Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13. 12. 2017 o 14:57 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13. 12. 2017 14:57 - 14:58 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za vaše slová a Eugen si mi teraz ešte jednu dôležitú vec pripomenul. Pán minister sa tak pousmial, že no, že keď započíta tie naturelské územia tak bude, že budeme v kuse a že sa tak (nie je spomenúť) no ja som na jednu vec tam zabudla povedať, že treba i tie pasíva pripočítať, pretože že tie ekologické dlha tie sanácie tých 1780 len zaevidovaných starých sa na dnes ani vyčíslené koľko tam treba peňazí. Záväzky do Parížskej dohody ktoré sme prijali, toto všetko tam treba započítať a toto kritizujem že prijímajú sa tu rozhodnutia, ktoré vlastne nie sú vyčíslené, prijímajú sa len populisticky, lebo sú pekné, kde chceme sa tváriť pred celou Európskou úniou a pred ochranármi, že aký sme skvelý ale v konečnom dôsledku ich nedokážete implementovať do praxe, do rozpočtu verejných financií.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 12. 2017 14:39 - 14:54 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Príjemné popoludnie.
===== Príjemné popoludnie. Pán minister možno ste zaregistrovali, že mojimi témami sú hlavne oblasti životného prostredia a ako z jednej tém ste sa v rozprave pri štátnom rozpočte práve zareagovali pri komente pre Martina Fecka, že no aj vaša kolegyňa, ktorá má na starosti životné prostredie, pýta viac peňazí a že každý pýta, že každý by chcel mať viacej, viacej peňazí v tom rezorte. No pán minister ja vám môžem tak povedať, že žiaľ vtedy som nemohla zareagovať, lebo podpredseda parlamentu pán Glváč veľmi nedemokratickým spôsobom vlastne uzavrel, neumožnil vstúpiť do ústnej rozpravy a chcem v tom kontexte nadviazať a chcem povedať, že ja vôbec nepýtam viacej peňazí do rezortu životného prostredia. Vôbec. Ale pýtam niečo, niečo iné a o tom by som chcela povedať a poukázať to na príklade správy, výročnej správy o Slovensku. V nej sa hovorí o čistom bohatstve. Prečítam, že čo sa tam píše. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu. Má popisovať stav hospodárenia, verejného sektoru ku koncu roka. Opisujete v tom materiály taktiež aj snahu získať údaje, ktoré by mali vstupovať do výpočtu čistého bohatstva, poukazujete na to, že ich nemáte, oceňujem túto snahu už pred rokom, keď ste predkladali správu, tam bolo napísané, že aspoň teda za rok 20165 tam boli tie minerálne vody započítané. No ja si myslím, že tých ukazovateľov dostupných je viacej, ja vám poviem, že ktorých. Ale prečo nepýtam viac peňazí do rozpočtu životného prostredia, ale pýtam niečo iné. Pýtam lepšie, lepšie rozhodnutia. Lepšie rozhodovania, aby tie rozhodovania neboli také nekoncepčné, ktoré na základe ktorých následne sa budú zvyšovať výdavky na ochranu životného prostredia. Síce nie hneď priamo, ale možno o dva, možno o päť, možno o desať rokov a žiadam to, aby pri vláda a najmä vláda, ktorá je akákoľvek pri moci, pozerala dlhšie ako v horizonte svojho vládnutia. Ja viem, že je to nepopulárne a že je to málo populistické, ale jedine to nám usporí výdavky v životnom prostredí. Ja poviem vám aj na konkrétnych príkladoch. Vyberiem si jeden taký ukazovateľ alebo taký príklad. Ochrana biodiverzity. Mnoho ľudia nerozmýšľajú, nevedia o čom to je, je to také no čo tí ochranári, tí ekoteroristi stále rozprávajú o biodiverzite. Len to, že akú biodiverzitu má Slovensko, ako ju dokážeme udržiavať a rozvíjať, tak od toho sa odvíja celá naša spoločnosť, celá naša ekonomika. Pretože ja vnímam rozvoj životného prostredia alebo agendu životného prostredia ako prierezovú a tam si myslím, že tam by mal byť tento rezort s ekonomikou proste spojení spojenci a keď začneme vnímať výdavky v životnom prostredí aj cez pohľad výdavkov v ekonomike možno začnete to mnohí chápať celkom inak a nebudete len vnímať každé opatrenie v životnom prostredí alebo apel na lepšie rozhodovanie ako nejaké výmysly ochranárov. Taká strata biodiverzity má veľký dopad napríklad na zdravie obyvateľstva. Na jednoduchom príklade to poviem. Len také rozširovanie inváznych druhov, to znamená cudzorodých druhov, na ktoré sú ľudia veľmi alergickí. Taká ambrózia je to rastlina, ktorá sa práve na plochách, kde je strata biodiverzity prvá rozšíri a obrovské množstvá aj Slovákov sú na ňu alergickí. Tie výdavky v zdravotníctve, ktoré sú len spojené s liečbou na alergie na túto jednu rastlinu, keby neboli, tak minimálne ak zostanú v rezorte zdravotníctva, tak sa máme lepšie a len jednoduché opatrenia to, aby tá biodiverzita v tých miestach bola, bola zachovaná. To znamená čo? To znamená lepšie hospodárenie na poľnohospodárskych pôdach, menej výrubov, lepšie hospodárenia v lesoch, lepšie rozhodovania v územnom plánovaní. Čiže len správnymi rozhodovaniami vieme usporiť obrovské výdavky na dopady na zdravie obyvateľstva z titulu toho, že strácame biodiverzitu, z titulu toho, že sa nám tam rozmnožia rastliny, na ktoré sú ľudia alergickí a ktoré musíme následne liečiť a dlhodobo liečiť. Hovoríme tu často o lesoch. Ale také nesprávne postupy lesohospodárske spôsobujú nám povodne, spôsobujú nám stratu tých spoločenských funkcií, ktoré naozaj asi sa ťažko dajú vyčísliť, ale niektoré z nich sú vyčíslené. Napríklad v Inštitút environmentálnej politiky vyčíslil, že ročne 13 miliónov eur len na protipovodňové opatrenia. To znamená, len by sme usporili lepším hospodárením, zodpovednejším správaním sa v krajine, len 13 miliónov eur, ktoré takto idú do vzduchu a to neverím, že máte spočítané výdavky a možno máte, len som ich možno nenašla. Výdavky, ktoré poisťovne dávajú na to, na opatrenie, respektíve výdavky spojené s kalamitami živelnými. Kolega spomínal, boli vetry, polámali sa stromy, postŕhalo strechy a podobne. Čiže aj toto je biodiverzita, ak máme krajinu zdravú, tieto prejavy sú aj vždy boli, ale sú ďaleko miernejšie. Ďalšie výdavky, kde vieme usporiť, aby nebolo potrebné dávať do životného prostredia, nedostatočný výkon štátnej správy, nesprávne rozhodovania, tam si môžte podať ruku s ministrom Kaliňákom, bo on je zodpovedný za rozhodovanie štátnej správy, výkon štátnej správy vykonávajú okresné úrady. Ministerstvo životného prostredia dáva len v podstate odborné poradenstvo. Ale tieto rozhodovania majú fatálne následky. Aké následky napríklad? Povieme si, že výdavky na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, no tak to spravili nejakí vojaci, to bolo za socializmu, niekto spravil nejaké staré environmentálne záťaže, ktoré teraz my musíme na ne hľadať, hľadať výdavky. Lenže omyl to nie sú len staré, to sú aj novodobé, to sú novodobé čierne skládky, novodobé veci, že kameňolomy sa rekultivujú odpadom. Akože sa rekultivujú a vznikajú nám novodobé záťaže, ktoré jedného dňa budú mať také dopady, že nebudeme mať pitnú vodu. Budeme jej mať možno dostatok, ale nebude pitná a na jej úpravu na to, aby sme ju mohli piť, budeme vynakladať milióny, milióny eur. Čiže zase je to len o tom, že nemusia tie výdavky byť, keď sa bude v rezorte životného prostredia týchto rozhodovaniach správať rozumnejšie. Vodné hospodárstvo v tejto vašom materiály uvádzate, hovoríte o Slovenskom vodohospodárskom podniku. Prakticky pri každom jednom vystúpení hovoríme o tomto štátnom podniku, ktorý má úlohu zabezpečovať správu vodných tokov na Slovensku a najvýznamnejším je asi aj poberateľmi financií je správa Dunaja ako najväčšej európskej rieky a píšete tu bez akýchkoľvek poznatkov konštatujete, že vytvárala sa strata a tá strata je napríklad aj z toho, že len 33 % štát uhradil za služby za neregulované služby, ktoré si štát objednal u tohto podniku a z toho titulu v tom podniku sa generuje strata. Tie neregulované služby sú na udržiavanie plavebnej dráhy v Dunaji. Sú to služby, ktoré slúžia na protipovodňovú ochranu, respektíve správu celého toku. Ako môže štát nezaplatiť? Veď je neplatič. Veď to ako majú potom fungovať ten podnik, keď mu nezaplatíte? A potom v štátnom rozpočte poviete, no že ešte 20 miliónov môže usporiť ten podnik, ale ako sa má on rozvíjať, keď štát mu každoročne roky, roky dozadu generuje stratu tým, že mu nezaplatí to, čo si uňho objedná. Veď to je protizákonné. Mali by ste s týmto niečo robiť v podstate ako s princípom. Ovzdušie. To je tiež čosi, kde vieme usporiť výdavky na celom štátnom rozpočte. Kvalita ovzdušia, to, čo dýchame zase ovplyvňuje naše zdravie. Výdavky na zdravotníctvo z titulu znečisteného ovzdušia, z titulu prašnosti, ale aj emisií, ktoré sa rozptyľujú v ovzduší a ich dýchame, zase spôsobujú veľké výdavky do zdravotníctva a zase poviem konkrétne číslo, ktoré je uvedené v dokumentoch za rok 2016. 500 miliónov eur ročne by sa mohlo ušetriť na zdravotníctve, keby sa skončilo spaľovanie uhlia na Hornej Nitre. Prečo tieto výdavky, tieto výdavky naďalej generujeme a je to len jedno rozhodnutie vlády o tom, aby vlastne bola ukončené tento nezmysel všeobecne hospodárskom záujme a dotovaná ťažba uhlia a jeho spaľovanie v elektrárňach Nováky. Tento hazard ja považujem za kriminálny čin. Keď si pozrieme emisné hodnoty za dva mesiace, ktoré spôsobilo len prevádzkový pokus tejto elektrárni v roku 2016 len za to, aby nieže vyskúšali novú technológiu, ale za to, aby vyrobili elektrinu z takéhoto uhlia, zamorili ovzdušie nie len na Hornej Nitre, ale v celej Európe, pretože to zvýšenie emisií zaznamenali aj v európskych krajinách a oni upozornili na základe svojich meraní, že čosi sa deje. Čiže toto bolo normálne klamstvo, ktoré je vydeklarované teraz v dokumentoch, kde sa preukazujú v Národnom registri emisií. Čiže keby strategické rozhodnutie bolo pred niekoľkými rokmi, že nebude sa už toto uhlie spaľovať, 500 miliónov ročne len z titulu tohto ste mohli usporiť. A pán minister ešte mám jeden návrh na to, čo by ste mohli započítať na strane aktív v tom čistom bohatstve, sú to údaje, ktoré sú zverejnené v európskych dokumentoch a je to vlastne titulu ochrany prírody tých naturovských území. Tam sú vyčíslené, že ... naturovské územia, ktoré sú brané ako niečo zlé, niečo, čo bráni podnikaniu, niečo čo, čo tu nechceme, niečo čo blokuje rozvoj tejto krajiny. Ale práve naopak ja vám chcem povedať, aký prínos tieto, tieto naturovské územia majú, pretože oni nám vyrábajú službu. Oni nám vyrábajú ekosystémové služby a je vypočítaná hodnota, že ročný príjem ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, to znamená v rámci celej všetkých tie sústavy toho územia, je 300 miliárd eur. Pán minister, keď si prepočítame plochu na Slovensko máte konkrétne číslo, ktoré môžte dať na strane aktív v čistom bohatstve ako prínos ekosystémových služieb územia Natura na Slovensku. Jednoduchá matematika, rovnica, máte číslo, ktoré je exaktné z európskych dokumentov. Na. Prosím? A budeme hneď v pluse a vidíte vďaka životnému prostrediu. Na záver chcem len ešte povedať jednu vec, že tým, že ničíme biodiverzitu, že ničíme našu krajinu, tú schopnosť jej života bez tými prirodzenými prírodnými postupmi, ohrozujeme vodu, pôdu, ovzdušie, poľnohospodárke produkty, plodiny, z toho sa vytvárajú potraviny, keď nemáme dostatok pestrú krajinu, je ohrozené opeľovanie. To je možno niečo čo prečo tu hovorím o opeľovaní, ale bez opeľovaní nemáme, nebudeme mať úrodu. Ohrozuje to sucho a naše zdravie. Takže na záver ešte pán minister, ja nepýtam viac peňazí do rezortu práve naopak, ja ponúkam lacné a efektívne riešenia. Stačí pochopiť, že pri rozhodovaní treba myslieť dopredu a na dopady na životné prostredie, lebo zlé rozhodnutia siahajú o peňaženky verejných financií. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13. 12. 2017 14:39 - 14:54 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Príjemné popoludnie.
===== Príjemné popoludnie. Pán minister možno ste zaregistrovali, že mojimi témami sú hlavne oblasti životného prostredia a ako z jednej tém ste sa v rozprave pri štátnom rozpočte práve zareagovali pri komente pre Martina Fecka, že no aj vaša kolegyňa, ktorá má na starosti životné prostredie, pýta viac peňazí a že každý pýta, že každý by chcel mať viacej, viacej peňazí v tom rezorte. No pán minister ja vám môžem tak povedať, že žiaľ vtedy som nemohla zareagovať, lebo podpredseda parlamentu pán Glváč veľmi nedemokratickým spôsobom vlastne uzavrel, neumožnil vstúpiť do ústnej rozpravy a chcem v tom kontexte nadviazať a chcem povedať, že ja vôbec nepýtam viacej peňazí do rezortu životného prostredia. Vôbec. Ale pýtam niečo, niečo iné a o tom by som chcela povedať a poukázať to na príklade správy, výročnej správy o Slovensku. V nej sa hovorí o čistom bohatstve. Prečítam, že čo sa tam píše. Čisté bohatstvo treba vnímať ako komplex všetkých typov ukazovateľov, ktoré je podstatné sledovať z hľadiska finančnej stability a bohatstva štátu. Má popisovať stav hospodárenia, verejného sektoru ku koncu roka. Opisujete v tom materiály taktiež aj snahu získať údaje, ktoré by mali vstupovať do výpočtu čistého bohatstva, poukazujete na to, že ich nemáte, oceňujem túto snahu už pred rokom, keď ste predkladali správu, tam bolo napísané, že aspoň teda za rok 20165 tam boli tie minerálne vody započítané. No ja si myslím, že tých ukazovateľov dostupných je viacej, ja vám poviem, že ktorých. Ale prečo nepýtam viac peňazí do rozpočtu životného prostredia, ale pýtam niečo iné. Pýtam lepšie, lepšie rozhodnutia. Lepšie rozhodovania, aby tie rozhodovania neboli také nekoncepčné, ktoré na základe ktorých následne sa budú zvyšovať výdavky na ochranu životného prostredia. Síce nie hneď priamo, ale možno o dva, možno o päť, možno o desať rokov a žiadam to, aby pri vláda a najmä vláda, ktorá je akákoľvek pri moci, pozerala dlhšie ako v horizonte svojho vládnutia. Ja viem, že je to nepopulárne a že je to málo populistické, ale jedine to nám usporí výdavky v životnom prostredí. Ja poviem vám aj na konkrétnych príkladoch. Vyberiem si jeden taký ukazovateľ alebo taký príklad. Ochrana biodiverzity. Mnoho ľudia nerozmýšľajú, nevedia o čom to je, je to také no čo tí ochranári, tí ekoteroristi stále rozprávajú o biodiverzite. Len to, že akú biodiverzitu má Slovensko, ako ju dokážeme udržiavať a rozvíjať, tak od toho sa odvíja celá naša spoločnosť, celá naša ekonomika. Pretože ja vnímam rozvoj životného prostredia alebo agendu životného prostredia ako prierezovú a tam si myslím, že tam by mal byť tento rezort s ekonomikou proste spojení spojenci a keď začneme vnímať výdavky v životnom prostredí aj cez pohľad výdavkov v ekonomike možno začnete to mnohí chápať celkom inak a nebudete len vnímať každé opatrenie v životnom prostredí alebo apel na lepšie rozhodovanie ako nejaké výmysly ochranárov. Taká strata biodiverzity má veľký dopad napríklad na zdravie obyvateľstva. Na jednoduchom príklade to poviem. Len také rozširovanie inváznych druhov, to znamená cudzorodých druhov, na ktoré sú ľudia veľmi alergickí. Taká ambrózia je to rastlina, ktorá sa práve na plochách, kde je strata biodiverzity prvá rozšíri a obrovské množstvá aj Slovákov sú na ňu alergickí. Tie výdavky v zdravotníctve, ktoré sú len spojené s liečbou na alergie na túto jednu rastlinu, keby neboli, tak minimálne ak zostanú v rezorte zdravotníctva, tak sa máme lepšie a len jednoduché opatrenia to, aby tá biodiverzita v tých miestach bola, bola zachovaná. To znamená čo? To znamená lepšie hospodárenie na poľnohospodárskych pôdach, menej výrubov, lepšie hospodárenia v lesoch, lepšie rozhodovania v územnom plánovaní. Čiže len správnymi rozhodovaniami vieme usporiť obrovské výdavky na dopady na zdravie obyvateľstva z titulu toho, že strácame biodiverzitu, z titulu toho, že sa nám tam rozmnožia rastliny, na ktoré sú ľudia alergickí a ktoré musíme následne liečiť a dlhodobo liečiť. Hovoríme tu často o lesoch. Ale také nesprávne postupy lesohospodárske spôsobujú nám povodne, spôsobujú nám stratu tých spoločenských funkcií, ktoré naozaj asi sa ťažko dajú vyčísliť, ale niektoré z nich sú vyčíslené. Napríklad v Inštitút environmentálnej politiky vyčíslil, že ročne 13 miliónov eur len na protipovodňové opatrenia. To znamená, len by sme usporili lepším hospodárením, zodpovednejším správaním sa v krajine, len 13 miliónov eur, ktoré takto idú do vzduchu a to neverím, že máte spočítané výdavky a možno máte, len som ich možno nenašla. Výdavky, ktoré poisťovne dávajú na to, na opatrenie, respektíve výdavky spojené s kalamitami živelnými. Kolega spomínal, boli vetry, polámali sa stromy, postŕhalo strechy a podobne. Čiže aj toto je biodiverzita, ak máme krajinu zdravú, tieto prejavy sú aj vždy boli, ale sú ďaleko miernejšie. Ďalšie výdavky, kde vieme usporiť, aby nebolo potrebné dávať do životného prostredia, nedostatočný výkon štátnej správy, nesprávne rozhodovania, tam si môžte podať ruku s ministrom Kaliňákom, bo on je zodpovedný za rozhodovanie štátnej správy, výkon štátnej správy vykonávajú okresné úrady. Ministerstvo životného prostredia dáva len v podstate odborné poradenstvo. Ale tieto rozhodovania majú fatálne následky. Aké následky napríklad? Povieme si, že výdavky na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, no tak to spravili nejakí vojaci, to bolo za socializmu, niekto spravil nejaké staré environmentálne záťaže, ktoré teraz my musíme na ne hľadať, hľadať výdavky. Lenže omyl to nie sú len staré, to sú aj novodobé, to sú novodobé čierne skládky, novodobé veci, že kameňolomy sa rekultivujú odpadom. Akože sa rekultivujú a vznikajú nám novodobé záťaže, ktoré jedného dňa budú mať také dopady, že nebudeme mať pitnú vodu. Budeme jej mať možno dostatok, ale nebude pitná a na jej úpravu na to, aby sme ju mohli piť, budeme vynakladať milióny, milióny eur. Čiže zase je to len o tom, že nemusia tie výdavky byť, keď sa bude v rezorte životného prostredia týchto rozhodovaniach správať rozumnejšie. Vodné hospodárstvo v tejto vašom materiály uvádzate, hovoríte o Slovenskom vodohospodárskom podniku. Prakticky pri každom jednom vystúpení hovoríme o tomto štátnom podniku, ktorý má úlohu zabezpečovať správu vodných tokov na Slovensku a najvýznamnejším je asi aj poberateľmi financií je správa Dunaja ako najväčšej európskej rieky a píšete tu bez akýchkoľvek poznatkov konštatujete, že vytvárala sa strata a tá strata je napríklad aj z toho, že len 33 % štát uhradil za služby za neregulované služby, ktoré si štát objednal u tohto podniku a z toho titulu v tom podniku sa generuje strata. Tie neregulované služby sú na udržiavanie plavebnej dráhy v Dunaji. Sú to služby, ktoré slúžia na protipovodňovú ochranu, respektíve správu celého toku. Ako môže štát nezaplatiť? Veď je neplatič. Veď to ako majú potom fungovať ten podnik, keď mu nezaplatíte? A potom v štátnom rozpočte poviete, no že ešte 20 miliónov môže usporiť ten podnik, ale ako sa má on rozvíjať, keď štát mu každoročne roky, roky dozadu generuje stratu tým, že mu nezaplatí to, čo si uňho objedná. Veď to je protizákonné. Mali by ste s týmto niečo robiť v podstate ako s princípom. Ovzdušie. To je tiež čosi, kde vieme usporiť výdavky na celom štátnom rozpočte. Kvalita ovzdušia, to, čo dýchame zase ovplyvňuje naše zdravie. Výdavky na zdravotníctvo z titulu znečisteného ovzdušia, z titulu prašnosti, ale aj emisií, ktoré sa rozptyľujú v ovzduší a ich dýchame, zase spôsobujú veľké výdavky do zdravotníctva a zase poviem konkrétne číslo, ktoré je uvedené v dokumentoch za rok 2016. 500 miliónov eur ročne by sa mohlo ušetriť na zdravotníctve, keby sa skončilo spaľovanie uhlia na Hornej Nitre. Prečo tieto výdavky, tieto výdavky naďalej generujeme a je to len jedno rozhodnutie vlády o tom, aby vlastne bola ukončené tento nezmysel všeobecne hospodárskom záujme a dotovaná ťažba uhlia a jeho spaľovanie v elektrárňach Nováky. Tento hazard ja považujem za kriminálny čin. Keď si pozrieme emisné hodnoty za dva mesiace, ktoré spôsobilo len prevádzkový pokus tejto elektrárni v roku 2016 len za to, aby nieže vyskúšali novú technológiu, ale za to, aby vyrobili elektrinu z takéhoto uhlia, zamorili ovzdušie nie len na Hornej Nitre, ale v celej Európe, pretože to zvýšenie emisií zaznamenali aj v európskych krajinách a oni upozornili na základe svojich meraní, že čosi sa deje. Čiže toto bolo normálne klamstvo, ktoré je vydeklarované teraz v dokumentoch, kde sa preukazujú v Národnom registri emisií. Čiže keby strategické rozhodnutie bolo pred niekoľkými rokmi, že nebude sa už toto uhlie spaľovať, 500 miliónov ročne len z titulu tohto ste mohli usporiť. A pán minister ešte mám jeden návrh na to, čo by ste mohli započítať na strane aktív v tom čistom bohatstve, sú to údaje, ktoré sú zverejnené v európskych dokumentoch a je to vlastne titulu ochrany prírody tých naturovských území. Tam sú vyčíslené, že ... naturovské územia, ktoré sú brané ako niečo zlé, niečo, čo bráni podnikaniu, niečo čo, čo tu nechceme, niečo čo blokuje rozvoj tejto krajiny. Ale práve naopak ja vám chcem povedať, aký prínos tieto, tieto naturovské územia majú, pretože oni nám vyrábajú službu. Oni nám vyrábajú ekosystémové služby a je vypočítaná hodnota, že ročný príjem ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, to znamená v rámci celej všetkých tie sústavy toho územia, je 300 miliárd eur. Pán minister, keď si prepočítame plochu na Slovensko máte konkrétne číslo, ktoré môžte dať na strane aktív v čistom bohatstve ako prínos ekosystémových služieb územia Natura na Slovensku. Jednoduchá matematika, rovnica, máte číslo, ktoré je exaktné z európskych dokumentov. Na. Prosím? A budeme hneď v pluse a vidíte vďaka životnému prostrediu. Na záver chcem len ešte povedať jednu vec, že tým, že ničíme biodiverzitu, že ničíme našu krajinu, tú schopnosť jej života bez tými prirodzenými prírodnými postupmi, ohrozujeme vodu, pôdu, ovzdušie, poľnohospodárke produkty, plodiny, z toho sa vytvárajú potraviny, keď nemáme dostatok pestrú krajinu, je ohrozené opeľovanie. To je možno niečo čo prečo tu hovorím o opeľovaní, ale bez opeľovaní nemáme, nebudeme mať úrodu. Ohrozuje to sucho a naše zdravie. Takže na záver ešte pán minister, ja nepýtam viac peňazí do rezortu práve naopak, ja ponúkam lacné a efektívne riešenia. Stačí pochopiť, že pri rozhodovaní treba myslieť dopredu a na dopady na životné prostredie, lebo zlé rozhodnutia siahajú o peňaženky verejných financií. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6. 12. 2017 18:13 - 18:15 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Áno, je to tak. Slovenský vodohospodársky podnik je dlhodobo v strate, avšak nie s tým, že by nejako zle hospodárili, je to práve tým, že štát si neplní svoju elementárnu povinnosť, že objedná služby, za ktoré následne nezaplatí, takže poukazovať na to, že dá sa ešte v tomto podniku usporiť 20 mil. eur ročne, získať takto tie peniaze do rozpočtu, je dosť zvláštne i keď samozrejme urobiť audit bude vhodné. Je to podnik, ktorý má najviac počtov zamestnancov v rezorte životného prostredia, no ale sú to aj práce, ktoré si tú ľudskú činnosť vyžadujú, pretože taký poriečny jednoducho musí byť pri tých hatiach, pretože keď príde zrazu z jednej hodiny na hodinu nejaký lejak a treba otvárať hate, tak ten človek tam musí byť. Čiže tá ľudská sa nedá nahradiť nejako inak ani autorsingom ani pod., takáto situácia bola kedysi v Čechách, kedy presne takýmto modelom urobili reformu a obrovská povodeň na Morave, katastrofická, ktorá bola, neviem v ktorom roku to bolo, v 90. rokoch, tak bola práve bola z takéhoto nejakého modelu. Takže treba byť naozaj v tomto smere veľmi opatrný, ten audit možno pôjde k tomu, že sa ukáže, že naozaj robí tá flotila mechanizmov, ktoré podnik má, mal si už pamätá nejaký ten čas a aj tá modernizácia by možno prispela k nejakej efektivite. Takže verím, že aj tieto naše diskusie budú apelom pre pána ministra životného prostredia, ale možno aj pre pána ministra financií, aby prehodnotili napr. financovanie Vodného diela Gabčíkovo a príjem z elektrární, aby išiel do tej vody.
Skryt prepis
 

6. 12. 2017 18:09 - 18:11 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
pozmeňujúceho návrhu, je vypustiť z návrhu zákona § 6 a 7, ktorých obsahom je uloženie povinnosti dvom štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, štátny podnik a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odviesť do štátneho rozpočtu osobitný odvod zákonom v ustanovenej sume. Osobitným odvodom sú poškodení občania Slovenskej republiky. Takto získaný príjem štátneho rozpočtu sa minie netransparentne na všeobecné výdavky. Popri tom je preukázané, že štát nedostatočne zabezpečuje starostlivosť o vodné diela, napr. tým, že neudržiava riadne zdrž Vodného diela Gabčíkovo, čím sú ohrozené vodárenské zdroje pitnej vody v Kalinkove a Šamoríne.
Obdobne je to pri štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorých výmera porastovej pôdy je takmer 900 tisíc ha. Osobitný odvod sa netransparentne minie na výdavky štátneho rozpočtu. Občan nepocíti zlepšenie hospodárenia v lesoch tak, aby sa zlepšila ich spoločenská funkcia. ak chce štát dokázať, že je dobrým vlastníkom, mal by obom uvedeným štátnym podnikom ponechať možnosť investovať celý zisk do rozvoja podniku a nie použiť ho na účely spotreby v podmienkach štátneho rozpočtu. Rešpektujeme právo vlastníka na podiel na zisku, avšak dobrý vlastník sa od iných vlastníkov odlišuje práve tým, že zisk nepoužíva pre bežnú spotrebu, ale pre rozvoj podniku. Máme za to, že ak vláda argumentuje dobrými hospodárskymi výsledkami, malo by byť jej prioritou správať sa ako dobrý vlastník, to znamená zodpovedne spravovať štátny majetok. Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 12. 2017 17:48 - 18:11 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, tiež by som sa rada vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu verejnej správy. Nie som makroekonóm, ale som tímlíderka pre životné prostredie pri strane Slobody a Solidarita a chcem sa prioritne venovať tejto kapitole a postrehom, ktoré som zaznamenala pri študovaní materiálov, ktoré ste nám predložili.
Moja otázka je, že ako vidíte výhľad financovania výdavkov v oblasti životného prostredia? Vláda v roku 2013 prijala jednu z množstva stratégií, ktoré má, ale napríklad konkrétne táto stratégia adaptácie na nepriaznivé dopady na zmeny klímy, avšak jej uplatňovanie v praxi je nedostatočné. Chýba akčný plán, časový harmonogram či monitoring jej plnenia.
V roku 2016 Slovenská republika pristúpila k Parížskej dohode. Ako vážne to vidíte so záväzkami, ktoré vyplývajú s napĺňaním tejto dohody?
Ďalší poznatok. Podľa odhadov samotné znečistenie ovzdušia v Slovenskej republike spôsobuje viac ako 5 000 predčasných úmrtí ročne a veľké ekonomické straty z extrémov spôsobených zmenou klímy a za jediný rok vyčíslené, v roku 2013 presiahli výšku 1,3 mld. eur. Napriek všetkým týmto poznatkom naďalej sa spaľuje hnedé uhlie na Hornej Nitre, ťaží sa, spaľuje sa a štát plánuje aj naďalej nepriamu dotáciu do tejto ťažby a spaľovania až do roku 2030, a to v kombinácii s prípravou nového ťažobného poľa. Ubúdajú lesy, mokrade a adaptačné opatrenia na zmenu klímy sú nejednoznačné. Ako ste premietli stratégiu adaptácie a nízkouhlíkovú stratégiu do rozpočtu? To je len na ukážku toho, že je na mieste pri štátnom rozpočte podrobne hovoriť o životnom prostredí, nielen o rezorte samotnom, alebo ja to vnímam ako prierezový rezort a financovanie tohto rezortu má dopady aj na celú spoločnosť.
Kapitola má navrhované výdavky vo výške 193 mil. eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 nižšie o 60 %. A popritom aj tie prostriedky, ktoré sú alokované, sú alokované v prvom rade z environmentálneho fondu a zo zdrojov Európskej únie, to je 70 %, zo štátneho rozpočtu je to len 18 %.
Pán minister, pri takomto plánovaní ako pripravíte našu krajinu na obdobie, keď nebudú eurofondy? Ako pripravíte rozpočet na rok 2021? Som zvedavá.
Výdavky na podporu vodného hospodárstva v návrhu rozpočtu na rok 2018 boli taktiež rozpočtované s veľkým poklesom. Tu by som sa chcela pozastaviť pri dvoch štátnych podnikoch, ktoré zabezpečujú vo výraznej miere vodné hospodárstvo. Je to Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý pripravuje stavby protipovodňového charakteru a má hlavnú úlohu, jednu z hlavných úloh zabezpečiť nielen teda protipovodňovú ochranu, ale aj udržiavanie splavnosti vodných ciest, a to hlavne splavnosť Dunaja. Tuná si treba uvedomiť, sú aj súvisiace výdavky s Vodným dielom Gabčíkovo, ktoré má ťažkosti práve z toho, že tieto výdavky nie sú dostatočne alokované a že štát si neplní svoje, svoje povinnosti.
Súhlasím s tým, že má sa robiť audit v Slovenskom vodohospodárskom podniku, aby sa optimalizovali výdavky. V rozpočte počítate, že v budúcnosti sa znížia o 20 mil. eur, aby sa, budú sa outsourcovať nejaké služby, racionalizovať flotila a podobne, avšak ja si myslím, že tá strata, ktorá je dlhodobá a jedine v roku 2013 štátny podnik nevykázal stratu, je práve z toho dôvodu, že štát si neplní svoju povinnosť a neplatí za, nepoukazuje finančné prostriedky za neregulované platby zo štátneho rozpočtu. Sú platby, ktoré sú práve najmä za to, za udržiavanie plavby schopného Dunaja. Čiže treba, treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty.
Ďalšia, do rozpočtov príjmov životného, ministerstva životného prostredia je zapracovaný osobitný odvod...
===== Treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty.
Ďalšia do rozpočtového príjmu ministerstva životného prostredia zapracované osobitný odvod zo zisku, po zdanení vodohospodárskej výstavby v sume 200 tisíc eur. Tuná si myslím, že, apelujem, že mal by sa urobiť naozaj spoločný audit aj vodohospodárskej výstavby a pán minister, už v minulom roku som vám odporúčala, neviem, či ste sa zapodievali mojím návrhom zvážiť zlúčenie týchto dvoch štátnych podnikov. Bola vypracovaná revízia výdavkov na, ktorá navrhuje opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia, kde vyčíslil sa potenciál až 130 miliónov eur. Boli tam také návrhy ako väčšie inovatívne formy financovania ochrany prírody, už vo výhľade rozpočtu 2019, napríklad zavedením vstupného do národných parkov. Nehovorím, že to je zlý nápad, môže to byť, niekde to už je zavedené, funguje to napríklad v Národnom parku Slovenský raj. Avšak to, čo ma zaujalo a bola by som veľmi rada, pán minister, či naozaj to myslíte vážne s tým, že v roku 2019 je navrhnuté zrušenie fakultatívnych daní, ktoré sú oslobodené spotrebných daniach z elektriny, uhlia a zemného plynu s tým, že už v roku 2019 je ako návrh úspor a výnosov vo výške 65 miliónov eur, či to je teda naozaj myslené vážne. V revízii sa uvádzajú aj čísla ohľadom utlmenia výroby elektrickej energie z uhlia, že keď by došlo k tomu útlmu hneď v roku 2015 napríklad, tak je to vyčíslené, že ušetrilo by sa 500 miliónov eur na zdravotných benefitoch a 100 mil. eur na nižších výdavkoch odberateľov elektriny. Nevidím v rozpočte žiaden poznatok na to, že týmito odporúčaniami by ste sa zapodievali.
Odpadové hospodárstvo. Prekvapuje ma, že na odpadové hospodárstvo environmentálne rizikové faktory sa v roku 2018 nerozpočtujú žiadne prostriedky eurofondu a z polyfinancovania v novom programovom období. Ako kde sú napríklad rozpočtované prostriedky na ISO, nový informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý má zabezpečovať zhromažďovanie údajov v oblasti odpadového hospodárstva, kde len investičné prostriedky vo výške 15 mil. eur, iste, možno sú alokované v na rok 2017, ale je zrejmé, že platba neodíde, takže ako to bude v budúcom roku, keď nie sú rozpočtované. Taktiež nie je jasné prepojenie napríklad tohto projektu z prioritami informatizácie, kde sa ukazuje, že niektoré komponenty sú duplicitné, nie je jasná prevádzka systému, nie sú naň rozpočtované prostriedky. Ako bude fungovať rezort s takýmto rozpočtom, tak to bude asi dosť náročné. Súčasťou nie priamo, ale teda kapitoly, je aj Environmentálny fond. Tuná súčasťou príjmov Environmentálneho fondu sú príjmy z aukcii emisných kvót, ktoré tvoria najvyššiu časť príjmov. Rozpočet príjmov Environmentálneho fondu na rok 2018 bol stanovený na úrovni 5 miliónov 393 tisíc eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2017, avšak výdavky sú rozpočtované na úroveň 27 miliónov.
Pán minister, chcem sa opýtať, že súčasne tento, táto pol miliarda vám slúži ako rezerva pre štátny rozpočet, aj keď sú naviazané v Environmentálnom fonde, ale nedajú sa použiť. Aké máte plány s touto rezervou, ktorá sa drží na účtoch Environmentálneho fondu. Fond sám nerozhoduje o svojich výdavkoch, ale je každoročne odkázaný na dohodu medzi ministerstvom financie a ministerstvom životného prostredia. Nie je to náhodou fond, ktorý plánujete použiť na dotáciu do zeleného fondu pre tretie krajiny, k čomu sme sa zaviazali v Parížskej dohode? Prosím vás, aby ste otvorili karty, lebo ak to takto plánujete, tak ja to hodnotím ako krádež na ľuďoch, na ľuďoch, obyvateľoch Slovenskej republiky a na ich práve na kvalitné životné prostredie. Tieto prostriedky by mali byť použité výhradne na skvalitnenie životného prostredia našich občanov, občanov Slovenskej republiky. Ak by sa použili napríklad na likvidáciu starých environmentálnych záťaží pochopila by som to, napríklad ak by išlo o riadnu a úplnú sanáciu Rakúskej skládky, odkiaľ sa šíria toxické látky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a výdavky na opatrenia a následne čistenia pitnej vody, budú enormné. A keď nad týmto si budeme zatvárať oči, tak myslím si, že je to veľkou, veľkou chybou nielen ekologickou, ale aj ekonomickou. Tak nás to dobehne jedného dňa a bude to oveľa, oveľa drahšie.
Chybou rezortu je, že sa neurčujú výdavky na základe priorít. Je toto aj odporúčanie NKÚ, kde v správe sa o tom píše, že mali by sa robiť, každá veľká investícia by mala prejsť štúdiou uskutočnosti a na základe analýzy nákladov a prínosov. Nerobí sa to. Prečo o tom hovorím? Opäť sú to tie environmentálne záťaže. Na Slovensku je evidovaných viac ako 1700 lokalít s environmentálnou záťažou, avšak vyberajú sa možno tie, kde najviac ľudia kričia, nevyberajú sa možno podľa priorít, i keď v prioritných je minimálne 139, čo je počet velikánsky, rozpočet na ne je, proste peniaze na to nie sú, zdá sa, no ale na tom napríklad na top ich, tá pol miliarda eur, keby bola na toto vyčlenená, tak si myslím, že by životné prostredie u nás bolo na tom lepšie.
Ochrana prírody. Pán minister, musím to spomenúť, pretože štátna ochrana prírody je organizácia, ktorá je v rezorte životného prostredia, avšak je potrebné, naozaj súhlasím s tým odporúčaním, odporúčaním revízie, správy z revízie, aby prešla auditom, avšak tu by som odporúčala prehodnotiť jej formu z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu. To, že ten systém financovania tohto odboru funguje na princípe, na základe žiadosti, nie na základe posúdenia priorít a výšky nákladov, nie každé stredisko štátnej ochrany prírody alebo národného parku je na tom rovnako, treba urobiť analýzu, do ktorej by mali byť zahrnuté sústavy Natura, alebo aj Ramsarské lokality.
Chcem ešte spomenúť v rámci ochrany prírody aj výdavky, ktoré sú nevyhnutné štátneho rozpočtu na kompenzáciu náhrad za obmedzenie práv. V rozpočte to nie je jasne zadefinované a v podstate jediný jasný badžet, ktorý tam je, je v programe rozvoja vidieka, kde je alokovaných 725 tisíc eur, čo je veľmi málo, čiastočne sa píše v slovnej niekde, v nejakej slovnej časti, že vyplácajú cez ministerstvo vnútra, tie kompenzácie, avšak v rozpočte ministerstva žiadnu takúto položku som nenašla. Tu treba jednoznačne zadefinovať ako je štát pripravený a z akých peňazí vyplácať tieto dopady za kompenzáciu a obmedzenie vlastníckych práv z titulu chránených území, netýka sa to len chránených území ochrany prírody, ale napríklad aj z vodohospodárskych účelov.
Spomínali ste to aj vy vo svojom úvodnom slove, že sú vyčlenené nejaké prostriedky predkupné právo na pozemky v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP, no už ako neverending story, TANAP zonácia a my dnes ideme vlastne vyčleňovať prostriedky na odkup pozemkov, ktoré pred tým patrili štátu, štát ich vymenil so súkromným investorom J&T a teraz ideme aj od nich naspäť vykupovať pozemky na to, aby sa mohla dokončiť zonácia TANAP-u, tak to je naozaj že Hlava XXII a Kocúrkovo.
Lesy. Lesy Slovenskej republiky sú v rezorte ministerstva pôdohospodárstva, ale vnímam ich aj v našom programe a je známe, že by mali byť v rezorte životného prostredia, preto sa k nim vyjadrím. Taktiež jedným z príjmov rezortu je mimoriadny odvod zo štátneho podniku, ktorý je aj súčasťou zákona o štátnom rozpočte a prečítam čo konštatuje NKÚ v tejto časti, že rekordne a neustále stúpajúci objem ťažby dreva sa neodráža na stagnujúcom odvode do štátneho rozpočtu, čo vytvára otázky nad efektivitou riadenia štátneho podniku. Ja by som dodala, že si myslím, že tento osobitný odvod by vôbec nemal byť a ja v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby v zákone bol vypustený aj tento osobitný odvod pre Vodohospodársku výstavbu, aj pre Lesy Slovenskej republiky, pretože to považujeme za netransparentné príjmy do štátneho rozpočtu, kde občan nebude vidieť efekt toho tohto nejakého ďalšieho odvodu z týchto dvoch štátnych podnikov, pretože sa to neodrazí na zlepšení situácie v našich lesoch.
Na záver by som ešte chcela spomenúť ekosystémové služby, ktoré nie sú že nejakým spôsobom vyčíslené v štátnom rozpočte, Jožko, prosím ťa, mohla by som ťa poprosiť, mám pozmeňujúci návrh, som si zabudla na stole položený, aby som ho mohla prečítať. Ďakujem pekne. Tak ale snáď črtá na nejaké lepšie časy, pretože v materiáloch som sa dočítala, že aspoň územia Natura majú vyčíslenú hodnotu ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, čo sa prenáša asi na 200 až 300 miliárd eur, pán minister. Na Slovensku do tejto sústavy patrí 514 území s rozlohou 14 tisíc km2, čo je približne 30 % rozlohy Slovenska. Máme za úlohu do roku 2020 tieto, túto ekosystémové služby vypočítať, tak bolo by asi vhodné, aby sa na tom začlo robiť. Už finalizujem, ale prípadne ešte pôjdem do ústnej rozpravy ak nestihnem. Hovorili ste tu aj o karpatských bukových lesoch. V prílohe 5 rozpočtu sú záväzné limity dotácie obciam a vyšším územným celkom na rok 2018. Sú tam rozpísané mestá ako Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča, Kremnica a tak ďalej. Keď som sa pýtala pána štátneho tajomníka, že prečo tieto obce, povedal, že je to z toho dôvodu, že sú to mestá UNESCO. Nuž aj Karpatské bukové pralesy sú UNESCO lesy a mali by byť potom v tomto prípade tie samosprávy, ktorých sa to dotýka, mať samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte tak, aby vlastne tie obmedzenia tam vlastníkov boli presne možné počítať s akými finančnými prostriedkami na to, aby toto UNESCO dedičstvo bolo. Lebo nie sú to len pamiatky, príroda je tak isto naše dedičstvo. Okrem toho ešte aj si myslím, že by tam malo mať samotnú kapitolu Bratislava.
Ďakujem pekne, v tejto chvíli teda svoju rozpravu preruším, aby som teraz prečítala môj pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto: § 6 a § 7 sa vypúšťajú. Nasledujúci § sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je vypustiť z návrhu zákona § 6 a § 7, ktorých obsahom je uloženie povinnosti dvom štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, štátny podnik a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odviesť do štátneho rozpočtu osobitný odvod v zákonom ustanovenej sume. Osobitným odvodom sú poškodení občania Slovenskej republiky. Takto získané...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6. 12. 2017 17:48 - 18:11 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, tiež by som sa rada vyjadrila k návrhu štátneho rozpočtu, resp. rozpočtu verejnej správy. Nie som makroekonóm, ale som tímlíderka pre životné prostredie pri strane Slobody a Solidarita a chcem sa prioritne venovať tejto kapitole a postrehom, ktoré som zaznamenala pri študovaní materiálov, ktoré ste nám predložili.
Moja otázka je, že ako vidíte výhľad financovania výdavkov v oblasti životného prostredia? Vláda v roku 2013 prijala jednu z množstva stratégií, ktoré má, ale napríklad konkrétne táto stratégia adaptácie na nepriaznivé dopady na zmeny klímy, avšak jej uplatňovanie v praxi je nedostatočné. Chýba akčný plán, časový harmonogram či monitoring jej plnenia.
V roku 2016 Slovenská republika pristúpila k Parížskej dohode. Ako vážne to vidíte so záväzkami, ktoré vyplývajú s napĺňaním tejto dohody?
Ďalší poznatok. Podľa odhadov samotné znečistenie ovzdušia v Slovenskej republike spôsobuje viac ako 5 000 predčasných úmrtí ročne a veľké ekonomické straty z extrémov spôsobených zmenou klímy a za jediný rok vyčíslené, v roku 2013 presiahli výšku 1,3 mld. eur. Napriek všetkým týmto poznatkom naďalej sa spaľuje hnedé uhlie na Hornej Nitre, ťaží sa, spaľuje sa a štát plánuje aj naďalej nepriamu dotáciu do tejto ťažby a spaľovania až do roku 2030, a to v kombinácii s prípravou nového ťažobného poľa. Ubúdajú lesy, mokrade a adaptačné opatrenia na zmenu klímy sú nejednoznačné. Ako ste premietli stratégiu adaptácie a nízkouhlíkovú stratégiu do rozpočtu? To je len na ukážku toho, že je na mieste pri štátnom rozpočte podrobne hovoriť o životnom prostredí, nielen o rezorte samotnom, alebo ja to vnímam ako prierezový rezort a financovanie tohto rezortu má dopady aj na celú spoločnosť.
Kapitola má navrhované výdavky vo výške 193 mil. eur, ktoré sú oproti schválenému rozpočtu na rok 2017 nižšie o 60 %. A popritom aj tie prostriedky, ktoré sú alokované, sú alokované v prvom rade z environmentálneho fondu a zo zdrojov Európskej únie, to je 70 %, zo štátneho rozpočtu je to len 18 %.
Pán minister, pri takomto plánovaní ako pripravíte našu krajinu na obdobie, keď nebudú eurofondy? Ako pripravíte rozpočet na rok 2021? Som zvedavá.
Výdavky na podporu vodného hospodárstva v návrhu rozpočtu na rok 2018 boli taktiež rozpočtované s veľkým poklesom. Tu by som sa chcela pozastaviť pri dvoch štátnych podnikoch, ktoré zabezpečujú vo výraznej miere vodné hospodárstvo. Je to Slovenský vodohospodársky podnik, ktorý pripravuje stavby protipovodňového charakteru a má hlavnú úlohu, jednu z hlavných úloh zabezpečiť nielen teda protipovodňovú ochranu, ale aj udržiavanie splavnosti vodných ciest, a to hlavne splavnosť Dunaja. Tuná si treba uvedomiť, sú aj súvisiace výdavky s Vodným dielom Gabčíkovo, ktoré má ťažkosti práve z toho, že tieto výdavky nie sú dostatočne alokované a že štát si neplní svoje, svoje povinnosti.
Súhlasím s tým, že má sa robiť audit v Slovenskom vodohospodárskom podniku, aby sa optimalizovali výdavky. V rozpočte počítate, že v budúcnosti sa znížia o 20 mil. eur, aby sa, budú sa outsourcovať nejaké služby, racionalizovať flotila a podobne, avšak ja si myslím, že tá strata, ktorá je dlhodobá a jedine v roku 2013 štátny podnik nevykázal stratu, je práve z toho dôvodu, že štát si neplní svoju povinnosť a neplatí za, nepoukazuje finančné prostriedky za neregulované platby zo štátneho rozpočtu. Sú platby, ktoré sú práve najmä za to, za udržiavanie plavby schopného Dunaja. Čiže treba, treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty.
Ďalšia, do rozpočtov príjmov životného, ministerstva životného prostredia je zapracovaný osobitný odvod...
===== Treba urobiť audit, avšak pokým štát nebude plniť si svoje povinnosti voči tomuto štátnemu podniku, dlhodobo nemôže sa dostať z tejto straty.
Ďalšia do rozpočtového príjmu ministerstva životného prostredia zapracované osobitný odvod zo zisku, po zdanení vodohospodárskej výstavby v sume 200 tisíc eur. Tuná si myslím, že, apelujem, že mal by sa urobiť naozaj spoločný audit aj vodohospodárskej výstavby a pán minister, už v minulom roku som vám odporúčala, neviem, či ste sa zapodievali mojím návrhom zvážiť zlúčenie týchto dvoch štátnych podnikov. Bola vypracovaná revízia výdavkov na, ktorá navrhuje opatrenia na zlepšenie kvality životného prostredia, kde vyčíslil sa potenciál až 130 miliónov eur. Boli tam také návrhy ako väčšie inovatívne formy financovania ochrany prírody, už vo výhľade rozpočtu 2019, napríklad zavedením vstupného do národných parkov. Nehovorím, že to je zlý nápad, môže to byť, niekde to už je zavedené, funguje to napríklad v Národnom parku Slovenský raj. Avšak to, čo ma zaujalo a bola by som veľmi rada, pán minister, či naozaj to myslíte vážne s tým, že v roku 2019 je navrhnuté zrušenie fakultatívnych daní, ktoré sú oslobodené spotrebných daniach z elektriny, uhlia a zemného plynu s tým, že už v roku 2019 je ako návrh úspor a výnosov vo výške 65 miliónov eur, či to je teda naozaj myslené vážne. V revízii sa uvádzajú aj čísla ohľadom utlmenia výroby elektrickej energie z uhlia, že keď by došlo k tomu útlmu hneď v roku 2015 napríklad, tak je to vyčíslené, že ušetrilo by sa 500 miliónov eur na zdravotných benefitoch a 100 mil. eur na nižších výdavkoch odberateľov elektriny. Nevidím v rozpočte žiaden poznatok na to, že týmito odporúčaniami by ste sa zapodievali.
Odpadové hospodárstvo. Prekvapuje ma, že na odpadové hospodárstvo environmentálne rizikové faktory sa v roku 2018 nerozpočtujú žiadne prostriedky eurofondu a z polyfinancovania v novom programovom období. Ako kde sú napríklad rozpočtované prostriedky na ISO, nový informačný systém odpadového hospodárstva, ktorý má zabezpečovať zhromažďovanie údajov v oblasti odpadového hospodárstva, kde len investičné prostriedky vo výške 15 mil. eur, iste, možno sú alokované v na rok 2017, ale je zrejmé, že platba neodíde, takže ako to bude v budúcom roku, keď nie sú rozpočtované. Taktiež nie je jasné prepojenie napríklad tohto projektu z prioritami informatizácie, kde sa ukazuje, že niektoré komponenty sú duplicitné, nie je jasná prevádzka systému, nie sú naň rozpočtované prostriedky. Ako bude fungovať rezort s takýmto rozpočtom, tak to bude asi dosť náročné. Súčasťou nie priamo, ale teda kapitoly, je aj Environmentálny fond. Tuná súčasťou príjmov Environmentálneho fondu sú príjmy z aukcii emisných kvót, ktoré tvoria najvyššiu časť príjmov. Rozpočet príjmov Environmentálneho fondu na rok 2018 bol stanovený na úrovni 5 miliónov 393 tisíc eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2017, avšak výdavky sú rozpočtované na úroveň 27 miliónov.
Pán minister, chcem sa opýtať, že súčasne tento, táto pol miliarda vám slúži ako rezerva pre štátny rozpočet, aj keď sú naviazané v Environmentálnom fonde, ale nedajú sa použiť. Aké máte plány s touto rezervou, ktorá sa drží na účtoch Environmentálneho fondu. Fond sám nerozhoduje o svojich výdavkoch, ale je každoročne odkázaný na dohodu medzi ministerstvom financie a ministerstvom životného prostredia. Nie je to náhodou fond, ktorý plánujete použiť na dotáciu do zeleného fondu pre tretie krajiny, k čomu sme sa zaviazali v Parížskej dohode? Prosím vás, aby ste otvorili karty, lebo ak to takto plánujete, tak ja to hodnotím ako krádež na ľuďoch, na ľuďoch, obyvateľoch Slovenskej republiky a na ich práve na kvalitné životné prostredie. Tieto prostriedky by mali byť použité výhradne na skvalitnenie životného prostredia našich občanov, občanov Slovenskej republiky. Ak by sa použili napríklad na likvidáciu starých environmentálnych záťaží pochopila by som to, napríklad ak by išlo o riadnu a úplnú sanáciu Rakúskej skládky, odkiaľ sa šíria toxické látky do chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov a výdavky na opatrenia a následne čistenia pitnej vody, budú enormné. A keď nad týmto si budeme zatvárať oči, tak myslím si, že je to veľkou, veľkou chybou nielen ekologickou, ale aj ekonomickou. Tak nás to dobehne jedného dňa a bude to oveľa, oveľa drahšie.
Chybou rezortu je, že sa neurčujú výdavky na základe priorít. Je toto aj odporúčanie NKÚ, kde v správe sa o tom píše, že mali by sa robiť, každá veľká investícia by mala prejsť štúdiou uskutočnosti a na základe analýzy nákladov a prínosov. Nerobí sa to. Prečo o tom hovorím? Opäť sú to tie environmentálne záťaže. Na Slovensku je evidovaných viac ako 1700 lokalít s environmentálnou záťažou, avšak vyberajú sa možno tie, kde najviac ľudia kričia, nevyberajú sa možno podľa priorít, i keď v prioritných je minimálne 139, čo je počet velikánsky, rozpočet na ne je, proste peniaze na to nie sú, zdá sa, no ale na tom napríklad na top ich, tá pol miliarda eur, keby bola na toto vyčlenená, tak si myslím, že by životné prostredie u nás bolo na tom lepšie.
Ochrana prírody. Pán minister, musím to spomenúť, pretože štátna ochrana prírody je organizácia, ktorá je v rezorte životného prostredia, avšak je potrebné, naozaj súhlasím s tým odporúčaním, odporúčaním revízie, správy z revízie, aby prešla auditom, avšak tu by som odporúčala prehodnotiť jej formu z príspevkovej na rozpočtovú organizáciu. To, že ten systém financovania tohto odboru funguje na princípe, na základe žiadosti, nie na základe posúdenia priorít a výšky nákladov, nie každé stredisko štátnej ochrany prírody alebo národného parku je na tom rovnako, treba urobiť analýzu, do ktorej by mali byť zahrnuté sústavy Natura, alebo aj Ramsarské lokality.
Chcem ešte spomenúť v rámci ochrany prírody aj výdavky, ktoré sú nevyhnutné štátneho rozpočtu na kompenzáciu náhrad za obmedzenie práv. V rozpočte to nie je jasne zadefinované a v podstate jediný jasný badžet, ktorý tam je, je v programe rozvoja vidieka, kde je alokovaných 725 tisíc eur, čo je veľmi málo, čiastočne sa píše v slovnej niekde, v nejakej slovnej časti, že vyplácajú cez ministerstvo vnútra, tie kompenzácie, avšak v rozpočte ministerstva žiadnu takúto položku som nenašla. Tu treba jednoznačne zadefinovať ako je štát pripravený a z akých peňazí vyplácať tieto dopady za kompenzáciu a obmedzenie vlastníckych práv z titulu chránených území, netýka sa to len chránených území ochrany prírody, ale napríklad aj z vodohospodárskych účelov.
Spomínali ste to aj vy vo svojom úvodnom slove, že sú vyčlenené nejaké prostriedky predkupné právo na pozemky v chránených oblastiach a výdavky súvisiace so zonáciou TANAP, no už ako neverending story, TANAP zonácia a my dnes ideme vlastne vyčleňovať prostriedky na odkup pozemkov, ktoré pred tým patrili štátu, štát ich vymenil so súkromným investorom J&T a teraz ideme aj od nich naspäť vykupovať pozemky na to, aby sa mohla dokončiť zonácia TANAP-u, tak to je naozaj že Hlava XXII a Kocúrkovo.
Lesy. Lesy Slovenskej republiky sú v rezorte ministerstva pôdohospodárstva, ale vnímam ich aj v našom programe a je známe, že by mali byť v rezorte životného prostredia, preto sa k nim vyjadrím. Taktiež jedným z príjmov rezortu je mimoriadny odvod zo štátneho podniku, ktorý je aj súčasťou zákona o štátnom rozpočte a prečítam čo konštatuje NKÚ v tejto časti, že rekordne a neustále stúpajúci objem ťažby dreva sa neodráža na stagnujúcom odvode do štátneho rozpočtu, čo vytvára otázky nad efektivitou riadenia štátneho podniku. Ja by som dodala, že si myslím, že tento osobitný odvod by vôbec nemal byť a ja v mojom pozmeňujúcom návrhu navrhujem, aby v zákone bol vypustený aj tento osobitný odvod pre Vodohospodársku výstavbu, aj pre Lesy Slovenskej republiky, pretože to považujeme za netransparentné príjmy do štátneho rozpočtu, kde občan nebude vidieť efekt toho tohto nejakého ďalšieho odvodu z týchto dvoch štátnych podnikov, pretože sa to neodrazí na zlepšení situácie v našich lesoch.
Na záver by som ešte chcela spomenúť ekosystémové služby, ktoré nie sú že nejakým spôsobom vyčíslené v štátnom rozpočte, Jožko, prosím ťa, mohla by som ťa poprosiť, mám pozmeňujúci návrh, som si zabudla na stole položený, aby som ho mohla prečítať. Ďakujem pekne. Tak ale snáď črtá na nejaké lepšie časy, pretože v materiáloch som sa dočítala, že aspoň územia Natura majú vyčíslenú hodnotu ekosystémových služieb v rámci celej Európskej únie, čo sa prenáša asi na 200 až 300 miliárd eur, pán minister. Na Slovensku do tejto sústavy patrí 514 území s rozlohou 14 tisíc km2, čo je približne 30 % rozlohy Slovenska. Máme za úlohu do roku 2020 tieto, túto ekosystémové služby vypočítať, tak bolo by asi vhodné, aby sa na tom začlo robiť. Už finalizujem, ale prípadne ešte pôjdem do ústnej rozpravy ak nestihnem. Hovorili ste tu aj o karpatských bukových lesoch. V prílohe 5 rozpočtu sú záväzné limity dotácie obciam a vyšším územným celkom na rok 2018. Sú tam rozpísané mestá ako Banská Štiavnica, Bardejov, Levoča, Kremnica a tak ďalej. Keď som sa pýtala pána štátneho tajomníka, že prečo tieto obce, povedal, že je to z toho dôvodu, že sú to mestá UNESCO. Nuž aj Karpatské bukové pralesy sú UNESCO lesy a mali by byť potom v tomto prípade tie samosprávy, ktorých sa to dotýka, mať samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte tak, aby vlastne tie obmedzenia tam vlastníkov boli presne možné počítať s akými finančnými prostriedkami na to, aby toto UNESCO dedičstvo bolo. Lebo nie sú to len pamiatky, príroda je tak isto naše dedičstvo. Okrem toho ešte aj si myslím, že by tam malo mať samotnú kapitolu Bratislava.
Ďakujem pekne, v tejto chvíli teda svoju rozpravu preruším, aby som teraz prečítala môj pozmeňujúci návrh.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Anny Zemanovej a Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto: § 6 a § 7 sa vypúšťajú. Nasledujúci § sa primerane prečísluje.
Odôvodnenie. Cieľom pozmeňujúceho návrhu je vypustiť z návrhu zákona § 6 a § 7, ktorých obsahom je uloženie povinnosti dvom štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba, štátny podnik a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, odviesť do štátneho rozpočtu osobitný odvod v zákonom ustanovenej sume. Osobitným odvodom sú poškodení občania Slovenskej republiky. Takto získané...
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5. 12. 2017 18:16 - 18:18 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, ja si vážim všetkých poctivých policajtov a je ich veľa. Avšak z nich problém nie je, ale problém je vo vedení rezortu. Dám vám príklady.
Prvý príklad. Vznik takých paramilitantných skupín a nárast extrémizmu je dôsledok aj toho, ako zle funguje polícia, akú slabú dôveru má vo verejnosti, ale aj o tom, že na čele Policajného zboru a ministerstva vnútra sú skompromitovaní ľudia ako vy a pán Gašpar.
Druhý príklad. Vyhlasovali ste svojho času na pôde parlamentu, že kauza neoprávneného čerpania odpočtov DPH je vymyslená, a nebola, a vy tu stojíte ako človek, ktorý mal reálne obchody s podnikateľom, ktorý sa priznal k daňovým podvodom. Zasahovali ste do vyšetrovania minimálne svojimi verejnými vyjadreniami.
Ďalšie nedošetrenie bývania premiéra v byte daňového podvodníka, nejasnosti okolo vašich kšeftov aj kšeftov s bývalým ministrom Počiatkom.
A napokon výtky pri verejnom obstarávaní, ktoré sme dnes počuli na vašom rezorte, to by malo stačiť.
Už len za toto by ste mali prevziať politickú zodpovednosť a odstúpiť sám. Odstúpte sám tak, ako sa to robí vo vyspelých demokratických spoločnostiam v takýchto prípadoch.
A na záver vám pripomeniem ešte jednu vec, a síce slová vášho súpútnika Borisa Zalu, ktorý povedal o vás, že: "Nejde o technickoprávnu realitu jeho káuz, teda vašich, ale o dôveryhodnosť inštitúcie, a to dokonca tej najcitlivejšej – policajnej, vyšetrovacej, tej, ktorá je prvým stupňom výkonu spravodlivosti a ktorej je len prvým služobníkom, a nie vládcom. Ak to teda nie je morálnou výzvou pre ministra Kaliňáka na odstúpenie, tak by to malo byť politickou povinnosťou SMER-u – SD, ktorý ho nominoval."
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5. 12. 2017 17:46 - 17:46 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán predseda vlády, povedali ste, že štyrikrát ste vyhrali voľby a trikrát zostavovali vládu. No, a teraz sa pozrime na to, v akom stave je naša krajina. Je tu nevymožiteľnosť práva, chudoba. Aj po desiatich rokoch vašej vlády sú na Slovensku nerozvinuté oblasti. Tu lynčovanie podnikateľského prostredia, poškodzovanie životného prostredia nekoncepčnými rozhodnutiami, zadlžovanie krajiny.
A, pán minister, zabudli ste povedať ešte, pripomenúť aj vášho pána ministra Kaliňáka, ktorého dnes práve tu odvolávame, a jeho nefunkčnú políciu a rezort, kde stoja, na jeho čele stoja ľudia, ktorí sú skompromitovaní.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5. 12. 2017 17:02 - 17:03 hod.

Anna Zemanová Zobrazit prepis
Pán minister, chcem zareagovať len na tie vaše poznámky ohľadom odbornosti, vedomostí, to porozumeniu veci, no, tak ako vy to, čo rozprávate, zrejme najprv vy by ste si mali tiež naštudovať veci. Reagujem na to, čo ste tam na moju faktickú odpovedali ohľadom predaja pozemkov, tak to bolo úplne čosi, čosi, čo vôbec nerozumiete. Pretože tam nebolo žiadne verejné obstarávanie, bola to riadna verejná súťaž o tom, kto ponúkne viac v roku 2005 za slovenské koruny. Čiže keď hovoríte o miliónoch, treba byť korektný a hovoriť o slovenských korunách a nezavádzať o tom, že niekto pochybil niekde vo verejnom obstarávaní, keď v tom čase predaj majetku fungoval úplne inak, ako funguje teraz. Reagujem na tú, predaj pozemkov.
Čiže aj vy by ste si mali najprv preštudovať, ako to celé bolo, aby ste sa mohli k tomu vyjadrovať.
Skryt prepis