Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

22.6.2018 o 10:04 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2018 10:04 - 10:06 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, Martin, že si sa tam venoval podrobnejšie tým obciam a mestám. Áno, to je problematika a v tejto výročnej správe nie je povedané, či boli vlastne prevedené len tie pozemky, ktoré sú pod existujúcimi cestami a sú v správe Slovenského pozemkového fondu. Mňa by totižto veľmi zaujímalo, ako sa vybavujú nároky alebo požiadavky obcí a samosprávnych krajov pre tie prípady, keď nie sú usporiadané vlastnícke vzťahy pod tými cestami, ale v území sa nachádza pozemok vo vlastníctve Slovenského pozemkového fondu.
V minulosti aj Bratislavský samosprávny kraj riešil takýto problém, kedy chcelo sa dôjsť k zámene, aby sa pod týmito cestami nachádzali pozemky majetku štátu, ktoré by následne mohli byť prevedené do správy, do majetku samosprávneho kraja.
Čiže tuná by som tiež bola rada, keby došlo k vysvetleniu, že či išlo aj pod tými majetkami, existujúcimi budovami, že sa tam nachádzal majetok štátu a bol odovzdaný samospráve, alebo o aké prípady išlo. Čiže toto je jedna vec.
A potom ešte ohľadom tej kontroly nájomných, nájomných zmlúv. Ja som hovorila, aby sa kontrolovalo, spôsob využitia, či ten nájomca hospodári správne aj s požiadavkami ochrany prírody, ale tam by bolo dobré doplniť, aby to, čo sme hovorili na poslaneckom prieskume, aby boli aj kontrolované plnenia vo vzťahu k finančnému plneniu štátu a dodržiavaniu požiadaviek nielen pri okamihu uzatvárania zmluvy, ale aj v priebehu, v priebehu rokov a aby to mohol byť jeden z dôvodov na ukončenie nájomného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 22.6.2018 9:42 - 9:44 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
Pán kolega Jurzyca, samozrejme, veľmi pekne ďakujem za ten postreh a požiadavku, aby bolo viac porovnaní, je to presne ten časový sled, tam veľmi chýba. Ja ale zase chcem povedať, že mne ten popis tých procesov vyhovuje, keďže ide o výročnú správu, že nie je to len o ekonomike, ale je to aj o celkovej činnosti. Čiže by som bola rada, keby nie na úkor popisu procesov boli grafy, ale ja si myslím, nech je radšej o 10 strán tá správa obšírnejšia a nech tam tie procesy sú, aby boli jednoznačné, aby sme tiež my videli pokrok, pretože tie, kritika ombudsmanky bola práve pre tie procesy. A chcela som vidieť, ako sa v tých procesoch robí pokrok. Ale, samozrejme, aj toto mne chýbalo, to porovnanie toho časového radu, pretože my dnes môžme len konštatovať, rok 2017, takto hospodáril, tam sa asi nedá nič vytknúť, lebo to je súhra čísel.
Čo sa týka kolegu Soboňu, nie je pravda, že ja by som chcela len vytýkať negatíva, ale istým spôsobom je to moja úloha, nie istým spôsobom, je to moja úloha, aby som poukázala na to, čo mi v tej správe chýba, pretože keď niečo funguje, tak je to prirodzené a nemám, keby všetko fungovalo, tak môžem pochváliť a nebudem vystupovať, ale si myslím, že práve úlohou opozície je poukázať na nedostatky s tým, že ja som dala odporúčanie, aby sa to dob..., aby to bolo vysvetlené a doplnené.
Na poslaneckom prieskume sme boli, som, samozrejme, v rámci možností v tej chvíli nám bolo odpovedané na to, na čo sa vedelo, avšak ešte na množstvo vecí nám odpoveď nebola daná, ešte bude pripravená a verím, že teda dostatočná.
Čo sa týka, čo sa týka tých prevodov samosprávy a obcí, ďakujem za túto pripomienku, som si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.6.2018 9:14 - 9:38 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, pani riaditeľka, kolegovia, kolegyne, rada by som sa vyjadrila k správe, Výročnej správe Slovenského pozemkového fondu.
Pani riaditeľka, predložili ste nám správu, ktorá informuje o hospodárení a o vybraných činnostiach, ktoré vykonával Slovenský pozemkový fond v roku 2017. Čiastočne sa venujete aj tomu porovnaniu, aký tam bol vývoj, avšak bolo by, je to dosť málo viditeľné tuná, v niektorých tých ukazovateľoch by sa to, asi, v niektorých ukazovateľoch by to bolo asi, asi lepšie, ak by to bolo podrobnejšie uvedené.
Ale nechcem sa týmto podrobne venovať, ale chcem poukázať na niektoré zistenia, ktoré som si ja práve našla v tých starších správach, napríklad v starších správach ombudsmanky, ktorá poukazovala na niektoré súvislosti s porušovaním ľudských práv v súvislosti s prieťahmi v reštitučných konaniach v poľnohospodárskej a lesnej pôde. A vlastne tieto zistenia sa opakovali práve v rokoch, a preto som na to aj poukázala v úvode, že nie je tam dobre viditeľné, aký postup nastal napríklad v rámci reštitúcií alebo odstraňovania nedostatkov, na ktoré verejné ochrankyne práv poukazovali.
V správach sa píše a v podstate so opakuje v troch správach ombudsmaniek to isté, kde citujem, "že na verejného ochrancu práv sa dlhodobo obracajú občania, ktorí namietajú nečinnosť príslušných úradov pri rozhodovaní o ich reštitučných nárokoch. A keďže reštitučné nároky si uplatnili prevažne starší občania, viacerí v podnetoch vyjadrili obavy, či sa vôbec právoplatného rozhodnutia vo veci ešte dožijú. Čiže ide o problematiku, ktorú vnímajú občania veľmi citlivo, najmä tí, ktorých sa to priamo dotýka". Toto citujem zo správy ombudsmanky, kde sa ďalej hovorí, že správne orgány rozhodujú o niektorých reštitučných nárokoch a konajú bez rozhodnutia vo veci samej už 25 rokov. Vy v správe uvedujete (pozn. red.: správne "uvádzate"), že k 31. 12. 2017 fond evidoval celkom 7 900 nevybavených rozhodnutí o priznaní práv na náhradu v celkovej hodnote 15,6 mil. eur.
V ďalšej správe ombudsmanka píše, že robila prieskum, ktorý bol zameraný na zistenie príčin, pre ktoré tieto konania nie sú do dnešnej doby stále ukončené, a zistili z toho prieskumu, že príslušné pozemkové úrady ako príčiny dĺžky trvania reštitučných konaní uvádzali nasledovné skutočnosti: zložitosť veci, nesúčinnosť účastníkov konania a ďalších orgánov a najmä problém v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom, a to v získavaní podkladov, ako aj problém s financiami určenými na vyhotovovanie príslušných geometrických plánov. Tento problém sa v správe vyskytuje opakovane a s tým, že bolo aj odporúčanie v týchto správach, že je potrebné ustanoviť povinnosť pre Slovenský pozemkový fond bezodkladne predkladať príslušným správnym orgánom podklady potrebné pre konania a rozhodovania v reštitučných veciach a poskytovať im súčasnosť (pozn. red.: správne "súčinnosť").
Aj v správe za rok 2017 znova ombudsmanka poukazovala vlastne na obdobné pretrvávajúce prieťahy pri poskytovaní reštitučných náhrad. Takže v tejto veci moja otázka, pani riaditeľka, na vás, že teda aké opatrenia Slovenský pozemkový fond vykonal, ako reálne funguje táto súčinnosť a že či, v akých lehotách, ak sa to dá povedať nejako v súhrne, ako komunikuje Slovenský pozemkový fond s týmito správnymi orgánmi.
Ďalšou okruh otázky (pozn. red.: správne "Ďalší okruh otázok"), ktorý mám, je ohľadom prenájmu pôdy. Ste tu vlastne hovorili o číslach, o sumách, ktoré, za ktoré koľko financií, ste tu hovorili o príjme z prenájmu pôdy. Mňa však zaujímajú aj také tie veci, ktoré tu neboli napísané. Sme sa o tom trošku bavili aj na poslaneckom prieskume, keď sme boli u vás na riaditeľstve. Stále nie je jasné, či fond uzatvára zmluvy so všetkými užívateľmi pôdy, sme o tom hovorili. Spomínala som, že máte už dneska plasticky veľmi dobrú evidenciu z registra, z ROEP-u, ale tá štatistika, že či ozaj všetka pôda je zazmluvnená, ktorú niekto užíva, tak tá informácia tam nie je. Je tam informácia o pozemkoch, ktoré nie sú zazmluvnené a kde teda platíte, platíte daň z nehnuteľností. Avšak to neznamená, že v tých pozemk..., v tých, za tieto pozemky, kde teda nie sú zazmluvnené a platíte, že nie sú iné, ktoré niekto užíva a možno v úhrne ako nejaké družstvo za celú výmeru tú daň z nehnuteľností platí on. Čiže tá, vlastne táto priama úmera tam nesedí, a ak sedí, tak to povedzte, prosím pekne, ak nie, tak by ma to naozaj veľmi, veľmi zaujímalo.
Taktiež som hľadala údaje o tom, koľko trvá priemerne vybavenie žiadosti o nájom, o nájom pôdy. Možno to ozaj ste nepovažovali za nejaký dôležitý údaj, ktorý by sa mal do výročnej správy uviesť, avšak v súvislosti s tými udalosťami, ktoré, ktoré počúvame zo strany farmárov, kde práve prenájom pôdy je kritický a zmluvy, spochybňuje sa tak aj poradovník, resp. nárokovateľnosť žiadostí jednotlivých žiadateľov, ak o prenájom žiadajú napríklad dvaja, aby bolo transparentne povedané, prečo, keď sú dvaja alebo traja, vybere sa práve ten jeden, s ktorým bola nájomná zmluva podpísaná.
Ja som sa na toto chcela pýtať aj na výbore. Pani ministerka za vás predkladala túto správu a v podstate mne, samozrejme, jej vysvetlenie nestačilo, preto sa pýtam vás, že či, á, ako chcete stransparentniť tento celý proces, pretože len zverejnením návrhu nájmu zmluvy už s vybratým uchádzačom na istú dobu pred pravdepodobne rokovaním rady, alebo teda neviem tie lehoty, v akom čase sa zverejňujú, je nedostatočné. Pretože nemôžme očakávať od ľudí, že budú detektívmi a nonstop sedieť na internete a čakať, kedy sa na istú dobu zverejnia niektoré zmluvy. Ja si myslím, že oveľa transparentnejšie by bolo, ak boli uchádzači, ktorí spĺňali kritériá, samozrejme, s tým sa dá absolútne súhlasiť, že, že to musí byť rovnocenné žiadosti s plne, aby vyhovovali kritériám, ktoré štát na takéto uzatvorenie zmluvy vyžaduje, aby bolo zverejnené. Tie údaje, ktoré sa zverejniť dajú, a aby bolo potom zdôvodnené, prečo bola (pozn. red.: správne "bol") vybratý ten-ktorý žiadateľ o nájom. A taktiež, samozrejme, bolo by zaujímavé aj čas, kedy požiadal, že či nebol uprednostnený iný žiadateľ, ktorý požiadal o nájom neskôr.
Takže táto štatistika by bola veľmi zaujímavá. Aj taktiež, že koľko je stále nevybavených žiadostí. Ja som v otázke na poslanecký prieskum dala, že žiadosti staršie ako šesť mesiacov. Ako z praxe vieme, že sú aj takéto žiadosti, ktoré, ktoré neboli vybavené aj viac ako 6 mesiacov, takže toto by ma veľmi zaujímalo, že kde sú tie priority, že teda niekde je vybavený veľmi rýchlo a niekde niekto čaká aj niekoľko mesiacov na to, aby bola s ním uzavretá zmluva.
Ďalej uvádzate tam aj informácie o prenájmoch poľovných revírov. Tuná som sa strela tiež s okolnosťami ohľadom, ohľadom ceny za prenájom poľovného revíru a toto by ma taktiež zaujímalo. Nenašla som to tam, že ako sa stanovuje cena za tento prenájom. Dávate tam síce tuším, myslím, že je tam úhrnná cena za ako príjem celkový, ale by ma zaujímalo, že naozaj ako to je na Slovensku, či máte nejakú cenovú mapu, alebo na základe čoho s jedným je uzavretá cena tak, s druhým tak, ak sú viacerí žiadatelia, či je nejaký tender medzi tými žiadateľmi o prenájom, aby si vysúťažili tú cenu. Vôbec, ako to funguje pri, konkrétne teda pri poľovnom revíre. Toto ma veľmi zaujíma a nenašla som to tam.
Ďalšiu vec. Spomínali ste centrálnu podateľňu ako, ako výhodu. Viem, že regionálne pracoviská nie sú veľmi nadšené z tejto, z tohto systému. Zaujímalo by ma, či naozaj vidíte benefit takéhoto, takejto centrálnej podateľne, či ťažkosti, ktoré, ktoré sú v teréne v rámci regionálnych pracovísk, kde sa to javí ako, by som povedala, naťahovanie agendy, či to je len z toho, že sa preklápa nejaký systém a že ľudia ešte na to nie sú zvyknutí a že sú tam nejaké technicko-organizačné ťažkosti, alebo teda či ozaj to prispeje, prispeje k urýchleniu a transparentnosti celého systému, resp. kde vidíte nejaké problémy v tejto centrálnej podateľni a kedy si myslíte, že by to malo ozaj podľa vás fungovať tak tip-top, ako ste hovorili, že to vidíte ako veľký prínos.
V ďalšej časti agendy, teda správy, by som sa chcela venovať súdnym sporom fondu. Dosť som bola prekvapená tými, tými číslami, ktoré sa tam uvádzajú. Samozrejme, máte v prílohe uvedené všetky, teda pravdepodobne všetky alebo väčšinu týchto súdnych sporov, avšak sa mi zdá trošku také, také zvláštne, ako ste to naformulovali, možno je to v súlade s tými pravidlami rozpočtovými alebo ako má ta výročná správa byť, ale zdá sa mi trošku zvláštne, ak uvádzate, že fond v súčasnosti vedie 64 súdnych sporov, pri ktorých v prípade neúspechu bude zaviazaný k úhrade sumy vo výške 10-tisíc eur a viac. No, ako v poriadku, ale keď si pozrem tú prílohu č. 1 vo výročnej správe, ktorá sa nachádza na strane 69 materiálu, a pozreme si len prvé tri súdy alebo súdne konania, ktoré tam sú od roku 2014 v Prešove, vedie ich okresný súd Prešov, tak len za tieto tri, keby ste prehrali súdny spor, tak Slovenský pozemkový fond je zaviazaný k úhrade takmer 100 mil. eur, čo to už nie je viac ako 10-tisíc eur, je to teda zjavný nepomer. A trošku sa mi zdá zvláštne, že týmto trom kauzám sa nevenujete. Mňa by to veľmi zaujímalo, pretože tí žalobcovia majú zjavne neslovenské, neslovenské pozadie a rada by som sa vás opýtala, ak by ste nás informovali, o čo v týchto súdnych procesoch ide, pretože jednoducho zaplatiť spoločnosti Ermanno Trade & Invest Limited 60 mil. eur alebo spoločnosti Delmeza Limited & Investment Limited 23 mil. eur a Ermanno Trade & Investment Limited 15,8 mil. eur, tak ako to je dosť silná káva. A myslím si, že vo vašej výročnej správe by si zaslúžila osobitnú pozornosť, aby ste nás o tých konaniach informovali. Aj taktiež, v akom sú štádiu a kedy sa dá očakávať nejaké možno rozhodnutie.
Na záver ešte by som sa chcela venovať jednej časti, a síce veľmi kratučko spomenuté vo vašej správe a je to Slovenský pozemkový fond a životné prostredie. Nemôžem súhlasiť s tým konštatovaní, ktoré tam uvádzate, že činnosť Slovenského pozemkového fondu nemá negatívny vplyv na životné prostredie. No ja si myslím, že Slovenský pozemkový fond má výrazný vplyv na životné prostredie a je to práve v súvislosti s činnosťou, ktorú fond ako správca pozemkov robí a už je, či už je to formou prenájmov pozemkov na poľnohospodársku alebo lesnú činnosť, či už je to zabezpečenie toho, aby pri prevodoch a predajoch v chránených územiach bol zabezpečený verejný záujem, uprednostnený verejný záujem štátu, či už je to ohľadom zanedbanej starostlivosti o pozemky v správe Slovenského pozemkového fondu, ktoré nie sú v prenájme, kde sa nezabezpečuje dostatočná údržba týchto pozemkov, kde rastie na nich burina a vytvárajú sa skládky a s tým, že Slovenský pozemkový fond odmieta túto údržbu vykonávať z dôvodu, že nemôže na to vynakladať prostriedky.
Čiže v tomto pohľade hodnotím ako, ako Slovenský pozemkový fond ako organizáciu, ktorá nakladá s touto pôdou, ako nedostatočnú. A taktiež aj by ma zaujímalo, akým spôsobom kontrolujete to, nájomné zmluvy, nájomcov, ktorí majú prenajatú pôdu, či ju naozaj zveľaďujú, či dodržiavajú požiadavky, ktoré vyžaduje štát pri údržbe a správe tohto majetku, či už je to z pohľadu ochrany a zveľaďovania poľnohospodárskeho pôdneho fondu ale taktiež aj dodržiavanie požiadaviek ochrany prírody v chránených, v chránených územiach.
Taktiež aj čo sa týka napríklad výkonu poľovného práva, aj toto ma zaujíma, pretože evidujeme premnoženú zver niektorých druhov a akým spôsobom napríklad kontrolujete to, či ten, či v revíroch, v ktorých je prenajatá pôda, sa výkon poľovného práva realizuje v súlade so zákonom.
Myslím si, že tieto veci by mali byť premietnuté do zmlúv. Ja by som sa chcela opýtať, či vás napríklad rezort ministerstva životného prostredia oslovil alebo vy iniciatívne aj bez oslovenia, si myslím, že v tejto veci by ste ako svojprávna inštitúcia mohli konať samostatne, aby ste vstúpili do týchto nájomných zmlúv a tieto veci, ktoré sú verejným záujmom štátu, aby sa premietli do týchto zmlúv, aby boli jedným z dôvodov na možnosť vypovedania zmluvy a takýmto spôsobom by sme vyvinuli, bol vyvinutý tlak na týchto nájomcov, aby hospodárili so štátnou pôdou v súlade s verejným záujmom. Čiže to sa týka pôdohospodárskeho využitia, lesohospodárskeho vyžitia, využitia, ale taktiež aj, aj poľovného práva.
Z tejto súvislosti by ma zaujímalo, či máte evidenciu, koľko zmlúv a v akých výmerách sú uzatvorené zmluvy v chránených územiach, myslím tým chránené územia v zmysle zákona o ochrane prírody, ale aj chránené územia v zmysle zákona o vodách.
V tejto veci ma ešte zaujala jedna, na záver jedna vec a týka sa v podstate nepriamo aj tejto agendy, avšak máte tam kapitolu, že Odvodnenie pozemkov drenážou, a bola, dosť som bola prekvapená, že Prezídium Fondu národného majetku a ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku, že vla..., to neviem teda, aké je ministerstvo, ale to je možnože niečo z minulosti... (Reakcia navrhovateľky.) Je to bod jeden, osem, štyri, ako rímska I, bodka, 8, bodka, 4 Odvodnenie pozemkov drenážou. No a že bolo pri, že pôdny fond prevzal do majetku odvodňovací detail nachádzajúcich sa v 48 okresoch a je to v 449 katastrálnych územiach v celkovej výmere 60-tisíc hektárov. A tento odvodňovací detail je z minulosti, čo teda tu uvádzate, len ma to zaujalo, že účtovná hodnota tohto odvodňovacieho detailu je viac ako 17 mil. eur, a teda sa čudujem, že prečo takýto majetok nebol prevedený alebo ste ho ešte nepreviedli do správy či Slovenského vodohospodárskeho podniku alebo hydromelio..., proste do rezortu životného prostredia, ktoré týmito hydromelioráciami a drenážami a týmito vodným hospodárením hospodári. Takže to je taká technická otázka, ktorá, teda v správe ste ju uviedli, ale sa mi zdala taká zvláštna oproti tomu, čo som hľadala a nenašla.
Tak čo sa týka samotného hospodárenia a zvyšovania nejakých príjmov zmlúv a odvodov následne do rezorstu (pozn. red.: správne "rezortu") ministerstva, samozrejme, to je normálne. Či to mohlo byť lepšie, alebo nie je, to ťažko porovnať, lebo tie údaje o cenách sa tuná nenachádzajú a ani aký bol ich trend, ako boli vysúťažené, či to mohlo byť lepšie alebo horšie, to neviem posúdiť. Je to v podstate konštatovanie. Skôr môžme sa zamýšľať nad tým, že ako sa následne potom tie peniaze v rezorte minú, či sa rozplynú, alebo budú nejak účelovo použité na usporiadanie, usporiadanie toho vlastníctva, kde sa permanentne hovorí, že jedným z dôvodov obštrukcií sú práve, je nedostatok finančných prostriedkov, tak je možno dobré na zváženie, že či tento vytvorený zisk, ktorý sa teda vracia naspäť do rezortu, by nemal byť nejako účelovo viazaný na to, aby sa konečne pohlo s touto agendou.
Lebo ďalšou vecou, ktorá, aj ombudsmanky hovoria, že je nedostatok, v podstate že sú podvyživené tie okresné úrady, ktoré majú vykonávať tieto rozhodnutia, že nemajú právnikov, že nemajú kapacity, tak tieto peniaze podľa mňa by mali byť na to, aby sa konečne po tých 25 rokov už ľudia dočkali svojich práv a aby naozaj tieto peniaze boli využité na vrátenie ľudom ich vlastníctva. Pretože tento stav, ktorý v súčasnosti je, vyhovuje len a len špekulantom s pôdou, špekulantom s drevom a špekulantom, ktorí sa chcú priživiť a sú prisatí na štátnu pôdu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2018 16:19 - 16:20 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán kolega Antal, tu nejde o zákaz ako taký, aby sa vôbec nemohli spaľovať drevné odpady v spaľovniach, ale ide o zrušenie dotácie, že sa nesmie, nesmú poskytovať dotácie na takéto drevá. Čiže vôbec sa to týchto obecných elektrární, alebo výroby elektriny z takýchto porastov, ako vy hovoríte, ich sa to netýka. To, čo som ja povedala v rozprave, že sa takto likvidujú aj brehové porasty, tak to je pravda, ale to tento zákon nerieši. Tuná hovoríme o tom, aby sa vlastne nemohli v rámci sústavy, elektrickej sústavy podporovať spaľovanie dreva z iných ako z takýchto porastov, ktoré, na tieto porasty sa nesmú používať tieto drevá, teda drevo zo zdravých stromov. Čiže to sa nedotkne týchto obecných elektrární alebo obecných takých kotolní na biomasu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2018 16:04 - 16:16 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, hlavným cieľom návrhu zákona, ktorý predkladáme na rokovanie Národnej rady, je dosiahnuť, aby bolo zrušené dotovanie na spaľovanie dreva v biomasových zariadeniach okrem dreva pochádzajúceho z energetických porastov a odpadu z drevospracujúceho priemyslu. Takto to máme napísané aj v dôvodovej správe. Tento návrh zákona sme predkladali už v tejto, v tomto volebnom období v podstate dvakrát a hovorili sme o ňom aj pri ďalších príležitostiach. Prečo tu opäť stojíme? Od 1. augusta 2017 platí novela zákona, ktorou sa zmenil zákon č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov energie, ktorá rieši aj biomasu. Spomínanou novelou sa v apríli alebo v máji minulého roka upravovala definícia suroviny, ako, alebo paliva na výrobu biopalív a týmto, zoznam. V rámci pripomienkovacieho konania a hromadnej pripomienky bolo vyrokované aj s občianskych združením Lesohospodárske zoskupenie VLK, ktoré poukazovalo na to trvalo, dlhodobo poukazuje na problém so spaľovaním zdravého dreva v spaľovniach na výrobu elektriny a ešte aj za prítomnosti štátnych dotácií. V spomínanej novele sa neakceptovali naše návrhy, ani návrh, návrh tohto združenia, aby došlo k upresneniu niektorých komodít, ktoré, kde sa vlastne stále vytvárala taká, taká strčená topánka do dverí, aby ak náhodou sa aj zruší možnosť tejto biomasovej štiepky na spaľovanie, tak aby predsa len, predsa len sa vytvorila nejaká možnosť na využívanie a preto, preto je dôležité, aby sme jednoznačne pomenovali, pomenovali veci, ako sa majú.
Čiže od roku 2014, od roku 2014 sa zbierali podpisy pod petíciou takzvaný, teraz sa volá kampaň biomasaker. Podpísalo takmer 40-tisíc ľudí, ktorí poukazujú na to, o čom tu dnes opätovne na pôde parlamentu stojíme. Tie údaje sú naozaj evidentné. Sami vidíme, čo sa deje v našich lesoch. Od toho, ako sa v nich hospodári s drevom a účely, na ktoré sa robí rozsiahla ťažba, ťažba drevom, nie sú vždy tie optimálne, na čo by sme si považovali, že zdravé drevo ako je hodnotná surovina a by mala byť využívaná.
Zopár čísiel. V roku 2016 bol nárast dodávky surového dreva na energetické účely zo 76-tisíc metrov kubických evidovaných v roku 2015 na 300-tisíc metrov kubických v roku 2016. Pritom evidované v Zelenej správe je v tonách, lesná energetická štiepka 91-tisíc ton. To znamená, pritom nie je tam vyslovene povedané z akých porastov to bolo, či to boli práve tie energetické porasty, pretože tie energetické porasty aj v Zelenej správe sa vykazujú v metroch, v metroch kubických, následne táto lesná štiepka sa vykazuje v tonách a sú to vlastne čísla, hra čísiel, štatistiky, ktoré porovnávajú neporovnateľné veci a môžme tiež o tom hovoriť, že či je to takto správne, pretože v krumaži týchto čísiel sa dá naozaj veľa toho, veľa toho schovať, pretože na drevnú štiepku prirodzene by mali byť v prvom rade využívané energetické porasty, ktoré sú za týmto účelom zakladané. Ale taktiež potom takzvaný ten nevyužitý drevný materiál, ktorý je po spracovaní, po spracovaní dreva, avšak povedzme si pravdu, ani ten by nemal byť z lesa úplne vyvážaný, pretože aj tie lesné, tie časti stromov, ktoré sú, zostávajú po výruboch, by mali zostať v mnohých prípadoch aj v samotnej tej krajine a les by sa, z lesa by sa nemali diať parky, vyčistené, vyholené tak, aby všetko išlo len na energetickú štiepku.
Žiaľ, pre Slovensko je to také typické, že aj dobrú vec vedia mnohí špekulanti otočiť, aby sa vedeli obohatiť na niečom, čoho cieľom je výroba elektriny z obnoviteľných zdrojov a tým obmedzenie výroby elektriny z nejakých iných fosílnych zdrojov alebo zdrojov, ktoré môžu byť horšie pre životné prostredie. A znovu pod rúškom niečoho dobrého sa stávajú, sa stáva to, čo dnes vidíme, že sa klčujú lesy za porasty, lebo nehovoríme len o lesoch, ale aj o porastoch brehových, pod takou tou, pod rúškom, pod rúškom výroby štiepky, čiže ako, akože ekologickým účelom a toto, o čom hovoríme, by malo byť naozaj, ten pôvod štiepky by mal byť jasne, jasne definovaný.
O čo ide, o čo ide vlastne v rámci tejto novely zákona, alebo aby som ju lepšie pomenovala, celej, celej tejto agendy, ktorá má veľmi, veľmi výstižný názor, názov biomasaker. Vlastne v prvom rade, tak ako bolo povedané, ide o zrušenie štátnych dotácií na drevo spaľované v biomasových zariadeniach. Toto sa potvrdilo, to, že sa v spaľovniach spaľuje, v spaľovniach, v týchto elektrárňach sa spaľuje aj zdravé drevo, to znamená drevo tretej a vyššej kategórie, bolo preukázané. ÚRSO vykonalo isté opatrenia, avšak zase naši vynaliezaví podnikatelia v tejto oblasti, tí takzvaní podnikatelia, skôr špekulanti znovu si našli cestu cez adresu svojich subdodávateľov a v podstate všetko pokračuje ďalej, len teda o jeden schodík sa ten celý mechanizmus predĺžil. Jednoznačne je nevyhnutné kontrolovať, veľmi presne monitorovať pôvod týchto, týchto, tejto štiepky a zakázať dotácie na túto výrobu. Potom aj sa upraví trh a špekulanti z trhu zmiznú a bude, naozaj sa dosiahne istá rovnováha.
Ďalšou vecou, ktorá je potrebná, je aj dôkladný monitoring, monitoring území, kde sa vyskytuje, alebo kde sú tieto zariadenia na spaľovanie, spaľovanie dreva určeného na spaľovanie v biomasových zariadeniach, pretože tieto, sa to, nedá sa povedať, že by to bola plošná záležitosť na celom Slovensku, ale vychytený v tejto oblasti je východ Slovenska, Košický a prešovský, Prešovský kraj.
Na Slovensku ubudlo od roku 2000 760 km2 lesa. Tento údaj zo Zelenej správy z roku 2016, táto rozloha je približne rozloha okresu Trnava. V súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny m3 dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva na lesných aj nelesných plochách je 5,8 až 6 miliónov m3 a toto sú údaje, ktoré sú známe a sa tuná opakujú. Čiže vidíme tu ten ohromný, ohromný nepomer a ten pohľad na naše, na naše lesy je naozaj, naozaj žalostný.
Chcela by som apelovať, chcela by som apelovať na poslancov Národnej rady, aby sme naozaj urobili stopku, stopku tejto, tejto situácie, aby sme jednoznačne zaujali stanovisko, že nie je možné naďalej dotovať spaľovanie, spaľovanie zdravých stromov štiepky z neidentifikovateľným pôvodom v spaľovaniach a tento zákon k tomu prispeje. Má našu podporu a verím, že spoločne aj s verejnosťou, ktorá prišla dnes do Národnej rady, aby poukázala na tento problém, že budeme vedieť povedať, že konečne sa prestane pod rúškom ochrany životného prostredia, pod rúškom znižovania emisií a pod rúškom využívania obnoviteľných zdrojov zastaviť likvidáciu našej krajiny a že táto katastrofa, ktorá sa už naozaj dá situácia na niektorých miestach považovať za katastrofu, sa dá nazvať až takzvaným nejakým biomasakrom. Ide o dva riadky, 17 slov v zákone, ktoré pomôžu túto situáciu zvrátiť, tak vás poprosím o podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 18:49 - 18:51 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán poslanec Martinák, ja som nepovedala, že by lesní projektanti si robili robotu len takto, v žiadnom prípade. Práve naopak, ja som povedala, že si robia veľmi dobre svoju poctivú lesnícku prácu, ja som to myslela úprimne a v žiadnom prípade nie dehonestujúco. Len to hovorím, o tom, že vlastne ten pohľad toho lesníka je úplne iný ako pohľad tej inej verejnosti. Vy sa pýtate, akej inej verejnosti? No tej, že nechce, vy hovoríte o inej verejnosti ako tzv. ochranári. Prečo spochybňujete alebo sa dotýkate? Lebo to je dehonestujúce, keď hovoríte o niekom, že je tzv. ochranár, keď je profesor na univerzite a je vysoký odborník v biológii alebo v inej, v iných prírodných vedách, ako lesníci sú odborníci. A vy nemôžte hovoriť o druhých ľuďoch za to, že majú iný názor, sú tzv. ochranári.
A to sa mi nepáči, a preto som povedala, že tá iná verejnosť, lebo tá iná verejnosť môže byť zložená aj skutočne z odborníkov vysoko erudovaných, ale môže to byť aj obyčajný človek, ktorý ide do lesa, a ten les má plniť tomu, jemu tie funkcie. Aj on má právo mať svoj názor a mať nejakým spôsobom tie jeho funkcie, ktoré ten les mu prináša, naplnené. A či už to bude cez, cez tú samosprávu, ktorá by mala mať väčšie možnosti, alebo cez týchto, tieto ochranárske združenia, ktoré vedia odborne naformulovať, vedia odborne zoponovať alebo navrhnúť tieto názory, tak, tak by to malo byť. Ale nemali by sme hovoriť o niekom, že je tzv. ochranár za to, že, alebo tzv. niekto, kto má iný názor.
Martin Fecko, áno, ja vítam veľmi túto diskusiu, som, som rada, že je, lebo o lesoch jednoznačne treba hovoriť a ešte aj na tejto schôdzi o nich hovoriť budeme. Ale nevidím priestor do takých veľkých zmien do druhého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.6.2018 18:37 - 18:46 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem ešte za slovo. Samozrejme, les je neodmysliteľná zložka životného prostredia s mnohými funkciami a je dôležité si povedať, ako chápeme les. Lebo to, ako chápe a vykladá les podľa svojho lesníckeho slovníka lesák, nie je úplne totožné s tým, ako vykladá alebo vníma les ako zložku životného prostredia ochranár.
A, pán Martinák, myslím si, že nie je celkom správne hovoriť ako, že lesníci, tí tomu rozumejú, ale tí ostatní sú tzv. ochranári alebo tzv. odborníci a tí vlastne, tí všetci ostatní lesu nerozumejú. Lebo keď začneme takto komunikovať, tak naozaj veľmi ťažko budeme hľadať ten prienik medzi tými úlohami, ktoré les plní a ktoré plní les ako drevohospodársku funkciu, ale teda má množstvo ďalších funkcií, ktoré tu boli aj pomenované a o ktorých asi sa prieť nebudeme, že les naozaj plní okrem drevohospodárskej funkcie aj ďalšie úlohy.
Je to ale forma hospodárenia. Tam pre mňa je najdôležitejším dokumentom ten program starostlivosti o les. Tzv. lesohospodársky plán, ktorý podľa toho, ako to dnes funguje, si myslím, že to slovo, ten slovník mal zostať lesohospodársky plán, lebo naozaj skôr je o tom, ako sa tam hospodári. Tá funkcia drevohospodárska má dominanciu, ale ten program starostlivosti o les je také trošku, taká omáčka, že vlastne, no, aby boli spokojní aj tí druhí, že vlastne sa o ten les staráme a že naozaj aby tam boli plnené aj tieto iné funkcie. Ale faktom je, že tento program starostlivosti o les projektujú a vytvárajú lesníci, lesní projektanti, odborníci, určite na slovo vzatí, ale oni ho projektujú a robia to podľa toho svojho uhla pohľadu.
A mne čo chýba, je práve ten vstup tej druhej jej časti, verejnosti, podľa niekoho neodbornej. Ale v konečnom dôsledku aj tá ostatná verejnosť, podľa niekoho neodborná, prijíma úžitky toho lesa, okrem tej drevohospodárskej tých všetkých ostatných. A myslím si, že tá participácia týchto, tejto ostatnej verejnosti, odbornej či neodbornej, by mala mať významnejšie miesto, ako v súčasnosti má. Lebo dnes, ako si to projektant naprojektuje, ako sa dohodne v podstate s tým vlastníkom, tak to je, tak to bude schválené. Povedzme si to na rovinu, že to tak je, že ten, ten názor tých ostatných sa tam do týchto dokumentov dostáva len veľmi okrajovo a len môže sa tam dostať, ale nemusí. Pretože, napríklad aj v chránených územiach, kde sú teda prísne chránené lokality, kde, kde by teda mal byť a je štátom zadefinovaný ten vyšší záujem, napríklad ochrany prírody, tak stanovisko ochrany prírody v tejto časti nie je záväzné, ale má ten odporúčací charakter. A orgán, ktorý schvaľuje program starostlivosti o les, ho môže, ale nemusí akceptovať.
Taktiež stanovisko obce alebo príslušnej samosprávy, kde les je, často je integrovanou súčasťou nejakého mesta alebo obce. Napokon aj samotné hlavné mesto, sa hovorí, že je jedno z najzelenejších miest, ale je to len vďaka tomu, že Malé Karpaty idú prakticky až do centra, centra mesta a na týchto Malých Karpatoch v meste sa hospodári ako keby na hospodárskych lesoch a mesto má veľmi málo možností vstúpiť do toho, aby, aby sa tam hospodárilo inak, aj keď má svoj územný plán, kde vo svojom územnom pláne má jednoznačne povedané, ako si predstavuje to hospodárenie, tak lesný projektant nie je povinný rešpektovať tento záväzný dokument, tento zákon, lebo územný plán je vyhlasovaný všeobecne záväzným nariadením, a môže si tam naprojektovať niečo iné.
Preto si myslím, že takýto dokument, ktorý má dopad na tieto, všetky tieto časti, a nezabúdajme na dopad na klimatickú zmenu, na ten, kde naozaj musíme veľmi intenzívne dbať na zmenu druhového zloženia, na to, aby sa prestalo hospodáriť plantážovo, aby sa prestalo hospodáriť formou monokultúr, ktoré v konečnom dôsledku aj lesníci, tie porasty, ktoré boli vysadené pred 50 rokmi ako monokultúry, nám padajú ako zápalkové, tie zápalky sa lámu vo vetroch, lebo nemajú žiadnu stabilitu.
Čo sa týka, k samotnému ešte zákonu, tak si myslím, že nie je teraz tá vhodná doba na takúto, tento druh zmeny. Sú tam viaceré veci, ktoré, ktoré, myslím si, sú ešte na diskusiu. Ako ja nechcem odmietať tento zákon ako en bloc, ale sú tam veci, o ktorých myslím si, že je aj potrebné diskutovať. Takže nebudem vedieť vysloviť takú podporu tomu zákonu, avšak nie je to že zamietnutie, ide skôr o to, že by sme radi ešte o tomto diskutovali.
Ale všeobecne k lesom ešte chcem povedať toľko, že v prvom rade štát by mal zmeniť prístup k lesnému hospodárstvu na svojich pozemkoch. Nevnucovať nejakú formu hospodárenia na súkromných lesoch bez toho, aby mal jasný, jasnú formu, akým spôsobom tie svoje požiadavky bude u tých súkromných lesníkoch vedieť im ich vykompenzovať. Ale takmer 50 % lesov na Slovensku je na majetku, v majetku štátu. Sú to Lesy Slovenskej republiky, je to Lesopoľnohospodársky majetok Ulič a Vojenské lesy. Keď toto sa spočíta, a tu sa pristúpi k zmene formy hospodárenia, tak okamžite, okamžite v nasledujúcom hospodárskom roku by sme všetci videli zmeny. Ale samozrejme to súvisí aj s tým, aby sa upravili tie programy starostlivosti o les, aby v správnom konaní majiteľ, vlastník, štát do týchto konaní vstúpil a vydal pokyn o tom, že sa v týchto územiach bude inak hospodáriť. Samozrejme, bude to mať dopad na výsledok hospodárenia Lesov Slovenskej republiky, ale ochrana prírody a životné prostredie tiež niečo stojí. A treba si a treba si ujednotiť, že či naozaj ten odvod lesov Slovenskej republiky, tie dva milióny eur do rozpočtu nám za to stoja, či naozaj nebude lepšie o tie dva milióny mať nižší ten benefit hospodársky, ale mať stabilnejšie a, by som povedala, ľúbivejšie lesy, ktoré sú na slovenskej pôde.
Ešte na záver, ešte formou toho, aj ty si spomínal, Martin, ohľadom toho, že človek, ktorý sadil strom, ako zmenil krajinu. Tuná ja som sa stretla s takou formou, že ďalší taký, taký rozdiel medzi akože lesníkom a tým ochranárom alebo tou inou verejnosťou je, že lesník vysádza stromy a ochranár vysádza les. A v tom je ten, trošku zase ten rozdiel pohľadu na hospodárenie v lesoch, že les to nie sú len stromy, ale les to je komplex celej tej bioty – od pôdy, kríkov, vtáctva, živočíchov, vody, hornín a celého toho komplexu, že to nie je len, že to nie je park.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.6.2018 18:31 - 18:33 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, jasne bolo zrejmé z vášho vystúpenia, že naozaj máte skúsenosti. Avšak bol to aj taký typický príklad toho, ako dvaja ľudia hovoria o tej istej veci, ale každý pod jedným pojmom rozumie niečo iné. A to si myslím, že je aj v súčasnosti problémom práve v tomto lesníctve alebo v otázke, problematike lesa, že lesník vidí, že les je aj na vyrúbanej ploche, kde nie je ani jeden strom, ale tí druhí, ochranári a verejnosť, tam ten les nevidí. A to isté je v tom popise, ako ste hovorili o výberkovom spôsobe a prirovnávaní, že sa vlastne sa nedá použiť napríklad vo flyši alebo na niektorých lokalitách, lebo sa tam nedostanú kone takýmto spôsobom. No, ja si skôr myslím, že predkladateľ Martin Fecko mal na mysli pod výberkovým spôsobom skôr taký prírode blízkemu hospodárstvu. Čiže pokým si všetci neujednotníme slovník a čo presne, čo ktorý spôsob znamená a aby sme všetci pod jedným pojmom mysleli, že modrá je modrá, zelená je zelená, tak zrejme nebudeme vedieť vôbec spolu komunikovať. A to je a teraz to hovorím v dobrom, nie v zlom, že by sme nechceli nájsť spoločnú reč, ale jednoducho musíme nájsť ten spoločný slovník, lebo si nebudeme rozumieť. Lesník aj ten lesný projektant robí úplne svoju, pri najlepšom vedomí a svedomí svoju lesnícku poctivú právu. Pripraví lesný plán, program starostlivosti o les, ale tí druhí vlastne mu nerozumejú alebo s nim nesúhlasia, pretože... (Vystúpenie prerušené časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.6.2018 18:06 - 18:07 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajkyňu k návrhu uvedeného zákona, tlač 1025. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2018 15:37 - 15:38 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
... prísľub o tom, že sa budú zverejňovať tieto údaje dala aj pani ministerka pánu predsedovi vlády Pellegrinimu. Do dnešného dňa vlastne tento prísľub zatiaľ sme nevideli, akú realitu nadobudol a taktiež tie rezervy, ktoré by sa ešte dali využiť sú napríklad aj v rámci katastra. Na čo tu opakovane poukazujeme, že sa nezverejňujú nájomné zmluvy a že vlastne previazanosť tých grafických informačných systémov LPIS a katastrálnej mapy dnes technicky je naozaj vecou jedného šikovného informatika. Nakoniec poukázali na to už aj mladí startupisti, ktorí tieto previazanosti len z verejne dostupných dát dokázali. A naozaj transparentnosť je to, čo obmedzí korupciu, transparentnosť je to, čo nadobudne akú takú spravodlivosť v rámci celého nespravodlivého dotačného systému v poľnohospodárskej politike, ale keď ho tu už máme, tak nech funguje v maximálnej miere transparentne a tým ľuďom, ktorí naozaj vyrábajú v prvotnej výrobe nielen špekulantom, ktorí si žiadajú dotácie za nič nerobenie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis