Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Vystúpenie v rozprave

16. 6. 2017 o 11:39 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 16. 6. 2017 11:39 - 11:43 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Ja budem dnes veľmi krátka. Tento zákon je dôležitý, pretože reflektuje na Aarhuský dohovor a je to vlastne veľmi dôležitý zákon z titulu informácií, elektronických informácií o životnom prostredí, o ovzduší, ktoré majú byť prístupné nielen pre občanov Slovenskej republiky, ale ide vlastne o informácie v rámci celej Európskej únie. A tu chcem práve poukázať na to, že ide práve o elektronický prístup, ktorý by mal byť prístupný komfortne v každom čase a komfortne pre každého užívateľa.
Ja tu chcem, pán minister, poukázať na... Ak dovolíte, chvíľočku by som bola rada, keby, naozaj dve vety. Mám námietku voči tomuto materiálu, a síce v tom, že sa tam píše, že nemá dopady na podnikateľské prostredie. Možno v takom duchu praktičnosti by som si dovolila namietať, že ten dopad na podnikateľské prostredie má a je to zase v administratívnej záťaži. Očakávala som, že pri novele takéhoto zákona odstránite tú administratívnu prekážku, ktorá tam je, aj duplicitu. Aj v súčasnosti podnikatelia prevádzkovatelia, ktorí sú povinní nahlasovať tieto údaje, musia zasielať v listinnej aj elektronickej podobe a túto záťaž ponechávate v zákone, čo si myslím, že je absurdné v dobe elektronizácie, aby museli prevádzkovatelia posielať tieto údaje v listinnej podobe na príslušný úrad a ešte aj v elektronickej. A to si, prosím pekne, treba uvedomiť, že to nie sú, že obyčajná pošta, to sú vlastne doručené listy. Čiže sú to ďalšie výdavky možno v pár eurách, ale rozhodne sú to veci, ktoré administratívne zaťažujú celú tú agendu.
Ďalšiu námietku, ktorú mám a ktorá vám bola aj vytknutá v rámci pripomienkovacieho konania, že nie sú dostupné vykonávacie predpisy, ktorým vlastne zákon splnomocňuje ministerstvo životného prostredia ich vydať. To znamená opätovne tlačivá a podobne, ktoré už v súčasnosti sú veľmi ťažkopádne, a myslím si, že mohli ste, mali ste to urobiť, aby boli nejakým spôsobom komfortne užívateľsky pre tých podnikateľov vyrobený, či už nejaký prístup do systému cez internet, alebo nejako tie tlačivá zjednotiť a najmä zjednodušiť. A tak ako následne potom sa poskytujú tieto údaje elektronickou formou do Európskej komisie, vy tiež ich neposielate v listinnej podobe.
Takže toto sú moje námietky. Ináč je to transpozícia európskej smernice, voči obsahu ako takému potom následne nie sú, nemám nejaké výhrady, ale táto nadpráca, som si to teraz ešte kontrolovala v tom nariadení, to nariadenie nepožaduje listinnú podobu nahlasovania od prevádzkovateľa. Ako prosím vás odstrániť túto povinnosť a naozaj, alebo to dajte buď - alebo, ten, kto nemá prístup, ale predsa dnes už musí byť, každá spoločnosť mať elektronický podpis, čiže ten elektronický prístup musí mať každý veľký prevádzkovateľ. Je nezmyslom posielať v listinnej podobe takéto hlásenia. A to sa netýka len tohto, to sa týka aj hlásení v rámci iných zákonov, ale teraz hovoríme o tomto konkrétnom.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14. 6. 2017 17:56 - 17:58 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Tento návrh zákona v podstate je neškodný, možno v svojom duchu aj dobrý, ale súčasná dikcia zákona neobmedzuje obce ani na toto, čo vy tu hovoríte, okrem tých zelených striech a ekoduktov a dokumentáciu nejakú písomnú už teraz mohli na toto obce a mestá peniaze využiť. A ja presne v tom trošičku vidím zádrhel. Asi možno by bolo dobré sa zamyslieť na dopracovaní tohto návrhu, aby bolo jednoznačné, že musí ísť o verejnoprospešné priestory, ak by sa tento návrh schválil, pretože aby nebolo, že potom bude nejaké grantové schémy obec vytvárať, ktoré bude ponúkať, aha, že môžte si urobiť zelené strechy alebo úpravu parkov, bude to v súlade so zákonom, ale pôjde to potom cez nejaké grantové programy. Čiže ak takéto prostriedky obec získa, tak tieto územné systémy ekologickej stability, to sú veci, ktoré obec, ktorá má územný plán, je povinná už dávno mať. Áno, je možné, že malé obce, ktoré nemajú územný plán, takúto dokumentáciu nemajú. Nevidím, to je možnože dobrý nápad z týchto peňazí, aby sa takéto dokumentácie mohli urobiť. Ale naozaj ja by som tiež potrebovala garanciu toho, že tie peniaze sa nevyužijú potom na nejaké súkromné účely, či už v tých zelených strechách, parkoch, alebo nejaké budovanie infraštruktúry, akože infraštruktúry, zelenej na súkromných pozemkoch.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18. 5. 2017 21:49 - 21:50 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne kolegom za postrehy. Áno, k tomu sa pripájam v rámci jednej environmentálnej politiky. Tých záväzkov je veľmi veľa a zdajú sa, že sú vzdialené, avšak jedného dňa príde ku kontrole ich plnení a budú naozaj, bude možné, že budú stáť Slovensko veľa peňazí z titulu toho, že síce veľmi radi sa hlásime k rôznym dohovorom a strategickým dokumentom, avšak tie reči nenaplnia skutky a následne z toho môžu byť vážne finančné záťaže pre verejný rozpočet. Takže vítam tú vašu aktivitu, neviem teraz z čoho vzišla, urobiť takúto kontrolu, ale je to správna cesta a verím, že teda bude naďalej pokračovať aj v nejakých tých ďalších oblastiach, o ktorých tu hovoril pán Fecko.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 5. 2017 21:28 - 21:45 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážený pán riaditeľ Najvyššieho kontrolného úradu, kolegovia, kolegyne, rada by som sa tiež vyjadrila k predloženej správe. Musím povedať na úvod, že ma prekvapila v pozitívnom slove svojím obsahom i rôznymi návrhmi opatrení, ale prekvapila ma, resp. neprekvapila ma aj možno tou neúdernosťou v niektorých zisteniach.
A musím povedať, že som dosť prekvapená tým, čo som počula u svojich predrečníkov, a veľmi rada by som bola, pán riaditeľ, keby ste sa ozaj ešte v možnosti rozpravy vyjadrili k tým zisteniam hlavne, ktoré hovoril pán Pčolinský, a o legitimite tej predloženej správy, keďže možno obsahovo by sa nič iné neudialo, ale keďže sme na pôde parlamentu, tak aj správy, ktoré sú predložené, mali by mať aj legitimitu.
Áno, máte, navrhli ste v svojej správe množstvo opatrení pri svojich zisteniach, ja sa však pýtam, že aká bude ich kontrola, resp. dôsledky v prípade, že tieto opatrenia uložené sa nerealizujú, pretože v texte ďalej sa opakovane uvádza pri vašich zisteniach, že ste robili kontroly a kontroly proste boli bez následnej efektivity.
Ja by som sa chcela v svojom príspevku venovať tým zisteniam v oblastiach, ktorým sa venujem. To znamená ako poslankyňa Národnej rady v oblasti životného prostredia, pôdohospodárstva, ale aj témam, ktoré sa týkajú komunálnej politiky vzhľadom na to, že som komunálna poslankyňa.
Chcem vyzdvihnúť na jednej strane aj možno ozaj popísanie tých negatív, ktoré ste identifikovali napríklad, a na to chcem aj upozorniť, že by si mali aj vládna koalícia dobre pozrieť túto správu a zistenia, ktoré sú tam, si prevziať a urobiť z nich vlastné opatrenia, možno aj legislatívne. Poukazujete na to, že činnosť organizácie verejnej správy sa nedarí výrazne nejako zvýšiť kvalitu kontroly ich výkonnosti, že nedostatočne fungujú mechanizmy vnútornej kontroly. Nedostatočne funguje kontrola v riadení strategických projektov, že tie sú značne formálne a chyba vyvodzovanie zodpovednosti za závažné nedostatky.
To, čo považujem za veľmi vážne, sú vaše zistenia ohľadom výsledkov kontrol na obciach a konštatovanie to, čo mnohí cítime, že je tu problémom, vidno to aj v legislatívnych, v rôznych návrhoch, že aj vaša kontrola preukázala, že najmä menšie obce majú problém zvládnuť svoje kompetencie a programovo a cielene sa rozvíjať. Upozorňujete na to, na nutnosť verejnej diskusie o ďalšom smerovaní komunálnej reformy, deľbe kompetencií a ďalších problémov.
Kontrolné akcie potvrdili, že neprišlo k zásadnému zlepšeniu v oblasti rozpočtovníctva, účtovníctva samosprávy, že programový proces od zostavenia až po jeho hodnotenia je často úplne formálny. Také základné dokumenty strategické, ako je program hospodárskeho a sociálneho rozvoja a ďalšie programy, sú tiež len formálne a plnia len úlohu odfajknúť si zákonnú povinnosť, že tieto dokumenty nie sú systémovo používané na rozvoj obcí. A preto vítam a podporujem váš návrh, ambíciu, aby sa vytvorila na pôde parlamentu platforma, buď stály výbor, alebo komisia Národnej rady, kde by prebiehala odborná diskusia o rizikách verejných financií, ako aj o rizikách plnenia cieľov realizovaných verejných politík a plnenia medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, ktoré aj vy vo svojej kontrolnej, analytickej činnosti ako NKÚ identifikuje. Ja si myslím, že toto je naozaj veľmi rozumný nápad a mali by sme sa týmto zapodievať, pretože tie návrhy, ktoré prichádzajú nielen zo strany vlády, ale aj často zo strany poslancov, identifikujú to, že ten problém tu je, ale naozaj takáto komunálna reforma si vyžaduje všeobecnú diskusiu.
Za nedostatočné ale považujem vaše závery z kontroly budovania priemyselných parkov. Poznatky, vy konštatujete, že poznatky majú riziko plnenia merateľných ukazovateľov udržateľnosti obdobných projektov, avšak takéto konštatovanie je podľa mňa vágne a v budúcnosti by ste sa mali rozhodne zamerať aj na legitimitu rôznych vedľajších stimulov a výdavkov pri priemyselných parkoch, ako to napríklad bolo pri Jaguari, alebo je pri Jaguari, pretože to je stále aktívna kauza, kde okrem 300 mil. priameho stimulu idú ďalšie milióny eur v rámci štátneho rozpočtu na investície, ktoré sú vyvolanými investíciami pre tento priemyselný park a sú priamo financované z verejného rozpočtu pod rúškom vlastných investičných zámerov.
Musím povedať, ďalšia oblasť, o ktorej hovoríte, je poľnohospodárska, pôdohospodárska, pardon, Pôdohospodárska platobná agentúra, kde myslím si, že je veľmi jemné vyjadrenie, keď poviem, že máte tam diplomatické hodnotenie výsledkov kontrol, pretože to, čo tam popisujete, podľa mňa je tragédia, je niečo, čo naozaj nielen v jednom prípade malo ísť na trestné konanie, ale som presvedčená, že tam tých konaní muselo byť podstatne viacej. Len pre ilustráciu uvediem, že formulácia o tom, že "NKÚ nenadobudla primerané uistenie o tom, že vo fáze odborného hodnotenia bol zabezpečený jednotný odborný, objektívny a transparentný prístup v súlade s európskymi princípmi". Nie je, je veľmi diplomatické hodnotenie na to, aby ste povedali, že to nefungovalo.
Pretože v ďalšej časti správy hovoríte o tom, že výsledky kontroly ukázali, že absentovali manuály pre hodnotiteľov, neboli organizované žiadne školenia k odbornému hodnoteniu, že bola časť odborných hodnotiteľov prijatá len pár mesiacov pred vyhlásením jednotlivých výziev a ďalšie v podstate podľa mňa manažérske zlyhania, ktoré vlastne zo strany ministerstva pôdohospodárstva boli.
Taktiež je absurdné, zistenia, by ma zaujímalo, či naďalej vaše poukázanie na nezákonné, resp. absolútne neefektívne prenajímanie budovy, ktoré JPPA platila prenajímateľovi, ak sa penzijný fond, ročne takmer 1 mil. eur. By som chcela poprosiť odpoveď na túto otázku, že či táto, to naďalej funguje, alebo ministerstvo túto zmluvu nevýhodnú zrušilo.
Osobitne ste sa venovali doprave. O tejto časti kontroly som na pôde parlamentu už dnes hovorila v súvislosti s vráteným zákonom pána prezidenta a som citovala vaše zistenia s konštatovaním, že som ich zhrnula v takom pojme, že ide o vážne manažérske zlyhanie zo strany ministerstva dopravy a z Národnej diaľničnej spoločnosti pri tak veľkých projektoch strategických, ako je diaľnica D4, R7, a taktiež v rámci zistení, ktoré ste mali pri mimoriadnej kontrole Triblavina.
Tu by som sa ale v krátkosti chcela pozastaviť, že pri tom, aké zistenia ste mali, čo na jednej strane dáva taký dojem dôveryhodnosti tejto správy, na druhej strane, keď človek trošku pozná zázemie niektorých tých prípadov a zistí, že niektoré veci ste tam buď neopomenuli, nezistili alebo nechceli zistiť, tak hneď na tej druhej strane zapochybujem o tom, že či ozaj je to ako celok dobré alebo tých, takýchto nejasností je tam viacej. Poviem konkrétne. Pri tejto situácii pri Triblavine je zmluva, existujúca platná zmluva medzi ministerstvom výstavby, Národnou diaľničnou spoločnosťou a Bratislavským samosprávnym krajom o výstavbe križovatky Triblavina, ktorá má plnenie termín rok 2017 a ktorá sa jednoducho neplní. A o tomto vašej kontrole v záveroch nie je nič.
Na druhej strane si ale cením vaše odporúčania pre ministerstvo, kde jednoznačne hovoríte, analyzujete nedostatky, ktoré by sa prijatím opatrení mohli, mohli situáciu zlepšiť. Chcem poukázať na ďalšiu vec toho, že vy síce navrhnete opatrenia, ale keď sa neplnia, že čo? Nič. Nič sa nestane. Napríklad robili ste kontrolu Slovenskej správy ciest, kde ste kontrolovali uložené opatrenia z roku 2014 a v minulom roku v kontrole ste zistili, že vlastne sa nič z nich nenaplnilo. Výsledkom zistenia roku 2016 bolo, že opakovane sa, sú tam... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.) Opätovne. (Reakcia z pléna.)
Áno, ale nie pri, pán Hrnko, ale asi by nemalo byť opakovanie pri nedostatkoch a opakovať ich a na to používať, na hlúposti verejné prostriedky. Pretože tie výsledky poukazujú na opätovné neriešenie závažných problémov, ktoré nepriaznivo vplývajú na činnosť Slovenskej správy cien, zvyšujú nároky na verejné zdroje a negatívne ovplyvňujú život občanov, pán Hrnko.
Je zarážajúce, že vláda neschválila do dnešného dňa jedno z opatrení, a to Program opráv a údržbu ciest I. triedy. Tento dokument bol vláde predložený, ale nebol schválený. Ako je to možné? A čo teraz spravíme? Akú máte vy právomoc k tomu? Alebo si to len tu povieme, a nič? Pretože aj vy konštatujete, že cesty I. triedy v súčasnosti znášajú viac ako 50 % dopravnej záťaže, sú v kritickom stave. A nielen tie, ale sú to aj mosty.
Ďalšiu oblasť, ktorú chcem ešte povedať, je environmentálna politika. A upozorňujete na to, že environmentálne záťaže sa neriešia, resp. málo. Jedine ministerstvo obrany a čiastočne ministerstvo životného prostredia riešilo uložené sanácie, ktoré malo v programe štátnej, á, na odstránenie environmentálnych záťaží. Poukazujete na nízku efektivitu kontroly ministerstva životného prostredia, kde sa teda kontrolujú skôr také vedľajšie výdavky, ako mzdové náklady, cestovné náhrady, spotreba pohonných hmôt, ale nie efektivita riešení. A to je tragédia, pretože dnes máme na stole kauzu vrakunskej skládky, na ktorú sa idú dať milióny eur, ale tá efektivita riešenia, ja si dnes dovolím povedať, bude minimálna, bude mizivá a bude si vyžadovať ďalšie verejné zdroje.
Nesplnili si svoju povinnosť ministerstvo hospodárstva, ministerstvo dopravy, ministerstvo pôdohospodárstva. A to sú ministerstvá, ktoré boli, mali uložené úlohy vládou Slovenskej republiky. Túto úlohu dostali, to píšete vy vo vašej správe a to chcem tu povedať, aby to bolo jasné, že akú - načo máme potom takúto správu, keď sa z toho, si neberieme poučenie? Tie isté ministerstvá dostali opakovane tú úlohu. A čo? A nič sa nedeje. V rozpočte, v štátnom rozpočte sme schválili, ste schválili zmenu rozpočtu Železničná spoločnosť, peniaze vyčlenené na sanáciu environmentálnych škôd sa odobrala, že však to sa spraví, "sa to" z iného rozpočtu a peniaze použili na verejnú dopravu. A nič sa nedeje, vláda nekoná.
Na záver chcem povedať, ešte čo ma milo prekvapilo, a chcem k tomu vás aj inšpirovať na ďalšie kontroly, je tam informácia o predbežnej štúdii kontrolnej akcie Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty. Zrejme to bude nejaká ojedinelá kontrola a zrejme tú metodiku nejako si ešte musíte zadefinovať. Čiže vítam, že takúto informáciu ste nám dali, že pripravuje sa takáto kontrola, kde sú nejaké medzinárodné záväzky, a predpokladám, že bude to o tom, že ako si tie záväzky plníme, resp. keď si ich nebudeme plniť, čo nám z toho vyplýva. Medzinárodná biosférická rezervácia však nie je dohoda, z ktorej by mali plynúť nejaké závažné sankcie. Ale máme tu iné dohody, dohody vo vzťahu k životnému prostrediu, k Európskej únii, máme tu dohody napríklad o mokradiach, dohovor o mokradiach, tzv. Ramsarská dohoda, kde pri neplnení, pri zániku niektorých druhov mokradí, keď sa to stane, Slovensko bude vážne mať postihy finančné.
A tu by som vás chcela poprosiť, aby napríklad sa urobila takáto kontrola pri Národnej prírodnej rezervácii Šúr, tu v blízkosti Bratislavy, nebudete to mať ďaleko, kde dochádza k vysychaniu takéhoto územia v dôsledku nerozumných rozhodnutí a povolení štátu. Rozhodnutí ministerstva životného prostredia, výnimok a rôznych urbanistických aktivít. A sú to aj ďalšie, a tým budem končiť, napríklad dodržiavanie smernice, napríklad takej smernice, rámcovej smernice o vodách, kde sme povinní dodržiavať. Je to v zákone, v ústave schválená strategická surovina a znečisťovanie napríklad podzemnej vody, podzemných zdrojov pitnej vody, práve napríklad v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, ktorá je ohrozovaná štátom, ohrozovaná štátom, ktorý je zodpovedný za znečistenie z vrakunskej a ďalších skládok na severovýchodnej časti Bratislavy, z ktorých plynie a dostáva sa znečistenie do tejto oblasti.
Čiže naozaj vítam, že sa zameriavate aj na túto oblasť, a bola by som rada, keby ste zahrnuli tieto kontroly do svojej kontrolnej činnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18. 5. 2017 19:20 - 19:32 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, to, že máme tu v pléne takýto zákon, je naozaj zlyhanie manažérske, manažérske zlyhanie štátu, ministerstva a Národnej diaľničnej spoločnosti. A to, že je to tak, vám predložím dôkaz, ktorý je z vašich dokumentov, z vašich materiálov a je to čierne na bielom napísané v správe Najvyššieho kontrolného úradu k téme doprava. Vzhľadom na to, že nebolo dostatok času pripraviť si rozpravu, tak zľahka, voľne som sa prihlásila do písomnej rozpravy a ja vám prečítam niektoré kapitoly práve z tejto správy, ktoré dokladujú to, že ide tu o systematickú nefunkčnosť tohto štátneho orgánu a jej spoločnosti, Národnej diaľničnej spoločnosti.
Čiže v správe sa uvádza, že kontrolné akcie boli zamerané na preverenie rôznorodej podpory štátu a plnenie stanovených cieľov rôznych projektov a programov. Na základe týchto poznatkov, vyhodnotenia priorít a programových cieľov sa teda Najvyšší kontrolný úrad zameral na oblasť dopravy, ktorá je jednou z finančne najnáročnejších politík štátu. A išlo o kontroly v dvoch kontrolných akciách, pričom potom tretia kontrola bola zameraná na plnenie opatrení v kapitole ministerstva, ktoré boli prijaté už v súvislosti s predchádzajúcou kontrolou vykonanou v minulosti. Čiže z toho vyplýva, že aj kontrolný úrad usúdil, že je veľmi dôležité, čo je prirodzené, aby sa neopakovali nedostatky, ktoré boli už v správach analyzované a na ktoré bolo poukázané. Medzi ne je vypichnutá skutočnosť, že ide o časté zmeny koncepčných a strategických zámerov, predlžovanie termínov výstavby, nedostatočná príprava projektov, absencia plánov údržby a podobne, čo samotné vytvára predpoklady pre ďalšie dodatočné náklady.
Samotné projekty dopravnej infraštruktúry z oblasti dopravy, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad, patria k projektom s vysokou mierou spoločenskej a finančnej významnosti a práve preto je dôležité, aby sa tie chyby, ktoré som vymenovala, neopakovali. Čiže kontrolné akcie sa týkali: výstava obchvatu Bratislavy, tzv. D4, R7, a mimoriadna kontrola križovatka Triblaviny. Projekt obchvatu Bratislavy, to je tá D4, R7, sa má realizovať ako verejno-súkromný projekt za 1,9 mld. eur a jeho dĺžka je 59 kilometrov. Subjektom kontroly bolo ministerstvo, ktoré je iniciátorom a zároveň zadávateľom projektu a zároveň je aj účastníkom celého procesu prípravy a realizácie PPP projektu vo všetkých jeho fázach. Riadiaca funkcia ministerstva je teda nezastupiteľná a vyžaduje si vysokú úroveň projektového manažmentu vo všetkých fázach projektu. Závery kontroly však dokumentujú nedostatky práve v oblasti riadenia projektu, ktoré môžu mať vplyv na výsledný efekt. A prosím pekne, počúvajme, podcenená bola príprava vlastného postupu pri PPP projekte, nedostatky boli identifikované pri zmluve o poskytnutí komplexného poradenstva, vypracovanie iba dvoch variantov riešenia dopravnej situácie, to znamená nulový a realizačný, ktoré nemožno považovať za dostatočné. NKÚ vo svojich záveroch zároveň upozornilo, že hoci výstavba obchvatu podľa ich mienky pomôže k odľahčeniu dopravy na komunikáciách v širšom okolí hlavného mesta, odkloní tranzitnú dopravu z exponovaných úsekov diaľnice, dopravné problémy na území a v okolí hlavného mesta SR nevyrieši, takže budú potrebné ďalšie investície, ktorých finančné krytie bude v budúcnosti veľmi zložité.
Prosím, to čítam stále zo správy NKÚ. V záujme toho, aby sa tieto nedostatky neopakovali, NKÚ odporučilo ministerstvu spracovať interný dokument upravujúci postupy, termíny a zodpovednosť pri príprave a realizácii PPP projektov, ktorý by vychádzal z materiálov schválených vládou SR a aktualizovaných metodických dokumentov Ministerstva financií Slovenskej republiky. Je teda paradoxné, že po podpísaní takejto zmluvy, po realizácii obrovských infraštrukturálnych projektov ministerstvo nemá takéto dokumenty, nemá metodický postup, ktorý by upravoval, ako v takýchto situáciách má ministerstvo postupovať. A naďalej NKÚ uvádza, že takýto postup, takýto dokument by mal vypracovať každý subjekt štátnej správy v prípade rozhodnutí o PPP projekte ako významný predpoklad kvalitného projektového riadenia. Je to pre mňa dosť zúfalé zistenie, že takéto čosi nie je prirodzenou normálnosťou mať pri takýchto projektoch.
Ďalej čítam z dokumentu, ktorý stále len potvrdzuje to, že ide o manažérske zlyhania a že nie je dôvod na lámanie takýchto zákonov, na lámanie spravodlivosti voči občanom, voči vlastníkom. Takže ďalej čítam. V súvislosti s kontrolou NKÚ upozorňuje, že z pohľadu princípu hodnoty za peniaze je nutné podrobne vyhodnocovať veľké investície v rezorte dopravy s cieľom dosiahnuť najvyšší možný prínos pre spoločnosť. To znamená, že je dôležité, aby existoval regulačný mechanizmus pri schvaľovaní PPP projektov nielen v sektore dopravy, ktorý zabezpečí udržateľnosť verejných financií tak, aby neboli ohrozené vlastné investičné aktivity štátu. Záväzky z tohto projektu musia byť každoročne rozpočtované po dobu desiatok rokov a ich výška je obrovská. Len v prípade bratislavského obchvatu ide o záväzok štátu 52,8 mil. eur ročne po dobu 30 rokov. A také závažné manažérske zlyhania pri tak obrovskom projekte.
Ďalšou kontrolou, ktorá bola urobená a súvisí tiež s týmto projektom a s dokladom toho, že naozaj tu ide o vážne manažérske zlyhania, bola kontrola a zistenia pri projekte križovatky Triblavina, kde sa zamerala NKÚ na prípravu a financovanie rekonštrukcie diaľnice D1 Bratislava – Trnava, úsek, a na stavbu križovatky Triblavina. Tá rekonštrukcia je čiastočne vyvolaná aj práve obchvatom. Preverené boli oblasti: strategický prístup pri plánovaní a súlad objednaných a prevzatých vybraných služieb. Kontrolou plnenia úloh vyplývajúcich pre NDS z vládnych strategických plánov rozvoja dopravnej infraštruktúry bolo zistené, že plánované ukazovatele týkajúce sa prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2015 neboli opätovne dosiahnuté. Preverením plnenia finančného harmonogramu týchto prác bolo zistené značné meškanie a náklady, ktoré boli realizované, je reálne riziko, že bude opätovne navyšované, menené, pretože dôjde k ďalším úpravám harmonogramu stavebných prác. A oneskorenie bolo spôsobené najmä podcenením časovej náročnosti procesu prípravy a priebehu verejného obstarávania. To je identický príklad ako prípad pri diaľniciach, kde je vyvlastňovanie a získanie stavebného povolenia základnou axiómou toho, aby sa mohlo začať stavať. Čiže to nie je žiadne niečo neobvyklé, mať usporiadané vlastníctvo pod stavbou.
Nechcem sa teraz podrobnejšie zmieňovať o zisteniach, ktoré boli práve v súvislosti s križovatkou Triblavina a so zisteniami, len v stručnosti spomeniem to, že naozaj konštatovalo NKÚ, že došlo zase opätovne ku koncepčným zmenám, ktoré neboli v súlade s územným plánom, vo veci rozporu ministerstvo nezačalo konanie, že preverená projektová dokumentácia neobsahovala dopravné analýzy, že nástroje dopravného plánovania boli použité iba v dvoch dokumentáciách a v ostatných projektoch neboli použité. Proste pri dopravných stavbách stále hovoríme o projektoch dopravy. A ďalšie štúdie aktuálne z roku 2015 vychádzali pri tak veľkých stavbách len z prepočtov dopravnej prognózy cez koeficienty, ktoré neboli dokladované dopravnými prieskumami.
Toto všetko som uviedla práve z toho dôvodu, aby som deklarovala, že čo je prvoradým a hlavným dôvodom tohto zákona: manažérske pochybenia a zlyhanie práce Národnej diaľničnej spoločnosti. Je neprípustné, aby sme z takéhoto titulu prijímali takýto zákon, ktorý je z môjho pohľadu, som presvedčená, že aj z pohľadu mojich kolegov, protiústavný, a prosím vás, aby sme naozaj nehlasovali zaňho a naozaj nech radšej ministerstvo vykoná všetky potrebné kroky, aby získalo stavebné povolenie legitímnou cestou, ktorú má stále v platných zákonoch možnosť relatívne rýchlo a správne získať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11. 5. 2017 11:29 - 11:37 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, pán minister, kolegovia, kolegyne, vopred sa ospravedlním, ospravedlňujem, ak budem vo svojom vystúpení ostrejšia možno ako v iných prípadoch, ale myslím si, že v tejto veci a najmä z dôvodu, pre ktorý sa, jeden z dôvodov, pre ktorých sa prijíma tento návrh v takomto konaní, a to diaľnica D4, tak mám na to právo. Pretože v procese prípravy tejto diaľnice a na problémy s jej realizáciou a prípravou poukazujem od roku 2008, kedy sa prvýkrát, kedy prvýkrát vzišla myšlienka, že nultý obchvat Bratislavy sa transformuje na diaľnicu a stane sa z neho diaľnica a z toho dôvodu bol vnútený do územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja ako diaľnica, aby sa na výstavbu mohli použiť eurofondy. V tom čase to bolo ešte vlastne prvé programovacie obdobie a takáto teoretická možnosť tam bola, ak sa stane táto diaľnica súčasťou koridoru TEN-T.
To sa nestalo. Samozrejme, bola, táto diaľnica nebola schválená Európskou úniou, aby bola do tejto siete zahrnutá, a to z toho dôvodu, že zjavne táto diaľnica nenapĺňa úmysel, aby vozidlá, pre úmysel, pre ktoré sa diaľnice stavajú.
Ale je treba povedať, že od roku 2009 v územnom pláne Bratislavského samosprávneho kraja aj ostatných dotknutých obcí a miest v územnom pláne je. Čiže hovoriť o tom, že nebola známa trasa, to nie je pravda, pretože tá trasa minimálne v trase koridoru je známa od tohto roku. To znamená, hocikto, kto len trošku sa venuje samospráve, sleduje územné plánovanie, tak mohol investovať do pôdy a od tohto roku si byť istý, že jedného dňa je pravdepodobné, že tú diaľnicu tam nejakým spôsobom štát bude stavať, a nemusel to byť špekulant, mohol to byť obyčajný človek, ktorý trošku rozmýšľa dopredu.
Od tohto roku 2009 prebiehajú rôzne procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie, na jednotlivé úseky, avšak bez toho, aby táto trasa bola posúdená ako strategický dokument, ako v procese SEA. Som vstupovala do týchto procesov, cez Generálnu prokuratúru bola vyslovená aj námietka, že ten proces bol opačný. Aj nakoniec ministerstvo dopravy muselo pristúpiť a dodatočne takýto dokument spracovať, aj bol spracovaný. Tento dokument bol predložený na rokovanie vlády, aby sa doplnila tzv. koncepcia rozvoja, rozvoja diaľnic Slovenskej republiky, doplnok 3, ktorý mal do koncepcie tohto strategického dokumentu túto diaľnicu zahrnúť. Toto bolo z rokovania vlády stiahnuté a, pán minister, do dnešného dňa v oficiálnom dokumente ministerstva diaľnica D4 nefiguruje, ani ten úsek R7-ky. Napriek tomu dochádzalo k vynakladaniu obrovských finančných prostriedkov na ďalšiu prípravu, preprojektovanie a rôzne kadejaké štúdie, ktoré sa snažili zdôvodniť potrebu tej D4-ky, okrem dopravných analýz. Preto hovorím o tom a trvám si na svojom názore, že celá D4-ka v plnom profile tak, ako je povedaná, nesplní účel, na ktorý tieto obrovské prostriedky, takmer dve miliardy, a to ešte nehovoríme o tuneli Karpaty, majú byť vynaložené.
Opýtam sa vás, keď od tohto roku sme vedeli, že tá diaľnica pôjde, prečo sa tam nespravili pozemkové úpravy? Prečo štát nevyužil vlastný nástroj, ktorý mohol stáť ho nula peňazí? Pričom v tejto trase nemuselo byť vyvlastňovanie, mohlo tam byť, mohli tam byť štátne pozemky, keď by sa urobili v rámci pozemkových úprav.
Dodnes sa nepreukázala efektivita tejto trasy. Napriek tomu bol podpísaný projekt PPP. Napriek tomu sa obrovské peniaze plánujú do tzv. tunela Karpaty, ktorý má mať 11 km, je v trase, ktorý je veľmi, značne geologicky náročný. Geologická štúdia je utajená v geofonde, nie je sprístupnená pre ani odbornú, ani širokú verejnosť. Ja ako nielen poslanec, ako odborník, ktorý má prístup do knižnice geofondu, som si žiadala o sprístupnenie tohto dokumentu, mi bol odopretý tento prístup z titulu, že je utajený.
Pýtala som sa pána ministra na hodine otázok, ako je možné, že Národná diaľničná spoločnosť utají takýto dokument, ktorý je alfou a omegou pre posudzovanie tunela? Bolo mi povedané, je to z titulu toho, aby nedochádzalo k špekulatívnym výkupom pozemkov.
Pýtam sa vás, pán minister, ešte raz, akým pozemkom sa vykupuje pod tunelom? Tunel je z jednej diery do druhej diery v kopci, kde nie sú pozemky, pretože pozemky pod kopcom nemajú listy vlastníctva. A všetko po tie portály už je dávno oznámené, je dávno projektované a známe.
A ešte raz vás žiadam z tohto miesta, pán minister, aby bola odtajnená táto štúdia a aby bola sprístupnená s okamžitou platnosťou pre verejnosť. Je to situácia, kedy sa môžu opakovať tragické a ekonomické obrovské škody, podobné, ako sa dejú teraz v tuneli Višňová a v iných. Nepripusťme, aby nemala verejnosť, či široká alebo odborná, informácie o tom, ako sa tam plánuje tento tunel.
Vrátim sa k predmetu, k meritu tejto veci, o ktorej tu dnes hovoríme. Pán minister, toto je úplne obyčajné, prasprosté znárodňovanie. Neprípustné. Od roku 2009 mohlo dôjsť k usporadúvaniu týchto pozemkov a dnes vy idete takýmto spôsobom pošliapavať ľudské práva. Podobne ste konali pri Jaguari. Tam takisto dochádzalo k machináciám s pozemkom, k rozdielnym cenám. Na jednej strane od drobných ľudí sa vykupovali pozemky za malú cenu a potom následne, áno, tam verím tomu, že tá špekulácia bola, pretože umiestnenie Jaguaru nebolo dopredu známe, pretože tam bol znásilnený územný plán, tam boli znásilnené všetky procesy, ktoré, ktoré mali riadne prebehnúť, áno, a tam špekulácie boli. Máte dvojaký meter na ľudí a na snahy, ktoré robí vláda, a ktorá si myslí, že pre ňu zákony neplatia.
Pán minister, takže z môjho pohľadu sú to dve výzvy. Jedna výzva, aby sa tento zákon stiahol. Možno je to volanie o pomoc do pléna, ktoré zrejme nevypočuje, ale naozaj si myslím, že je to protiústavné a nesprávne.
A druhá výzva. Vás vyzývam, aby okamžite bola štúdia geologického prieskumu, pre geologický prieskum pre tunel Karpaty odtajnená v geofonde a sprístupnená pre odbornú verejnosť tak, aby ako každý jeden v čitateľni geofondu mal ju sprístupnenú, aby nemusel chodiť sa doprosovať nejakému projektantovi na, do Národnej diaľničnej spoločnosti a tam ponižujúcim spôsobom študoval takúto dokumentáciu, keď máme na to príslušnú inštitúciu a príslušné konania. Je to absolútne neprípustné, pretože potom dochádzajú takéto špekulácie a nezákonné situácie, ako ste nám navodili teraz.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11. 5. 2017 10:51 - 10:54 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, hovorili ste o zlacnení D4-ky, že sa vysúťažila za menej peňazí, ako bol predpoklad. No ale prečo sa tak stalo? Pretože sa zmenili – tu som, v strede, tu – pretože sa zmenili parametre D4-ky. Diaľnica sa zúžila na niektorých profiloch a hlavne sa prerobila križovatka D4, D1, ktorá pôvodne bola projektovaná úplne inak. A práve aj zmena tohto projektu vyvolala následne zmeny na D1-ke a vyvolané zmeny súvisiace s týmto kolektorom.
Ja sa pýtam, pán minister, čo na to povie Európska investičná banka, ktorá úveruje v hodnote 426 mil. eur tento projekt? Ako sa jej bude páčiť to, že tu budú pošliapavané vlastnícke práva ľudí, ktorí do dnešného dňa nemajú usporiadané pozemky pod stavbou?
A ešte na záver, hovorilo sa tu o tej Triblavine. Pán minister, do dnešného dňa ministerstvo, Národná diaľničná a Bratislavský samosprávny kraj majú platne uzavretú zmluvu o výstavbe kolektorov diaľnice a súbežných kolektorov pozdĺž diaľnice D1. Vy nemôžte povedať, že vás to nezaujíma, že vás kolektory netrápia, lebo to je regionálna stavba. Vy máte platne uzavretú zmluvu, kde ste podpísaný, ako je podpísaný minister, Národná diaľničná spoločnosť a so svojimi záväzkami aj Bratislavský samosprávny kraj. Ak je tak, ako vy hovoríte, tak dodržujte kultúru vzájomného obchodovania, oslovte samosprávny kraj a túto zmluvu vypovedajte a zdôvodnite kraju, ale aj ľuďom, prečo zrazu táto zmluva, ktorú ste vy iniciovali ako ministerstvo, zrazu nemá byť a prečo zrazu tie kolektory tam nechcete stavať. A to je vyvolané zmenou D4-ky, D1-ky, jeden z dôvodov. A jeden... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10. 5. 2017 18:45 - 18:47 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na to, že vlastne už v spoločnej správe sa viacero tých mojich podnetov objavilo, tak aj v tej podobe, ako je vládny návrh predložený, tak je pre nás akceptovateľný, lebo sa odstránili niektoré zásadné veci, ktoré boli proste takým tým KO, že nebudeme hlasovať. Ale tým, že hlavne ten dodávateľ pitnej vody sa vyriešil, to bola taká zásadná vec, aj upravili sa tie spoločenstvá vlastníkov. No a táto otázka, ja budem rada, keď sa to dostane do zákona, avšak aj keď bude výsledkom stretnutie na výbore, kde sa veci preberú, kde sa ujasnia kompetencie, kde pán minister v rozhovore pred tým proste má snahu tú situáciu vyjasniť, hľadať riešenie, ak to začne fungovať na základe existujúcej legislatívy, tak sa dosiahol cieľ, pretože pre mňa je cieľ, aby Úrad verejného zdravotníctva aj proaktívne v týchto oblastiach konal a nečakalo sa až na to, že bude identifikované nejaké hromadné poškodenie zdravia a potom sa bude hľadať, aha, však vlastne my tu máme chemicky znečistenú vodu a ľudia si myslia, že pijú pitnú vodu. Pretože naozaj, keď to robí jeden aj druhý, robia to všetci a vlastne nikto. Tomuto treba zabrániť.
A ďakujem, keď si nájdeme ten, že zadefinujeme si ten cieľ, čo chceme dosiahnuť, ak sa dosiahne takouto formou, budem rada, ak sa ukáže, že potvrdia moje slová, tak verím, že keď prídem následne s poslaneckým návrhom, že takýto poslanecký návrh potom bude prijatý, ak sa zadefinuje, že naozaj tá legislatívna zmena bola potrebná. Ale bola by som radšej, keby, samozrejme, ste akceptovali moje návrhy a bola už schválená v rámci tohto čítania.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10. 5. 2017 18:16 - 18:41 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som sa vyjadrila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane a podpore, rozvoji verejného zdravia. Chcem sa v úvode poďakovať za konštruktívnu diskusiu – či na pôde výboru pre zdravotníctvo, ale aj s pánom ministrom – a snahu porozumieť si a hľadať riešenia, ktoré možno nájdeme aj mimo legislatívneho nejakého procesu s cieľom teda naozaj chrániť zdravie našich obyvateľov.
Teraz konkrétne k návrhu zákona by som sa chcela vyjadriť. Oceňujem v bode 33, že sa okrem teda iných vecí ukladá povinnosť bezodkladne informovať verejnosť, obyvateľstvo v oblasti zásobovania o každej výnimke na použitie pitnej vody, ktorá nespĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre chemické ukazovatele, ak nemožno zásobovanie zabezpečiť inak a nebude ohrozené ich zdravie. Toto je veľmi dôležitá vec, aby teda verejnosť bola proaktívne informovaná v prípade teda, že kvalita pitnej vody, ktorou sú zásobovaní, nespĺňa limity, ale malo by to byť aj v prípade, ak individuálni obyvatelia majú súhlas a majú oficiálne povolené čerpanie pitnej vody z vlastných domových studní v prípade, že to je jediný ich zdroj, a v prípade, že je známe, že nejaké znečistenie podzemných vôd, ktoré tam predtým nebolo a dostalo sa, môže sa dostať do ich studní, ktoré na takýto účel používajú, aby boli proaktívne zo strany orgánov ministerstva zdravotníctva taktiež upozornení a netýkalo sa to len zásobovania ako cez verejné zásobovanie pitnej vody.
Taktiež oceňujem, že ste si osvojili jednu z mojich pripomienok a v bode 36 sa upresnil pojem dodávateľ, ako aj povinnosti pre vlastníkov bytových a nebytových budov a spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože takto, ako je to teraz naformulované v spoločnej správe, je tá dikcia jednoznačná a verím, že tie aplikačné ťažkosti, na ktoré som upozorňovala vo výbore, tak nenastanú. S týmito pozmeňovákmi sa aj pre nás stáva tento návrh zákona akceptovateľný.
Mám pripravený pozmeňovací doplňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s poslankyňou Janou Cigánikovou a ktorý hovorí o doplnení kompetencií pre Úrad verejného zdravotníctva v prípade, že podzemné vody, ktoré sa využívajú pre účely, využitia pre pitné účely, môžu byť znečistené z nejakých environmentálnych záťaží, ktoré sú evidované a známe. O čo ide a prečo? Takže tým mojím pozmeňovákom sa dopĺňajú kompetencie úradu, kde je zmena z môjho pohľadu potrebná z toho dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky môžu byť iné charakterom chemickým, ako sú zadefinované v súčasnom nariadení vlády, ktoré má byť nahradené vyhláškou, ktoré by malo mať ministerstvo, teda hygienik právo rozšíriť tieto ukazovatele v prípade, že na základe poznania týchto environmentálnych záťaží by mohlo dôjsť k znehodnoteniu zdrojov pitnej vody, či pre verejné, ale aj pre súkromné využívanie.
Ten samotný pozmeňujúci návrh potom prečítam v ďalšom, ale chcela by som deklarovať nevyhnutnosť tú situáciu riešiť na konkrétnom príklade, ktorý je teraz mimoriadne živý a ktorý môže byť takým vlastne prototypom toho, že situácia, ktorá sa na Slovensku môže vyskytovať na viacerých miestach, je naozaj alarmujúca a treba sa s ňou nejako vysporiadať. Môj pohľad je, že by bolo dobré, keby to bolo aj v legislatíve. Ak však pán minister nájde aj riešenia, ktoré budú možno aj rýchlejšie v rámci kontroly výkonu Úradu pre verejné zdravotníctvo a nejaké spoločné cesty a riešenia pre aplikáciu v praxi, tak, samozrejme, budem rada, ak môj príspevok k tomu prispeje.
Ale chcela by som vás informovať o tom na príklade tzv. vrakunskej skládky. O čo ide? Tejto problematike sa nevenujem len ako poslankyňa Národnej rady a tímlíderka pre životné prostredie, ale aj ako poslankyňa Bratislavského samosprávneho kraja, kde sa tzv. vrakunská skládka nachádza a nielen samotná skládka, ale aj znečistenie, ktoré pochádza z nej a ktoré sa v masívnej miere dostáva už do podzemných vôd Žitného ostrova, ktorý vieme a poznáme, že je to vlastne chránená vodohospodárska oblasť, ktorá je zásobárňou pitnej vody – zatiaľ ešte pitnej vody – pre takmer 13 mil. obyvateľov.
A trošku vás uvediem do problematiky tejto záťaže, aby sme vedeli, že nakoľko je to závažné. Táto environmentálna záťaž vlastne má pôvod už v roku 1873, kedy bola do koryta Mlynského ramena Dunaja odvádzaná odpadová voda z chemickej výroby v Dynamitke. Oficiálne bola skládka zriadená v roku 1966 a využívaná do roku 1979 na ukladanie chemického odpadu z Chemických závodov Juraja Dimitrova. Táto lokalita predstavuje územie znečistené odpadom, zdrojom ktorého bol chemický priemysel zameraný na výrobu herbicídov, pesticídov, insekticídov a gumárenských chemikálií, avšak pôvodne aj bojových látok, ktoré sa v tejto Dynamitke v minulosti vyrábali. A práve v tejto lokalite tohto Mlynského ramena boli uložené v sudoch zvyšky týchto látok po uzavretej výrobe.
Predmetné chemické látky sa vyznačujú veľmi vysokou biologickou aktivitou a tým, že došlo k jej aktivizácii, tak sa dostala podzemná voda do kontaktu s týmito látkami a došlo, dochádza k vyplavovaniu týchto látok, ale aj látok, ktoré vznikajú ako nové zlúčeniny, ktoré vzniknú vlastne vzájomným pôsobením týchto toxínov.
To, že došlo k aktivizácii tejto skládky, nastalo po roku 1992 vplyvom napustenia Vodného diela Gabčíkovo. Chcem na to upozorniť, lebo práve v tomto roku ideme, v úvodzovkách, sláviť 25. výročie Vodného diela Gabčíkovo, a musím povedať, že staré hriechy nás teraz dobiehajú. Pretože v čase, kedy sa vodné dielo stavalo, tak ochranári sme upozorňovali aj na túto skutočnosť, že dôjde napustením vodného diela k zmene režimu podzemných vôd a môže nastať situácia, že podzemné vody dotknú sa týchto skládok. Nie je to len skládka vrakunská, ale sú to aj skládky, ktoré sa nachádzajú v severovýchodnej časti Bratislavy, čiže samotná lokalita chemických závodov, priestor podniku, potom lokalita na Žabom majeri, kde sú tie isté látky uložené a ktoré sú takisto vypaľované, len s tým, že sú vzdialenejšie od toho Žitného ostrova, tak ešte ten kontaminovaný mrak postupuje pomaly, ešte v plnej sile nezasiahol túto vodohospodársku oblasť. Treba povedať nebezpečnosť tohto aspektu.
A prečo hovorím o tom práve tu, na pôde, kde je zákon, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva? Pretože nehovorím len všeobecne o znečistení podzemnej vody ako nejakom ukazovateli, ktoré dávame niekde na hlásenie na Európsku komisiu, kde chcem popri inom povedať, že hlásenia, ktoré sme dávali, boli mylné a klamlivé a s nepravdivými údajmi, ale tu chcem povedať na tejto pôde a upozorniť pána ministra, že tento aspekt vyplavovania týchto látok do podzemných vôd, ktoré sú využívané ako na pitné účely a v chránených vodohospodárskych; chránená vodohospodárska oblasť Žitný ostrov je preto chránená, že je to ako zdroj pitnej vody.
Kvalita podzemnej vody v Žitnom ostrove je zatiaľ na väčšine územia taká vysoká, že prakticky bez akejkoľvek úpravy, respektíve s minimálnou úpravou je použiteľná pre pitné účely. Ak budeme strkať hlavu do piesku a tváriť sa, že sa nič nedeje, tak toto, mrak tohto znečistenia znehodnotí na tisíce rokov alebo trvale znehodnotí tento zdroj podzemnej vody. Piť musíme všetci. Bez vody nemôžme žiť a náklady, ktoré budú potrebné na čistenie tejto podzemnej vody na to, aby mohla byť pitná, budú ďaleko, ďaleko prevyšovať náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sme tomuto znečisteniu predišli. A nie je to, hovorím, len o nákladoch takých priamych, ale treba si uvedomiť, že tieto náklady budú na zdravie, na liečenie zdravia obyvateľstva, pretože ten nebezpečný aspekt, ktorý je v súvislosti s akumuláciou týchto látok do organizmov, čo je vlastne nebezpečné pri dlhodobom používaní a vystavení ich vplyvu, dochádza vlastne ku koncentrovaniu v mikroorganizmoch, ako aj vyšších organizmoch, ktoré sú súčasťou potravinového reťazca. Preto spoliehať sa na to, že to obrovské množstvo podzemnej vody, dôjde k rozptýleniu týchto látok, že dôjde k zníženiu koncentrácie, tak je faloš a je to len zatváranie očí pred realitou.
Chcem zhrnúť riziká vplyvu skládky na zdravie. Čiže je to, je tuná preukázaná aktuálnosť rizika pre biologické organizmy v kontaktnej zóne i riziká šírenia sa znečistenou podzemnou vodou. Niektoré látky už dnes významne ohrozujú kvalitu vody v oblasti Vrakune, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova. V súčasnosti je už mrak zaevidovaný vo vzdialenosti 5 km od skládky. Môže to byť už ďalej, pretože ten monitoring nebol ešte ukončený.
Vo vyjadrení Bratislavskej vodárenskej spoločnosti sa geologička vyjadrila: "zatiaľ nie sú vodárenské zdroje ohrozené", to však znamená, že zatiaľ ten mrak ku nim neprišiel, ale ten smer prúdenia podzemnej vody je zjavný a to ohrozenie vodárenských zdrojov najmä v Jelke a tých domácich vodárenských zdrojov je tuná jednoznačné.
Postupujúce znečistenie znehodnocuje na desiatky rokov obrovské objemy pitnej vody v chránenej vodohospodárskej oblasti, navyše v ceste prúdenia podzemnej vody z oblasti skládky sú osídlené oblasti, kde obyvatelia používajú podzemné vody na zavlažovanie, prípadne aj na pitné účely. Tu chcem povedať to, že na zavlažovanie, tiež v rámci diskusií sa hovorilo o tom, že ministerstvo zdravotníctva nemá nič s vodou na zavlažovanie. No, myslím si, že má, ak sa zavlažuje rastlina, ktorá sa dostane, je súčasťou budúceho nejakého potravinového reťazca. Čiže či je to pre poľnohospodárov, ktorí vo veľkom zavlažujú a používajú podzemnú vodu na zálievku, alebo sú to aj tí individuálni vlastníci, ktorí zalievajú takouto vodou podzemnou svoju zeleninu a v dobrej viere ju konzumujú.
Zhrniem zdravotné riziká. Čiže najrizikovejšie je okrem požitia koreňovej a listovej zeleniny dopestovanej na lokalite pitie podzemnej vody. Zvýšené sú aj potenciálne riziká plynúce zo sprchovania pri využívaní detí v rodinných domoch, respektíve pre účely bazénov, potom ďalšie, vplyvom vzájomného pôsobenia kontaminantov a toxínov, ktoré sú dnes neidentifikované a ich ohrozenie je vlastne dlhodobo ohrozujúce zdravie obyvateľov dotknutých oblastí.
Chcem pre úplnosť uviesť, že v apríli tohto roku ministerstvo životného prostredia vyhlásilo verejné obstarávanie na realizátora sanácie skládky Vrakuňa, kde ide o sanáciu samotného telesa. Vybrala sa forma sanácie kapsulácia, to znamená na mieste, že nebude skládka vyvezená, ale bude tzv. obetónovaná a bude z nej odčerpávaná voda, ktorá by sa tam mohla vyskytovať, tak, aby sa eliminovalo vyplavovanie znečistenia do okolia. Tu však treba povedať, že tá kapsulácia nebude stopercentne účinná, jednoducho to sa nedá tak spraviť v tých geologických podmienkach, čiže to vyplavovanie jednak bude trvalé, i keď v menších koncentráciách, a druhá vec je, že už to samotné okolie je tak znečistené, že bude trvať tiež stovky rokov, pokým sa to znečistenie odtiaľ vyplaví.
Informácie, ktoré som teraz čítala, sú z materiálu, ktorý je pripravený na rokovanie zastupiteľstva Bratislavského samosprávneho kraja teraz v piatok, ktoré by malo o tejto veci tiež rokovať, lebo sa chce aktívne do tohto zapojiť a najmä z toho titulu, že v materiáloch, ktoré ministerstvo životného prostredia pripravilo, sa vychádzalo z ukazovateľov, ktoré sú v nariadení vlády, v budúcej vyhláške a ktoré nedefinuje všetky možné chemické znečistenia, ktoré tam môžu byť. A vyrobilo sa pátranie po tých látkach, aby sa identifikovali, aké druhy znečistenia tam majú byť, aké druhy znečistenia sa potom následne majú hľadať v zdrojoch pitnej vody samotného Žitného ostrova. V tomto smere Bratislavský samosprávny kraj chce spolu s vedcami z Akadémie vied a z Univerzity Komenského pristúpiť k projektu, ktorý by napomohol vyhľadávaniu celého toho spektra znečisťujúcich látok, ktoré by následne mali napomôcť hygienikovi, pretože tak smeruje môj pozmeňovací návrh, hygienikovi, ktorý by mal právo a povinnosť monitorovať tieto látky, aby ich ľudia nepožívali. A keď sa takéto látky budú vyskytovať v miestach, kde ľudia môžu túto vodu požívať, aby boli upozornení, že tak nemajú konať, lebo si poškodzujú svoje zdravie.
Alarmujúcu situáciu chcem dokumentovať aj na komunikácii medzi Úradom verejného zdravotníctva a ministerstvom životného prostredia, nebudem čítať celú, ale vypichnem len jednotlivé vety, ktoré sa v tej komunikácii opakujú, kde sa píše, že Úrad verejného zdravotníctva nezodpovedá za kvalitu podzemnej vody zo súkromných studní a táto zodpovednosť zostáva na vlastníkoch pozemkov a studní, odkiaľ sa voda čerpá. Áno, to je pravda, že tí ľudia, ak raz majú súhlas, že, a v dobrej viere čerpajú vodu vo vodohospodárskom chránenom území a zrazu tam príde toxický mrak, tak mali by byť o tom upovedomení, majú na to svoje zákonne právo garantované v ústave, aby o tomto vedeli, a mali by, Úrad verejného zdravotníctva by ich mal proaktívne informovať.
Ďalšia veta ohľadom vody, ktorá sa nachádza v tesnej blízkosti kontaminovanej skládky v mestskej časti Vrakuňa, v lokalite, ktorá je mimo tohto chráneného, vodohospodárskej oblasti. Píšu: "Posúdenie používania na polievanie poľnohospodárskych plodín nie je v pôsobnosti orgánu verejného zdravotníctva." Čiže v podstate im je jedno, že tí ľudia takouto vodou môžu polievať potra..., lát..., teda zeleninu, ktorú potom požívajú.
Potom je tu list, kde minister životného prostredia píše poslancovi mestského zastu..., pardon, poslancovi Európskeho parlamentu pánu Štefancovi, kde sa on dotazoval a píše, že "ministerstvo životného prostredia v súvislosti s predmetnou environmentálnou záťažou oslovilo Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, v ktorého kompetencii je obmedzenie alebo zakázanie užívania vody z domových studní". Tak na jednom mieste úrad hovorí, nie je to v našej kompetencii, ministerstvo životného prostredia je v mienke, že je to v kompetencii. Čiže určite nejaký problém, pán minister, tuná je a buď je to v zlej aplikácii súčasného zákona, vy hovoríte, že je tam tá možnosť aj v súčasnom zákone. Ja si myslím, že pre to, že na Slovensku sú stovky environmentálnych záťaží, by sa hodilo, aby tá kompetencia bola v tom zákone explicitne uvedená a nie, aby každý hygienik si vysvetľoval tie možnosti a povinnosti podľa seba.
Takže som sa dostala vlastne teraz k tomu svojmu pozmeňovaciemu a doplňujúcemu návrhu, ktorý by som teraz prečítala.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Anny Zemanovej a Jany Cigánikovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 425).
1. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 4 ods. 1 písm. g) sa slová "§ 12 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 12 ods. 8"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Vzhľadom na doplnenie nového odseku 6 do § 12 a nadväzujúce prečíslovanie odsekov v § 12 je potrebné upraviť v § 4 vnútorný odkaz. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
2. V čl. I sa za bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie:
"9. V § 12 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Dopĺňajú sa kompetencie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre oblasť environmentálnych záťaží. Uvedená zmena je potrebná z dôvodu, že v niektorých prípadoch environmentálnych záťaží dochádza v dôsledku vyplavovania znečisťujúcich a škodlivých látok k znečisteniu podzemných vôd, ktoré sú využívané na pitné účely. Vyplavované látky nie sú v zozname sledovaných chemických ukazovateľov a je potrebné rozšíriť kompetenciu úradu, aby mohol v konkrétnych prípadoch uložiť špecifické opatrenia. Ide napríklad o šírenie kontaminovaného mraku z vrakunskej skládky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Veľmi zlá situácia je aj na východe Slovenska, kde sa do podzemných vôd dostávajú znečisťujúce látky z environmentálnej záťaže z bývalej prevádzky Chemko Strážske. Z uvedeného dôvodu už boli odstavené niektoré vodárenské zdroje a obmedzené užívanie Zemplínskej Šíravy.
3. V čl. I sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. V § 12 sa za ods. 5 vkladá nový odsek 6, ktorý znie:
"(6) Opatrenia na predchádzanie vzniku ochorení a iných porúch zdravia v dôsledku pôsobenia vplyvov znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže sú:
a) zabezpečenie dostatočného množstva zdravotne bezpečnej pitnej vody,
b) monitorovanie zdravotného stavu ľudí s cieľom identifikácie a analýzy faktorov ovplyvňujúcich vznik chorôb,
c) zákaz používania podzemnej vody na pitné účely,
d) zákaz alebo obmedzenie používania podzemnej vody na závlahy,
e) zvýšenie rozsahu alebo početnosti monitorovania ukazovateľov pitnej vody alebo doplnenie monitorovania ukazovateľov pitnej vody."."
Doterajšie odseky 6 a 7 sa označujú ako odseky 7 a 8. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 15. októbra 2017.
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Pán spravodajca, tu by som chcela poprosiť o, preklep sa stal v návrhu, že teraz ďalší bod je bod 4 a vlastne bod 4 je bodom 5, je to len taká preklepová chyba, tak keby ste boli taký láskavý pri hlasovaní, keďže budem, chcem poprosiť o oddelené hlasovanie o každom bode, tak je tých bodov 5.
Čiže bod 4. V čl. I v bode 21 § 17 ods. 5 v úvodnej vete sa za slová "epidemiologickú situáciu" vkladajú slová "alebo vplyv znečistenia podzemnej vody pochádzajúceho z environmentálnej záťaže".
Odôvodnenie: Uvedená zmena súvisí s vyšpecifikovaním bodu 1.
Čiže teraz ten bod 5. V čl. I bode 22 § 17a ods. 1 písm. b) sa bodka na konci vypúšťa a pripájajú sa tieto slová: "okrem používania pitnej vody z verejného vodovodu ako odberateľ", odkaz 24ca.
Poznámka pod čiarou k odkazu 24ca znie:
"§ 4 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z."
Odôvodnenie: Je potrebné jednoznačné vymedzenie pojmu "dodávateľ pitnej vody", ktorý pri súčasnom navrhovanom znení zahŕňa aj odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu a ukladá mu povinnosti priameho dodávateľa pitnej vody. Návrh zosúlaďuje znenie s definíciou odberateľa pitnej vody z verejného vodovodu definovanom v zákone č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách.
Ďakujem pekne za pozornosť, pán podpredseda, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10. 5. 2017 16:42 - 16:44 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán poslanec Simon, nesúhlasím s tým, čo ste povedali v úvode, že sa mohli hospodárske dvory stavať bez stavebného povolenia. Možnože ozaj v 50., neviem, v 60. rokoch, kedy nebol stavebný zákon, ale si povedzme, tie poľnohospodárske družstvá v tej podobe, ako dnes sú problémom, tak vlastne stavali sa v 70., 80. rokoch. A mám otvorený stavebný zákon z toho obdobia, keď bol prijatý, a v § 56 je od písmena a) až h) presne vypísané, že aké, na čo sa stavebné povolenie ani ohlásenie nevyžaduje. Teda je tu, sú to banské diela, nadzemné, podzemné vedenia, prenosné zariadenia, scénické stavby, geodetické drevené a prenosné meračské veže, konštrukcie chmeľníc a vinohradov, elektrické vedenia a pri udržiavacích prácach, pri ktorých nie je predpísané ohlásenie.
To znamená, že nie je pravdou, že by bola vyňatá povinnosť, teda povinnosť pri hospodárskych budovách, že mohli si poľnohospodári stavať akékoľvek budovy. Áno, budovy, ktoré boli dovtedy postavené, ešte staršie, tak mali povinnosť si usporiadať existenciu týchto stavieb s tým, že si od obce požiadali potvrdenie o existencii takejto stavby a vydanie súpisného čísla. Avšak gro stavieb malo mať a podľa mňa aj má stavebné povolenia. Samozrejme, môžu byť aj rôzne stratené alebo v nejakej neúplnej podobe, ale v archívoch sa tieto stavebné povolenia nachádzajú aj z mojej praxe, ktoré som sa predtým, ako som išla do poslaneckých lavíc, stretla, tak som bola až prekvapená, že tie bývalé národné výbory, či okresné, alebo krajské... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis