Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

10.5.2018 o 17:51 hod.

doc. PaedDr. PhD.

Adriana Pčolinská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.10.2018 12:18 - 12:20 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1179). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, výskum (pozn. red.: správne "mládež") a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 20.9.2018 15:34 - 15:38 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som z tohto miesta predniesla interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu v súvislosti so zákonom, školským zákonom 61/2015 Z. z., ktorý sa týka duálneho vzdelávania a vôbec poskytovania praktického vzdelávania v našom školskom systéme.
Jedná sa o to, že – len pre pripomenutie – v júni v roku 2018, teda tohto roku, sme v rámci Národnej rady prijali návrh zákona, vládny návrh zákona, ktorým sa upravuje predmetný návrh, ktorý upravuje duálne vzdelávanie a všetky tieto náležitosti, a jedným alebo jednou z takých typických čŕt v rámci tohto zákona, ako všetci vieme, keďže sme ho preštudovali, bolo, že sa zjednodušil celkový proces nástupu zamestnávateľov malých a stredných podnikateľov, ale teda najmä aj živnostníkov do celého systému duálneho vzdelávania, a taktiež sa tam značne má alebo je úmysel znížiť administratívnu záťaž, ktorá súvisí s posudzovaním spôsobilosti jednotlivých zamestnávateľov poskytovať tieto služby alebo tieto úkony, ktoré súvisia s duálnym vzdelávaním a odborným vzdelávaním vo všeobecnosti.
V dôvodovej správe predmetného návrhu zákona sa tiež uvádza, že nemalým motivačným prvkom pri poskytovaní a vôbec zavedení duálneho vzdelávania je aj finančný príspevok, ktorý je určený na kompenzáciu poskytovania duálneho vzdelávania, pričom ale je potrebné povedať, že po preštudovaní tohto predmetného návrhu zákona je vidno, že tieto prostriedky v podstate budú mať formu štátnej pomoci. A tu sa vlastne dostávame k tomu, prečo som sa podujala interpelovať pani ministerku. Ide o to, že poskytovateľom tejto štátnej pomoci bude jednak ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj ministerstvo vnútra, pričom bude sa jednotlivý ten finančný obnos pre jednotlivých žiadateľov vyplácať prostredníctvom istej schémy, pričom túto schému každé z uvedených ministerstiev vypracuje samo, samozrejme, v súlade so zákonom o poskytovaní štátnej pomoci.
Tu by som chcela povedať, že je zrejmé už teraz, že celkový proces prideľovania týchto prostriedkov, týchto finančných prostriedkov bude značne administratívne náročný, čo môže spôsobiť minimálne dve veci, a síce že žiadatelia, teda najmä tí strední a malí podnikatelia, nehovoriac o živnostníkoch, nebudú mať vôľu vstúpiť do procesu duálneho vzdelávania, alebo tí, ktorí už tam nejakým spôsobom zainteresovaní sú, tak na strane druhej budú mať tendenciu nejakým spôsobom utlmovať svoje aktivity. A summa summarum, keď sa na to pozrieme holisticky, zistíme, že ten systém prideľovania tých finančných prostriedkov z hľadiska administratívnej záťaže bude niekoľkonásobne väčší ako ten, ktorý vlastne ministerstvo školstva zrušilo novelou predmetného návrhu zákona, o ktorom som hovorila v úvode. A z týchto dôvodov som sa teda podujala, dovoľujem si z tohto miesta interpelovať pani ministerku školstva, a síce mám na ňu tri konkrétne otázky:
Prvá: Ako je pripravené vami riadené ministerstvo naplniť cieľ, ktorý ste si stanovili v novele zákona o odbornom vzdelávaní a príprave v oblasti efektívneho vstupu stredných odborných škôl, zamestnávateľov a predovšetkým malých a stredných podnikov vrátane živnostníkov do systému duálneho vzdelávania prostredníctvom znižovania administratívnej záťaže?
Druhá otázka: Aké opatrenia má vami riadené ministerstvo pripravené v prípade, že realizáciou novely zákona o odbornom vzdelávaní a príprave zamestnávateľom nevznikne nárok na príspevok na aktuálnych žiakov s učebnou zmluvou, alebo v prípade, že z dôvodu administratívnej a nárokovej náročnosti procesu získavania štátneho príspevku dôjde k postupnému útlmu rozvoja systému duálneho vzdelávania?
Tretia otázka: Nespôsobí vami vypracovaná novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave výrazné spomalenie rozvoja systému duálneho vzdelávania, respektíve aj útlm aktuálne poskytovaného praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania?
Vopred ďakujem za odpovede a svoju interpeláciu som doručila aj písomne. Vďaka.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.9.2018 9:53 - 10:00 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, ďakujem za slovo. Začala by som asi tým, že by som trošku zoširoka opísala tú situáciu, aby ste sa trošku uviedli do problematiky, a potom by som prešla k meritu veci, čo je predmetom predkladaného zákona. Tento zákon predkladám v podstate do Národnej rady už po druhýkrát.
Po nežnej revolúcii sa nemalej skupine obyvateľstva vrátil ich nehnuteľný majetok, boli to reštituenti, ktorým tým tento nehnuteľný majetok bol nejakou formou zhabaný alebo skonfiškovaný za totalitného režimu. Spolu s týmto majetkom však získali aj tisícky nájomníkov, nájomníkov týchto reštituovaných bytov, ktorí v podstate odrazu nemali kam ísť. Čiže bola to veľmi nelichotivá situácia pre nich. Dá sa povedať, že rukojemníkmi tejto situácie boli jednak samotní reštituenti, pretože títo ľudia nemohli jednoducho plnohodnotne užívať svoj majetok, a dalo sa by povedať, že rukojemníkmi boli aj samotní nájomníci, ktorí zase na strane druhej nemali kam ísť. Celý tento problém sa vliekol, vliekol roky rokúce, k dnešnému dňu, môžem povedať, že je to problém, ktorý sa ťahá už 29 rokov, a po prvýkrát sa tento problém nejakým spôsobom podujal rozlúsknuť až Ústavný súd, ktorý priznal týmto reštituentom fakt, že boli porušované ich základné práva v tom, že nemohli plnohodnotne užívať svoj majetok, a z tohto dôvodu im pris..., nie prisúdil, ale, dalo by sa povedať, uznal im nárok na trhové nájomné, kde vznikol ďalší problém, a síce, že nájomníci týchto reštituovaných bytov zo sociálnych dôvodov jednoducho nemohli veľakrát toto nájomné platiť, zvýšené nájomné, a vznikal ďalší problém, ľudia žili v strese.
Štát sa preto podujal túto situáciu riešiť tak, že pridelil mestám, alokoval mestám istý finančný obnos, aby boli možné, aby bolo možné postaviť nájomné byty. Fakt je ten, že k dnešnému dňu, vážené dámy, vážení páni, tieto nájomné byty nestoja.
Som toho názoru, že politici alebo vôbec štát by tu mal byť preto, aby ľuďom pomáhal, aby im pomáhal riešiť ich problémy, o to viac, keď sú existenčného charakteru a sú to problémy, ktorými sa alebo do ktorých sa títo ľudia nedostali vlastnou vinou. Nie je fér, že v istom období, v istom čase a priestore istá skupina obyvateľstva, nemalá skupina obyvateľstva, nemala možnosť si odkúpiť byty do osobného vlastníctva za veľmi prijateľné ceny, tak ako to mali ostatní, túto možnosť mali ostatní občania, samozrejme, nebavíme sa o tých, ktorí bývali v rodinných domoch, to je zase iná kapitola.
A tak sa teda pýtam, že prečo táto situácia sa tak dlho zhoršuje, zhoršuje, nabaľuje, nabaľuje. A dôkazom toho, že sme si vedomí, že je tu problém, ale ten sa nerieši, je aj to, že títo nájomníci reštituovaných bytov boli 19- alebo 20-krát posielaní na Úrad vlády, z Úradu vlády boli posielaní na ministerstvo dopravy, z ministerstva dopravy boli posielaní na magistrát a z magistrátu opätovne zase raz na Úrad vlády, ale, samozrejme, nič sa zatiaľ neudialo.
Z tohto dôvodu, ako som už spomínala na samom úvode, predkladám návrh zákona do Národnej rady po druhýkrát a ponúkam riešenie, ktoré by bolo k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán. Prečo? Podľa našich...
Takto ešte, aby som uzrejmila, že čo je vlastne predmetom toho návrhu zákona. Dávam v tomto návrhu zákona možnosť ľuďom, aby si, tým nájomníkom reštituovaných bytov, aby si mohli vybrať, či prijmú nájomný byt, ktorý, podotýkam, ešte k dnešnému dňu ani jeden v Bratislave nestojí, prečo v Bratislave, taktiež ozrejmím o minútu, alebo či si zvolia, alebo vyberú možnosť finančnej kompenzácie, pričom výška tejto finančnej kompenzácie by sa vyrátavala z rozlohy bytu, ktorý doposiaľ ako nájomníci reštituovaných bytov užívali, ako aj z lokality, kde sa daný byt nachádza, pričom by sa vychádzalo z údajov Národnej banky Slovenska a tieto by boli znížené o koeficient 0,7. Čiže, ľudovo povedané, konkrétnemu človeku, ktorý by prejavil záujem o finančnú kompenzáciu, by bolo vyplatených 70 % ceny toho bytu, pričom zvyšok by si doložil z vlastných úspor a našiel by si bývanie v lokalite, ktorá mu vyhovuje, ktorá mu je blízka, kde má nejaké sociálne väzby atď.
Podľa našich prepočtov, a toto je ten zásadný moment toho návrhu zákona, by to rozpočet stálo, keby vyplatili tým 80 % žiadateľom, ktorí sú dislokovaní v Bratislavskom kraji, keby vyplatili všetkým finančnú náhradu podľa prepočtov, ktoré som pred chvíľkou uviedla, štát by to stálo 45 mil. eur. Pričom keby sme sa podujali stavať náhradné, alebo teda nájomné byty pre týchto reštituentov, tak štátny rozpočet by to stálo 70 mil. eur. Čiže myslím si, že je očividné a zrejmé, že táto úspora je nemalá.
Ďalej je tiež potrebné povedať, že zvyšok Slovenska podľa tých údajov, ktoré máme, už viac-menej tá situácia je tam vyriešená, i keď nie na 100 %, ale je to gro problému, tých 80 % je Bratislavský kraj. A taktiež treba povedať ďalší číselný údaj, a síce, že len za minulý rok v podstate rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným dosiahol, a to sú výdavky pre štát na strane štátu zo štátneho rozpočtu, 3 mil. eur. Čiže vidíme, že ten problém sa nerieši, situácia sa len zhoršuje, stojí to veľa peňazí, a keby sa prijal návrh zákona tak, ako ho ja predkladám po druhýkrát v Národnej rade, situácia by sa vyriešila k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán. Štát by v podstate ušetril, ušetril by nemalé prostriedky a ľudia by konečne mohli dôstojne dožiť a nežiť v strese, neistote a naozaj v zlých pomeroch tak, ako sa to deje doposiaľ.
Pokiaľ ide o tú problematiku tých nájomných bytov, niekto by mohol ale povedať, že bolo tam, napríklad ja som mala výjazd v Dúbravke, kde sa má alebo je zámer stavať tento nájomný, náhradný nájomný byt, avšak situácia je taká, že ten byt má stáť na úkor už existujúcich parkovacích miest, je to na sídlisku, je to na nejakom problémovom geologickom podloží, čiže je tam problém aj so statikou, bol by problém aj so statikou. To znamená, že všetko sa šije, keď už chceme niečo riešiť, všetko sa šije horúcou ihlou, nesystémovo a so značnými finančnými nákladmi oproti tomu, čo navrhujeme my v tomto predmetnom návrhu zákona.
Takže summa summarum by som to zhrnula asi tak, že nazdávam sa, že politici sú tu nato, aby mali ľuďom pomáhať, tuná sa bavíme o probléme, ktorý nadobúda, naozaj nie je to zveličovanie, obludné rozmery, a preto dúfam, že tento návrh zákona, zákon, ktorý predkladám za hnutie SME RODINA, nájde podporu naprieč celým politickým spektrom, čiže aj koalíciou.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.6.2018 10:49 - 10:50 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Blanár, ja veľmi pekne ďakujem za postreh a dovolím si tvrdiť, že sa s ním dokážem stotožniť, preto som aj uviedla v rámci svojho expozé, že veľmi oceňujem a teším sa z tejto iniciatívy, ktorú sme s pani ministerkou už aj nejakým spôsobom rozdebatovali aspoň v úvodnom štádiu. Určite sa nemá význam nejako porovnávať s nejakými inými krajinami, napríklad s Nemeckom, pretože my sme my, oni sú oni, oni sú niekde, my sme niekde. Na každý pád si ale myslím, že je dobré sa učiť z chýb druhých a motivovať sa zase úspechmi druhých, čiže toto vnímam, tento vládny návrh zákona vnímam ako tú nastúpenú cestu, že poďme veci vylepšovať, došperkovať, lebo, ako sa vraví, niekde sa začať musí. Preto som tam zámerne spomenula ten rok 2015, že tam sme v podstate asi niekde začali, a určite si myslím, že tak ako aj malí, tak aj strední a veľkí podnikatelia, každý v tom rámci toho svojho segmentu má čo povedať a ja keď som nejakým spôsobom iniciovala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh, tak to bol výsledok toho, že ma ktosi kontaktoval z jedného z týchto segmentov, a ja som sa snažila pri najlepšej vôli, vedomí a svedomí nejakým spôsobom pomôcť im, keďže prichádzali s nejakým návrhom zákona, alebo teda s nejakými pripomienkami, ktoré sa mi z môjho pohľadu zjavili byť ako konštruktívne. Takže určite nechcem nikoho diskriminovať, ja beriem do úvahy, že každý sa prikrýva takou perinou, na akú má a v rámci toho asi aj funguje, v rámci toho, čo poskytuje alebo teda pomáha iným ľuďom, ako najlepšie vie. Takže budem veľmi rada, keď do budúcna budeme veci riešiť konštruktívne a budeme presadzovať také návrhy alebo také pripomienky, ktoré vždy pomôžu tomu konkrétnemu segmentu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.6.2018 10:36 - 10:47 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona, ale ešte pred tým by som chcela povedať niekoľko skromných a meritórnych poznámok alebo pripomienok, ktoré vzišli z diskusie s predstaviteľmi združenia obchodnej, slovenskej obchodnej a podnikateľskej komory, taktiež s konzultáciou alebo z konzultácií s inými zainteresovanými osobami, a v krátkosti zdôvodnila také tri, povedala by som, základné okruhy, ktoré by som chcela pripomienkovať k tomuto návrhu zákona.
Bezpochyby naše hnutie SME RODINA pokladá duálne vzdelávanie a teda odborné vzdelávanie za jednu zo základných a prioritných oblastí, ktorými sa venujeme. A taktiež si uvedomujeme skutočnosť, že v rámci druhej Ficovej vlády bola táto problematika už ošetrovaná. Venovali sa jej dotyčné osoby a v roku 2015 bol aj návrh zákona, ktorý riešil toto odborné vzdelávanie alebo teda duálne vzdelávanie. Avšak postupom času sa ukázalo, že tento systém tak, ako bol vtedy, v tom roku 2015 nastavený, sa ukazuje byť nedostatočný a vznikali isté problémové miesta, ktoré sa snažíme ošetriť alebo teda vláda sa snaží ošetriť prostredníctvom predmetného návrhu zákona, ktorý ja osobne veľmi vítam, a vidím v ňom veľmi veľa dobrých a podnetných miest a momentov. Cez to všetko si ale myslím, že sú tu isté pripomienky, najmä ktoré boli postulované zo strany zamestnávateľov, a tieto pripomienky sa týkajú práve tých spomínaných troch oblastí, ktoré by som teda rada dneska spomenula.
Vieme všetci dobre a bez diskusie zastávame názor, že duálne vzdelávanie ako také je systém vzdelávania, ktorý je žiaduci na našom trhu, pretože vieme, že študenti alebo teda absolventi tohto štúdia získavajú okrem potrebných teoretických poznatkov aj tie praktické, ktoré sú dôležité pre výkon ich toho konkrétneho povolania, na ktoré sa pripravujú. Predkladaný vládny návrh zákona, tak ako ho vidíme, bezpodmienečne alebo teda jednoznačne optimalizuje tento systém duálneho vzdelávania, čo ja osobne veľmi vítam, ale cez to všetko sú tu momenty, na ktoré by som rada poukázala a ktoré by si podľa môjho názoru, ale aj názoru, aj tých, ako som už spomínala, predstaviteľov zo strany zamestnávateľov, zasluhujú pozornosť.
Prvá taká oblasť sa týka problematiky učebných zmlúv. Vieme, že keď je zo strany zamestnávateľa a školy uzatvorená učebná zmluva, tak študent nastupuje do celého tohto procesu duálneho vzdelávania. Stáva sa však neraz, že z dôsledku alebo v dôsledku, povedzme, nejakého zdravotného znevýhodnenia alebo zdravotných problémov alebo iných príčin tento konkrétny študent vypadne zo systému vzdelávania. A v podstate my navrhujeme, aby zamestnávateľ, ktorý vynaložil konkrétne finančné prostriedky na prípravu pracovnej sily v systéme vzdelávania, duálneho vzdelávania, zmenou textu tak, ako ho budeme my postulovať, navrhovať, bude mať možnosť zaradiť do duálneho vzdelávania iného žiaka, ktorý bol už začlenený alebo teda fungujúci v rámci vzdelávacieho programu tak, aby ten zamestnávateľ nestratil tie vynaložené finančné prostriedky, ktoré už boli zabezpečené v prípade toho pôvodného žiaka.
Ďalšia vec sa týka tej problematiky, ktorú sme my už aj s pani ministerkou trošku konzultovali, problematika priamych a nepriamych platieb v rámci duálneho vzdelávania. Vieme, že zavedenie priamej platby pre zamestnávateľov v podobe príspevku na kompenzáciu časti nákladov na realizáciu duálneho vzdelávania považujeme určite bez debaty za veľmi pozitívny krok, najmä z toho psychologického hľadiska. Zo súčasne platného ustanovenia zákona vyplýva, že sa nevytvára dostatočná motivácia pre zapojenie väčšieho počtu zamestnávateľov do duálneho vzdelávania. Dôvodom je skutočnosť, že príspevok a zníženie základu dane o 3200 eur pokrýva v priemere za celé štúdium iba časť tých nákladov na poskytovanie podnikového štipendia pre žiaka s učebnou zmluvou a nepokrýva samotné náklady na poskytovanie praktického vyučovania. Preto navrhujeme zvýšenie podpory zamestnávateľa prostredníctvom znižovania daňového základu. Uvedenou zmenou sa nazdávame, že dosiahneme praxou očakávané výraznejšie zatraktívnenie duálneho vzdelávania pre zamestnávateľa.
Tretí taký bod, ktorý v tých diskusiách rezonoval v súvislosti so zákonom, ktorý máme možnosť v tomto štádiu riešenia nejakým spôsobom pokryť, bola problematika kariérneho poradenstva. Tu v podstate z tých diskusií vyplynul názor, ktorý bol postulovaný na základe najlepšieho vedomia a svedomia vychádzajúceho z praxe a z osobných skúseností, a síce že, aby prepojením uvedených činností v rámci kariérneho poradenstva sa umožní koordinovaný postup Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie základnej školy, strednej školy a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v orientácii žiakov na povolania v činnostiach kariérového poradenstva.
Čiže toto boli také tri základné body a teraz mi dovoľte, pán predsedajúci, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Adriany Pčolinskej, Petra Štarchoňa a Ľudovíta Gogu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 949. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 61/2015 Z. z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:
V bode č. 1 v čl. I bod 45 sa v § 19 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:
"(10) Ak. došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného učebnou zmluvou podľa ods. 5 písm. a), b), c), e) a f) alebo zamestnávateľ vypovedal učebnú zmluvu podľa odseku 7 písm. a) až e), zamestnávateľ môže uzavrieť učebnú zmluvu s iným žiakom, ktorý sa pripravuje podľa školského vzdelávacieho programu pre systém duálneho vzdelávania školy, s ktorou má uzavretú zmluvu o duálnom vzdelávaní v tom istom študijnom odbore alebo v tom istom učebnom odbore. ".
Odseky 10 a 11 sa označujú ako odseky 11 a 12.
Bod č. 2. V čl. II sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: "1. Paragraf 17 odsek 37 znie: "(37) Základ dane daňovníka, ktorý poskytuje praktické vyučovanie žiakovi na základe učebnej zmluvy podľa osobitného predpisu, sa zníži o a) 6400 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, b) 3 200 eur na žiaka, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania, c) 150 % výdavkov, okrem výdavkov na obstaranie dlhodobého majetku, preukázateľne poskytnutých na praktické vyučovanie v príslušnom zdaňovacom období, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, d) 75 % výdavkov, okrem výdavkov na obstaranie dlhodobého majetku, preukázateľne poskytnutých na praktické vyučovanie v príslušnom zdaňovacom období, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania, e) 150 % pomernej časti odpisov z dlhodobého majetku používaného na praktické vyučovanie od roku zaradenia majetku do užívania, pričom je povinný preukázateľne tento majetok používať najbližšie tri kalendárne roky na výkon praktického vyučovania, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 400 hodín praktického vyučovania, f) 75 % pomernej časti odpisov z dlhodobého majetku používaného na praktické vyučovanie od roku zaradenia majetku do užívania, pričom je povinný preukázateľne tento majetok používať najbližšie tri kalendárne roky na výkon praktického vyučovania, ak daňovník poskytne v zdaňovacom období viac ako 200 hodín praktického vyučovania.".
Body 1 a 2 sa označujú ako bod 2 a 3.
Tretí bod. V čl. V bod 34 v § 135a odsek 2 znie: "(2) Kariérové poradenstvo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 6 písm. a), c) a d) a metodické usmerňovanie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach v jeho územnej pôsobnosti. Súčasťou kariérového poradenstva v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v sídle kraja je aj koncepčné, metodické a koordinačné usmerňovanie kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v jeho územnej pôsobnosti. Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v rámci kariérového poradenstva spolupracuje s pracoviskami Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny poskytujúcimi informačné a poradenské služby pri voľbe povolania pre žiakov základných škôl.".
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.5.2018 17:51 - 18:00 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som veľmi stručne zaujala svoje stanovisko k predkladanému, teda konkrétne k tej časti zákona, vládneho zákona, ktorým sa rieši a upravuje kvalita vzdelávania na vysokých školách. Dovoľte mi, aby som sa prihovárala k vám, povedala niekoľko mojich postrehov ako pedagóg, ktorý 15 rokov prednáša kontinuálne na vysokej škole, žijem touto problematikou a niektoré tie momenty z toho zákona po jeho preštudovaní ma zaujali.
Prvá vec, ktorú by som chcela nejakým spôsobom načrtnúť, je fakt, ktorý spomínal môj predrečník, pán kolega Beblavý, ktorý vlastne poukázal hneď v úvode na to, že keď prichádza nejaká legislatívna úprava školského zákona, jeho skvalitnenie, novelizácia, čokoľvek, tak je tam nepochybne tá tendencia narastania počtu slov. To znamená, že summa summarum tie zákony sú čoraz obšírnejšie, reformy sú obšírnejšie. A v zásade, keď si zoberieme, nemusíme ísť tak ďaleko do minulosti pre príklad, keď si zoberieme ten projekt, ktorý nakoniec skončil pomyselne v skartovačke, reformu Učiace sa Slovensko, tak aj ten bol dostatočne obšírny. Ja som si naozaj dala tú námahu a preštudovala som každé slovo. Bolo tam veľmi veľa dobrých myšlienok, ale zároveň stále mám ten pocit, že keď sa niečo navrhuje, zlepšuje, reformuje, že je tu neuveriteľná byrokracia a že keď sa dajú veci robiť komplikovane, tak sa urobia nieže komplikovane, ale ešte komplikovanejšie.
Ja by som z tohto miesta chcela povedať, že i keď my dve, pani ministerka, ešte sme neboli v nejakej osobnej konverzácii a v dialógu, veľmi rada s vami budem konzultovať do budúcna a som vo svojej podstate človek, ktorý je optimista a fandím vždycky, aby veci šlapali, aby sa zlepšovali. Dovoľte mi, aby som teda v stručnosti a v skratke zaujala niekoľko momentov, niekoľko postrehov k momentom, ktoré som si naštudovala a podložila ich svojimi vlastnými skúsenosťami, že prečo si to myslím.
Prvá vec je tá už spomínaná byrokracia, ale tentokrát by som chcela povedať, že tá byrokracia je aj na úrovni pôsobenia vysokoškolských pedagógov. Je neuveriteľné, a to je vlastne systém, ktorý, jedna vec súvisí s druhými. Je neuveriteľné, že na vysokých školách, dneska ste veľmi správne povedali, že bolo by fajn a dokument navrhuje, aby sme mali pôso; alebo aby sme mali pedagógov, ktorí budú prioritne prednášať, tí ktorí budú vedeckí zamestnanci, čiže budú robiť tú vedu, výskum v tej čistej, pravej, nefalšovanej podobe, a potom tam budeme mať ľudí, ktorí budú zainteresovaní do rôznych projektov, či už na národnej, alebo nadnárodnej úrovni.
Toto je veľmi pekná myšlienka, ja by som bola naozaj úprimne šťastná, keby sa ju podarilo pretaviť do praxe, a to z toho dôvodu, lebo v súčasnosti, keď pozriete na drvivú väčšinu vysokých škôl, tak situácia je taká, že prednášajúci majú nadpočet hodín, čiže, poviem príklad, očakáva sa, že týždenne odučí niekto 14 hodín, naváľajú mu 20, popri tom sa očakáva, ako ste správne podotkli aj vy, aj moji predrečníci, že bude publikovať v scopusových záležitostiach, v karentovaných časopisoch, lebo tam je to bodové ohodnotenie, samozrejme, vyššie, no a potom, pravda je taká, taká je realita, a to narážam na tú byrokraciu, že ešte ideálne supluje sa aj študijné oddelenie. Áno, máme dneska aj akademický informačný systém, ale všetci dobre vieme, že pravidelne prichádzajú požiadavky na vyplňovanie ročného hodnotenia, vedecko-pedagogickej charakteristiky a mnohých iných vecí, čiže ja z vlastnej skúsenosti viem, hoci dnes už ako docent, predsa som odbremenená od niektorých byrokratických záležitostí, ale viem, že nedá sa tváriť, že niekto má prednášať to alokované množstvo hodín, ktoré sa očakáva, že má robiť vedu v tom pravom slova zmysle a ešte má napĺňať tú požiadavku toho, že plní administratívne úlohy, ktoré jednoducho prichádzajú. Klamali by sme si, keby sme povedali, že to tak nie je.
Druhá vec. To je to, ešte na margo toho, tých publikačných činností. Je fakt aj ten, že keď sa očakáva takéto nasadenie, tak potom sa nemôžme čudovať tomu, že keď sa vypíše VEGA alebo KEGA ako projekt, tak tieto projekty sa spravidla skončia alebo sú zakončené tým, že musí vyjsť nejaký výstup, čiže ideálne nejaká učebnica, monografia alebo niečo hodnotné, aby tam boli nejaké pedagogické alebo iné vedecké implikácie pre prax, ale, samozrejme, vždycky je to o tom, no čo narýchlo, s prepáčením, zbúchame, aby sme mali ten výstup, ktorý máme, aby ste dostali ten počet bodov na konci roka. Čiže toto veda nie je. A už vôbec nie, žiaľ, je to tak, treba to povedať, v humanitných odboroch. Ja považujem, že veda v tom pravom slova zmysle sa dá robiť v strojarine, v medicíne, v potravinárstve a, ja neviem, na chemicko-technologickej fakulte, ale tie humanitné vedy, tak je to smiešne, keď sa chce hrať niekto na vedu a ešte v takých podmienkach, ako máme.
Z vlastnej skúsenosti viem aj to, že na vysokej škole sa častokrát stáva to, a to zase zarážam na ďalší nedostatok, že jednoducho to učiteľské povolanie je finančne podhodnotené, to všetci vieme, ale s tým, žiaľ, ide ruke v ruke aj materiálno-technické zabezpečenie, tak mi povedzte, že ako sa dá robiť veda, keď v kancelárii sú traja ľudia, pri veľkom šťastí dva počítače a vy v podstate máte karty, máte cvakať, prezenčne byť prítomný na pracovisku, takže v zásade čo ja môžem vypublikovať, keď nemám ani počítač, nemám ani ten pokoj na publikovanie, nemám ani tú knižnicu príručnú. Čiže aká veda, jednoducho aká veda v našich podmienkach. Je to smiešne.
Keby ste videli, ja ako lingvistka som mala kolegu fonetika, ktorý mal robiť akože fonetický výskum, tak si doniesol utierku kuchynskú, aby akože zabezpečil akustiku, doniesol si nejaký smiešny rozkladací stolík akože, aby mu to nejako sedelo výškovo, niečo si zbúchal doma na kolene, nejaký tranzistor, ja neviem, čo to bolo, a nahrával kolegov, akože fonetický výskum. Hej, takže to je ako v našich podmienkach veda, to je na smiech alebo na zaplakanie, ako chcete.
Ďalšia vec, ktorá tu je, že súhlasím s tým, že jednoducho to, čo sa hovorí na margo titulov docent a profesor, v zásade zdá sa mi to byť ako veľmi dobré riešenie a to z toho titulu, pretože ak to správne chápem, aj dneska je to tak, že keď je napríklad človek s PhD. a prednáša na vysokej škole, tak v rámci usporiadania momentálnej situácie na katedre je možné, aby tento človek zastával funkčné miesto docenta alebo docent funkčné miesto profesora a podobne. Toto je super, keďže ten zákon hovorí, že do šiestich rokov musí nejakým spôsobom kariérne rásť. Ja toto vítam. A nesúhlasím, pani ministerka, nenahnevajte sa, ale nesúhlasím s tým tvrdením, že keď niekto 30 rokov učí na vysokej škole, že automaticky prepláva tým systémom a je z neho docent, profesor. Lebo ja poznám iks príkladov, ktorí takto 30 rokov sa zabetónovali na vysokej škole a ani v šesťdesiatke neurobili docentúru, hej? Čiže v tomto prípade ja to vítam, že za tých šesť rokov sa od neho očakáva nejaký kariérny rast, keď má tie vôľové a iné intelektuálne danosti a v podstate nejakým spôsobom je v dobrom slova zmysle zaviazaný k tomu, aby rástol. Čiže toto je z môjho pohľadu super. Myslím si, že toto bude pre prax prospešné.
No a potom v neposlednom rade tá nadkapacita vysokých škôl, s tým tiež súhlasím, že bolo by asi dobré, a to súvisí aj s fungovaním tej akreditačnej agentúry, bolo by dobré asi v dobrom slova zmysle naozaj sa ešte raz zamyslieť nad skutočnou kvalitou tých vysokých škôl, pretože ja keď si spomínam, tak v mojom prípade, keď som sa hlásila na vysokú školu, to bol rok ´98, ´99, tak nejako, tak na odbor sa hlásilo cez 600 študentov a brali 30. A ja vám poviem, že keď som sedela v tej prednáškovej miestnosti, tak som si trikrát vážila, že tam sedím a že som sa na tú školu dostala, hej? Dneska tie školy na kolenách prosia, aby tí študenti došli, zoberieme každého, len nám poďte, hej?
Čiže toto sú z môjho pohľadu tie momenty, ktoré ma najviac, ono by sa dalo dlho o tom, samozrejme, tam mám viacero poznámok, ale toto sú asi také najzásadnejšie. Čiže aby som k tomu urobila nejaké resumé. Z môjho pohľadu, i keď možno prioritne to nesúvisí s tým, o čom sa tu teraz bavíme, ale je to finančné ohodnotenie, pretože keď je niekto náležite finančne ohodnotený a vôbec ten rezort školstva dostáva taký finančný objem, ktorý mu zabezpečí také fungovanie, aké sa od neho očakáva, tak to je už potom podľa mňa domino efekt, hej, že aj ľudia sú motivovaní, pracujú v adekvátnych podmienkach, veda je skutočne vedou nielen v tých technických, prírodných vedách, ale aj v humanitných vedách. No a potom, v neposlednom rade, ako som to tam spomínala ďalej, s tým súvisiace veci ako tie tituly a tieto veci, to už sú veci skôr koncepčného charakteru, a ako som povedala, toto vnímam vysoko pozitívne. Myslím si, že toto je veľmi dobre nastúpená cesta.
Takže na záver ďakujem za pozornosť, držím palce a snáď do budúcna sa pohneme ešte ďalej. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.2.2018 15:54 - 15:55 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za jednotlivé príspevky v rámci faktických. Tak ja len veľmi stručne.
Pán kolega Mazurek a zároveň pán Mizík, ja súhlasím s tým, že ten problém je a že je pre, momentálne pre rómsku časť obyvateľstva je hlavná motivácia vykazovať akú-takú formálnu starostlivosť o dieťa, hlavne peňažná, peňažná dotácia alebo teda tie príspevky. Na strane druhej ale je tu potom ešte iný fenomén, ktorý funguje nad úrovňou starostlivosti o dieťa, že predsa tá rómska komunita má nejaké zvyklosti, tradície a sú tam isté elementy súdržnosti, ktoré sú pre nás častokrát možno ťažko pochopiteľné. O tých som hovorila a tie mi boli odtlmočené. Samozrejme, ja túto priamu skúsenosť nemám, tak ja môžem len počúvať a zobrať si z toho čo-to.
Na margo ešte tej príšery, no keby prišla, ja by som sa určite zľakla, ale aby neprišla, tak tu máme takéto zákony. Tak hádam, že sme na správnej ceste.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.2.2018 15:45 - 15:50 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milé pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti, naozaj veľmi v krátkosti vystúpila k predkladanej novele návrhu zákona, školského zákona.
Hneď na úvod by som chcela povedať jednu vec, že zhodou okolností ja som práve dnes ráno mala stretnutie s jednou pani, ktorá je odborníčka na oblasť školstva, v ktorej sa už nejaký piatok pohybujem, a okrem iného dennodenne žije s touto problematikou, rómskou problematikou. My sme to spolu preberali zľava-sprava a ja som si zase raz, nie po prvýkrát, ale zase raz uvedomila, že táto problematika je nesmierne komplexná, široká a keď chceme nájsť nejaké riešenie, tak to nebude jednoduché.
Návrh zákona, ktorý tu teraz analyzujeme, o ktorom rokujeme a ku ktorému ja teraz vystupujem, sa mi zdá byť zmysluplný a v nasledujúcich minútach by som stručne povedala, že prečo. Absolútne sa stotožňujem s tým, čo povedala kolegyňa Verešová, že to je vlastne také, ten bod alebo ten krok A. Úplne je povedané sedliackym rozumom, keď nad tým tak človek uvažuje, tak si uvedomí, že tu by platilo to príslovie "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko". Čiže keď to podchytíme hneď od začiatku, tak vytvoríme hneď tú elementárnu bázu pre to, aby tie ďalšie kroky boli úspešné.
Ako vyplýva teda z dôvodovej správy, tento návrh zákona rieši deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom zákon jasne definuje, o koho sa jedná, a cieľom je teda začleniť ich do vzdelávacieho systému predškolského, predprimárneho vzdelávania ešte pred piatym rokom života, čiže od troch rokov. Podľa súčasnej právnej úpravy dieťa má povinnosť absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole jeden rok pred začatím povinnej školskej výchovy, t. j. od piateho roku veku dieťaťa. To vieme.
Stotožňujem sa s názorom, ja osobne, že v priebehu roka môže mať dieťa problém začleniť sa do kolektívu, osvojiť si rozličné sociálne návyky a nadobudnúť všetky zručnosti a vedomosti, ktoré sú nevyhnutné na vstup, na úspešný vstup do základnej školy. Pre mnohé deti môže tento jeden rok predstavovať príliš krátke časové obdobie na to, aby tieto kroky boli schopné zvládnuť úspešne, a preto, z tohto dôvodu sú nútené absolvovať tzv. nultý ročník základnej školy.
Vstup do školy je pre dieťa obrovskou zmenou, ktorá prináša značné nároky, napríklad musí, dieťa sa musí naučiť v podmienkach školy zvládnuť viaceré úlohy, musí byť schopné samo cielene zameriavať pozornosť na pomerne dlhší čas, regulovať svoju pohyblivosť, impulzívnosť, osvojiť si množstvo poznatkov z rozličných oblastí, vydržať bez rodičov pomerne dlho, adaptovať sa na skupinu, podvoliť sa pokynom zo strany cudzej autority, čo je tiež častokrát veľký problém a dieťa pri vstupe do školy musí byť zrelé po psychickej, emocionálnej, sociálnej a telesnej stránke. Tieto kritériá však neplatia pre rómske deti.
Tu by som urobila takú vsuvku, také intermezzo krátke, pred chvíľočkou tu boli spomínané napríklad internátne školy. Zhodou okolností, a nebyť toho, že nemám kontakt s človekom, ktorý dennodenne žije touto problematikou, pôsobí a pracuje s nimi a s inými, ďalšími ľuďmi, ktorí sú do toho priamo zainteresovaní, som sa napríklad dozvedela zaujímavú skutočnosť. Donedávna pre mňa osobne riešenie internátnych škôl bolo tiež jedným z riešení, len dnes som sa dozvedela, že je to obrovský problém, pretože, a to vie človek len vtedy, keď tým problémom žije priamo v kontakte s tými ľuďmi, že Rómovia sú extrémne, rodičia, rómski rodičia sú extrémne fixovaní na svoje deti a jednoducho oni dobrovoľne to dieťa nedajú do internátnej školy. Urobiť to zase násilnou formou tiež asi nie je správne z hľadiska ústavy. Čiže tuná oni narážajú pri tejto myšlienke na tento problém.
Nedostatočná predškolská pripravenosť – najmä detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia – má za následok ich nezrelosť v prvých ročníkoch základnej školy a rovnako aj na úrovni učňovských a stredných škôl. Preto ja osobne si myslím, ako aj my ostatní členovia nášho hnutia SME RODINA si myslíme, že predkladaný zákon je dobre pripravený, pretože pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nejakým spôsobom adaptovať.
Podľa mňa je veľmi dôležité si uvedomiť, že základnou črtou výchovno-vzdelávacieho procesu – v tomto prípade u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia – je to, aby sme minimálne eliminovali, ak nie vôbec úplne odstránili isté hendikepy, ktoré sú úzko spojené a nevyhnutne spojené s tým, že niekto pochádza z tohto sociálne znevýhodneného prostredia. Takýmito, pod týmito hendikepmi môžte chápať napríklad narušenú schopnosť komunikovať, problémy s kultúrnym a sociálnym začlenením alebo teda vylúčenie kultúrneho a sociálneho charakteru. A keď tieto hendikepy dokážeme eliminovať, odstrániť, tak potom je väčšia šanca na to, aby tieto deti boli, aby absolvovali úspešný nástup do základnej školy a taktiež aby nejakým spôsobom tieto deti mohli adekvátne a primerane rozvíjať svoje osobnostné predpoklady a vôbec rozvoj intelektu ako takého.
Čiže summa summarum by som rada teda povedala, že tento návrh zákona chápeme ako prvý krok k tomu, aby sme dokázali v týchto deťoch, ktoré pochádzajú z týchto pomerov, zakoreniť to, čo je pre nás bežných iných ľudí z tej majoritnej časti obyvateľstva samozrejmosť. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 15:33 - 15:39 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som chcela povedať niekoľko slov v súvislosti s predkladaným návrhom zákona, školského zákona.
Ja som už predmetný zákon predkladala na aprílovej schôdzi, ktorý bol síce nielen o logopédoch, ale v tom balíčku boli aj školské uniformy a záležitosti týkajúce sa problematiky osemročných gymnázií. A v súčasnosti na túto novembrovú schôdzu predkladám tento návrh zákona opätovne, teda vystáva logicky otázka, že čo ma k tomu viedlo a čo konkrétne obnáša.
Keďže táto problematika logopédov je veľmi zaujímavá nielen z pohľadu odborníkov, pretože v súčasnosti tú problematiku treba riešiť, ale najmä z pohľadu detí, ktorých sa to týka, ktoré trpia nejakou formou, narušenou formou komunikácie, lebo majú komunikačné problémy, a taktiež aj rodičov, tak som sa rozhodla venovať v súčasnosti na novembrovej schôdzi výlučne pozornosť problematike logopédov. A teda predkladám tento zákon len z hľadiska odstránenia týchto nedostatkov, ktoré v súčasnosti existujú.
Na Slovensku čoraz viac detí trpí nejakou narušenou komunikačnou schopnosťou a napríklad dyslália ako jedna z porúch v podstate znamená to, že dieťa niektoré hlásky nevyslovuje, prípadne ich zle vyslovuje alebo si ich zamieňa. Táto porucha sa nielen z môjho pohľadu ako napríklad rodiča, ktorý má obdobný problém, ale aj z pohľadu iných odborníkov javí byť ako veľmi závažná. Je potrebné ju včas zachytiť, pretože takáto porucha, dyslália, môže aj signalizovať napríklad nejakú formu vývinovej poruchy, môže signalizovať povedzme poruchu sluchu, prípadne nejakú neu..., nejaké iné neurologické ochorenie.
Ak je teda reč dieťaťa niečím nápadná, čiže vykazuje isté nedostatky, mala by byť, malo byť dieťa neodkladne vyšetrené a následne by mala byť zabezpečená nejaká logopedická intervencia. Čiže keď som sa začala o túto problematiku viacej zaujímať a začala som s rodičmi o tomto diskutovať, tak som zistila, že je enormný záujem a enormná podpora takéhoto návrhu zákona naprieč celým Slovenskom. Z tohto dôvodu som teda diskutovala o tejto problematike nielen s logopédmi, ale aj s odborníkmi, ktorí povedzme prednášajú alebo pôsobia na vysokých školách, alebo pôsobia v rozličných centrách špeciálneho pedagogického poradenstva.
Výsledkom týchto sedení je teda návrh zákona, ktorý je oproti aprílovej schôdzi doladený. Sú tam vychytané takpovediac, takpovediac všetky tie muchy a je to zákon, ktorý v podstate mení tú situáciu nasledovne. V praxi to znamená, že doteraz to bolo tak, že dieťa navštevuje nejakú škôlku, v nejakých pravidelných intervaloch navštevuje túto škôlku logopéd, ktorý urobí nejakú diagnostiku, vstupnú diagnostiku všetkých detí, a v tých prípadoch u tých detí, kde je to potrebné, toto dieťa následne dostáva odporúčanie, aby tak ako doteraz v sprievode rodiča navštevovalo nejaké centrum v časovom horizonte cca raz za dva týždne, keďže tie čakacie doby sú tam také, aké sú. Čiže je to nepravidelné, tá frekvencia návštev a následnej logopedickej intervencie nie je dostatočne intenzívna na to, aby sme boli schopní odstrániť nejaký nedostatok. A navyše je k tomu všetkého, je to aj spoplatnené.
Keď odabstrahujeme od toho ekonomického hľadiska, že teda berme to tak, že každý chceme svojmu dieťaťu to najlepšie, teda máme a dáme na to tie finančné prostriedky, stále z pohľadu odborného tá intervencia je nedostačujúca. Čiže náš návrh zákona, školského zákona je o tom, že my chceme, aby, logopéd ako doposiaľ škôlku navštívi, tak ako doposiaľ urobí tú logopedickú intervenciu, avšak následne náš návrh zákona umožňuje pôsobenie školského logopéda priamo v prostredí škôlky. To značí, že dieťa, ktoré to potrebuje, má túto logopedickú intervenciu intenzívnu, pravidelnú a najmä v prirodzenom prostredí škôlky, čo je fantastická vec. A mám to zdokumentované na základe vlastnej skúsenosti, ale aj na základe skúseností iných rodičov a ich reakcií.
Samozrejme, je tiež dôležité povedať, že toto dieťa teda pracuje pod dozorom školského logopéda na dennej báze, ale v pravidelných intervaloch je konzultovaná činnosť školského logopéda s logopédom v nejakom centre, ktorý robí takpovediac odbornú gesciu, dohliada, aký progres to dieťa robí a či je táto intervencia z odborného hľadiska správna.
Ako posledné by som chcela v tejto súvislosti na tomto mieste povedať už len jednu vec, a síce že cieľom tohto nášho návrhu zákona, a hovorím to aj preto, lebo táto obava vzišla z mojich konzultácií s odborníkmi, návrh nášho, alebo teda návrh školského zákona v žiadnom prípade nechce nejako marginalizovať alebo podceňovať pôsobenie niektorej z tých skupín zainteresovaných odborníkov, pretože, vysvetlím veľmi stručne a jednoducho, v podstate sa to dá chápať ako nejaká triáda, nejaký trojuholník. Čiže máme školských logopédov, ktorí pôsobia v prostredí materskej škôlky, máme logopédov, ktorí pôsobia v nejakých centrách špeciálneho pedagogického poradenstva, a máme klinických logopédov, ktorí už v podstate sa dajú definovať na úrovni zdravotníckeho personálu, ktorý rieši nejaké zásadné a, povedala by som, ťažké narušené schopnosti komunikovať dieťaťa.
My naším zákonom nechceme nikoho nejako spochybniť, odsunúť na okraj záujmu alebo nejako bagatelizovať ich odborné pôsobenie. Práve naopak, náš návrh zákona by bol nastavený tak, aby každá jedna táto zložka bola v súčinnosti, aby spolupracovali s jedným jediným cieľom, a síce pomôcť deťom, ktoré túto, túto poruchu komunikácie majú. Čiže máme logopéda, školského logopéda, ktorý bude pôsobiť v škôlke, bude logopéd, ktorý bude robiť nejakú odbornú gesciu, a máme klinických logopédov, ktorí by teda sa venovali ozaj ťažkým prípadom poruchy reči, ktoré nie sú možné alebo nie sú teda odstrániteľné v prostredí, v prirodzenom prostredí škôlky.
Verím teda na záver, že tento náš návrh zákona, keďže má ľudský podtón, a nie politický podtón, že nájde pochopenie naprieč politickým spektrom a že ho podporíte.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.12.2017 15:30 - 15:31 hod.

Adriana Pčolinská Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ďalej len školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je cieľom zabezpečiť logopedickú starostlivosť u detí a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou, ďalej umožniť činnosť školského logopéda v materských školách a v základných školách a po druhé zadefinovať povinnosti logopéda a školského logopéda, čo v závere napomôže k zdravému vývoju dieťaťa a jeho príprave na život v spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Pán predsedajúci, v zmysle rokovacieho poriadku zároveň žiadam prihlásiť sa do rozpravy ako prvá.
Skryt prepis