, je predsa rada školy. Veď pokiaľ učitelia nie sú spokojní s riaditeľom a želajú si zmenu, pokiaľ škola dlhodobo nedosahuje dobré výsledky a sú nespokojní aj rodičia či žiaci, nie je nič ľahšie, ako na výberovom konaní v tajnej voľbe nepodporiť dovtedajšieho riaditeľa, ale iného kandidáta. Takéto vskutku demokratické a transparentné riešenie by však bolo možné len za dvoch predpokladov. (Ruch v sále.)
Pán Bublavý, môžem vás poprosiť? Keď budete vy hovoriť, ja vás vždy počúvam, viete.
By bolo, by však bolo možné len za dvoch predpokladov. A to, že by na výberovom konaní nebol prítomný len jeden uchádzač, ako to býva zrejme zvykom, a to dovtedajší riaditeľ. A po druhé, že by rada školy nebola zmanipulovaná a nesedeli v nej zástupcovia zriaďovateľa, ktorý drží nad riaditeľom ochrannú ruku, rodičia, ktorých si tam často vďaka priateľským či iným kontaktom dovedie samotný riaditeľ, či učitelia, ktorí sa buď zo strachu, alebo z lojality voči riaditeľovi zdržia akýchkoľvek prejavov, pre ktoré by riskovali pracovné miesta.
Argumentovať tým, že rada školy je najkompetentnejšou zložkou, ktorá vie posúdiť na základe jedného výberového konania a predložených koncepcií rozvoja školy, ktorý z kandidátov je ten najlepší a najschopnejší, je podľa mňa zavádzajúce, alibistické a nezodpovedá to reálnemu obrazu fungovania rád škôl na Slovensku. Pokiaľ v nej nebudú sedieť skutočne takí ľudia, ktorí budú vedieť objektívne, nestranne, nepoliticky a nelojálne voči zriaďovateľovi školy posúdiť schopnosti kandidátov, tak sa budeme iba hrať na demokraciu na školách. A zásluhou takejto predstieranej demokracie sa vo funkciách zabetónujú riaditelia na 20-30 rokov či na celý život, pretože rozhodujúce nebudú ich manažérske schopnosti a empatia voči svojim kolegom, ale ich lojalita voči zriaďovateľovi a politickej strane, ktorej záujmy zriaďovateľ zastupuje. Ak by sme všetky tieto dôvody opomenuli a vyčistili rady škôl od politikárčenia a predstieraných demokratických postupov, mohli by byť voľby riaditeľa skutočne objektívne a demokratické.
Kritici tohto návrhu novely zákona tiež argumentujú tým, že obmedzením funkčného obdobia riaditeľov škôl na dve funkčné obdobia by sme potrestali všetkých dobrých riaditeľov, ktorí svoje školy riadia naozaj profesionálne, vďaka čomu dosahujú vynikajúce výsledky, tvoria projekty, rozvíjajú talenty žiakov, vytvárajú dobrú klímu na škole a podobne. Obmedzením funkčného obdobia by sme ich demotivovali, pretože by vopred vedeli, že ich snaha napredovať, tvoriť a rozvíjať školu potrvá len desať rokov a potom by museli na minimálne päť rokov z funkcie na tej istej škole odísť.
Ako som už predtým spomínal, po takej náročnej práci, ako musí riaditeľ vykonávať desať rokov, je oddych namieste, lebo tu hrozí syndróm vyhorenia, a ten môže mať dôsledky pre všetkých ostatných zamestnancov školy, či žiakov. Nemyslím si, že by sa človek z riadiacej pozície nemohol vrátiť späť za katedru a napĺňať svoje pedagogické posolstvo. Veď s tým úmyslom šiel aj študovať pedagogiku, lebo sa chcel stať učiteľom, a nie hádam rovno riaditeľom. Ak sa niekto po desiatich rokoch už nedokáže postaviť za katedru a učiť šesť či sedem hodín denne ako iní učitelia, tak problém bude asi niekde inde, nie v zákone, ale v samotnej osobnosti človeka.
Predstavme si však situáciu, že by o takýchto schopných riaditeľov, ktorí desať rokov úspešne rozvíjali svoju školu, nastal trhový dopyt. Mohol by tak vzniknúť zaujímavý trend. Kvalitní riaditelia budú reálne meniť školy a bude o nich boj medzi školami. Školy by vedeli, že verejne známemu riaditeľovi, ktorého schopnosti sa pretavili do úspechov školy, sa končí funkčné obdobie a bude si možno hľadať nové miesto riaditeľa inde, samozrejme, za predpokladu, že by chcel aj naďalej úradovať vo funkcii riaditeľa. Tým by sa otvoril zaujímavý pracovný trh s kvalitnými riaditeľmi. Zároveň by sa v takto nastavenom konkurenčnom prostredí museli riaditelia viac snažiť, aby sa vedeli po tých desiatich rokoch dobre predať v prípade, že by chceli naďalej niekde inde robiť riaditeľov. Vznikol by tak obrovský tlak na aktuálnych riaditeľov, ktorí by sa museli viac báť o svoju stoličku už po piatich rokoch, lebo by bolo na trhu práce veľa kvalitných riaditeľov hľadajúcich si prácu.
Viete, zaujímavé je, že na Slovensku ešte stále panuje taká špecifická socialistická predstava, že miesto riaditeľa školy je takmer doživotné v zmysle aktívneho pracovného života. A práve tu vzniká nebezpečenstvo a realita o opäť potvrdzuje, že práve takýto riaditeľ školy sa správa ako pán Váhu a Tatier, neohrozený a takmer ničím neohrozený, ktorého podporia pri novej voľbe riaditeľa, pretože má vo vrecku radu školy, starostu či minimálne za sebou silnú politickú stranu. Eliminovať takéto praktiky je naša povinnosť, a pokiaľ to môžeme zrealizovať pomerne jednoduchou zmenou zákona, myslím, že niet nad čím váhať. Autokracia do riadenia škôl nepatrí. Dobrý riaditeľ, ktorý vedie desať rokov školu, by sa nemal stotožniť s myšlienkou, že je to jeho škola a bez neho už nedokáže prežiť.
Stretol som sa i s názorom, že tento návrh je ako uznanie kolektívnej viny. Táto zmena zákona však nie je o vine a treste. Nie je to, nie je o dobrých a zlých, nie je čierno-biela. Táto novela je o deťoch, o ktoré ide v školstve predovšetkým. Sú to klienti, ktorým sa poskytuje služba v podobe edukácie, v podobne rozvoja ich osobností, získavania vedomostí a zručností. A túto skutočnosť by sme nemali strácať nikdy zo zreteľa. Vždy musí ísť o deti a v konečnom dôsledku neskôr týmto ovplyvníme i naše vlastné životy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, funkcia riaditeľa školy si vyžaduje plné pracovné nasadenie. Predpokladám, že všetkým nám ide o rozvoj a stúpajúcu úroveň ako na vysokých školách, tak i na stredných školách a základných školách. Ohraničenie funkčných období školy na dve po sebe idúce obdobia by mohlo byť predpokladom pre neustály rozvoj škôl. Ak príde nový riaditeľ, budú nové vízie. Predišlo by sa rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, ak sú riaditelia vo funkcii príliš dlho, bolo by predpokladom plurality a demokracie na školách.
Chcem ešte pripomenúť, že zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v § 10 a 28 hovorí, že rektor vysokej školy aj dekan majú štvorročné funkčné obdobie a funkciu môžu vykonávať najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Riaditeľ strednej školy a základnej školy majú päťročné funkčné obdobie a neobmedzenú, neobmedzený počet funkčných období. To sa mi javí ako značný nepomer.
Tiež chcem v závere pripomenúť, že môj návrh vychádza aj z požiadaviek Slovenskej komory učiteľov, ktorá navrhovala do programového vyhlásenia vlády pre regionálne školstvo zahrnúť aj obmedzenie počtu funkčných období riaditeľov na dve a pri treťom období požadovať schválenie dvojtretinovou väčšinou rady školy, čo bol akýsi kompromis. Aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy na Slovensku spomínanú zmenu nevníma negatívne. V roku 2014 sa k takémuto návrhu zmeny vyjadril aj predseda odborovej organizácie Pavel Ondek, keď povedal, citujem: „Tento nový prvok, ak by bol aktuálny, by mohol byť prínosom pre riadenie v školstve.“ Podľa neho by sa takto mohlo predísť rutinnému riadeniu škôl, ktoré vzniká, keď sú riaditelia vo funkcii príliš dlho.
Podporou tohto návrhu zákona, o ktorú vás žiadam, môžeme spoločne vyslať jasný signál, že školstvo nie je druhoradou oblasťou nášho záujmu a nie sú nám ľahostajné problémy, ktoré ho blokujú. Vyšleme signál, že máme záujem o progresívne a inovatívne školy a zároveň nebudeme tolerovať pochybenia a praktiky, ktoré sú v zásadnom rozpore s demokratickými princípmi a ľudskými právami.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

14.2.2018 16:35 - 16:37 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je limitovanie výkonu funkcie riaditeľa školy a školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia, čiže na obdobie desať rokov. Výkon funkcie riaditeľa školy je mimoriadne náročný. Okrem odbornej pedagogickej činnosti a neustálom vlastnom vzdelávaní v danom odbore musí pri výkone štátnej správy na najnižšom stupni, ako aj pri riešení personálnych, právnych, technických a iných otázok denne riešiť množstvo problémov, ktoré chod školy prináša, ako aj realizovať plány a vízie, ktoré pri vstupovaní do funkcie predostrel.
Náročnosť jej výkonu spôsobuje častokrát aj postupné vyhorenie jedinca a s ubúdajúcimi silami sa stráca aj inovatívnosť, proaktívny prístup a množia sa chyby najmä v riadení a komunikácii. Prax jednoznačne ukazuje, že riaditeľ školy, ktorý vykonáva túto funkciu na jednom pôsobisku viac ako dve funkčné obdobia, veľmi často stráca nadhľad. Rutinne, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy a hlavne odráža sa to na škole samotnej, na jej stagnácii a tým aj zvyšujúcej sa nespokojnosti pedagógov a rodičov, čo v konečnom dôsledku má negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti.
Rovnako by sa limitovaním funkčných období predchádzalo ukotvovaniu politicky spriaznených nominantov na postoch riaditeľov škôl, ako aj eliminácii otvoreného, no najmä skrytého bosingu voči pedagogickým a ostatným pracovníkom škôl.
Toľko na úvod a dovolím si potom požiadať o slovo v rozprave.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 8.2.2018 15:17 - 15:25 hod.

Oto Žarnay
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 8.2.2018 14:47 - 14:49 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem, pani ministerka. Jedná sa konkrétne o organizáciu Slovenskú komoru učiteľov, ktorú som nezachytil v tom počte, ktorý ste vymenovali. A ide teda o dátum 26. január 2018, kedy Slovenská komora učiteľov sa zúčastnila na rokovaní k novému zákonu. Účastníci stretnutia nedostali k dispozícii pracovnú verziu znenia návrhu zákona, hoci im to bolo vopred prisľúbené v pozvánke. A v závere stretnutia boli informovaní, že v pondelok alebo v utorok, čiže 29. alebo 30. januára bude školským organizáciám zaslaná pracovná verzia zákona. Pracovnú verziu zákona dostali až v stredu 31. 1. 2018, čiže tesne pred čerpaním dovoleniek. Zároveň ministerstvo školstva stanovilo termín na pripomienkovanie 1. a 2. februára, čiže piatok a sobotu, ktorý na naliehanie posunuli, posunuli na pondelok 5. 1. 2018. Čiže z toho vyplýva, že na pripomienkovanie predloženej informácie zostal jeden pracovný deň, aj to v čase čerpania dovoleniek učiteľov.
Čiže o tento prípad som mal záujem alebo na čo som sa chcel spýtať.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 9:39 - 9:41 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem. Ja len v krátkosti, nedá mi ešte raz zdôrazniť, že ja viem, väčšina poslancov je z Bratislavského kraja alebo z krajov, kde takýto problém nepoznajú, ale hovoril som za všetkých tých kolegov učiteľov, ktorí sú hlavne z tých chudobnejších regiónov, hlavne z východného Slovenska, kde je situácia priam katastrofická, kde učitelia dlhé mesiace napriek vyštudovanému dosiahnutému vzdelaniu sú nútení chodiť na úrad práce, podávajú si prihlášky na školy, teda posielajú svoje žiadosti na školy, ale nie sú prijatí, nedostáva sa im odpovede zo strany riaditeľov. A ak chceme teda dosiahnuť, aby učitelia dosahovali vyšší status v spoločnosti a boli spoločnosťou viac morálne, ale aj finančne ohodnotení, tak je dôležité prijať také opatrenia, ktoré by im to umožnili. A jedným z týchto opatrení je aj vytvorenie takéhoto legislatívneho kroku, ktorým by bolo zavedenie povinného výberového konania pre uchádzačov o učiteľské povolanie.
Bol by som rád, keby aj kolegovia koaliční, ktorí, medzi ktorými sa tiež nachádzajú učitelia, tento návrh podporili bez ohľadu na to, či je tento návrh podľa ich mienky spolitizovaný alebo nie. Keďže som učiteľ a takisto aj pán poslanec Mizík je učiteľ, nám nejde o politiku, ale nám ide naozaj o to, aby sa učiteľom žilo na Slovensku lepšie, aby mali vytvorené transparentnejšie a demokratickejšie podmienky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 9:38 - 9:39 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem pánovi poslancovi Mizíkovi, že ako jediný prispel so svojou faktickou poznámkou a že to bola poznámka, ktorá bola vyjadrením pozitívnym, pozitívnym vyjadrením na adresu tohto zákona.
Áno, sú oblasti na Slovensku, kde počet uchádzačov o pozíciu učiteľa je veľmi nízky, ale ja, keďže som z východného Slovenska, mám skúsenosti, a teda nielen vlastné, ale aj skúsenosti mojich kolegov z východného Slovenska, ktorí mi píšu, že o jedno pracovné miesto je enormný záujem. Tam na jedno pracovné miesto sa niekedy hlási, nepoviem, že to sú desiatky učiteľov, ale minimálne päť, šesť, do desať, do desať určite. A títo ľudia sú maximálne frustrovaní, keď spĺňajú všetky požadované kritériá a napriek tomu nie sú ani pozvaní na výberové konanie, nepošle sa, riaditeľ školy ani nepošle odpoveď, že neboli prijatí. Takto sú evidovaní na úrade práce celé mesiace, možno celé roky a nemajú šancu sa dostať za katedru, aby mohli, aby mohli ukázať, aké majú schopnosti.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 13.12.2017 9:25 - 9:37 hod.

Oto Žarnay Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, Ústava Slovenskej republiky v čl. 12 ods. 1 zaručuje ľuďom slobodu a rovnosť v dôstojnosti i právach. Je povinnosťou nás všetkých, aby sme dbali na ich dodržiavanie v celospoločenskom meradle, avšak jej zakotvenie v zákonnej podobe leží na pleciach poslancov Národnej rady.
Určite sa zhodneme na tom, že konkrétne pretavenie rovnosti do pracovnoprávnych či občianskych vzťahov je mimoriadne zložité a niekedy až nemožné. Prečo? Pretože tu predovšetkým zlyháva ľudský faktor. Ten niekedy z nedbanlivosti, niekedy zámerne opomína skutočnú rovnosť šancí. Pri prijímaní do zamestnania, na štúdium do nejakej organizácie či aj politickej strany nie je možné úplne vylúčiť subjektívne posudzovanie zo strany tých, ktorí v konečnom dôsledku rozhodujú o výsledku. Táto svojvôľa pri rozhodovaní je do istej miery obmedzovaná zákonnými limitmi, no čo sa týka súkromnej a záujmovej sféry, tam je tieto prejavy možné korigovať len rámcovo. Podstatným a mimoriadne dôležitým faktom však zostáva, že je potrebné v čo najvyššej možnej miere rovnosť ustrážiť v štátnej a verejnej správe.
Práve správa vecí verejných je základným ukazovateľom dodržiavania práv občanov. Slúži zároveň ako báza, od ktorej sa môžu odraziť súkromné a záujmové subjekty. No skutočne môžeme takéto tvrdenie podporiť? Bohužiaľ nie. Personálne zabezpečenie fungovania jednotlivých firiem a spoločností prostredníctvom výberových konaní je podstatne lepšie prepracované a realizované ako prijímanie do zamestnania pedagogického a odborného pracovníka. Tu zostávame ešte stále v posocialistickom obraze, kde na základe žiadostí sa pán riaditeľ rozhodne, s kým si pohovorí pred výberom pracovníka na svoju školu. Nechcem tým, samozrejme, dehonestovať tých riaditeľov škôl, ktorí aktívne pristupujú k výberu nových zamestnancov a vyhlásia výberové konania. No najmä v tých častiach Slovenskej republiky, kde je práca pedagóga či odborného zamestnanca lukratívnym zamestnaním, napr. v regiónoch na Orave, Kysuciach, v Spiši, Šariši, Zemplíne, je citeľná manipulácia s uvoľnenými pracovnými miestami na školách. Mnoho učiteľov, ktorí by mali záujem o danú pracovnú pozíciu, sa o jej existencii ani nedozvedia. A ak áno, tak takéto pracovné miesto je už dávno predobsadené. Ani pri najlepšej vôli tu nemôžeme hovoriť o rovnosti šancí pre všetkých, ktorí spĺňajú zákonom predpísané kritériá na výkon práce pedagóga či odborného pracovníka v školstve.
Prehlbuje sa priestor pre diskriminačné a klientelistické správanie riadiacich pracovníkov, riaditeľov škôl. Výber nového zamestnanca nie je transparentný, nie je postavený na základe objektívne stanovených kritérií a tým, že neskoro alebo veľmi lokálne boli oznámené potreby školy pre personálne doplnenie pedagogických či odborných pracovníkov, nie je ani zabezpečená rovnosť šancí pre všetkých prípadných uchádzačov. Rovnako ako na jednej strane, na strane pedagogických a odborných zamestnancov, je zakotvené právo, je potrebné, aby aj na druhej strane, na strane štatutára školy zodpovedného za prijímanie nových zamestnancov, čiže riaditeľa školy, bola explicitne ukotvená povinnosť, a to predovšetkým povinnosť zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých uchádzačov o novú pracovnú pozíciu na základe transparentného výberového konania.
Niektorí riaditelia škôl sa možno ohradia, prečo im opäť a znovu pridávame ďalšie povinnosti. Veď ich majú už teraz nad hlavu a ešte aj povinne robiť výberové konania? Ohradia sa však predovšetkým tí, pre ktorých táto súčasť výberového procesu nie je samozrejmosťou. Rovnako, ako je samozrejmosťou dnes výberové konanie na riaditeľa školy dané zákonom, nie vymenovanie riaditeľa zriaďovateľom, i výberové konanie pre pedagogických a odborných zamestnancov sa má šancu stať reálnou súčasťou demokratických procesov vo verejnej správe, ktorou školstvo s určitosťou je.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý človek, ktorý sa zúčastnil aspoň jedného výberového konania vo svojom živote, potvrdí, že je to vysoko stresujúci zážitok, obzvlášť v situácii, keď nemal zabezpečené existenčné podmienky a jeho ďalší život i život jeho rodiny bol priamo závislý od jeho úspešnosti na pracovnom pohovore. Oblasť personalistiky je samostatná odborná disciplína, no nedá mi pripomenúť, že spôsob výberu zamestnancov, ako aj úspešnosť uchádzačov na pohovoroch je priamo závislá aj od ich psychickej odolnosti a schopnosti predať sa, čo s pribúdajúcim vekom uchádzača môže spôsobovať značné problémy. Takýto uchádzač zvyčajne nemá mnoho skúseností s pohovorom a pri každom neúspechu stúpa jeho frustrácia a stáva sa demotivovaným skôr, ako sa postaví pred katedru.
Ako jeden z mnohých príkladov môžem uviesť príklad vysokokvalifikovanej učiteľky primárneho vzdelávania vo vyššom produktívnom veku, ktorá pôsobila v Bratislave. Pre chorobu matky opustila centrum a odišla do Prešovského kraja, kde sa jej za tri roky žiadostí o zamestnanie podarilo zastupovať cca pol roka na jednej základnej škole a vo vzdialenejšej obci a v susednom kraji Košického, v Košickom kraji našla miesto na súkromnej základnej škole. Do dva a pol hodiny dochádzania ráno a rovnaký čas popoludní ju donútil vzdať sa tohto miesta. A tak jej neostalo nič iné, ako vrátiť sa späť do Bratislavy a chorú matku zabezpečiť inak. O voľných pracovných miestach sa v danom kraji niekedy aj dozvedela, ale zvyčajne boli reálne predobsadené. Jej problém bola aj vysoká kvalifikácia, druhá atestačná skúška a absolvované vzdelávania, pretože by jej museli viac platiť.
Hovoriť teda dnes o záujme odborníkov v školstve pôsobí skôr ako satira a nie ako reálne deklarovaná a realizovaná potreba. Potrebu rámcového vymedzenia realizácie výberového konania na uvoľnenú pracovnú pozíciu pedagogický a odborný pracovník v školstve je očividne nutné realizovať zákonným spôsobom. Práve rámcové vymedzenie dáva ďalšie možnosti zriaďovateľom, čiže praxi, aby doplnila výberové konania tak, aby boli v súlade nielen s odbornými kritériami, ale aj s potrebami a záujmami obce, mesta či kraja a zároveň demokraticky, objektívne, transparentne a dôstojne so zárukou dodržiavania práv uchádzačov. Zatiaľ to funguje tak, že škola vyhlási výberové konanie, ale buď na žiadosť o zamestnanie ani neodpovie, alebo pri osobnom stretnutí prizná, že miesto je už obsadené pred vyhlásením výberového konania.
Povinnosťou riaditeľa školy podľa navrhovaného zákona bude prijímať zamestnancov na uvoľnenú pracovnú pozíciu na základe výberového konania. Toto je povinný vyhlásiť najmenej 15 pracovných dní pred jeho uskutočnením. Stali sa prípady, že riaditeľ školy síce vyhlásil výberové konanie, ale tak, že ho vyhlásil v piatok a konalo sa nasledujúci pondelok, takže možný uchádzač nemal šancu si zabezpečiť potrebné doklady, pretože ak nežije v meste alebo nemá dostatok fotokópií doma, je mu znemožnené adekvátne reagovať na takúto ponuku.
Riaditeľ školy je povinný s termínom a časom výberového konania vyhlásiť aj podmienky, ktoré musí uchádzač splniť na danú pracovnú pozíciu, ako aj podmienky, ktoré mu jeho budúce pracovisko ponúka. Vzhľadom na pokročilú informatizáciu spoločnosti je potrebné, aby takéto výberové konanie vyhlásil nielen na webovom sídle školy, ale aj zriaďovateľa a na špecializovaných stránkach určených pre pedagogických a odborných pracovníkov. Len takýmto spôsobom je možné zaručiť, že sa o danej pracovnej pozícii dozvie čo najširší okruh uchádzačov a tým bude zaručená aj rovnosť prístupu k danej pracovnej pozícii. Takto vyhláseného výberového konania sa budú môcť zúčastniť všetci uchádzači spĺňajúci zákonné podmienky a ktorí riadne a včas podali prihlášku, čiže najneskôr do piatich pracovných dní pred konaním výberového konania. Daný časový horizont bolo potrebné stanoviť, aby vyhlasovateľ mal dostatok času na nevyhnutné administratívne úkony, čiže na kontrolu zaslaných prihlášok a dokladov, ako aj pozvanie všetkých uchádzačov spĺňajúcich požadované kritériá na výberové konanie.
Významným bodom je aj písomné oznámenie výsledku výberového konania so stručným odôvodnením uchádzačovi, a to do troch pracovných dní po jeho uskutočnení. Skúsenosť účastníkov výberových konaní hovorí jednoznačne o tom, že spätná väzba pre uchádzača, neúspešného uchádzača je iba zbožné želanie, ale nie realita, nehovoriac, nehovoriac o tom, aby sa v ňom nachádzalo aj zdôvodnenie jeho neprijatia. Takýto uchádzač nemá bez spätnej väzby oporu v osobnom raste, čím sebaprezentácia zaiste je. Rovnako sa tým zabezpečuje dôstojnosť výberového konania aj po jeho ukončení a zároveň neznižuje sa markantným spôsobom sebadôvera a nezvyšuje sa demotivácia u neúspešných kandidátov, čo je z psychologického hľadiska mimoriadne dôležité.
Návrh zákona ukotvuje aj situáciu, kedy je potrebné nájsť nového pracovníka na krátkodobé zastupovanie, napríklad pre chorobu alebo odbornú stáž, čiže nie na viac ako tri mesiace. Vtedy riaditeľ školy nie je povinný vyhlasovať výberové konanie, aby to neúmerne nezaťažilo vedenie školy. No aby nedochádzalo k zneužívaniu u takéhoto postupu, takýto pracovník môže na jednom pracovisku pôsobiť maximálne dve zastupovacie obdobia, čiže šesť mesiacov bez výberového konania. Predchádzanie nežiaducim javom je nutnosť, ktorú nám aplikačná prax dennodenne ukazuje, ako aj to, že vynaliezavosť niektorých riadiacich pracovníkov v obchádzaní povinností je skutočne neobmedzená.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, predložený návrh zákona reálne umožní zabezpečiť rovnosť šancí pre všetkých pedagogických a odborných pracovníkov v školstve a tým aj zlepší demokratické procesy vo verejnej správe. Prostredníctvom zavedenia povinného inštitútu výberového konania nastavíme dôstojné, transparentné a objektívne podmienky pre pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Rovnako však posunieme týchto zamestnancov do inej dimenzie, do dimenzie skúsenejších občanov a pedagógov, ktorí aj na základe vlastnej skúsenosti dokážu lepšie pripraviť žiakov a študentov pre život. Dokážu lepšie a objektívnejšie posúdiť, vyhodnotiť a odovzdať skúsenosti svojim zverencom s dôrazom na rozvoj schopností a zručností, ktoré pre úspešné získanie akéhokoľvek pracovného miesta či pozície budú potrebovať.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis