Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie

12. 10. 2017 o 17:59 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie 12. 10. 2017 17:59 - 18:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 723. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017. 
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12. 10. 2017 15:27 - 15:29 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela len v krátkosti vyjadriť k téme čistého bohatstva, ktorý si kolega Eugen Jurzyca spomenul. V správe sa uvádza, že hodnota vyčíslenia čistého bohatstva sa zlepšovala a to vďaka úprave metodiky daňových prognóz a iných faktorov. V aktuálnej správe sa uvádza ako plus, že došlo k rozšíreniu a k skvalitneniu o čistom bohatstve a to aj v oblasti životného prostredia menovite sa uvádza, že z detailnejšieho pohľadu na podzemné vody. Tu chcem však poukázať na to, že prístup nie je úplný pretože len v tejto oblasti hodnotí kvantitu teda zásobu a nie kvalitu, ktorá je značne znehodnotená najmä environmentálnymi záťažami. Uvádza sa, že čisté bohatstvo verejného sektora dosiahlo zápornú hodnotu -134 miliárd eur čo je mínus 170,9 % HDP. Bolo by vhodné sumu presne rozpísať, aby bolo jasné či obsahuje napríklad aj odhadované celkove finančné výdavky na riešenie problematiky environmentálnych záťaží, či obsahuje aj škody povodňové škody, dôsledky odlesňovania alebo dôsledky chybných strategických rozhodnutí a podobne. Apelujem na to, aby sa v metodike výpočtu čistého bohatstva započítala, ekológiu, započítaniu ekologických dlhov venovala zvýšená pozornosť. Do bilancie čistého bohatstva patrí, patria ale aj na plusy to znamená aj prírodné bohatstvo na strane aktív a teda ekologické dlhy a záväzky na strane pasív. A to sú aj záväzky, ktoré sme prijali z rôznych dohôd napríklad aj v súvislosti s Parížskou dohodou. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 10. 2017 17:08 - 17:16 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Myslím, že zákon o hnojivách možno sa zdá nedôležitý, ale má veľmi veľký význam pri ochrane životného prostredia. A v krátkosti zareagujem na faktickú poznámku. Áno, bolo to životné prostredie horšie, oveľa horšie aj čo sa týkalo kvality podzemných vôd to znečistenie z poľnohospodárskej činnosti bolo veľmi veľké a jeho dôsledky ešte vlastne sú do dnešného dňa, najmä na plochách pôvodných poľnohospodárskych družstiev je často krát sa nachádza znečistená pôda veľkým množstvom dusíka. Preto sa aj pri veľkých prevádzkach musia robiť takzvané východiskové správy. To znamená, aby sa zanalyzoval stav nula, kde sa povie, že v akej hodnote ten nový prevádzkovateľ má pôdu na ktorej ide hospodáriť, aby znečistenie pôdy z poľnohospodárskej činnosti nebolo pripisované jeho aktivite. Pretože o tom je v súčasnosti zákon, o tom, že vlastne poľnohospodári musia už dodržiavať tie striktnejšie pravidlá čo sa týka aplikácie... 
===== ... prevádzkovateľ má pôdu, na ktorej ide hospodáriť, aby znečistenie pôdy z poľnohospodárskej činnosti nebolo pripisované jeho aktivite. Pretože o tom je ten v súčasnosti zákon o tom, že poľnohospodári musia už dodržiavať striktnejšie pravidlá, čo sa týka aplikácie najme dusíka do pôdy, ale taktiež aj dusíka, ktorý sa nachádza, obmedzované množstvá dusíka, ktorý sa nachádza, či v krmivách alebo pri samotnej prevádzke. Preto chcem sa aj poďakovať, že naozaj ... sme našli vo výbore spoločnú zhodu na to, že môžu hospodári preukázať množstvo dusíka na základe analýz akreditovanou osobou a nielen na základe štatistických prepočtov z minulosti. Chcela by som upozorniť ešte na ďalšie také rozpory, ktoré sa nachádzajú v legislatíve avšak je to skôr na úrovni už rezortov ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia, pretože by to chcelo zosúladiť existujúce vyhlášky, ktorými sa riadia príslušní poľnohospodári a projektanti pre poľnohospodársku, teda najme živočíšnu výrobu. Tu by som chcela poukázať na stretnutie, ktoré sa konalo v marci t. r. na pôde ministerstva pôdohospodárstva mala som možnosť sa zúčastniť zasadnutia k záverom o BAD to znamená ako najlepšie dostupné technológie využívajúce sa v Európe pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných a tu na tomto prerokovaní sme hovorili o nesúlade legislatívy aj s rozhodnutím európskej komisie, ale aj nesúlad legislatívy našich interných noriem v rámci týchto dvoch rezortov. Konkrétne chcem upozorniť na nesúlad so zákonom o hnojivách 136/2000 a vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 397/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a smerných číslach spotreby vody a vyhlášky tiež ministerstva životného prostredia č. 684/2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Tento nesúlad totižto vedie k problémom pri projektovaní prevádzok, kde sú rôzne hodnoty potreby pre jednotlivé kategórie zvierat a množstvo vody, ktoré je tiež súčasťou hnojovice, celkom ako objemu, ktorý vzniká, na základe ktorého sa prepočítava aj skladovacia kapacita pre tie nádrže na hnojovicu. V zákone o hnojivách sa presne hovorí o tom, že koľko, akú kapacitu musí mať na obdobie 6 mesiacov a jeho rozdiel, či sa tam započítava len skutočná produkcia toho hnoja, ktoré produkuje zviera a započítava sa tam aj voda, ktorá vzniká napríklad pri oplachovaní maštalí, ale taktiež aj prepočet vody ktorú zviera vypije. Nerovnakosť týchto čísel, potom spôsobuje problém pri povolovaní na stavebnom úrade, kedy nie je jedno, či teda kapacita nádrže musí byť napríklad 5000 metrov kubických alebo 6000 metrov kubických. Od toho sa potom vlastne odvíja aj množstvo požadovanej poľnohospodárskej pôdy pre aplikáciu tohto hospodárskeho hnojiva. Taktiež dôležité je zosúladenie, ešte sa vrátim teda, tento nesúlad konkrétne udáva vyššie hodnoty potreby vody pre odstavčatá pri ošípaných ako napríklad dokument BAD to znamená, tie najlepšie dostupné technológie a teda to sú tie následné požiadavky na potrebu vytvorenia väčších skladovacích priestorov. Takže toto by som chcela veľmi pekne poprosiť pani ministerka, keby ste sa mohli na toto pozrieť aj s pánom ministrom životného prostredia. Zosúladiť tieto dáta, prípadne vychádzať z údajov, ktoré teda vydalo vykonávacie rozhodnutie komisie č. 2017/302 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných a tam sú tiež tabuľky opäť s rozdielnymi číslami ako sú v našej legislatíve, menovite teda v tých vykonávacích vyhláškach. Ak dovolíte ešte jeden krátky postreh. Tiež sa týka v súvislosti so živočíšnou výrobou. Taktiež na tomto stretnutí v marci zástupcovia zväzov hovorili aj o problematike ochranných zón, ktoré v minulosti boli zadefinované v okolí poľnohospodárskych družstiev. Boli to vlastne zóny, ktoré byli pásmom hygienickej ochrany, kde zástavba sa často v súčasnosti veľmi približuje k týmto areálom, čo spôsobuje následne vlastne sťažnosti zo strany obyvateľov, ktorí vlastne nie sú upozornení na to, že sa ich výstavba približuje k prevádzke, ktorá teda je aj zdrojom znečistenia ovzdušia a asi by bolo dobré opätovne hovoriť o tom, že tieto ochranné pásma by mali byť zadefinované minimálne v polohe informatívnej a povinnosťou informovať toho stavebníka, že sa ide priblížiť so svojou výstavbou k existujúcej takejto prevádzke, aby dodatočne nemohol namietať a žiadať napríklad likvidáciu chovu živočíšnej výroby. Čiže toľkoto takéto moje podnety. Budem rada nápomocná, ak by bolo podrobnejšie vám poukázať na konkrétne čísla, ktoré je potrebné upraviť v tých vyhláškach. By sa pomohlo mnohým prevádzkam. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 10. 2017 17:08 - 17:16 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Myslím, že zákon o hnojivách možno sa zdá nedôležitý, ale má veľmi veľký význam pri ochrane životného prostredia. A v krátkosti zareagujem na faktickú poznámku. Áno, bolo to životné prostredie horšie, oveľa horšie aj čo sa týkalo kvality podzemných vôd to znečistenie z poľnohospodárskej činnosti bolo veľmi veľké a jeho dôsledky ešte vlastne sú do dnešného dňa, najmä na plochách pôvodných poľnohospodárskych družstiev je často krát sa nachádza znečistená pôda veľkým množstvom dusíka. Preto sa aj pri veľkých prevádzkach musia robiť takzvané východiskové správy. To znamená, aby sa zanalyzoval stav nula, kde sa povie, že v akej hodnote ten nový prevádzkovateľ má pôdu na ktorej ide hospodáriť, aby znečistenie pôdy z poľnohospodárskej činnosti nebolo pripisované jeho aktivite. Pretože o tom je v súčasnosti zákon, o tom, že vlastne poľnohospodári musia už dodržiavať tie striktnejšie pravidlá čo sa týka aplikácie... 
===== ... prevádzkovateľ má pôdu, na ktorej ide hospodáriť, aby znečistenie pôdy z poľnohospodárskej činnosti nebolo pripisované jeho aktivite. Pretože o tom je ten v súčasnosti zákon o tom, že poľnohospodári musia už dodržiavať striktnejšie pravidlá, čo sa týka aplikácie najme dusíka do pôdy, ale taktiež aj dusíka, ktorý sa nachádza, obmedzované množstvá dusíka, ktorý sa nachádza, či v krmivách alebo pri samotnej prevádzke. Preto chcem sa aj poďakovať, že naozaj ... sme našli vo výbore spoločnú zhodu na to, že môžu hospodári preukázať množstvo dusíka na základe analýz akreditovanou osobou a nielen na základe štatistických prepočtov z minulosti. Chcela by som upozorniť ešte na ďalšie také rozpory, ktoré sa nachádzajú v legislatíve avšak je to skôr na úrovni už rezortov ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva životného prostredia, pretože by to chcelo zosúladiť existujúce vyhlášky, ktorými sa riadia príslušní poľnohospodári a projektanti pre poľnohospodársku, teda najme živočíšnu výrobu. Tu by som chcela poukázať na stretnutie, ktoré sa konalo v marci t. r. na pôde ministerstva pôdohospodárstva mala som možnosť sa zúčastniť zasadnutia k záverom o BAD to znamená ako najlepšie dostupné technológie využívajúce sa v Európe pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných a tu na tomto prerokovaní sme hovorili o nesúlade legislatívy aj s rozhodnutím európskej komisie, ale aj nesúlad legislatívy našich interných noriem v rámci týchto dvoch rezortov. Konkrétne chcem upozorniť na nesúlad so zákonom o hnojivách 136/2000 a vyhlášky ministerstva životného prostredia č. 397/2003, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných vôd o spôsobe výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a vôd z povrchového odtoku a smerných číslach spotreby vody a vyhlášky tiež ministerstva životného prostredia č. 684/2006, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách na návrh, projektovú dokumentáciu a výstavby verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Tento nesúlad totižto vedie k problémom pri projektovaní prevádzok, kde sú rôzne hodnoty potreby pre jednotlivé kategórie zvierat a množstvo vody, ktoré je tiež súčasťou hnojovice, celkom ako objemu, ktorý vzniká, na základe ktorého sa prepočítava aj skladovacia kapacita pre tie nádrže na hnojovicu. V zákone o hnojivách sa presne hovorí o tom, že koľko, akú kapacitu musí mať na obdobie 6 mesiacov a jeho rozdiel, či sa tam započítava len skutočná produkcia toho hnoja, ktoré produkuje zviera a započítava sa tam aj voda, ktorá vzniká napríklad pri oplachovaní maštalí, ale taktiež aj prepočet vody ktorú zviera vypije. Nerovnakosť týchto čísel, potom spôsobuje problém pri povolovaní na stavebnom úrade, kedy nie je jedno, či teda kapacita nádrže musí byť napríklad 5000 metrov kubických alebo 6000 metrov kubických. Od toho sa potom vlastne odvíja aj množstvo požadovanej poľnohospodárskej pôdy pre aplikáciu tohto hospodárskeho hnojiva. Taktiež dôležité je zosúladenie, ešte sa vrátim teda, tento nesúlad konkrétne udáva vyššie hodnoty potreby vody pre odstavčatá pri ošípaných ako napríklad dokument BAD to znamená, tie najlepšie dostupné technológie a teda to sú tie následné požiadavky na potrebu vytvorenia väčších skladovacích priestorov. Takže toto by som chcela veľmi pekne poprosiť pani ministerka, keby ste sa mohli na toto pozrieť aj s pánom ministrom životného prostredia. Zosúladiť tieto dáta, prípadne vychádzať z údajov, ktoré teda vydalo vykonávacie rozhodnutie komisie č. 2017/302 z 15. februára 2017, ktorým sa stanovujú závery o najlepších dostupných technikách pre intenzívny chov hydiny alebo ošípaných a tam sú tiež tabuľky opäť s rozdielnymi číslami ako sú v našej legislatíve, menovite teda v tých vykonávacích vyhláškach. Ak dovolíte ešte jeden krátky postreh. Tiež sa týka v súvislosti so živočíšnou výrobou. Taktiež na tomto stretnutí v marci zástupcovia zväzov hovorili aj o problematike ochranných zón, ktoré v minulosti boli zadefinované v okolí poľnohospodárskych družstiev. Boli to vlastne zóny, ktoré byli pásmom hygienickej ochrany, kde zástavba sa často v súčasnosti veľmi približuje k týmto areálom, čo spôsobuje následne vlastne sťažnosti zo strany obyvateľov, ktorí vlastne nie sú upozornení na to, že sa ich výstavba približuje k prevádzke, ktorá teda je aj zdrojom znečistenia ovzdušia a asi by bolo dobré opätovne hovoriť o tom, že tieto ochranné pásma by mali byť zadefinované minimálne v polohe informatívnej a povinnosťou informovať toho stavebníka, že sa ide priblížiť so svojou výstavbou k existujúcej takejto prevádzke, aby dodatočne nemohol namietať a žiadať napríklad likvidáciu chovu živočíšnej výroby. Čiže toľkoto takéto moje podnety. Budem rada nápomocná, ak by bolo podrobnejšie vám poukázať na konkrétne čísla, ktoré je potrebné upraviť v tých vyhláškach. By sa pomohlo mnohým prevádzkam. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 10. 2017 16:11 - 16:19 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, nebudem veľmi dlho hovoriť, pretože by som vlastne iba predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý už avizoval kolega Ondrej Dostál, ale nedá mi ešte nezareagovať, Martin, na tie tvoje posledné slová, ktoré si povedal lebo tie trošku sú inak ladené ako je pozmeňujúci návrh, ktorý predostrel kolega Gál, keď som si ho teda čítala, o prioritnom prideľovaní pozemkov pre mladých farmárov. Ja si tiež myslím, že nie je to správne, aby sme vyčleňovali kto je mladý, kto je mladý dvadsať alebo štyridsať a už štyridsaťjedna nie je mladý a presne tak práve naopak sa môže stať, že človek, ktorý bol aktívny v živote do svojho dôchodku, príde do dôchodkového veku a práve ten sa rozhodne začať hospodáriť na poliach a vo vinohradoch a pod. a je začínajúci mladý hospodár i keď v dôchodkovom veku. 
Čiže toto by som navrhla, aby naozaj ste premysleli a pán poslanec Gál tento návrh možno stiahol alebo resp., aby sme ho nepodporili z toho dôvodu, že treba presne zadefinovať, kto je mladý a začínajúci farmár lebo hovorím, začínajúci môže byť aj dôchodca. K môjmu pozmeňujúcemu návrhu, ten hovorí presne o tom, že mnohokrát je, teda máme ešte stále neusporiadané vlastníctvo, identifikácia vlastníctva ešte do dnešného dňa nie je riadne ukončená, nehovoriac o pozemkových úpravách, ktoré sú vlastne iba v začiatkoch a môže sa skutočne stať, že nie je dostatočne možné v lehotách, ktoré dáva zákon, doručiť návrh novely nájomnej zmluvy a nebude možno komu mať doručiť alebo úmyselne nebude doručená, proste z rôznych dôvodov a nebolo by dobré, aby takáto pôda zostala neobhospodárovavaná, to znamená, že keď preukázateľne bola snaha tú nájomnú zmluvu doručiť, resp. ak sú neprejdidené pozemky alebo iné rôzne faktory tak, aby tá pôda nezostala ležať ľadom, je iné keď zostane ležať úhorom úmyselne z titulu nejakej premyslenej rastlinnej výroby, ale aby nezostala ležať ľadom, tak aby ten doterajší nájomca mohol ďalší rok automaticky na tej pôde hospodáriť, ale samozrejme tým nepríde o tie povinnosti, ktoré má, uzatvoriť riadne nájomnú zmluvu, ale tu by som, pani ministerka, opätovne aj vás chcela poprosiť, aby ste z titulu a z vašej pozície, pohovorili s pani ministerkou Žitňanskou ohľadom toho, aby sa zvážila nejaká legislatívna úprava, že v prípade, že napr. v rámci rolepov sa identifikuje vlastník, ktorý už je dávno zomrelý, ale ktorého dedičstvo bolo už prerokované a ukončené a taký znovu objavený majetok ukáže a na tieto osoby je zapísané vlastníctvo pôdy akejkoľvek, aby takéto dedičské konania boli obnovené a ukončené, proste obratom do nejakej veľmi krátkej lehoty. Nehovorím do 30 dní, ale možno aj, pretože keď je raz dedičské konanie ukončené, to znamená, že sú tam známi dediči a nie je dôvod na to, keď takýto dedičia, častokrát sú to aj vnuci, zistia, že je nejaký pozemok zapísaný na ich starých alebo prastarých rodičov, dajú žiadosť na prededenie novo objaveného majetku a roky sa nekoná. 
To znamená, že pritom je známy vlastník, ale z titulu liknavosti notárskych úradov, tieto konania sa jednoducho neukončia a robí to obrovské problémy práve aj pre aplikáciu zákona, ktorý navrhujete aj pri tých ustanoveniach, ktorých sa ja teraz nedotýkam, ale sú to reálne problémy, ktoré v praxi sú a možno by sa jednoducho legislatívnou úpravou dali odstrániť. 
Teraz dovoľte, aby som prečítala svoj pozmeňujúci návrh, čiže je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Anny Zemanovej a Martina Klusa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 24/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V čl. 1 bode 11 § 13 sa za ods. 3 vkladá nový ods. 4, ktorý znie: Ak nájomca užíva pôdu aj po skončení nájmu a nebolo možné identifikovať oprávneného prenajímateľa, ktorému mal byť podľa ods. 3, doručený návrh novej nájomnej zmluvy, nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok, sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu, sa obnovuje na túto dobu a nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. V nadväznosti na túto zmenu sa vykoná úprava úvodnej vety novelizačného bodu a úprava vety o zmene označených odsekov.
Odôvodnenie: V dôsledku rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, nastal právny stav, keď jeden poľnohospodársky pozemok vlastní spoločne veľký počet podielových spoluvlastníkov. Medzi podielovými spoluvlastníkmi jedného poľnohospodárskeho pozemku sú mnohokrát neznámi vlastníci, vlastníci s neznámou adresou ich pobytu alebo sídla, resp. pobytom alebo sídlom v rôznych mestách, či štátoch. Mnoho podielových spoluvlastníkov sporiacich sa o svoje vlastnícke právo, prípadne zomrelí spoluvlastníci, ktorých majetok nie je vysporiadaný v dedičskom konaní. v praxi sa môže stať, že nebude možné identifikovať oprávneného prenajímateľa aj napriek snahe nájomcu. Návrh rešpektuje aj zásady trvalo udržateľného využívania poľnohospodárskej pôdy a obhospodarovania poľnohospodárskej pôdy a jej ochrany definované v § 3 a 4 zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Navrhovaný princíp prolongácie nájomnej zmluvy je v súlade s § 676 zákona č. 40/1946 Zb., čo je Občiansky zákonník. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10. 10. 2017 13:10 - 13:11 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, dávam návrh na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, podľa ktorého bude do programu najbližšej riadnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom v novembri 2017 zaradený bod Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2016, ktorý uvedie ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.
Zdôvodnenie: Na najbližšom výbore pôdohospodárstva a životného prostredia sa predpokladá prerokovanie uvedenej správy, avšak vzhľadom na závažnosť obsahu danej správy, ktorá presahuje rámec jej prerokovania vo vecne príslušnom výbore, mám zato, že s jej obsahom by malo byť oboznámené aj plénum Národnej rady. Je to aj z toho dôvodu, že táto téma v súčasnosti veľmi rezonuje verejnosťou a o situácii v našich lesoch treba debatovať aj na pôde parlamentu.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 9. 2017 18:03 - 18:04 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Áno, práve tie skúsenosti škôl, ktoré sú naozaj skvelé, množstvo je environmentálne zdatných, ale vždy to závisí od toho, od tej samotnej školy, od riaditeľa, od nejakého nadšeného učiteľa, ktorý na škole pracuje, že škola tieto výsledky v ekológii má a že naozaj dokáže deti, mládež takto viesť. Avšak nemalo by to byť len, len na nejakom individuálnom nasadení niekoľkých ľudí. V podstate, keď to nejde dobrovoľne, niekedy je potrebné to napísať na papier, aby vlastne tí, čo vôbec neuvažujú environmentálne, boli nútení sa nad tým zamyslieť. Nehovorím, že toto je tá najlepšia cesta. Ale je to ten hrach, ktorý využívam, aby som znovu ho hádzala, aby sa o téme hovorilo. A snáď sa to semiačko ujme, možno nie v tejto podobe, ako je navrhovaný zákon, ale v nejakej inej, ale aby sa ujal.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14. 9. 2017 17:52 - 18:01 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Človek by ani neveril, že tento zákon bude mať takú rozsiahlu debatu. Dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila, hoci nie som expertka na školstvo, ale som tímlíderka pre životné prostredie a uvedomujem si, že na to, aby sa zlepšilo životné prostredie, treba cielene deti vychovávať a cez deti dospelých, ale vychovávať aj nielen deti, ale aj mládež a dospelých.
Popri inom poviem tiež, že aj ja som matka, aj ja som študovala za socíku a moje deti študovali už na prelome revolúcie a začiatkom novej doby a študovali potom na prvom súkromnom gymnázium, ktoré kým bolo založené, tak tiež si prešlo veľkými ťažkosťami. A som rada, že boli absolventmi takého, by som povedala, netradičného vzdelávania, akým spôsobom sa vyučuje na tejto škole.
Vrátim sa ale k návrhu zákona, ktorého som predkladateľka. Stala som sa predkladateľkou práve z toho titulu, že som videla príležitosť hovoriť o environmentálnom vzdelávaní, pretože pri prerokovávaní dokumentu Učiace sa Slovensko, hoci som mala na výbore istý priestor, mala som pocit, ako keby som hádzala hrach o stenu. Chcem ho aj teraz hádzať a snáď, keď budem vytrvalo hádzať, tak sa tá stena prelomí a to semiačko sa ujme. Čiže navrhovanou úpravou sa tiež rozširuje predmet činnosti Štátneho pedagogického ústavu, nechcem o ňom hovoriť, či má byť, nemá byť, bolo to tu kritizované, ale v rámci nášho zákona sa rozširuje tento predmet činnosti o úlohy na úseku zapracovania environmentálnej výchovy do vzdelávacích programov.
Spoločenskou objednávkou na túto zmenu je nízke environmentálne povedomie mladej generácie, ale aj viaceré neželané javy v environmentálnej oblasti, ako je zmena klímy, či tlak na zvyšovanie spotreby, čo má negatívny dopad na kvalitu životného prostredia. Nárast nevytriedených odpadov, čierne skládky, znečistenie podzemných vôd, ale tiež vzrastajúci strach rodičov, pedagógov a následne aj deti z prírody a pohybu v nej, poukazujú na nedostatok environmentálneho povedomia celej spoločnosti. Dôsledkom je ľahostajnosť a nekritický postoj k činnostiam poškodzujúcich krajinu, ako napríklad rôzne výnimky a povoľovanie činností v rozpore s princípmi ochrany a tvorby životného prostredia. Hovorím tu o tom preto, že tí ľudia, ktorí už sú na postoch akože vyštudovaní, tak v konečnom dôsledku nemajú ten komplexný pohľad a dopady sú často fatálne. Čiže ekovýchova na všetkých úrovniach spoločnosti je nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného rozvoja Slovenska.
Chcela by som ešte využiť pár minút môjho času a dať odkaz pani ministerke Lubyovej. A odkaz práve k dokumentu Učiace sa Slovensko, a v časti, kde som ja dávala pripomienky k environmentálnej výchove. Učiť sa musia aj dospelí, nielen deti a mládež. Čiže vzdelávanie dospelých a absencia environmentálnej výchovy je ukážkou, že je potrebná reforma nielen školstva, ale reforma myslenia. Do Učiaceho sa Slovenska, do tohto dokumentu som navrhovala doplniť aktivity, ako sú napríklad ako environmentálne, iné formy aktivít, ako sú napríklad environmentálne krúžky. Treba vytvárať viacej priestor na takúto, tento spôsob výchovy a hlavne si zobrať aj príklady z existujúcich foriem vzdelávania, veľmi úspešných projektov, ktoré dlhodobo fungujú na Slovensku, hoci nie sú zaradené do štátneho vzdelávania, ale také programy, ako je Zelená škola alebo jej sesterský program pod názvom Mladí reportéri pre životné prostredie, alebo sú to ďalšie osvedčené environmentálne zamerané programy, ktoré by bolo treba uplatniť nielen na základných školách, ale postupne na všetkých typoch, aj na vysokých.
V materiáli Učiace sa Slovensku, vôbec vo výuke nie je dostatočne využívaný potenciál zdieľania inšpirácii, námetov, rôznych overených programov a príkladov z dobrej praxe. Je potrebné pripraviť systémové opatrenia, ktoré by podporili, aby sa školy všetkých stupňov vrátane vysokých škôl usilovali stať sa udržateľnými školami. Žiaci aj študenti by mali mať možnosť priamo sledovať environmentálne správanie sa svojej školy a tiež prakticky vstupovať svojimi námetmi do zlepšenia súčasného stavu a riešenia udržateľného využívania zdrojov. Príklad je najlepšou formou výučby. Je potrebné výuku o ekológii a ochrane a tvorbe životného prostredia riešiť aj prierezovo, zapojiť do procesov aj príslušné odbory Ministerstva životného prostredia, jeho odborné organizácie a ďalšie subjekty, ktoré zabezpečujú neformálnu environmentálnu výchovu, vzdelávanie a osvetu. No a napokon je to vlastne tiež dôležitá participácia na rôznych projektoch, zapojenie sa do koncepcií, napríklad Miestna agenda 21 a podobne. Čiže tých dokumentov na Slovensku je veľa a treba ich len naozaj implementovať do toho výchovno-vzdelávacieho procesu.
Na vysokých školách, respektíve na všetkých typoch škôl je potrebné zaradiť vlastne prierezovo ekológiu, nemal by to byť samostatný projekt, teda samostatný predmet vyučovací, ale malo by to ísť takou niťou, proste na matematike učiť poznávať prostredníctvom ukážok na, na prírodných javoch, nielen odtrhnuté od nejakého prierezového vnímania, od etiky cez biológiu. Proste ekovýchova by mala byť súčasťou nášho, nášho života. V podstate to je tak zhruba v kocke tie základné pripomienky, ktoré som predniesla pri prezentácii projektu Učiace sa Slovensko, keď bolo na školskom výbore. Bolo prisľúbené, že budú sa pripomienkami zapodievať, do 31. augusta mal byť odprezentovaný nový program. Vieme zo známych dôvodov, zrejme nie je, ale pevne verím, že ten tím, ktorý bol tuná spomínaný, na pripomienkach pracoval a že sa dopočuli, že ten hrach, ako padal na ich hlavy, že predsa len bude, bude úspešný. Takže tuto ho hádžem druhýkrát a pevne verím, že do tretice potom nejaké z týchto mojich pripomienok budú úspešné.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

14. 9. 2017 16:58 - 17:00 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, musela som sa presadiť, lebo vypadlo z prevádzky moje zariadenie. Takže je možno prekvapujúce, že práve my prichádzame s reguláciou, my, ktorí sme principiálne proti reguláciám a dotáciám. Hodil by sa možno v tomto prípade výklad slova, a to na stransparentnenie a zreálnenie ceny. Ukončenie všeobecne hospodárskeho záujmu tu v tomto prípade s konkrétnym dátumom uvítajú aj baníci a obyvatelia Hornej Nitry, pretože tí sú naťahovaní a sú v neistote. Oni uvítajú, keď budú mať jasný termín, aby vedeli, ako sa majú pripraviť. Oni vedia, že ťažba uhlia tam končí. Je dôležité posudzovať všeobecný hospodársky záujem, ktorý by v akomkoľvek inom prípade, aj v tomto, mal nejako pokračovať a je potrebné ho posudzovať komplexne. Dopady nielen sociálne, ale aj ekologické pri otváraní aj uzatváraní baní. A treba spomenúť aj ekologický dlh a poškodené zdravie.
Ešte jedna pripomienka k pánu primátorovi Podobovi z Handlovej. Samozrejme, že je jeden, je kritik, pretože on je identifikovaný ako jeden z konečných užívateľov, partnerov verejného sektora, ako akcionár Hornonitrianskych baní zamestnanecká a je jeden z ich konečných užívateľov výhod.
Skryt prepis
 

14. 9. 2017 10:55 - 10:57 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ide vlastne v tomto materiáli o zosúladenie takých tých obligatórnych povinností a možností vystúpiť príslušných poslancov v orgánoch, ktoré sú trošku vyššie ako zastupiteľstvá na úrovni samospráv, aby mohli vystúpiť v územne príslušnom obvode, kde sú poslancami. Totižto stalo sa, keď pri tvorbe zákona o samosprávnych krajoch sa vlastne táto, táto možnosť, aby poslanec Národnej rady mohol vystúpiť na zasadnutí samosprávneho kraja bez toho, aby mu bolo slovo udelené, nie mohlo byť udelené, tak vlastne táto, táto povinnosť sa nejakým spôsobom stratila.
Taktiež pri analýze je obdobná situácia na samosprávach nižšieho stupňa, kedy mestský poslanec nemôže vystúpiť na zasadnutí miestneho zastupiteľstva, samozrejme to sa týka len hlavného mesta Bratislavy, ktoré má samostatné orgány na úrovni mestských častí, a mesta Košice. Čiže týmto zákonom dávame do súladu, aby títo poslanci bez toho, aby zastupiteľstvo hlasovalo o ich možnosti vystúpiť na rokovaniach, im jednoducho bolo slovo udelené.
Viedlo nás k tomu, aj situácia, ktorá sa stala, kedy sme s kolegyňou poslankyňou Kaščákovou išli na zastupiteľstvo mesta Handlová, kde vlastne bol to istý taký problém, respektíve obštrukcia s umožnením nášho vystúpenia, aj keď, samozrejme, bolo by nám umožnené, nárok sme na to mali. Ale pri analýze týchto situácií navrhujeme úpravu tak, aby bola väčšia previazanosť a tým viacej aj možnosť zapojenia občanov prostredníctvom svojich volených zástupcov do riešenia problémov, kedy zas poslanec vyššieho zastupiteľstva môže ísť vyjadriť svoj názor poslancov na zastupiteľstvách samospráv.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis