Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

9. 5. 2018 o 16:52 hod.

doc. PhDr. PhD.

Alena Bašistová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

9. 5. 2018 16:52 - 16:57 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi krátke zhrnutie, tak ako som už v úvode svojho vystúpenia spomenula, lebo tu neboli všetci hostia, tak v akom sa nachádzame momentálne stave pri tomto zákone. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo 11 mimovládnych organizácií zastupujúcich ťažko zdravotne postihnutých, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. Takže nejaká robota a kus roboty sa už urobilo. V tejto podobe ho máte teraz pred sebou.
Iste, návrh zákona bol predložený do legislatívnej rady vlády s rozpormi Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím a s rozpormi s Úradom komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ale vždy je ešte čas na diskusiu a sami ste počuli, že to pán minister aj deklaroval. Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volajú po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany. Rovnako podstatný je i reálny dopad na štátny rozpočet a tak, ako spomenul pán minister, tak je tu vôľa opäť na diskusiu a je to na nás, kde financie nájdeme a rozdelíme.
Každému je však jasné, že táto oblasť pomoci zdravotne znevýhodneným občanom je dlhodobo poddimenzovaná a potrebuje systematicky a dlhodobé udržateľné riešenia. Niektorí z nich, z tých riešení, v podobe minimálne tých 27 pozmeňujúcich návrhov sme už našli a boli zapracované, niektoré ešte nie. Tie vyplynuli aj z okrúhleho stola, ktorý sme mali minulý týždeň. Ja som v rámci analýzy, a spomenul to aj pán minister, že tam chýbali krajiny V4, ale boli oslovené všetky krajiny, len do uzávierky tieto krajiny neodpovedali, len tých 12, ktoré som spomínala. Dotkla som sa troch kľúčových oblastí v rámci osobnej asistencie a osobne si myslím, že aj v rámci možno pozmeňujúcich návrhov, alebo možno ešte nejakých úprav do druhého čítania by bolo možné sa na ne pozrieť. Ide o výšku príspevku na osobnú asistenciu. Jej posudzovanie či neposudzovanie, či nezávisí alebo závisí od príjmu či majetku zdravotne postihnutých. Zároveň je to aj jednou z pripomienok, ktoré vyplynuli z okrúhleho stola.
Ďalej osobná asistencia ako výkon povolania. A tretia oblasť rodinný príslušník ako osobný asistent.
Dovoľte mi v závere otvoriť ešte priestor na diskusiu do druhého čítania, peňažný príspevok, ktorý som ja osobne povedala, že z môjho pohľadu je súčasné navýšenie hodinovej sadzby príspevku na osobnú asistenciu o 4 centy nedostačujúce, pričom ako kompromis vidím navýšenie hodinovej sadzby aspoň o 1 euro. A mám za to, že keď nie všetky, tak aspoň niektoré mimovládne organizácie s tým budú súhlasiť, ak nie väčšina.
Ďalšou oblasťou je posudzovanie príjmu pri príspevku, to bolo už spomenuté aj pri tej analýze, príspevok na opatrovanie či znižovanie administratívnej náročnosti pri styku občanov s verejnou správou.
Chcem vás požiadať, pán minister, a tak ako ste to už spomenuli, o ďalšiu diskusiu a o možnosť pri niektorých z týchto oblastí, ktoré boli spomenuté, ešte niektoré veci zapracovať, poprípade ich pretaviť do pozmeňujúcich návrhov pri druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9. 5. 2018 14:39 - 14:54 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Máme pred sebou návrh novely zákona, ktorý bude mať reálny dopad na niekoľko desiatok tisícov občanov Slovenskej republiky. Hovorím ako o ťažko zdravotne postihnutých ľuďoch, tak aj o tých, ktorí sa o nich starajú. Pomáhajú im skvalitniť ich život do najlepšej možnej miery.
Ustanovenia zákona, ich zavedenie do praxe sa odrazia nielen v číslach vo financiách, teda v jednotlivých formách peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, ale aj v každodennom živote rodiny, v ktorej človek s takýmto znevýhodnením žije.
Som presvedčená, že adekvátna výška napríklad príspevku na osobnú asistenciu bude nielen spravodlivým ohodnotením naozaj ťažkej práce osobného asistenta, nielen fyzickej, ale do značnej miery i duševnej. Bude pre nich motiváciou túto službu robiť ako povolanie bez potreby inej práce, bez časového i finančného stresu. Čo je nad tým všetkým? Kvalitná starostlivosť o zdravie postihnutého člena rodiny zabezpečí v celej rodine harmóniu a priestor pre realizáciu. O tom, aké postavenie má u nás inštitút osobného asistenta, vieme. Mňa zaujímalo, aké je v krajinách Európskej únie. V tejto súvislosti ďakujem za spoluprácu Parlamentnému inštitútu Národnej rady Slovenskej republiky, oddelenie parlamentného výskumu a vzdelávania, ktorý k tejto téme vypracoval analýzu na základe nami vypracovaných otázok. Budem o nich ešte hovoriť.
V roku 2016 sme deklarovali oficiálny záväzok zvýšiť finančný príspevok na opatrovanie aj v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Vo vyhlásení novej vlády to nie je inak. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo jedenásť mimovládnych organizácií zastupujúcich ťažko zdravotne postihnutých, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. V tejto podobe ho máte pred sebou. Návrh zákona bol predložený do legislatívnej rady vlády s rozpormi Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím a s rozpormi s Úradom komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím.
Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volajú po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany. Rovnako podstatný je i reálny dopad na štátny rozpočet. Toto je pre nás, ako a kde financie nájdeme, rozdelíme. Každému je však jasné, že táto oblasť, oblasť pomoci zdravotne znevýhodneným občanom je dlhodobo poddimenzovaná a potrebuje systematické a dlhodobo udržateľné riešenia.
Pred pár dňami sme sa s kolegami z výboru pre sociálne veci stretli za jedným stolom so zástupcami mimovládnych organizácií. Vypočuli sme si niekoľko konštruktívnych návrhov, ktoré sformulovali do niekoľkých zásadných kľúčových oblastí. Toto stretnutie vyvolali oni sami. Mali túto potrebu a ja som ich nemohla odmietnu. Dôraz bol kladený primárne na odmeňovanie osobných asistentov, stanovenie výšky ich príjmu a jeho výpočet. Aj dnes si našli cestu pred parlament, aby sa uchádzali o podporu poslancov v ich snahe dosiahnuť zmeny v novele s pozitívnym dopadom na ich život. V spoločnom dialógu na pôde výboru budeme pokračovať. Pozdravujem ich.
Vrátim sa do Európy k analýze, ktorú som si dala vypracovať a do ktorej sa zapojilo dvanásť krajín: Rakúsko, Holandsko, Litva, Estónsko, Lotyšsko, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Slovinsko, Portugalsko, Grécko, aj Veľká Británia. Je to približne polovica z oslovených štátov Európskej únie. Spomedzi rôznych oblastí som sa zamerala hlavne na inštitút osobnej asistencie a hľadala prieniky so slovenskou legislatívou. Cieľom bolo zistiť, v ktorých krajinách je tento inštitút osobnej asistencie zavedený a aké sú jeho podmienky. Získali sme odpovede na otázky, či je výkon osobnej asistencie povolaním, tiež či je možné, aby osobnú asistenciu vykonával rodinný príslušník telesne postihnutej osoby, alebo či má výška príjmu alebo majetku telesne postihnutej osoby vplyv na výšku príspevkov poskytnutých týmto osobám.
Analýza odpovedá na to, ako je riešená problematika starostlivosti a príspevkov pre telesne postihnutých v krajinách, kde nie je inštitút osobnej asistencie zavedený. To sa týka Grécka a Litvy. V ostatných spomínaných krajinách inštitút osobnej asistencie existuje a má tieto základné atribúty:
1. Výška príspevku na osobnú asistenciu sa neposudzuje, nezávisí od príjmu či majetku zdravotne postihnutého vo všetkých uvedených krajinách, kde inštitút osobnej asistencie existuje. Výška príjmu majetku môže ovplyvniť výšku príspevku na osobnú asistenciu v Holandsku. Pokiaľ ide o Veľkú Britániu, tak môžeme konštatovať, že ide o špecifický prípad, keďže osoby, ktoré potrebujú starostlivosť a podporné plány, musia prejsť testom prostriedkov, čiže istým, finančného hodnotenia. V Estónsku je služba osobnej asistencie jednou zo sociálnych služieb, ktorý organizuje alebo poskytuje miestna samospráva. Preto má každá miestna samospráva vlastné podmienky, ktoré môžu byť veľmi odlišné vrátane výšky platu osobného asistenta. V niektorých miestnych samosprávach služba môže byť úplne bezplatná pre užívateľov služieb, ale súčasne niektoré miestne samosprávy vytvorili vlastný príspevok používateľa služby na službu osobného asistenta.
2. Osobná asistencia ako výkon povolania umožňujú všetky uvádzané štáty okrem Dánska, pričom v Estónsku je to v kompetencii miestnej samosprávy, keďže každá samospráva má vlastné podmienky, ktoré môžu byť veľmi odlišné. Napríklad v susednom Rakúsku majú osobní asistenti štatút zamestnancov asistenčného centra alebo priamo ŤZP osôb na základe zákona o sociálnom zabezpečení. Nepotrebujú špecifické tréningy, pretože aktivity sú orientované na špeciálne potreby ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí môžu samostatne rozhodovať o požiadavkách. Osobná pomoc je pre osoby so zdravotným postihnutím zadarmo a nijako nezávisí od príjmu alebo majetku osoby so zdravotným postihnutím. Asistent dostáva plat dohodnutý na základe kolektívnej zmluvy, ktorý platí federálny štát. Spolkové ministerstvo práce, sociálnych vecí, zdravia a ochrany spotrebiteľa ponúka celý rad ďalších opatrení na začlenenie a integráciu ŤZP osôb do pracovného života, napríklad:
- dotácie na mzdy na kompenzáciu zníženej produktivity zamestnancov so zdravotným postihnutím,
- dotácie pre ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí založili vlastný podnik,
- pomoc pri mobilite pri ceste na pracovisko pre ľudí, ktorí nemôžu používať bežné dopravné prostriedky, náklady na znovuzískanie vodičského preukazu alebo nákup auta a mnohé ďalšie.
3. Rodinný príslušník ako osobný asistent. Táto možnosť je podľa analýzy v Dánsku, Holandsku, Slovinsku, Švédsku a vo Veľkej Británii. Naopak v Estónsku, Fínsku, Portugalsku a Rakúsku to nie je možné. Krajiny toto obmedzenie odôvodňujú napríklad tým, že cieľom služby je zvýšiť nezávislosť osoby v núdzi a znížiť zaťaženie rodiny, umožniť účasť rodinných príslušníkov na trhu práce. Pokiaľ ide o Grécko a Litvu, krajiny, kde nie je inštitút osobnej asistencie zavedený, tak riešia problematiku starostlivosti a príspevkov pre telesne postihnutých nasledovne: v Grécku napríklad existuje program Pomoc pre domácnosti, ktorého cieľom je poskytovať primárnu sociálnu starostlivosť ŤZP občanom prioritne tým, ktorí žijú sami a majú nízke príjmy. V Litve v súčasnosti neexistuje žiadna právna úprava týkajúca sa organizácie a poskytovania služieb osobných asistentov. V roku 2013 začalo ministerstvo sociálneho zabezpečenia a práce implementovať program rozvoja integrovanej pomoci, ktorý sa realizuje pomocou zdrojov európskych štrukturálnych fondov.
Toľko nateraz z uvedenej analýzy, z ktorej som vybrala ako príklad práve inštitút osobnej asistencie, ktorý je predmetom nosných debát aj u nás. Je v nej mnoho zaujímavých foriem inštitútu osobnej asistencie, ktoré môžu byť aj pre našu prácu podnetnými, inšpiratívnymi.
Vrátim sa v krátkosti ešte k nedávnemu stretnutiu s mimovládnymi organizáciami, ktoré zastupujú osoby a rodiny detí so zdravotným znevýhodnením a s úradom komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ako problém mimovládne organizácie primárne vnímajú fakt, že každý návrh, ktorý predložili v rámci medzirezortného pripomienkového konania a zvyšoval nárok na štátny rozpočet, bol zamietnutý s tým, že to ministerstvo financií neschváli. Vo väčšine vidia zapracované zmeny ako nedostačujúce. Na stretnutí sme sa zamerali najmä na témy súvisiace s peňažným príspevkom na osobnú asistenciu a s ním spojené posudzovanie príjmu. Tak isto sme hovorili o určení výšky peňažného príspevku za opatrovanie. Budem konkrétna, no stručná.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ktorý v súčasnosti predstavuje sumu 2,78 eur na hodinu, novela navrhuje zvýšiť o 4 centy bez valorizácie do budúcnosti. Mimovládne organizácie žiadajú o skokové navýšenie hodinovej sadzby osobnej asistencie na sumu 140 % hodinovej minimálnej mzdy a jej pravidelnú valorizáciu. Zo stanoviska ministerstva práce vyplýva, že na účely výšky peňažného príspevku na osobnú asistenciu navrhuje stanoviť sadzbu na jednu hodinu osobnej asistencie pevnou sumou a rovnako ako v prípade peňažného príspevku na opatrovanie navýšiť ju prostredníctvom nariadenia vlády, o čom v konečnom dôsledku hovoril už aj pán minister.
Z môjho pohľadu je súčasné navýšenie hodinovej sadzby príspevku na osobnú asistenciu o 4 centy nedostačujúce, pričom ako kompromis vidím navýšenie hodinovej sadzby aspoň o jedno euro. Mám za to, že toto riešenie by našlo podporu, ak nie u všetkých, tak u väčšiny mimovládnych organizácií.
Posudzovanie príjmu príspevku na osobnú asistenciu a pri peňažnom príspevku na zvýšené výdavky z pohľadu mimovládnych organizácií nemotivuje človeka s ťažkým zdravotným postihnutím pracovať. Ako uviedli zástupcovia inštitúcií, opatrovateľský príspevok nedostanete, ak presiahnu vaše posudzované príjmy - každý poberateľ je povinný každý rok príjmy dokladovať úradu práce, Ústrediu práce sociálnych vecí a rodiny - trojnásobok životného minima. Naďalej platí, že výška opatrovateľského príspevku sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného - napríklad starobný dôchodok - presahuje 339 eur, čiže 1,7-násobok životného minima. Násobky životného minima sú rátané ako v roku 2008.
Tejto problematiky sa návrh zákona nedotýka. Myslím, že takéto obmedzenie nie je nevyhnutné. Je do veľkej miery limitujúce až diskriminačné. Ťažko zdravotne postihnutí si hľadajú nižšie platenú prácu, aby im nebol krátený príspevok alebo si nezakladajú rodinu, aby sa im nekrátil príspevok pre príjem napríklad manžela ako spoločne posudzovanej osoby.
Príspevok na opatrovanie. Mimovládne organizácie žiadajú aj zvýšenie príspevku na opatrovanie s ohľadom na rodinných opatrovateľov, ktorí sa dožadujú zvýšenia tohto príspevku na úroveň minimálnej mzdy. Nevidia dôvod na to, aby sa tento príspevok zvýšil len na cca 320 eur, keď už v súčasnosti je finančný príspevok na klientov v stupni 6, ktorí sú umiestnení v pobytových zariadeniach vo výške päťsto, pardon, 456,75 eur mesačne a od budúceho roka to bude vo výške cca 500 eur.
Z pohľadu ministerstva práce v oblasti opatrovateľského príspevku prichádza novela zákona so zásadnou zmenou. Výška príspevku nebude závislá na vývoji životného minima, ale navrhuje sa všetky základné výšky peňažných príspevkov na opatrovanie stanoviť pevnou sumou, zároveň zvýšiť ich maximálne výšky a umožniť meniť ich výšky každoročne prostredníctvom nariadenia vlády.
Poslednou kľúčovou oblasťou, ktorú sme rozoberali na okrúhlom stole, bolo znižovanie administratívnej náročnosti pri styku občanov s verejnou správou. Mimovládne organizácie nesúhlasia s navrhovanou formou výkazu o odpracovaných hodinách osobnej asistencie. Okrem iného sa obnovuje uvádzanie informácie o čase, v akom bola asistencia vykonaná. Argumentujú tým, že vláda uvádza ako svoj cieľ znižovanie administratívnej náročnosti, ale v prípade osôb s ťažko zdravotne postihnutými ministerstvo navrhuje pravý opak. Vzájomne sme si vymenili cenné informácie a v úsilí nájsť korektný kompromis budeme v rámci okrúhlych stolov či rozhovorov na výbore, ale i na pôde ministerstva pokračovať.
Dovoľte mi v závere podotknúť, že naším cieľom je predovšetkým vytvoriť čo najlepšie podmienky pre poskytovanie osobnej asistencie v domácom prostredí prijímateľa tejto služby. Dôvody sú jasné. Domáce prostredie má na zdravotne postihnutých ten najlepší vplyv. Starostlivosť zo strany príbuzných je pre nich najviac akceptovaná, pretože najmä pri ťažkých stavoch zasahuje do ich intimity, príbuzní majú väčšinou prirodzený záujem opatrovať čo najkvalitnejšie a vysoko nad rámec formálnej povinnosti. Napokon je to aj pre štát lacnejšie, ako umiestňovanie týchto zdravotne znevýhodnených občanov do zariadení sociálnej starostlivosti.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9. 5. 2018 14:38 - 14:39 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 946. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 997 z 24. apríla 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali : Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálnej veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9. 5. 2018 14:20 - 14:21 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcela vrátiť k pani poslankyni Krištúfkovej a nebudem sa vyjadrovať k súkromným ani politickým sporom, ktoré sa tu s pani poslankyňou alebo jej stranou spájajú. Ja by som sa chcela vyjadriť ku jej práci, pretože pôsobí na výbore, kde som predsedníčkou a ja ju poznám ako jednu z najaktívnejších poslankýň. A okrem toho, že je aktívna, tak je veľmi ochotná, spoľahlivá a zodpovedná. Takto ju poznám ja. A ja by som bola veľmi rada a myslím si, že toto by sme mali hodnotiť u ľudí, aj u iných poslancov, hlavne ich skutky. Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 23. 3. 2018 10:19 - 10:19 hod.

Alena Bašistová
Ďakujem veľmi pekne. Zvolávam výbor pre sociálne veci ihneď. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14. 3. 2018 16:39 - 16:40 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť informáciu o výsledku prerokovania návrhu štatútu Rady pre štátnu službu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 894 z 21. februára 2018 pridelil návrh štatútu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Súčasne určil lehotu na prerokovanie návrhu vo výbore do 13. marca 2018. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci návrh prerokoval na svojej schôdzi dňa 13. marca 2018 a prijal uznesenie č. 101. Výbor konštatoval, že materiál sa predkladá v súlade s § 14 ods. 5 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Výbor súhlasil s návrhom štatútu Rady pre štátnu službu a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky návrh štatútu Rady pre štátnu službu schváliť. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku prerokovania návrhu vo výbore.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2. 2. 2018 10:08 - 10:09 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, určite mi dáte za pravdu, že sociálna problematika je jedna z najcitlivejších a najobsiahlejších, ktorej venuje pozornosť ako laická, tak aj odborná verejnosť. Jednými z takých z môjho pohľadu najobsiahlejšími zákonmi boli zákon o sociálnych službách a práve predkladaný zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele.
Ja musím povedať za seba, že som veľmi rada, že tu nastupuje trošku iná kultúra, že komunikujeme aj opoziční, aj koaliční poslanci aj so zamestnancami ministerstva alebo s inými zúčastnenými stranami pri predkladaní pozmeňujúcich návrhov alebo daného zákona. Preto som osobne aj podporila pozmeňujúci návrh, ktorý predkladá kolegyňa z výboru Soňa Gaborčáková, pretože si osobne myslím, že niektoré náležitosti by mali byť ošetrené v zákone. Ale aj budem veľmi rada, pokiaľ sa dostanú aj do vyhlášky a budú veľmi rýchlo a flexibilne reagovať na požiadavky praxe.
Takže sa chcem poďakovať a chcem vysloviť jednu túžbu, že naozaj pokiaľ ide o zákony, ktoré sa týkajú hlavne detí alebo iných citlivých oblastí, aby sme dokázali komunikovať, prísť za sebou, a pokiaľ sa nám aj prekrývajú niektoré body v rámci pozmeňujúcich návrhov, aby sme si to nepripisovali ako body ako politici, ale aby sme bojovali naozaj pre ľudí a pre občanov.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2. 2. 2018 9:01 - 9:15 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Prajem všetkým príjemné, dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, spolu s kolegyňami Janou Vaľovou a Magdalénou Kuciaňovou predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 761).
Nedá mi nepovedať, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý je pomerne rozsiahly, vznikol v spolupráci s viacerými stranami, pretože vždy pri aj zákonoch, aj pozmeňujúcich návrhoch ide o tímovú prácu. Takže týmto by som sa chcela poďakovať jednak pracovníkom ministerstva, rôznym pracovníkom úradov práce, mimovládnych organizácií a iných zúčastnených strán.
Dovoľte mi, aby som z môjho pohľadu v krátkosti odôvodnila tento pozmeňujúci návrh, a vyberám z môjho pohľadu najzávažnejšie zmeny. Navrhované zmeny sa týkajú aj dôvodov, kedy žiadateľ môže byť vyradený zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť.
V § 41 ods. 2 sú upravené dôvody, pre ktoré je možné v správnom konaní vyradiť žiadateľa o vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti zo zoznamu žiadateľov. Návrh novely rozširuje tieto dôvody aj o situáciu, ak došlo k zásadnej zmene pomerov na strane žiadateľa. Podľa dôvodovej správy musí byť zmena pomerov zásadná, napríklad rozvod žiadateľov, a keďže o vyradení žiadateľa zo zoznamu žiadateľov určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately rozhoduje v správnom konaní, musí byť preukázaná. Nakoľko dôsledky zmeny pomerov, aj keď zásadnej, nemusia byť vždy negatívne, navrhuje sa, aby dôvodom nebola samotná zásadná zmena pomerov, ale skutočnosť, že žiadateľ prestal byť spôsobilý vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Spôsobilosť žiadateľa je v zákone podrobne upravená ako podmienka na zapísanie do zoznamu žiadateľov, ale medzi dôvodmi na vyradenie žiadateľa zo zoznamu nie je samotná strata spôsobilosti vykonávať náhradnú rodinnú starostlivosť. Samozrejme, stále je potrebné v správnom konaní dokázať, že žiadateľ už nie je spôsobilý na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti.
V ďalšom bode nášho pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť zmenu názvu zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzhľadom na to, že tieto zariadenia sú určené na vykonávanie opatrení primárne pre deti a rodiny a pre mnohé deti tieto zariadenia nahrádzajú rodinné prostredie, je potrebné zvoliť taký názov nového druhu zariadenia, ktorý bude pre samotné deti vhodnejší a zrozumiteľnejší.
Pozmeňujúci návrh vychádza z informácie uvedenej v dôvodovej správe, že zástupcovia zariadení navrhovali pre nový druh zariadenia názov centrum pre deti a ich rodiny, ktorý bol upravený až v ďalšom legislatívnom procese. Oproti pôvodne dohodnutému názvu so zástupcami zariadení navrhovaný názov centrum pre deti a rodiny viac zodpovedá aj cieľovej skupine plnoletých fyzických osôb, pre ktoré sa vykonávajú opatrenia, nakoľko rodina sa nevzťahuje len na deti, ale aj na plnoleté fyzické osoby.
Pohlavné a sexuálne zneužívanie nevnímame ako synonymá. Vo viacerých bodoch predmetného vládneho zákona sa uvádza pojem pohlavné zneužívanie, ktorý v rámci pozmeňovacieho návrhu nahrádzame spojením sexuálne zneužívanie. Pojem pohlavné zneužívanie totiž nevyjadruje vo svojom význame takú širokú škálu foriem ako pojem sexuálne zneužívanie. Osobitne z dôvodu rizika zúženého výkladu pojmu sa navrhuje zodpovedajúca úprava textu. Navyše odborná literatúra tiež používa pojem sexuálne zneužívanie.
Ako kľúčovú v rámci zmien, ktoré pozmeňujúci návrh rieši, vidíme dostupnosť zariadení, ktoré sa pretransformujú na centrá. Detské domovy, ako aj iné zariadenia sa pretransformujú na centrá, ktoré však nie sú v súčasnosti umiestnené rovnomerne v každom okrese v rámci Slovenskej republiky. Pre vykonávanie sociálnej práce ambulantnou formou a terénnou formou je účinným spôsobom, ako predchádzať vynímaniu detí z ich rodinného prostredia, a neposkytovanie takejto pomoci v reálnom čase a priestore môže mať za následok zvýšený počet detí, ktorých situácia vyžaduje umiestnenie v zariadení na základe súdneho rozhodnutia. Pri aktuálnom rozložení zariadení skutočne tieto formy pomoci ostanú nedostupné, napríklad skupina nízkopríjmových klientov si nebude môcť dovoliť dochádzať 50-60 km do centra. Taktiež je neefektívne, aby centrum realizovalo terénnu formu vo vzdialenosti 50-60 km od centra. V takýchto prípadoch zamestnanci vynaložia viac času cestovaním, ako vykonávaním terénnej sociálnej práce a priamou pomocou klientom. Napríklad na Orave sú tri okresy: Dolný Kubín, Námestovo a Tvrdošín. Centrum vznikne z dnešného Detského domova Istebné, ktorého organizačné zložky sa nachádzajú v Istebnom a Dolnom Kubíne. Vzdialenosti k centru z okrajových obcí okresu Námestovo a Tvrdošín napríklad do Istebného sú: Oravská Lesná 53 km, Oravská Polhora 55 km, Suchá Hora 58 km, Zuberec 44 km.
Samozrejme, nie je našou ambíciou, aby sa rozširovala pobytová forma vykonávania opatrení na základe súdneho rozhodnutia. Uvedeným návrhom chceme dosiahnuť jednoznačne upravenú zákonnú povinnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny zabezpečiť, aby vykonávanie opatrení ambulantnou a terénnou formou, ale aj pobytovou formou založenou na dobrovoľnosti v centrách bolo dostupné pre každého klienta, t. j. aj pre klientov z okresov, kde aktuálne nie sú lokalizované ani detské domovy vrátane ich organizačných súčastí, ani krízové strediská. Neobmedzujeme predlžovanie akreditácie zariadení.
Návrh novely okrem iného zavádza aj zmenu subjektov, ktoré uskutočňujú prípravu na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti z orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na centrum. Dôvodom tejto zmeny je výhodnejšia pozícia zariadenia, ktoré má praktickú skúsenosť s výkonom súdnych rozhodnutí a profesionálnymi náhradnými rodinami na prípravu. Takúto prípravu môžu v súčasnosti vykonávať aj akreditované subjekty a aktuálnou podmienkou nie je, že musia byť zariadeniami. V tejto súvislosti je v prechodných ustanoveniach upravené, že výkon tejto prípravy akreditovanými subjektmi, ktoré nie sú zariadeniami, bude možný počas celej doby platnosti akreditácie a že takúto akreditáciu bude možné dvakrát predĺžiť. Pozmeňujúci návrh dáva priestor, aby aktuálnym akreditovaným subjektom, ktoré majú skúsenosti s prípravou na profesionálne vykonávanie náhradnej starostlivosti a ktoré budú mať záujem v tomto výkone pokračovať a budú i naďalej plniť podmienky akreditácie, mohla byť akreditácia predlžovaná opakovane nielen dvakrát. Pre úplnosť je treba uviesť, že táto zmena sa týka dvoch akreditovaných subjektov.
Ďalej navrhujeme rozšíriť formy poskytovania zdravotnej starostlivosti. Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti sa popri ambulantnej, ústavnej a lekárenskej rozšírili o ďalšiu formu ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnej pomoci. Danú ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb poskytujú zamestnanci zariadenia sociálnych služieb, ktorí spĺňajú podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.
Pán predsedajúci, teraz pristúpim k prednesu nášho pozmeňujúceho návrhu obsiahnutého v 16 bodoch.
1. V čl. I v bode 28 sa slová "ak nastala zásadná zmena pomerov na strane žiadateľa" nahrádzajú slovami "zistí, že žiadateľ už nie je spôsobilý na vykonávanie náhradnej rodinnej starostlivosti".
2. V čl. I bode 34 nadpis prvej hlavy znie: "Centrum pre deti a rodiny".
3. V čl. I bode 34 v § 45 ods. 1 úvodnej vete sa slová "deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby" nahrádzajú slovami "deti a rodiny".
4. V čl. I bode 34 v § 45 ods. 1 písm. d) sa slovo "pohlavne" nahrádza slovom "sexuálne" a slovo "pohlavným" sa nahrádza slovom "sexuálnym".
5. V čl. I bode 34 v § 48 ods. 2 druhej vete sa za slovo "dieťaťu" vkladajú slová "bývanie a stravovanie" a slová "týmto fyzickým osobám" sa nahrádzajú slovami "fyzickým osobám podľa § 47 ods. 5 poskytuje".
6. V čl. I bode 34 v § 57 ods. 10 písm. a) sa slová "prvá veta, tretia veta a štvrtá veta" nahrádzajú slovami "prvá veta a tretia veta".
7. V čl. I bode 34 v § 58 ods. 2 písm. b) treťom bode sa slovo "pohlavné" nahrádza slovom "sexuálne".
8. V čl. I bode 34 v § 62 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Riaditeľa centra vymenúva a odvoláva generálny riaditeľ."
9. V čl. I bode 34 § 63 vrátane nadpisu znie:
"§ 63
Ošetrovateľská starostlivosť v centre
Poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v centre, podmienky jej poskytovania, rozsah a podmienky úhrady ošetrovateľskej starostlivosti centru a uzatváranie zmlúv o poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti v centre upravujú osobitné predpisy."
10. V čl. I bode 34 poznámka pod čiarou k odkazu 45f znie: "§ 7 ods. 8 a § 10a zákona č. 576/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 3 ods. 15 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. § 31 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. § 7a a 8 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Poznámky pod čiarou k odkazom 45g až 45i sa vypúšťajú.
11. V čl. I bode 35 sa vypúšťajú slová "až 38e".
12. V čl. I bode 42 v § 73 ods. 1 písm. v) sa za tretí bod vkladá nový štvrtý bod, ktorý znie: "4. zabezpečuje v súlade s prioritami podľa § 89 dostupnosť vykonávania opatrení pre deti a plnoleté fyzické osoby pobytovou formou na základe dohody, ambulantnou formou a terénnou formou v centre,".
Doterajší štvrtý bod a piaty bod sa označujú ako piaty bod a šiesty bod.
13. V čl. I sa za bod 46 vkladá nový bod 47, ktorý znie: 47. V § 73 ods. 2 písm. e) treťom bode sa slovo "pohlavne" nahrádza slovom "sexuálne" a slovo "pohlavného" sa nahrádza slovom "sexuálneho".
Navrhovaná úprava nadobúda účinnosť 1. apríla 2018.
Nasledujúce novelizačné body sa primerane prečíslujú a toto prečíslovanie sa premietne v čl. IV o účinnosti.
14. V čl. I bode 95 v § 97 písm. c) sa slovo "rozsah" nahrádza slovom "náležitosti".
15. V čl. I bode 95 v § 97 písmeno r) znie: "r) spôsob určenia sumy podľa § 89d ods. 3,".
16. V čl. I bode 97 v § 100y ods. 2 sa vypúšťajú slová "najviac dvakrát".
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pevne verím, že náš pozmeňujúci návrh je teda nielen výsledkom spolupráce viacerých odborníkov, ktorí sa snažia svoju prácu vykonávať najlepšie, ako vedia, ale predovšetkým poslúžia k posilneniu dôstojnejšieho a lepšieho života všetkých zúčastnených strán, ktorých sa zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele dotýka, ale predovšetkým detí.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 1. 2. 2018 18:57 - 19:00 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 918 z 28. novembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, výboru pre zdravotníctvo a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny prerokoval návrh zákona 25. januára 2018, avšak neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplýva 20 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 20 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 93 z 30. januára 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1. 2. 2018 18:26 - 18:37 hod.

Alena Bašistová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani spravodajkyňa, pán minister, pani kolegyne, páni kolegovia, ak dovolíte, tak v predpoludňajších hodinách i popoludní odznelo viacero zaujímavých informácií k navrhovanému zákonu. Niektoré boli negatívne, niektoré boli pozitívne. Tie negatívne sa dotýkali skôr minulosti a zistení Európskej komisie, čo, samozrejme, je neodškriepiteľný fakt. Ale ja osobne vzhľadom aj na to, že to je problematika, ktorej Európska únia venuje značnú pozornosť, som rada, že takýto zákon prichádza do parlamentu.
A keď som si pozrela aj niektoré state v rámci zákona v dôvodovej správe, tak som si pozrela zároveň aj kritické hlasy a hľadala som odpoveď na to, či teda sa nachádzajú fakty v danom zákone a čo by bolo potrebné možno ešte dopracovať. Priznám sa, že veľa z toho som v tom zákone našla. Ak dovolíte, chcela by som sa dotknúť najskôr všeobecne niektorých faktov a potom prejsť ku konkrétnym kritikám a následne k tomu, čo som v zákone našla a ktoré možno tieto kritiky vyvracajú.
Takže aj keď sa na Slovensku v posledných rokoch úspešne teda darí znižovať počty dlhodobo nezamestnaných, je faktom, že v evidencii úradov je dlhodobo bez práce takmer 87-tisíc ľudí. V štatistikách máme viac ako 52-tisíc evidovaných s ukončeným základným vzdelaním a viac ako 12-tisíc dokonca bez základného vzdelania. Sú to zväčša ľudia, ktorí pravdepodobne nemajú pracovné návyky a ťažšie si preto hľadajú uplatnenie na trhu práce. Práve jedna z foriem pomoci týmto ľuďom je v podpore sociálneho podnikania, pretože je to nástroj, ktorý uprednostňuje sociálnu misiu pred dosahovaním zisku a prispieva k riešeniu sociálnych problémov spoločnosti, ale aj k ekonomickému rastu.
Na Slovensku máme niekoľko fungujúcich takýchto sociálnych podnikov, takže aj to je možno dôkazom toho, že to má zmysel. V krajinách Európskej únie viac ako 10 % všetkých podnikov tvoria práve sociálne podniky a pracuje v nich viac ako 14,5 milióna zamestnancov, čo predstavuje podiel 6,5 % zo všetkých pracujúcich. Na Slovensku síce máme legislatívne ukotvenú aj podporu sociálneho podnikania, avšak veľkým problémom a bariérou rozvoja sociálnej ekonomiky je práve nekompletná a roztrieštená legislatíva, čo spôsobuje, že v našej spoločnosti nie je dostatočne docenená a zvýraznená. Aj preto si ministerstvo dalo za úlohu, keďže je to vládny návrh zákona, v národnej stratégii zamestnanosti pripraviť a prijať samotnú, samostatnú komplexnú právnu úpravu o sociálnej ekonomike, následne sa podpora sociálneho podnikania preniesla aj do akčného plánu pre dlhodobo nezamestnaných.
Ja chcem osobne vyzdvihnúť, keďže v minulosti som tiež pracovala s národnými projektami alebo s inými typmi projektov a prizývali sme tam rôznych expertov. A už to tu dnes aj odznelo, myslím, že z úst pani podpredsedníčky, že na príprave zákona sa podieľal expertný tím, v ktorom piati z ôsmich členov boli ľudia práve z mimovládneho sektora, ktorí sú uznávaní odborníci. Bola tu spomínaná Zuzana Poláčková z EPIC, n. o., Eva Pongrácz z EU v Bratislave, gestorka predmetov sociálna ekonomika a sociálne podnikanie, ďalším bol Peter Mészáros z 3LOBIT, o. z., pracovná integrácia ľudí s poruchou autistického spektra, Gabriela Korimová, EF UMB z Banskej Bystrice, audítorka publikácie o sociálnej ekonomike a sociálnom podnikaní a Ivan Mako, Združenie mladých Rómov, o. z. Títo ľudia majú aj medzinárodné skúsenosti, takže si myslím, že naozaj to bol zložený kvalitný tím. Pri návrhu sa tvorcovia inšpirovali viacerými zahraničnými predpismi vrátane európskych.
Návrh zákona je postavený na troch základných pilieroch, a to je legislatívne prostredie, poradenská infraštruktúra a finančná podpora. Také základné ciele predkladaného zákona sú vytvoriť na Slovensku priaznivé podnikateľské prostredie práve pre sociálne podnikanie, vniesť do sociálneho podnikania poriadok v pojmoch a regulácii, odstrániť prekážky, ktoré rozvoju sociálnej ekonomiky bránia, vytvoriť systém podpory pre sociálne podniky a obsiahnuť pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku.
Zákon taktiež presne definuje podmienky získania štatútu a práve tieto podmienky, pri nich bolo počuť už niekoľko kritických hlasov, ide o podmienky na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, bolo vytýkané, že sú veľmi komplikované a administratívne náročné. Keď som si to ja pozrela, tak v podstate našla som tam také tri základné ako keby žiadosti alebo požiadavky, ktoré musí zakladateľ sociálneho podniku pre priznanie štatútu predkladať, a to je žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, základný dokument, to sú stanovy, zakladateľská zmluva a zakladateľská listina, a po tretie, je to projekt činnosti s kalkuláciou predpokladaných príjmov a výdavkov. To sú z môjho pohľadu štandardné dokumenty, ktoré sa predkladajú kdekoľvek pri podobnom alebo obdobnom type. A práve z dôvodu znižovania administratívnej náročnosti som hľadala v zákone, ako je to riešené, a našla som tam, že pre žiadateľa je v návrhu zákona zadefinované, že splnenie ostatných podmienok pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku bude zisťovať z úradnej povinnosti Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Čiže v zákone sa navrhuje, aby orgány a inštitúcie, ktoré disponujú informáciami potrebnými na preukázanie splnenia podmienok na priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku, boli povinné v lehote piatich pracovných dní poskytnúť ich ministerstvu práce.
Ďalšia výtka sa týkala v podstate istej legislatívnej ako keby zaťaženosti v zmysle noviel iných zákonov. Ja si myslím osobne, že aj v minulosti, keď som sa pozrela práve na tento zákon, tak takisto tam bolo oveľa viacej týchto noviel a áno, tento zákon je legislatívne náročný, ale neviem si predstaviť, či by možno nejaká iná vláda alebo strana to dokázala urobiť legislatívne lepšie. Ja si myslím, že napríklad ak sme chceli zvýhodniť sociálne podniky vo verejnom obstarávaní, tak logicky sme museli novelizovať zákon o verejnom obstarávaní. Ak sme ich chceli daňovo zvýhodniť, tak sme museli novelizovať zákon o DPH. Ak sme chceli od dane zo ziskov oslobodiť to, čo reinvestujú do napĺňania sociálneho účelu, museli sme novelizovať zákon o dani z príjmov a tak ďalej a tak ďalej. No, neviem si predstaviť, ako naozaj inak by sa to dalo legislatívne, ale možno sa nájdu nejakí špecialisti, ktorí to dokážu ešte vbiť do menšieho počtu, ale osobne si to nemyslím.
Ďalšou takou výtkou, na ktorú som hľadala odpoveď, bolo, že teda budú potrebovať či už starostovia obcí, alebo potenciálni podnikatelia právnu kanceláriu. Tu som našla, že nebudú, pretože návrh zákona jasne definuje, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny bude povinne poskytovať bezplatné poradenstvo pri príprave projektu činnosti registrovaného sociálneho podniku, pri príprave žiadosti o investičnú pomoc alebo kompenzačnú pomoc a bezplatné poradenstvo o možnostiach využitia nepriamej formy podpory sociálnym podnikom v oblasti verejného obstarávania a daňových úľav. Na tento účel budú zriadené regionálne centrá sociálnej ekonomiky, ktoré budú túto pomoc poskytovať.
Poslednú výtku, ktorú by som spomenula a ktorá sa týka korupcie, hovorila o tom, že podnikanie, ktoré závisí od dotácie a úľav pridelených na základe žiadostí rozhodnutím štátneho orgánu, má skon ku korupcii. Návrh zákona hovorí, že podmienkou pre poskytnutie nenávratnej pomoci, teda dotácie, je najskôr získanie návratnej pomoci, čiže úveru, pôžičky. Návratnú pomoc budú schvaľovať a poskytovať komerčné subjekty, teda finančné spoločnosti, najčastejšie banky, ktoré sa pri tom musia riadiť európskymi predpismi, nariadenie Komisie o finančných nástrojoch. Mám ešte štyri vety. Súčasťou schvaľovania úveru bude aj hodnotenie udržateľnosti a reálnosti podnikateľského zámeru. Takže posledná veta... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme pekne.

Bašistová, Alena, poslankyňa NR SR
Poslednú vetu si dovolím povedať, že aj keď sa v minulosti spájal pojem sociálneho podniku s negatívnym nejakým názorom, tak ja pevne verím, že súčasný zákon, tak ako je predkladaný, splní jednak očakávania občanov, ale aj legislatívne vykryje čo najkomplexnejšie priestor o sociálnej ekonomike.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis