Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

5.12.2018 o 18:38 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.12.2018 18:38 - 18:40 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán kolega, ste hovorili, že tento zákon poškodzuje prírodu. No nerozumiem ako poškodzuje prírodu? Myslíte tým, že teda by mohol prípadne nejaký pes bežať za srnou, strhnúť ju a podobne. Mohlo by sa to stať. Len povedzte mi, koľko takýchto štatistických prípadov je a v porovnaní s tým čo hovorí tuná príklady z praxe, z nedávnej praxe pán poslanec Kollár. Ale ja vám chcem pripomenúť, bol prijatý veterinárny zákon, ktorý presne rieši situácie čo sú túlavé spoločenské zvieratá. Túlavé spoločenské zviera je psy, mačky a fretky. A predsa poľovník tu nie je nejaký čistič, nejaký nadčlovek. Ten veterinárny zákon presne hovorí čo sa má s túlavými zvieratami robiť. Tie sa majú odchytiť, keď je takáto známa svorka, že sa niekde pohybuje, tak áno, tak poľovník s veterinárom môže ísť, môže uspať toho psa, takýmto spôsobom ho odchytiť, nie uloviť, zastreliť, odchytiť, zistiť či je začipovaný a dať ho do karanténnej stanice. Ak nie je, tak presne zákon o veterinárnej starostlivosti upravuje postup ako sa s túlavými zvieratami má naložiť. Nie ich odstreliť. Akým právom si poľovník berie toto právo na seba v rozpore zákonom o veterinárnej starostlivosti a občianskym zákonníkom kde hovoríme, že pes, aj ten túlavý pes, že je cítiaca bytosť. A nie že ho môže popraviť poľovník za to, že sa mu nepáči, že ten pes pes behá po poli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 18:25 - 18:27 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja len veľmi krátku otázku. Priznám sa, že materiál nejako nemám naštudovaný, lebo nie je to moja agenda, ale zaujali ma vaše slová pri uvedení materiálu ohľadom navýšenia výdavkov pre obhliadku, obhliadanie mŕtvych. Tak to ma tak zaujalo, že teda toto sa hradí z rozpočtu úradu pre verejný dohľad? A to navýšenie výdavkov, že či to má súvis s okolnosťami, ktoré sa preukázali ako veľmi nedostatočné pri tejto smutnej, ale, žiaľ, nevyhnutnej činnosti a keď sa po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny preukázalo, že vlastne došlo aj k pochybeniu pri ich obhliadke, aj potom následne nesprávnemu určeniu dátumu úmrtia, tak toto ma tak zaujalo, či by ste vedeli odpovedať na, ako to vlastne funguje a prečo sa zvyšujú tieto výdavky. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:44 - 15:54 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, rada by som dokončila svoj príspevok a venovala sa trošičku aj samotným kapitolám ministerstvu životného prostredia, ministerstvu pôdohospodárstva ako dvom, ktoré máme v našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ale ešte v úvode poznámka tu padla o nulovom deficite v štátnom rozpočte. No, je to otázne, či ozaj nulový, alebo je len tak akože nulový, keďže tie veci, ktoré, tie záväzky, ktoré krajina má voči rôznym aj medzinárodným inštitúciám, ale hlavne voči svojej krajine, voči ľuďom o kvalite ich života, tak tie tam zapracované mnohé nie sú. Napr. aj v prípade skládky CHZJD vo Vrakuni, kde ministerstvo životného prostredia ukončilo verejné obstarávanie, malo by sa začať pravdepodobne v budúcom roku, odhadované výdavky sú na 35 mil. eur, ale vzhľadom na to, že ide o Žitný ostrov a šírenie sa veľkého znečistenia, ktoré nie je definované aké veľké je a ako sa bude odstraňovať, tak stanovisko NKÚ hovorí o tom, nie ja, to a to tvrdím stále, ale aj stanovisko NKÚ, že rozsah znečistenia nie je definitívne určený a reálne hrozí, že rozpočtová suma na realizáciu projektu nebude postačovať.
Chcem poukázať na to, že tieto dva rezorty, životné prostredie a pôdohospodárstvo sú dve kapitoly, ktoré majú najvyššie rozpočty celého štátneho rozpočtu a je to v súvislosti s tým, že sú tam alokované obrovské sumy z eurofondov a tu chcem poukázať na zistenia, ktoré malo NKÚ v súvislosti s čerpaniami týchto eurofondov, že je vlastne reálna hrozba, že tým, že neexistuje prioritizácia projektov, že tieto prostriedky nebudú efektívne vyčerpané i keď čerpanie sa ako také, samozrejme zlepšilo, len ide aj o tú efektivitu, kde sa identifikovali problémy s veľmi navýšenými cenami vybraných položiek napr. pri operačnom programe životné prostredie, pri investíciách do odkanalizovania. Taktiež sú tam nedostatočné opatrenia vo vzťahu k ochrane ovzdušia, zlepšenia ovzdušia, kde síce medzi investičnými akciami, v zozname som našla zámer budovania meracích staníc, avšak kde a ako aké priority budú a samozrejme tie tam nie sú uvedené, ale samotná meracia stanica zlepší životné prostredie ako ovzdušie nezlepší.
To, čo mi tuná chýba, je vlastne novinka z rezortu životného prostredia ohľadom zálohovania platových fliaš. Bolo tu opakovane spomínané analytické inštitúty, kde sa odhaduje na základe týchto analýz, že zavedenie takéhoto opatrenia bude stáť 80 mil. eur, avšak dopady na to, že aký efekt táto investícia bude mať, tak nie sú známe a napriek tomu teda pán minister mi v Hodine otázok povedal, že do konca roka by mal byť tento legislatívny návrh na stole, ale v rozpočte tieto peniaze nie sú. Zrejme tú analýzu sa ani jej veľmi nedočkáme, pretože aj NKÚ sa, informuje v svojej správe, že sa nesprávne vykazujú údaje o komunálnom odpade, čo je vlastne problematika, problematika výkazníctva vo vzťahu aj k Európskej únii a vlastne u vzťahu aj kontroly a zavádzania takýchto predražených opatrení. Vytýkam tomu to, že iné návrhy a iné opatrenia na zlepšenie kvality vyseparovaného odpadu, neboli predložené, ale jednoducho pán minister, zdá sa, že už sa rozhodol.
V kapitole ministerstva životného prostredia ohľadom ochrany prírody, sa rozpočtujú prostriedky, ktoré sú nižšie ako boli v rozpočte na rok 2018. Stále nemáme urobenú zonáciu TANAP-u. Stále Štátna ochrana prírody taktiež uzatvára pofiderné zmluvy s kompletnou centrálnou záchrannou službou, kde dôvodov je podľa vlastných slov obidvoch riaditeľov, bývalého aj súčasného, že tieto zmluvy musia vykryť, podpisovať z titulu, že nemajú dostatok kapacít, ľudských kapacít pre vykrytie bežných úloh štátnej ochrany prírody. Je to podobné ako som už spomínala pri Slovenskom vodohospodárskom podniku. Málo prostriedkov je aj na kompenzácie, kompenzácie pre bezzásahových územiach, v chránených územiach.
V rozpočte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú obrovské prostriedky, ktoré sú určené v prvom rade na spoločnú poľnohospodársku agentúru, na plnenie záväzkov pre poľnohospodárov, avšak práve aj NKÚ spomína o tom, že nie sú tieto prostriedky dlhodobo, sú tam identifikované problémy a čo sa vlastne prejavuje aj na výsledkoch hospodárenia v oblasti poľnohospodárstva, potravinárskom priemysle, ale aj v lesnom hospodárstve. Súčasťou plánovaných príjmov tohto, tejto kapitoly sú príjmy zo zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Už tam naplánovaných 118 mil. eur, hoci tento návrh zákona ešte nemáme schválený, sme ho neprerokovali v druhom čítaní, ale už vlastne, ... aj celá, ale už vlastne porcie, už je rozporcovaná v návrhu rozpočtu s tým, že v stanovisku NKÚ sa uvádza, že tento návrh zákona nemá dostatočnú analýzu, či sa ako sa prenesú tieto zvýšenia na reťazce, na konečných spotrebiteľov a v konečnom dôsledku návrh zákona predpokladá, že sa budú tieto, týchto 118 mil. rozdeľovať formou dotácie, ktoré nemajú jasné kritériá a jasný výber poberateľov tejto štátnej podpory.
V júli 2018, tohto roku bola zriadená, bol schválený zákon o dreve, kde bola zriadená Slovensko-lesnícka drevárska inšpekcia, ktorá pri schvaľovaní zákona, požadoval rezort navýšenie počtu 20 zamestnancov, z ministerstva financií bolo odsúhlasených len 12 a je tu aj v zákone, v štátnom rozpočte v tejto kapitole, tieto financie sú nejasné. Čiže ma veľmi zaujíma aká bude implementácia tohto zákona o dreve, kde tých povinností vyplývajúcich z tohto zákona, je veľmi veľa a akosi sa o tom mlčí, lebo zákon už je účinný od 1. septembra, čo znamená okrem inšpekcie, ktorá by ako prvý výdavok by nemala byť lesnícka uniforma, pretože táto vyhláška už existuje, ale vyhláška o tom, ako má ten kto uvádza drevo na trh, to znamená, ten kto drevo vyrúbal, alebo ten kto ten uvádza výrobok z dreva ako majú vyzerať doklady, ktoré má mať prepravca takéhoto dreva a výrobkov z dreva, tak táto vyhláška ešte zatiaľ na svete nie je. Čiže chcem len poukázať na to, že v tomto rezorte chýbajú priority a pani ministerka veľmi vysokým populizmom pracuje a riadi tento rezort tak ako sa jej páči a kde cíti potlesk a popularitu medzi ľuďmi a žiaľ, segment, kapitola, ktorá má najvyšší rozpočet v štátnom rozpočte a je takto riadená, tak je to veľmi smutné. Preto vyzývam aj pána premiéra a vás, ako ministra financií, ako podpredsedu vlády, aby ste konečne zobrali
===== Najvyšší rozpočet v štátnom rozpočte aj takto riadená, tak je to veľmi smutné. Preto vyzývam aj pána premiéra a vás, ako ministra financií, ako podpredseda vlády, aby ste konečne zobrali tú dirigentskú paličku do rúk a riadili zdravým rozumom a nie populizmom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:44 - 15:54 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, rada by som dokončila svoj príspevok a venovala sa trošičku aj samotným kapitolám ministerstvu životného prostredia, ministerstvu pôdohospodárstva ako dvom, ktoré máme v našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ale ešte v úvode poznámka tu padla o nulovom deficite v štátnom rozpočte. No, je to otázne, či ozaj nulový, alebo je len tak akože nulový, keďže tie veci, ktoré, tie záväzky, ktoré krajina má voči rôznym aj medzinárodným inštitúciám, ale hlavne voči svojej krajine, voči ľuďom o kvalite ich života, tak tie tam zapracované mnohé nie sú. Napr. aj v prípade skládky CHZJD vo Vrakuni, kde ministerstvo životného prostredia ukončilo verejné obstarávanie, malo by sa začať pravdepodobne v budúcom roku, odhadované výdavky sú na 35 mil. eur, ale vzhľadom na to, že ide o Žitný ostrov a šírenie sa veľkého znečistenia, ktoré nie je definované aké veľké je a ako sa bude odstraňovať, tak stanovisko NKÚ hovorí o tom, nie ja, to a to tvrdím stále, ale aj stanovisko NKÚ, že rozsah znečistenia nie je definitívne určený a reálne hrozí, že rozpočtová suma na realizáciu projektu nebude postačovať.
Chcem poukázať na to, že tieto dva rezorty, životné prostredie a pôdohospodárstvo sú dve kapitoly, ktoré majú najvyššie rozpočty celého štátneho rozpočtu a je to v súvislosti s tým, že sú tam alokované obrovské sumy z eurofondov a tu chcem poukázať na zistenia, ktoré malo NKÚ v súvislosti s čerpaniami týchto eurofondov, že je vlastne reálna hrozba, že tým, že neexistuje prioritizácia projektov, že tieto prostriedky nebudú efektívne vyčerpané i keď čerpanie sa ako také, samozrejme zlepšilo, len ide aj o tú efektivitu, kde sa identifikovali problémy s veľmi navýšenými cenami vybraných položiek napr. pri operačnom programe životné prostredie, pri investíciách do odkanalizovania. Taktiež sú tam nedostatočné opatrenia vo vzťahu k ochrane ovzdušia, zlepšenia ovzdušia, kde síce medzi investičnými akciami, v zozname som našla zámer budovania meracích staníc, avšak kde a ako aké priority budú a samozrejme tie tam nie sú uvedené, ale samotná meracia stanica zlepší životné prostredie ako ovzdušie nezlepší.
To, čo mi tuná chýba, je vlastne novinka z rezortu životného prostredia ohľadom zálohovania platových fliaš. Bolo tu opakovane spomínané analytické inštitúty, kde sa odhaduje na základe týchto analýz, že zavedenie takéhoto opatrenia bude stáť 80 mil. eur, avšak dopady na to, že aký efekt táto investícia bude mať, tak nie sú známe a napriek tomu teda pán minister mi v Hodine otázok povedal, že do konca roka by mal byť tento legislatívny návrh na stole, ale v rozpočte tieto peniaze nie sú. Zrejme tú analýzu sa ani jej veľmi nedočkáme, pretože aj NKÚ sa, informuje v svojej správe, že sa nesprávne vykazujú údaje o komunálnom odpade, čo je vlastne problematika, problematika výkazníctva vo vzťahu aj k Európskej únii a vlastne u vzťahu aj kontroly a zavádzania takýchto predražených opatrení. Vytýkam tomu to, že iné návrhy a iné opatrenia na zlepšenie kvality vyseparovaného odpadu, neboli predložené, ale jednoducho pán minister, zdá sa, že už sa rozhodol.
V kapitole ministerstva životného prostredia ohľadom ochrany prírody, sa rozpočtujú prostriedky, ktoré sú nižšie ako boli v rozpočte na rok 2018. Stále nemáme urobenú zonáciu TANAP-u. Stále Štátna ochrana prírody taktiež uzatvára pofiderné zmluvy s kompletnou centrálnou záchrannou službou, kde dôvodov je podľa vlastných slov obidvoch riaditeľov, bývalého aj súčasného, že tieto zmluvy musia vykryť, podpisovať z titulu, že nemajú dostatok kapacít, ľudských kapacít pre vykrytie bežných úloh štátnej ochrany prírody. Je to podobné ako som už spomínala pri Slovenskom vodohospodárskom podniku. Málo prostriedkov je aj na kompenzácie, kompenzácie pre bezzásahových územiach, v chránených územiach.
V rozpočte ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka sú obrovské prostriedky, ktoré sú určené v prvom rade na spoločnú poľnohospodársku agentúru, na plnenie záväzkov pre poľnohospodárov, avšak práve aj NKÚ spomína o tom, že nie sú tieto prostriedky dlhodobo, sú tam identifikované problémy a čo sa vlastne prejavuje aj na výsledkoch hospodárenia v oblasti poľnohospodárstva, potravinárskom priemysle, ale aj v lesnom hospodárstve. Súčasťou plánovaných príjmov tohto, tejto kapitoly sú príjmy zo zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov. Už tam naplánovaných 118 mil. eur, hoci tento návrh zákona ešte nemáme schválený, sme ho neprerokovali v druhom čítaní, ale už vlastne, ... aj celá, ale už vlastne porcie, už je rozporcovaná v návrhu rozpočtu s tým, že v stanovisku NKÚ sa uvádza, že tento návrh zákona nemá dostatočnú analýzu, či sa ako sa prenesú tieto zvýšenia na reťazce, na konečných spotrebiteľov a v konečnom dôsledku návrh zákona predpokladá, že sa budú tieto, týchto 118 mil. rozdeľovať formou dotácie, ktoré nemajú jasné kritériá a jasný výber poberateľov tejto štátnej podpory.
V júli 2018, tohto roku bola zriadená, bol schválený zákon o dreve, kde bola zriadená Slovensko-lesnícka drevárska inšpekcia, ktorá pri schvaľovaní zákona, požadoval rezort navýšenie počtu 20 zamestnancov, z ministerstva financií bolo odsúhlasených len 12 a je tu aj v zákone, v štátnom rozpočte v tejto kapitole, tieto financie sú nejasné. Čiže ma veľmi zaujíma aká bude implementácia tohto zákona o dreve, kde tých povinností vyplývajúcich z tohto zákona, je veľmi veľa a akosi sa o tom mlčí, lebo zákon už je účinný od 1. septembra, čo znamená okrem inšpekcie, ktorá by ako prvý výdavok by nemala byť lesnícka uniforma, pretože táto vyhláška už existuje, ale vyhláška o tom, ako má ten kto uvádza drevo na trh, to znamená, ten kto drevo vyrúbal, alebo ten kto ten uvádza výrobok z dreva ako majú vyzerať doklady, ktoré má mať prepravca takéhoto dreva a výrobkov z dreva, tak táto vyhláška ešte zatiaľ na svete nie je. Čiže chcem len poukázať na to, že v tomto rezorte chýbajú priority a pani ministerka veľmi vysokým populizmom pracuje a riadi tento rezort tak ako sa jej páči a kde cíti potlesk a popularitu medzi ľuďmi a žiaľ, segment, kapitola, ktorá má najvyšší rozpočet v štátnom rozpočte a je takto riadená, tak je to veľmi smutné. Preto vyzývam aj pána premiéra a vás, ako ministra financií, ako podpredsedu vlády, aby ste konečne zobrali
===== Najvyšší rozpočet v štátnom rozpočte aj takto riadená, tak je to veľmi smutné. Preto vyzývam aj pána premiéra a vás, ako ministra financií, ako podpredseda vlády, aby ste konečne zobrali tú dirigentskú paličku do rúk a riadili zdravým rozumom a nie populizmom. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:23 - 15:26 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
ktoré sú v samostatnej prílohe návrhu štátneho rozpočtu. Patria medzi ne možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok nejakej minulej udalosti a na splnenie týchto dôsledkov bude potrebné vynaloženie finančných prostriedkov. Avšak podľa môjho názoru nie sú všetky tam dôsledne spracované, vymenované. Uvádzate tam ako hodnotovo najvýznamnejšie podmienené záväzky, ktoré vyplývajú z poskytnutých záruk zo stabilizačných mechanizmov, ako najdôležitejší spomínate Euroval. Ale aj na splácanie kapitálu splatného na požiadanie v medzinárodných finančných inštitúciách. Tie už tam nie sú rozpitvané tak podrobne. Ale sú tam aj také, ktoré sa týkajú životného prostredia. Napríklad arbitrážne konania z dôvodu údajného protiprávneho odobratia povolenia na ťažbu mastenca. Arbitráž, ktorá je vedená podľa bilaterálnej dohody medzi Slovenskou republikou, USA a Slovenskou republikou a investičnou dohodou medzi Slovenskom a Kanadou. Ale aj arbitráž s Poľskou spoločnosťou z dôvodu ústavného zákazu vývozu vody z územia Slovenskej republiky. Tu by som chcela poukázať na veľký balík peňazí, ktorý je uložený v rezerve ako za riziko takmer 400 miliónov eur z dôvodu rizík prijatia nesprávnych zákonov práve týmto zhromaždením, kde skutočne aj poslanci by si asi mali uvedomovať, že svoje návrhy, ktoré sú často protiústavné, alebo niekedy protiústavné, následne môžu mať veľký dopad na štátny rozpočet pri takýchto súdnych sporoch. Ale nie sú tu v týchto podmienených záväzkoch ako som už v úvode povedala, medzinárodné záväzky napríklad vyplývajúce z tej Parížskej dohody. Nie sú tam záväzky, ktorými treba platiť pokutu na základe verdiktu Súdneho dvora ohľadu neuzatvorenia skládky odpadu Považský Chlmec, kde bola v tomto roku vyplatená 1 milión eura pokuta a každý deň platíme 5 tisíc euro denne pokutu, ktorá, dobre, takže ďakujem pekne zatiaľ.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:06 - 15:26 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážení pán minister, pán podpredseda vlády, pán podpredseda parlamentu, kolegovia, kolegyne! V úvodnej reči, ste pán minister povedali, že ako minister financií ste počtár a strážite, aby rozpočet sedel. A vy tu však teraz nesedíte ako ten počtár ako minister financií, ale vy sedíte tu za predkladateľa návrhu rozpočtu a navrhovateľom je premiér vlády pán Peter Pellegrini, ktorý by nemal byť len tým počtárom, ale mal by byť tým dirigentom a strážcom plnenia finančných ale aj politických záväzkov, ale to nie je len záväzkov voči vašim koaličným partnerom, ale aj záväzkom, ku ktorým sa zaviazala naša krajina v rôznych strategických dokumentoch a k čomu sa zaväzuje aj krajina smerom ku vlastným občanom. Pán minister, pán podpredseda vlády, chýba mi vyváženosť v rozpočte. Zvýšené príjmy rozpočtu, ktoré máme, by už konečne mohli dovoliť našej krajine v rozpočte prestať vyvíjať tlak na ekonomický rast v oblastiach, ktoré v niektorých prípadoch ničia kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Chýba mi hodnotové posúdenie rozpočtu tak, aby nám ekonomika pomáhala kvalitu života zlepšovať.
Pán premiér, pán minister financií, chýba mi posúdenie ekosystémových služieb, služieb, ktoré cez ekosystémy ako je voda, pôda, lesy, zdravá krajina s bohatou biodiverzitou, ktoré nám poskytujú prínosy a úžitky, ako je napríklad pitná voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín, prostredie, celé životné prostredie a ďalšie. Chýba mi posúdenie ľudskej činnosti, ktorá ničí biodiverzitu, znečisťuje naše bohatstvo, podzemné zásoby pitnej vody, znečisťuje ovzdušie, ktoré dramaticky vplýva na zdravie ľudí a na posúdenie činností, ktoré znižujú odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať širokú škálu tovarov a služieb. Uvítala by som z vašej strany zvýšený tlak na rôzne ekonomické a analytické inštitúty, ktoré sú zriadené z verejných zdrojov, ako aj na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa v tejto dobe, kedy je téma dopadov klimatickej zmeny
===== širokú škálu tovarov a služieb.
Uvítala by som z vašej strany zvýšený tlak na rôzne ekonomické a analytické inštitúty, ktoré sú zriadené z verejných zdrojov, ako aj na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa v tejto dobe, kedy je téma dopadov klimatickej zmeny na spoločnosť a ktorá je reálnou situáciou a rozpočet na toto nie je pripravený. Rozpočet na to nereaguje. Nereaguje na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy.
Je úlohou vlády Slovenskej republiky, ako aj tohto zákonodarného zboru, aby sa dosiahlo vyššie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať účinné opatrenia a treba, aby boli zakotvené v rozpočte na zastavenie poklesu biodiverzity. V týchto dňoch prebieha za účasti 30-tisíc delegátov z takmer 200 krajín v poľskom baníckom meste Katowice konferencia OSN o klimatickej zmene, ktorá je zameraná na dopracovanie pravidiel, ktorými sme sa zaviazali prijatím tzv. klimatickej dohody, parížskej dohody roku 2015. Na závažnosť dopadov niektorých rozhodnutí chceli aj poukázať aktivisti, ktorí boli väzobne stíhaní už niekoľko dní ako zločinci.
Témami konferencie sú transformácie regiónov a priemyselných odvetví, multifunkčná stabilná správa lesov a taktiež dôležitá vec vo finančnej oblasti - schváliť plán financovania opatrení na ochranu životného prostredia. Práve tie dve posledné - ochrana lesov a zmena formy hospodárenia je témou, ktorou sa bude ďalej venovať. Pripomínam aj plán opatrení na ochranu životného prostredia, finančný plán, ktorým budeme musieť pristúpiť a financovať ochranu životného prostredia v zmysle parížskej dohody. Tieto veci nie sú zakomponované v rozpočte.
Pripomeniem vám ako podpredsedovi vlády, zastupujúceho predsedu vlády, že napríklad v dohode o biologickej diverzite bola na úrovni Európskej únie prijatá stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to v piatej úlohy 2. cieľa sa zaviazala Európska komisia členské štáty, že zmapujú a posúdia stav ekosystémov a ich služieb na svojom území a posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútornej štátnej, na vnútroštátnej úrovni. Nič z toho sa nestalo. V našom rozpočte, ktorý je nastavený ako trojročný, tieto informácie, toto zapracovanie sa nenachádza.
Teraz zopár postrehov k vybraným kapitolám rozpočtu. V súvislosti s tým, čo som povedala, som sa pozrela aj na rozpočet kapitoly úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ten, ktorý zodpovedá za implementáciu Agendy 2030. Našla som tam jednu veľkú nulu. Pritom Agenda 2030 je komplexným súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. Má 17 cieľov udržateľného rozvoja, prostredníctvom ktorých sa má usmerňovať ekonomická, sociálna a environmentálna premena všetkých krajín sveta, vrátane tých rozvinutých a reagovať tak na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. To, že sa s týmto v rozpočte nezaoberáte, je zjavným následkom aj toho, že úlohy, ktoré v uznesení vlády boli prijaté, sa posúvajú z roka na rok ako to hnilé jablko, ktorým sa v skutočnosti táto vláda nechce zapodievať. Ale veľmi rada v prvom šíku, na prvých miestach podpisuje rôzne dokumenty, prísľuby, stratégie, ktoré sú však záväzné, ale asi len na papieri, nie naozaj.
Vy hovoríte, že ako minister financií ste len počtár a strážite, aby sedeli počty, aby jeden a jedna boli dve. Ale teraz sa vás pýtam ako za predsedu vlády, a nie ako počtára, ako strážite obsah rozpočtu? Ako strážite logiku rozpočtových výdavkov?
Chcem sa venovať aj niektorým častiam z rozpočtu, ako napríklad environmentálny fond. Súčasťou rozpočtu verejnej správy je práve aj tento významný, významný fond. Už aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa hovorí o tom, sa poukazuje na nadhodnotený príjem z predaja emisných povoleniek, čo je prakticky trvalý jav z minulosti. Chcem poukázať aj na podľa mňa nesprávnu interpretáciu príjmov environmentálneho fondu. Objem príjmov na rok 2019 je plánovaný na rozsah (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) 690 miliónov eur. Tento objem rastie oproti roku 2018 o 38 %. Dôvodom takéhoto nárastu príjmov je vlastne nová legislatíva, ktorá bola prijatá. Sú to príjmy na založenie komunálnych odpadov v súvislosti s novým návrhom zákona o poplatkoch. Avšak keď sa, som si pozrela otázky, ktoré predložila rada rozpočtovej zodpovednosti, ohľadom príjmov, tak sa tam uvádza v odpovedi, že vplyv uvedenej legislatívy na hospodárenie obcí sa očakáva ako rozpočtovo neutrálny vzhľadom na skutočnosť, že síce všetky príjmy z poplatkov na ukladanie odpadov budú presmerované do environmentálneho fondu, ktorý ich však následne bude prerozdeľovať cez dotačné schémy opäť späť obciam za účelom podpory a rozvoja odpadového hospodárstva. Tu však nebude platiť: jedna a jedna sa rovná dve, pretože to rozdeľovanie už nebude tým obciam automaticky, ktoré odviedli svoje prostriedky, ale už bude na základe dotačného mechanizmu, môže byť aj pre celkom iné obce.
Stále nemám od vás odpoveď, ktorú kladiem pri každom záverečnom účte, ale aj pri štátnom rozpočte, na otázku, čo bude so zostatkami z predchádzajúcich rokov so zostatkami v environmentálnom fonde. V roku 2019 ten prebytok, ktorý, účtovný prebytok environmentálneho fondu má byť 487 miliónov, v roku 2021 to má byť až 756 miliónov eur. Na toto poukazuje aj stanovisko NKÚ, ktoré hovorí o tom, že environmentálny fond nemá stále vypracovanú stratégiu na, akým spôsobom, kompetenčný nejaký dokument (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) hospodáriť s týmito prostriedkami a v podstate sme boli už aj v minulosti svedkami nesystémových opatrení, ako napríklad Žigovho, pána bývalého ministra Žigu ohľadom Čistejšie Slovensko vyhodených 10 miliónov eur do vzduchu, ďalších 5 miliónov eur v minulom roku od ministra Sólymosa, 2 milióny eur vyhodených na tzv. elektrifikáciu vozového parku cez bývalý recyklačný fond, ktoré mohli byť zdrojom príjmov pre environmentálny fond. Pán, fond sám nerozhoduje o týchto prostriedkoch, ale musí dôjsť k dohode medzi ministerstvom financií a fondom, pričom práve sa hovorí o tom, že minimálne podľa európskych záväzkov 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami by malo byť použitých na zelené, na zelené ciele. Totižto ten prebytok vzniká práve, práve z týchto príjmov z predaja emisných kvót.
Chcem poukázať ešte na ďalšie, na ďalšie nejasnosti alebo také výtky v rozpočte. Slovenský vodohospodársky podnik. Opakovane sa hovorilo na základe auditu, že by mal byť tento podnik predmetom efektívnejšieho hospodárenia a pomaly že by mal mať už až (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) 8 miliónov eur. Opak je však pravdou. Práve SPP namiesto úspory nákladov zvyšuje ich výdavky. Ja celkom tomu rozumiem, ale chcem poukázať na to, že stále zostáva tuná obchádzanie zákonov, obchádzanie počtu limitov zamestnancov vo verejnej, v štátnej, v štátnej správe, kde ministerstvo životného prostredia v minulosti od roku 2009 do roku 2015 vynaložilo ročne 1,5 milióna eur na zmluvy s kompletnou centrálnou záchrannou službou na plnenie bežných úloh pre štátnu ochranu prírody a práve slovenský vodohospodársky podnik, kde cez tieto sumy sa obchádzali limity štátnozamestnaneckých počtov. A k tomu istému dochádza aj v týchto rokoch priamo cez tieto organizácie.
Stále tu zostávajú riziká na riadenie programov, kde aj v stanovisku NKÚ sa hovorí o tom, že chýba prioritizácia projektov. Prioritizácia projektov pre protipovodňové opatrenia, čo je mimoriadne dôležité práve s tým, čo som povedala v úvode v súvislosti s dopadmi zmeny klímy a adaptáciou Slovenska na tieto skutočnosti.
Takmer 13 miliónov eur ročne by mohlo dôjsť k odvráteniu škôd, keď by sa plánovali projekty podľa stavu ich pripravenosti a stavu podľa, podľa priorít dopadov týchto projektov, keďže mnohokrát sa prevažujú iné kritérií na vynakladanie prostriedkov. Môžem spomenúť napríklad Hornú Nitru v súvislosti s Jaguarom, kde 50 miliónov eur išlo na opatrenia, ktoré vôbec neboli prioritou, ale boli nepriamou štátnou pomocou pre tento priemyselný park. Ale sú to aj ďalšie iné projekty.
Chcem sa venovať aj osobitnému odvodu, ktorý je v zákone uvedený, osobitný odvod do štátneho rozpočtu z Vodohospodárskej výstavby a z lesov slovenského, Lesy Slovenskej republiky. Na toto riziko poukazuje aj tiež stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý hovorí o tom, že tieto prostriedky by nemali byť, by bolo treba na zváženie, či je etické, aby v súčasnosti, kedy Lesy Slovenskej republiky dramaticky drancujú našu krajinu, kedy spoločnosť sa búri voči forme hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, aby sme ešte aj my ekonomickým tlakom prijímali v rozpočte, zákonom o rozpočte tieto prostriedky, 5 miliónov eur.
Podobne je to aj pri Vodohospodárskej výstavbe. Katastrofálny stav Hrušovskej zdrže, zdrže Vodného diela Gabčíkovo, ktorá je zanesená, ktorá je budúcim obrovským ekologickým dlhom pre našu spoločnosť. Namiesto toho, aby tie prostriedky, ktoré sa získajú, sa vrátili späť do poškodenej krajiny týmto vodným dielom, tak 200-tisíc eur má byť príjmom do štátneho rozpočtu. A pritom sa hovorí v dokumentoch, že ak sa nevytvorí dostatočný zisk, tak majú sa obmedziť tvorba fondov pre tieto, pre tieto štátne podniky.
Pán podpredseda vlády a predseda vlády, vám to nevadí? Vám nevadí, že tieto kritériá nie sú zapracované do rozpočtu? Že vlastne tá dirigentská palička tuná nefunguje?
Ďalej by som sa chcela ešte zamerať na niektoré ďalšie záväzky, napríklad ohľadom kvality ovzdušia. Päťsto miliónov eur ročne ide na výdavky na liečbu z dôvodu znečisteného ovzdušia. Len z titulu vypočítaných znečistenia ovzdušia na Hornej Nitre, z dôvodu spaľovania hnedého uhlia pre výrobu elektriny v tzv. vyššom hospodárskom záujme. Nie je to dôvod na zamyslenie sa? Vám to nevadí? Vám nevadí, že potom chýbajú prostriedky vo verejnom zdravotníctve? Že vlastne produkujeme čosi, kde sa nám tu vracia potom v podobe chorých našich ľudí?
Pozerala som sa potom aj na ďalšie podmienené záväzky, ktoré sú v samostatnej prílohe návrhu štátneho rozpočtu. Patria medzi ne možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok nejakej minulej udalosti a na splnenie týchto...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.12.2018 15:06 - 15:26 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážení pán minister, pán podpredseda vlády, pán podpredseda parlamentu, kolegovia, kolegyne! V úvodnej reči, ste pán minister povedali, že ako minister financií ste počtár a strážite, aby rozpočet sedel. A vy tu však teraz nesedíte ako ten počtár ako minister financií, ale vy sedíte tu za predkladateľa návrhu rozpočtu a navrhovateľom je premiér vlády pán Peter Pellegrini, ktorý by nemal byť len tým počtárom, ale mal by byť tým dirigentom a strážcom plnenia finančných ale aj politických záväzkov, ale to nie je len záväzkov voči vašim koaličným partnerom, ale aj záväzkom, ku ktorým sa zaviazala naša krajina v rôznych strategických dokumentoch a k čomu sa zaväzuje aj krajina smerom ku vlastným občanom. Pán minister, pán podpredseda vlády, chýba mi vyváženosť v rozpočte. Zvýšené príjmy rozpočtu, ktoré máme, by už konečne mohli dovoliť našej krajine v rozpočte prestať vyvíjať tlak na ekonomický rast v oblastiach, ktoré v niektorých prípadoch ničia kvalitu života, zdravie a životné prostredie. Chýba mi hodnotové posúdenie rozpočtu tak, aby nám ekonomika pomáhala kvalitu života zlepšovať.
Pán premiér, pán minister financií, chýba mi posúdenie ekosystémových služieb, služieb, ktoré cez ekosystémy ako je voda, pôda, lesy, zdravá krajina s bohatou biodiverzitou, ktoré nám poskytujú prínosy a úžitky, ako je napríklad pitná voda, potraviny, drevo, tvorba pôdy, čistenie ovzdušia a vody, ochrana pred povodňami a suchom, opeľovanie plodín, prostredie, celé životné prostredie a ďalšie. Chýba mi posúdenie ľudskej činnosti, ktorá ničí biodiverzitu, znečisťuje naše bohatstvo, podzemné zásoby pitnej vody, znečisťuje ovzdušie, ktoré dramaticky vplýva na zdravie ľudí a na posúdenie činností, ktoré znižujú odolnosť a schopnosť zdravých ekosystémov poskytovať širokú škálu tovarov a služieb. Uvítala by som z vašej strany zvýšený tlak na rôzne ekonomické a analytické inštitúty, ktoré sú zriadené z verejných zdrojov, ako aj na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa v tejto dobe, kedy je téma dopadov klimatickej zmeny
===== širokú škálu tovarov a služieb.
Uvítala by som z vašej strany zvýšený tlak na rôzne ekonomické a analytické inštitúty, ktoré sú zriadené z verejných zdrojov, ako aj na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, aby sa v tejto dobe, kedy je téma dopadov klimatickej zmeny na spoločnosť a ktorá je reálnou situáciou a rozpočet na toto nie je pripravený. Rozpočet na to nereaguje. Nereaguje na adaptáciu Slovenska na zmenu klímy.
Je úlohou vlády Slovenskej republiky, ako aj tohto zákonodarného zboru, aby sa dosiahlo vyššie povedomie o ekonomickej hodnote ekosystémov na úrovni rozhodovacích orgánov, ale aj širokej verejnosti. Je potrebné prijať účinné opatrenia a treba, aby boli zakotvené v rozpočte na zastavenie poklesu biodiverzity. V týchto dňoch prebieha za účasti 30-tisíc delegátov z takmer 200 krajín v poľskom baníckom meste Katowice konferencia OSN o klimatickej zmene, ktorá je zameraná na dopracovanie pravidiel, ktorými sme sa zaviazali prijatím tzv. klimatickej dohody, parížskej dohody roku 2015. Na závažnosť dopadov niektorých rozhodnutí chceli aj poukázať aktivisti, ktorí boli väzobne stíhaní už niekoľko dní ako zločinci.
Témami konferencie sú transformácie regiónov a priemyselných odvetví, multifunkčná stabilná správa lesov a taktiež dôležitá vec vo finančnej oblasti - schváliť plán financovania opatrení na ochranu životného prostredia. Práve tie dve posledné - ochrana lesov a zmena formy hospodárenia je témou, ktorou sa bude ďalej venovať. Pripomínam aj plán opatrení na ochranu životného prostredia, finančný plán, ktorým budeme musieť pristúpiť a financovať ochranu životného prostredia v zmysle parížskej dohody. Tieto veci nie sú zakomponované v rozpočte.
Pripomeniem vám ako podpredsedovi vlády, zastupujúceho predsedu vlády, že napríklad v dohode o biologickej diverzite bola na úrovni Európskej únie prijatá stratégia v oblasti biodiverzity do roku 2020, a to v piatej úlohy 2. cieľa sa zaviazala Európska komisia členské štáty, že zmapujú a posúdia stav ekosystémov a ich služieb na svojom území a posúdia hospodársku hodnotu takýchto služieb a do roku 2020 podporia začlenenie týchto hodnôt do účtovných systémov a systémov vykazovania na úrovni Európskej únie a na vnútornej štátnej, na vnútroštátnej úrovni. Nič z toho sa nestalo. V našom rozpočte, ktorý je nastavený ako trojročný, tieto informácie, toto zapracovanie sa nenachádza.
Teraz zopár postrehov k vybraným kapitolám rozpočtu. V súvislosti s tým, čo som povedala, som sa pozrela aj na rozpočet kapitoly úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu. Ten, ktorý zodpovedá za implementáciu Agendy 2030. Našla som tam jednu veľkú nulu. Pritom Agenda 2030 je komplexným súborom priorít pre dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja. Má 17 cieľov udržateľného rozvoja, prostredníctvom ktorých sa má usmerňovať ekonomická, sociálna a environmentálna premena všetkých krajín sveta, vrátane tých rozvinutých a reagovať tak na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. To, že sa s týmto v rozpočte nezaoberáte, je zjavným následkom aj toho, že úlohy, ktoré v uznesení vlády boli prijaté, sa posúvajú z roka na rok ako to hnilé jablko, ktorým sa v skutočnosti táto vláda nechce zapodievať. Ale veľmi rada v prvom šíku, na prvých miestach podpisuje rôzne dokumenty, prísľuby, stratégie, ktoré sú však záväzné, ale asi len na papieri, nie naozaj.
Vy hovoríte, že ako minister financií ste len počtár a strážite, aby sedeli počty, aby jeden a jedna boli dve. Ale teraz sa vás pýtam ako za predsedu vlády, a nie ako počtára, ako strážite obsah rozpočtu? Ako strážite logiku rozpočtových výdavkov?
Chcem sa venovať aj niektorým častiam z rozpočtu, ako napríklad environmentálny fond. Súčasťou rozpočtu verejnej správy je práve aj tento významný, významný fond. Už aj v stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu sa hovorí o tom, sa poukazuje na nadhodnotený príjem z predaja emisných povoleniek, čo je prakticky trvalý jav z minulosti. Chcem poukázať aj na podľa mňa nesprávnu interpretáciu príjmov environmentálneho fondu. Objem príjmov na rok 2019 je plánovaný na rozsah (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) 690 miliónov eur. Tento objem rastie oproti roku 2018 o 38 %. Dôvodom takéhoto nárastu príjmov je vlastne nová legislatíva, ktorá bola prijatá. Sú to príjmy na založenie komunálnych odpadov v súvislosti s novým návrhom zákona o poplatkoch. Avšak keď sa, som si pozrela otázky, ktoré predložila rada rozpočtovej zodpovednosti, ohľadom príjmov, tak sa tam uvádza v odpovedi, že vplyv uvedenej legislatívy na hospodárenie obcí sa očakáva ako rozpočtovo neutrálny vzhľadom na skutočnosť, že síce všetky príjmy z poplatkov na ukladanie odpadov budú presmerované do environmentálneho fondu, ktorý ich však následne bude prerozdeľovať cez dotačné schémy opäť späť obciam za účelom podpory a rozvoja odpadového hospodárstva. Tu však nebude platiť: jedna a jedna sa rovná dve, pretože to rozdeľovanie už nebude tým obciam automaticky, ktoré odviedli svoje prostriedky, ale už bude na základe dotačného mechanizmu, môže byť aj pre celkom iné obce.
Stále nemám od vás odpoveď, ktorú kladiem pri každom záverečnom účte, ale aj pri štátnom rozpočte, na otázku, čo bude so zostatkami z predchádzajúcich rokov so zostatkami v environmentálnom fonde. V roku 2019 ten prebytok, ktorý, účtovný prebytok environmentálneho fondu má byť 487 miliónov, v roku 2021 to má byť až 756 miliónov eur. Na toto poukazuje aj stanovisko NKÚ, ktoré hovorí o tom, že environmentálny fond nemá stále vypracovanú stratégiu na, akým spôsobom, kompetenčný nejaký dokument (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) hospodáriť s týmito prostriedkami a v podstate sme boli už aj v minulosti svedkami nesystémových opatrení, ako napríklad Žigovho, pána bývalého ministra Žigu ohľadom Čistejšie Slovensko vyhodených 10 miliónov eur do vzduchu, ďalších 5 miliónov eur v minulom roku od ministra Sólymosa, 2 milióny eur vyhodených na tzv. elektrifikáciu vozového parku cez bývalý recyklačný fond, ktoré mohli byť zdrojom príjmov pre environmentálny fond. Pán, fond sám nerozhoduje o týchto prostriedkoch, ale musí dôjsť k dohode medzi ministerstvom financií a fondom, pričom práve sa hovorí o tom, že minimálne podľa európskych záväzkov 50 % príjmov z obchodovania s emisnými kvótami by malo byť použitých na zelené, na zelené ciele. Totižto ten prebytok vzniká práve, práve z týchto príjmov z predaja emisných kvót.
Chcem poukázať ešte na ďalšie, na ďalšie nejasnosti alebo také výtky v rozpočte. Slovenský vodohospodársky podnik. Opakovane sa hovorilo na základe auditu, že by mal byť tento podnik predmetom efektívnejšieho hospodárenia a pomaly že by mal mať už až (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) 8 miliónov eur. Opak je však pravdou. Práve SPP namiesto úspory nákladov zvyšuje ich výdavky. Ja celkom tomu rozumiem, ale chcem poukázať na to, že stále zostáva tuná obchádzanie zákonov, obchádzanie počtu limitov zamestnancov vo verejnej, v štátnej, v štátnej správe, kde ministerstvo životného prostredia v minulosti od roku 2009 do roku 2015 vynaložilo ročne 1,5 milióna eur na zmluvy s kompletnou centrálnou záchrannou službou na plnenie bežných úloh pre štátnu ochranu prírody a práve slovenský vodohospodársky podnik, kde cez tieto sumy sa obchádzali limity štátnozamestnaneckých počtov. A k tomu istému dochádza aj v týchto rokoch priamo cez tieto organizácie.
Stále tu zostávajú riziká na riadenie programov, kde aj v stanovisku NKÚ sa hovorí o tom, že chýba prioritizácia projektov. Prioritizácia projektov pre protipovodňové opatrenia, čo je mimoriadne dôležité práve s tým, čo som povedala v úvode v súvislosti s dopadmi zmeny klímy a adaptáciou Slovenska na tieto skutočnosti.
Takmer 13 miliónov eur ročne by mohlo dôjsť k odvráteniu škôd, keď by sa plánovali projekty podľa stavu ich pripravenosti a stavu podľa, podľa priorít dopadov týchto projektov, keďže mnohokrát sa prevažujú iné kritérií na vynakladanie prostriedkov. Môžem spomenúť napríklad Hornú Nitru v súvislosti s Jaguarom, kde 50 miliónov eur išlo na opatrenia, ktoré vôbec neboli prioritou, ale boli nepriamou štátnou pomocou pre tento priemyselný park. Ale sú to aj ďalšie iné projekty.
Chcem sa venovať aj osobitnému odvodu, ktorý je v zákone uvedený, osobitný odvod do štátneho rozpočtu z Vodohospodárskej výstavby a z lesov slovenského, Lesy Slovenskej republiky. Na toto riziko poukazuje aj tiež stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý hovorí o tom, že tieto prostriedky by nemali byť, by bolo treba na zváženie, či je etické, aby v súčasnosti, kedy Lesy Slovenskej republiky dramaticky drancujú našu krajinu, kedy spoločnosť sa búri voči forme hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, aby sme ešte aj my ekonomickým tlakom prijímali v rozpočte, zákonom o rozpočte tieto prostriedky, 5 miliónov eur.
Podobne je to aj pri Vodohospodárskej výstavbe. Katastrofálny stav Hrušovskej zdrže, zdrže Vodného diela Gabčíkovo, ktorá je zanesená, ktorá je budúcim obrovským ekologickým dlhom pre našu spoločnosť. Namiesto toho, aby tie prostriedky, ktoré sa získajú, sa vrátili späť do poškodenej krajiny týmto vodným dielom, tak 200-tisíc eur má byť príjmom do štátneho rozpočtu. A pritom sa hovorí v dokumentoch, že ak sa nevytvorí dostatočný zisk, tak majú sa obmedziť tvorba fondov pre tieto, pre tieto štátne podniky.
Pán podpredseda vlády a predseda vlády, vám to nevadí? Vám nevadí, že tieto kritériá nie sú zapracované do rozpočtu? Že vlastne tá dirigentská palička tuná nefunguje?
Ďalej by som sa chcela ešte zamerať na niektoré ďalšie záväzky, napríklad ohľadom kvality ovzdušia. Päťsto miliónov eur ročne ide na výdavky na liečbu z dôvodu znečisteného ovzdušia. Len z titulu vypočítaných znečistenia ovzdušia na Hornej Nitre, z dôvodu spaľovania hnedého uhlia pre výrobu elektriny v tzv. vyššom hospodárskom záujme. Nie je to dôvod na zamyslenie sa? Vám to nevadí? Vám nevadí, že potom chýbajú prostriedky vo verejnom zdravotníctve? Že vlastne produkujeme čosi, kde sa nám tu vracia potom v podobe chorých našich ľudí?
Pozerala som sa potom aj na ďalšie podmienené záväzky, ktoré sú v samostatnej prílohe návrhu štátneho rozpočtu. Patria medzi ne možné povinnosti, ktoré vznikli ako dôsledok nejakej minulej udalosti a na splnenie týchto...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.12.2018 10:06 - 10:08 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela len zareagovať, v úvode si spomínal rôzne opatrenia, ktoré sa chystajú pre región Hornej Nitry a tak aby vlastne sa pomáhalo v prvom rade nie tak ľuďom, ale samotným Hornonitrianskym baniam a to, že sa tam budú liať veľké peniaze, je dnes už jasné aj z eurorozpočtu a preto chcem poukázať na niektoré absurdné projekty, o ktorých sa hovorí, že ktoré majú pomôcť zachrániť zamestnanosť a životnú úroveň Hornej Nitry a sú to napríklad také peniaze na podnik na výrobu zemiakových hranolčekov, podnik na pestovanie tulipánov a už známe rajčiny a chov sumčeka afrického. Tak, keď toto majú byť základné piliere akčného plánu, tak je to veľmi smutné a myslím si, že malo by sa viacej rozprávať s tými ľuďmi, s tými šikovnými ľuďmi, ktorí tam žijú, o akú prácu majú záujem, kde by sa boli schopní a ochotní uplatniť a nie, kde sa dajú prelievať veľké peniaze z Európskej únie s cieľom akože zachrániť región Hornej Nitry. Buďme veľmi obozretní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 19:40 - 19:42 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega, keď je nejaký neprimeraný zisk alebo neprimeraná marža, to je v podstate nezákonné podnikanie. Ak niekto, kto má dominantné postavenie na trhu a dá si tam nejakú veľkú maržu, ktorou okráda druhého, to je nezákonný spôsob podnikania. Ale primeraný zisk, to je cieľom podnikania. A práve tam by ste sa mali zamerať na to, aby sa to podnikanie uľahčilo a bolo jednoduchšie, aby sme nemuseli riešiť takéto zákony, ktoré vy presne hovoríte, že sú tu na stole z toho dôvodu, že nebola ani jedna kontrola zákona o cenách, ktoré je od roku 1996 na stole. A vy idete nejakou novou novelizáciou tohto zákona riešiť nezákonný stav v tejto republike. Veď teda postavte sa za to, aby sa začali vykonávať kontroly, aby sa uplatňovali tie veci, ktoré v tom zákone už dnes sú, ako ste povedali, zadefinované a bude to v poriadku.
Pretože tie kritériá, ktoré vy idete zavádzať, v podstate idú iba kriviť to súčasné prostredie, ktoré už je dnes riadne pokrivené. Vy nedosiahnete nejakú vyrovnanosť alebo posilnenie potravinového segmentu tým, že budete regulovať niektoré komodity. Iba ďalšou nesystémovou reguláciou zavediete ešte len ďalšie nerovnováhy v celom podnikateľskom prostredí, a to nie je správne, nie je dobré a je to protiústavné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.12.2018 19:28 - 19:28 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za doplnenie. Ja chcem ešte jednu poznámku dať, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde sa hovorí o nejakých reguláciách cien, sú len dve komodity, ktoré je možné aj z týchto prostriedkov nejako dofinancovávať priamou podporu, a to je mlieko a ovocie a zelenina pre školské zariadenia. Že toto sú jediné dve veci, kde je možné v rámci potravín takýmto spôsobom cenovo regulovať a určite nie takou tou, plošným zavedením nejakej obmedzenia marže.
Skryt prepis