Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

2. 2. 2018 o 10:08 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2. 2. 2018 10:08 - 10:09 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, určite mi dáte za pravdu, že sociálna problematika je jedna z najcitlivejších a najobsiahlejších, ktorej venuje pozornosť ako laická, tak aj odborná verejnosť. Jednými z takých z môjho pohľadu najobsiahlejšími zákonmi boli zákon o sociálnych službách a práve predkladaný zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Ja musím povedať za seba, že som veľmi rada, že tu nastupuje trošku iná kultúra, že komunikujeme aj opoziční, aj koaliční poslanci aj so zamestnancami ministerstva alebo s inými zúčastnenými stranami pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov alebo daného zákona. Preto som osobne aj podporila pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá kolegyňa z výboru Soňa Gaborčáková, pretože si osobne myslím, že niektoré náležitosti by mali byť ošetrené v zákone. Ale aj budem veľmi rada, pokiaľ sa dostanú aj do vyhlášky a budú veľmi rýchlo a flexibilne reagovať na požiadavky praxe.
Takže sa chcem poďakovať a chcem vysloviť jednu túžbu, že naozaj pokiaľ ide o zákony, ktoré sa týkajú hlavne detí alebo iných citlivých oblastí, aby sme dokázali komunikovať, prísť za sebou, a pokiaľ sa nám aj prekrývajú niektoré body v rámci pozmeňujúcich návrhov, aby sme si to nepripisovali ako body ako politici, ale aby sme bojovali naozaj pre ľudí a pre občanov.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2. 2. 2018 9:01 - 9:15 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Prajem všetkým príjemné, dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, spolu s kolegyňami Janou Vaľovou a Magdalénou Kuciaňovou predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 761).
Nedá mi nepovedať, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý je pomerne rozsiahly, vznikol v spolupráci s viacerými stranami, pretože vždy pri aj zákonoch, aj pozmeňujúcich návrhoch ide o tímovú prácu. Takže týmto by som sa chcela poďakovať jednak pracovníkom ministerstva, rôznym pracovníkom úradov práce, mimovládnych organizácií a iných zúčastnených strán.
Dovoľte mi, aby som z môjho pohľadu v krátkosti odôvodnila tento pozmeňujúci návrh, a vyberám z môjho pohľadu najzávažnejšie zmeny. Navrhované zmeny sa týkajú aj dôvodov, kedy žiadateľ môže byť vyradený zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
V § 41 ods. 2 sú upravené dôvody, pre ktoré je možné v správnom konaní vyradiť žiadateľa o vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti zo zoznamu žiadateľov. Návrh novely rozširuje tieto dôvody aj o situáciu, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na strane žiadateľa. Podľa dôvodovej správy musí byť zmena pomerov zásadná, napríklad rozvod žiadateľov, a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná. Nakoľko dôsledky zmeny pomerov, aj keď zásadnej, nemusia byť vždy negatívne, navrhuje sa, aby dôvodom nebola samotná zásadná zmena pomerov, ale skutočnosť, že žiadateľ prestal byť spôsobilý vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Spôsobilosť žiadateľa je v zákone podrobne upravená ako podmienka na zapísanie do zoznamu žiadateľov, ale medzi dôvodmi na vyradenie žiadateľa zo zoznamu nie je samotná strata spôsobilosti vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Samozrejme, stále je potrebné v správnom konaní dokázať, že žiadateľ už nie je spôsobilý na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.
V ďalšom bode nášho pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť zmenu názvu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na to, že tieto zariadenia sú určené na vykonávanie opatrení primárne pre deti a rodiny a pre mnohé deti tieto zariadenia nahrádzajú rodinné prostredie, je potrebné zvoliť taký názov nového druhu zariadenia, ktorý bude pre samotné deti vhodnejší a zrozumiteľnejší.
Pozmeňujúci návrh vychádza z informácie uvedenej v dôvodovej správe, že zástupcovia zariadení navrhovali pre nový druh zariadenia názov centrum pre deti a ich rodiny, ktorý bol upravený až v ďalšom legislatívnom procese. Oproti pôvodne dohodnutému názvu so zástupcami zariadení navrhovaný názov centrum pre deti a rodiny viac zodpovedá aj cieľovej skupine plnoletých fyzických osôb, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia, nakoľko rodina sa nevzťahuje len na deti, ale aj na plnoleté fyzické osoby.
Pohlavné a sexuálne zneužívanie nevnímame ako synonymá. Vo viacerých bodoch predmetného vládneho zákona sa uvádza pojem pohlavné zneužívanie, ktorý v rámci pozmeňovacieho návrhu nahrádzame spojením sexuálne zneužívanie. Pojem pohlavné zneužívanie totiž nevyjadruje vo svojom význame takú širokú škálu foriem ako pojem sexuálne zneužívanie. Osobitne z dôvodu rizika zúženého výkladu pojmu sa navrhuje zodpovedajúca úprava textu. Navyše odborná literatúra tiež používa pojem sexuálne zneužívanie.
Ako kľúčovú v rámci zmien, ktoré pozmeňujúci návrh rieši, vidíme dostupnosť zariadení, ktoré sa pretransformujú na centrá. Detské domovy, ako aj iné zariadenia sa pretransformujú na centrá, ktoré však nie sú v súčasnosti umiestnené rovnomerne v každom okrese v rámci Slovenskej republiky. Pre vykonávanie sociálnej práce ambulantnou formou a terénnou formou je účinným spôsobom, ako predchádzať vynímaniu detí z ich rodinného prostredia, a neposkytovanie takejto pomoci v reálnom čase a priestore môže mať za následok zvýšený počet detí, ktorých situácia vyžaduje umiestnenie v zariadení na základe súdneho rozhodnutia. Pri aktuálnom rozložení zariadení skutočne tieto formy pomoci ostanú nedostupné, napríklad skupina nízkopríjmových klientov si nebude môcť dovoliť dochádzať 50-60 km do centra. Taktiež je neefektívne, aby centrum realizovalo terénnu formu vo vzdialenosti 50-60 km od centra. V takýchto prípadoch zamestnanci vynaložia viac času cestovaním, ako vykonávaním terénnej sociálnej práce a priamou pomocou klientom. Napríklad na Orave sú tri okresy: Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Centrum vznikne z dnešného Detského domova Istebné, ktorého organizačné zložky sa nachádzajú v Istebnom a Dolnom Kubíne. Vzdialenosti k centru z okrajových obcí okresu Námestovo a Tvrdošín napríklad do Istebného sú: Oravská Lesná 53 km, Oravská Polhora 55 km, Suchá Hora 58 km, Zuberec 44 km.
Samozrejme, nie je našou ambíciou, aby sa rozširovala pobytová forma vykonávania opatrení na základe súdneho rozhodnutia. Uvedeným návrhom chceme dosiahnuť jednoznačne upravenú zákonnú povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť, aby vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou, ale aj pobytovou formou založenou na dobrovoľnosti v centrách bolo dostupné pre každého klienta, t. j. aj pre klientov z okresov, kde aktuálne nie sú lokalizované ani detské domovy vrátane ich organizačných súčastí, ani krízové strediská. Neobmedzujeme predlžovanie akreditácie zariadení.
Návrh novely okrem iného zavádza aj zmenu subjektov, ktoré uskutočňujú prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti z orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na centrum. Dôvodom tejto zmeny je výhodnejšia pozícia zariadenia, ktoré má praktickú skúsenosť s výkonom súdnych rozhodnutí a profesionálnymi náhradnými rodinami na prípravu. Takúto prípravu môžu v súčasnosti vykonávať aj akreditované subjekty a aktuálnou podmienkou nie je, že musia byť zariadeniami. V tejto súvislosti je v prechodných ustanoveniach upravené, že výkon tejto prípravy akreditovanými subjektmi, ktoré nie sú zariadeniami, bude možný počas celej doby platnosti akreditácie a že takúto akreditáciu bude možné dvakrát predĺžiť. Pozmeňujúci návrh dáva priestor, aby aktuálnym akreditovaným subjektom, ktoré majú skúsenosti s prípravou na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti a ktoré budú mať záujem v tomto výkone pokračovať a budú i naďalej plniť podmienky akreditácie, mohla byť akreditácia predlžovaná opakovane nielen dvakrát. Pre úplnosť je treba uviesť, že táto zmena sa týka dvoch akreditovaných subjektov.
Ďalej navrhujeme rozšíriť formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti sa popri ambulantnej, ústavnej a lekárenskej rozšírili o ďalšiu formu ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci. Danú ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.
Pán predsedajúci, teraz pristúpim k prednesu nášho pozmeňujúceho návrhu obsiahnutého v 16 bodoch.
1. V čl. I v bode 28 sa slová "ak nastala zásadná zmena pomerov na strane žiadateľa" nahrádzajú slovami "zistí, že žiadateľ už nie je spôsobilý na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti".
2. V čl. I bode 34 nadpis prvej hlavy znie: "Centrum pre deti a rodiny".
3. V čl. I bode 34 v § 45 ods. 1 úvodnej vete sa slová "deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby" nahrádzajú slovami "deti a rodiny".
4. V čl. I bode 34 v § 45 ods. 1 písm. d) sa slovo "pohlavne" nahrádza slovom "sexuálne" a slovo "pohlavným" sa nahrádza slovom "sexuálnym".
5. V čl. I bode 34 v § 48 ods. 2 druhej vete sa za slovo "dieťaťu" vkladajú slová "bývanie a stravovanie" a slová "týmto fyzickým osobám" sa nahrádzajú slovami "fyzickým osobám podľa § 47 ods. 5 poskytuje".
6. V čl. I bode 34 v § 57 ods. 10 písm. a) sa slová "prvá veta, tretia veta a štvrtá veta" nahrádzajú slovami "prvá veta a tretia veta".
7. V čl. I bode 34 v § 58 ods. 2 písm. b) treťom bode sa slovo "pohlavné" nahrádza slovom "sexuálne".
8. V čl. I bode 34 v § 62 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Riaditeľa centra vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ."
9. V čl. I bode 34 § 63 vrátane nadpisu znie:
"§ 63
Ošetrovateľská starostlivosť v centre
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v centre, podmienky jej poskytovania, rozsah a podmienky úhrady ošetrovateľskej starostlivosti centru a uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v centre upravujú osobitné predpisy."
10. V čl. I bode 34 poznámka pod čiarou k odkazu 45f znie: "§ 7 ods. 8 a § 10a zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 3 ods. 15 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 7a a 8 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Poznámky pod čiarou k odkazom 45g až 45i sa vypúšťajú.
11. V čl. I bode 35 sa vypúšťajú slová "až 38e".
12. V čl. I bode 42 v § 73 ods. 1 písm. v) sa za tretí bod vkladá nový štvrtý bod, ktorý znie: "4. zabezpečuje v súlade s prioritami podľa § 89 dostupnosť vykonávania opatrení pre deti a plnoleté fyzické osoby pobytovou formou na základe dohody, ambulantnou formou a terénnou formou v centre,".
Doterajší štvrtý bod a piaty bod sa označujú ako piaty bod a šiesty bod.
13. V čl. I sa za bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie: 47. V § 73 ods. 2 písm. e) treťom bode sa slovo "pohlavne" nahrádza slovom "sexuálne" a slovo "pohlavného" sa nahrádza slovom "sexuálneho".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. apríla 2018.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú a toto prečíslovanie sa premietne v čl. IV o účinnosti.
14. V čl. I bode 95 v § 97 písm. c) sa slovo "rozsah" nahrádza slovom "náležitosti".
15. V čl. I bode 95 v § 97 písmeno r) znie: "r) spôsob určenia sumy podľa § 89d ods. 3,".
16. V čl. I bode 97 v § 100y ods. 2 sa vypúšťajú slová "najviac dvakrát".
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pevne verím, že náš pozmeňujúci návrh je teda nielen výsledkom spolupráce viacerých odborníkov, ktorí sa snažia svoju prácu vykonávať najlepšie, ako vedia, ale predovšetkým poslúžia k posilneniu dôstojnejšieho a lepšieho života všetkých zúčastnených strán, ktorých sa zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele dotýka, ale predovšetkým detí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1. 2. 2018 18:57 - 19:00 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 918 z 28. novembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny prerokoval návrh zákona 25. januára 2018, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 20 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 93 z 30. januára 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1. 2. 2018 18:26 - 18:37 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, ak dovolíte, tak v predpoludňajších hodinách i popoludní odznelo viacero zaujímavých informácií k navrhovanému zákonu. Niektoré boli negatívne, niektoré boli pozitívne. Tie negatívne sa dotýkali skôr minulosti a zistení Európskej komisie, čo, samozrejme, je neodškriepiteľný fakt. Ale ja osobne vzhľadom aj na to, že to je problematika, ktorej Európska únia venuje značnú pozornosť, som rada, že takýto zákon prichádza do parlamentu.
A keď som si pozrela aj niektoré state v rámci zákona v dôvodovej správe, tak som si pozrela zároveň aj kritické hlasy a hľadala som odpoveď na to, či teda sa nachádzajú fakty v danom zákone a čo by bolo potrebné možno ešte dopracovať. Priznám sa, že veľa z toho som v tom zákone našla. Ak dovolíte, chcela by som sa dotknúť najskôr všeobecne niektorých faktov a potom prejsť ku konkrétnym kritikám a následne k tomu, čo som v zákone našla a ktoré možno tieto kritiky vyvracajú.
Takže aj keď sa na Slovensku v posledných rokoch úspešne teda darí znižovať počty dlhodobo nezamestnaných, je faktom, že v evidencii úradov je dlhodobo bez práce takmer 87-tisíc ľudí. V štatistikách máme viac ako 52-tisíc evidovaných s ukončeným základným vzdelaním a viac ako 12-tisíc dokonca bez základného vzdelania. Sú to zväčša ľudia, ktorí pravdepodobne nemajú pracovné návyky a ťažšie si preto hľadajú uplatnenie na trhu práce. Práve jedna z foriem pomoci týmto ľuďom je v podpore sociálneho podnikania, pretože je to nástroj, ktorý uprednostňuje sociálnu misiu pred dosahovaním zisku a prispieva k riešeniu sociálnych problémov spoločnosti, ale aj k ekonomickému rastu.
Na Slovensku máme niekoľko fungujúcich takýchto sociálnych podnikov, takže aj to je možno dôkazom toho, že to má zmysel. V krajinách Európskej únie viac ako 10 % všetkých podnikov tvoria práve sociálne podniky a pracuje v nich viac ako 14,5 milióna zamestnancov, čo predstavuje podiel 6,5 % zo všetkých pracujúcich. Na Slovensku síce máme legislatívne ukotvenú aj podporu sociálneho podnikania, avšak veľkým problémom a bariérou rozvoja sociálnej ekonomiky je práve nekompletná a roztrieštená legislatíva, čo spôsobuje, že v našej spoločnosti nie je dostatočne docenená a zvýraznená. Aj preto si ministerstvo dalo za úlohu, keďže je to vládny návrh zákona, v národnej stratégii zamestnanosti pripraviť a prijať samotnú, samostatnú komplexnú právnu úpravu o sociálnej ekonomike, následne sa podpora sociálneho podnikania preniesla aj do akčného plánu pre dlhodobo nezamestnaných.
Ja chcem osobne vyzdvihnúť, keďže v minulosti som tiež pracovala s národnými projektami alebo s inými typmi projektov a prizývali sme tam rôznych expertov. A už to tu dnes aj odznelo, myslím, že z úst pani podpredsedníčky, že na príprave zákona sa podieľal expertný tím, v ktorom piati z ôsmich členov boli ľudia práve z mimovládneho sektora, ktorí sú uznávaní odborníci. Bola tu spomínaná Zuzana Poláčková z EPIC, n. o., Eva Pongrácz z EU v Bratislave, gestorka predmetov sociálna ekonomika a sociálne podnikanie, ďalším bol Peter Mészáros z 3LOBIT, o. z., pracovná integrácia ľudí s poruchou autistického spektra, Gabriela Korimová, EF UMB z Banskej Bystrice, audítorka publikácie o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní a Ivan Mako, Združenie mladých Rómov, o. z. Títo ľudia majú aj medzinárodné skúsenosti, takže si myslím, že naozaj to bol zložený kvalitný tím. Pri návrhu sa tvorcovia inšpirovali viacerými zahraničnými predpismi vrátane európskych.
Návrh zákona je postavený na troch základných pilieroch, a to je legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Také základné ciele predkladaného zákona sú vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie práve pre sociálne podnikanie, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky bránia, vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku.
Zákon taktiež presne definuje podmienky získania štatútu a práve tieto podmienky, pri nich bolo počuť už niekoľko kritických hlasov, ide o podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, bolo vytýkané, že sú veľmi komplikované a administratívne náročné. Keď som si to ja pozrela, tak v podstate našla som tam také tri základné ako keby žiadosti alebo požiadavky, ktoré musí zakladateľ sociálneho podniku pre priznanie štatútu predkladať, a to je žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, základný dokument, to sú stanovy, zakladateľská zmluva a zakladateľská listina, a po tretie, je to projekt činnosti s kalkuláciou predpokladaných príjmov a výdavkov. To sú z môjho pohľadu štandardné dokumenty, ktoré sa predkladajú kdekoľvek pri podobnom alebo obdobnom type. A práve z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti som hľadala v zákone, ako je to riešené, a našla som tam, že pre žiadateľa je v návrhu zákona zadefinované, že splnenie ostatných podmienok pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku bude zisťovať z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Čiže v zákone sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.
Ďalšia výtka sa týkala v podstate istej legislatívnej ako keby zaťaženosti v zmysle noviel iných zákonov. Ja si myslím osobne, že aj v minulosti, keď som sa pozrela práve na tento zákon, tak takisto tam bolo oveľa viacej týchto noviel a áno, tento zákon je legislatívne náročný, ale neviem si predstaviť, či by možno nejaká iná vláda alebo strana to dokázala urobiť legislatívne lepšie. Ja si myslím, že napríklad ak sme chceli zvýhodniť sociálne podniky vo verejnom obstarávaní, tak logicky sme museli novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Ak sme ich chceli daňovo zvýhodniť, tak sme museli novelizovať zákon o DPH. Ak sme chceli od dane zo ziskov oslobodiť to, čo reinvestujú do napĺňania sociálneho účelu, museli sme novelizovať zákon o dani z príjmov a tak ďalej a tak ďalej. No, neviem si predstaviť, ako naozaj inak by sa to dalo legislatívne, ale možno sa nájdu nejakí špecialisti, ktorí to dokážu ešte vbiť do menšieho počtu, ale osobne si to nemyslím.
Ďalšou takou výtkou, na ktorú som hľadala odpoveď, bolo, že teda budú potrebovať či už starostovia obcí, alebo potenciálni podnikatelia právnu kanceláriu. Tu som našla, že nebudú, pretože návrh zákona jasne definuje, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude povinne poskytovať bezplatné poradenstvo pri príprave projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku, pri príprave žiadosti o investičnú pomoc alebo kompenzačnú pomoc a bezplatné poradenstvo o možnostiach využitia nepriamej formy podpory sociálnym podnikom v oblasti verejného obstarávania a daňových úľav. Na tento účel budú zriadené regionálne centrá sociálnej ekonomiky, ktoré budú túto pomoc poskytovať.
Poslednú výtku, ktorú by som spomenula a ktorá sa týka korupcie, hovorila o tom, že podnikanie, ktoré závisí od dotácie a úľav pridelených na základe žiadostí rozhodnutím štátneho orgánu, má skon ku korupcii. Návrh zákona hovorí, že podmienkou pre poskytnutie nenávratnej pomoci, teda dotácie, je najskôr získanie návratnej pomoci, čiže úveru, pôžičky. Návratnú pomoc budú schvaľovať a poskytovať komerčné subjekty, teda finančné spoločnosti, najčastejšie banky, ktoré sa pri tom musia riadiť európskymi predpismi, nariadenie Komisie o finančných nástrojoch. Mám ešte štyri vety. Súčasťou schvaľovania úveru bude aj hodnotenie udržateľnosti a reálnosti podnikateľského zámeru. Takže posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme pekne.

Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR
Poslednú vetu si dovolím povedať, že aj keď sa v minulosti spájal pojem sociálneho podniku s negatívnym nejakým názorom, tak ja pevne verím, že súčasný zákon, tak ako je predkladaný, splní jednak očakávania občanov, ale aj legislatívne vykryje čo najkomplexnejšie priestor o sociálnej ekonomike.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7. 12. 2017 16:38 - 16:39 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Veľmi krátko na pani poslankyňu Shahzad.
Môj názor je, že zákonná úprava musí zahŕňať všetky skupiny. Teraz vlastne to, čo ste spomínali, tak sa týka hlavne osôb, u ktorých je ten stav trvalý. Takže skôr sa prikláňam k tomu a súhlasím, čo povedala pani poslankyňa Gaborčáková a týka sa to posudkovej činnosti, že v tomto naozaj treba nastaviť jednak kvalifikačné predpoklady tak, aby sme mali viacero tých posudkových lekárov, pretože ten vek je taký, aký je, hýbe sa okolo 70 rokov, a naozaj ho nastaviť tak, aby tých lekárov v systéme bolo viac.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7. 12. 2017 16:30 - 16:35 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, cieľom návrhu skupiny poslancov je, aby nedochádzalo k opätovnému posudzovaniu zdravotného stavu u osôb, ktorých zdravotný stav je chronický s trvalým poškodením, miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie, a to najmä vo vzťahu k parkovacím preukazom, ale aby sa v ich prípade povinne zohľadňoval lekársky nález starší ako šesť mesiacov s prihliadnutím na platné výnimky (napr. novšia zdravotná dokumentácia nezohľadnená v staršom lekárskom náleze).
Navrhované zmeny sa týkajú ustanovenia § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, ktoré upravuje lekársku posudkovú činnosť. Nejde však o úpravu lekárskej posudkovej činnosti na účely konania o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, ale na účely celého zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Zastávam názor, že platná právna úprava dostatočne upravuje postup pri jednotlivých situáciách, napr. ak dôjde k zmene zdravotného stavu alebo naopak, ak ide o chronický stav s trvalým poškodením a definitívnou mierou funkčnej poruchy.
Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú lekári, ktorí musia spĺňať kvalifikačné predpoklady v oblasti posudkového lekárstva, a teda odbornosť vo svojej práci. Tu nadviažem na kolegyňu Soňu Gaborčákovú. Súhlasím s tým, pokiaľ ide o posudkovú činnosť a to, v akom stave momentálne sa nachádzajú posudkoví lekári čo do veku a tak ďalej, tak je to problematika, ktorú je nevyhnutné riešiť a momentálne podľa našich informácií je loptička na strane ministerstva zdravotníctva a tá téma musí byť veľmi diskutovaná medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Nemožno úplne súhlasiť s názorom, že parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vo väčšine prípadov vyhotovuje osobám s chronickým zdravotným stavom, a to najmä z dôvodu postihnutia zraku. Držiteľmi tohto preukazu sú častokrát osoby, u ktorých je predpoklad zmeny v zdravotnom stave, a je opodstatnené určiť termín opätovného posúdenia zdravotného stavu a vykonať opätovné posúdenie.
Skutočnosť, že priamo vo vyhotovenom parkovacom preukaze sa neuvádza dátum jeho platnosti, neznamená, že je všetkým osobám vyhotovený natrvalo. Nárok na parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím vzniká a zaniká na základe právoplatného rozhodnutia. V tých prípadoch, kedy je predpoklad, že dôjde k zmene určenej miery funkčnej poruchy, lekár stanoví termín opätovného posúdenia zdravotného stavu a následne vykoná nové posúdenie. Ak sa na základe záverov z nového posúdenia zistí, že posudzovaná osoba už nespĺňa podmienky pre parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, napríklad už nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo prišlo k zlepšeniu zdravotného stavu v takej miere, že nespĺňa podmienku ťažkého zdravotného postihnutia, príslušný úrad odníme parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím rozhodnutím a uloží osobe povinnosť vrátiť tento preukaz úradu.
Z predloženého návrhu vyplýva, že vychádza z predpokladu, že v praxi dochádza k nesprávnemu postupu pri posudzovaní spĺňania podmienok pre držiteľstvo parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím. Ak by prišlo k pochybeniu v individuálnych prípadoch, táto skutočnosť by podľa môjho názoru nemala viesť k zásadným legislatívnym zmenám. Správnosť postupu úradu pri rozhodovaní o odňatí parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím je možné preskúmať na základe podaných oprávnených prostriedkov.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

7. 12. 2017 16:07 - 16:08 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom pre sociálne veci určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 773. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 797 z 10. novembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30. 11. 2017 17:53 - 17:54 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Áno, súhlasím s tým, že názory sa rôznia a existujú rôzne typy projektov. Ja môžem reagovať len na základe vlastnej skúsenosti, keď som robila generálnu riaditeľku a riešili sme teda projektových manažérov v rámci národných projektov, tie boli zväčša na dva roky. A musím povedať, že na tých projektoch robili buď ľudia, ktorí boli zamestnancami Európskeho sociálneho fondu, čiže mali zmluvy na doby neurčité, alebo boli zamestnanci, ktorí boli zamestnancami verejnej správy, a 90 % z nich mali takisto zmluvy na doby neurčité, čiže boli len presunutí na daný národný projekt. A zvyšní, ktorí pribudli na ten národný projekt, tak boli mladí ľudia, ktorí mali záujem pracovať na tom národnom projekte počas dvoch rokov a potom odchádzali. Takže je možné, že existujú teda aj iné prípady, otázkou je, aké je to percento. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30. 11. 2017 17:44 - 17:49 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, súhlasím s premisou predkladateľov tejto novelizácie Zákonníka práce, že riadne, včasné a kvalitné čerpanie eurofondov je nielen vo verejnom záujme, ale aj štátnopolitickým záujmom Slovenska. Nenechávajú ma chladnou ani medializované správy o škandáloch súvisiace s poskytovaním fondov či s nízkou výškou prečerpaných peňazí z eurofondov. Nie som však presvedčená, že táto novela pomôže riešeniu týchto problémov. Skôr naopak. Obávam sa, že spôsobí zbytočné komplikácie, ktoré môžu mať opačný efekt, než zamýšľali tvorcovia v tejto novele. To znamená, že budú generovať problémy, ktoré poctivých žiadateľov, pre ktorých eurofondy nie sú hlavným motívom fungovania, ale nástrojom na zlepšenie služieb, budú odrádzať od uchádzania sa o prostriedky zo štrukturálnych fondov, a to kvôli hrozbe finančných strát, ktoré v súvislosti s predkladanou novelou môžu vzniknúť. V praxi naozaj platí, že na realizáciu projektov financovaných z eurofondov sú ľudia prijímaní na dobu určitú počas realizácie projektu. Je však potrebné si uvedomiť, že ide o aktivity realizované v projektoch, ktoré sú zväčša nad rámec hlavných aktivít prijímateľa. V prípade, že sa aktivity súvisiace s eurofondami ukončia a v rámci projektu nie je daná udržateľnosť, tak naozaj dochádza k ukončeniu pracovných pomerov uplynutím doby. Ak by títo zamestnanci boli podľa návrhu predkladateľov novely prijímaní podľa rozšifrovaného okruhu výnimiek, teda rozšíriť o okruh osôb, ktoré majú čo dočinenia s prípravou a realizáciou projektov z eurofondov, prijímateľ by bol nútený ukončiť ich pracovný pomer z dôvodu zrušenia pracovného miesta, a to malo pre prijímateľov zo štátnej a verejnej správy dosah na štátny rozpočet a verejné zdroje. Pre prijímateľov zo súkromnej sféry alebo neziskového sektora by to zas mohlo spôsobiť existenčné problémy.
V tejto súvislosti je ešte dôležité si uvedomiť, že v zmysle finančných pravidiel o použití eurofondov je oprávneným výdavkom len celková cena práce, odstupné, to jest povinnosť zamestnávateľa v prípade zrušenia pracovného miesta, nie je oprávneným výdavkom, ide na vrub prijímateľov. To by mohlo byť likvidačné napríklad pre neziskový sektor. Malo by to dopad aj na štátny rozpočet v prípade prijímateľov, ktorými sú štátna a verejná správa. Miestna samospráva by takéto navýšenia nezvládla, mnohé obce, mestá by takýto postup mohol priviesť k nútenej správe.
Okrem toho má však navrhovaná zmena negatívny dopad aj na samotných zamestnancov, pretože vytvára ich dve kategórie. Ak by mal systém fungovať podľa tohto návrhu, u toho istého zamestnávateľa budú dve kategórie zamestnancov. Jedna, na ktorú sa bude v plnej miere vzťahovať ochrana ich pracovného pomeru, druhú budú tvoriť ľudia žijúci v obavách, čo sa s nimi stane po skončení projektu. Tí prví budú mať pri prepustení nárok na odstupné, tí druhí ho nedostanú nikdy, ani keby pre zamestnávateľa pracovali desať rokov. A to len preto, že jeho prácu bude zamestnávateľ financovať z eurofondov. Zamestnávateľ možno niečo ušetrí, ale celkom jednoznačne to bude na úkor zamestnanca. Nielenže si myslím, že takáto nerovnosť je protiústavná, ale aj keby nebola, zásadne nesúhlasím s takouto diskrimináciou zamestnancov.
K predídeniu týchto problémov si dovoľujem dať do pozornosti iné riešenia. Ak chceme dať zamestnancom na projektoch zamestnanie tak, ako to navrhuje navrhovateľ, zmeňme pravidlá financovania, odstupné bude oprávnený výdavok v odôvodnených prípadoch. V takomto prípade by bolo potrebné skúmať, prečo nebude zachovaná udržateľnosť aktivít a pracovných pozícií po ukončení projektu. Zdôvodnenie by bolo na prijímateľovi, poskytovateľ by ho musel schváliť na základe príručky pre použitie eurofondov. V princípe si však myslím, že by sme mali nechať súčasné pravidlá v tej podobe, ako sú. Zamestnanci sa sami rozhodujú, či ponuku pracovať na projektoch príjmu aj s rizikami, ktoré obnášajú. Mnohí ľudia sami vyhľadávajú prácu na projektoch aj za cenu, že pôjde o prácu na dobu určitú počas realizácie projektu. V súčasnosti je oveľa väčšia migrácia na pracovných miestach, ako bola niekedy, to je potrebné zohľadniť. Nehovoriac o tom, že projektoví zamestnanci mávajú zväčša vyššie mzdy ako kmeňoví zamestnanci, nejde pre nich o nezanedbateľný fakt. Človek sa tak rozhoduje sám, zvažuje riziká, podmienky. Nezdá sa mi správne túto možnosť rozhodnutia im vziať. A mali by sme sa zamyslieť, či skutočne chceme zamestnávateľom, prijímateľom dávať takýmto návrhom nôž na krk. Obávam sa, že môže vyvolať vzburu hlavne v neziskovom sektore a v malých obciach. Sú radi, že môžu použiť nejaké eurofondy na rozvoj, niečo z tých obcí prerobiť, kúpiť, a my ich touto novelou od tohto môžeme odradiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30. 11. 2017 17:37 - 17:39 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani kolegyne, páni kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola výborom určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 672. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 695 z 21. augusta 2017, s rozhodnutím č. 747 z 26. septembra 2017 a rozhodnutím č. 761 z 25. októbra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis